Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 20. február 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8To/137/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7215010747
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Mitterpáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7215010747.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Mitterpákovej, sudcov
JUDr. Martina Michalanského a JUDr. Karola Kučeru v trestnej veci proti obžalovanému P. F. pre prečin
ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Košice II sp. zn. 3T/59/2015 zo dňa 27. 7. 2016 na verejnom zasadnutí konanom v Košiciach dňa
20. februára 2017 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného P. F..

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice II napadnutým rozsudkom uznal obžalovaného P. F. vinným z prečinu ublíženia na
zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť tak, že

v Košiciach na ul. Palárikova č. 16 dňa 14.3.2015 asi o 20,30 hod. fyzicky napadol pošk. S. Belohorského

tým spôsobom, že ho udrel päsťou do zadnej strany hlavy a následne do nosa a do ľavej časti tela v
oblasti rebier, čím mu spôsobil zranenia, a to zlomeninu nosových kostí s posunom kostených úlomkov,
pomliaždenie ľavej strany tváre a pomliaždenie ľavej prednej plochy hrudníka ľahkého stupňa s dobou
liečenia do 42 dní.

Súd mu za to uložil podľa § 156 ods. 1, § 38 ods. 2, ods. 4, § 49 ods. 2 Tr. zák. trest odňatia slobody v

trvaní jedného roka a podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. pre výkon trestu odňatia slobody ho zaradil do
ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku uložil mu aj povinnosť nahradiť škodu a to náklady zdravotnej
starostlivosti vo výške 1 450,52 eur Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s. so sídlom ul. Mamateyova č.
17, 850 05 Bratislava, IČO : 35 937 874 a podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku povinnosť nahradiť škodu,

a to poskytnuté sociálne dávky vo výške 255,40 eur Sociálnej poisťovni so sídlom ul. 29. augusta 8
a 10, 813 63 Bratislava.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný. V písomných dôvodoch poukázal na to, že celá
vec bola proti nemu vykonštruovaná poškodeným a jeho strýkom. Vyjadril pochybnosti, ako mohol ísť
poškodený v takom stave ako popisovali dôkazy ešte za svojím strýkom. Zároveň dodal, že v ten večer,

ako mal na poškodeného zaútočiť, u neho neboli ani policajti a nevolal mu ani majiteľ bytu. Je toho
názoru, že ak by mu zranenia spôsobil on, poškodený ho mal už v ten večer na polícii, kde bol oznámiť
svoje napadnutie, označiť za páchateľa, čo nespravil. Podotkol, že poškodený nevyhľadal hneď po útoku
lekársku pomoc, ale najskôr šiel za svojím strýkom - policajtom a na políciu. Žiadal, aby bol vypočutý
svedok Q. ako sa vyjadril na jeho osobu. Poprel, že by sa pred týmto svedkom vyjadril, že poškodený
spadol z okna pri preliezaní. Mohlo sa stať, že len ironicky podotkol, že ožratý niekde spadol. Uviedol,

že žiadny skutok nespáchal, v kritický večer bol doma s manželkou a pozeral TV. Večer, keď šla robiť
manželkačajsivšimla,akopoškodenýodchádzazbytu,nevidela,vakomstave,alevšimlasi,žeposebenechával v byte kvapky krvi, ktoré popratala. Konštatoval, že poškodený ich nemal rád, nechcel, aby
bývali v rovnakom byte a opakovane sa na nich sťažoval majiteľovi bytu. Tvrdí, že by bolo neadekvátne,
aby kvôli sťažnostiam poškodeného na nich pred majiteľom bytu, poškodeného fyzicky napadol.

Prokurátor okresnej prokuratúry vo vyjadrení k odvolaniu obžalovaného
uviedol, že vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že skutok
spáchal obžalovaný. Z jeho spáchania je usvedčovaný poškodeným S.
W. a závermi znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie ortopédia, pričom znalec

jednoznačne vylúčil vznik zranení náhodou, bez cudzieho zavinenia. Obžalovaný je tiež nepriamo
usvedčovaný aj výpoveďami svedkov P. W. a P. Q.. Je toho názoru, že okresný súd správne vyhodnotil
dôkaznú situáciu, pričom podrobne uviedol, ktoré dôkazy mal za preukázané.

Z uvedených dôvodov navrhol, aby krajský súd odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietol.

Na verejnom zasadnutí krajského súdu sa prokurátor krajskej prokuratúry
pridržal vyjadrenia k podanému odvolaniu a navrhol, aby krajský súd toto
odvolanie ako nedôvodné zamietol.

Na podklade takto podaného odvolania odvolací súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por.

preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal
odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie obžalovaného
nie je dôvodné.
Z obsahu spisuje zrejmé, že okresný súd pri rozhodovaní o vine obžalovaného vychádzal z výpovede
obžalovaného, z výpovede poškodeného - svedka S. W., svedkyne W. F., svedka P. Q., P. W., z

lekárskych správ, zo znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie ortopédia, ktorý
vypracoval P.. W. D., na podklade ktorých dospel k záveru, že skutok sa stal, je trestným činom tak, ako
ho kvalifikoval prokurátor v podanej obžalobe a spáchal ho obžalovaný. Okresný súd neuveril obhajobe
obžalovaného, že vznik zranení poškodeného nezapríčinil, pretože ju mal vyvrátenú výpoveďami S. W.,
P. W., znaleckým posudkom, ako aj výpoveďou P.. Okresný súd neuveril výpovedi W. F., pretože bola

nelogická a účelová. Okresný súd vyjadril názor, že pokiaľ táto svedkyňa počula, ako poškodený otvára
okno a balkón, musela počuť aj nejaké zvuky, ktoré sprevádzali taký pád poškodeného na radiátor a
stoličku, ktorý by sa nezaobišiel bez zlomeniny nosových kostí, pomliaždenia tváre a hrudníka.
V konaní, ktoré napadnutému rozsudku predchádzalo okresný súd vzal do úvahy všetky rozhodné
skutočnosti a nepochybil, keď na ich podklade uznal obžalovaného vinným z prečinu ublíženia na zdraví

podľa § 156 ods. 1 Tr. zák.
V odôvodnení napadnutého rozsudku sa okresný súd starostlivo zaoberal obhajobou obžalovaného a
následne presvedčivo vysvetlil, prečo jej neuveril.
Krajský súd dospel po preštudovaní predloženého spisového materiálu k
rovnakému právnemu záveru ako okresný súd, že žalovaný skutok sa stal, je

trestným činom a spáchal ho obžalovaný. Obžalovaného aj podľa názoru krajského súdu usvedčuje
z jeho spáchania výpoveď svedka S. W., ktorá korešponduje so závermi znaleckého posudku, aj s
výpoveďami svedkov P. a P. Q..

V týchto dôkazoch neboli podľa názoru krajského súdu zistené také

nedostatky, ktoré by spochybňovali ich hodnovernosť do takej miery, aby
umožňovali aplikovať zásadu „in dubio pro reo" a oslobodiť obžalovaného spod skutku obžaloby preto,
že nebolo dokázané, že skutok spáchal on.

Záver o vine obžalovaného zo spáchania skutku nespochybňuje ani to, že

poškodený bol schopný ísť po skutku za strýkom na Mestskú časť nad Jazerom, ani to, že ho za
páchateľa neoznačil v ten deň na polícii a nevolal majiteľovi bytu, pretože jeho zranenia boli zlučiteľné s
tým, aby cestoval a aj rozprával. Výpovede poškodeného v priebehu konania boli presvedčivé a zapadali
aj do kontextu ostatných nepriamych dôkazov, ktoré boli vo veci vykonané.
Krajský súd neakceptoval tvrdenie obžalovaného, že poškodený s jeho

strýkom celú vec vykonštruovali proti nemu, aj keď boli v konaní preukázané ich (obžalovaného a
poškodeného) predchádzajúce vzájomné nezhody súvisiace so spoločným bývaním, pretože to bol
práve poškodený, ktorý sa vysťahoval z bytu a tiež preto, že si voči obžalovanému neuplatnil nárok na
náhradu škody.Krajský súd nepovažoval za potrebné zrušovať rozsudok a vec vracať
okresnému súdu na prešetrenie výpovede svedka Q., či mu mal obžalovaný
skutočnepovedať,žepoškodenýsamalzraniťpripreliezanízoknanabalkónbytu,pretoženebolzistený

jediný dôvod, pre ktorý by mal tento svedok dôvod
vypovedať účelovo v neprospech obžalovaného.

Keďže proti všetkým týmto dôkazom (v počte 4) stáli len dve výpovede v
prospech obžalovaného a to výpoveď samotného obžalovaného a jeho manželky, ktorí tvrdili, že nevedia

akým spôsobom a kto spôsobil zranenia poškodenému, vedeli len, že v deň skutku poškodený bol v
spoločnom byte a krvácal a v odvolacom konaní neboli označené, ani produkované také presvedčivé
dôkazy, ktoré by tieto výpovede potvrdili, resp. spochybnili usvedčujúce výpovede a prevážili dôkaznú
situáciu v prospech obžalovaného, krajský súd zamietol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné.

Aj pri rozhodovaní o treste, okresný súd zobral do úvahy všetky podstatné

okolnosti, ktoré mal na jeho určenie a nepochybil, keď obžalovanému uložil trest odňatia slobody na
spodnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby v trvaní 1 rok, pre výkon ktorého ho správne zaradil
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko obžalovaný sa dopustil skutku v
skúšobnej dobe jeho predchádzajúceho podmienečného odsúdenia.

Z uvedených dôvodov krajský súd rozhodol v zmysle výrokovej časti tohto
uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.