Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 27. máj 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8Co/2/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7108232103
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hrabovecká
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7108232103.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci F.J. A. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v B. na F. ul. č. X zastúpenej
splnomocnenou zástupkyňou - matkou F. A. nar. XX.XX.XXXX bývajúcou v B. na F. ul. č. X a JUDr.
Jaroslavom Novickým advokátom so sídlom v Košiciach na Františkánskej ul. č. 5 dieťa rodičov F. A.
nar. XX.XX.XXXX bývajúcej v B. na F. ul. č. X zastúpenej JUDr. Jaroslavom Novickým advokátom so
sídlom v Košiciach na Františkánskej ul. č. 5 a D.. P. A. nar. XX.XX.XXXX bývajúceho v A. na B. ul. č. XX

zastúpeného JUDr. Františkom Buhlom advokátom so sídlom v Košiciach na ul. Výstavby č. 2 v konaní
o zníženie a o zvýšenie výživného o odvolaní F., matky a otca proti rozsudku Okresného súdu Košice
I z 10.8.2012 č.k. 22P/185/2008- 284 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a v r a c i a vec na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom znížil výživné naposledy určené rozsudkom Okresného

súdu Košice I z 18.4.2006 č.k. 22P/116/2005-85 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z
18.4.2007 č.k. 7CoP/180/2006-116 zo 149,37 Eur (4.500,- Sk) na 50 Eur mesačne od 1.12.2011, ktoré
je otec povinný prispievať F. do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred a v prevyšujúcej časti návrh na
zníženie výživného a na zvýšenie výživného zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiadny z
účastníkov nemá právo na ich náhradu.

Protitomutorozsudkupodalvzákonnejlehoteodvolanieotecsnávrhom,abyhoodvolacísúdzmeniltak,
že zníži jeho vyživovaciu povinnosť už od 1.5.2011. Namietal nedostatočné odôvodnenie tej časti výroku,
v ktorej súd rozhodol o počiatku jeho zníženej vyživovacej povinnosti a súdu prvého stupňa vytýkal aj
jeho nesprávnosť, pretože výživné zaplatil F. jeho otec a nie on. Vyjadril presvedčenie, že zaplatenie
dlhu na výživnom nie je takou relevantnou kvalifikovanou okolnosťou, ktorá by opodstatňovala zmenu
predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom. Tou je predovšetkým zmena pomerov povinného. Vzhľadom

k tomu, že spotrebované výživné sa u mal. detí nevracia a F. nadobudla plnoletosť v máji navrhol, aby
mu súd znížil vyživovaciu povinnosť od 1.5.2011.

Proti tomuto rozsudku podali odvolanie F. a jej matka s návrhom, aby ho odvolací súd zmenil tak, že zvýši
vyživovaciu povinnosť otca na 250 Eur mesačne od 1.9.2008. Poukázala na to, že sa jej od poslednej
úpravy výživného zvýšili odôvodnené potreby v každom smere aj preto, že nastúpila na vysokú školu

v Bratislave, kde je život podstatne drahší. Konštatovala, že otec zavádzal súd, ak najskôr tvrdil, že
pracuje v oblasti realít a následne, že v oblasti financií. Uviedla, že z dôkazov, ktoré jej matka predložila v
priebehu konania vyplýva, že otcovi bolo ponúknuté iné pracovné miesto rovnakou spoločnosťou, ktoré
odmietol a tak sa zbavil príjmu, z ktorého si mohol plniť svoju vyživovaciu povinnosť v určenom, ale aj vo
zvýšenom rozsahu. Namietala, že súd sa vôbec nevysporiadal s výtlačkami z internetu, kde boli inzeráty
poisťovní s pracovnými pozíciami, kde otec mohol po skončení pracovného pomeru nastúpiť. Zároveň

konajúcemu súdu vytkla, ak napriek jej výslovnej žiadosti nepreveril zárobok otca v relácii „Súdna sieň“.Zdôraznila, že súd nevenoval dostatočnú pozornosť tomu, že otec bol formálne zamestnaný u svojej
priateľky s príjmom len 6 Eur mesačne.

Otec vo vyjadrení k odvolaniu F. navrhol, aby odvolací súd rozhodol v zmysle jeho odvolacieho petitu.

Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla, aby odvolací súd rozhodol v zmysle petitu jej odvolania.

F. následne prostredníctvom svojho právneho zástupcu doplnila svoje odvolanie. Poznamenala v ňom,

že bývalý zamestnávateľ otca mu na intranete ponúkol inú vhodnú prácu prostredníctvom uverejnenia
voľných pracovných pozícií, čo vyplýva z odpovede spoločnosti Allianz Slovenská poisťovňa, s ktorou
sa súd prvého stupňa vôbec nevysporiadal. Dodala, že dôvodom, pre ktorý sa otec rozhodol neprijať
pracovnú ponuku mimo Košíc bolo, že chcel ostať so svojou družkou. Namietala, že súd prvého
stupňa sa nevysporiadal s odstupným, ktoré otec dostal pri skončení svojho pracovného pomeru, ani s
príspevkom na podnikanie od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny a ako ovplyvňovali jeho schopnosť

prispievať na jej výživu v doterajšom rozsahu. Konajúcemu súdu vytkla, že sa nezaoberal tým, že otec
predal polovicu svojho podielu na byte svojej družke a ako s kúpnou cenou naložil. O tom, že majetkové
pomery otca sú lepšie, ako ich prezentoval v priebehu konania svedčí aj to, že si počas celého konania
mohol dovoliť služby právneho zástupcu.

Odvolací súd na základe takto podaných odvolaní preskúmal napadnutý rozsudok aj s konaním, ktoré
mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a
rozsudok podľa § 221 ods. 1 písm. h/ zrušil a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vec v rozsahu zrušenia vrátil
na ďalšie konanie.

Podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak súd prvého stupňa nesprávne vec
právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový
stav.

Podľa § 221 ods. 2 O.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do
právomoci ktorého vec patrí.

Podľa § 132 O.s.p., dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane
toho, čo uviedli účastníci.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa § 120 ods. 2 O.s.p., vo veciach, v ktorých konanie možno začať aj bez návrhu, ako aj v konaniach
o povolenie uzavrieť manželstvo, o určenie a zapretie rodičovstva, o osvojiteľnosti, o osvojenie, vo
veciach obchodného registra a v konaniach o niektorých otázkach obchodných spoločností a družstiev
(§ 200e) súd je povinný vykonať ďalšie dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu, hoci ich účastníci

nenavrhli. Podľa ods. 3 cit. ustanovenia, ak nejde o veci uvedené v odseku 2, súd si môže osvojiť
skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov.

Z § 120 ods. 2 O.s.p. nepochybne vyplýva, že v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu je

súd povinný dbať na to, aby skutkový stav zistil čo najúplnejšie. Rozhoduje, ktoré z navrhovaných
dôkazov treba vykonať a vykoná aj iné dôkazy, než sú navrhované. Rovnako aj v sporovom konaní mu
ustanovenie § 120 ods. 1 O.s.p. dáva možnosť výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci,
ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Pri rozhodovaní o návrhu na zníženie výživnéhoje pritom nevyhnutné o.i. spoľahlivo zistiť, aké sú schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného
a z akých dôvodov už nedosahuje príjem, ako v čase predchádzajúcej úpravy výživného, pretože podľa
§ 75 ods. 1 Zák. o rodine je pri každom rozhodovaní o výživnom vždy rozhodujúci príjem, ktorý by rodič

reálne mohol dosahovať pri využívaní všetkých svojich schopností a objektívnych možností a nie príjem,
ktorý fakticky dosahuje.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru,

že súd prvého stupňa sa neriadil dôsledne § 120 ods. 2 O.s.p., ktoré platí pre konania, ktoré môže súd
začať aj bez návrhu, ktorým je nesporne aj konanie o zníženie a o zvýšenie výživného pre mal. dieťa
(F. dovŕšila plnoletosť až v priebehu konania), kedy súd má povinnosť zisťovať skutkový stav veci aj bez
návrhu účastníkov konania, a ani § 120 ods. 1 O.s.p., kedy súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy,
ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie veci, ak dôsledne nezistil reálne možnosti a schopnosti
otca, ani dôvody, pre ktoré už nedosahuje taký príjem, ako v čase predchádzajúcej úpravy výživného,

významné pre rozhodnutie o výživnom a osvojil si tvrdenia otca, že mu jeho príjmy neumožňujú
prispievaťnavýživuF.vdoposiaľurčenomrozsahubeztoho,abysavysporiadalsdôkazmipredloženými
matkou, svedčiacimi o tom, že má stále schopnosti a možnosti zarábať v pôvodnom rozsahu, len
ich účelovo nevyužíva, resp. snaží sa oficiálne vytvárať dojem nemajetného, aby dosiahol zníženie
svojej vyživovacej povinnosti. Predovšetkým sa vôbec nevysporiadal s dôkazmi, ktoré nasvedčujú, že

bývalý zamestnávateľ otca mu ponúkol iné vhodné pracovné miesto a nezaoberal sa dôvodmi, pre
ktoré odmietol jeho ponuku prejsť do inej zložky tejto organizácie. Rovnako sa nezaoberal tými dôkazmi
matky, ktorými preukazovala, že na trhu práce existovalo množstvo pracovných ponúk, o ktoré sa otec
so svojimi skúsenosťami mohol uchádzať a mať z nich vyšší príjem, než ten, aký v skutočnosti dosahuje.
Pochybil, ak neskúmal, či otec skutočne pôsobil v relácii „Súdna sieň“ a s akým zárobkom - resp.

prečo tento príjem zatajil, dostatočne nevyhodnotil, na základe akých úvah uveril jeho tvrdeniam, že
ho v rozhodnom období zamestnávala na dohodu priateľka s takmer nulovým príjmom, a prečo sa
uspokojil s tým, že si otec založil živnosť mimo oboru, v ktorom pôsobil takmer 10 rokov. Odvolací
súd poznamenáva, že zásada voľného hodnotenia dokazovania zakotvená v § 132 O.s.p. neznamená,
že by súd vo svojom rozhodovaní mal na výber, ktoré z vykonaných dôkazov vyhodnotí a ktoré nie,

alebo o ktoré z vykonaných dôkazov svoje skutkové závery oprie a ktoré opomenie. Súdy sú podľa
§ 132 O.s.p. povinné vysporiadať so všetkým, čo vyšlo v priebehu konania najavo, ak to má vzťah k
prejednávanej veci. Ak túto povinnosť súdy nerešpektujú, a to tým, že sa zo zistenými skutočnosťami
nezaoberajú vôbec, alebo sa s nimi vysporiadajú nedostatočným spôsobom, má to za následok vadu
konania premietajúcu sa ako zásah do ústavou zaručeného práva na spravodlivý proces, do základných

slobôd a do práva na súdnu ochranu. Konajúci súd preto tým, že sa počas 5 rokov nezaoberal tými
najpodstatnejšími okolnosťami, ktoré boli rozhodné pre spravodlivé rozhodnutie o výživnom pre F.,
nesprávne vec právne posúdil, v dôsledku čoho bolo potrebné zrušiť napadnuté rozhodnutie podľa §
221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. a podľa odseku 2 cit. zák. ustanovenia vrátiť ho konajúcemu súdu na ďalšie
konanie, v ktorom bude jeho povinnosťou, vysporiadať sa so všetkými okolnosťami, pre ktoré už otec

nedosahuje príjem, ako v čase poslednej úpravy výživného, ustáliť, či využíva všetky svoje schopnosti
a možnosti, ktoré má na trhu práce, aby dosahoval vyšší príjem, za tým účelom sa vysporiadať s
odvolacími námietkami a dôkazmi predloženými matkou a F. v priebehu konania, zistiť s akými víziami
si otec založil živnosť, vyhodnotiť oznámenie bývalého zamestnávateľa otca o tom, že v čase ukončenia
jeho pracovného pomeru existovalo viacero pracovných pozícií, na ktoré mohol nastúpiť, zaoberať sa

dôvodmi, prečo tak neurobil, rovnako aktualizovať odôvodnené potreby F., keďže z odvolacieho konania
vyplýva, že sa presťahovala do Bratislavy, kde študuje, za tým účelom eventuálne doplniť dokazovanie,
výsledky zisťovania porovnať so skutkovým stavom existujúcim v čase predchádzajúcej súdnej úpravy
výživného, opäť rozhodnúť o návrhu na zvýšenie a na zníženie výživného a rozsudok odôvodniť v súlade
s § 157 ods. 2 O.s.p. tak, aby bol spätne preskúmateľný, zrozumiteľný, presvedčivý a logicky správny.

Odvolací súd zároveň dodáva, že nemohol v tomto smere nahrádzať činnosť súdu prvého stupňa
a vysporiadať sa s uvedenými nedostatkami súdu prvého stupňa napriek dĺžke konania, pretože
rozhodnutím na úplne novom skutkovom základe by porušil zásadu dvojinštančnosti súdneho konania,

čím by odňal účastníkom možnosť konať pred súdom.

Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z.).Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.