Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 9. október 2014

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 17C/245/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112207314
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Kačmár

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2014:3112207314.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v právnej veci navrhovateľa: Československá obchodná banka, a.s., so sídlom v

Bratislave, ul. Michalská 18, IČO: 36854140, proti odporcom: 1. J. U., trvale bytom M., ul. Za školou
I. XXX/X, 2. G. R., bytom D. nad T., ul. R. F. XXXX/XX, o zaplatenie 3.184,95 eur s príslušenstvom,
sudcom JUDr. Erikom Kačmárom, takto

r o z h o d o l :

I. Odporcovia v 1. a 2. rade s ú p o v i n n í zaplatiť navrhovateľovi sumu 669,99 eur, spolu s
úrokom z omeškania vo výške 32,22 eur, úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 3.751,27
eur od 15.04.2011 do 01.06.2012, zo sumy 751,27 eur od 02.06.2012 do 28.12.2012, zo sumy 736,32
eur od 29.12.2012 do 26.06.2013, zo sumy 729,88 eur od 27.06.2013 do 26.09.2013, zo sumy 692,34

eur od 27.06.2013 do 28.03.2014, zo sumy 682,89 eur od 29.03.2014 do 27.06.2014, zo sumy 669,99
eur od 28.06.2014 do zaplatenia.

II. Súd návrh vo zvyšnej časti z a m i e t a.

III. Žiadny z účastníkov konania n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresnému súdu Trenčín bol dňa 16.03.2012 doručený návrh navrhovateľa, ktorým sa proti odporcom
domáhal, aby súd rozhodol o splnení ich povinnosti zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne

sumu 6.266,23 eur spolu s príslušenstvom, ktoré pozostáva z úrokov a úrokov z omeškania. Zároveň
si navrhovateľ uplatnil aj právo na náhradu trov konania. Návrh odôvodnil tým, že s odporcom v 1.
rade dňa 20.01.2010 uzavrel Zmluvu o bežnom účte a balíku produktov a služieb ČSOB Pohoda, na
základe ktorej vedie v prospech odporcu v 1. rade bežný účet. Dňa 10.02.2010 uzavrel s odporcami
Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXR na základe ktorej im poskytol spotrebiteľský úver vo
výške úverového limitu 6.000 eur. Vzhľadom k tomu, že odporcovia boli v omeškaní s vrátením viac ako
dvoch splátok a súčasne jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, navrhovateľ úver zosplatnil dňa

15.04.2011. Úver bol úročený podľa čl. IV zmluvy o úvere úrokom s pevnou úrokovou sadzbou vo výške
13,98 % ročne. Podľa čl. VI zmluvy o úvere si uplatňuje aj úroky z omeškania. Dlžná suma je vyčíslená
vo výške 6.266,23 eur k 14.03.2012, pričom pozostáva z nesplatenej istiny v sume 5.581,17 eur, úrokov
z úveru v sume 542,63 eur a úrokov z omeškania v sume 142,43 eur.

Na základe návrhu navrhovateľa súd vydal dňa 23.04.2012 platobný rozkaz, proti ktorému podala
odporkyňa v 2. rade riadny odpor. V ňom uviedla, že odporca v 1. rade uhradil časť predmetnej sumy,

čoho si navrhovateľ bol vedomý v dostatočnom časovom predstihu pred doručením platobného rozkazu.
Ďalej poukázala na to, že súčet úroku z úveru a úroku z omeškania vo výške 22 % ročne je neprijateľnou
podmienkou v spotrebiteľskej zmluve a ako také je ustanovenie o úroku z úveru neplatné.V ďalšom priebehu konania bolo toto konanie na základe čiastočných späťvzatí návrhu navrhovateľom
zo dňa 18.06.2012 a zo dňa 21.08.2014 v časti 3.000 eur a v časti 81,28 eur zastavené uzneseniami
súdu zo dňa 20.03.2014 a zo dňa 28.08.2014.

Odporca v 1. rade na pojednávaní uviedol, že nepopiera skutočnosť, že úver od navrhovateľa čerpaný
vo výške 6.000 eur bol, avšak časť tohto dlhu bola splatená, v súčasnosti nevie aktuálnu výšku tohto
dlhu. Dlh uhradiť chce. V rámci svojho výsluchu uviedol, že je pravdou, že čerpal spotrebný úver u
navrhovateľa v sume 6.000 eur a tento splácal riadne iba približne jeden rok do februára roku 2011.

Bol bez príjmu, a preto mal problémy so splácaním úveru. V dôsledku jeho nesplácania mu banka v
júli 2011 doručila list o zosplatnení úveru. Predtým ho vyzývala na zaplatenie dlžných splátok. Nevie,
ako dospel navrhovateľ k výške dlhu prevyšujúceho 6.000 eur. Chcel sa s navrhovateľom dohodnúť
na ďalšom mesačnom splácaní zosplatneného dlhu, avšak navrhovateľ mu to neumožnil, nakoľko by v
podstate išlo o ďalšie pokračovanie splácania zosplatneného úveru. Jeho možnosti však neboli také, aby
mohol zaplatiť splatný dlh v celej výške. Dňa 01.06.2012 zaplatil časť dlhu vo výške 3.000 eur tak, ako

to uviedol navrhovateľ v čiastočnom späťvzatí návrhu. Minulý rok vložil na svoj bežný účet sumu 1.000
eur. Navrhovateľ si túto sumu stiahol, avšak nevie, či na splatenie dlhu zo spotrebného úveru, alebo dlhu
z hypotekárneho úveru. U navrhovateľa takisto čerpal hypotekárny úver, ktorý spláca a doposiaľ nie je
splatený. O celkovej výške sumy, ktorú splatil titulom splácania spotrebiteľského úveru nevie, môže ísť
približne o sumu 4.800 eur, okrem neho odporkyňa v 2. rade nesplácala žiadnu sumu.

Odporkyňav2.radeuviedla,žeodporcav1.radejejejbývalýmpriateľom.Vtomtodlhujespoludlžníčkou
spolu s odporcom v 1. rade, ona s navrhovateľom nekomunikuje, aktuálnu výšku dlhu nepozná a táto
situácia komplikuje jej život, nakoľko je evidovaná ako dlžník v úverovom registri. Peniaze čerpané z
úveru nikdy nevidela, nakoľko boli čerpané pre účely odporcu v 1. rade. Ona tento dlh ani nesplácala.

Za účelom rozhodnutia o návrhu súd nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal výsluch odporcu v 1. rade
a oboznámil sa s predloženými listinnými dôkazmi, a to: Zmluvou o bežnom účte, úverovou zmluvou,
Obchodnými podmienkami pre ČSOB Spotrebiteľské úvery, výzvami na zaplatenie dlžnej sumy, kópiami
doručeniek na č.l. 12, 14, 15a, oznámeniami o zosplatnení úveru, výpisom z účtu na č.l. 17 až 19, 54

až 56 a údajmi o spotrebiteľských úveroch za 4. štvrťrok 2009. Po tomto oboznámení sa s návrhom a
listinnými dôkazmi súd zistil tento, pre rozhodnutie o návrhu podstatný, skutkový stav:

Navrhovateľ uzatvoril dňa 20.10.2010 s odporcom v 1. rade podľa § 708 až 715 Obchodného zákonníka
zmluvu o bežnom účte, ktorej predmetom bolo otvorenie a vedenie bežného účtu a poskytovanie

produktov a služieb ČSOB Pohoda. Dňa 10.02.2010 navrhovateľ uzatvoril s odporcami v 1. a 2. rade
podľa § 497 až 507 Obchodného zákonníka a zák.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch úverovú
zmluvu, označenú ako Zmluva o ČSOB spotrebiteľskom úvere, ktorej predmetom bolo poskytnutie
spotrebného úveru do výšky úverového limitu 6.000 eur, bez uvedenia účelu. Navrhovateľ sa ako veriteľ
zaviazal poskytnúť odporcom ako dlžníkom spotrebný bezúčelový úver vo výške 6.000 eur prevodom

na bežný účet odporcu v 1. rade. Úrok bol dohodnutý ako fixný, vo výške 13,98 % ročne. RPMN
bola vyčíslená vo výške 16,71 % ročne. Odporcovia boli oprávnení čerpať úver jednorazovo ku dňu
10.02.2010. Priemerná RPMN pre tento úver bola v úverovej zmluve uvedená vo výške 20,58 % ročne.
Úver bol zabezpečený, a to tak, že splatenie pohľadávky Banky a jej príslušenstva sa zabezpečuje
Dohodou o zrážkach zo mzdy uzavretou s odporkyňou v 2. rade. Odporcovia bol povinní splácať úver

v 60 mesačných splátkach vo výške 139,82 eur, počnúc dňom 15.03.2010, končiac poslednou splátkou
splatnou dňa 15.02.2015 poukazovaním splátok na bežný účet odporcu v 1. rade. Splácanie úveru bolo
poistené uzavretím poistnej zmluvy s odporcom v 1. rade, ktorá bola súčasťou úverovej zmluvy v čl. VII
tejto zmluvy. Mesačný poplatok za poistenie úveru bol dohodnutý vo výške 7,45 eur a mesačný poplatok
za správu úveru bol dohodnutý vo výške 1,99 eur za každý i začatý mesiac. Neoddeliteľnou súčasťou

zmluvy boli Obchodné podmienky, Všeobecné obchodné podmienky a Poistné podmienky. Na základe
úverovej zmluvy navrhovateľ poskytol odporcom dňa 10.02.2010 peňažné prostriedky v sume 6.000 eur
ich poukázaním na bežný účet odporcu v 1. rade.

Listom zo dňa 23.11.2010 adresovaným obom odporcom navrhovateľ vyzval odporcov na zaplatenie

splátok úveru vo výške 510,57 eur s upozornením na vyhlásenie predčasného splatenia úveru v
prípadenezaplateniadlhu.Listomzodňa18.04.2011adresovanýmobomodporcomnavrhovateľvyhlásil
predčasnú splatnosť úveru z úverovej zmluvy, vzhľadom k tomu, že odporcovia si svoje záväzky z
úverovej zmluvy nesplnili a na zaslanú výzvu na zaplatenie nereagovali. Splatnosť celého úveru v sume6.304,20 eur nastala dňa 15.04.2011. Titulom splácania úveru odporcovia zaplatili navrhovateľovi ku dňu
rozhodnutia súdu celkovo 5.330,01 eur. Časť z tejto sumy vo výške 3.081,28 eur zaplatili odporcovia
navrhovateľovi v priebehu tohto konania, a to v dňoch 01.06.2012 v sume 3.000 eur, dňa 28.12.2012

v sume 14,95 eur, dňa 26.06.2013 v sume 6,44 eur, dňa 26.09.2013 v sume 37,54 eur, dňa 28.03.2014
v sume 9,45 eur, resp. dňa 27.06.2014 v sume 12,90 eur.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 340 ods.1 Obchodného zákonníka dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve.

Podľa § 365 Obchodného zákonníka, v znení účinnom do 31.01.2013, dlžník je v omeškaní, ak nesplní
riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok

zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku
omeškania veriteľa.

Podľa § 369 ods.1 Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31.01.2013, ak je dlžník v omeškaní
so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z

omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť
úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy
a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa
predpisov občianskeho práva.

Podľa § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,

sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods.8 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom do 30.06.2011 ak ide o plnenie zo
spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565
najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil
spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej
pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto
právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

Podľa § 517 ods.1 veta prvá, ods.2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,

je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka
popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku
úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods.1 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 2 písm.a/ zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
SNR č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, ďalej len „zákon

o spotrebiteľských úveroch“, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej
platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.Podľa § 2 písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou
sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom,

Podľa § 4 ods. 2 písm. k/ zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí musí obsahovať priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na
príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa
§ 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej

miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených
do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za
príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný
spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

Podľa § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je

zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe poskytnutý spotrebiteľský
úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o
spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Úverová zmluva, ktorú uzavrel navrhovateľ s odporcami ako spotrebiteľmi, je spotrebiteľskou zmluvou,
pretože pri jej uzatváraní navrhovateľ konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a odporcovia
sú fyzickými osobami a nekonali v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti. Tým sa pri rozhodovaní o návrhu navrhovateľa otvoril priestor pre aplikáciu § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka, ktoré predstavujú základný právny rámec ochrany spotrebiteľa, popri ostatných

právnych predpisoch. Napríklad podľa zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa alebo zákona
č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady
č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, ktorý bol platný a
účinný v čase uzatvorenia úverovej zmluvy. Táto úverová zmluva je zmluvou o spotrebiteľskom úvere.
Navrhovateľ s návrhom domáha splnenia povinnosti odporcov vrátiť navrhovateľovi poskytnutý úver a

zaplatiť mu úroky, poplatky spojené s poskytnutým úverom a úroky z omeškania pre riadne nesplnenie
si svojej povinnosti na zaplatenie peňažného dlhu.

Podľa zákona o spotrebiteľských úveroch musí zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať niektoré
údaje s absenciou ktorých, je spojený zákonom predpokladaný následok. Takýmto údajom je aj

údaj podľa § 4 ods. 2 písm k/ zákona o spotrebiteľských úveroch, a to údaj o priemernej hodnote
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platný k dňu podpisu zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, zverejnený podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok. V danom
prípade tento údaj nie je uvedený, pretože nie je uvedený správny údaj. V bode IV úverovej zmluvy
je uvedená priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov vo výške 20,58 %. Na základe

vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že priemerná hodnota RPMN za 4. štvrťrok 2009
pre príslušný spotrebiteľský úver, teda typ úveru, ktorým bol úver na základe predmetnej úverovej
zmluvy, bola vo výške 18,25 % ročne a nie 20,58 % ročne ako je v nej uvedené. V danom prípade
išlo o typ spotrebiteľského úveru so zmluvnou splatnosťou od 1 do 5 rokov vo výške od 1.500 eur
do 6.500 eur so zabezpečením. Úver bol podľa bodu II úverovej zmluvy zabezpečený Dohodou o

zrážkach zo mzdy s odporkyňou v 2. rade. V úverovej zmluve bola však uvedená priemerná hodnota
RPMN ako pri úveroch bez zabezpečenia. Údaj o priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery
nákladov v úverovej zmluve síce je uvedený, avšak je zavádzajúci, pretože je nesprávny. Skutočnosť,
že došlo k uvedeniu nesprávneho údaju o priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov, je
podľa súdu pre spotrebiteľa navyše nepriaznivejšie, ako samotná absencia takéhoto údaju. Spotrebiteľ

je nesprávnym údajom o vyššej priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov aká je v
skutočnosti, zavádzaný o výhodnosti, resp. nevýhodnosti ponuky veriteľa v porovnaní s priemernými
ponukami na trhu so spotrebiteľskými úvermi. Spotrebiteľove správanie, rozhodnutie, tak môže byť touto
skutočnosťou ovplyvnené v jeho neprospech. Následkom absencie takého údaju v úverovej zmluve je
podľa § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch to, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný

a bez poplatkov. Zmluva nemôže byť pre tento nedostatok neplatná, pretože na základe nej došlo k
čerpaniu úveru. Preto ak sa navrhovateľ návrhom domáhal okrem plnenia pozostávajúceho z istiny aj
plnenia z úrokov z istiny a poplatkov za správu úveru, je jeho návrh v tejto časti nedôvodný.Na základe vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že odporcom boli poskytnuté peňažné
prostriedky v sume 6.000 eur titulom splnenia si povinnosti navrhovateľa z úverovej zmluvy, a že
odporcovia navrhovateľovi zaplatili titulom splácania úveru celkovo sumu 5.330,01 eur. Preto súd

rozhodol o splnení povinnosti odporcov zaplatiť navrhovateľovi rozdiel medzi týmito sumami, t.j. peňažné
prostriedky v sume 669,99 eur. Splatnosť ich peňažného dlhu v celom rozsahu nastala dňa 15.04.2011,
ako to v liste zo dňa 18.04.2011 určil navrhovateľ, využijúc svoje právo na zosplatnenie celého dlhu
podľa § 565 Občianskeho zákonníka v spojení s § 53 ods.8 Občianskeho zákonníka. Na možnosť
uplatnenia si tohto práva navrhovateľ odporcov upovedomil v liste zo dňa 23.11.2010, ktorý doručil obom

odporcom. Do splatnosti celého dlhu, ktorý sa mal podľa úverovej zmluvy vykonať v splátkach, boli
odporcovia v omeškaní so splácaním splátok, pričom ako vyplýva z výpisu z úverového účtu odporcov
vedeného u navrhovateľa, tak celková výška úrokov z omeškania bola ku dňu splatnosti celého dlhu,
teda ku dňu 15.04.2011, vo výške 32,22 eur. Preto súd rozhodol o splnení povinnosti odporcov zaplatiť
navrhovateľovi aj tieto vyčíslené úroky z omeškania. Ohľadne omeškania so zaplatením zvyšnej časti
celého splatného dlhu súd rozhodol tak, že odporcovia sú povinní zaplatiť navrhovateľovi zákonné úroky

z omeškania, a to zo súm po odrátaní zaplatenej časti splatného dlhu. Časť z tejto sumy vo výške 3.000
eur zaplatili odporcovia navrhovateľovi dňa 01.06.2012, vo výške 14,95 eur dňa 28.12.2012, vo výške
6,44 eur dňa 26.06.2013, vo výške 37,54 eur dňa 26.09.2013, vo výške 9,45 eur dňa 28.03.2014 a vo
výške 12,90 eur dňa 27.06.2014. V čase vzniku omeškania, teda dňa 15.04.2011, boli úroky z omeškania
určenénazáklade§3ods.1nariadeniavládySlovenskejrepublikyč.87/1995Z.z.,ktorýmsavykonávajú

niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka vo výške 9,25 % ročne.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd
prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo
veci úspech nemal.

Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd
náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku tak, že žiadny z

účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, pretože úspech každého z nich v konaní bol
iba čiastočný. Pri posudzovaní miery úspechu súd vzal do úvahy aj tú skutočnosť, že navrhovateľ vzal
návrh v časti sumy 3.081,28 eur späť v dôsledku správania sa odporcov v konaní. Miera jeho úspechu
je tak v časti pôvodne žalovanej sumy vo výške 3.751,27 eur a miera úspechu odporcov v konaní je
v časti 2.514,96 eur. Miera úspechu navrhovateľa tak predstavuje 59,86 % a miera úspechu odporcov

predstavuje 40,14 %. Pri rozhodovaní súdu o trovách konania v prípade, ak mal účastník úspech len
čiastočný, môže súd rozhodnúť aj tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
V danom prípade je tento predpoklad splnený, preto súd rozhodol tak, že žiadny z účastníkov konania
nemá práva na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.(§ 205 ods.1 O.s.p.)

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že :

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p.,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozdujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.