Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. január 2017

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 5T/80/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716010328

Dátum vydania rozhodnutia: 11. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bc. Viktor Marko, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2017:6716010328.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen samosudcom JUDr. Bc. Viktorom Markom, PhD., v trestnej veci obžalovaného U. S.,
pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní
dňa 11. 01. 2017 vo Zvolene, takto

r o z h o d o l :

obžalovaný U. S., nar. XX.XX.XXXX v T., trvale bytom T., E. P. XXX/XX,

uznáva sa za vinného, preto že

aj napriek tomu, že mu bola rozsudkom samosudkyne Okresného súdu Zvolen č.k. 5P/76/2015-35 zo
dňa 27. 04. 2015 právoplatným dňa 14. 05. 2015 a vykonateľným dňa 16. 05. 2015 uložená povinnosť
prispievať na výživu maloletých detí S. S., nar. XX. XX. XXXX a D., nar. XX. XX. XXXX sumou 50,- €

mesačne na každé dieťa zvlášť, t.j. spolu 100,- € mesačne, počnúc dňom 01. 02. 2015, vždy do 15-
teho dňa v mesiaci k rukám matky detí Y. X.ej, nar. XX. XX. XXXX, si túto svoju zákonnú povinnosť
v mieste trvalého bydliska, okres T. a na iných miestach v období od 01. 01. 2015 do 11. 01. 2017
riadne a včas neplnil, keď na výživné zaplatil len dňa 25. 07. 2015 sumu 100,- €, dňa 24. 08. 2015 sumu
100,- € a v mesiaci marec 2016 sumu 1.300,- €, v mesiaci november 2016 sumu 150,- €, v mesiaci
december 2016 sumu 100,- €, pričom bol od 01. 01. 2015 do 04. 06. 2015 evidovaný ako uchádzač o
zamestnanie na príslušnom Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, od 05. 06. 2015 do 12. 08. 2015 bol
zamestnaný, a následne od 13. 08. 2015 opätovne evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, nepoberal

dávku v nezamestnanosti a nepožiadal o pomoc v hmotnej núdzi, čím si sám privodil stav bez hmotného
zabezpečenia a vznikol mu tak voči oprávnenej Y. X., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom T., E. P. XXX/XX,
prechodne bytom T., P.. H.. Š. XX, dlh na výživnom vo výške 650,- Eur,

teda

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnil z nedbanlivosti zákonnú povinnosť vyživovať iného,

čím spáchal

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.1 Trestného zákona.

Za to sa odsudzuje:Podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona, § 37 písm. m), § 38 ods. 2, ods. 4, § 46 Trestného zákona na
trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona súd obžalovanému určuje skúšobnú dobu v trvaní18 (osemnásť)

mesiacov.

Podľa § 51 ods. 4 písm. d) Trestného zákona súd obžalovanému ukladá povinnosť zaplatiť v skúšobnej
dobe zameškané výživné.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Zvolen podala dňa 03. 06. 2016na tunajší súd pod sp. zn.

3Pv/587/15/6611obžalobu na U. S. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného
zákona.

Obžalovaný U. S. na hlavnom pojednávaní po poučení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku nespravil
žiadne vyhlásenie. Po zákonnom poučení v rámci výsluchu uviedol, že výživné neplatil, pretože nemal

prácu, nepožiadal ani o podporu, lebo to nemalo význam, aby dostával cca 60,- Eur. Živila ho matka,
prácu si zháňal sám. Fajčí, občasne požíva alkohol, peniaze na cigarety a alkohol má z výplaty. Od
podania obžaloby uhradil výživné, doklady by mali byť v spise. Je možné, že ku dňu konania hlavného
pojednávaniadlhujenavýžinom650,-Eur.Sdeťmisastretáva,prispievaimajinak,kupujeimajdarčeky.
Zatiaľ deti uňho neboli, nevedel uviesť, či nechcú ísť, ale zatiaľ mu ich matka nedala. Od 16. 01.2017

má nastúpiť do novej roboty, naposledy pracoval v W., kde mal sezónnu prácu a zmluva mu skončila
30.11.2016, odvtedy je evidovaný na úrade práce.

Na hlavnom pojednávaní bola vypočutá svedkyňa Y. X., ktorá po zákonnom poučení uviedla, že v
roku 2015, to bolo, keď ich obžalovaný vyhodil z bytu, tak vtedy výživné neplatil, výživné si stiahla

až po nejakom čase, keď mali exekúciu na byt. Keď sa obžalovaný znovu zamestnal, začal platiť
výživné. Ku dňu konania hlavného pojednávania dlhoval na výživnom sumu 650,- Eur. Inak na výživu
detí neprispieva, nekupuje im darčeky, občas im dá nejaký keksík, niekedy sa s nimi stretáva. Počas
uvedeného obdobia deti netrpeli núdzou, snažila sa im zabezpečiť všetko, čo potrebovali.

Ku tejto svedeckej výpovedi sa vyjadril obžalovaný, ktorý uviedol, že čo sa týka darčekov, tak svedkyňa
uviedla klamstvá, a k tomu vyhodeniu z bytu uviedol, že prvé slová svedkyne boli „odchádzam“, on to
bral ako srandu, tak jej na to povedal „nech sa páči, môžete ísť“. Nebolo to tak, že by ju nejakým násilím
vyhodil z bytu.

Podľa § 269 a § 253 ods. 2 Trestného poriadku súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie
prečítaním listinných dôkazov, a to: rozsudok Okresného súdu Zvolen sp. zn. 5P/76/2015 (č.l. 12 - 14),
fotokópie rodných listov (č.l. 15 - 16), potvrdenie o návšteve školy (č.l. 17), správa katastrálneho odboru
(č.l.18-21),správyÚPSVaRZvolen(č.l.22-25,63-65),správaSociálnejpoisťovne(č.l.22,66),správa
od Ľubomíra Lapina (č.l. 27), zoznam vozidiel obžalovaného (č.l. 28), výpis živnostenského registra (č.l.

29), platobné doklady obžalovaného (č.l. 30 - 40), tabuľka platenia výživného (č.l. 41), správa Mestského
úradu Detva (č.l. 42, 67), správy na obžalovaného (č.l. 43, 68 - 70), doklad o uhradení výživného (č.l.
60), odpis registra trestov obžalovaného (č.l. 100).

Po vykonaní a zhodnotení vyššie uvedeného dokazovania súd dospel k nasledovným skutkových a

právnym záverom.

Vina obžalovaného bola vzhľadom na jeho výpoveď na hlavnom pojednávaní, ako aj vzhľadom na
výpoveď svedkyne Y. X. bez akýchkoľvek dôvodných pochybností jednoznačne preukázaná, navyše
potvrdená aj listinnými dôkazmi. Súd potom uznal vinu obžalovaného v zmysle podanej obžaloby, pričom

v zmysle § 122 ods. 13 Trestného zákona musel upraviť skutkovú vetu vo vzťahu ku obdobiu neplneniavyživovacej povinnosti, a to od 01. 01. 2015 do 11. 01. 2017 (teda do dňa vyhlásenia rozsudku), a
zároveň upravil výšku zameškaného výživného ku dňu vyhlásenia rozsudku na sumu 650,- Eur.

Podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona kto najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplní, čo aj z
nedbanlivosti, zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného, potrestá sa odňatím slobody až
na dva roky.

Podľa § 62 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov každý rodič bez

ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť
v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa
alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Neplnením vyživovacej povinnosti sa rozumie stav, keď oprávnená osoba nedostane všetko, čo je
obsahom vyživovacej povinnosti. Súd nie je viazaný rozhodnutím, ktorým bola táto povinnosť určená v

občianskoprávnom konaní, vrátane rozsahu výživného. Pri rozhodovaní o vine súd rozsah vyživovacej
povinnosti posudzuje samostatne, a preto môže vychádzať z iného rozsahu vyživovacej povinnosti
obžalovaného, než občianskoprávny súd.

Obžalovaný U. S. tak svojím konaním naplnil všetky obligatórne zákonné znaky skutkovej podstaty

prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona, pretože najmenej tri mesiace
v období dvoch rokov neplnil z nedbanlivosti zákonnú povinnosť vyživovať iného.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd vychádzal zo zásad pre ukladanie trestov uvedených v
§ 34 Trestného zákona. V prípade obžalovaného súd nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť v zmysle

§ 36 Trestného zákona, ale naopak, prihliadol na jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m)
Trestného zákona, t.j. že už bol za trestný čin odsúdený. Vzhľadom na prevahu priťažujúcich okolností
nad poľahčujúcimi potom súd musel v zmysle § 38 ods. 4 Trestného zákona zvýšiť dolnú hranicu
zákonomustanovenejtrestnejsadzbyojednutretinu.Trestnásadzbatrestuodňatiaslobodyvuvedenom
prípade potom predstavuje 8 mesiacov až 2 roky.

Zo správ na obžalovaného vyplýva, že v roku 2016 sa dopustil jedného priestupku. Z odpisu registra
trestov obžalovaného vyplýva, že bol v minulosti 2 krát súdne trestaný, naposledy v roku 2014, kedy
mu bol trestným rozkazom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 1T/8/2014 zo dňa 31. 01. 2014 uložený trest
odňatia slobody vo výmere 5 mesiacov, s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu vo výmere 15

mesiacov, do 18. 02. 2015. Z uvedeného je zrejmé, že prejednávaný trestný čin obžalovaný spáchal
v časti počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia. Vzhľadom k tomu, že obžalovaný
spáchal žalovaný trestný čin z nedbanlivosti, bolo možné postupovať v zmysle § 49 ods. 1 písm. a), ods.
2 Trestného zákona, a výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odložiť.

Súd potom uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 8mesiacov, pričom výkon tohto trestu
podmienečne odložil s určením skúšobnej doby v trvaní 18 mesiacov. Uvedený trest je podľa názoru
súdu postačujúci, pričom spĺňa jednak výchovný účel trestu, ako aj atribúty individuálnej a generálnej
prevencie,azároveňpostihujelenobžalovaného.Takýtotrestpostačujenaprevýchovuobžalovaného,a
zároveň mu zabráni v páchaní trestnej činnosti. Súd pri určovaní výmery trestu a výmery skúšobnej doby

prihliadol na čas, po ktorý obžalovaný neplní svoju vyživovaciu povinnosť, ako aj na výšku zameškaného
výživného, ako aj to, že v minulosti už bol právoplatne odsúdený. Súd zároveň uložil obžalovanému
aj povinnosť podľa § 51 ods. 4 písm. d) Trestného zákona, a to zaplatiť v skúšobnej dobe zameškané
výživné, preto aj určil skúšobnú dobu vo výmere 18 mesiacov, ktorá by mala byť na splnenie uvedenej
povinnosti postačujúca.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, v lehote 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.
Odvolanie má odkladný účinok.
Odvolanie môžu podať:- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného. V
prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného;
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech;

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech;
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať

odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli;
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli;
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to
v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba
oprávnená konať za právnickú osobu;

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.