Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 12. december 2016

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 12Csp/49/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4116221430
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Heinrichová
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2016:4116221430.2

Uznesenie

Okresný súd Nitra v spore žalobcu: Poštová banka, a.s., so sídlom Bratislava, Dvořákovo nábrežie
4, IČO: 31 340 890, zast. Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom
Bratislava, Martinčekova 13, IČO: 50 361 368, proti žalovanému: X. R., bytom T., Y.. M. XXXX/X, o
zaplatenie 9809,86 eura s príslušenstvom, o zabezpečovacom opatrení takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a.

II. Žalovanej sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovanú k zaplateniu sumy 9809,86 eur s
príslušenstvom.

Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom zo dňa 10.10.2016, ktorým žalobe žalobcu vyhovel v plnom
rozsahu . Platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 5.12.2016.

Podaním zo dňa 11.10.2016 , doručeným súdu dňa 4.11.2016 sa žalobca domáha , aby súd nariadil
zabezpečovacie opatrenie, ktorým nariadi záložné právo k spoluvlastníckemu podielu žalovanej k
nehnuteľnostiamzapísanýmnalistevlastníctvačXXXX,vedenomOkresnýmúradom,katastrálnyodbor

pre okres Q., obec T., katastrálne územie T., a to dom so súpisným číslom XXX na parcele č. XXXX na
zabezpečenie peňažnej pohľadávky vo výške 9809,86 eur. Svoj návrh odôvodnil skutočnosťou, že by
mohlo dôjsť zo strany žalovanej k takej zmene v majetkových pomeroch vo vzťahu k vyššie uvedeným
nehnuteľnostiam, ktorá by mohla ohroziť riadne vykonanie exekúcie. Poukázal na fakt, že dôvodom na
zriadenie zabezpečovacieho nariadenia je samotná existencia obavy na strane žalobcu, že by exekúcia
mohla byť ohrozená.

Podľa § 343 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok ( v skratke CSP) , zabezpečovacím
opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách
dlžníka, na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa § 343 ods. 2 CSP záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení.

Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

Podľa § 343 ods. 3 CSP, výkon záložného práva môže nastať až potom, ako bola pohľadávka
právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie

opatrenie.Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa § 326 ods. 1 C. s. p., s poukazom na citované ustanovenie § 344 C. s. p. v návrhu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia /neodkladného opatrenia/ sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 C.s.

p., uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov
alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a
trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého zabezpečovacieho
opatrenia sa navrhovateľ domáha.

Podľa § 328 C. s. p., ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi zabezpečovacie opatrenie, ak sú splnené

podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie zabezpečovacieho zamietne.

Podľa § 329 ods. 1 C. s. p., súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

Inštitút neodkladných opatrení a zabezpečovacieho opatrenia nahradil a doplnil doterajšie predbežné
opatreniavzmysle§74anasl.zákonač.99/1963Zb.Občianskehosúdnehoporiadku.Novozavedeným
inštitútom sa zmenila doterajšia koncepcia právnej úpravy predbežných opatrení podľa Občianskeho
súdneho poriadku, podľa ktorej bolo cieľom predbežných opatrení dočasne upraviť pomery účastníkov
konania a následne rozhodnúť vo veci samej. Nová právna úprava upustila od doterajšej koncepcie

predbežnosti poskytovanej ochrany, pretože po nariadení navrhovaných opatrení nemusí nevyhnutne
nasledovať konanie vo veci samej.

Vzmysle§325ods.1CSPneodkladnéopatreniemôžesúdnariadiťzdvochdôvodov,atoakjepotrebné
bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Ustanovenie §325 C. S.

P. obsahuje v odseku 2 demonštratívny výpočet uplatnenia inštitútu neodkladného opatrenia v praxi;
súd tak môže nariadiť neodkladné opatrenie aj iného obsahu, ako vypočítava Civilný sporový poriadok
a môže tiež nariadiť aj viaceré druhy neodkladných opatrení.

Súd o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a zabezpečovacieho opatrenia rozhoduje spravidla

bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Charakter tohto procesného inštitútu
obmedzuje procesnú aktivitu strán ako aj potrebu vykonania pojednávania a procesného dokazovania.
Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení a zabezpečovacom opatrení je rozhodujúci stav v čase
vydania uznesenia súdu. Neodkladné opatrenie je vykonateľné jeho doručením; táto právna úprava
je v súlade s koncepciou vykonateľnosti uznesení, keďže neodkladné opatrenie vydáva súd vo forme

uznesenia.

Neodkladné opatrenie - zabezpečovacie opatrenie, je odôvodnené druhovou podobnosťou oboch
inštitútov, ako aj princípom analógie podľa článku 4 a slúži k zabezpečeniu ochrany porušených alebo
ohrozených práv strán sporu a je namieste ho použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Z

charakteru neodkladného opatrenia a zabezpečovacieho opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením
nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich
zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času
zvyčajne ani nie je dobre možné. Je však nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia, a to buď potreba neodkladnej úpravy pomerov alebo existencia reálnej

obavy, že bude exekúcia ohrozená. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné
skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná

Súd po preskúmaní predmetného návrhu konštatuje, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno

odôvodňujúce vydanie zabezpečovacieho opatrenia t.j. neosvedčili dôvodnosť návrhu , nakoľko
nepredložili dôkazy preukazujúce skutočnosť, že existuje reálna obava, že bude exekúcia konaním
žalovanej ohrozená. Žalobca nepredložil žiaden dôkaz , ktorý by preukazoval reálnu obavu z
ohrozenia exekúcie, a ani z výpisu z katastra nehnuteľnosti nevyplýva žiadny záver, že by sa žalovanásnažila tieto nehnuteľnosti nejakým spôsobom zaťažiť resp. previesť na iné osoby . Pri nariadení
zabezpečovacieho opatrenia nemožno vychádzať iba na základe tvrdenia žalobcu bez osvedčenia
reálneho nebezpečenstva ohrozenia exekúcie. Dôkazné bremeno, resp. bremeno osvedčenia spočíva

výlučne na žalobcovi.

Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Principiálne by bolo namieste priznanie plnej náhrady trov konania žalovanej, v prejednávanej veci však

možnosť priznania náhrady vylučovalo to, že žalovanej v tomto konaní preukázateľne žiadne účelne
vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli . Preto súd v zmysle § 255 ods. 2 CSP. a contrario i
za použitia analógie podľa čl. 4 ods. 1 CSP o trovách konania rozhodol tak ako je uvedené vo výroku
tohto rozhodnutia.

Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení, súd rozhodol tak, ako je

ustanovené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok, ďalej CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie