Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. september 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5CoE/137/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715207345
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Chovanko
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6715207345.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra
Chovanka a členov senátu JUDr. Juraja Babjaka a JUDr. Jána Deáka, v exekučnej veci oprávneného:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného
Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova č. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141 proti povinnému:
N. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX W. č. XXX, o vymoženie pohľadávky oprávneného v

sume 286,17 eur a príslušenstva, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD.
so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka č. 60, 821 08 Bratislava pod spisovou značkou EX
22707/15, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č.k. 2Er /252/2015-25 zo
dňa 09.02.2016, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie podľa ust. § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) zamietol žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa domáha vedenia exekučného konania na
podklade exekučného titulu, ktorým je právoplatný a vykonateľný rozhodcovský rozsudok Stáleho

rozhodcovského súdu, zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom Karloveské
rameno č. 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761 (ďalej len „rozhodcovský súd“) pod spis. značkou SR
19766/09 zo dňa 13.01.2010. Základný právny rámec nároku priznaného oprávnenému rozhodcovským
súdom bol nárok veriteľa z titulu poskytnutého úveru dlžníkovi na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXX
uzavretej dňa 28.08.2008 (ďalej aj „zmluva o úvere“), na základe ktorej bol povinnému poskytnutý úver
v sume 390,36 eur, ktorý mal byť splatený v 12 splátkach po 32,53 eur počnúc dňom 16.09.2008.

Integrálnou súčasťou zmluvy o úvere sú Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, v čl. 17 ktorých si
zmluvné strany upravili rozhodcovskú doložku o riešení ich vzájomných sporov.

3. Súd prvej inštancie posúdil zmluvu o úvere medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako
dlžníkom ako zmluvu spotrebiteľskú, preto na predmetný právny vzťah aplikoval normy spotrebiteľského
práva a posudzoval rozhodcovskú doložku z hľadiska jej prijateľnosti alebo neprijateľnosti ako zmluvnej

podmienkyvspotrebiteľskejzmluve.SpoukazomnarozhodnutieNajvyššiehosúduSlovenskejrepubliky
sp. zn. 3Cdo 146/2011 zo dňa 13.10.2011 k svojej právomoci uviedol, že pokiaľ oprávnený v návrhu
na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd
oprávnený skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej
zmluvy. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať
daný spor pritom nie je viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd.4. Súd prvej inštancie konštatoval, že oprávnenie konať a rozhodnúť spor medzi účastníkmi
rozhodcovský súd odvíjal od rozhodcovskej doložky obsiahnutej v čl. 17 Všeobecných podmienok
poskytnutia úveru, ktorú oprávnený uzatvára ako dodávateľ v rámci svojej obchodnej činnosti s vopred

neurčitým počtom účastníkov, ktorí obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňujú a prijímajú tzv.
Všeobecné obchodné podmienky dodávateľa ako celok. Nebolo tomu inak ani v prejednávanej veci,
keďže povinný nemal možnosť podstatným spôsobom ovplyvniť obsah predloženého návrhu zmluvy
vrátane dojednaní majúcich povahu všeobecných obchodných podmienok. Povinný mohol zmluvu
prijať len ako celok alebo ju ako celok odmietnuť. Takto dojednaná rozhodcovská doložka nespĺňa

formu požadovanú zákonom č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej aj „ZoRK“), ktorý na
uzavretie zmluvy vyžaduje dokument podpísaný obidvomi zmluvnými stranami alebo vo vzájomne
vymenených listoch. Rozhodcovskú doložku ako súčasť obsahu formulárovej zmluvy súd nepovažoval
za výslovné prijatie návrhu na uzavretie rozhodcovskej zmluvy, preto prijal právny záver, že právomoc
rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci bola založená na neplatnom právnom úkone
v zmysle § 40 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“).

Vzhľadom na uvedené žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietol.

5. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote oprávnený odvolanie s návrhom, aby
odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Ako dôvody

podania odvolania uviedol § 205 ods. 2 písm. c/ a f/ zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej aj „O.s.p.“). V odvolaní tvrdil, že súd prvého stupňa prekročil v prejednávanej veci
rámec svojej preskúmacej činnosti, ktorú mu zveril zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok) a v jeho nadväznosti zákon č. 244/2002 Z.
z. o rozhodcovskom konaní. Súd v prejednávanej veci okrem § 44 ods. 2 Exekučného poriadku

aplikoval na zistený skutkový stav aj § 45 ZoRK, s čím oprávnený nesúhlasil a mal za to, že
súd na správne zistený skutkový stav veci nesprávne aplikoval právny predpis napriek tomu, že
ustanovenie § 45 ods.1, ods. 2 ZoRK upravuje povinnosť exekučných súdov zastaviť exekučné konanie
v prípade, ak rozhodcovský rozsudok ukladá povinnosť, ktorá odporuje dobrým mravom. Exekučný súd
v konaní o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie z predložených podkladov posudzuje exekučný

titul z formálnej a materiálnej stránky. Preskúmaním materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či
sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu. Exekučný súd nemôže skúmať samotné
rozhodcovské konanie, pretože rozhodcovský rozsudok, a nie rozhodcovské konanie zaväzuje k
niečomu nedovolenému. Splnenie podmienok zastavenia exekúcie, t.j. zaväzovať k niečomu objektívne
nemožnému, právom nedovolenému alebo niečomu čo je v rozpore s dobrými mravmi však musí mať

povahu zjavného nedostatku exekučného titulu.

6. Ďalej tvrdil, že exekučný súd nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku samotného
exekučného titulu a musí sa obmedziť len na také dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu
skutkovo zjavných dôvodov. V prípade, ak súd na zistený skutkový stav aplikoval § 45 ods. 2 ZoRK

spôsobom právneho posúdenia správnosti výroku rozhodcovského súdu, ukrátil tým strany exekučného
konania o práva, ktoré im priznáva zákon o rozhodcovskom konaní, ako aj Občiansky súdny poriadok, a
to hlavne právo na prejednanie veci pred príslušným súdom. Strana exekučného konania sa takto môže
vyjadriť k zisteniam exekučného súdu až v odvolaní podanom proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa.
Postupom súdu v tejto veci a jeho výkladom § 45 ZoRK dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o

zrušenierozhodcovskýchrozsudkovexekučnýmkonaním,čojevrozporesobsahomaúčelomzákonao
rozhodcovskom konaní. Oprávnený namietal neúplne zistený skutkový stav, keďže namietal skutočnosť,
že oprávnený uzatvára s povinným rozhodcovskú zmluvu podľa ust. § 3 a nasl. zák. č. 244/2002 Z. z. o
rozhodcovskom konaní formou samostatného právneho úkonu, a to na samostatnej listine a v niektorých
prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú

pre zmluvné strany záväzné. V danom prípade teda bol exekučný titul na základe dohody zmluvných
strán vydaný oprávneným orgánom, a to Stálym rozhodcovským súdom v konaní upravenom zákonom
č. 244/2002 Z. z. Pokiaľ ide o ust. § 53 ods. 4 písm. r/ zák. č. 40/1964 Zb. oprávnený poukázal na
odôvodnenie zákonodarcov, v zmysle ktorého je cieľom tejto úpravy je umožniť spotrebiteľom rozhodnúť
sa, kde uplatnia svoje práva, v danej veci preto konajúci súd konal nad rámec zákonných ustanovení.

7. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.8. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, prejednal vec podľa § 379, § 380 ods. 1 a § 385 ods.
1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v rozsahu podaného odvolania,
bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je dôvodné.

9. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že dňa 14.03.2015 bola pred súdnym exekútorom JUDr.
Rudolfom Krutým, PhD. spísaná zápisnica obsahujúca návrh oprávneného na vykonanie exekúcie.
Následne bola súdu prvej inštancie dňa 21.05.2015 doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie.

10. V prejednávanej veci oprávnený predložil exekučný titul, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom v Bratislave sp. zn. SR
19766/09zodňa13.01.2010.Základnýprávnyrámecnárokupriznanéhorozhodcovskýmrozsudkombol
nárok veriteľa z titulu poskytnutia úveru dlžníkovi na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXX uzavretej dňa
28.08.2008. Keďže napriek výzve oprávneného povinný svoj dlh neuhradil riadne, oprávnený pristúpil k

vymáhaniu svojej pohľadávky cestou rozhodcovského konania.

11. V bode 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť zmluvy
o úvere si oprávnený ako veriteľ a povinný ako dlžník upravili rozhodcovskú doložku tak, že všetky
spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené:

a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., so
sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, zapísanou v Obchodnom registri
Okresného súdu Bratislava I., oddiel Sa, vložka č. 3530/B, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na
rozhodcovskomsúde;rozhodcovskékonaniebudevedenépodľavnútornýchpredpisovrozhodcovského
súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b) pred

príslušným súdom SR, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho
predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. O.s.p.). Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných
strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy, vrátane sporu o jej
platnosť, výklad alebo zrušenie na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu
podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním

žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou
doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského
súdu.

12. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona

sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

13. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

14. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

15. Podľa § 44 ods. 2 vety prvej a druhej Exekučného poriadku v znení účinnom do 22.12.2015
súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne

poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2
písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne.

16. Tak ako správne konštatoval aj súd prvej inštancie, súd môže v rozsahu svojej zákonnej prieskumnej

povinnosti skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania, nielen pri rozhodovaní o udelení
poverenia exekútorovi, a to na návrh účastníka konania alebo aj bez návrhu. Spôsobilý exekučný
titul je jednou zo základných podmienok exekučného konania, nedostatok ktorej je neodstrániteľný a
je dôvodom na zastavenie exekučného konania. Pokiaľ teda súd zistí, že exekučný titul, predloženýoprávneným nespĺňa formálne alebo obsahové náležitosti, môže exekúciu zastaviť. Z uvedených
dôvodov odvolací súd považuje odvolaciu námietku oprávneného, podľa ktorej mal exekučný súd
prekročiť rámec svojej preskúmavacej právomoci, keď posudzoval súladnosť exekučného titulu -

rozhodcovského rozsudku so zákonom, za nedôvodnú. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na
rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 456/2011-19 zo dňa 23. novembra 2011,
v ktorom Ústavný súd uviedol, že „okresný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť
exekučnéhotituluvktoromkoľvekštádiuužzačatéhoexekučnéhokonaniaanielenvsúvislostisvydaním
poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo

potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť“. Ústavný súd v nadväznosti na uvedené poukázal na
ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo/164/1996
z 27. januára 1997 publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 uviedol, že
„súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a
materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne
nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená.“.

17. Podľa § 4 ods. 1/ ZoRK v znení platnom a účinnom do 31.12.2014, rozhodcovská zmluva môže mať
formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

18. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak

je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente
podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá
telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, 4) ktoré umožňujú zachytenie obsahu
rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

19. Podľa § 40 ods. 1/ Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

20. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že v tomto prípade má rozhodcovská zmluva formu rozhodcovskej
doložky k zmluve o úvere. Odvolací súd po jej preskúmaní na rozdiel od súdu prvej inštancie dospel k

záveru, že táto z hľadiska formy spĺňa náležitosti predpísané zákonom (§ 4 ods. 1 a 2 ZoRK), a preto nie
je možné konštatovať jej neplatnosť v zmysle § 40 ods. 1/ Občianskeho zákonníka. V zmluve o úvere
totiž dlžník vyhlásil, že súhlasí so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou
súčasťou tejto zmluvy, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať. Súčasne potvrdzuje
prevzatie zmluvy vrátane všeobecných podmienok (na zadnej strane tejto zmluvy) a vyhlasuje, že je

plne spôsobilý na všetky právne úkony a že uvedené osobné údaje zodpovedajú skutočnosti, z čoho
je možné vyvodiť, že účastníci boli s rozhodcovskou doložkou oboznámení a podpisom zmluvy s ňou
vyjadrili súhlas.

21. Odvolací súd ďalej konštatuje, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nedostatočne zisteného

skutkového stavu veci, ktorý viedol k nesprávnemu právnemu záveru. Súd prvej inštancie síce
konštatoval, že vykonal prieskum z hľadiska prijateľnosti či neprijateľnosti rozhodcovskej doložky ako
podmienky v spotrebiteľskej zmluve, avšak súdom prijaté právne hodnotenie na uvedené zistenie
nereflektuje a žiadosť súdneho exekútora zamieta pre nedodržanie náležitostí ZoRK. Ak by súd mienil
vysloviť právny záver o nekalom charakter rozhodcovskej doložky ako zmluvnej podmienky a vyvodiť

z toho zodpovedajúce právne následky pre exekučné konanie, je nevyhnutné dostatočne ozrejmiť
skutkovézisteniaanásledneichdostatočnedôkaznevyhodnotiťspoukazomnapríslušnéprávnenormy.
Až vtedy, ak by súd prvej inštancie nepochybne zistil, že rozhodcovská doložka je spôsobilá vyššie
uvedených dôsledkov majúcich dopad pre hodnotenie spôsobilosti predloženého exekučného titulu,
bolo by zodpovedajúce vysloviť sa pre záver o jeho rozpore so zákonom a žiadosť súdneho exekútora

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnuť.

22. Keďže súd prvej inštancie vec nevykonal dôkazy a vec nesprávne právne posúdil, odvolací súd
napadnuté uznesenie podľa § 389 ods. 1, písm. c/ CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1, ods. 2 CSP mu vec
vrátil na ďalšie konanie, v ktorom súd prvej inštancie opätovne rozhodne o žiadosti súdneho exekútora

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.

23. V ďalšom konaní bude potrebné, aby sa súd prvej inštancie opätovne zaoberal posúdením otázky, či
exekučný titul, predložený v tomto prípade so žiadosťou exekútora o udelenie poverenia na vykonanieexekúcie spĺňa formálne a materiálne náležitosti vykonateľného rozhodnutia, na základe ktorého by
sa mohla viesť exekúcia, pričom náležité zistí a vyhodnotí, aké zákonné ustanovenia aplikoval pri
posúdení právneho vzťahu medzi oprávneným a povinným ako právneho vzťahu spotrebiteľského.

Následne preskúma súlad dohodnutej rozhodcovskej doložky s právnymi normami upravujúcimi režim
spotrebiteľských zmlúv.

24. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť
v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).