Uznesenie ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 8. február 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Tos/2/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116012013
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Zeleňáková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8116012013.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martiny Zeleňakovej a sudcov JUDr.
Petra Tobiaša a JUDr. Mariána Sninského na neverejnom zasadnutí konanom dňa 8.2.2017, v trestnej
veci odsúdeného J. D. pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. b)
Tr. zák. a iné, v konaní o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Prešov sp. zn. 3PP
59/16 zo dňa 05.12.2016, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 194 ods. 1 písm. a/ Tr. por. z r u š u j e napadnuté uznesenie v celom rozsahu.

Podľa § 415 ods. 1 Tr. por. a § 66 ods. 1 písm. b/ Tr. zák. návrh odsúdeného J. D., nar. XX.X.XXXX v
I., trvale bytom B. P., G. XXXX/XX, okr. I., t.č. vo výkone trestu v Ústave na výkon väzby a ústave na
výkon trestu odňatia slobody Prešov, na jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody,
uloženého mu rozsudkom Okresného súdu I. sp. zn. 2T 197/11 zo dňa 24.1.2012 v spojení s uznesením

Okresného súdu I. sp. zn. 2T 197/11 zo dňa 28.8.2014 vo výmere troch rokov z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa podľa § 415 ods. 1 Tr. por. v spojení s § 66 ods. 1 písm. a)
Tr. zákona návrh odsúdeného J. D., nar. XX.X.XXXX, na jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu
odňatia slobody uloženého mu rozsudkom Okresného súdu I. zo dňa XX.X.XXXX sp. zn. 2T 197/11 v
spojení s uznesením toho istého súdu a tej istej sp. zn. zo dňa 28.8.2014 vo výmere troch rokov zamietol.

Proti tomuto uzneseniu, v zákonom stanovenej lehote, priamo do zápisnice o verejnom zasadnutí, podal
odsúdený sťažnosť, ktorú bližšie nezdôvodnil.

Na základe podanej sťažnosti preskúmal krajský súd v zmysle ust. § 192 ods. 1 Tr. por. správnosť
výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie tomuto výroku

napadnutého uznesenia predchádzajúce a dospel k nasledovným záverom.

Z obsahu predloženého spisu je zrejmé, že J. D. bol rozsudkom Okresného súdu I. zo dňa XX.X.XXXX
sp. zn. 2T 197/11 uznaný vinným zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa§ 208 ods.
1 písm. b/ Tr. zák., za čo mu bol uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov, výkon
ktoréhomubolpodmienečneodloženýnaskúšobnúdobu3rokovsprobačnýmdohľadom,zasúčasného

zrušenia výroku o treste v trestnom rozkaze Okresného súdu I. sp. zn. 1T 116/11 zo dňa 30.8.2011.
Okresný súd Bardejov však svojim uznesením zo dňa 28.8.2014 sp. zn. 2T 197/11 vyslovil, že ods.
J. D. sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia neosvedčil a trest odňatia slobody uložený mu
rozsudkom Okresného súdu I. sp. zn. 2T 197/11 zo dňa 24.1.2012 vo výmere 3 rokov vykoná, pričom ho
pre výkon uloženého trestu zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom
stráženia.Odsúdený začal vykonávať trest odňatia slobody dňa 18.9.2014, dve tretiny výkonu trestu mu teda
uplynuli dňa 18.09.2016.

Zo správy ÚVTOS Z. zo dňa 17.10.2016, vyplýva, že v rámci kolektívu je vystupovanie odsúdeného
slušné, nekonfliktné, nevýrazné, odsúdený nariadenia príslušníkov plnil, aj keď bol zaznamenaný
jeden záporný poznatok, keďže vynášal stravu z jedálne odsúdených, pričom priestupok bol riešený
pohovorom bez uloženia disciplinárneho trestu, do práce nastupoval pravidelne, nebolo evidované
neplnenie pracovných povinností, naďalej vykonáva čistiace a upratovacie práce, a to aj nad rámec

určenia. Ústav zhodnotil resocializačnú prognózu odsúdeného s prihliadnutím na neakceptovanie
zodpovednostizaspáchanýskutok,ukončenévzdelanie,viacnásobnéodsúdenia,akoajpovahutrestnej
činnosti ako menej priaznivú, riziko sociálneho zlyhania do budúcna zhodnotil ako stredné. Preto
konštatoval, že odsúdený preukazuje čiastočné splnenie podmienok na podmienečné prepustenie a
odporúča ho podmienečne prepustiť z výkonu trestu odňatia slobody s dohľadom.

V registri trestov, ako to vyplýva z jeho odpisu, má odsúdený celkom štyri záznamy a aj keď sa v jednom
prípade na neho hľadí, akoby nebol odsúdený, táto okolnosť z hľadiska hodnotenia jeho osoby, na
skutočnosť, že aj v tomto prípade sa do rozporu so zákonom pre spáchanie trestného činu dostal, nemá
vplyv.

Podľa § 66 ods. 1 písm. b/ Tr. zák., súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak
odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojim správaním preukázal polepšenie a môže
sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život a ak ide o osobu odsúdenú za zločin po
výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta
Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Ajkeďpodmienečnéprepusteniezvýkonutrestuodňatiaslobodyniejemimoriadnyminštitútom,ktorýby
súd mal aplikovať len výnimočne, na podmienečné prepustenie odsúdený nemá automatický nárok, ale
súd ho môže použiť len za splnenia zákonom stanovených podmienok, a to tak formálneho charakteru,
ktorým je vykonanie v prejednávanej veci dvoch tretín súdom uloženého trestu odňatia slobody, ako aj

materiálneho charakteru, a to preukázanie polepšenia sa odsúdeného, pričom vykonané dokazovanie
musí jednoznačne viesť k pozitívnemu záveru, že správanie sa odsúdeného a spôsob plnenia si jeho
povinností preukazuje, že sa skutočne polepšil, čo znamená, že už doterajší výkon trestu bol postačujúci
pre naplnenie účelu trestu, ktorým je najmä prevýchova odsúdeného tak, aby viedol riadny život a
jeho ďalší výkon preto už nie je potrebný. Pokiaľ teda súd, na základe vykonaného dokazovania,

nedospeje k bezpečnému záveru, že odsúdený sa polepšil, nemôže odsúdeného z výkonu trestu odňatia
slobody podmienečne prepustiť. Taktiež dobré správanie sa odsúdeného len za účelom dosiahnutia
podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody nie je prejavom, že sa odsúdený polepšil,
pretože v prípade jeho prepustenia, teda po odpadnutí motivácie dobrého správania, niet záruky, že
odsúdený povedie riadny život, čo je ale nevyhnutným materiálnym predpokladom podmienečného

prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody. K splneniu teda spomínaných materiálnych podmienok pre
podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody, podľa názoru krajského súdu,
dôjde až vtedy, keď odsúdený sa vo výkone trestu odňatia slobody dobre správa, pretože si uvedomuje
nesprávnosť svojho doterajšieho konania spočívajúceho v páchaní trestnej činnosti, je odhodlaný viacej
takto nekonať a aktívne prejavuje snahu po náprave objektivizovanú najmä disciplinárnymi odmenami.

Lenpasívneprispôsobeniesapodmienkamvýkonutrestuodňatiaslobodyprepodmienečneprepustenie
z výkonu takéhoto trestu zjavne stačiť nebude.

Vychádzajúc z vyššie uvedených zákonných ustanovení a vykonaného dokazovania, aj krajský súd
dospel k záveru, že aj keď formálne podmienky pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia

slobody, a to vykonanie dvoch tretín uloženého trestu, boli splnené, vykonané dokazovanie neviedlo k
dostatočne odôvodnenému záveru, že sa odsúdený už doterajším výkonom trestu polepšil, a preto jeho
ďalší výkon nie je potrebný.

Odsúdený napriek tomu, že bol vo výkone trestu odňatia slobody po dobu viac ako dvoch rokov, nezískal

žiadnu disciplinárnu odmenu, naopak bol uňho zaznamenaný jeden záporný poznatok. V minulosti bol
opakovane súdne trestaný, čo naznačuje jeho ľahostajný prístup k dodržiavaniu všeobecne záväzných
a akceptovaných noriem správania sa. Prognóza nápravy odsúdeného, a to aj s ohľadom na jeho
nekritický postoj k ním spáchanej trestnej činnosti, keďže aj na verejnom zasadnutí konanom o jehonávrhu na podmienečné prepustenie dňa 5.12.2016 deklaroval, že o deti sa riadne staral, dostávali
všetko čo potrebovali, napriek tomu, že spomínaným rozhodnutím Okresného súdu I. bol odsúdený pre
zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby, ktorého sa dopustil voči svojim deťom, a to preto, že im

odopieral stravu, osobnú starostlivosť, ošatenie, hygienu atď., teda na jeho neschopnosť akceptovať
zodpovednosť za spáchanú trestnú činnosť, jej bagatelizovanie, keďže aj v návrhu na jeho podmienečné
prepustenie konštatuje, že sa nedopustil žiadnej závažnej trestnej činnosti, pritom bol uznaný vinným zo
spáchania zločinu voči svojim vlastným deťom, ale taktiež aj s ohľadom na jeho vzdelanie, viacnásobné
odsúdenia, je teda nepriaznivá a žiaden dôkaz, ktorý by presvedčivo naznačoval, že už doterajším

výkonom tohto trestu odňatia slobody sa polepšil, a preto jeho ďalší výkon nie je potrebný, v konaní
vyprodukovaný nebol, a preto ho nebolo možné z výkonu trestu odňatia slobody podmienečne prepustiť.

Relatívnedobrésprávaniesaodsúdenéhovovýkonetrestuodňatiaslobody,jepotrebnéhodnotiťlenako
prispôsobeniesapodmienkamvýkonutrestuodňatiaslobody,motivovanénanajvýšsnahouodsúdeného
byť podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody, nesvedčí však aj s ohľadom na vyššie

uvedené o tom, že odsúdený sa naozaj už doterajším výkonom trestu odňatia slobody polepšil, a preto
jeho ďalší výkon už nie je potrebný.

Súd prvého stupňa preto postupoval správne, keď návrh odsúdeného na jeho podmienečné prepustenie
z výkonu trestu odňatia slobody zamietol, avšak použil vo výroku svojho rozhodnutia nesprávne

ustanovenie § 66 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., vzťahujúce sa na rozhodovanie o podmienečnom prepustení
z výkonu trestu odňatia slobody uloženého za prečiny. Vzhľadom na to, že v prejednávanej veci bol
odsúdený uznaný vinným zo spáchania zločinu, bolo nevyhnutné použiť ust. § 66 ods. 1 písm. b/ Tr.
zák. Preto krajský súd napadnuté uznesenie postupom podľa § 194 ods. 1 písm. a/ Tr. por. v celom
rozsahu zrušil a sám rozhodol tak, že návrh odsúdeného na jeho podmienečné prepustenie z výkonu

trestu odňatia slobody zamietol, tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.