Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 21. november 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/707/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2314210419
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daša Kontríková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2314210419.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Daša Kontríková a sudkýň:

JUDr. Iveta Jankovičová a JUDr. Gabriela Brišková, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom
Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovaným: 1) X. V., nar. X.XX.XXXX, U. XXX/XXX,
F., zastúpený advokátom: Mgr. Ondrej Bartošovič, Pázmaňa 2020/30, Šaľa, 2) X. H., nar. XX.X.XXXX,
U. XXX/XXX, F., o zaplatenie 1.050,01 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Galanta, č. k. 25C/86/2014-109 zo dňa 15. júna 2015, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e .

II. Žalovaní 1) a 2) majú voči žalobcovi p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým odsekom výroku žalobu zamietol, druhým
odsekom výroku žalobcovi uložil povinnosť žalovanému 1) zaplatiť náhradu trov konania 361,97 eura
do troch dní a tretím odsekom výroku žalovanému 2) náhradu trov konania nepriznal.

2. Rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou § 52 ods. 1 až 4, § 100 ods. 1 a 2, § 101,
§ 103, § 122 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), § 2, § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o

spotrebiteľských úveroch, § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Vecne argumentoval
tým, že uplatnenie námietky premlčania žalovanými má za následok zánik nároku patriaceho k obsahu
práva, teda zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno žalobcovi
priznať.Súdnepopieraargumentyžalobcu,žeúverjeabsolútnymobchodomaspravujesatreťoučasťou
Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov úverovej zmluvy. Z vykonaného dokazovania
mal však súd preukázané, že v danom prípade je predmetom konania spotrebiteľská zmluva. Právny
predchodca žalobcu poskytoval spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania žalovaným, ktorí sú

fyzickými osobami (spotrebiteľmi), ktorým bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon
svojejobchodnejaleboinejpodnikateľskejčinnosti.Ideovzťahmedziobchodníkomaspotrebiteľmi,ktorí
prijímajú úver na spotrebu. Teda ide o typicky občianskoprávny vzťah. Úverovanie spotrebiteľov patrí
medzi najfrekventovanejšie občianskoprávne vzťahy. Ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch
predstavujúšpeciálnypredpiskúpraveúverovýchzmlúv.Zmluvyospotrebiteľskomúveretvoriaosobitný
zmluvný typ záväzku upravený osobitným zákonom č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý
osobitne ustanovuje náležitosti zmluvy a v ostatnom odkazuje na úpravu obsiahnutú v Občianskom

zákonníku. Keďže splatnosť žalovanej pohľadávky v danom prípade nastala dňa 22.6.2010 a žalobca
si uplatnil svoje právo na súde až dňa 28.4.2014, teda po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej
doby (dňa 22.6.2013), na ktorú súd prihliadol vzhľadom na námietku žalovaného 1), ako aj z úradnej
povinnosti v zmysle § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa, súdu nezostávalo iné ako konštatovať, že právožalobcu na vrátenie istiny s príslušenstvom je premlčané a nemožno ho žalobcovi priznať. O trovách
konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého patrí plne úspešným žalovaným
právo na náhradu trov konania potrebných na účelné bránenie ich práva voči neúspešnému žalobcovi.

Úspešnému žalovanému 1), zastúpenému advokátom, súd priznal náhradu trov konania, ktoré si jeho
advokát vyčíslil podľa § 10 ods.1, § 13a ods. 1 písm. a),c), d), ods. 4, § 16 ods. 3, § 17 ods. 1, § 18 ods. 3
vyhlášky MSSR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb,
za 2 úkony právnej služby v r. 2014 (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie odporu na súd) po 61,41
eura plus 2 x režijný paušál 8,04 eura, za 2 úkony právnej služby v roku 2015 v štvrtinovej hodnote

(zastúpenie na pojednávaniach dňa 12.1.2015 a 18.5.2015, odročených bez prejednania veci) po 15,35
eura plus režijný paušál 8,39 eura a jeden úkon právnej služby v r. 2015 (zastupovanie na pojednávaní
dňa 15.6.2015) vo výške 61,41 eura s režijným paušálom 8,39 eura, spolu 256,18 eura. Ďalej žiadal
žalovaný priznať náhradu za stratu času 6 x po 13,98 eura = 83,88 eura a cestovné náhrady za cestu
na tri pojednávania zo Šale do Galanty a späť, t. j. 84 km (3 x 28 km) x 0,183 = 15,37 eur za prejazdené
kilometre a náhradu za spotrebované pohonné látky dňa 12.1.2015: 28/100 x spotreba 6,5 l/100km x

cena pohonnej látky 1,167 eura/l = 2,12 eura, dňa 18.5.2015: 28/100 x spotreba 6,5 l/100km x cena
pohonnej látky 1,213 eura/l = 2,21 eura a dňa 15.6.2015: 28/100 x spotreba 6,5 l/100km x cena pohonnej
látky 1,214 eura/l = 2,21 eura, spolu teda žiadal o náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 361,97
eura, ktoré mu súd priznal v plnej sume, nakoľko si ich uplatnil správne. Žalovaný 2) si trovy neuplatnil
a ani mu v súvislosti s týmto konaním žiadne trovy nevznikli, preto mu súd ich náhradu nepriznal.

3. Proti tomuto rozsudku podal prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie žalobca, ktorým sa
domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie, alebo ho zmenil tak, že návrhu vyhovie a uplatnil si náhradu trov konania. Podľa žalobcu
súd vec nesprávne právne posúdil a nedostatočne zistil skutkový stav. Žalobca namietal, že súd na

daný prípad nesprávne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa premlčacej doby,
nakoľko bolo potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, keďže ide o zmluvu o úvere, a
teda absolútny obchodno-záväzkový vzťah aj napriek tomu, že jednou zo zmluvných strán je spotrebiteľ.
Ide o úverovú zmluvu uzavretú podľa ustanovení Obchodného zákonníka. V tomto smere žalobca
poukazuje na viaceré rozhodnutia súdov, a to rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa

30.10.2013, sp. zn. 15Co/28/2013, rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 7 MCdo 9/2014 zo dňa
24.03.2015, sp. zn. 2MCdo 3/2011 zo dňa 28.04.2011, 6MCdo 4/2012 zo dňa 27.03.2013, rozhodnutie
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15Co 132/2013 zo dňa 21.11.2013, ako ďalšie rozhodnutia
krajských súdov, z ktorých vyplýva, že na danú vec je potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného
zákonníka. Žalobca nepovažuje uplatnený nárok za premlčaný, k začiatku plynutia premlčacej doby

došlo dňa 23.06.2010 a ku dňu podania žalobného návrhu 28.04.2014 neuplynula. Žalobca nesúhlasil,
aby v danom prípade súd vo vzťahu k žalovanému 2) postupoval v zmysle § 5b zákona o ochrane
spotrebiteľa,ktorénadobudloúčinnosťdňa01.05.2014.Bolnázoru,žeaplikáciou §5bzákonaoochrane
spotrebiteľa (prikázanie orgánom rozhodujúcim o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy /vrátane súdov/ ex
offo prihliadať na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi,

vrátane jeho premlčania) dochádza k značnému narušeniu princípov právneho štátu podľa čl. 1 ods. 1
a čl. 1 ods. 2 Ústavy SR, k porušeniu zákazu diskriminácie podľa č. 12 ods. 1 a 2 Ústavy SR a čl. 3
ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, k porušeniu ochrany pred svojvoľným zásahom štátnej moci
zakotvenej v čl. 13 ods. 4 Ústavy SR, k narušeniu práva na majetok a ochranu vlastníckeho práva podľa
čl. 20 ods. 1 Ústavy SR, čl. 11 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a čl. 1. Dodatkového protokolu o

ochrane ľudských práv a základných slobôd, k porušeniu práva na prístup k nezávislému a nestrannému
súdu podľa čl. 46 Ústavy SR, čl. 36 ods. 1 Listiny základných a práv a slobôd a čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd a k porušeniu zásady rovnosti účastníkov súdneho
konania garantovanej čl. 47 ods. 3 Ústavy SR a čl. 37 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd. Podľa
žalobcu aplikáciou ustanovenia § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa na prebiehajúce súdne konanie

bez ohľadu na to, za akého právneho stavu došlo k nadobudnutiu pohľadávok veriteľom a za akého
právneho stavu došlo k podaniu návrhu na začatie konania, došlo k zotretiu princípu právnej istoty,
ako jedného zo znakov právneho štátu, ktorého súčasťou je aj požiadavka predvídateľnosti konania
orgánov verejnej moci a závažnému zásahu do jeho majetkových práv. Súd aplikovaním porušil zásadu
stanovenú v čl. 152 ods. 4 Ústavy SR, podľa ktorej výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a

ostatnýchvšeobecnezáväznýchprávnychpredpisovmusíbyťvsúladesÚstavouSR.Žalobcapodporne
poukázal na viaceré rozhodnutia Ústavného súdu SR, a to sp.zn. PL. ÚS 16/95, PL. ÚS 36/95, III. ÚS
348/06. Odvolateľ poukázal aj na to, že žalobný návrh bol uplatnený dňa 28.04.2014, pričom predmetné
ustanovenie § 5b nadobudlo účinnosť až dňa 01.05.2014.4. Žalovaný 2) sa k doručenému odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril. Žalovaný 1) sa k odvolaniu
žalobcu vyjadril prostredníctvom právneho zástupcu, navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať

mu náhradu trov odvolacieho konania vo výške 69,80 eura. Vo vyjadrení sa stotožnil s napadnutým
rozsudkom. Je nepochybné, že vzťah medzi Tatra bankou a.s. a žalovaným 1) je spotrebiteľský vzťah.
V zmysle § 52 ods. 2 OZ sa vždy použije pre spotrebiteľa výhodnejšia právna úprava, ktorou vo
vzťahu k premlčaniu je § 101 a § 103 OZ. Úver je síce absolútnym obchodom, dlžníkom však bol
spotrebiteľ, preto sa jedná o občianskoprávny spotrebiteľský vzťah. Námietku premlčania vznesenú

žalovaným 1) je potrebné posudzovať s prihliadnutím na 3 ročnú premlčaciu lehota, ktorá uplynula dňa
22.06.2013, t. j. 10 mesiacov pred podaním návrhu na začatie konania. Žalovaný sa nestotožňuje ani s
námietkou odvolateľa o neprípustnosti aplikácie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.
Ide o ustanovenie procesného charakteru, ktoré je potrebné aplikovať s účinnosťou od 01.05.2014.

5. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového

poriadku (ďalej len C.s.p.), účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok, pričom podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon
aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo

podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané
náležitosti (§ 363 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 C.s.p.),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3
C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel

k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

7. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania na súde prvej inštancie, ako aj celého
obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu
potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým

zisteniam a vec správne právne posúdil.

8. Súd prvej inštancie napadnutý rozsudok vo všetkých jeho častiach riadne odôvodnil, pričom zároveň
sa vysporiadal s rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre rozhodnutie, odvolací súd sa s
odôvodnením súdu stotožňuje, k veci považuje za potrebné dodať iba nasledovné:

9. Z obsahu spisu vyplýva, právny predchodca žalobcu Tatra banka, a.s. a žalovaní 1) a 2) uzatvorili
dňa 12.6.2008 zmluvu o spotrebiteľskom úvere číslo 00-0000937094, na základe ktorej pôvodný veriteľ
poskytol žalovaným 1) a 2) peňažné prostriedky vo výške 43 000,- Sk (1.427,34 eura), ktoré sa
zaviazali spolu s dohodnutými úrokmi splácať v 72 mesačných splátkach po 940,- Sk (31,20 eura),

počnúc od 16.6.2008 do 6 rokov od splatnosti prvej mesačnej anuitnej splátky. Táto skutočnosť nebola
medzi stranami sporná, rovnako ani dátum 22.6.2010, ku ktorému došlo k vyhláseniu mimoriadnej
splatnosti úveru. Spornou bola skutočnosť, kedy uplynula premlčacia lehota na uplatnenie zvyšnej časti
neuhradeného zostatku úveru vo výške 1 050,01 eura.

10. Základnou spornou otázkou je, či súd prvej inštancie postupoval správne, keď otázku premlčania
posúdil podľa ustanovení Občianskeho zákonníka.

11. Zákon č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy úpravu premlčania vôbec
neobsahoval, pričom takáto úprava je obsiahnutá v dvoch právnych predpisoch, a to v § 387 a

nasledujúcichObchodnéhozákonníkaav§100anasledujúcichObčianskehozákonníka.Právnaúprava
premlčania obsiahnutá v Občianskom zákonníku je pre spotrebiteľa výhodnejšia a tejto výhodnejšej
úpravy sa spotrebiteľ ani nemôže vzdať. Hoci má zmluva o spotrebiteľskom úvere charakter absolútneho
obchodu, neprestáva byť zmluvou spotrebiteľskou. Pri spotrebiteľských zmluvách, ktoré predstavujú
širší pojem, má z hľadiska aplikovateľnosti prednosť Občiansky zákonník, keďže aplikácia Obchodného

zákonníka prichádza do úvahy až po uplatnení spotrebiteľského práva. V prípade spotrebiteľských
zmlúv Obchodný zákonník celkom alebo z časti musí ustúpiť nutnej prioritnej aplikácii spotrebiteľského
práva v širšom slova zmysle, t. j. aplikácii Občianskeho zákonníka. Normy obchodného práva sú v
prípade spotrebiteľských zmlúv použiteľnými len vtedy, ak neodporujú úprave, ktorá tu má z povahy veciprednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov v Občianskom zákonníku a predpisoch vydaných na
jeho vykonanie.

12. Vzhľadom na skutočnosť, že uplatnený nárok je plnením zo spotrebiteľskej zmluvy (konkrétne
zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v ktorej jedným zo zmluvných strán je spotrebiteľ), premlčuje sa
nárok na peňažné plnenie (z uvedeného zmluvného vzťahu) v 3ročnej premlčacej dobe v zmysle §
101 OZ. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na § 52 ods. 2 OZ, podľa ktorého ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom

je spotrebiteľ, sa použijú vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Citované
ustanoveniepretoukladáorgánuaplikujúcemuprávopoužiťvprospechspotrebiteľavšetkyustanovenia,
ktoré sú pre spotrebiteľa ako slabšiu zmluvnú stranu priaznivejšie. Preto súd prvej inštancie pri skúmaní
otázky premlčania správne aplikoval občianskoprávnu úpravu ohľadom dĺžky premlčacej doby, ktorá je
priaznivejšia pre žalovaného ako spotrebiteľa. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že samotný zmluvný
vzťah založený medzi pôvodným veriteľom a žalovaným je tzv. absolútnym obchodno-záväzkovým

vzťahom, ktorý sa riadi režimom Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu zmluvných strán.
Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným zmluvným typom, ale ide o osobitný druh zmluvy, ktorý sa
vyskytuje tak v občianskoprávnych ako aj v obchodnoprávnych vzťahoch.

13. Nemožno opomenúť ani § 54 ods. 1 OZ, podľa ktorého zmluvné podmienky upravené

spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Preto ani
uzavretie absolútneho obchodno-záväzkového vzťahu, ktorý je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou,
sa nemôže odchýliť od občianskoprávnej úpravy v otázke premlčania, ktorá je na prospech spotrebiteľa
na rozdiel od právnej úpravy premlčania v Obchodnom zákonníku. Spotrebiteľ si nemôže zhoršiť svoje
zmluvné postavenie, preto je v legitímnom očakávaní použitia pre neho priaznivejšej právnej úpravy.

Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ aj v znení účinnom do 31.12.2014 treba vykladať tak, že v prípade
dualistickej právnej úpravy inštitútov súkromného práva sa na spotrebiteľské právne vzťahy nepoužije
obchodné právo (Obchodný zákonník), ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky by sa postavenie
spotrebiteľa oproti občianskoprávnej úprave zhoršilo.

14. Je preto potrebné uzavrieť, že na otázku premlčania je potrebné vzhľadom na spotrebiteľský
charakter zmluvy aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie.
Takéto pravidlo je ustálené aj v aplikačnej praxi súdov (pozri napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR
zo dňa 25.01.2011 sp. zn. 5MCdo/20/2009, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 23.11.2011
sp. zn. 17Co/167/2011, rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 11.06.2013 sp. zn. 6Co/218/2012,

rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/26/2012 a 6Co/81/2012), ktoré riešenie odobril aj
Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení pod sp. zn. I. ÚS 402/2013-10 zo dňa 19. júna 2013,
v ktorom skonštatoval, že prednostným uplatnením Občianskeho zákonníka na prospech spotrebiteľa
na úver ako absolútny obchod upravený v Obchodnom zákonníku nedošlo k porušeniu ústavných práv
veriteľa.

15. Novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 102/2014 Z.z. definitívne normatívne vyriešila
(doplnením § 52 ods. 2 OZ), že na všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa
vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy
obchodného práva. Z autentického výkladu zákonodarcu vyplýva, že Občiansky zákonník bude použitý,

pokiaľ ide o posudzovanie otázky premlčania, otázky úpravy ručenia, zmluvnej pokuty, uznania záväzku
a podobne, aj keby sa na právny režim mala použiť právna úprava Obchodného zákonníka. Hoci
účinnosť tohto ustanovenia bola posunutá až na 1. apríl 2015, jeho cieľom je expressis verbis vyjadriť
aj doposiaľ platné pravidlo prednostného použitia režimu Občianskeho zákonníka na spotrebiteľské
záväzky. V súvislosti s uznesením Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.03.2013, sp. zn. 6 MCdo/4/2012

súd uvádza, že Najvyšší súd SR v posudzovanej kauze nevyslovil právny názor, že na premlčanie
nárokov vyplývajúcich zo spotrebiteľských zmlúv sa nepoužije úprava priaznivejšia pre spotrebiteľa napr.
občianskoprávna v zmysle § 52 ods. 2 a § 54 ods. 1 OZ.

16. Odvolací súd upriamuje pozornosť aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. apríla 2015, sp.

zn. 3 MCdo 14/2014, podľa ktorého ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety OZ, podľa ktorého na všetky
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho
zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy
založené pred jeho účinnosťou. Najvyšší súd SR v tomto rozhodnutí zamietol mimoriadne dovolaniegenerálneho prokurátora, ktorý namietal postup prvostupňového súdu aj odvolacieho súdu, ktoré oba
zhodnevsporezozmluvyospotrebiteľskomúvereaplikovaliust.§5bzákonač.250/2007Z.z.oochrane
spotrebiteľa v znení účinnom od 01.05.2014 a na premlčanie aplikovali § 101 OZ. Rovnaký právny názor

vyslovil Najvyšší súd SR aj v rozhodnutí z 26.11.2015 sp.zn. 4 MCdo 17/2014.

17. Žalobca tiež namietal, že súd prvej inštancie v danom prípade vo vzťahu k žalovanému 2)
nepostupoval správne, keď aplikoval § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa, ktoré nadobudlo účinnosť dňa
01.05.2014. Odvolací súd sa s touto odvolacou námietkou nestotožňuje.

18. V danom prípade síce žalovaný 2) nenamietal premlčanie uplatneného nároku žalobcom, v zmysle
súdom prvej inštancie správne aplikovaného § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa
v znení účinnom od 01.05.2014 bolo potrebné aj bez návrhu, t.j. ex offo prihliadnuť na premlčanie
uplatneného nároku, ktoré má za následok už bez ďalšieho nevyhnutnosť zamietnutia návrhu veriteľa.
Premlčanie nároku sa stalo skutočnosťou, ktorá bráni tomu, aby súd veriteľovi jeho právo priznal.

19. Na základe zákona č. 102/2014 Z.z. (článku VIII.) došlo k novele zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa a o zmene ďalších zákonov, na základe ktorej bolo prijaté nové ustanovenie § 5b, podľa
ktorého, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť
uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania

alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie
predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keby inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností
dovolával. Podľa článku XIV. zákona č. 102/2014 Z.z., predmetné ustanovenie vstúpilo do účinnosti od
1. mája 2014. V § 29b zákona č. 102/2014 boli prijaté prechodné ustanovenia k úpravám účinným
od 01.05.2014, nie však k novoprijatému ustanoveniu § 5b citovaného zákona. Právny názor, podľa

ktorého by sa v danom prípade mohlo ísť o neprípustnú retroaktivitu účinkov novelizovaného zákona
č. 250/2007 Z.z. a tým súvisiaceho zásahu do právnej istoty účastníkov tohto vzťahu, nie je správny. Z
citovaného ustanovenie vyplýva, že ide o právnu normu, ktorá má procesný charakter (orgán konajúci a
rozhodujúcionárokoch)avšeobecneplatí,žepočaskonaniasaaplikujeúčinnáprocesnáprávnanorma,
nie napr. procesná právna norma účinná v čase začatia konania. Ak sa na konanie nemá aplikovať

účinná právna norma v čase konania a rozhodovania, musí to vyplývať z prechodných a záverečných
ustanovení procesnej právnej normy.

20. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, pokiaľ súd prvej inštancie rozhodoval o nároku žalobcu na
zaplatenie žalovanej sumy ako práva zo spotrebiteľskej zmluvy v čase, keď už vstúpilo do účinnosti

ustanovenie procesné ustanovenie § 5b zákona č. 205/2007 Z.z. (na základe novely vykonanej zákonom
č. 102/2014 Z.z. účinnou od 01.05.2014), bol oprávnený (a zároveň povinný) prihliadať aj bez návrhu
na premlčanie nároku, keďže v danom prípade platí nepravá retroaktivita, t.j. od účinnosti novej právnej
normy sa riadia i právne vzťahy, ktoré vznikli aj podľa predchádzajúcej právnej normy.

21. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie, v súlade
s § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

22. Žalovaní majú voči žalobcovi podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a § 396 ods. 1 C.s.p. nárok na náhradu trov
odvolaciehokonaniavplnejvýške,vzhľadomnato,žežalovaníbolivodvolacomkonanívcelomrozsahu

úspešní a neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne
im náhradu trov konania nepriznať (§ 257 C.s.p.). O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne
podľa § 262 ods. 2 C.s.p. súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, a to samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

23. Senát odvolacieho súdu tento rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie 0spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).