Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 7. máj 2014

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 10C/249/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7813206261
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marian Tengely

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2014:7813206261.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, samosudca JUDr. Marián Tengely, v právnej veci žalobcu Roberta Čabaia -

ČARO, IČO: 41 289 293, s miestom podnikania Edelényska 1995/52, 048 01 Rožňava, proti žalovanému
Viktorovi Kankulovi, IČO: 10 751 971, s miestom podnikania Jasná 1234/12, 048 01 Rožňava, právne
zastúpenému JUDr. Hedvigou Gallovou, advokátkou so sídlom Čučmianska dlhá 45, 048 01 Rožňava,
o zaplatenie 1 860,00 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Z a v ä z u j e žalovaného uhradiť žalobcovi 1360,00 € istiny a náhradu trov konania vo výške 51,55 €
súdneho poplatku, všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu žalobcu z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného uhradiť
mu sumu vo výške 1 860,00 € a náhradu trov konania. Poukázal na to, že dňa 27.07.2011 uzavrel so
žalovaným zmluvu o nájme dopravného prostriedku, na základe ktorej žalovanému po ukončení nájmu
vystavil faktúru č. 1512/11 zo dňa 10.12.2011, splatnú dňa 20.12.2011, na sumu 2 400 € a faktúru č.
1612/11 zo dňa 10.12.2011, splatnú dňa 20.12.2011, na sumu 500,00 €. Žalovaný titulom nájomného
uskutočnil čiastočné úhrady celkom vo výške 1 040,00 €. Z uvedeného dôvodu si žalobca uplatnil dlžnú
sumu vo výške 1 860,00 €.

Na základe listinných dôkazov predložených žalobcom súd v konaní vydal platobný rozkaz č. k.
10C/249/2013-24 zo dňa 28.06.2013, ktorým žalovanému uložil povinnosť uhradiť žalobcovi žalovanú
sumu a nahradiť mu trovy konania. Žalovaný podal voči platobnému rozkazu v zákonnej lehote odpor.

Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil. Poukázal na to, že žiadne faktúry vystavené žalobcom nikdy
neobdržal, pričom medzi nimi nebola ani žiadna dohoda, podľa ktorej mal žalobca za zapožičanie

nákladného motorového vozidla vystavovať faktúry.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise
a predloženými účastníkmi konania, pričom zistil nasledovné:

Žalobca poukázal na skutočnosť, že vozidlo bolo žalovanému prenajaté v období od 27.07.2011 do
31.10.2011. Uviedol, že predmetné faktúry boli vystavené po ukončení nájmu motorového vozidla zo

strany žalovaného, ktorý za prenájom vozidla platil priebežne. Po vrátení motorového vozidla, ktoré
bolo poškodené, požiadal žalovaného o zaplatenie zvyšného nájomného a náhrady spôsobenej škody.
Ozrejmil, že faktúra č. 1512/11 je za nájom motorového vozidla, ktorý bol vypočítaný ako násobok
sumy 25,00 € za 1 deň a 96 dní, počas ktorých mal žalovaný vozidlo v nájme, a faktúra č. 1612/11bola vystavená z titulu náhrady škody. Škoda na motorovom vozidle bola spôsobená prasknutým
čelným sklom a následne aj poškriabaním už žalobcom vymeneného čelného skla, ako aj bočných
skiel a spätného zrkadla a tiež poškodením bočnej strany kabíny vodiča. Žalobca uviedol, že žalovaný

mu ako protihodnotu predmetnej pohľadávky ponúkal sedacie súpravy, a hoci argumentoval svojou
zlou finančnou situáciou, sľuboval, že svoj záväzok voči nemu splní. Žalobca doplnil, že žalovanému
prenajímal vozidlo aj v roku 2010, a to na základe zmluvy o nájme zo dňa 15.03.2010, v zmysle ktorej
bola suma nájomného dohodnutá vo výške 250,00 € mesačne. Zdôraznil, že vozidlá bežne prenajíma
za sumu 40,00 € za 1 deň, pri dlhodobom nájme za 35,00 za 1 deň, pričom so žalovaným sa dohodol na

sume 25,00 € za 1 deň iba vzhľadom na brata žalovaného, na naliehanie ktorého žalovanému vozidlo
prenajal.

Žalovaný uznal obdobie trvania nájmu od 27.7.2011 do 31.10.2011. Namietal výšku nájomného 25,00
€ za 1 deň, ktorá by preňho bola likvidačná, a keďže si vozidlo prenajímal na dlhodobo, za uvedených
podmienok by zmluvu určite nepodpísal. Uviedol, že v zmluve takáto suma nebola uvedená a musela byť

dopísaná dodatočne. Žalovaný uviedol, že medzi účastníkmi bola dohodnutá suma 200,00 € mesačne,
pričom argumentoval tým, že už predchádzajúci rok mal vozidlo od žalobcu požičané za takúto sumu.
Neuznal faktúru č. 1612/11 zo dňa 10.12.2011 vystavenú z titulu náhrady škody vo výške 500,00 €,
nakoľkovozidloboloodovzdanévprijateľnomstavesbežnýmopotrebenímažalobcamuaninenaznačil,
že by v budúcnosti ohľadom stavu motorového vozidla mali byť nejaké problémy.

Zo zmluvy o nájme dopravného prostriedku zo dňa 27.07.2011 vyplýva, že žalobca a žalovaný dňa
27.07.2011 uzavreli zmluvu, na základe ktorej žalobca prenajal žalovanému motorové vozidlo značky
Peugeot Boxer s dobou nájmu od 27.07.2011 od 12:00 hod. a výškou nájomného dohodnutou na 25,00
€ za 1 deň. Vrátené bolo 31.10.2011 o 15:30 hod. s uvedeným technickým stavom - ojazdené pneu,

poškodené čelné sklo, odtrhnutá ručná brzda.

Z faktúry č. 1512/11 vyplýva, že žalobca dňa 10.12.2011 vystavil žalovanému faktúru za prenájom
motorového vozidla na dobu 96 dní na sumu 2 400,00 €. Dátum splatnosti bol určený na deň 20.12.2011.

Zfaktúryč.1612/11vyplýva,žežalobcadňa10.12.2011vystavilžalovanémufaktúru,ktoroužalovanému
fakturoval za sklenú výplň bočných odsúvacích dverí 100,00 €, za čelné sklo a jeho výmenu 140,00 €,
za bočné sklá dverí vodiča a spolujazdca 50,00 € a za opravu bočnej strany kabíny vozidla (po nehode)
210,00 €, spolu 500,00 €. Splatnosť bola určená dňom 20.12.2011.

Z príjmových pokladničných dokladov predložených žalobcom vyplýva, že žalovaný uhradil žalobcovi
dňa 27.07.2011 sumu 100,00 €, dňa 12.09.2011 sumu 500,00 €, dňa 27.10.2011 sumu 400,00 € a dňa
25.11.2011 sumu 40,00 €.

Súd sa v konaní oboznámil aj s oznámením o zahájení vymáhacieho procesu a záverečnou správou

o ukončení vymáhacieho procesu zaslanými žalobcovi ním oslovenou spoločnosťou na vymáhanie
pohľadávok, so zmluvou o nájme zo dňa 15.03.2010, v zmysle ktorej bol medzi žalobcom a žalovaným
dohodnutý nájom motorového vozidla v období od 15.03.2010 do 15.04.2010 za sumu 250,00 €
mesačne, ako aj s príjmovými pokladničnými dokladmi zo dňa 27.08.2010 na sumu 250,00 €, zo dňa
24.05.2010 na sumu 250,00 €, zo dňa 19.04.2010 na sumu 125,00 € zo dňa 19.04.2010 na sumu 125,00

€, zo dňa 15.03.2010 na sumu 125,00 €, zo dňa 28.10.2010 na sumu 250,00 €, zo dňa 27.09.2010
na sumu 250,00 €, zo dňa 27.07.2010 na sumu 250,00 a zo dňa 23.06.2010 na sumu 250,00 €,
predloženými žalobcom.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným došlo

k uzavretiu zmluvy o nájme dopravného prostriedku, predmetom ktorej bol záväzok žalobcu prenechať
žalovanému motorové vozidlo značky Peugeot Boxer, aby ho dočasne, v dobe od 12-tej hodiny dňa 27.
07.2011, užíval, a záväzok žalovaného zaplatiť za to žalobcovi dohodnutú odplatu - nájomné vo výške
25,00 € za 1 deň nájmu. Motorové vozidlo bolo žalobcovi vrátené dňa 31.10.2011 o 15:30 hod., pričom
malo ojazdené pneumatiky, odtrhnutú ručnú brzdu a poškodené čelné sklo. Žalobca svoj záväzok zo

zmluvy splnil. Žalovaný porušil zákonnú povinnosť zaplatiť žalobcovi nájomné dohodnuté v zmluve a
zo sumy nájomného, určenej v súlade s nájomnou zmluvou za dobu 96 dní nájmu vo výške 2 400,00
€, zaplatil žalobcovi len sumu 1 040,00 €. Vychádzajúc z uvedeného, súd dospel k záveru, že žaloba
žalobcu v časti zodpovedajúcej rozdielu nájomného vyfakturovaného žalobcom žalovanému faktúrou č.1512/11 zo dňa 10.12.2011 a vyššie uvedeným úhradám žalovaného, t.j. v časti o zaplatenie 1 360,00
€ je dôvodná, a preto jej v tejto časti vyhovel. Nárok žalobcu sa v uvedenej časti opiera o ustanovenie
§ 630 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len

„Obchodný zákonník“).

Podľa ustanovenia § 630 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka:

(1) Zmluvou o nájme dopravného prostriedku sa prenajímateľ zaväzuje prenechať nájomcovi dopravný

prostriedok na dočasné užívanie a nájomca sa zaväzuje zaplatiť odplatu (nájom).

(2) Zmluva vyžaduje písomnú formu.

Podľa ustanovenia § 634 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka:

(1)Nájomcajepovinnýplatiťnájomnévdohodnutejvýške,inaknájomnéobvyklévčaseuzavretiazmluvy
s prihliadnutím na povahu prenajatého dopravného prostriedku a určený spôsob jeho užívania.

(2) Ak neurčuje zmluva inak, je nájomca povinný platiť nájomné po ukončení užívania dopravného
prostriedku, ak je však nájomná zmluva uzavretá na dobu dlhšiu ako tri mesiace, koncom každého

kalendárneho mesiaca, v ktorom sa dopravný prostriedok užíval.

Podľa § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj
iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Účastníci majú procesnú dôkaznú povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie tvrdených skutočností.
Procesný dôsledok spojený s dôkaznou povinnosťou môže mať za následok neunesenie dôkazného
bremena.

Žalobca preukázal, že prenajal žalovanému motorové vozidlo a ku svojim tvrdeniam doložil listinné
dôkazy a to zmluvu o nájme, faktúry a príjmové doklady. Žalovaný len tvrdil, že neuzavrel nájomnú
zmluvu za 25,00 € denne a poukázal na to, že v minulosti uzatváral zmluvu za 200 € mesačne. Iné
dôkazy, okrem svojho tvrdenia, v konaní nepredložil a ani nenavrhol vykonať. Na základe uvedenej
dôkaznej situácie súd konštatuje, že žalovaný nepreukázal svoje tvrdenia, že by neuzavrel nájomnú

zmluvu za 25,00 € za deň nájmu, nakoľko okrem svojho tvrdenia neprodukoval žiadny iný dôkaz
oproti predloženému dôkazu žalobcom a to písomnej nájomnej zmluve. Ani tvrdenie, že predchádzajúci
rok platil len 200 € mesačne, nemôže zmeniť písomnú nájomnú zmluvu, okrem toho žalovaný ani tu
neuviedol pravdivú skutočnosť, pretože v predchádzajúcom roku bola uzavretá nájomná zmluva za
250,00 € mesačne. Preto bol žalobca v tejto časti nároku úspešný.

V prevyšujúcej časti, t.j. v časti o zaplatenie 500,00 €, ktoré si žalobca uplatnil voči žalovanému titulom
náhrady škody spôsobenej na motorovom vozidle, súd žalobe žalobcu nevyhovel, a preto ju v uvedenej
časti zamietol. V danom prípade žalobca právo na náhradu škody neuplatnil v zákonom stanovenej
lehote. Obchodný zákonník pod sankciou zániku práva prenajímateľa na náhradu škody na dopravnom

prostriedku ustanovuje na jeho uplatnenie lehotu šiestich mesiacov odo dňa vrátenia dopravného
prostriedku. Táto lehota má charakter prekluzívnej lehoty. Zákonným dôsledkom neuplatnenia práva
v zákonom ustanovenej lehote, ktorá je prekluzívnou lehotou, je zánik tohto práva, na ktorý musí súd
prihliadnuť ex offo. Súd mal za preukázané, že motorové vozidlo bolo žalobcovi vrátené dňa 31.10.2011.
Lehota na uplatnenie práva na náhradu škody teda uplynula dňa 30.04.2012. Žalobca uplatnil právo

na náhradu škody žalobou podanou súdu dňa 12.06.2013. Na uplynutie prekluzívnej lehoty súd musel
prihliadnuť z úradnej povinnosti, preto v časti nároku na náhradu škody na predmetnom motorovom
vozidle žalobu zamietol.

Podľa ustanovenia § 632 ods. 3 a 4 Obchodného zákonníka:

(3) Nájomca je povinný starať sa o to, aby na dopravnom prostriedku nevznikla škoda. Škodu na
dopravnom prostriedku znáša prenajímateľ, ibaže škoda bola spôsobená nájomcom alebo osobami,ktorým nájomca umožnil prístup k dopravnému prostriedku. Nájomca je povinný dať dopravný
prostriedok poistiť, len keď to určuje zmluva.

(4) Právo prenajímateľa na náhradu škody na dopravnom prostriedku zanikne, ak prenajímateľ
nepožaduje túto náhradu od nájomcu do šiestich mesiacov po vrátení dopravného prostriedku.

Výrok o náhrade trov konania sa opiera o ustanovenie § 142 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len „Občiansky súdny poriadok“), v zmysle ktorého ak mal účastník vo veci

úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá
na náhradu trov právo. Žalobca bol v konaní čiastočne úspešný, preto má právo na pomernú náhradu
trov konania. Na strane žalobcu vznikli trovy pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku v sume
111,50 €. Žalobca bol v konaní úspešný na 73,12 % v pomere k celku a žalovaný bol úspešný na 26,88
% v pomere k celku. Po odpočítaní úspechu žalovaného od úspechu žalobcu, má žalobca právo na
náhradu trov konania vo výške 46,24 %, čomu zodpovedá suma 51,55 € zaplateného súdneho poplatku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd
v Košiciach prostredníctvom tunajšieho súdu.

Podľa ust. § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných

náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, možno odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu,

ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v
§ 221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávnerozhodnutievoveci,c)súdprvéhostupňaneúplnezistilskutkovýstavveci,pretoženevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav

neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a
Občianskeho súdneho poriadku), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Podľa ust. § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu

nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.