Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. apríl 2016

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 5C/24/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1613200937
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Rudinský

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2016:1613200937.24

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky pred samosudcom JUDr. Miroslavom Rudinským, v právnej veci navrhovateľky:

S., zast. advokátom JUDr. Ľuboslavom Linderom, AK so sídlom Zámocká 8, Malacky, proti odporcovi:
Q., zast. advokátom JUDr. Róbertom Bockaničom, AK so sídlom Seberíniho 1, Bratislava o vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode

r o z h o d o l :

I. Z vecí, ktoré mali navrhovateľka a odporca v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov pripadá do
vlastníctva odporcu:

- pozemok parcela registra „C“, č. XXX/X o výmere 378 m2, druh pozemku - orná pôda,

- pozemok parcela registra „C“, č. XXX/X o výmere 377 m2, druh pozemku - záhrady,
- pozemok parcela registra „C“, č. XXX/X o výmere 31 m2, druh pozemku - orná pôda,
-pozemokparcelaregistra„C“,č.XXX/Xovýmere385m2,druhpozemku-zastavanéplochyanádvoria,
stavba rodinného domu so súp. č. XXX postavený na M. v V. na pozemku parcele registra „C“, č. XXX/
X, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria o výmere 385 m2 s príslušenstvom, ktoré nehnuteľnosti
sú zapísané Okresným úradom Malacky, katastrálnym odborom na LV č. XXX pre okres V., obec V. a
kat. úz. V..

II. Finančná čiastka vo výške 1.212,10 Eur vedená na účte č. XXXXXXXXXX/XXXX v B. a.s. ku dňu
23.07.2012.

III. Finančná čiastka vo výške 13,90 Eur vedená na účte č. XXXXXXXXXX v C. a.s. ku dňu 23.07.2012.

IV. Do výlučného majetku odporcu ďalej pripadá motorové vozidlo zn. C., EČ: V..

V. Do výlučného majetku navrhovateľky pripadá motorové vozidlo zn. C., EČ: V..

VI. Do výlučného majetku navrhovateľky pripadá 50 % obchodný podiel na čistom obchodnom imaní
spoločnosti A..

VII. Do výlučného majetku odporcu pripadá 100 % obchodný podiel na čistom obchodnom imaní
spoločnosti C..

VIII. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke na vyrovnanie jej podielu sumu 135.613,- Eur, do 60 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.

IX. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

X. Účastníci sú povinní zaplatiť štátu na účet Okresného súdu v Malackách spoločne a nerozdielne

súdny poplatok 8.136,78 Eur, do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.XI. Účastníci sú povinní zaplatiť štátu na účet Okresného súdu v Malackách spoločne a nerozdielne
náhradu trov konania v sume 27.16 Eur, do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa domáhala vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov z dôvodu, že
po rozvode účastníkov nedošlo k dohode o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov
(ďalej len BSM). Navrhovateľka uviedla, že žiada BSM vyporiadať tak, že do výlučného vlastníctva
odporcu pripadnú nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX. pre kat. úz. V. a to rodinný dom súp. č. XXX,
postavený na parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 385 m2, ďalej pozemok parc.
č. XXX/X - orná pôda vo výmere 347 m2 a pozemok parc. č. XXX/X - záhrady vo výmere 377 m2 a

parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 385 m2. Vo svojom návrhu navrhovateľka
neuviedla ďalšiu parcelu a to parc. č. XXX/X - orná pôda vo výmere 31 m2, ktorá taktiež patrí do BSM
účastníkov a je preto ju potrebné tiež vyporiadať. Uvedené nehnuteľnosti navrhovala navrhovateľka
prikázať do výlučného vlastníctva odporcu. Navrhovala tiež do vlastníctva odporcu prikázať motorové
vozidlozn.C.EČ:V.aobchodnýpodielnačistomobchodnomimaníspoločnostiC..Dosvojhovlastníctva

navrhovalaprikázaťmotorovévozidlozn.C..Žiadalasvojimpôvodnýmpísomnýmnávrhom,abyodporca
bol zaviazaný zaplatiť jej na finančné vyrovnanie sumu 300.000,- Eur. V priebehu konania navrhovateľka
s poukazom na ust. § 145 ods. 1, § 146, § 150 Obč. zák. a § 20 Zák. o rodine žiadala, aby súd zahrnul
do masy BSM finančnú čiastku v sume 19.916,35 Eur, keďže z výpisu z účtu č. XXXXXXXXXXXX
zo dňa 17.05.2010 je nesporné, že na tento účet bola pripísaná suma 19.916,35 Eur a následne dňa

31.05.2010 bola z tohto účtu prevedená suma vo výške 25.000,- Eur bez súhlasu navrhovateľky na
účet č. XXXXXXX-XXXXXXXXXX/XXXX, s ktorým ona nemá možnosť disponovať. Jedná sa pritom o
nie bežnú vec a preto je dispozícia s finančnou čiastkou vo výške 25.000,- Eur neplatným právnym
úkonom. Ďalej navrhovateľka uviedla, že z účtu č. XXXXXXXX/XXXX zo dňa 23.11.2011 je nesporné,
že na účet bola pripísaná suma 24.602,54 Eur, ktorá patrila do BSM. Následne dňa 01.12.2011 bol

vykonaný odporcom hotovostný výber sumy 24.000,- Eur. Disponovanie so sumou vo výške 24.000,-
Eur nie je „bežná vec“ v zmysle ustálenej súdnej praxe a z tohto dôvodu výber a dispozícia odporcu ako
jedným z manželov finančnou čiastkou 24.000,- Eur bez vyjadrenia a súhlasu navrhovateľky je neplatný
úkon.Zvýpisuúčtuč.XXXXXXXX/XXXXzodňa08.02.2011jenesporné,žeodporcavykonalhotovostný
výber vo výške 1.000,- Eur, čo navrhovateľka nepovažovala za bežnú vec, následné disponovanie s

touto finančnou čiastkou bez súhlasu navrhovateľky je neplatný právny úkon. Preto navrhovala zahrnúť
sumu 1.000,- Eur do masy BSM. Z výpisu účtu č. XXXXXXXX/XXXX zo dňa 12.08.2011 je nesporné, že
odporca vykonal bez súhlasu navrhovateľky bezhotovostný prevod finančnej čiastky vo výške 2.200,-
Eur, čo navrhovateľka nepovažovala za bežnú vec, následné disponovanie s touto finančnou čiastkou
bez súhlasu navrhovateľky je neplatný právny úkon. Preto navrhovala zahrnúť tiež sumu 2.200,- Eur

do masy BSM. Z výpisu účtu č. XXXXXXXX/XXXX je nesporné, že odporca vykonal bezhotovostné
prevody na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX, dňa 16.06.2010 finančné čiastky vo výške 1.000,- Eur, dňa
05.10.2011 finančné čiastky vo výške 932,- Eur, dňa 27.11.2011 finančné čiastky vo výške 664,- Eur, dňa
20.12.2011 finančné čiastky vo výške 332,- Eur, dňa 30.01.2011 finančné čiastky vo výške 881,- Eur,
dňa 12.03.2011 finančné čiastky vo výške 332,- Eur, dňa 28.03.2012 finančné čiastky vo výške 332,-

Eur. K uvedeným právnym úkonom, ktoré v súčte nie sú bežnou vecou navrhovateľka súhlas nedala, a
tiež sú preto neplatné a požadovala zahrnutie čiastky vo výške 4.473,- Eur do masy BSM. Z výpisu účtu
č. XXXXXXXX/XXXX je nesporné, že odporca vykonal opakované bezhotovostné prevody na účet č.
XXXXXXXXXX/XXXX., dňa 09.03.2011 finančné čiastky vo výške 300,- Eur, dňa 09.04.2011 finančné
čiastky vo výške 300,- Eur, dňa 09.05.2011 finančné čiastky vo výške 300,- Eur, dňa 09.06.2011 finančné

čiastky vo výške 300,- Eur, dňa 09.07.2011 finančné čiastky vo výške 300,- Eur, dňa 09.08.2011 finančné
čiastky vo výške 300,- Eur, dňa 09.09.2011 finančné čiastky vo výške 300,- Eur, dňa 09.10.2011 finančné
čiastky vo výške 300,- Eur, dňa 09.11.2011 finančné čiastky vo výške 300,- Eur, spolu 2.700,- Eur. K
uvedeným právnym úkonom, ktoré v súčte nie sú bežnou vecou navrhovateľka súhlas nedala, a tiež
sú preto neplatné a požadovala zahrnutie čiastky vo výške 2.700,- Eur do masy BSM. Z výpisu účtu č.

XXXXXXXX/XXXX je nesporné, že odporca vykonal bezhotovostné prevody na účet č. XXXXXXXXXX/
XXXX, dňa 13.12.2011 finančné čiastky vo výške 1.000,- Eur, dňa 28.12.2011 na účet č. XXXXXXXXXX/
XXXX na sumu vo výške 1.000,- Eur. Z výpisu účtu č. XXXXXXXXXX je nesporné, že odporca
vykonal bezhotovostné prevody na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX, dňa 03.02.2010 finančné čiastky vo
výške 8.018,70 Eur, dňa 19.03.2010 finančné čiastky vo výške 3.320,10 Eur na účet č. XXXXXXXXXX/

XXXX dňa 08.04.2010 finančné čiastky vo výške 8.500,70 Eur, dňa 10.06.2011 finančné čiastky vovýške 2.400,- Eur. Disponovanie a vykonanie právnych úkonov s finančnými čiastkami, ktoré boli v
BSM boli vo výške 8.018,70 Eur, 3.320,10 Eur, 8.500,70 Eur a 2.400,- Eur nie je bežnou vecou a
navrhovateľka k takýmto právnym úkonom súhlas nedala, teda sú neplatné. Preto navrhovateľka žiadala

zahrnutie čiastky vo výške 22.239,50 Eur do masy BSM. Z výpisu účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX bolo
zistené, že dňa 07.11.2011 bola na tento účet pripísaná finančná čiastka vo výške 27.934,- Eur, ktorá
bola v BSM. Následne dňa 08.11.2011 odporca vykonal bezhotovostný výber vo výške 28.000,- Eur
a disponoval bez súhlasu navrhovateľky s finančnou čiastkou 28.000,- Eur. Disponovanie s takouto
sumou nie je bežná vec a z tohto dôvodu prevod a dispozícia s takouto finančnou čiastkou výlučne

jedným z manželov, odporcom bez vyjadrenia súhlasu manželky, navrhovateľky je neplatný právny
úkon. Preto navrhovateľka žiadala zahnutie finančnej čiastky vo výške 28.000,- Eur do masy BSM.
Ďalej navrhovateľka žiadala zahrnúť do masy BSM aj ďalšiu finančnú čiastku a to sumu 18.364,93
Eur. Navrhovateľka bola preto toho názoru, že odporca nakladal s finančnými prostriedkami spolu
vo výške 132.577,12 Eur v rozpore s ust. § 145 ods. 1 Obč. zák. a zahrnutie tejto čiastky žiadala
do masy BSM. Navrhovateľka pritom argumentovala rozsudkom NS ČR sp. zn. 22Cdo 2433/99.

Navrhovateľka navrhovala prikázať 100 % obchodný podiel na čistom obchodnom imaní spoločnosti C.,
so sídlom M. odporcovi a 50 % obchodný podiel na čistom obchodnom imaní spoločnosti A. do svojho
vlastníctva. Svojim záverečným návrhom žiadala navrhovateľka, aby odporcovi bola uložená povinnosť
ako kompenzáciu za nadobudnutý nehnuteľný a hnuteľný majetok a finančné prostriedky patriace do
BSM, ktoré použil odporca bez jej súhlasu len pre vlastnú potrebu uhradiť jej sumu 201.288,- Eur. Žiadny

ďalší hnuteľný alebo nehnuteľný majetok navrhovateľka v konaní o vyporiadanie BSM už nežiadala
prejednať a vyporiadať.

Odporca sa k návrhu písomne vyjadril. Vo svojom vyjadrení poukázal na svoju snahu dohodnúť sa
na vyporiadaní BSM s navrhovateľkou, ktorá však nebola úspešná. Odporca nesúhlasil s tým, aby

základom pre ohodnotenie spoločnej nehnuteľnosti účastníkov na Štúrovej ul. 50 v Marianke bolo
odborné vyjadrenie spoločnosti Mediator s.r.o. na sumu 410 000,- Eur. Bol toho názoru, že sa jedná
o nereálnu hodnotu rodinného domu, ktorá neberie do úvahy ďalšie skutočnosti, napríklad to, že
rodinný dom nie je napojený na kompletné inžinierske siete (chýba plyn a kanalizácia) ďalej to, že
nezohľadňujú náklady na užívanie rodinného domu, keďže je vykurovaný elektrickým prúdom, ďalej tiež,

že je táto nehnuteľnosť pevne spojená so susedným domom, poukázal aj na vek nehnuteľnosti a tiež aj
na opotrebenie zrealizovanej rekonštrukcie rodinného domu. Odporca nesúhlasil s cenou motorových
vozidiel tak ako ich uviedla v návrhu navrhovateľka. Odporca nesúhlasil ani s tvrdeniami navrhovateľky
o údajnom nezodpovednom svojom prístupe k spoločným financiám BSM a s tvrdením, že by utrácal
spoločné peňažné prostriedky z BSM na svoje vlastné potreby v rozpore s ust. § 144 Obč. zák.. Ak tieto

skutočnosti navrhovateľka tvrdí, mala by ich preukázať, keďže v tomto smere znáša dôkazné bremeno.
Odporca tiež uviedol, že ak počas trvania manželstva disponoval nejakými finančnými prostriedkami
tak, že ich použil mimo režim BSM, bolo to preto lebo išlo o jeho výlučné prostriedky. Odporca predložil
súdu darovaciu zmluvu zo dňa 03.05.2006, na základe ktorej mu bola darovaná jeho rodičmi peňažná
suma 450.000,- SK, ďalej darovaciu zmluvu zo dňa 04.03.2008, na základe ktorej mu bola darovaná

jeho rodičmi peňažná suma 840.000,- SK a darovaciu zmluvu zo dňa 10.12.2008, na základe ktorej mu
rodičia darovali sumu 700.000,- SK. Odporca poukázal aj na to kritérium, že pri vyporiadaní BSM sa
má prihliadnuť aj na to, ktorý z manželov sa ako zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí
v BSM. Uviedol, že navrhovateľka z 19 rokov manželstva pracovala iba 2 roky aj keď on nepopiera
jej starostlivosť o rodinu a deti. Odporca preto navrhol, aby sa pri vyporiadaní BSM nevychádzalo zo

zásady rovnakej veľkosti podielov.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, výsluchom svedkov K. a M., oboznámil sa s LV
č. XXX Okresného úradu Malacky, katastrálneho odboru pre KÚ V., oboznámil sa so znaleckým
posudkom znalca J. a znaleckým posudkom znalca J. zo dňa 30.10.2014, s informáciou o trhovej cene

nehnuteľnosti podanej V. o trhovej cene nehnuteľnosti zo dňa 15.10.2012, s rozsudkom OS Malacky,
sp. zn. 7C/392/2011, s potvrdením B., a.s. o zostatku na účte odporcu č. XXXXXXXXXX/XXXX . ku dňu
23.07.2012 a s výpisom z uvedeného účtu za obdobie od 01.07.2009 do 31.07.2012, s potvrdením C.,
a.s. o zostatku na účte odporcu č. XXXXXXXXXX ku dňu 23.07.2012, s výpismi z Obchodného registra
Okresného súdu Bratislava I o obchodných spoločnostiach C. a A., s daňovými priznaniami obchodnej

spoločnosti A. a s ďalším obsahom spisu. Súd zistil nasledovné:

Účastníci boli manželia. Ich manželstvo bolo uzavreté dňa 21.11.1992 a rozvedené rozsudkom
Okresného súdu Malacky, sp. zn. 7C/392/2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23.07.2012. Počastrvania manželstva nadobudli vlastníctvo k rodinnému domu súp. č. XXX postavenému na parcele č.
XXX/X vo výmere 385 m2 v obci V. v kat. úz. V. okres V. Ďalej nadobudli bezpodielové spoluvlastníctvo
k nehnuteľnostiam, parc. č. XXX/X. vo výmere 347 m2 - orná pôda, parc. č. XXX/X vo výmere 377

m2 - záhrady, parc. č. XXX/X vo výmere 385 m2 - zastavané plochy a nádvoria a parc. č. XXX/X vo
výmere 31 m2 - orná pôda. Uvedené nehnuteľnosti sú zapísané v súčasnosti na LV č. XXX Okresného
úradu Malacky, katastrálneho odboru ako vlastníctvo účastníkov v podiele 1/1, keď bolo nadobudnuté
kúpnou zmluvou, o ktorej vklade vlastníctva bolo rozhodnuté pod č. M.. Nebolo sporné, že vlastníctvo
k nehnuteľnostiam tvorí predmet BSM. Medzi účastníkmi však nebola dohoda o hodnote spoločných

nehnuteľností. Navrhovateľka mala inú predstavu o hodnote nehnuteľnosti ako odporca. Navrhovateľka
predložila súdu informáciu o trhovej cene spoločnej nehnuteľnosti zo dňa 15.10.2012 vyžiadanú od V..,
podľa ktorého odhadovaná cena nehnuteľnosti bola 410.000,- Eur. Odporca súdu predložil znalecký
posudok vypracovaný znalcom J. zo dňa 30.10.2014 č. XXX/XXXX, podľa ktorého všeobecná hodnota
stavby a pozemkov spolu je 240.000,- Eur. Vzhľadom na rozdielne stanoviská účastníkov konania súd vo
veci nariadil znalecké dokazovanie na určenie všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti. Znalec J. znaleckým

posudkom zo dňa 13.05.2014 stanovil všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti pre účely vyporiadania BSM
účastníkov svojim znaleckým posudkom č. XX/XXXX sumou 270.000,- Eur. Navrhovateľka žiadala
spoločné nehnuteľnosti prikázať do výlučného vlastníctva odporcu, s čím odporca súhlasil. Po rozvode
manželstva účastníkov nehnuteľnosť užíva odporca s dcérou, ktorá mu na čas po rozvode bola zverená
do osobnej starostlivosti. Pri rozhodovaní o tom komu prikázať do vlastníctva spoločné nehnuteľnosti

bolo potrebné vychádzať z obdobnej zásady, ktorá je uvedená v § 142 Obč. zák. a to prihliadnuť
na zásadu účelného využitia veci. Je nesporné, že nehnuteľnosť užíva odporca a má záujem o
jej prevzatie do výlučného vlastníctva. Súd preto všetky vyššie uvedené nehnuteľnosti prikázal do
vlastníctva odporcu. V návrhu sa nežiadalo rozhodnúť o nehnuteľnosti parc. č. XXX/X vo výmere 31
m2 - orná pôda, ktorá tiež patrí do BSM účastníkov, čo súd zistil z vyššie cit. LV č. XXX Okresného

úradu Malacky, katastrálneho odboru. Keďže konanie o vyporiadanie BSM je konaním podľa § 153 ods.
2 O.s.p.. Súd prekročil návrh účastníkov a rozhodol aj o uvedenej nehnuteľnosti, ktorá taktiež nesporne
patrí do ich BSM.

Navrhovateľka žiadala z hnuteľných vecí vyporiadať iba motorové vozidlá nadobudnuté počas trvania

manželstva a to osobné motorové vozidlo zn. C. EČV: V. ktoré ona užíva a preto ho žiadala prikázať do
svojho vlastníctva a osobné motorové vozidlo zn. C., EČV: V., ktoré užíva odporca a preto aj navrhovala
prikázať ho do vlastníctva odporcu bez vzájomného vyrovnania hodnôt motorových vozidiel. Súd preto
aj rozhodol o prikázaní motorových vozidiel tomu z účastníkov, ktorý ich aj v skutočnosti užíva.

Tiež bolo potrebné rozhodnúť o peňažných prostriedkoch existujúcich a zistených ku dňu zániku BSM,
pričom sa jednalo o sumu 1.212,10 Eur vedenú na účte odporcu v B. a.s. a sumu 13,90 Eur vedenú na
účte odporcu v C. a.s.. Polovicu z uvedených čiastok súd prikázal do vlastníctva navrhovateľky (sumu
613,- Eur).

Odporca do spisu založil darovacie zmluvy, na základe ktorých mu mali byť poskytnuté jeho rodičmi
peňažné dary v sumách 450.000,- SKK, 840.000,- SKK a 700.000,- SKK. Aj navrhovateľka vo svojej
výpovedi ako účastníčka konania uviedla, že aj ona dostala peňažné dary od svojich rodičov, avšak v
tomto smere žiadny dôkaz nepredložila.

Podľa§145ods.1Obč.zák.,bežnévecitýkajúcesaspoločnýchvecímôževybavovaťkaždýzmanželov.
V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný.

Podľa § 143 Obč. zák., v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom
vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva s výnimkou vecí získaných

dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu
povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z
manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vydaná
ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

Podľa § 150 Obč. zák., pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké.
Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný
majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej
sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu,a na to, ako sa zaslúžil na nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba
vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

Podľa § 149 ods. 1,3 Obč. zák., ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa
zásad uvedených v § 150. Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z
manželov súd.

Podľa § 40a Obč. zák., ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ust. § 49a, 140, § 145 ods.

1 , § 479, 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto
je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať
ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda
účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v v rozpore so všeobecným záväzným predpisom o cenách, je
neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý,
neplatnosti dovolá.

Podľa § 101 Obč. zák., pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Navrhovateľka žiadala, aby do vyporiadania BSM boli zahrnuté peňažné čiastky, ktoré súd vyššie

uviedol. Žiadala preto tak rozhodnúť z toho dôvodu, že odporca s týmito peňažnými prostriedkami
nakladal spôsobom, ktorý je v rozpore s ust. § 145 ods. 1 Obč. zák.. Takéto právne úkony sú preto
neplatné a takéto peňažné prostriedky treba zaradiť do masy BSM a vyporiadať. Navrhovateľka takýto
návrh podala až v priebehu súdneho konania, keďže sa o uvedených skutočnostiach dozvedela až z
výpisov z účtov odporcu, ktoré boli zaobstarané prostredníctvom súdu. Navrhovateľka nepovažovala

dispozíciu odporcu s peňažnými prostriedkami za bežnú vec. K použitiu týchto peňažných prostriedkov
odporcovi nedala súhlas, nešlo pritom o bežnú vec a preto žiadala, aby súd peňažné prostriedky zahrnul
do vyporiadania. Navrhovateľka však žiadnym spôsobom neuviedla na aký účel mali byť peňažné
prostriedky, s ktorými odporca disponoval bez jej súhlasu, použité, teda neuviedla, či napríklad neboli
použité na účely podnikania vykonávaného odporcom prostredníctvom jeho obchodnej spoločnosti,

prípadne na zabezpečenie potreby rodiny, detí a pod. Iba všeobecne uviedla, že sa disponovalo s
určitými peňažnými sumami bez jej súhlasu. Z výpisov z účtu ďalej vyplynulo, že odporca s peňažnými
prostriedkami disponoval v období od 17.05.2010 do 04.11.2011. Za bežnú vec sa v majetkových
vzťahoch medzi manželmi podľa ustálenej judikatúry nepovažuje predaj alebo kúpa nehnuteľnosti,
dispozícia s členským podielom v bytovom družstve vrátane jeho nadobudnutia, plnenie tretej osobe bez

právneho dôvodu, alebo poskytnutie daru nie nepatrnej hodnoty, uzavretie zmluvy o vecnom bremene
k nehnuteľnosti, ktorá je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, nákup drahšieho automobilu a
zmluva o prevode práv a povinností spojených s členstvom v bytovom družstve.

Vyššie cit. ust. § 40a Obč. zák., zakladá domnienku, že ak ide o niektorý z dôvodov neplatnosti

právneho úkonu, ktoré sú taxatívne vypočítané v tomto ustanovení, sa považuje právny úkon za platný,
pokiaľ sa ten, kto je takýmto úkonom dotknutý, nedovolá neplatnosti právneho úkonu. Právna úprava
preto vyvolanie následkov neplatnosti právneho úkonu viaže na prejav vôle oprávneného účastníka.
Oprávneným účastníkom („...tým, kto je takým úkonom dotknutý“) je predovšetkým subjekt tohto
právneho úkonu, teda napríklad v prípade zmluvy je to účastník zmluvy. Okrem účastníkov zmluvy však

z povahy veci bude môcť byť úkonom dotknutý i ten, kto ním bol na svojich právach opomenutý, teda
napríklad druhý manžel, pokiaľ jeho manželský partner nakladal so spoločným majetkom právnym
úkonom, ku ktorému bol súhlas druhého manžela potrebný a tento súhlas nebol vyžiadaný (Zborník
stanovísk práv a rozhodovania súdov a súdnych rozhodnutí NS ČSSR, ČSR a SR 1970 - 1983, zv. IV.
str. 424, ods. 5 a str. 425 ods. 1).

Dovolanie sa relatívnej neplatnosti je právnym úkonom. Dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho
úkonu sa uskutočňuje výslovným prejavom, z ktorého je zrejmá vôľa dotknutej osoby dovolať sa
neplatnosti právneho úkonu. Dovolanie sa neplatnosti právneho úkonu je jednostranným právnym
úkonom. Jeho práva forma nie je zákonom zásadne stanovená. Dovolanie neplatnosti právneho úkonu

možno urobiť v akejkoľvek forme, prevažovať však bude forma písomná.

Uplatnenie relatívnej neplatnosti sa stáva perfektným, keď prejav vôle toho, kto je neplatnosťou
právneho úkonu dotknutý a to sa neplatnosti domáha dôjde druhému účastníkovi právneho úkonu.Prejav vôle, ktorým sa účastník dovoláva relatívnej neplatnosti právneho úkonu, musí vyjadrovať ako
skutočnosť, že ide o uplatnenie relatívnej neplatnosti, tak i konkrétnu vytýkanú vadu právneho úkonu,
ktorá spôsobila relatívnu neplatnosť právneho úkonu. Iba ak druhý účastník popiera uplatnený dôvod

relatívnej neplatnosti, potom je na mieste, aby sa oprávnene dovolal súdnej ochrany. Dovolanie sa
relatívnej neplatnosti právneho úkonu, ktoré došlo druhému účastníkovi právneho úkonu, ani podanie
žaloby na súde a jej doručenie ešte neznamená, že dovolanie sa neplatnosti je podľa práva a bolo
urobené včas. Druhý účastník môže namietať, že nie sú dané dôvody relatívnej neplatnosti podľa § 40a
Obč. zák. alebo môže namietať, že dovolanie sa urobilo oneskorene. Ak dotknutý účastník s námietkami

nesúhlasí, potom jediným spôsobom ako odstrániť spornosť ohľadne neplatnosti právneho úkonu je
začatie súdneho konania.

Zákon ponecháva uplatnenie relatívnej neplatnosti na vôľu osoby dotknutej vadným právnym úkonom;
preto ani skutočnosť, že táto osoba si je vady právneho úkonu vedomá a v súdnom konaní na ňu
upozorní, ešte neznamená, že sa relatívnej neplatnosti dovoláva. Preto v prípade, že právny úkon

je postihnutý vadou spočívajúcou v tom, že právny úkon vo veci nie bežnej, ktorý sa týka spoločnej
veci, urobil len jeden z manželov, nemožno považovať za dovolanie sa relatívnej neplatnosti vyjadrenie
opomenutého manžela, že s právnym úkonom nesúhlasil a preto zmluvu neuzavrel (Ro NS ČR z
22.08.1998 sp. zn. 26Cdo/1336/98). V prejednávanej veci navrhovateľka až po niekoľkých rokoch od
obdobia kedy malo dôjsť údajne k dispozícii odporcu s peňažnými prostriedkami mimo režimu ust. § 145

ods. 1 O.s.p. na túto skutočnosť upozornila až v konaní na súde. Nikdy predtým takéto právne úkony
nenamietala. Nikdy sa neplatnosti takýchto právnych úkonov nedovolávala. Navrhovateľka v tomto
smere nepredložila žiaden dôkaz. Podľa názoru súdu nebolo preto možné zahrnúť sumu 132.577,12
Eur do vyporiadania BSM.

Na druhej strane odporca preukazoval, že počas trvania manželstva mu boli darované peňažné
prostriedky. Z bezpodielového spoluvlastníctva sú vylúčené veci, ktoré získal darom za trvania
manželstva len jeden z manželov. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že ku dňu zániku BSM finančné
prostriedky,ktorébyvýlučnépatriliibaodporcovineexistujú.Ničtakénebolopreukázané.Akbolipeniaze
odporcoviatovýlučneibajemudarované,bolizrejmepoužitépočastrvaniamanželstvanarekonštrukciu

rodinného domu prípadne na bežnú spotrebu. Súd už vyššie uviedol, že nehnuteľnosti, ktoré boli
predmetom vyporiadania nepochybne do BSM patria. Odporca nepreukázal žiadnu inú samostatne
existujúcu vec, ktorá by patrila iba do jeho výlučného vlastníctva ako taká, ktorá bola získaná darom.

Vzhľadom na uvedenú skutočnosť súd preto vyporiadal iba všeobecnú hodnotu nehnuteľností patriacich

do BSM, zapísaných na LV č. XXX Okresného úradu Malacky, katastrálneho odboru. Znalec, ktorý
vypracoval znalecký posudok na určenie všeobecnej hodnoty týchto nehnuteľností, ich hodnotu stanovil
na sumu 270.000,- Eur. Pri rozhodovaní o tom, komu prikázať rodinný dom s príslušenstvom do
vlastníctva súd vychádzal z účelnosti jeho využitia. V rodinnom dome trvale žije odporca aj s dcérou.
Odporca mal záujem o prikázanie rodinného domu do svojho výlučného vlastníctva. Z vykonaného

dokazovania je nesporné aj to, že odporca nepretržite v rodinnom dome býva, súd preto do jeho
vlastníctva prikázal rodinný dom a jeho príslušenstvo a pozemky.

V prejednávanej veci súd bol toho názoru, že nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by opodstatňovali,
aby sa súd pri vyporiadaní odchýlil od zásady rovnosti podielu účastníkov na spoločnom majetku. Súd

bol toho názoru, že treba pri vyporiadaní BSM vychádzať zo zásady rovnosti podielu účastníkov na
spoločnom majetku.

Z vyššie vykonaného dokazovania súd zistil, že VŠH nehnuteľného majetku, patriaceho do BSM, je
103.000,- Eur. Spoločné peňažné prostriedky účastníkov ku dňu zániku BSM boli vedené na peňažných

účtoch v B. a.s. a C. a.s.. O ich vyporiadaní súd rozhodol, čo už vyššie uviedol. Účastníci zhodne uviedli,
že do BSM patria tiež motorové vozidlá, ktoré užíva každý z nich a to tak, že motorové vozidlo zn. C., EČ:
V., užíva odporca a motorové vozidlo zn. C., EČ: V. užíva navrhovateľka. Podľa stavu užívania účastníci
navrhli aj prikázanie týchto motorových vozidiel do svojho výlučného vlastníctva s tým, že si vzájomne si
ich hodnoty nebudú vysporiadavať. O motorových vozidlách súd preto rozhodol tak ako je to uvedené vo

výroku rozsudku. Hodnota BSM predstavuje spolu sumu 271.226,- Eur. Potom podiel navrhovateľky, 1 z
uvedenej hodnoty, je suma 135.613,- Eur. Neboli dôvody, aby súd priznal navrhovateľke aj ďalšie nároky
tak, ako si ich uplatnila. Súd už vyššie vysvetlil, že medzi účastníkmi k dohode o všeobecnej hodnotenehnuteľnosti neprišlo, VŠH bola preto určená odborným spôsobom, s ktorým účastníci súhlasili a súd
z tohto dôkazu aj pri svojom rozhodovaní vychádzal.

Každý z účastníkov dostal polovicu spoločného majetku a preto nemožno hovoriť o prevažnom úspechu
niektorého z nich. Preto súd rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania
podľa § 142 ods. 2 O.s.p.

Výrok o povinnosti zaplatiť súdny poplatok vyplýva z ustanovenia § 2 ods. 1 písm. c) zák. č. 71/1992

Zb. o súdnych poplatkoch v platnom znení, položky 6 písm. b) v čase podania návrhu, podľa ktorej
za vyporiadanie BSM súdny poplatok z predmetu konania je 3%. Základom súdneho poplatku bola
suma 271.226,- Eur. Súdny poplatok je potom vo výške 8.136,78 Eur a podiel pripadajúci na každého
z účastníkov suma 4.068,39 Eur.

Podľa § 148 ods. 1 O.s.p., štát ma podľa výsledku konania proti účastníkom právo na náhradu trov

konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov.

Súd priznal znalcovi J. znalečné za vypracovanie znaleckého posudku č. 53/2014 v sume 227.16 Eur.
Znalečné bolo znalcovi uhradené z preddavkoch zložených účastníkmi a suma 27,16 Eur bola zaplatená
z rozpočtových prostriedkov štátu. Na náhradu týchto trov má štátu podľa cit. ust. § 148 ods. 1 O.s.p.

právo na náhradu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Malacky, písomne, dvojmo.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu
prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí,
ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,
b) súd prvého stupňa neprihliadol ku skutočnostiam alebo dôkazom navrhovaným odvolateľom napriek
tomu, že na to neboli splnené podmienky podľa § 175 ods. 3, časť prvej vety za bodkočiarkou,

c) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.