Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. október 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4S/25/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8014200391
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8014200391.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členiek

senátu Mgr. Magdalény Želinskej a JUDr. Evy Slávikovej v právnej veci žalobcu PRVÁ SLOVENSKÁ
PROPANBUTANOVÁ SPOLOČNOSŤ, a.s., so sídlom SNP 1301, 965 01 Žiar nad Hronom, IČO: 36
057 673, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou IURISTICO, s.r.o, so sídlom Štefánikova 26,
Košice proti žalovanému Národnému inšpektorátu práce, Masarykova 10, 040 01 Košice o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného zo dňa 8. januára 2014 č. S/2014/00436-2.1, O-281/2013
na základe žaloby jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 11.03.2014 domáhala preskúmania rozhodnutia žalovaného zo dňa
08.01.2014 č. S/2014/00436-2.1, O-281/2013 v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho
orgánu zo dňa 21.10.2013 č. P: 148/2012-R, S/7281/21447/13 zrušenia týchto rozhodnutí a vrátenia
veci žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobu odôvodnila tým, že považuje rozhodnutia správnych orgánov za založené na nesprávnom

a nedostatočnom skutkovom zistení, že vec bola nesprávne právne posúdená a rozhodnutia sú
nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Konanie je postihnuté aj inou vadou s
možným vplyvom na zákonnosť rozhodnutí. Nesúhlasila s tým, že porušila ust. § 223 ods. 1 Zákonníka
práce, ktoré stanovuje podmienku výnimočnosti uzatvárania dohôd o pracovnej činnosti vykonávaných
mimo pracovného pomeru. Poukázala na ekonomické parametre prevádzky (výšku koncovej ceny,
výšku marže), povahou práce (nízkou frekvenciou samotných pracovných úkonov). Podľa jej názoru
Zákonník práce neviaže podmienku výnimočnosti uzatvárania takýchto dohôd mimo pracovného

pomeru len na časovú výnimočnosť. Uviedla, že pokiaľ správny orgán uvádza, že „prevádzková doba
kontrolovanej prevádzky nie je pokrytá zamestnancami v pracovnom pomere...“, túto prevádzkovú dobu
však nekonkretizuje, je rozhodnutie prvostupňového orgánu v danej časti nedostatočne konkrétne a
nepreskúmateľné. Ani druhostupňový orgán uvedenú vadu v rámci prieskumu nezohľadnil. Tým, že
správne orgány k uvedenej argumentácii neprihliadli a ani sa s ňou v konaní nevysporiadali, zaťažili
svojekonanievadounesprávnehoprávnehoposúdenia,nepreskúmateľnosťouichrozhodnutiaiodňatím
možnosti žalobkyni konať (nereagovaním na predmetnú právnu a súvisiacu skutkovú argumentáciu).

Nekonkrétnosť rozhodnutí správnych orgánov vidí aj v tom, že prvostupňový správny orgán konštatoval,
že zamestnanci žalobkyne opakovane vykonávali pracovnú činnosť v rozsahu prekračujúcom 10 hodín
týždenne, avšak bez bližšieho konkretizovania, následkom čoho je rozhodnutie správnych orgánov
neurčité a nepreskúmateľné aj vo vzťahu k prieskumu primeranosti uloženej pokuty za delikt. Poukázalana to, že v protokole o súvisiacej kontrole je tento aspekt konkrétnejší, avšak správne orgány ho
neprevzali do svojich rozhodnutí, a preto nie je jasné, ktoré zistenia správny orgán vzal za základ svojho
rozhodnutia. Tým bola žalobkyni odňatá možnosť sa proti prvostupňovému rozhodnutiu riadne brániť.

Tietovadysapreniesliajdorozhodovaniaapostupužalovaného,ktorýichvkonaníoodvolanínenapravil
a rozhodnutie prvého stupňa potvrdil. Ďalej namietala, že nekonkrétnosť rozhodnutia prvostupňového
správneho orgánu, ktorú neodstráni ani žalovaný spočíva v tom, že jej kladú za vinu, že menovaným
zamestnancom neposkytla „dohodnutú odmenu za skutočný rozsah nimi vykonanej práce, ale.... len....
za prácu vykonanú mesačne v rozsahu maximálne 40 hodín“ Konštatovanie prvostupňového správneho

orgánujenekonkrétneaneumožňujejejvyjadriťsa,čisavpríslušnýchkonštatovanýchčasochzdržiavali
zamestnanci na pracovisku oprávnene, čím jej bola možnosť sa proti konštatovaniu tejto časti zloženého
deliktu efektívne brániť a spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov.

Ďalej namietala nesprávne právne posúdenie zo strany správnych orgánov, ak jej kladú za vinu, že
porušila ust. § 92 ods. 1 Zákonníka, ktoré stanovuje ako základné pravidlo minimálny odpočinok medzi

koncom jednej a začiatkom druhej zmeny minimálny odpočinok v trvaní 12 po sebe nasledujúcich
hodín v priebehu 24 hodín Výrok rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu je v uvedenom opäť
nekonkrétny, keď nešpecifikuje kedy a u ktorého zamestnanca došlo k porušeniu ustanovení Zákonníka
práce o minimálnom nepretržitom dennom odpočinku zamestnanca. Za nesprávne považuje doplnenie
skutkového tvrdenia žalovaného, ktoré nebolo predmetom skutkových zisťovaní a konštatovaní

prvostupňového orgánu, že porušenie konštatoval „za súčasného prihliadnutia na charakter prevádzky
(nešlo o nepretržitú prevádzku)“. Toto jeho zistenie však nemá oporu v zisteniach prvostupňového
orgánu a oporu v prvostupňovom rozhodnutí Namietala aj konštatovanie prvostupňového správneho
orgánu, ktorý vyslovil, že porušila povinnosť poskytnúť inšpektorátu práce „všetky podklady a informácie
potrebné na výkon inšpekcie“, ktoré od nej boli vyžiadané v písomnej forme listom zo dňa 15.01.2013,

čím došlo k mareniu inšpekcie. Vytýkal správnemu orgánu, že nekonkretizoval, o aké doklady žiadal,
aké konkrétne doklady mu neboli doložené. Aj druhostupňový správny orgán len všeobecne konštatoval,
že neboli inšpektorátu práce poskytnuté všetky v nej vyšpecifikované doklady, ale len niektoré, a to až
dňa 22.02.2013, teda po uplynutí 7-dňovej lehoty stanovenej správnym orgánom na ich predloženie.
Uviedla, že sa snažila výzve správneho orgánu na predloženie požadovaných dokladov vyhovieť, a

všetky doklady, ktorými disponovala a ktoré sa jej podarilo zhromaždiť a ktoré pochopila z výzvy, že
ich od nej správny orgán žiada sa snažila aj doložiť. Namietala, že ak správny orgán dospel k záveru,
že doklady nie sú kompletné, mal ju vyzvať na doplnenie ostatných - konkrétnych, ktoré doložené
nemal, pretože mohla opomenúť ich doloženie, resp. bolo pre ňu objektívne nemožné ich doložiť (neboli
nikdy vyhotovené alebo jej boli nedostupné - napr. stratené). Požiadavke správneho orgánu sa snažila

vyhovieť, a preto odmietla tvrdenie správnych orgánov, že marila inšpekciu. Ďalej poukázala na to, že
správny orgán pri ustaľovaní výšky uloženej pokuty nezohľadnil všetky skutočnosti, ktoré v konaní vyšli
najavo, a to najmä tie, na ktoré poukazovala. Skutočnosť, že „dodatočné odstránenie nedostatkov, a to
aj pred začatím výkonu inšpekcie, nezbavuje účastníka konania zodpovednosti za spáchanie správneho
deliktu a nie je ani dôvodom na zastavenie správneho konania“ mal správny orgán vziať do úvahy a

zohľadniť ju pri rozhodovaní o výške pokuty, keď výpočet kritérií, ku ktorým má správny orgán prihliadať
podľa § 19 ods. 6 Zákona o inšpekcii práce v znení neskorších predpisov je iba príkladný, a teda mal
uviesť, ako k uvedenej skutočnosti prihliadol. Pri primeranej aplikácii zásad trestania z trestného práva
je potrebné prihliadať pri rozhodovaní o výške sankcie i k okolnostiam, ktoré za poľahčujúce považuje
Trestný zákon (a tu patrí i reparatívne správanie páchateľa po čine). Neprihliadaním k takým okolnostiam

zaťažuje správny orgán svoje rozhodnutie nesprávnym právnym posúdením a nepreskúmateľnosťou.

Argumentovala tým, že správny orgán síce na jednej strane zohľadnil, že išlo iba o prvú kontrolu v
spoločnosti, na druhej strane však hovorí o výchovnej funkcii a poukazuje na to, že „uvedená pokuta....
súčasne je to jeden z donucovacích prostriedkov na to, aby zamestnávateľ zosúladil svoju činnosť so

všeobecne záväznými právnymi predpismi.“ Predmetný poukaz na potrebu donucovania k riadnemu
plneniu povinností však nie je racionálny vo vzťahu ku skutočnosti ukončenia prevádzkovania uvedenej
čerpacej stanice, ktorú správnemu orgánu oznámil v jej písomnom vyjadrení.

Ďalej vytýkala správnym orgánom, že z ich úvahy, že pri navrhovaní výšky pokuty bola zohľadnená
závažnosť nedostatkov, ich počet, ale aj skutočný stav firmy nie je zrejmé, čo znamenajú všeobecné
pojmy „závažnosť nedostatkov“ a „skutočný stav firmy“, a teda či sa jedná o väčšiu alebo menšiu
závažnosť nedostatkov a k či k uvedeným okolnostiam prihliadal ako k poľahčujúcim alebo priťažujúcim.V súvislosti s výškou uloženej pokuty túto považuje za neprimeranú k okolnostiam vyplývajúcim zo
spisu, lebo nezohľadňuje podstatné skutočnosti uvádzané účastníkom konania a správne orgány pri
úvahe o výške pokuty väčšinu týchto skutočností vôbec nezohľadnili, resp. nie je zistiteľné, ako k týmto

skutočnostiam prihliadli.

Ďalej namietala tú skutočnosť, že v správnom konaní bola zastúpená advokátskou kanceláriou
IURISTICO s.r.o., ktorej bolo udelené generálne písomné plnomocenstvo na zastupovanie v danej
veci a prvostupňový správny orgán doručoval rozhodnutie len žalobkyni. Právnemu zástupcovi bolo

rozhodnutie doručované až neskôr. Správne orgány túto skutočnosť vyhodnotili za nevýznamnú, a
nepoučili ju o možnosti rozšíriť rozsah a dôvody odvolania ešte v lehote, ktorá plynula od doručenia
jej právnemu zástupcovi. Táto vada postupu správnych orgánov, keď účastníka konania zneisťujú
ohľadom skutočnosti, ktoré doručenie považujú za relevantné, či majú výhrady k platnosti alebo účinkom
plnomocenstva na právne zastupovanie, je vadou podstatnou a v praxi verejnej správy sa vyskytujúcou
pomerne často. Táto vada mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia druhostupňového správneho

orgánu.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že pokuta
vo výške 2000 EUR bola žalobcovi uložená za porušenie povinností vyplývajúcich zo zákona o inšpekcii
práce a z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) prvom bode tohto zákona (pracovnoprávne

predpisy), ktoré bolo zistené počas inšpekcie práce vykonanej u nej na prevádzke: ČS LPG, Teplická
ulica, Poprad v období od 14.01.2013 do 27.02.2013. S týmito nedostatkami bola oboznámená a k
protokolu nepodala žiadne vyjadrenie, ktorým by namietala správnosť skutkových zistení inšpektorátu
práce. K začatiu správneho konania sa už listom zo dňa 04.10.2013 vyjadrila, no okrem rozporovania
vytýkaného porušenia § 223 ods. 1 Zákonníka práce, k spochybňovaniu iných skutkových zistení už

nepristúpila. Odvolanie voči rozhodnutiu inšpektorátu práce koncipovala všeobecne, bez toho, aby v
ňom uviedla konkrétne skutočnosti, ktoré by ju viedli k názoru o nezákonnosti napadnutého správneho
aktu.Takýmitoskutočnosťamioperujeažvpodanejžalobe,čožalovanýpovažujezanevyužitiemožnosti
argumentovať k jednotlivým nedostatkom, resp. predložiť na podporu svojich tvrdení dôkazy, minimálne
za oneskorené. K namietanej správnosti posúdenia veci v prípade konštatovaného porušenia § 223 ods.

1 Zákonníka práce z dôvodu, že podmienka výnimočnosti je v prípade zamestnancov pracujúcich na
dohody splnená ekonomickými parametrami prevádzky (výška koncovej ceny, výška marže) a povahou
vykonávanej práce (nízkou frekvenciou samotných pracovných úkonov) a k námietke, že Zákonník
práce neviaže podmienku výnimočnosti uzatvárania dohôd mimo pracovného pomeru len na časovú
výnimočnosť uviedol, že v prípade posúdenia veci ako porušenia podmienky výnimočnosti uzatvárania

dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru postupoval inšpektorát práce plne v súlade
s právnym predpisom. Podľa ust. § 223 ods. 1 Zákonníka práce je totiž prípustné, aby zamestnávateľ
za účelom plnenia svojich úloh alebo na zabezpečenie svojich potrieb výnimočne uzatváral s fyzickými
osobamidohodyoprácachvykonávanýchmimopracovnéhopomeru,akideoprácu,ktorájevymedzená
výsledkom (dohoda o vykonaní práce) alebo ak ide o príležitostnú činnosť vymedzenú druhom

práce (dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o brigádnickej práci študentov). Činnosť, ktorú dotknutí
zamestnanci na základe uzatvorených dohôd o pracovnej činnosti vykonávali však v žiadnom prípade
nemožno považovať za príležitostnú, čo je zjavné nielen z počtu nimi odpracovaných hodín, ale najmä z
toho, že títo zamestnanci ako jediní zabezpečovali chod celej prevádzky (teda nešlo o výnimočnú formu
účasti na práci). Žalobkyňa zabezpečovala týmito zamestnancami hlavný predmet svojej činnosti na

tejto prevádzke (dohodnutou pracovnou činnosťou bolo obsluhovanie čerpacej stanice LPG - tankovanie
LPG do áut, zúčtovanie platieb za tovar, predaj ostatného drobného tovaru, odovzdávanie denných
tržieb, ale aj upratovanie priestorov a areálu čerpacej stanice či drobné údržbárske práce), a teda v
prípade zamestnancov - p. Q., p. I. a p. Hutláka došlo zo strany žalobkyne k porušeniu podmienky
výnimočnosti uzatvárania dohôd tak, ako ju zákonodarca koncipoval v ust. § 223 ods. 1 Zákonníka

práce. Spôsob vymedzenia druhu práce u kontrolovaných zamestnancov v uzavretých dohodách fakt,
že práve nimi zabezpečovala žalobkyňa chod celej prevádzky a tiež počet hodín, ktoré kontrolovaní
zamestnancinazákladetýchtodohôdodpracovali,ajvuvedenomprípadedostatočneodôvodňujúzáver,
že nešlo o náhodnú, výnimočnú alebo ojedinelú prácu, ani o prácu malého rozsahu, ktorej vykonávanie
v pracovnom pomere by bolo neefektívne a neekonomické.

K namietanej nekonkrétnosti výroku prvostupňového rozhodnutia (nie je z neho zrejmé, koľkokrát
dotknutí zamestnanci vykonávali prácu v rozsahu prekračujúcom 10 hodín týždenne, resp. kedy a
u ktorého zamestnanca došlo k porušeniu ustanovení Zákonníka práce o minimálnom nepretržitomdennom odpočinku zamestnanca), ako aj argumentácia žalovaného správneho orgánu ohľadne toho,
že nešlo o nepretržitú prevádzku žalovaný uviedol, že rozhodnutia správnych orgánov sú v súlade s
ust. § 47 ods. 2 Správneho poriadku. Výrok prvostupňového rozhodnutia v oboch bodoch obsahuje

podľa názoru žalovaného požadované skutočnosti, ako sú miesto, čas a spôsob spáchania správneho
deliktu. Inšpektorát práce v ňom presne, stručne a určito popísal protiprávne konanie žalobkyne, ktorého
sa táto v stanovenom období dopustila vo vzťahu k svojim zamestnancom - p. Q. a p. I.. Skutočnosť,
že ,prvostupňový orgán neuviedol vo výroku rozhodnutia, koľkokrát dotknutí zamestnanci vykonávali
prácu v rozsahu prekračujúcom 10 hodín týždenne, resp. kedy a u ktorého zamestnanca došlo k

porušeniu ustanovení Zákonníka práce o minimálnom nepretržitom dennom odpočinku zamestnanca
nemôže mať, podľa názoru žalovaného, vplyv na zákonnosť tohto aktu, keďže s ohľadom na presné
uvedenie obdobia, počas ktorého by k takémuto protiprávnemu konaniu došlo možno usúdiť, že správny
delikt je aj bez zakotvenia žalobkyňou predostretých skutočností popísaný natoľko presne, aby bol do
budúcna vylúčený jeho opätovný postih zo strany inšpekčného orgánu. K namietanému nepodloženiu
konštatovania žalovaného, že nešlo o nepretržitú prevádzku poukázal na evidenciu dochádzky, ktorú

v rámci prieskumnej činnosti viackrát vyhodnocoval a na ktorý sa vo svojich záveroch odolával. K
namietanej nekonkrétnosti konštatovania, že zamestnancom nebola poskytnutá odmena za skutočný
rozsah nimi vykonanej práce, ale len za prácu vykonanú mesačne v rozsahu max. 40 hodín uviedol,
že z popisu skutku vo výroku prvostupňového rozhodnutia sú evidentné všetky skutočnosti, ktoré
sú potrebné na to, aby nedošlo k jeho zámene s iným. Inšpektorát práce pri vyvodzovaní záveru o

porušení § 224 ods. 2 písm. c) Zákonníka práce vychádzal zo žalobkyňou dodatočne poskytnutého
dôkazu -evidencie dochádzky, v ktorom je zaznamenaný začiatok a koniec časového úseku, v ktorom
zamestnanci vykonávali pre žalobkyňu prácu. Vedenie takejto evidencie je povinnosťou žalobkyne a
táto by mala logicky zodpovedať aj za jej správnosť, jej samotný účel a tiež fakt, že žalobkyňa jej
správnosť doposiaľ nijako nespochybnila dokazuje, že námietka ohľadne nemožnosti zaujať postoj, či sa

v príslušných konštatovaných časoch zdržiavali zamestnanci na pracovisku oprávnene, je účelová a súd
zvádzajúca. K namietanému nekonkretizovaniu, o aké doklady správny orgán žalobkyňu žiadal a ktoré
konkrétne doklady mu neboli doložené uviedol, že dikcia § 16 ods. 2 písm. a) Zákona o inšpekcii práce
ukladá zamestnávateľovi povinnosť na požiadanie poskytnúť inšpektorátu práce alebo inšpektorovi
práce všetky podklady a informácie potrebné na výkon inšpekcie práce vrátane prvopisov dokladov

a technických nosičov údajov. Slovné spojenie „na požiadanie poskytnúť“ je možné s ohľadom na
aplikačnú prax vykladať tak, že zamestnávateľ má povinnosť tieto doklady poskytnúť buď bezodkladne
alebo v inšpektorom stanovenej lehote. Z vyžiadania prvostupňového orgánu, ktoré bolo žalobkyni
preukázateľne doručené dňa 17.01.2012 je zrejmé nielen to, ktoré konkrétne doklady je potrebné
správnemu orgánu poskytnúť, ale tiež to, že žalobkyňa má tak učiniť do 7 dní odo dňa prevzatia

tohto vyžiadania. Keďže v určenej lehote nebol na inšpektorát práce doručený žiaden z požadovaných
dokladov (niektoré z nich žalobca poskytol až dňa 22.02.2012, teda s takmer mesačným oneskorením),
dospel prvostupňový orgán a následne aj žalovaný k záveru, že nekonanie žalobkyne napĺňa znaky
skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 16 ods. 2 písm. a) Zákona o inšpekcii práce. K námietke
žalobkyne, že nebola vyzvaná na doplnenie chýbajúcich dokladov a v súvislosti s neprimeranosťou času

na ich poskytnutie uviedol, že nie je povinnosťou inšpektorátu práce viackrát vyzývať zamestnávateľa
na predloženie legitímnym spôsobom vyžiadaných dokladov. Je jeho oprávnením rozhodnúť o predĺžení
lehoty na poskytnutie podkladov, takáto žiadosť však zo strany žalobkyne nebola podaná. K namietanej
výške pokuty uviedol, že inšpektorát práce vo svojom rozhodnutí jednoznačne uviedol správnu úvahu
v súvislosti s určovaním výšky pokuty, teda akými úvahami bol v súvislosti s určovaním výšky pokuty

vedený. Taktiež uviedol, že prihliadol na zákonné skutočnosti podľa § 19 ods. 6 Zákona o inšpekcii práce
a tiež aj na fakt, že sankcia má spĺňať nielen preventívny, ale aj represívny význam. Výšku pokuty s
prihliadnutím na závažnosť zistených nedostatkov, ich počet, fakt, že sa jednalo o prvú inšpekciu práce
v tomto subjekte a tiež so zreteľom na skutočný stav ustálil na sume 2000 EUR, teda na spodnej hranici
zákonnej sadzby, preto ju v žiadnom prípade nemožno považovať za neprimeranú. Výška uloženej

sankcie je vecou voľnej úvahy správneho orgánu, ktorého rozhodnutie by mohol súd zrušiť len v tom
prípade, keby voľná úvaha, ktorou sa žalovaný riadil pri rozhodnutí o výške sankcie nezodpovedala
obsahu spisu alebo sa priečila zásadám logického myslenia. Správna úvaha inšpektorátu práce v
súvislosti s výškou pokuty je v súlade s obsahom spisu a zároveň odzrkadľuje aj skutočnosti, ku ktorým
mal správny orgán povinnosť prihliadnuť.

K námietke, že chybným postupom inšpektorátu práce, kedy ten nezaslal rozhodnutie splnomocnenému
zástupcovi, ale len účastníkovi konania, a túto svoju chybu odstránil až dodatočne, čím bolo zasiahnuté a
skrátené jej právo efektívne sa v konaní brániť a hájiť svoje záujmy uviedol, že sa s touto argumentáciounestotožňuje. Poukázal na to, že spomenutá nesprávnosť postupu inšpektorátu práce nemala za
následok odňatie možnosti domáhať sa zmeny, prípadne zrušenia napadnutého prvostupňového
rozhodnutia v odvolacom konaní, teda žalobkyni nebola znemožnená realizácia žiadneho jeho

procesného práva priznaného mu Správnym poriadkom. Odvolanie bolo splnomocneným zástupcom
žalobkyne podané v stanovenej lehote. Jeho obsah je formulovaný veľmi všeobecne, teda v žiadnom
prípade nemožno hovoriť o obmedzení variability výkonu obhajoby v dôsledku tohto podania.

K namietanému poučeniu žalobkyne o možnosti rozšíriť rozsah a dôvody odvolania ešte v lehote

uviedol, že túto námietku považuje za špekulatívnu, keďže vzhľadom na skutočnosť, že splnomocneným
zástupcom žalobkyne je advokátska kancelária, dôvodné očakávať profesionálny prístup, teda aj
znalosť možnosti doplniť odvolanie do vydania rozhodnutia odvolacieho orgánu. Na záver konštatoval,
že zo strany správnych orgánov bolo jednoznačne preukázané, že žalobkyňa vystupujúc v pozícii
zamestnávateľa porušila povinnosti vyplývajúce jej zo zákona o inšpekcii práce a z pracovnoprávnych
predpisov. Toto porušenie bolo následne správnym orgánom postihnuté v intenciách zákona o inšpekcii

práce a výška uloženej pokuty primerane a zákonným spôsobom odôvodnená. V rámci procesu
rozhodovania sa žalovaný ako aj prvostupňový orgán riadili zásadami správneho trestania a ich postup
podľa názoru žalovaného nevykazuje také známky pochybenia, ktoré by boli dôvodom na zrušenie
napadnutého rozhodnutia zo strany konajúceho súdu.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť
rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a
povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, alebo ktorými môžu byť ich práva právom chránené
záujmy alebo povinnosti priamo dotknuté (§ 244 O.s.p.).

Krajský súd podľa § 244 a nasl. ust. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) preskúmal
napadnuté rozhodnutia žalovaného a konaní, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených
v žalobe (§ 250j ods. 1 O.s.p.), vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom administratívnych
spisov a ostatným spisovým materiálom a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

Podľa § 249 ods. 1, 2 O.s.p. konanie sa začína na návrh, ktorý sa nazýva žalobou. Žaloba musí okrem
všeobecných náležitostí podania obsahovať označenie rozhodnutia a postupu správneho orgánu, ktoré
napadá, vyjadrenie v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napadá, uvedenie dôvodov, v čom žalobca vidí
nezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu, a aký konečný návrh robí.

Správnym konaním sa nazýva postup správnych orgánov, účastníkov konania a ďalších osôb pri
vydávaní rozhodnutí, ktorý upravuje právny predpis. Zmyslom všetkých procesných predpisov je
zabezpečiťrealizáciuhmotnýchnoriemvoformerozhodnutiaoprávachapovinnostiachfyzickýchosôba
právnickýchosôbzatakéhopostupu,abyvovecibolzistenýskutkovýstavčonajúplnejšieprostriedkami,
ktoré objasňujú okolnosti rozhodné pre posúdenie veci, a aby účastníkovi, o ktorého vec, práva a

povinnosti ide, bola poskytnutá možnosť predkladať dôkazy, návrhy a obhajovať svoje práva.

Pri preskúmaní zákonnosti súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym
poriadkom Slovenskej republiky, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi.

Krajský súd v intenciách ust. § 244 ods. 1 O.s.p., § 247 ods. 1 O.s.p. (druhej hlavy piatej časti O.s.p.)
musí preskúmavať aj zákonnosť postupu správneho orgánu. Postupom sa vo všeobecnosti rozumie
aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje svoju
právomoc ustanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je tak správny orgán oprávnený, ale
súčasne aj povinný vykonávať úkony a konanie musí ukončiť vydaním rozhodnutia vo veci, ktoré má

predpísané náležitosti.

Činnosťou rozumieme postup podľa predpisov, ktoré správny orgán oprávňujú a zaväzujú na úkony v
priebehu konania.

Z administratívneho spisu krajský súd zistil, že Inšpektorátom Práce Prešov bol dňa 27.02.2013 pod č.
IPV-12-28-2.3/P-E22, 24, A25-13 spísaný protokol o výsledku inšpekcie práce podľa § 7 ods. 3 písm.
a) v nadväznosti na § 13 ods. 2 a § 14 ods. 1, 2 a 4 zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o
zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene adoplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorá bola vykonaná v dňoch 14.01., 26.02. a
27.02.2013 u kontrolovaného subjektu PRVÁ SLOVENSKÁ PROPANBUTANOVÁ SPOLOČNOSŤ, a.s.,
SNP 1301, 965 01 Žiar nad Hronom, prevádzka ČS LPG, Teplická ul., 058 01 Poprad. Kontrolovaným

obdobím je obdobie január 2012 až január 2013. Zamestnávateľovi bolo dňa 17.01.2013 doručené
písomné vyžiadanie na predloženie týchto dokladov potrebných na výkon inšpekcie práce, týkajúcich
sa kontrolovanej prevádzky:
· výpis z obchodného registra,
· doklady preukazujúce pracovnoprávny vzťah k zamestnancom vykonávajúcim v kontrolovanom období

prácu(pracovnézmluvy,dohodyoprácachvykonávanýchmimopracovnéhopomeru),vrátanedodatkov,
· doklady preukazujúce skončenie pracovnoprávneho vzťahu zamestnancov v kontrolovanom období,
vrátane preukázania doručenia týchto dokladov,
· mzdové listy uvedených zamestnancov za kontrolované obdobie,
· doklady preukazujúce vydanie písomných dokladov o mzde (výplatných pások) zamestnancom za
kontrolované obdobie,

· doklady preukazujúce vyplatenie miezd resp. odmien zamestnancom za kontrolované obdobie,
· evidenciu pracovného resp. odpracovaného času zamestnancov za kontrolované obdobie,
· doklady preukazujúce zabezpečenie stravovania zamestnancom za kontrolované obdobie vrátane
kalkulácie stravnej jednotky, ak im naň vznikol nárok,
· doklady preukazujúce zdravotnú spôsobilosť zamestnancov na výkon práce,

· doklady preukazujúce oboznámenie zamestnancov s právnymi predpismi a ostatnými predpismi
na zaistenie BOZP, so zásadami bezpečnej práce, zásadami ochrany zdravia pri práci, zásadami
bezpečného správania na pracovisku a s bezpečnými pracovnými postupmi, s existujúcim a
predvídateľným nebezpečenstvom a ohrozením, s dopadmi, ktoré môžu spôsobiť na zdraví, a s
ochranou pred nimi, so zákazom vstupovať do priestoru, zdržiavať sa v priestore a vykonávať činnosti,

ktoré by mohli bezprostredne ohroziť život alebo zdravie zamestnanca,
· doklad o posúdení rizika a hodnotení nebezpečenstiev,
· doklady preukazujúce poskytovanie pracovného odevu, pracovnej obuvi, umývacích, čistiacich,
dezinfekčných prostriedkov a OOPP vrátane vnútorného predpisu,
· stanovisko RÚVZ k začatiu prevádzky.

Zamestnávateľ k výkonu inšpekcie práce dňa 22.02.2013 predložil tieto doklady:

1. výpis z obchodného registra,
2. dohody o pracovnej činnosti zamestnancov:

2.1. A. Q. - nar. XX.XX.XXXX, DoPČ uzatvorená na určitú dobu od 28.04.2012
do 31.12.2012, dohodnutá práca:
- obsluhovanie čerpacej stanice LPG (tankovanie LPG do áut, zúčtovanie platieb za tovar,
predaj ostatného drobného tovaru prostredníctvom registračnej pokladne, odovzdávanie
denných tržieb zamestnávateľovi),

- upratovanie priestorov a areálu ČS,
- drobné údržbárske práce,
- rozsah pracovného času neprekročí 10 hod./týždeň (max. 40 hod./mesiac), dohodnutá
odmena: 3,- EUR/hod. za prácu obsluhy, 35,- EUR/jednorazovo za upratovanie, 50,-
EUR/jednorazovo za údržbu,

2.2. X.. V. I. - nar. XX.XX.XXXX, DoPČ uzatvorená na určitú dobu od 01.01.2012
do 31.12.2012, dohodnutá práca: dtto, rozsah pracovného času neprekročí 10
hod./týždeň (max. 40 hod./mesiac), dohodnutá odmena: 3,- EUR/hod. za prácu
obsluhy, 35,- EUR/jednorazovo za upratovanie, 50,- EUR/jednorazovo za údržbu,
2.3. K. H. - nar. XX.XX.XXXX, A. uzatvorená na určitú dobu od 01.01.2012 do

31.12.2012, dohodnutá práca: dtto, rozsah pracovného času neprekročí 10 hod./týždeň
(max. 40 hod./mesiac), dohodnutá odmena: 3,- EUR/hod. za prácu obsluhy, 35,-
EUR/jednorazovo za upratovanie, 50,- EUR/jednorazovo za údržbu (ukončenie PPV
30.04.2012),
3. mzdové listy uvedených zamestnancov za rok 2012,

4. doklady preukazujúce vyplatenie odmien zúčtovaných za obdobie január až november roku
2012.Z protokolu vyplýva, že zamestnávateľ na požiadanie nepredložil inšpektorovi práce všetky doklady
potrebné na výkon inšpekcie práce v rozsahu prevzatej písomnej žiadosti, čím maril výkon inšpekcie
práce.

Inšpekciou práce boli zistené nasledujúce skutočnosti:

Overovaním v registri poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, vedenom Sociálnou
poisťovňou, bola zistená účasť kontrolovanej fyzickej osoby Dušana Q. na sociálnom poistení

v rozsahu dohody o pracovnej činnosti s dátumom vzniku účasti 01.01.2013. Inšpektor práce
vychádza z predpokladu, že napriek nepredloženiu dokladu preukazujúceho založenie uvedeného
pracovnoprávneho vzťahu s touto fyzickou osobou zamestnávateľ mal v čase kontroly dodržiavania
zákazu nelegálneho zamestnávania (t.j. 14.01.2013 o 10:15 hod.) s A. Q. založený pracovnoprávny
vzťah na základe písomne uzatvorenej dohody o pracovnej činnosti, čo menovaný inšpektorom práce
ústne potvrdil. Účasť na sociálnom poistení v rozsahu dohody o pracovnej činnosti s dátumom vzniku

účasti 01.01.2013 bola zistená aj u fyzickej osoby X.. V. I., ktorého dohodu o pracovnej činnosti so
vznikom pracovnoprávneho vzťahu dňa 01.01.2013 zamestnávateľ k výkonu inšpekcie práce taktiež
nepredložil. Inšpekciou práce bola zistená prevádzková doba ČS LPG Poprad: pondelok až nedeľa v
čase od 07:00 hod. do 20:00 hod., t.j. 91 hodín týždenne. V čase kontroly fyzických osôb nachádzajúcich
sa na pracovisku: ČS LPG, Teplická ul., 058 01 Poprad sa na pracovisku nachádzala evidencia

dochádzky za obdobie od 05.05.2012 do 13.01.2013. Z uvedenej evidencie dochádzky bolo zistené, že
počas uvedenej doby vykonávali na prevádzke ČS LPG Poprad prácu zamestnanci A. Q. a X.. V. I., a
to tak, že počas jedného pracovného dňa vykonával prácu vždy len jeden zo zamestnancov počas celej
prevádzkovej doby ČS LPG. Striedanie zamestnancov bolo zistené v nepravidelných intervaloch, a to
po jednom až šiestich súvislé odpracovaných dňoch.

Evidencia dochádzky za obdobie 01.01. až 13.01.2013 obsahovala nasledujúce údaje:

Dátum Čas príchodu Čas odchodu Podpis
1.1.13 11:50 21:35 Q.
2.1.13 6:36 21:40 Q.

3.1.13 6:40 21:38 Q.
4.1.13 6:45 21:45 Q.
5.1.13 6:36 21:35 Q.
6.1.13 6:41 21:43 Q.
7.1.13 6:40 21:35 I.

8.1.13 6:45 21:40 I.
9.1.13 6:40 21:36 Q.
10.1.13 6:40 21:36 Q.
11.1.13 6:40 21:35 I.
12.1.13 6:50 21:40 I.

13.1.13 6:45 21:30 I.

Podľa ustanovení § 92 Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný rozvrhnúť pracovný čas tak, aby
zamestnanec mal medzi koncom jednej a začiatkom druhej zmeny minimálny odpočinok v trvaní 12 po
sebe nasledujúcich hodín v priebehu 24 hodín a mladistvý zamestnanec aspoň 14 hodín v priebehu

24 hodín. Tento odpočinok možno skrátiť až na osem hodín zamestnancovi staršiemu ako 18 rokov
v nepretržitých prevádzkach a pri turnusovej práci, pri naliehavých poľnohospodárskych prácach, pri
poskytovaní univerzálnej poštovej služby, pri naliehavých opravárskych prácach, ak ide o odvrátenie
nebezpečenstva ohrozujúceho život alebo zdravie zamestnancov, a pri mimoriadnych udalostiach. Ak
zamestnávateľ skráti minimálny odpočinok je povinný dodatočne poskytnúť zamestnancovi do 30 dní

rovnocenný nepretržitý náhradný odpočinok. Skrátenie odpočinku medzi koncom jednej a začiatkom
druhej zmeny zamestnancom A. Q. a X.. V. I. vi v období 01.01. až 13.01.2013 na menej ako 12 hodín nie
jevsúladesplatnýmprávnympredpisom.Zomzdovýchlistovuvedenýchzamestnancovbolovsúvislosti
s rozsahom nimi vykonanej práce (uvedenej v evidencii dochádzky) v období máj až december roku
2012 zistené zúčtovanie odmien za prácu vykonanú spravidla v rozsahu 40 hodín mesačne, výnimočne

v rozsahu nižšom. Čiastka poukázaná bezhotovostným prevodom na účet zamestnancov A. Q. a X.. V.
I. za prácu vykonanú v období máj až november roku 2012 zodpovedá sume zúčtovanej v ich mzdovom
liste.Z obsahu administratívneho spisu bolo ďalej zistené, že žalobkyni bol doručený protokol s výzvou zo
dňa 27.02.2013, aby sa k protokolu vyjadrila v lehote 5 dní, čo neurobila.

Listom zo dňa 16.08.2013 Inšpektorát Prešov oznámil žalobkyni začatie správneho konania vo veci
uloženia pokuty. Zároveň bola vyzvaná, aby sa k podkladu pre vydanie rozhodnutia, spôsob zisťovania,
ako aj o možnosti podať návrh na ich doplnenie vrátane predloženia ďalších listinných dôkazov vyjadrila
v lehote 7 pracovných dní od doručenia tohto oznámenia.

Listom zo dňa 02.09.2013 požiadala žalobkyňa už prostredníctvom svojho právneho zástupcu o
predĺženie lehoty. Podaním zo dňa 17.09.2013 predložila žalobkyňa vyjadrenie k začatiu správneho
konania, v ktorom vyjadrila nesúhlas s postupom Inšpektorátu práce, ako aj so zistenými nedostatkami
pri vykonanej kontrole Inšpektorátom práce.

Rozhodnutímzodňa21.10.2013pod.č.k.:P:148/2012-R,S/7281/21447/13,22769/13Inšpektorátpráce

Prešov uložil PRVEJ SLOVENSKEJ PROPANBUTANOVEJ SPOLOČNOSTI a.s., SNP 1301, 965 01
Žiar nad Hronom, IČO: 36 057 637 pokutu vo výške
vo výške 2000 EUR podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o
zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov /ďalej len „zákon o inšpekcii práce"/ a podľa

ustanovenia § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov za porušenie
povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) prvom bode (pracovnoprávne
vzťahy) zákona o inšpekcii práce a za porušenie povinností vyplývajúcich zo zákona o inšpekcii práce,
a to konkrétne
1. v § 223 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov /ďalej

len „Zákonník práce44/ vtom, že zamestnávateľ na obdobie január až december roku 2012 písomne
uzatvorili s fyzickými osobami A. Q. - nar. XX.XX.XXXX dňa XX.XX.XXXX, X.. V. I. - nar. XX.XX.XXXX
dňa 29.12.2011 a Milanom H., nar. XX.XX.XXXX dňa 29.12.2011 dohody o pracovnej činnosti, pričom
nedodržal podmienky ustanovené v U. práce pre dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného
pomeru, a to podmienku výnimočnosti uzatvárania dohôd o pracovnej činnosti, keďže prevádzková doba

kontrolovanejprevádzkyČSLPG,Teplickául.,05801Popradniejepokrytázamestnancamivpracovnom
pomere, ale plnenie svojich úloh alebo zabezpečenie svojich potrieb zamestnávateľ v uvedenom období
zabezpečoval výlučne výkonom práce zamestnancov na základe uzatvorených dohôd o pracovnej
činnosti,
2. v § 228a ods. 1 Zákonníka práce v tom, že zamestnávateľ mal v období máj až december roku 2012 s

fyzickými osobami A. Q. - nar. XX.XX.XXXX a X.. V. I., - nar. XX.XX.XXXX písomne uzatvorené dohody
o pracovnej činnosti. Napriek písomne dohodnutému rozsahu pracovného času neprekračujúcemu 10
hodín týždenne menovaní zamestnanci v uvedenom období opakovane vykonávali pracovnú činnosť v
rozsahu prekračujúcom 10 hodín týždenne,
3. v § 224 ods. 2 písm. c) Zákonníka práce v tom, že zamestnávateľ neposkytol zamestnancom A. Q. -

nar. XX.XX.XXXX a X.. V. I. - nar. XX.XX.XXXX za prácu vykonanú v období máj až december roku 2012
na základe dohody o pracovnej činnosti dohodnutú odmenu za skutočný rozsah nimi vykonanej práce,
ale zamestnancom poskytol len odmenu za prácu vykonanú mesačne v rozsahu maximálne 40 hodín
4. v § 92 ods. 1 v nadväznosti na ustanovenie § 223 ods. 2 Zákonníka práce v tom, že zamestnávateľ
v období 01.01.2013 až 13.01.2013 opakovane rozvrhol pracovný čas zamestnancov vykonávajúcich

prácu na základe dohody o pracovnej činnosti A. Q. - nar. XX.XX.XXXX a X.. V. I. - nar. XX.XX.XXXX
tak, že títo zamestnanci nemali medzi koncom jednej a začiatkom druhej zmeny minimálny odpočinok
v trvaní 12 po sebe nasledujúcich hodín v priebehu 24 hodín,
5. v § 16 ods. 2 písm. a) zákona o inšpekcii práce a to tým, že zamestnávateľ porušil povinnosť poskytnúť
inšpektorátu práce alebo inšpektorovi práce všetky podklady a informácie potrebné na výkon inšpekcie

práce, ktoré boli od zamestnávateľa vyžiadané v písomnej forme listom zo dňa 15.01.2013, ktoré mu
bolo preukázateľne doručené dňa 17.01.2013. V stanovenom termíne zamestnávateľ nepredložili všetky
požadované doklady potrebné k inšpekcii práce. Účastník konania a v jeho zastúpení konateľ a ani
iný zamestnanec alebo splnomocnený zástupca nepredložili v stanovenej lehote a ani do ukončenia
inšpekcie práce dňa 06.03.2013 všetky požadované doklady nevyhnutné k výkonu inšpekcie práce a

tým došlo zo strany účastníka konania k mareniu inšpekcie práce. Uvedeným konaním zamestnávateľ
maril vykonanie inšpekcie práce,
ktoré boli zistené pri výkone inšpekcie práce u účastníka konania v období od 14.01.2013 do 27.02.2013.Pokuta je splatná do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia, účastník konania ju poukáže
na účet Inšpektorátu práce Prešov, číslo účtu: 7000102690/8180, K-symbol: 0558, V-symbol: 14813,
špecifický symbol 15501.

Výrok rozhodnutia odôvodnil tým, že Inšpektorát práce Prešov vykonal v období od 14.01.2013
do 27.02.2013 u žalobkyne inšpekciu práce. Z tohto výkonu vyhotovil protokol č. IPV-12-28-2.3/P-
E22,24A,25-13. Tento protokol bol kontrolovanému subjektu zaslaný dňa 27.02.2013 a doručený mu bol
dňa 01.03.2013 s tým, že mu bolo umožnené v lehote do 5 dní odo dňa doručenia tohto protokolu vyjadriť

sa k obsahu protokolu resp. podať prípadné námietky, ktoré by vyvrátili zistené nedostatky a predložiť
všetky relevantné dôkazy na objasnenie skutkového stavu. Kontrolovaný subjekt sa k predmetnému
protokolu v stanovenej lehote nevyjadril. Listom zo dňa 16.08.2013 bolo začaté správne konanie pod
č. P: 148/2013-Z vo veci uloženia pokuty účastníkovi konania. Dňa 15.10.2013 bolo Inšpektorátu Práce
Prešov doručené vyjadrenie účastníka konania k oznámeniu o začatí správneho konania, v ktorom
účastník konania poukázal na určité špecifiká pri prevádzke čerpacích staníc na predaj skvapalnených

uhľovodíkových plynov (LPG). Podľa neho vzhľadom na uvedené a na ekonomické parametre nie je
možné zabezpečiť prevádzku takejto čerpacej stanice zamestnancami v pracovnom pomere vzhľadom
na celkový objem predaných pohonných hmôt. Prevádzka by takto vzhľadom na ekonomické parametre
nebola rentabilná a z toho dôvodu finančne neudržateľná. Žiada aby uvedenú skutočnosť správny
orgán zobral do úvahy. K nedostatku týkajúcemu sa pracovného času, účastník konania uvádza, že

opätovne poukazuje na celkový objem predaja pohonných hmôt, a z toho plynúcu nízku frekvenciu
poskytovania služieb zákazníkom zamestnancami v priebehu jedného dňa. K nedostatku týkajúceho sa
odmeňovania, uvádza že v dohodách o pracovnej činnosti bola ako hodinová odmena dohodnutá suma
3 eura, čo v podstatnom rozsahu prekračovalo v rozhodnom období minimálnu hodinovú mzdu, dokonca
aj minimálny mzdový nárok pre stupeň náročnosti práce zodpovedajúci náplni práce zamestnancov

pracovného miesta. V závere účastník konania žiada o zohľadnenie vyššie uvedených skutočností,
pri ukladaní pokuty a taktiež aj o zohľadnenie skutočnosti, že v priebehu mesiaca október 2013 ich
spoločnosť prestáva z prevádzkou čerpacej stanice LPG v Poprade. Z obsahu uvedeného vyjadrenia
podľa IP Prešov vyplýva, že zamestnávateľ vo svojom vyjadrení neuviedol nové skutočnosti, nevzniesol
námietky a nepredložil ani nové dôkazy, ktoré by vyvrátili nedostatky zistené pri inšpekcii práce. Z

obsahu uvedeného vyjadrenia bolo podľa IP Prešov zrejmé, že zamestnávateľ nespochybnil existenciu
konštatovaných nedostatkov a iba uviedol okolnosti za ktorých konštatované nedostatky vznikli. IP
Prešov berie na vedomie vyjadrenie účastníka konania, avšak je nepochybné, že k porušeniam
Zákonníka práce zo strany zamestnávateľa došlo a preto IP Prešov trvá na uložení pokuty a to v súlade
so zákonom o inšpekcii práce. Dodatočné odstránenie zistených nedostatkov, a to aj pred začatím

výkonu inšpekcie práce podľa IP Prešov nezbavuje účastníka konania zodpovednosti za spáchanie
správneho deliktu a nie je ani dôvodom na zastavenie správneho konania. Uložená pokuta podľa IP
Prešov zohľadňuje závažnosť zistených nedostatkov a ich rozsah (v uvedenom prípade 5 nedostatkov).
Podľa IP Prešov je výška navrhnutej pokuty primeraná skutočnostiam zisteným pri inšpekcii práce.
Povinnosti zamestnávateľa vyplývajú predovšetkým zo všeobecne záväzných právnych predpisov.

Poukázal na ust. § 223 ods. 1 Zákonníka práce a uviedol, že inšpekciou práce bolo zistené, že
zamestnávateľ za obdobie január až december roku 2012 písomne uzatvorili s fyzickými osobami A.
Q. - nar. XX.XX.XXXX dňa 27.04.2012, Ing. V. I. - nar. XX.XX.XXXX dňa 29.12.2011 a K. H. - nar.
XX.XX.XXXX dňa 29.12.2011 dohody o pracovnej činnosti, pričom nedodržal podmienky ustanovené
v Zákonníku práce pre dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, a to podmienku

výnimočnostiuzatváraniadohôdopracovnejčinnosti,keďžeprevádzkovádobakontrolovanejprevádzky
CS LPG, Teplická ul., 058 01 Poprad nie je pokrytá zamestnancami v pracovnom pomere, ale plnenie
svojich úloh alebo zabezpečenie svojich potrieb zamestnávateľ v uvedenom období zabezpečoval
výlučne výkonom práce zamestnancov na základe uzatvorených dohôd o pracovnej činnosti, čo je
v rozpore s vyššie uvedeným ustanovením Zákonníka práce. Ďalej poukázal na ust. § 228a ods. 1

Zákonníka práce a uviedol, že inšpekciou práce bolo zistené, že zamestnávateľ mal v období máj až
december roku 2012 s fyzickými osobami A. Q. - nar. XX.XX.XXXX a X.. V. I. - nar. XX.XX.XXXX
písomne uzatvorené dohody o pracovnej činnosti. Napriek písomne dohodnutému rozsahu pracovného
času neprekračujúcemu 10 hodín týždenne menovaní zamestnanci v uvedenom období opakovane
vykonávali pracovnú činnosť v rozsahu prekračujúcom 10 hodín týždenne, čo je v rozpore s vyššie

uvedeným ustanovením Zákonníka práce.

Poukázal na ust.§ 224 ods. 2 písm. c) Zákonníka a uviedol, že Inšpekciou práce bolo zistené, že
zamestnávateľ neposkytol zamestnancom A. Q. - nar. XX.XX.XXXX a X.. V. I. - nar. XX.XX.XXXX zaprácuvykonanúvobdobímájaždecemberroku2012nazákladedohodyopracovnejčinnostidohodnutú
odmenu za skutočný rozsah nimi vykonanej práce, ale zamestnancom poskytol len odmenu za prácu
vykonanú mesačne v rozsahu maximálne 40 hodín, čo je v rozpore s vyššie uvedeným ustanovením

zákonníka práce.

Ďalej poukázal na ust. § 92 ods. 1 Zákonníka práce a § 223 os. 2 Zákonníka práce a uviedol,
že Inšpekciou práce bolo zistené, že zamestnávateľ v období 01.01.2013 až 13.01.2013 opakovane
rozvrhol pracovný čas zamestnancov vykonávajúcich prácu na základe dohody o pracovnej činnosti

Dušana Q. - nar. XX.XX.XXXX a X.. V. I. - nar. XX.XX.XXXX tak, že títo zamestnanci nemali medzi
koncom jednej a začiatkom druhej zmeny minimálny odpočinok v trvaní 12 po sebe nasledujúcich hodín
v priebehu 24 hodín, čo je v rozpore s vyššie uvedeným ustanovím Zákonníka práce.

Poukázal na ust. § 16 ods. 2 písm. a) zákona o inšpekcii a uviedol, že Inšpekciou práce bolo
zistené, že zamestnávateľ neposkytol inšpektorátu práce alebo inšpektorovi práce všetky podklady a

informácie potrebné na výkon inšpekcie práce, ktoré boli od zamestnávateľa vyžiadané v písomnej
forme listom zo dňa 15.01.2013, ktoré mu bolo preukázateľne doručené dňa 17.01.2013. V stanovenom
termíne zamestnávateľ nepredložili všetky požadované doklady potrebné k inšpekcii práce. Účastník
konania a v jeho zastúpení konateľ a ani iný zamestnanec alebo splnomocnený zástupca nepredložili
v stanovenej lehote a ani do ukončenia inšpekcie práce dňa 06.03.2013 všetky požadované doklady

nevyhnutné k výkonu inšpekcie práce a tým došlo zo strany účastníka konania k mareniu inšpekcie
práce. Uvedeným konaním zamestnávateľ maril vykonanie inšpekcie práce, čo je v rozpore s vyššie
uvedeným ustanovením zákona o inšpekcie práce.

Ďalej poukázal na ust. § 19 ods. 1 písm. a) Zákona o inšpekcii práce inšpektorát a uviedol, že Inšpektorát

práce pri ukladaní pokuty zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada
najmä na závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov, počet zamestnancov
zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa, počet nelegálne zamestnaných
fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. a) bod 1., skutočnosť, či zistené porušenie
povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľa alebo či ide o

ojedinelý výskyt nedostatku, opakované zistenie toho istého nedostatku. Pri rozhodovaní o výške pokuty
správny orgán prihliadal na všetky zistené skutočnosti. Pri navrhovaní výšky pokuty bolo prihliadnuté
na fakt, že sa jednalo o prvú inšpekciu práce v kontrolovanom subjekte, ktorá bola zameraná na
dodržiavanie Zákonníka práce, právnych predpisov upravujúcich zákaz nelegálnej práce a nelegálneho
zamestnávania podľa ustanovení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákona č. 283/2002 Z. z.
Už samotná existencia nedostatkov zo strany účastníka konania je dostatočným odôvodnením uloženia
pokuty. Inšpektorát práce má konštatované porušenia povinností na základe protokolu a predložených
dokladov za preukázané. Pokuta je v navrhovanej a uloženej výške 2000 € je iba minimálna, výchovná
a výstražná sankcia za zistené nedostatky a IP Prešov ju považuje v uvedenej výške za primeranú

zisteniam inšpekcie práce a konaniu účastníka konania. Uvedená pokuta má pôsobiť výchovne, ale
súčasne je to jeden z donucovacích prostriedkov na to, aby zamestnávateľ zosúladil svoju činnosť
so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Vzhľadom na tieto skutočnosti bola už pri navrhovaní
výšky pokuty zvážená závažnosť nedostatkov, ich počet (v danom prípade až 5 nedostatkov), ale aj
skutočný stav firmy. Pokuta preto bola za tieto nedostatky uložená v sume 2000 €. Nedostatky uvedené v

bodoch 1 až 4 výrokovej časti rozhodnutia sa týkali porušenia pracovnoprávnych predpisov (Zákonníka
práce) a nedostatok uvedený v bode 5 výrokovej časti rozhodnutia sa týkal marenia výkonu inšpekcie
práce zo strany zamestnávateľa. Pokutu nemožno považovať za neprimerane vysokú alebo zaťažujúcu.
Pokuta je uložená iba v dolnej hranici. Uložená pokuta má byť zamestnávateľovi - účastníkovi konania
dôraznejšou výstrahou, aby dodržiaval ustanovenia právnych predpisov. Vzhľadom na to, že účastník

konania nevzniesol žiadne námietky a nepredložil nové dôkazy, ktoré by vyvrátili zistený stav, správny
orgán považuje zistené nedostatky za preukázané. IP Prešov, s prihliadnutím na vyššie uvedené
skutočnosti, nevidí dôvod na prehodnotenie výšky pokuty a považuje pokutu v navrhovanej výške za
postačujúcu, s ohľadom na zistené nedostatky a ich rozsah. IP Prešov ma za to, že bol dostatočne
zistený a preukázaný skutkový stav veci, preto nebolo potrebné zo strany správneho orgánu nariadiť

ústne pojednávanie, pretože toto by neprispelo k ďalšiemu objasneniu veci.Protitomutorozhodnutiupodalavčasodvolaniežalobkyňa,oktoromrozhodolžalovanýpreskúmavaným
rozhodnutím zo dňa 08.01.2014 č. S/2014/00436-2.1, O-281/2013, že odvolanie zamieta a rozhodnutie
Inšpektorátu práce Prešov č.k.: P: 148/2012-R, S/7281/21447/13 zo dňa 21.10.2013 potvrdzuje.

Výrok rozhodnutia odôvodnil tým, že poukázal na závery prvostupňového správneho orgánu a
konštatoval, že preskúmaním napadnutého rozhodnutia dospel k nasledujúcim záverom: jednoznačne
preukázal protiprávnosť konania zamestnávateľa, spočívajúcu v nedodržaní podmienky výnimočnosti
uzatvárania dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, stanovenú v § 223 ods. 1

Zákonníka práce. Toto ustanovenie oprávňuje zamestnávateľa, aby za účelom plnenia svojich úloh
alebo na zabezpečenie svojich potrieb výnimočne uzatváral s fyzickými osobami dohody o prácach
vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohodu o vykonaní práce, dohodu o pracovnej činnosti a
dohodu o brigádnickej práci študentov), ak ide o prácu, ktorá je vymedzená výsledkom (dohoda o
vykonaní práce) alebo ak ide o príležitostnú činnosť vymedzenú druhom práce (dohoda o pracovnej
činnosti, dohoda o brigádnickej práci študentov). Pracovnoprávne vzťahy vznikajúce na základe dohôd

podľa 9. časti Zákonníka práce však sú však v porovnaní s pracovným pomerom len doplnkové, čiže
atypické formy participácie na výkone závislej práce, teda ich uzatvorenie prichádza do úvahy len
výnimočne, a to vtedy, ak výkon práce v pracovnom pomere by bol pre zamestnávateľa neúčelný
alebo nehospodárny. Zo zistení inšpektorátu práce a z predloženého spisového materiálu však vyplýva,
že účastník konania ako zamestnávateľ predmetnú požiadavku výnimočnosti uzatvárania dohôd

nedodržiaval, čo je zrejmé predovšetkým z počtu odpracovaných hodín dotknutými zamestnancami
- dohodármi, ktorí ako jediní zabezpečovali chod celej prevádzky. V tejto súvislosti je potrebné
poukázať na to, že zamestnávateľ je síce oprávnený uzatvárať s fyzickými osobami dohody o prácach
vykonávaných mimo pracovného pomeru, ak ide o plnenie úloh alebo zabezpečenie potrieb, ktoré
súvisia s predmetom jeho činnosti, avšak iba výnimočne, t.j. v situáciách, kedy nie je vôbec možné

zabezpečiť takéto plnenie na základe niektorého z druhov pracovného pomeru alebo by takéto plnenie
malo pre zamestnávateľa výrazne negatívne dôsledky. Prihliadnuc na spôsob vymedzenia druhu práce
u kontrolovaných zamestnancov v uzavretých dohodách (napr. obsluhovanie čerpacej stanice LPG,
upratovanie priestorov a areálu ČS, drobné údržbárske práce) a tiež na počet hodín, ktoré kontrolovaní
zamestnanci na základe týchto dohôd odpracovali však v uvedenom prípade dostatočne odôvodňujú

záver, že nešlo o náhodnú, výnimočnú alebo ojedinelú prácu, ani o prácu malého rozsahu, ktorej
vykonávanie v pracovnom pomere by bolo neefektívne a neekonomické. Je nutné si uvedomiť, že
účastník konania prevádzkuje čerpaciu stanicu, v ktorej sú vyššie popísané pracovné činnosti bežné
a nevyhnutné, a nie ojedinelé, či drobné, pripúšťajúce ich výkon aj na základe dohôd. Berúc na zreteľ
tieto skutočnosti preto považuje odvolací orgán sankčný postih účastníka konania za porušenie ust.

§ 223 ods. 1 Zákonníka práce, za legitímny, dostatočne skutkovo i právne podložený. Stotožňuje sa
s uložením pokuty za porušenie ust. § 228a ods. 1 Zákonníka práce, ktorého sa účastník konania
dopustil tým, že jeho zamestnanci - p. Lešundák a p. Sisko vykonávali v období mesiacov máj
až december 2012 pracovnú činnosť v rozsahu prekračujúcom 10 hodín týždenne (bod 2. výroku
napadnutého rozhodnutia). V zmysle cit. ustanovenia totiž možno na základe dohody o pracovnej

činnosti vykonávať pracovnú činnosť v rozsahu najviac 10 hodín týždenne, Z dokladov poskytnutých
účastníkom konania (konkrétne z evidencie dochádzky) však vyplynulo, že menovaní zamestnanci,
s ktorými mal účastník konania uzatvorené dohody o pracovnej činnosti, vykonávali túto činnosť v
rozsahu prevyšujúcom maximálny prípustný rozsah stanovený v dikcii vyššie cit. ustanovenia. A keďže
účastník konania a ani jeho splnomocnený zástupca nepredložili žiaden dôkaz, ktorý by demonštroval

nesprávnosť týchto skutkových zistení, má druhostupňový orgán za to- že aj v uvedenom prípade
je postih účastníka konania dôvodný, nachádzajúci oporu v platnom právnom predpise. Na základe
dôkazov - evidencie dochádzky, mzdových listov zamestnancov - p. Q. a p, Siska a výpisov z
účtu účastníka konania je evidentné, že ten, vystupujúc v pozícii zamestnávateľa, neposkytol týmto
menovaným zamestnancom za obdobie máj až december 2012 odmenu za skutočný rozsah nimi

vykonanej práce, lež za dohodnutý, max. prípustný rozsah práce na dohodu o pracovnej činnosti, ktorý
však zjavne nekorešponduje so skutočným stavom. Zo spisového materiálu je však zrejmý postup
účastníka konania, spočívajúci v poskytnutí odmeny za max. 40 hodín mesačne. Čo v žiadnom prípade
nemožno s ohľadom na reálne počty odpracovaných hodín vyplývajúcich z evidencie dochádzky,
pokladať za splnenie si povinnosti podľa cit. ustanovenia. Berúc do úvahy tieto zistenia i samotný

fakt nenáležitého rozporovania tejto skutočnosti zo strany splnomocneného zástupcu, dospel odvolací
orgán k jednoznačnému záveru o opodstatnenosti uloženia pokuty aj za toto porušenie zákona, ktoré je
inšpektorátom práce dostatočne preukázané. Prikláňa sa k názoru o potrebe sankcionovania účastníka
konania za konanie, ktoré je popísané v 4. bode výroku napadnutého rozhodnutia. To (sankcionovanie)so zreteľom na znenie § 92 Zákonníka práce (ten sa podľa § 223 ods. 2 Zákonníka práce vzťahuje
aj na pracovnoprávny vzťah založený dohodami o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru),
ukladajúceho zamestnávateľovi povinnosť rozvrhnúť pracovný čas tak, aby zamestnanec mal medzi

koncom jednej a začiatkom druhej zmeny minimálny odpočinok v trvaní 12 po sebe nasledujúcich
hodín v priebehu 24 hodín, za súčasného prihliadnutia na charakter prevádzky (nešlo o nepretržitú
prevádzku v zmysle ods. 2 tohto ustanovenia) a počty odpracovaných hodín vykázaných v evidencii
dochádzky za obdobie od 01.01.2013 do 13.01.2013, považuje druhoinštančný správny orgán za
zákonné, vychádzajúce zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Konštatoval aj legitímnosť

postihu účastníka konania za porušenie ust. § 16 ods. 2 písm. a) Zákona o inšpekcii práce, ktorého sa
mal ako zamestnávateľ dopustiť tým, že na požiadanie neposkytol inšpektorátu práce alebo inšpektorovi
práce všetky podklady a informácie potrebné na výkon inšpekcie práce (bod 5. výroku napadnutého
rozhodnutia). Inšpektorátu práce neboli poskytnuté všetky v nej vyšpecifikované doklady, ale len
niektoré, a to až dňa 22.02.2013, teda po uplynutí 7-dňovej lehoty stanovej správnym orgánom na
ich predloženie. Skutkový stav veci je aj v prípade posledného z postihovaných správnych deliktov

náležité zistený, nevyvolávajúci pochybnosti o správnosti úvah, ktoré inšpektorát práce viedli k postihu
účastníka konania za toto protiprávne konanie. Čo sa týka námietky splnomocneného zástupcu ohľadne
procesného pochybenia prvostupňového orgánu pri doručovaní rozhodnutia, kedy toto nebolo doručené
zástupcovi aj s plnomocenstvom na celé konanie, ale len účastníkovi konania, uviedol, že aj napriek
doručovaniu správneho aktu spôsobom, ktorý nie je v súlade so zákonom, nemala táto nesprávnosť

postupu inšpektorátu práce za následok odňatie možnosti domáhať sa zmeny, prípadne zrušenia
rozhodnutia v odvolacom konaní, teda účastníkovi konania nebola znemožnená realizácia žiadneho
jeho procesného práva, vyplývajúceho mu zo Správneho <|p poriadku. Uvedené je zjavné aj z toho, že
odvolanie bolo splnomocneným zástupcom účastníka konania podané v zákonom stanovenej lehote,
ešte dňa 08.11.2013, a to aj napriek tomu, že k odstráneniu pochybenia inšpektorátu, práce, teda

k doručeniu rozhodnutia splnomocnenému zástupcovi došlo až dňa 13.11.2013. Prihliadnuc na tento
fakt je tak jasné, že splnomocnený zástupca mal vedomosť o doručení napadnutého správneho aktu
účastníkovi konania. A keďže svoje podanie zo dňa 07.11.2013 už po riadnom doručení nijako nedoplnil,
je dôvodné konštatovať, že táto procesná vada nemala v danom prípade žiadne negatívne dopady na
realizáciu procesných oprávnení, priznaných účastníkovi správneho konania.

Podstatnou námietkou vo veci je, že správne orgány vec nesprávne právne posúdili, nedostatočne
zistili skutočný stav veci. Rozhodnutia obidvoch správnych orgánov sú nepreskúmateľné pre ich
nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a že vo veci existuje vada v doručovaní prvostupňového
rozhodnutia v danej veci, ktorá môže mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia druhostupňového orgánu.

Zároveň bola namietaná výška pokuty.

Podľa § 223 ods. 1 Zákonníka práce - Zamestnávateľ môže na plnenie svojich úloh alebo
na zabezpečenie svojich potrieb výnimočne uzatvárať s fyzickými osobami dohody o prácach
vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohodu o vykonaní práce, dohodu o pracovnej činnosti a

dohodu o brigádnickej práci študentov), ak ide o prácu, ktorá je vymedzená výsledkom (dohoda o
vykonaní práce) alebo ak ide o príležitostnú činnosť vymedzenú druhom práce (dohoda o pracovnej
činnosti, dohoda o brigádnickej práci študentov).

Podľa § 228a ods. 1 Zákonníka práce - Na základe dohody o pracovnej činnosti možno vykonávať

pracovnú činnosť v rozsahu najviac 10 hodín týždenne.

Podľa § 224 ods. 2 písm. c) Zákonníka práce - na základe uzatvorených dohôd podľa § 223 je
zamestnávateľ povinný najmä poskytnúť zamestnancom za vykonanú prácu dohodnutú odmenu a
dodržiavať ostatné dohodnuté podmienky; nároky zamestnanca alebo iné plnenia v jeho prospech

nemožno dohodnúť pre zamestnanca priaznivejšie, ako sú nároky a plnenia vyplývajúce z pracovného
pomeru.

Podľa § 92 ods. 1 Zákonníka práce - zamestnávateľ je povinný rozvrhnúť pracovný čas tak, aby
zamestnanec mal medzi koncom jednej a začiatkom druhej zmeny minimálny odpočinok v trvaní 12 po

sebe nasledujúcich hodín v priebehu 24 hodín a mladistvý zamestnanec aspoň 14 hodín v priebehu
24 hodín.Podľa § 223 ods. 2 Zákonníka práce - Na pracovnoprávny vzťah založený dohodami o prácach
vykonávaných mimo pracovného pomeru sa vzťahujú ustanovenia prvej časti, § 85 ods. 1 a 2, § 90 ods.
10, § 91 až 95, § 98, § 119 ods. 1 a šiestej časti. Pracovný čas zamestnancov, ktorí vykonávajú prácu

na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, v priebehu 24 hodín nesmie
presiahnuť 12 hodín a u mladistvého zamestnanca v priebehu 24 hodín nesmie presiahnuť 8 hodín.
Zamestnancom, ktorí vykonávajú prácu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného
pomeru, nemožno nariadiť ani s nimi dohodnúť pracovnú pohotovosť a prácu nadčas. Ak ide o dôvody
neprítomnosti zamestnanca v práci uvedené v § 141 ods. 1 a ods. 2 písm. a) až g), ktoré zasiahli do času,

na ktorý zamestnávateľ určil výkon práce, zamestnávateľ je povinný ospravedlniť túto neprítomnosť
zamestnanca v práci. Za tento čas zamestnancovi náhrada odmeny nepatrí.

Ustanovenie § 16 ods. 2 písm. a) Zákona o inšpekcii práce ustanovuje, že zamestnávateľ je na
požiadanie povinný poskytnúť inšpektorátu práce alebo inšpektorovi práce všetky podklady a informácie
potrebné na výkon inšpekcie práce vrátane prvopisov dokladov a technických nosičov údajov.

Podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona o inšpekcii práce inšpektorát práce je oprávnený uložiť pokutu
zamestnávateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona, z predpisov uvedených v § 2
ods. 1 písm. a) prvom bode až treťom bode (pracovnoprávne vzťahy, právne predpisy a ostatné predpisy
na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci) a šiestom bode (dodržiavanie osobitného predpisu

- zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom poistení v znení neskorších predpisov zo
strany zamestnávateľa v rozsahu jeho povinností uzatvoriť zamestnávateľskú zmluvu a platiť a odvádzať
príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie za zamestnanca vykonávajúceho práce, ktoré sú na
základe rozhodnutia orgánu na ochranu zdravia zaradené do kategórie 3 alebo 4...) alebo za porušenie
záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv až do 100 000 EUR

Krajský súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a konanie, ktoré mu predchádzalo
a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

Z obsahu spisu bolo zistené, že správne orgány jednoznačne preukázali protiprávnosť konania

žalobkyne ako zamestnávateľa spočívajúcu v nedodržaní podmienky výnimočnosti uzatvárania dohôd o
prácach vykonávaných mimopracovného pomeru v stanovenom v ust. § 223 ods. a 1 Zákonníka práce,
čo vyplýva jednak z počtu odpracovaných hodín dotknutými zamestnancami - dohodármi, ktorí ako
jediní zabezpečovali chod celej prevádzky. Žalobkyňa v konaní nepreukázala, že pri uzatváraní dohôd
o prácach vykonávaných iného pracovného pomeru sa jednalo o výnimočné zabezpečenie plnenia

úloh alebo potrieb, ktoré súvisia s predmetom jej činnosti a že sa jednalo o situáciu, kedy nebolo
možné zabezpečiť takéto plnenie na základe niektorého z druhov pracovného pomeru, alebo že by
takéto plnenie malo pre ňu výrazne negatívny dôsledok. Jej argumentácia ekonomickými parametrami
prevádzky (výškou koncovej ceny, výškou marže) a povahou vykonávanej práce (nízkou frekvenciou
samotných pracovných úkonov), hodinovou mzdou, ako skutočnosťou ukončenia dotknutej prevádzky

LPG v roku 2013 je neopodstatnená a nemá vplyv na naplnenie ust. § 223 ods. 1 Zákonníka práce a na
výnimočnosť uzatvárania dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Správne orgány
dostatočne zistili a preukázali aj tú skutočnosť, že zamestnanci žalobkyne p. Q. a p. I. vykonávali v
období mesiacov máj až december 2012 pracovnú činnosť nad rozsah 10 hodín týždenne, čo vyplýva z
evidencie dochádzky predloženej žalobkyňou. Aj v tejto časti je žaloba nedôvodná. Takisto z evidencie

dochádzkyamzdovýchlistovzamestnancovjednoznačnevyplýva,žeboliodmeňovanílenpodľadohody
o pracovnej činnosti napriek tomu, že vykonávali prácu nad rozsah uvedený v dohode o vykonaní práce,
teda neboli odmeňovaní za reálne počty odpracovaných hodní vyplývajúcich z evidencie dochádzky.
Zamestnávateľ - žalobkyňa tak konala v rozpore s ust. § 224 ods. 2 písm. c) Zákonníka práce.

Z evidencie dochádzky zároveň vyplýva, že žalobkyňa porušila aj ust. § 92 ods. 1 v nadväznosti na § 223
ods. 2 Zákonníka práce, ak nerozvrhla pracovný čas tak, aby zamestnanec mal medzi koncom jednej
a začiatkom druhej smeny minimálny odpočinok v trvaní 12 po sebe nasledujúcich hodní v priebehu
24 hodín. Aj táto skutočnosť vyplýva z evidencie dochádzky a v nej uvedených odpracovaných hodní
jednotlivými zamestnancami.

Súd sa stotožňuje aj s názorom správnych orgánov, že žalobkyňa porušila ust. § 16 ods. 2 písm. a)
Zákona o inšpekcii práce, keď nepredložila bez vysvetlenia Inšpektorátu práce v stanovenej lehotevšetky doklady, na ktorých predloženie bola vyzvaná a ktoré boli presne uvedené vo výzve na
predloženie dokladov.

Čo sa týka výšky pokuty, správne orgány postupovali pri uložení pokuty v súlade s ust. § 19 ods. 1 písm.
a) Zákona o inšpekcii práce. V danom prípade bolo možné uložiť pokutu až do výšky 100 000 EUR.
Pri zohľadnení všetkých skutočností, ktoré Inšpektorát práce uviedol vo odôvodnení svojho rozhodnutia
a s ktorým sa stotožnil aj druhostupňový správny orgán bola pokuta uložená v spodnej hranici. Výška
pokuty bola správnymi orgánmi riadne odôvodnená a aj súd ju považuje za primeranú.

Námietky žalobkyne v súvislosti s nekonkrétnosťou výroku prvostupňového správneho orgánu, s
nepreskúmateľnosťou rozhodnutí obidvoch správnych orgánov z dôvodu nekonkrétnosti rozhodnutí
považuje súd za nedôvodnú. Rozhodnutia obidvoch správnych orgánov sú dostatočne zrozumiteľné
a riadne odôvodnené podľa príslušných ustanovení Správneho poriadku. Vada, na ktorú poukazuje
žalobkyňa nemá vplyv na zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov.

Vzhľadom na uvedené súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

O trovách konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov
konania, lebo žalobkyňa v konaní nebola úspešná a žalovaný zo zákona nemá nárok na náhradu trov

konania.

Senát vo veci rozhodol jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doru-

čenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu
v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.