Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Košice

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Mária Žáková

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 18C/832/1996

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7196898773
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 04. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Žáková

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2011:7196898773.24

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Žákovou Máriou v právnej veci žalobkyne B.. X. D., C..

XX.XX.XXXX, S. I., I. XX, zastúpená advokátom JUDr. Peter Vojčík, Krmanova č. 6, Košice proti
žalovanému B. Š.D., C..XX.X.XXXX, S. U. Č.. XX, I., zastúpený advokátom JUDr. Tibor Sásfai,
Mlynárska č. 19, Košice v konaní o zaplatenie 66.387,84 EUR 2.000.000,- Sk/ takto

r o z h o d o l :

Žalovanýjepovinnýzaplatiťžalobkyni66.387,84EURanahradiťjejtrovykonaniavsume,6.005,88EUR
do rúk právneho zástupcu žalobkyne, to všetko v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Započítaciu námietku žalovaného v sume 54.475,38 EUR z a m i e t a .

O trovách štátu bude rozhodnuté samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

V tomto konaní pôvodne B. Š. M. Q. XX.X.XXXX žalobu proti žalovanej B.. X. D. o vypratanie
nehnuteľnosti, ktorá sa nachádza A. I. C. P.. U. Č.. XX, zapísanej C. T. Č.. XXXX I.. Ú. I. - O. X. M. Č..
XXXX/X H. M. O. A. XXX B. X. Q. O.. Č.. XXXX X. C. D. I.. Pôvodná žalovaná svojim písomným podaním
dňa X.X.XXXX uplatnila proti žalobcovi protinávrhom nárok na náhradu 2.000.000,- Sk z toho dôvodu,
že nehnuteľnosť, ktorú má vypratať zásadným spôsobom rekonštruovala a tak ju zhodnotila.

Okresný súd Košice I svojim rozsudkom zo dňa X.X.XXXX zaviazal žalovanú vypratať predmetnú
nehnuteľnosť a odovzdať ju žalobcovi s tým, že jej protinávrh o zaplatenie 2.000.000,- Sk zamietol. Z
odôvodnenia rozsudku prvostupňového súdu vyplýva, že žalovaná B.. X. D. X. W. C. B. B.. Š. D., C.
M. C.Ť. C. H. I. H. P. Q. XX.X.XXXX, ktorá kúpna zmluva však bola určená ako neplatná rozsudkom
Krajského súdu v Košiciach zo dňa XX.X.XXXX, č.k. 19Co 258/91-60, ktorým bol zmenený rozsudok
súdu prvého stupňa. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa XX.X.XXXX. Predmetom tejto neplatnej
kúpnej zmluvy bol M. C. H. C. T. Č.. XXXX I.. Ú. I. - O., M. Č.. XXXX/X Y. M. L. A.B. XXX B. X. C. C.

M. U. Q., M. I. Š. C. I. B.. Š. D. X. W. B. B.. X. D.. U. U. Q. patril Q. S. O. S. B., Ž. B. Š. X. W. S. B.K.
I. Š.. Napriek tomu, že M. L. A. XXX B. S. A. A.C. A. I. Š., Krajský súd v Košiciach vyslovil neplatnosť
celého právneho úkonu kúpno-predajnej zmluvy zo dňa XX.X.XXXX. Po vyslovení neplatnosti kúpno-
predajnej zmluvy sa U. U. Q. L. O. S. O. Ž. B. Š. X. W. S. B. I. Š.. K vyporiadaniu tohto bezpodielového
spoluvlastníctva manželov došlo uznesením Obvodného súdu Košice I zo dňa XX.X.XXXX, ktorým bol
schválený zmier medzi účastníkmi konania B. Š. X. W. S. B. I. Š.. Na základe tohto zmieru sa účastníci
konania dohodli tak, že U. U. Q. C. O. C. M. Č.. XXXX/X H. C. T. Č.. XXXX I.. Ú. I. - O., M. Q. A. A. Ž. B.

Š., I. S. H. H. C. R. A. O. O. S. B.. Po vyporiadaní BSM medzi bývalými manželmi B. Š. X. I. Š., žalobca
B. Š. L. L. O. B. I. H. X. M., ktorý bol predtým v jej A. A. X. A. Q. I. C. S. P. Q.X. XX.X.XXXX. Protinávrh
žalovanej bol súdom zamietnutý z dôvodu premlčania.V odvolacom konaní Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo dňa X.XX.XXXX č.k. 16Co 268/99-70,
potvrdil rozsudok prvostupňového súdu vo výroku o zamietnutí vzájomného návrhu žalovanej,
pričom výrok rozsudku prvostupňového súdu o povinnosti žalovanej vypratať predmetnú nehnuteľnosť

odvolaním napadnutý nebol, preto v tejto časti rozsudok prvostupňového súdu nadobudol právoplatnosť
dňa X.X.XXXX.

Na základe dovolania žalovanej dovolací Najvyšší súd SR rozsudkom zo dňa XX.XX.XXXX dovolanie
žalovanej zamietol.

Na základe podnetu žalovanej na podanie mimoriadneho dovolania generálny prokurátor SR dňa
XX.X.XXXX podal na Najvyšší súd SR mimoriadne dovolanie.

Najvyšší súd SR svojim rozsudkom zo dňa XX.X.XXXX v mimoriadnom dovolacom konaní zrušil
rozsudok Okresného súdu Košice I zo dňa X.X.XXXX č.k. 18C 832/96-47 v spojení s rozsudkom

Krajského súdu v Košiciach H. X.XX.XXXX sp. zn. 16Co 268/99 vo výroku, ktorým bol zamietnutý
vzájomný návrh žalobkyne o zaplatenie 2.000.000,- Sk, ako aj v súvisiacom výroku o trovách konania
a vrátil vec v tomto rozsahu okresnému súdu na ďalšie konanie.

ZodôvodneniarozsudkuNajvyššiehosúduSRvyplývajúnajmätietoskutočnosti:súdy,ktorérozhodovali

vo veci, posúdili vzájomný návrh žalovanej podľa § 130 ods. 3 OZ, tvrdiac, že žalobkyňa bola
oprávnenou Q. C. Q. XX.X.XXXX, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok Krajského súdu v Košiciach z
XX.X.XXXX sp. značky 19Co 258/91, ktorým bola určená neplatnosť kúpnej zmluvy zo dňa XX.X.XXXX.
V tejto súvislosti treba uviesť, že žalobkyňa so svojim nebohým manželom získala na základe riadne
registrovanej kúpnej zmluvy zo dňa XX.X.XXXX O. (U. Q.) X. M. L. S. B. Ž. I. Š.. Takže boli odvtedy

prinajmenšom dobromyseľní držitelia tejto nehnuteľnosti voči obidvom bývalým manželom. Neplatnosť
kúpnej zmluvy bola vyslovená právoplatne XX.X.XXXX. Žalovaný L. M. L. O. S. B. X. Q. XX.X.XXXX X.
A. A. M. I. M. S. M. Q. XX.X.XXXX. Bezpodielové spoluvlastníctvo bývalých manželov Š. bolo zrušené
zmierom, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa X.X.XXXX X. W. M. S. O.- U.Ý. Q.. Od tohto dňa sa stal
žalovaný A. A. C. a teda i jediným vecne legitimovaným účastníkom vo všetkých nárokoch, ktoré sú

jeho predmetom. Dôležitou skutočnosťou v danej veci bolo posúdenie otázky, či žalobkyňa ako držiteľka
konala v dobrej viere. Žalobkyňa existenciu dobrej viery preukazovala skutkovými okolnosťami, medzi
ktoré patrilo okrem iného A. A. I. Š. I. M., C. O. L. U. S. O. B., skutočnosť, že žalovaný o predaji domu
vedel (L. W. C. B. Q. XX.X.XXXX O. B.Á.). Až doručenie návrhu žalobkyni mohlo eventuálne vzhľadom k
ostatným okolnostiam prípadu znamenať stratu dobrej viery, pretože už nemohla očakávať, že žalovaný

s jeho bývalou manželkou s ňou uzatvoria novú kúpnu zmluvu. Žalovaný si svoje výlučné vlastnícke
právokveciuplatnilvovzťahukžalobkyniažpodanímC.C.A.Q.XX.X.XXXXatentonávrhbolžalobkyni
doručený dňa XX.X.XXXX a teda až tohoto dňa sa dozvedela, že BSM manželov Š. S. U. (A.) a týmto
dňom sa žalobkyňa dozvedela, kto sa na jej úkor obohatil a teda až týmto dňom začala plynúť pre
ňu lehota v zmysle § 107 ods.2 OZ. Súd však pochybil, pokiaľ nevzal do úvahy zároveň aj ust. § 107

ods. 3 OZ v súvislosti s posudzovaním vzájomných sinalagmatických nárokov vyplývajúcich zo zrušenej
zmluvy.
Oprávnený držiteľ má voči vlastníkovi nárok na náhradu nákladov, ktoré po dobu oprávnenej držby
účelne vynaložil na vec, a to v rozsahu zodpovedajúcom zhodnoteniu veci ku dňu jej vrátenia. Z povahy
veci vyplýva, že tento nárok oprávneného držiteľa sa s ohľadom na osobitnú úpravu stanovenú v § 130

OZ premlčiava podľa § 101 OZ v 3-ročnej premlčacej dobe. Pre začiatok plynutia tejto lehoty má právny
význam i otázka, kedy právo zo záväzku na náhradu nákladov môže byť po prvýkrát uplatnené, kedy je
teda „aktio nata“. Tento okamžik možno fixovať ku dňu vrátenia veci, ako to vyplýva z cit. ust. § 130 ods.
3 OZ. Zostáva totiž aj na oprávnenom držiteľovi, či si eventuálne oddelí od veci a zoberie to, čo takto
zhodnotil, ak je to možné, alebo namiesto toho sa uspokojí s náhradným plnením vo forme peňažnej

náhrady nákladov. Len zaplatením tejto náhrady sa vyvažuje reštitúcia druhou stranou, ktorej sa vracia
zhodnotená vec. Vzhľadom na to, že súdy, ktoré vo veci rozhodovali, takto nepostupovali, najvyšší súd
ich rozhodnutia zrušil.

Po vrátení veci prvostupňovému súdu predmetom konania zostal nárok žalobkyne na zaplatenie

2.000.000,- Sk voči žalovanému, čím sa vlastne zmenilo právne postavenie účastníkov konania. B.. X.
D. v ďalšom konaní vystupovala ako žalobkyňa a Y.. B. Š. ako žalovaný. V rámci ďalšieho dokazovania
žalobkyňa preukazovala predovšetkým výšku vynaložených nákladov na zhodnotenie nehnuteľnosti a
poukázala na to, že náhrada nákladov jej patrí až do dátumu vydania predmetnej nehnuteľnosti. Tátoskutočnosť podľa nej vyplýva aj z rozhodnutia najvyššieho súdu. Z toho dôvodu navrhla vo veci vykonať
znalecké dokazovanie s tým, že za počiatočný stav pre posúdenie znalca, by slúžil znalecký posudok,
ktorý bol vypracovaný v čase kúpi predmetnej nehnuteľnosti dňa XX.X.XXXX.

S týmto názorom žalobkyne nesúhlasil žalovaný, ktorý uviedol, že podľa neho, a vyplýva to aj z
rozhodnutia najvyššieho súdu, je potrebné brať do úvahy obdobie dobromyseľnej držby na strane
žalobkyne a táto sa skončila dňom doručenia žaloby v konaní o neplatnosť kúpnej zmluvy. V
žiadnom prípade neprichádza do úvahy dobromyseľnosť držby žalobkyne v období, keď sa konalo

o vypratanie nehnuteľnosti. Preto nesúhlasil s tým, aby bolo zhodnotenie nehnuteľnosti vykonané k
dátumu vypratania nehnuteľnosti, podľa neho najneskôr určením neplatnosti kúpno-predajnej zmluvy
prestala byť žalobkyňa byť dobromyseľnou.

Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že predmetnú stavbu po zakúpení stavali spolu s nebohým
manželom, skolaudovali ju ešte počas jeho života niekedy v roku XXXX. Jej manžel zomrel dňa

XX.XX.XXXX. Od toho času žila v tomto dome so svojim synom a v podstate žiadne ďalšie investície
nerobila, boli robené iba nejaké terénne úpravy okolo domu a záhrady, naviezla sa hlina, stromčeky,
ktoré sú vysadené na nehnuteľnosti, sú všetky zasadené ňou a jej nebohým manželom.

Zo zápisnice o vydaní nehnuteľností súd zistil, že táto nehnuteľnosť bola vydaná žalovanému zo strany

žalobkyne dňa XX.X.XXXX.

Súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie, ktorého úlohou bolo P. U. X. N. O. Y. vynaložených
žalobkyňou vo vzťahu k nehnuteľnosti, nachádzajúcej sa A. I., C. P.. U. Č.. X, ako finančné vyjadrenie
jej zhodnotenia za obdobie od XX.X.XXXX Q. XX.X.XXXX, v druhej alternatíve Q. XX.X.XXXX a v tretej

alternatíve do XX.XX.XXXX, vždy v cenových reláciách platných ku dňu vrátenia nehnuteľnosti, t.j. ku
dňu XX.X.XXXX. Zároveň znalec mal určené, že pre rozsah zhodnotenia predmetnej nehnuteľnosti bude
vychádzať z popisu rozostavanosti nehnuteľnosti v znaleckých posudkoch vypracovaných v období kúpy
nehnuteľnosti žalobkyňou a jej nebohým manželom a sám určí podiel rozostavanosti nehnuteľnosti v
čase kúpy. Za tým účelom si znalec môže prizvať k podaniu znaleckého posudku konzultanta.

Prvý znalecký posudok vo veci na základe týchto otázok A. Y.. W. O., ktorý v znaleckom posudku
Č.. X/XXXX H. Q.X. XX.X.XXXX ohodnotil stavebné investície žalobkyne vo vzťahu k predmetnej
nehnuteľnosti ako finančné vyjadrenie zhodnotenia nehnuteľnosti od jej odkúpenia XX.X.XXXX Q. W.
A., XX.X.XXXX, Y. Q. XX.X.XXXX v cenových reláciách platných ku dňu jej vrátenia sumou 3.212.943,-

Sk. Zároveň však znalec nezodpovedal otázku súdu týkajúcu sa určenia rozsahu a hodnoty stavebných
investícií žalobkyne, ako finančné vyjadrenie zhodnotenia nehnuteľnosti od XX.X.XXXX Q. XX.X.XXXX
z dôvodu, že na túto otázku vie zodpovedať znalec z odboru L. C.. Ďalej nevedel ohodnotiť stavebné
investície H. L. L. XX.X.XXXX Q. XX.XX.XXXX, pretože v tomto polročnom období nebolo možné H. X.
O. M. O. A., C. O. C. A. O. Q. X. O. C. U.Á. M. M. M. Q..

Proti tomuto znaleckému posudku podal písomné námietky žalovaný a namietal najmä proti tomu, že
znalec nezodpovedal všetky otázky položené súdom, vlastne v znaleckom posudku neurčil finančné
vyjadrenie zhodnotenia nehnuteľnosti, neprihliadal na postupnosť investícií podľa rokov a neprihliadal
ani na jediný predložený listinný dôkaz žalobkyne, a to účtov čo do dátumu, druhu rozsahu, ceny, tieto

v posudku ani neuvádza, ako keby neexistovali. Ak znalec konštatuje kolaudačné rozhodnutie stavby
I. XX.X.XXXX, je predpoklad, že najneskôr tomuto dátumu musela už byť najpodstatnejšia investícia
vykonaná. Žalovaný nesúhlasil s určovaním ceny investície podľa cenových predpisov z rokov XXXX,
XXXX, ak skutočné investície boli do roku XXXX. Znalec mal vychádzať z cien aktuálnych v čase
investovania (Q. U. XXXX) a tieto príslušne indexovať k roku XXXX a nie počítať ceny prác podľa J.

H. U. XXXX X. XXXX. Naviac podľa nich znalec vôbec nezohľadňoval a do posudku zahrnul aj také
práce, ktoré po prevzatí nehnuteľnosti vykonal už žalovaný, neprihliadol na skutočnosť, že U. Q. S.
M. O., a preto žalovaný predniesol vážne výhrady k samotnému spôsobu oceňovania investícií, podľa
znalcom používaného cenového predpisu. Podľa neho podstatné pre určenie zhodnotenia nehnuteľnosti
je porovnanie stavby, ktorú žalobkyňa kúpila so stavbou, ktorú odovzdala žalovanému podľa zápisnice.

Napriektomu,žepísomnýmpodanímzodňaXX.X.XXXXznaleczodpovedalniektoréotázkyžalovaného
a napriek jeho výsluchu na pojednávaní súdu dňa X.X.XXXX sa nepodarilo odstrániť podstatné rozporyvyplývajúce zo záverov tohto znaleckého posudku, preto na základe návrhov oboch zúčastnených strán,
súd nariadil vo veci ďalšie znalecké dokazovanie.

Ďalší znalec, ktorý bol súdom ustanovený, Y.. H. E., H. L. O., L. M. O., L. N. C. X. L. N. O. M., síce
vykonal L. C., avšak znalecký posudok nevypracoval a napriek uloženým poriadkovým pokutám, spis
vrátil súdu bez vypracovaného znaleckého posudku.

Preto súd vo veci nariaďoval opätovne znalecké dokazovanie a určil H. Y.. B. B., ktorá mala v znaleckom

posudku určiť, aká je výška nákladov, ktoré žalovaná účelne vynaložila na C. C. O. A. I. C. P.. U. Č.. XX,
M. Č.. XXXX/X H. M. X. Q., O.. Č.. XXXX C. M. Č.. XXXX/X M. Q. L. Q. A. U. H. H. C. I. Q. W. A.D. X.
H. L. L. XX.X.XXXX Q. XX.X.XXXX, S. H. L. L. XX.X.XXXX Q. XX.XX.XXXX X. J. H. L. L. XX.X.XXXX
Q. XX.X.XXXX A. J. U., M. I. Q. XX.X.XXXX, M. M. P. U. C.C. A. Č. W. I., Q. XX.X.XXXX, M. H. M. Y..
M. H. Q. XX.X.XXXX X. W. Q. H. Q. XX.X.XXXX X. M. P. O. C. A. Č. W. A., M. H. L. O. L.A. C. H. Q.
XX.X.XXXX, M. A. Ž.. H. O. B. A. X. I. L. O. O. H. M. Y.. O..

Znalkyňa vypracovala H. M. Č.. XX/XXXX Q. XX.X.XXX a zo záverov znaleckého posudku vyplýva,
že znalkyňa určila všeobecnú hodnotu zhodnotenej stavby sumou 3.464.490,- Sk k dátumu jej
vrátenia, D..W.. XX.X.XXXX, všeobecnú hodnotu U. O. I. XX.X.XXXX sumou 1.093.573,80,- Sk a
rozdiel predstavuje zhodnotenie stavby 2.370.916,20,- Sk. Zhodnotenie nehnuteľnosti za obdobie L.

XX.X.XXXX Q. XX.XX.XXXX nevykonala, pretože takýto rozdiel predpokladanej všeobecnej hodnoty
rozostavanej stavby, v stave po vykonaných stavebných prácach v priebehu 1-roka a všeobecnej
hodnoty stavby rozostavanej v čase jej kúpy nebolo možné vykonať, z podkladov k znaleckému posudku
nevyplývalitakétoskutočnostiajejzáverbybolibahypotetický.Anizdokladovonákupochpredložených
žalobkyňou takýto odhad nebolo možné urobiť. Ďalej zhodnotenie nehnuteľnosti za L. L. XX.X.XXXX Q.

XX.X.XXXX je podľa znalkyne rovnaké, ako zhodnotenie nehnuteľnosti vykonanými prácami v období
L. XX.X.XXXX Q. XX.X.XXXX, pretože všetky stavebné práce boli vykonané do doby, keď bola stavba
skolaudovaná, D..W.. Q. U. XXXX.

Pokiaľ sa znalkyňa vyjadrovala k znaleckému posudku Y.. O., uviedla, že podľa nej bol tento znalec

nevhodne prizvaný k vypracovaniu znaleckého posudku, pretože tento bol oprávnený vypracovať iba
znalecký posudok o cene stavebných prác, nie však zhodnotenie nehnuteľnosti za L. L. U. XXXX X.
XXXX. Stavebné práce však boli vykonávané iba do dátumu I. Q. U. XXXX X. L. D. Q. X. Q. U. XXXX S.
O. Y. P. X. X.. Z toho dôvodu znalkyňa nepovažovala za potrebné reagovať na námietky proti uvedenému
znaleckému posudku, vziať ich do úvahy, pretože pre jej znalecké posúdenie boli bezpredmetné.

Proti tomuto znaleckému posudku podala obšírne vyjadrenie žalobkyňa, podľa nej znalkyňa nesprávne
zodpovedala otázky súdu, pretože vykonala zhodnotenie nehnuteľnosti a neurčila výšku nákladov, ktoré
ona vynaložila účelne na predmetnú nehnuteľnosť. Jediný, kto správne odpovedal na otázky súdu,
je podľa nej Y.. O. vo svojom znaleckom posudku, ktorý zároveň aj splnil to, čo ukladá najvyšší

súd vo svojom rozsudku na str. 8. Poukázala na to, že znalkyňa nevzala do úvahy, že stavba sa
realizovala žalobkyňou a jej nebohým manželom podľa úplne nového projektu, čím sa zväčšila aj J. Ú.
M. Q. L. XX,XX B., a preto podľa nich rozostavanosť, s ktorou rátala znalkyňa vo výške 49% v čase
kúpy, nemohla byť reálna. Na základe toho žalobkyňa navrhovala vychádzať pri rozhodnutí súdu zo
znaleckého posudku Y.. O. alebo nariadiť vo veci kontrolné znalecké dokazovanie.

Súd vypočul znalkyňu na pojednávaní súdu dňa XX.X.XXXX, kedy bolo zistené, že znalkyňa svoj
znalecký posudok vypracovala podľa vyhl. č. 492/2004 Z.z. napriek tomu, že k dátumu určenia
zhodnotenia nehnuteľnosti, takýto právny predpis platný nebol. Znalkyňa tento svoj postup odôvodnila
tým, že v roku XXXX nebol všeobecne záväzný právny predpis, ktorý upravoval postup pri určení

všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti, avšak podľa nej metodika, ktorý používa predpis H. U. XXXX, je
rovnaká a použila metodiku výpočtu A. N. C. X. O. Y.-XXXX-XXX-X, ktorá sa v tom čase všeobecne
zaužívala.Tátometodikabola vydanáMinisterstvomspravodlivostiSR.Prvývšeobecnezáväznýprávny
predpis vyšiel M. Č.. XX/XXXX.

Znalkyňa vo svojom písomnom vyjadrení, ktoré podala súdu dňa XX.X.XXXX uviedla, že prvá
vykonávacia vyhláška o všeobecnej hodnote majetku bola vydaná XX.X.XXXX M. Č.. XXX/XXXX, avšak
podľa nej pre znalcov stratili platnosť staré metodické pokyny Ministerstva spravodlivosti SR vydaním
novej vyhlášky a podľa tejto vyhlášky sa má stanovovať všeobecná hodnota majetku vo všetkýchznaleckých posudkoch vyhotovených po tomto dátume, a preto postupovala podľa cit. A. XXX/XXXX
H..H.., I. C. Ú. Q.X. X.X.XXXX. Súd dospel k tomu záveru, že postup znalkyne s použitím nesprávneho
predpisu pre určenie všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti nebol správny, a preto jej uložil vypracovať

dodatok k znaleckému posudku, v ktorom použije metodický pokyn Ministerstva spravodlivosti SR č.
820/08-50 zo dňa X.X.XXXX, ktorý platil v čase, ku ktorému sa zhodnotenie nehnuteľnosti určuje.

Znalkyňa vypracovala nový H. M. M. Č.. XX/XXXX, X. Q. I. H. M. Č.. XX/XXXX. Týmto dodatkom
k znaleckému posudku znalkyňa určila všeobecnú hodnotu dokončenej C. O. X.XXX.XXX,XX,- O.,

D..W.. XXX.XXX K., všeobecnú hodnotu rozostavanej nehnuteľnosti sumou X.XXX.XXX,XX,- O., D..W..
XX.XXX K. a rozdiel medzi tými sumami predstavuje zhodnotenie C. I. D. W. L. X.XXX.XXX,- O., D..W..
XX.XXX K..

Žalovaný sa k tomuto znaleckému posudku nevyjadril, žalobkyňa trvala na svojich pôvodných
námietkach proti znaleckému posudku.

Písomným podaním zo dňa XX.X.XXXX žalovaný vzniesol započítaciu námietku v tomto konaní proti
nároku žalobkyne, ktorou si započítaval svoju pohľadávku v sume 54.475,38 EUR z titulu vydania
bezdôvodného obohatenia za užívanie predmetnej nehnuteľnosti v jeho vlastníctve žalobkyňou, bez
právneho dôvodu od X.X.XXXX do A. C. X.X.XXXX, vrátane úrokov z omeškania 17,6%. Zákonný dôvod

jeho nároku ako aj výška, je podľa žalovaného preukázaná v konaní vedenom na Okresnom súde Košice
I pod sp. zn. 22C 139/1998.

Súd za tým účelom si pripojil spis Okresného súdu Košice I sp. zn. 22C 139/1998 a z neho zistil, že
v tomto konaní súd svojim rozsudkom zo dňa XX.X.XXXX č.k. 22C 139/1998-146 zaviazal žalovanú

na zaplatenie 18.489,05 EUR so 17,6% úrokom z omeškania a k náhrade trov konania, avšak tento
rozsudok bol v odvolacom konaní Krajským súdom v Košiciach uznesením zo dňa XX.X.XXXX č.k. 3Co
3/2010-175zrušenýavrátenýspäťprvostupňovémusúdunaďalšiekonanie.Prvostupňovýsúddoposiaľ
vo veci nerozhodol. Z odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu je zrejmé, že odvolací súd dospel k
iným záverom pre posúdenie nároku ako prvostupňový súd, poukazuje na možnú aplikáciu ust. § 3 ods.

1 OZ /posúdenie otázky dobrých mravov v právnom vzťahu medzi účastníkmi konania/. Vzhľadom na
takéto rozhodnutie odvolacieho súdu a na prebiehajúce konanie, ktoré sa vrátilo pred súd prvého stupňa
je nárok žalobcu Milana Šteca doposiaľ sporný a rozhodnuté o ňom nebolo.

Podľa ust. § 130 ods. 1 až 3 OZ, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom,

že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je
oprávnená. Ak zákon neustanovuje inak, má oprávnený držiteľ rovnaké práva ako vlastník, najmä má
tiež právo na plody a úžitky z vecí, po dobu oprávnenej držby.

Oprávnený držiteľ má voči vlastníkovi nárok na náhradu nákladov, ktoré účelne vynaložil na vec po

dobu oprávnenej držby, a to v rozsahu zodpovedajúcom zhodnoteniu veci, ku dňu jej vrátenia. Obvyklé
náklady súvisiace s údržbou a prevádzkou, sa však nenahrádzajú.

Podľa ust. §457 OZ ak je zmluva neplatná alebo zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému
všetko, čo podľa nej dostal.

Podľa ust. §458 ods.1 až 3 OZ musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak
to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná
náhrada.
S predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto obohatenie

získal, nekonal dobromyseľne.
Ten kto predmet bezdôvodného obohatenia vydáva, má právo na náhradu potrebných nákladov, ktoré
na vec vynaložil.

Na základe vykonaného dokazovania a v súlade s cit. zák. ustanoveniami súd dospel k tomu záveru, že

pokiaľ žalobkyňa v tomto konaní uplatňuje nárok na náhradu nákladov, ktoré vynaložila na zhodnotenie
nehnuteľnostinaP..U.Č..XXA.I.,potomjejnárokjepotrebnéposúdiťpodľacitovanýchzák.ustanovení,
pretože tieto náklady vynaložila ako dobromyseľná držiteľka C., I. L. O. O. C.. B. Q.X. XX.X.XXXX.
Začiatok jej dobromyseľnej držby bezosporu spadá pod uvedený dátum. V priebehu konania bolo spornémedzi účastníkmi konania, k akému dátumu skončila dobromyseľná držba žalobkyne s prihliadnutím
na to, že rozsudkom Krajského súdu v Košiciach, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa XX.X.XXXX bola
určená neplatnosť predmetnej kúpnej zmluvy. Zatiaľ, čo žalovaný tvrdil, že dátumom doručenia žaloby

o určenie neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy, prestala byť žalobkyňa dobromyseľnou držiteľkou
nehnuteľnosti poťažne najneskôr právoplatnosťou rozsudku o určení neplatnosti tejto kúpnej zmluvy,
žalobkyňa tvrdila, že bola dobromyseľná po celý čas od kúpy nehnuteľnosti až po dátum vypratania
predmetnej nehnuteľnosti.

Vzhľadom na tieto rozdielne názory účastníkov konania sa súd predovšetkým zaoberal posúdením
tejto otázky, pričom bol viazaný rozhodnutím Najvyššieho súdu SR v mimoriadnom dovolacom konaní,
ktorý na strane 7 svojho rozhodnutia uvádza, že až doručenie návrhu žalobkyni, mohlo eventuálne
vzhľadom k ostatným okolnostiam prípadu znamenať stratu dobrej viery, pretože už nemohla očakávať,
že žalovaný s jeho bývalou manželkou s ňou uzatvoria novú kúpnu zmluvu. V kontexte s ostatným
znením odôvodnenia rozsudku najvyššieho súdu je zrejmé, že najvyšší súd posudzoval túto otázku

vo vzťahu k doručeniu žaloby o vypratanie nehnuteľnosti, pretože v ďalšom odseku poukazuje na
to, že až podaním návrhu na vypratanie nehnuteľnosti, dňa XX.X.XXXX, sa dozvedela žalobkyňa
o tom, že bezpodielové spoluvlastníctvo bývalých manželov Štecových bolo vyporiadané, že sa
zredukovalo z obidvoch manželov už len na jedného z nich a tento návrh jej bol doručený XX.X.XXXX.
V tejto časti svojho rozhodnutia najvyšší súd v žiadnom prípade nepoukazuje na doručenie žaloby o

určenie neplatnosti kúpnej zmluvy a podľa zváženia súdu je aj vylúčené, že by sa žalobkyňa stala
nedobromyseľnou držiteľkou už doručením žaloby o neplatnosť kúpnej zmluvy vzhľadom na to, že v tom
čase ani nemohla predpokladať, ako celé súdne konanie skončí. Na základe týchto skutočností potom
súd rozhodol tak, že dobromyseľná držba žalobkyne voči predmetnej nehnuteľnosti trvala až do dátumu
doručenia žaloby o vypratanie nehnuteľnosti, čo bolo dňa XX.X.XXXX.

Žalobkyňa v tomto konaní uplatnila nárok na náhradu stavebných investícií vo výške 2.000.000,- Sk, t.j.
66.387,84 EUR, pričom sa jedná o návrhové konanie, to znamená, že súd je viazaný návrhom žalobkyne
a ňou požadovanú sumu prekročiť nemôže /nejedná sa o prípad uvedený v §153 ods.2 O.s.p./.

Na základe vykonaného dokazovania a najmä znaleckého posudku, ktorý vypracovala Y.. B. B., súd
zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej istiny 66.387,84 EUR, pretože dospel k tomu záveru, že
tento nárok žalobkyne je právne odôvodnený. H.Ň. B. vo svojom znaleckom posudku zohľadnila všetky
relevantné skutočnosti pre určenie H. C. k dátumu jej vydania žalovanému, čo bolo dňa XX.X.XXXX.
Podstatné pre posúdenie zhodnotenia nehnuteľnosti boli tie okolnosti, že žalobkyňa C. O. O. C. B. M.

C. X. U. U. Q. I. H. Q. XX.X.XXXX, A. Č. I. D. C. S. A. H. M. M. L. D. C. Y.. W. M. H. Q. X.X.XXXX X.
Q. I. H.B. M. H. Q. XX.X.XXXX, že žalobkyňa spolu s nebohým manželom realizovala O. A. U. Q. C. M.
M.. Č.. XXXX/X H. M. C. P.. U. Č.. XX A. I., že táto O. S. O. Q.X. XX.X.XXXX a od toho času žiadne
ďalšie investície do nehnuteľnosti neuskutočnila a že dňa XX.X.XXXX predmetnú nehnuteľnosť vydala
žalovanému. Znalkyňa vo svojom znaleckom posudku vzala do úvahy všetky skutočnosti vyplývajúce

zo spisu, ako aj z listinných dôkazov predložených žalobkyňou, žalovaným, vyplývajúcich z projektovej
dokumentácie stavby a v konečnom dôsledku s použitím správneho predpisu, určila zhodnotenie
predmetnej nehnuteľnosti tak, a zodpovedala na otázky súdu. Podstatné zo záverov znalkyne je
skutočnosť, že k zhodnocovaniu nehnuteľnosti dochádzalo v období od kúpy až po dátum kolaudácie
A. U. XXXX, M. L. U. XXXX až do dátumu vydania predmetnej nehnuteľnosti bola nehnuteľnosť iba

užívaná a amortizovaná. Práve tieto skutočnosti znalkyňa vo svojom znaleckom posudku zohľadnila,
a preto podľa zváženia súdu sú závery znalkyne presvedčivé, správne a logické. Napriek tomu, že
dobromyseľná držba žalobkyne skončila dňa XX.X.XXXX, pre znalecké posúdenie tento dátum nebol
podstatný s ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti, že k tomuto dátumu sa nehnuteľnosť už iba
amortizovala.

K právnym dôsledkom držby patrí aj právna úprava vzťahu oprávneného držiteľa a vlastníka, ktorá
ustanovuje práva a povinnosti týchto osôb pre prípad, keď dôjde k vydaniu veci vlastníkovi. Náklady,
ktoré oprávnený držiteľ vynaložil na zhodnotenie držanej veci, sa zisťujú porovnaním stavu v okamihu
nadobudnutia oprávnenej držby so stavom veci ku dňu jej vydania vlastníkovi. Treba zdôrazniť,

že porovnanie týchto stavov neznamená vydanie všetkých nákladov, ale iba nákladov v rozsahu
zhodnotenia držanej a vydávanej veci. Znalkyňa v súlade s týmto postupom určila všeobecnú hodnotu
stavby v okamihu nadobudnutia oprávnenej držby žalobkyňou a porovnala všeobecnú hodnotu stavby
ku dňu jej vydania vlastníkovi, čím tento rozdiel predstavuje zhodnotenie predmetnej nehnuteľnosti.Na základe takto zisteného skutkového stavu súd vyhovel žalobe žalobkyne a zaviazal žalovaného na
zaplatenie žalovanej istiny. Vzhľadom na takto vykonané dokazovanie a jeho výsledky, súd nariadenie
ďalšieho znaleckého dokazovania vo veci považoval za nadbytočné, a preto ďalšie dokazovanie vo veci

už nevykonal.

Súd zamietol započítaciu námietku žalovaného, ktorú vzniesol v sume 54.475,38 EUR s prihliadnutím
na ust. § 580 a 581 ods. 2 OZ. Podľa týchto zák. ustanovení, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné
pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak

niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď
sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.

Podľa ust. § 581 ods. 2, započítať nemožno premlčané pohľadávky, pohľadávky, ktorých sa nemožno
domáhať na súde, ako aj pohľadávky z vkladov. Proti splatnej pohľadávke nemožno započítať
pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná.

Podľa zváženia súdu vzhľadom na prebiehajúce konanie ohľadne nároku žalovaného na vydanie
bezdôvodného obohatenia voči žalobkyni v konaní sp. zn. 22C 139/1998, kde doposiaľ právoplatne
rozhodnuté nebolo, pohľadávka žalovaného je sporná a preto doposiaľ nie je splatná. Vzhľadom na cit.
zák. ust. § 581 ods. 2, keď nemožno proti splatnej pohľadávke započítať pohľadávku, ktorá ešte nie je

splatná, súd započítaciu námietku žalovaného zamietol.

V tomto konaní bola úspešná žalobkyňa, preto jej súd priznal náhradu trov konania, v súlade s § 142
ods.1 O.s.p. Tieto trovy predstavujú trovy právneho zastúpenia JUDr. Petrom Vojčíkom, vychádzajúc z
hodnoty sporu 2.000.000,- Sk, resp. 66.387, 84 EUR, za nasledujúce úkony právnej služby: prevzatie

zastúpenia a príprava dňa 17.4.2000, podanie dovolania dňa 11.2.2000, účasť na pojednávaní dňa
24.10.2002, 23.1.2003, účasť na obhliadke a šetrení H. Y.. O. Q. XX.X.XXXX, účasť na obhliadke a
šetrení Ing. Weisza dňa 2.3.2006, účasť na obhliadke a šetrení znalkyne Y.. B. XX.X.XXXX, písomné
podanie k znaleckému posudku Y.. B. Q. X.XX.XXXX, účasť na pojednávaniach dňa 25.6.2010 a
8.4.2011.

Za dva úkony právnej služby prislúcha odmena právnemu zástupcovi žalobkyne podľa ust. §13 ods.1
vyhl. č. 240/1990 Zb. v znení účinnom v čase úkonov po 8.200,- Sk / t.j. 2x 8.200= 16.400, vyjadrené v
eurách po prepočte konverzným kurzom 1 EURO= 30,126 Sk, 544,38 EUR/ .
Za dva úkony právnej služby prislúcha odmena podľa podľa § 13 ods.1 vyhl. č. 163/2002 Z.z. po
16.650.- Sk /t.j. 2x 16.650= 33.300, čo je 1.105,36 EUR/,

Za 6 úkonov právnej služby prislúcha odmena podľa § 10 vyhl. č. 655/2004 Z.z. po 552,69 EUR / t.j.
6x 552,69= 3.316,14 EUR/.
Režijný paušál si právny zástupca žalobkyne uplatnil iba od roku 2005, za rok 2005 1x 4,98 EUR, režijný
paušál za rok 2006 - 1x 5,44 EUR, za rok 2009 - 2x 6,98 EUR, za rok 2010 - 3x 7,21 EUR / súd mu
priznal 1x 7,21 EUR vzhľadom na vykonané úkony/ a za rok 2011 - 1x 7,41 EUR, spolu režijný paušál

podľa § 16 ods.3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. 39 EUR,
spolu trovy právneho zastúpenia 5.004,88 EUR, zvýšené o 20% DPH v súlade s ust. § 18 ods. 3 vyhl. č.
655/2004 Z.z. t.j. o 1.001 EUR, spolu trovy právneho zastúpenia 6.005,88 EUR. Tieto trovy je povinný
žalovaný nahradiť žalobkyni do rúk právneho zástupcu žalobkyne.

Vzhľadom na to, že v tomto konaní vznikli trovy znaleckého dokazovania, ktoré čiastočne boli
preddavkované štátom, o týchto trovách bude rozhodnuté samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Košice I.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za
nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha.Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba
dôvodmi uvedenými v § 205 ods. 2 O.s.p.:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.