Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. december 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/268/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1613200937
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1613200937.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov

senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a Mgr. Ingrid Pospíšilovej Degmovej v právnej veci žalobkyne: S.
Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. XX, V., zast. advokátom JUDr. Ľuboslavom Linderom, AK so sídlom
Zámocká 8, Malacky, proti žalovanému: Q. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. XX, V., zast. advokátom
JUDr. Róbertom Bockaničom, AK so sídlom Seberíniho 1, Bratislava, o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov po rozvode, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Malacky zo dňa 21. apríla 2016 č.k. 5C 24/2013-352 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol, že z vecí, ktoré mali žalobkyňa a žalovaný
v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov pripadá do výlučného vlastníctva žalovaného pozemok
parcela registra „C“, č. XXX/X o výmere 378 m2, druh pozemku - orná pôda, pozemok parcela registra
„C“, č. XXX/X o výmere 377 m2, druh pozemku - záhrady, pozemok parcela registra „C“, č. XXX/X o
výmere 31 m2, druh pozemku - orná pôda, pozemok parcela registra „C“, č. XXX/X o výmere 385 m2,
druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, stavba rodinného domu so súp. č. XXX postavený na Š.T.

. Č.. XX v V. na pozemku parcele registra „C“, č. XXX/X, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria
o výmere 385 m2 s príslušenstvom, ktoré nehnuteľnosti sú zapísané Okresným úradom Malacky,
katastrálnym odborom na LV č. XXX pre okres Malacky, obec V. a kat. úz. V., finančná čiastka vo výške
1.212,10 eur, vedená na účte
č. XXXXXXXXXX/XXXX v Slovenskej sporiteľni a.s. ku dňu 23.07.2012, finančná čiastka vo výške 13,90
eur, vedená na účte č. XXXXXXXXXX v Tatra banke a.s. ku dňu 23.07.2012, motorové vozidlo zn. Toyota
Corolla Verso, EČ: V. XXXBA, 100 % obchodný podiel na čistom obchodnom imaní spoločnosti TROPHY

AGENCY, s.r.o., IČO: 46 011 421, so sídlom Š.T. XX, XXX XX V., a do výlučného vlastníctva žalobkyne
pripadá motorové vozidlo zn. Toyota Yaris, EČ: V. XXXBJ, a 50 % obchodný podiel na čistom obchodnom
imaní spoločnosti BEAUTY QUEEN s.r.o., IČO: 45 554 218, so sídlom Tatranská 3,
841 06 Bratislava, a že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie jej podielu sumu 135.613
eur do 60 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodol tiež, že žiadna zo strán sporu nemá právo na
náhradutrovkonania,ažesporovéstranysúpovinnézaplatiťštátunaúčetOkresnéhosúduvMalackách
spoločne a nerozdielne súdny poplatok 8.136,78 eur a náhradu trov konania v sume 27.16 eur, všetko

do 60 dní od právoplatnosti rozsudku. Vec posúdil právne podľa ust. § 145 ods. 1, § 143, § 150 § 149
ods. 1 a 3, § 40a, a § 101 Obč. zák.2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žalobkyňa a žalovaný boli manželia, a že ich
manželstvo bolo uzavreté dňa 21.11.1992 a rozvedené rozsudkom Okresného súdu Malacky sp.zn.
7C/392/2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23.07.2012.

3. Ustálil, že strany sporu nadobudli počas trvania manželstva vlastníctvo k rodinnému domu súp. č.
XXX postavenému na parcele č. XXX/X vo výmere 385 m2 v obci V. v kat. úz. V., okres Malacky. Ďalej
nadobudli bezpodielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam, parc. č. XXX/X vo výmere 347 m2 - orná
pôda, parc. č. XXX/X vo výmere 377 m2 - záhrady, parc. č. XXX/X vo výmere 385 m2 - zastavané plochy

a nádvoria a parc.
č. XXX/X vo výmere 31 m2 - orná pôda. Uvedené nehnuteľnosti sú zapísané na LV č. XXX Okresného
úradu Malacky, katastrálneho odboru ako vlastníctvo sporových strán v podiele 1/1, nadobudnuté
kúpnou zmluvou. Uviedol, že v konaní nebolo sporné, že nehnuteľnosti patria do BSM, sporná bola ich
hodnota. Zo znaleckého posudku znalca J.. M. K. č. 53/2014 zo dňa 13.05.2014 mal za preukázané, že
všeobecná hodnota nehnuteľností pre účely vyporiadania BSM účastníkov je 270.000 eur. Žalobkyňa

žiadala spoločné nehnuteľnosti prikázať do výlučného vlastníctva žalovaného, ktorý ich užíva, s čím
žalovaný súhlasil. I keď žalobkyňa nežiadala rozhodnúť o nehnuteľnosti parc. č. XXX/X vo výmere 31
m2 - orná pôda, ktorá tiež patrí do BSM sporových strán, čo zistil z LV č. XXX, s poukazom na to, že
konanie o vyporiadanie BSM je konaním podľa ust. § 153 ods. 2 O.s.p., prekročil návrh a rozhodol aj
o uvedenej nehnuteľnosti. O obchodných spoločnostiach rozhodol po dohode. Ohľadom motorových

vozidiel patriacich do BSM rozhodol tak, že každej strane prikázal do vlastníctva to motorové vozidlo,
ktoré aj v skutočnosti užíva, a to vozidlo zn. Toyota Yaris, EČV: V. XXXBJ žalobkyni a vozidlo zn. Toyota
Corolla Verso, EČV: V. XXXBA žalovanému, po dohode bez vzájomného vyrovnania hodnôt motorových
vozidiel. V konaní bolo preukázané, že ku dňu zániku BSM bola na účte žalovaného v SLSP a.s. vedená
suma 1.212,10 eur a na účte žalovaného v Tatra banke a.s. bola vedená suma 13,90 eur. Skonštatoval,

žepolovicapredmetnýchfinančnýchprostriedkovpatrížalobkyni.Uviedol,žežalovanýpredložilvkonaní
darovacie zmluvy, na základe ktorých mu mali byť poskytnuté jeho rodičmi peňažné dary v sumách
450.000,- Sk, 840.000,- Sk a 700.000,- Sk. Skonštatoval, že aj žalobkyňa tvrdila, že od svojich rodičov
dostala peňažné dary, pričom vyhodnotil, že v tomto smere však nepredložila žiadny dôkaz.

4. Zaoberal sa aj návrhom žalobkyne, aby boli do vyporiadania BSM zahrnuté peňažné čiastky v
celkovej výške 132.577,12 eur, ktorými mal žalovaný nakladať bez jej súhlasu a v rozpore s ust. §
145 ods. 1 Obč. zák., keď argumentovala tým, že takéto právne úkony sú neplatné. Skonštatoval, že
žalobkyňa tento návrh podala až v priebehu súdneho konania, pričom ani neuviedla na aký účel mali byť
peňažné prostriedky, s ktorými žalovaný disponoval bez jej súhlasu, použité. Z výpisov z účtu vyplynulo,

že žalovaný s peňažnými prostriedkami disponoval v období od 17.05.2010 do 04.11.2011. V tejto
súvislosti vysvetlil, čo sa v majetkových vzťahoch medzi manželmi podľa ustálenej judikatúry nepovažuje
za bežnú vec, a podrobne rozobral ust. § 40a Obč. zák., teda dovolanie sa relatívnej neplatnosti
právneho úkonu. Vyhodnotil, že žalobkyňa upozornila na skutočnosť, že malo údajne dôjsť k dispozícii
žalovaného s peňažnými prostriedkami mimo režimu ust. § 145 ods. 1 O.s.p. až po niekoľkých rokoch od

obdobia, kedy žalovaný s prostriedkami disponoval, pričom nikdy predtým neplatnosť právnych úkonov
nenamietala, ani sa ich nedovolávala. Neplatnosti takýchto právnych úkonov sa nedovolávala, resp.
žiadny relevantný dôkaz nepredložila. Preto sumu 132.577,12 eur do vyporiadania BSM nezahrnul.
Uviedol tiež, že žalovaný v konaní preukazoval, že mu boli počas trvania manželstva darované peňažné
prostriedky. Skonštatoval, že i keď veci, ktoré získal darom za trvania manželstva len jeden z manželov,

sú z bezpodielového spoluvlastníctva vylúčené, z vykonaného dokazovania vyplynulo, že ku dňu zániku
BSM finančné prostriedky, ktoré by patrili výlučne iba žalovanému neexistujú. Dospel potom k záveru,
že ak boli peniaze žalovanému darované, boli zrejme použité počas trvania manželstva, a to buď na
rekonštrukciu rodinného domu, alebo na bežnú spotrebu. Vyhodnotil, že žalovaný v konaní nepreukázal
žiadnu samostatne existujúcu vec, ktorá bola získaná darom, a ktorá by patrila iba do jeho výlučného

vlastníctva.

5. Preto vyporiadal iba všeobecnú hodnotu vyššie uvedených nehnuteľností patriacich do BSM,
stanovenú znalcom na 270.000 eur. Pri rozhodovaní o tom, komu prikázať rodinný dom s príslušenstvom
do vlastníctva, vychádzal z účelnosti jeho využitia. Skonštatoval, že v dome trvale žije s dcérou

žalovaný, ktorý žiadal prikázať nehnuteľnosti do svojho vlastníctva, a preto nehnuteľnosti prikázal do
jeho vlastníctva. Dospel teda k záveru, že do BSM patria predmetné nehnuteľnosti, vyššie uvedené
spoločné peňažné prostriedky sporových strán ku dňu zániku BSM, motorové vozidlá, ktoré užíva každý
z nich. Hodnotu BSM ustálil na sumu 271.226 eur, a skonštatoval, že podiel žalobkyne z uvedenejhodnoty je suma 135.613 eur. Uviedol tiež, že počas konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré
by opodstatňovali, aby sa pri vyporiadaní odchýlil od zásady rovnosti podielov sporových strán na
spoločnom majetku, a preto dospel k záveru, že pri vyporiadaní BSM bolo potrebné vychádzať zo zásady

rovnosti ich podielov na spoločnom majetku.

6. Keďže obe sporové strany dostali polovicu spoločného majetku, vyhodnotil, že žiadna z nich nemala
v konaní prevažný úspech, a preto podľa § 142 ods. 2 O.s.p. rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania. Uloženú povinnosť zaplatiť súdny poplatok odôvodnil ust. § 2 ods. 1

písm. c) zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v platnom znení, a položky 6 písm. b), podľa ktorej
za vyporiadanie BSM je súdny poplatok
3 % z predmetu sporu. Uviedol, že základom súdneho poplatku bola suma 271.226 eur, z čoho vyplýva,
žesúdnypoplatokje8.136,78eur,apodielpripadajúcinakaždúzostránjesuma4.068,39eur.Otrovách
konania štátu rozhodol podľa ust. § 148 ods. 1 O.s.p., a strany sporu zaviazal na zaplatenie sumy 27,16
eur, ktorá bola znalcovi zaplatená z rozpočtových prostriedkov štátu.

7. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný včas odvolanie, a žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Mal za to, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané,
že vyššie uvedené nehnuteľnosti boli nadobudnuté kúpou od jeho rodičov, že kúpna cena nebola
sporovými stranami splatená, a že kúpa bola realizovaná v tiesni, keď žalobkyňa od jeho rodičov žiadala

uzavretie kúpnej zmluvy pod hrozbou, že nikdy neuvidia vnučku. Nespochybnil, že základnou zásadou
vyporiadania BSM je zásada rovnosti podielov bývalých manželov, poukázal však na to, že ustálená
súdna prax uznáva, že uplatnenie tejto zásady nie je bezpodmienečné, a pripúšťa situácie, kedy je na
mieste sa od tejto zásady odchýliť s poukazom na disparitu podielov. Uviedol, že pri rozhodovaní o výške
podielov a úvahe o disparite sú relevantné predovšetkým okolnosti uvedené v ust. § 150

Obč. zák., avšak tieto hľadiská nemožno považovať za výlučné, a treba prihliadať aj k ďalším
relevantným okolnostiam. Mal za to, že je potrebné zohľadniť najmä vzájomné práva a povinnosti
manželov podľa § 18 a nasl. Zákona o rodine, a medzi okolnosti, na ktoré by mal súd pri rozhodovaní
o vyporiadaní BSM prihliadať patria predovšetkým potreby maloletých detí, zásluhy o nadobudnutie
a udržanie spoločného majetku, starostlivosť o rodinu, deti a obstarávanie spoločnej domácnosti,

negatívne okolnosti v manželstve a iné. Zastával názor, že z jeho strany bola disparita podielov
odôvodnenápôvodomnadobudnutiaarekonštrukciourodinnéhodomu,zverenímdcérySáryporozvode
manželstva do jeho starostlivosti, ako aj tým, že počas manželstva žila rodina iba z jeho príjmov, keď
žalobkyňa nepracovala, hoci mohla a mala.

8. Žalobkyňa odvolanie nepodala, a vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného žiadala napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť, považujúc ho za vecne správny. Poukázala na to, že žalovaný v
odvolaní neuviedol žiadne konkrétne dôvody, pre ktoré by sa mal súd prvej inštancie odchýliť od zásad
ustanovených v § 150 Obč. zák., keď uviedol len všeobecné teoretické možnosti, za akých je možné
pristúpiť k disparite podielov pri vyporiadaní BSM. Zdôraznila, že súd prvej inštancie vychádzal z rozsahu

BSM, ktorý žalovaný v konaní nenamietal. Predmetný rodinný dom s pozemkami bol nadobudnutý kúpou
od jeho rodičov, a to kúpnou zmluvou zo dňa 18.04.2002 za kúpnu cenu 6.760,93 eur, pričom doposiaľ
nikto platnosť kúpnej zmluvy nenamietal. Uviedla, že hodnota nehnuteľností bola stanovená dvoma
znalcami, a teda súd prvej inštancie mal dostatok dôkazov na rozhodnutie o ich hodnote. Poukázala tiež
na to, že počas manželstva sa im narodili tri deti, pričom prvý syn po roku zomrel. Uviedla, že sa o všetky

detiriadnestaralaaobstarávalaspoločnúdomácnosť.Dôvodomrozvratumanželstvasožalovanýmbola
práve jeho nevera a skutočnosť, že ju fyzicky napadol. Nespochybnila, že po rozvode manželstva bol syn
zverený do jej osobnej starostlivosti, a dcéra na základe jej želania do osobnej starostlivosti žalovaného,
zdôraznila však, že dcéra sa po nadobudnutí plnoletosti od žalovaného pre neustále nezhody a jeho
požívanie alkoholu od neho odsťahovala, a v súčasnosti žije s ňou, a domáha sa na súde od žalovaného

výživného, ktoré jej dobrovoľne platiť odmieta. Nesúhlasila s tvrdením žalovaného, že bola počas
manželstva nezamestnaná, keď uviedla, že pracovala spoločne so žalovaným v mediálnej oblasti, keď
robila zostrih relácii, ponuky do komerčných televízii a zabezpečovala kontrakty, čím sa taktiež pričinila
o zveľadenie majetku patriaceho do BSM. Uplatnila si náhradu trov odvolacieho konania.

9. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (ust. § 379 a § 380 C.s.p.), preskúmal
napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania, a dospel k záveru,
že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Podľa ust. § 219 ods. 3 C.s.p. verejne vyhlásil rozsudok, ktorým
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.10. Podľa ust. § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

11. S poukazom na citované ustanovenie, prihliadajúc na obsah súdneho spisu
a z neho vyplývajúci skutkový stav, sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvej inštancie z hľadiska

procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, v celom rozsahu
po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi, týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku,
a v podrobnostiach na ne poukazuje.

12. Podľa ust. § 143 Obč. zák. je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov všetko, čo môže byť
predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí

získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe
alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku
jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému
bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

Podľa ust. § 148 ods. 1 Obč. zák. so zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo
manželov.

Podľa ust. § 149 ods. 1 Obč. zák. ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie
podľa zásad uvedených v § 150.

Podľa ust. § 149 ods. 3 Obč. zák. ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého
z manželov súd.

Podľa ust. § 150 Obč. zák. sa pri vyporiadaní vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké.

Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný
majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej
sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu,
a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba
vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

13. Po oboznámení sa s obsahom spisu dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie vzhľadom
na vykonané dokazovanie riadne a dostatočne zistil skutkový stav, vec aj správne právne posúdil, keď
aplikoval ust. § 145 ods. 1, § 143, § 150 § 149 ods. 1 a 3, § 40a, a § 101 Obč. zák., ktoré aj správne
vyložil, a svoje rozhodnutie tiež odôvodnil tak, ako to malo na mysli v čase rozhodovania platné a

účinné ust. § 157 ods. 2 O.s.p. V odôvodnení svojho rozsudku sa súd prvej inštancie vysporiadal so
všetkými okolnosťami, na ktorých založil svoje rozhodnutie, a ktoré boli pre posúdenie veci a rozhodnutie
podstatné. Podrobne sa zaoberal tvrdeniami sporových strán, vyhodnotil, ktoré nimi tvrdené skutočnosti
mal za preukázané, a ktoré nie, pričom všetky svoje závery riadne zdôvodnil. Po správnom ustálení
masy a následne hodnoty bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov, súd prvej inštancie toto následne

vyporiadal v súlade so zákonným ustanovením § 150 Občianskeho zákonníka, keď odvolací súd nezistil
žiadne pochybenie ani v jeho výpočtoch, ktoré vykonal za účelom vyporiadania. Napokon, žalovaný
v odvolaní ani nenamietal rozsah masy BSM, všeobecnú hodnotu nehnuteľností, určenú znaleckým
posudkom, ani súdom prvej inštancie stanovenú hodnotu BSM, ani jeho výpočty. Súdu prvej inštancie v
odvolaní vytkol výlučne len to, že sa pri vyporiadaní riadil zásadou rovnosti podielov bývalých manželov,

a vyjadril názor, že v posudzovanej veci sa mal od tejto zásady odchýliť.

14. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku vyhodnotil, že počas konania nevyšli najavo také
skutočnosti, ktoré by odôvodňovali, aby sa pri vyporiadaní odchýlil od zásady rovnosti podielov
sporových strán na spoločnom majetku, a preto dospel k záveru, že pri vyporiadaní BSM bolo potrebné

vychádzať zo zásady rovnosti ich podielov na spoločnom majetku. Odvolací súd sa s týmto záverom
stotožnil a považuje ho za správny, keď ani žalovaný v odvolaní neuviedol, na aké konkrétne skutočnosti,
odôvodňujúce prípadné rozhodnutie o disparite podielov, mal súd prvej inštancie prihliadať. Odvolací
súd zhodne so súdom prvej inštancie nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali odchýlenie saod zásady, že podiely oboch manželov sú rovnaké (ust. § 150 Obč. zák.). V tejto súvislosti považuje
za potrebné zdôrazniť, že pri vyporiadaní BSM sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov
na majetku patriaceho do ich zákonného majetkového spoločenstva sú rovnaké. Zákon výslovnú

disparitu neupravuje, ale v zmysle judikatúry súd môže pri vyporiadaní stanoviť manželom iné podiely
na spoločnom majetku než rovnaké, ako správne uviedol žalovaný v odvolaní. Odvolací súd však
zdôrazňuje, že súdna prax odklon o princípu rovnosti podielov tzv. disparitu podielov označuje za
postup mimoriadny a výnimočný, a preto je nutné vychádzať z toho, že parita podielov predstavuje
východisko a disparita odklon od východiska parity podielov. Na vysvetlenie považuje za potrebné

uviesť, že judikatúra výslovne zdôraznila, že hľadiská uvedené v § 149 resp. 150 predstavujú hľadiská
rozhodné i pri rozhodovaní o výške podielov a pritom je potrebné poukázať aj na Zákon o rodine. Prípady
kedy disparita prichádza do úvahy možno rozdeliť v zásade na tri skupiny a to: negatívne okolnosti
v manželstve, princíp zásluhovosti a ďalšie okolnosti ovplyvňujúce výšku podielov pri vyporiadaní.
Negatívnymi okolnosťami prejavujúcimi sa v manželstve sú, ak jeden z manželov vôbec nepracuje alebo
sa práci vyhýba, nevedenie spoločnej domácnosti a oddelenie hospodárenia manželov, gamblerstvo,

používanie návykových látok, nevera jedného z manželov, príčiny rozvratu manželstva, alkoholizmus
jedného z manželov, zavinené zadlžovanie BSM, úmyselné alebo nedbanlivostné konanie manžela,
ktoré viedlo k zániku alebo k zničeniu veci, problematika tzv. domáceho násilia, výkon trestu odňatia
slobody a ďalšie okolnosti. Princíp zásluhovosti prichádza do úvahy vtedy, pokiaľ sa niektorý z manželov
mimoriadne zaslúžil o získanie spoločného majetku, pričom judikatúra vychádzala z tézy podľa ktorej

odklon od princípu rovnosti podielov na majetku je namieste iba za situácie, keď zvýšené úsilie jedného
z manželov zabezpečilo nadobudnutie a udržanie majetku značnej hodnoty, nadobudnutie členského
podielu spôsobom všeobecne zakladajúcim výluku zo spoločného BSM, a ďalšie okolnosti ovplyvňujúce
výšku podielov pri vyporiadaní, potreby detí zverených do výchovy jedného z manželov, spôsobenie
škody, platenie výživného na dieťa z predchádzajúceho vzťahu, čiastky vynaložené na veci osobnej

potreby jedného z manželov a platby na poistenie manžela.

15. S poukazom na vyššie uvedené, súdnou praxou a judikatúrou ustálené východiská, kedy by bolo
možné uvažovať pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov o disparite podielov, je
nepochybné, že v konaní neboli preukázané žiadne mimoriadne okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť

žalovaným požadovanú disparitu. Ak za dôvody pre disparitu považoval skutočnosť, že nehnuteľnosti
manželia nadobudli od jeho rodičov a on sa viac zaslúžil o ich rekonštrukciu, že dcéra Sára bola
po rozvode manželstva zverená do jeho starostlivosti, ako aj ničím nepreukázané tvrdenie, že počas
manželstva žila rodina iba z jeho príjmov, lebo žalobkyňa nepracovala, ktoré naviac žalobkyňa
rozporovala, nebolo možné sa s jeho argumentáciou stotožniť. Zverenie v súčasnosti už plnoletej dcéry

Sáry po rozvode do starostlivosti žalovaného nie je ničím významnou skutočnosťou, keď naviac maloletý
synúčastníkovbolnačasporozvodezverenýdostarostlivostižalobkyne.Výnimočnépriznanieväčšieho
podielu pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov tiež nemožno odôvodniť väčšími
zásluhami o vytvorenie majetku (ktorý ani nie je majetkom značnej hodnoty), ak mal na to žalovaný
lepšie predpoklady ako žalobkyňa. Prichádzalo by to do úvahy v prípade, ak by žalobkyňa nevyužívala

pri nadobúdaní a udržiavaní spoločných vecí, pri starostlivosti o deti a o rodinu, a pri staraní sa o
spoločnú domácnosť svoje možnosti a schopnosti, a svoje povinnosti neplnila riadne, čo však nie je
prípad prejednávanej veci. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je preto správny.

16. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 a

2 C.s.p. potvrdil.

17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 262
ods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p. Žalovanej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keďže bola
v odvolacom konaní plne úspešná.

18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427
ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).