Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 3. november 2016

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 6C/440/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2215215559
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Lengyelová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2016:2215215559.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdDunajskáStredavkonanípredsudkyňouJUDr.ErikouLengyelovouvprávnejvecižalobcu:

Q. X K..Z.., P. Č.: XXX XX XXX, A. A. Q., A. XXX, O.: XXXXXX, I. C., zastúpený Advokátskou kanceláriou
GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., pobočka kancelária a adresa pre doručovanie: Teplická 7434/147, 921
22 Piešťany, Sídlo: 1.mája 173/11, 911 01 Trenčín , proti žalovanému: B. M., G.. XX.XX.XXXX, E. K. V.
XXX/X, XXX XX Z., o zaplatenie 2.682,62 € s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 1.069,08 € spolu s úrokom z omeškania 5,05% ročne z tejto
sumy od 18.08.2015 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Konanie v časti o zaplatenie 325,-€ sa z a s t a v u j e.

III. Vo zvyšku sa žaloba z a m i e t a.

IV. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou zo dňa 27.08.2015 sa domáhal na tunajšom súde od žalovaného zaplatenia 2.682,62
€ s príslušenstvom .
2. Pred otvorením pojednávania vo veci dňa 17.05.2016 žalobu čiastočne zobral späť čo do zaplatenia

325,-€. Súd zobral na vedomie dispozitívny úkon žalobcu a s poukazom na § 145 ods. 2 CSP súd
konanie v tejto časti o zaplatenie 325,-€ zastavil. Predmetom konania teda zostala istina 2.357,62 € s
príslušenstvom a vyčíslený úrok z omeškania vo výške 79,57 € tak, ako bol uplatnený v pôvodnej žalobe.
Žalovaný rozhodnutie vo veci ponechal na úvahu súdu. Poukázal na tú skutočnosť, že realizoval celkové
úhrady tak, ako boli vyčíslené resp. uvedené v prehľade splátok a úhrad, do podania žaloby 1.605,92
€ s príslušenstvom a následne v priebehu konania zaplatil 325,-€.
3. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s pripojenými listinnými dôkazmi, najmä Úverovou

zmluvou č. XXXXXXXXXX, vypočul v konaní žalovaného, oboznámil sa s prehľadom splátok a úhrad a
zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
Právny predchodca žalobcu spoločnosť I. R. A., Q..A.. O. uzatvorila so žalovaným ako dlžníkom
dňa 26.04.2013 Úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Úverové zmluvné
podmienky spoločnosti I. R. A., Q..A.. Predmetom Úverovej zmluvy bolo poskytnutie spotrebiteľského
úveru vo výške 3.000,-€ zo strany právneho predchodcu žalobcu žalovanému. Žalovaný sa zaviazal
finančné prostriedky vrátiť v 84 pravidelných mesačných splátkach po 79,67 €. Žalovaný bol povinný

splácať úver v pravidelných mesačných splátkach splatných v zmysle Úverovej zmluvy. Žalovaný bol
v omeškaní s úhradou svojho záväzku tak, ako je to uvedené v priloženom výpise čerpania splátok
a úhrad z ktorého vyplýva prehľad jednotlivých platieb žalovaného ako aj spôsob ich započítania. V
zmysle Hlavy Úverových zmluvných podmienok s názvom „Ukončenie Úverovej zmluvy“ bol žalovanýprávnym predchodcom žalobcu vyzvaný listom zo dňa 08.01.2015 k splateniu celého zostatku úveru. Z
doloženého prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že žalovaný uhradil istinu 1.605,92 €. Zároveň v priebehu
konania zaplatil žalovaný istinu 325,-€, teda z poskytnutého úveru 3.000,-€ uhradil 1.930,92 €.

4. Čo sa týka právnej kvalifikácie uplatneného nároku je nepochybné, že medzi právnym predchodcom
žalobcu a žalovaným bola uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere a na tento vzťah je potrebné
aplikovať príslušné ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ako aj § 52 a
nasl. OZ. Súd preskúmal zmluvu o spotrebiteľskom uzatvorenú medzi právnym predchodcom žalobcu
a žalovaným, pričom zistil , že v zmluve absentuje údaj o výške, počte a termíne splátok istiny, úrokov

a iných poplatkov, teda náležitosť podľa ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch. V
zmluve nie je nikde uvedené, koľko splátok tvorí splátku istiny, od ktorej splátky v poradí už sa spláca
odplata a od ktorej splátky dlžný úrok. Chýba aj termín splatnosti splátok, absentuje konečná splatnosť
úveru, teda náležitosť podľa ust. § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch.
5. Podľa ust. § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy,
poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom

úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.
6. Ust. § 11 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z.z. vymedzuje prípady, kedy sa úver považuje za bezúročný
a bez poplatkov. Ide vlastne o špeciálnu právnu úpravu absolútnej neplatnosti právneho úkonu. Tým,
že zákon nedodržanie iba niektorých obsahových náležitostí zmluvy ako aj písomnej formy postihuje
neplatnosťou, robí z týchto náležitostí nevyhnutné podstatné obsahové náležitosti zmluvy. Východiskom

spotrebiteľskej ochrany je názor podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo faktickom nerovnom postavení s
profesionálnymdodávateľomatosohľadomnaokolnostizaktorýchdochádzakukontraktácii,vzhľadom
na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a lepšiu dostupnosť právnych
služieb a konečne možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv.
Spoločným znakom právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv je snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú

nerovnosť. Práve s ohľadom na uvedenú koncepciu spotrebiteľského práva bol prijatý aj Zákon č.
129/2010 Z.z. a ustanovil osobitné náležitosti spotrebiteľskej úverovej zmluvy tak, aby za účelom
odstránenia vyššie uvedenej faktickej nerovnováhy bol spotrebiteľ účinným spôsobom informovaný o
podmienkach spotrebiteľského úveru a vedel lepšie ako pri nespotrebiteľskej úverovej zmluve posúdiť
všetky právne dôsledky vyplývajúce pre neho z uzatvorenej úverovej zmluvy. Niektoré ustanovené

náležitosti a to práve tie uvedené v § 11 zákonodarca v prospech ochrany spotrebiteľa preferoval až
do takej miery, že ich neuvedenie v písomnej forme sankcionoval bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou
úveru ako sankciou pre dodávateľa ktorý nerešpektuje zákon a tým spotrebiteľa vystavuje nerovnému
postaveniu. Účelom náležitostí ustanovených v § 9 ods. 2 písm. k) Zákona č. 129/2010 Z.z. je
informovanie spotrebiteľa, aby vedel rozlíšiť aká časť splátky bude použitá na istinu, úrok a ďalšie

poplatky, čo mu tiež umožňuje zorientovať sa v danej situácii, pretože potom nie je dostatočne určité, akú
časť istiny zaplatil, ako bude s jeho platbou naložené a akú časť úveru platí na úroky a ďalšie poplatky ,
tedaodplatunavrhovateľa. Uvedenénemožnonahradiťuvedenímcelkovejvýškysplátkyanikeďziných
ustanovení zmluvy vyplýva výška úrokov a poplatkov. Citované ustanovenie má za cieľ v zrozumiteľnej
forme informovať spotrebiteľa ako bude s jeho platbou naložené a najmä aká časť úveru bude ňou

splatená okrem odplaty veriteľa. Uvedené údaje zmluva uzatvorená medzi účastníkmi neobsahuje. Ide o
absenciu podstatnej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere ktorú zákon sankcionuje bezúročnosťou
a bezpoplatkovosťou úveru. Neprijateľné z hľadiska spotrebiteľskej ochrany je aj neuvedenie výšky
poslednej splátky. Táto situácia vyvoláva na strane spotrebiteľa neistotu , keď nevie určiť súhrnnú sumu
splátok ktoré má dodávateľovi zaplatiť , čo prehlbuje jeho nerovné postavenie v právnom vzťahu s

dodávateľom.
7. Vzhľadom na skutočnosť, že úver sa v zmysle ust. 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. považuje
za bezúročný a bez poplatkov, žalobca má nárok na vrátenie skutočne poskytnutých peňažných
prostriedkov pri zohľadnení úhrad vykonaných žalovaným bez akýchkoľvek úrokov a poplatkov.
8. Tak, ako je vyššie uvedené , právny predchodca žalobcu žalovanému poskytol úver vo výške 3.000,-

€ z ktorého žalovaný k podaniu žaloby v zmysle prehľadu splátok a úhrad realizoval úhradu vo výške
1.605,92 € uhradil a v priebehu konania uhradil 325,-€, teda celkovo žalovaný na spornom úvere uhradil
1.930,92 € a k úhrade zostáva istina 1.069,08 €. Súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 1.069,08 €
a vo zvyšku žalobu zamietol. V zmysle doložených listinných dôkazov zo strany žalobcu nebolo možné
vyhovieť ani vyčíslenému ročnému úroku z omeškania vo výške 79,57 € pretože tak, ako bol žalobcom

uplatnený , nebol preskúmateľný. Preto súd žalobu vo zvyšku zamietol.
9. Z priznanej istiny 1.069,08 € súd priznal žalobcovi zákonný úrok z omeškania 5,05% ročne z tejto
sumy od 18.08.2015 do zaplatenia.10.Podľa§517ods.2OZAkideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

11.Porozhodnutísúduvovecisamejnapojednávanízodňa03.11.2016bolodospisudoručenépodanie
žalobcu resp. právneho zástupcu zo dňa 28.10.2016 označené ako návrh na odročenie pojednávania.
Dôvodom tohto návrhu bola skutočnosť, že žalobca oznámil svojmu právnemu zástupcovi, že ku dňu
18.10.2016 zanikol a to zlúčením so spoločnosťou AB 2 B.V. , reg.č. 57279667 so sídlom Amsterdam,
Strawinskylaan 933 a teda došlo k univerzálnej sukcesii, keď právny nástupca vstúpil do všetkých práv a

povinnostíprávnehopredchodcu.Nazákladetýchtoskutočnostínavrhlikonajúcemusúdu,abyrozhodol,
že v konaní pokračuje s právnym nástupcom žalobcu. Týmto podaním žalobcu však súd v čase keď
rozhodoval vo veci nedisponoval, nakoľko bolo toto podanie doručené až po vyhlásení rozsudku vo
veci samej.
12. O náhrade trov konania rozhodol súd s poukazom na § 255 ods. 2 CSP.
13. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Žalobca si uplatňoval od žalovaného zaplatenie 2.357,62 € s príslušenstvom, priznaných mu bolo
1.069,08 € s príslušenstvom. Úspech žalobcu v konaní bol nižší než 50% uplatneného nároku, preto
súd o náhrade trov konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného
súdu na Krajský súd v Trnave ( § 362 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /( odvolacie dôvody )

a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ) (§ 363 CSP)/.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že :
a) neboli splnené procesné podmienky
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere , že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd
d) konanie má inú vadu ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného úkonu ktoré neboli uplatnené alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej má vadu
uvedenú v ods.1 ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.