Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. február 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/97/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3110011348
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Vranka
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3110011348.3

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Rastislava Vranku a sudcov JUDr. Romana
Hargaša a JUDr. Dušana Krč-Šeberu v trestnej veci proti obžalovanej L. R., pre obzvlášť závažný
zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a
obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. b/, c/, d/, ods. 2 písm. c/, e/ Tr. zák. s poukazom na § 138
písm. i/ Tr. zák., prejednal na verejnom zasadnutí dňa 23. februára 2017, odvolanie prokurátora Krajskej

prokuratúry Trenčín v neprospech obžalovanej podané proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa
9. septembra 2016, sp. zn. 8T/108/2010 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie prokurátora zamieta, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 9. septembra 2016, sp. zn. 8T/108/2010, bola obžalovaná
L. R. pri nezmenenom výroku o vine z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a

psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods.
1 písm. b/, c/, d/, ods. 2 písm. c/, e/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. i/ Tr. zák. vyplývajúcom
z právoplatných rozhodnutí - rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 28. októbra 2010, sp.zn.
8T/108/2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 5. januára 2011, sp.zn.
3To/141/2010 a uznesenia Okresného súdu Trenčín zo dňa 23. februára 2016, sp.zn. 4Nt/135/2015 v
spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 4. mája 2016, sp.zn. 23Tos/33/2016, odsúdená

podľa § 172 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l/ Tr. zák., § 38 ods. 2, 3, 8 Tr. zák. a § 39 ods. 1 Tr.
zák. na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov.

Podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. bola obžalovaná na výkon trestu odňatia slobody zaradená do ústavu na
výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 76 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 78 ods. 1 Tr. zák. jej bol uložený tiež ochranný dohľad na 2 roky,
pričom podľa § 77 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 51 ods. 4 písm. j/ Tr. zák. bola obžalovanej L. R. uložená
povinnosť spočívajúca v príkaze zamestnať sa v čase plynutia ochranného dohľadu alebo uchádzať sa
preukázateľne o zamestnanie.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť len vo výrokoch o uloženom treste

odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu, pretože ho v zákonnej 15-dňovej lehote včas podaným
odvolaním napadol pre nesprávnosť uvedených výrokov prokurátor Krajskej prokuratúry Trenčín (ďalej
len prokurátor) v neprospech obžalovanej L. R..

Prokurátor v odvolaní podanom v neprospech obžalovanej namietal správnosť výrokov o treste odňatia
slobody a spôsobe jeho výkonu s poukazom na to, že podľa jeho názoru obžalovanej uložený trest

je s poukazom na charakter a závažnosť spáchaných skutkov neprimerane mierny a navyše podľa
názoru prokurátora nesprávne mimoriadne znížený s použitím § 39 ods. 1 Tr. zák. Poukázal na to,že z výkladu citovaného ustanovenia je zrejmé, že súd by mal pristúpiť k moderácii trestu len za
existencie takých okolností, resp. pomerov, ktoré sa u trestných činov, resp. ich páchateľov bežne
nevyskytujú a ktoré je možné vyhodnotiť v prospech páchateľov. Práve táto ich výnimočnosť alebo

neštandarnosť objektívne spôsobuje, že trest ukladaný v rámci zákonom stanovenej trestnej sadzby
by bol pre páchateľa neprimerane prísny a na dosiahnutie účelu trestu by postačoval aj trest kratšieho
trvania. Pri rešpektovaní zásady adekvátnosti trestu s prihliadnutím na povahu a závažnosť činu, či
osobnosť páchateľa preto zákon priznáva súdu na túto situáciu reagovať možnosťou zníženia trestu
mimo hraníc zákonnej trestnej sadzby, pričom je, aby uplatnenie moderačného oprávnenia súd vždy

argumentačne odôvodnil takým spôsobom, aby nevznikali žiadne pochybnosti o oprávnenosti použitia
tohto ustanovenia. V posudzovanej veci súd prvého stupňa síce uviedol okolnosti jej zdravotného
stavu, ktoré by samy osebe mohli odôvodňovať tento postup, avšak podľa názoru prokurátora je
potrebné zvážiť aj otázku zabezpečenia ochrany spoločnosti, najmä s poukazom na závažnosť a povahu
spáchaného skutku, spočívajúcu v mimoriadne nebezpečnom konaní - v distribúcii a predaji ťažkých
drog vo veľkom množstve, ktoré ohrozuje životy a zdravie veľkého počtu ľudí. Podľa prokurátora súd

prvého stupňa nebral do úvahy skutočnosť, že obžalovaná bola členkou organizovanej skupiny so
zapojením prakticky všetkých členov rodiny, vrátane maloletého syna sestry obžalovanej, že spoločne
vytvorili distribučnú sieť zameranú výhradne na predaj heroínu a metamfetamínu, teda tzv. tvrdých
drog, ktorých užívanie je pre konzumentov spojené so zvýšenou mierou nebezpečnosti ohrozenia ich
zdravia a života a že z tejto činnosti, vrátane obžalovanej, mali výrazný finančný profit. Prokurátor ďalej

poukázal na to, že pri obzvlášť závažnom zločine nedovolenej výroby omamných a psychotropných
látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 2 Tr. zák. možno
pri použití § 39 ods. 1 Tr. zák. uložiť v zmysle § 39 ods. 3 písm. c/ Tr. zák. trest odňatia slobody vo
výmere najmenej 5 rokov, pričom namietal, že trest v uvedenej výmere bol uložený aj obžalovanej.
Nestotožnil sa s argumentáciou súdu prvého stupňa v súvislosti s určovaním výmery trestu a namietal,

že pri rozhodovaní o treste nemal prihliadať na správanie sa obžalovanej po prepustení z výkonu trestu
po povolení obnovy konania, ani na jej kladné hodnotenie z ústavu na výkon trestu odňatia slobody. Tieto
okolnosti podľa názoru prokurátora mali byť podkladom len pre rozhodovanie vo vykonávacom konaní.
Nemal tiež prihliadať na plné doznanie sa obžalovanej, keďže túto okolnosť vyhodnotil ako poľahčujúcu
okolnosť, bola podkladom na zníženie hornej hranice trestnej sadzby v zmysle § 38 ods. 3 Tr. zák., a

teda na túto okolnosť prihliadol dvakrát. Nestotožnil sa ani so zaradením obžalovanej na výkon trestu do
ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Poukázal na to, že vzhľadom
na spáchanie obzvlášť závažného zločinu by mala byť zaradená primárne do ústavu s maximálnym
stupňom stráženia, avšak pri akceptácii skutočnosť, že predmetné konanie sa viedlo po povolení obnovy
konania v prospech obžalovanej a pôvodným rozsudkom bola zaradená na výkon trestu do ústavu so

stredným stupňom stráženia, mala by byť podľa jeho názoru zaradená obdobne, vzhľadom najmä na
charakter, závažnosť a rozsah trestnej činnosti.

Na základe uvedených dôvodov, prokurátor navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. d/, e/
Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a aby sám postupom podľa

§ 322 ods. 3 Tr. por. obžalovanej L. R. uložil podľa § 172 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l/ Tr.zák.
a § 38 ods. 2, 3, 8 Tr.zák. nepodmienečný trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby bez
použitia § 39 ods. 1 Tr.zák. so zaradením podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. do ústavu na výkon trestu odňatia
slobody so stredným stupňom stráženia a aby jej súčasne podľa § 76 ods. 1 Tr.zák. s použitím § 78 ods.
1 Tr.zák. uložil tiež ochranný dohľad na 2 roky a podľa § 77 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 51 ods. 4 písm.

j/ Tr.zák. aj povinnosť, spočívajúca v príkaze zamestnať sa v čase plynutia ochranného dohľadu alebo
uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.

Obžalovaná L. R. v písomnom vyjadrení zo dňa 7.12.2016 i 13.12.2016 k dôvodom odvolania
prokurátora podanom prostredníctvom obhajcu i na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu spolu s jej

obhajcom navrhli odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietnuť podľa § 319 Tr.por. Podľa názoru
obhajoby obžalovanej súd prvého stupňa riadnym a zákonným spôsobom vyhodnotil a odôvodnil
výnimočnosť jej pomerov, ktoré majú relevantný vplyv na posúdenie dôvodnosti použitia § 39 ods. 1
Tr.zák.Zataké,podľanejsprávnepovažovaljejrodinnéapredovšetkýmosobnépomery,ktorésúvstave
u obžalovanej vyvolať pri uložení trestu odňatia slobody v rámci zákonom stanovenej trestnej sadzby

osobitne citeľný dopad. Je pritom bez akýchkoľvek pochybností, že takýmito pomermi má zákonodarca
na mysli preukázateľne narušený a dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav obžalovanej. Odvolacie dôvody
prokurátora nepovažovala za dôvodné s poukazom na to, že v moderačnom oprávnení, ktoré uplatnil
súd prvého stupňa, je aj naďalej zabezpečená a prítomná ochrana spoločnosti pred páchateľom atiež na to, že súd prvého stupňa vzal do úvahy všetky právne významné skutočnosti, na podklade
ktorých dôvodne a vecne správne vyhodnotil, že pre zabezpečenie ochrany spoločnosti, vzhľadom na
pomery páchateľa, by bolo pre obžalovanú neprimerane prísne použitie trestnej sadzby ustanovenej

Trestným zákonom a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania. Správne
podľa nej vyhodnotil a oprel svoje rozhodnutie aj o hodnotenie správania sa obžalovanej, nielen po
prepustení z výkonu trestu po povolení obnovy konania, ale aj o hodnotenie jej správania sa a kladné
hodnotenia počas výkonu trestu odňatia slobody. Poukázala tiež na to, že odvolací súd v pôvodnom
rozsudku zo dňa 5.1.2011 konštatoval vo vzťahu k § 39 ods. 1 Tr.zák., že za pomery páchateľa hodné

osobitného zreteľa treba považovať rodinné pomery a ostatné pomery páchateľa, ktoré sú v stave pri
uložení trestu vyvolať osobitne citeľný dopad a zároveň vyslovil aj záver, že ide o také pomery, ktoré
existovali nie v čase spáchania trestného činu, ale v čase ukladania trestu, za ktoré treba považovať
predovšetkým narušený zdravotný stav. Podľa názoru obžalovanej súd prvého stupňa s prihliadnutím
na mieru narušenia páchateľa a správy o hodnotení jej správania správne vyhodnotil aj dôvodnosť na
jej zaradenie do ústavu na výkon trestu iného stupňa stráženia, než do ktorého mala byť zaradená,

preto ani námietky prokurátora ohľadne jej zaradenia na výkon trestu do ústavu s minimálnym stupňom
stráženia nepovažovala za dôvodné.

Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania prokurátora podľa
§ 316 ods. 1 Tr.por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr.por., na

podklade podaného odvolania prokurátora v neprospech obžalovanej, ktoré mu spolu so spisom boli
predložené dňa 11. novembra 2016, vykonal dňa 23. februára 2017 verejné zasadnutie a postupom
podľa§317ods.1Tr.por. preskúmalzákonnosťaodôvodnenosťlenprokurátoromnapadnutýchvýrokov
rozsudku o treste odňatia slobody a o spôsobe jeho výkonu, ako aj správnosť postupu konania, ktoré
im predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.

Pokiaľ ide o preskúmanie správnosti postupu konania súdu prvého stupňa, ktoré predchádzalo vydaniu
odvolaním napadnutých výrokov rozsudku, z obsahu odvolania prokurátora vyplýva, že neobsahuje
námietky voči postupu súdu prvého stupňa a v tomto smere nezistil pochybenie ani odvolací súd.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa, vychádzajúc zo zisteného
skutkového stavu a právnej kvalifikácie konania obžalovanej L. R., ako obzvlášť závažného zločinu
nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a
obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. b/, c/, d/, ods. 2 písm. c/, e/ Tr. zák. s poukazom na
§ 138 písm. i/ Tr. zák. vyplývajúcim z právoplatných rozhodnutí - rozsudku Okresného súdu Trenčín

zo dňa 28. októbra 2010, sp. zn. 8T/108/2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo
dňa 5. januára 2011, sp.zn. 3To/141/2010, teda výrokov o vine, ktoré neboli uznesením Okresného
súdu Trenčín zo dňa 23. februára 2016, sp. zn. 4Nt/135/2015 v spojení s uznesením Krajského súdu v
Trenčínezodňa4.mája2016,sp.zn.23Tos/33/2016,opovoleníobnovykonaniazrušené,ktorépretoani
nemohli byť napadnuté odvolaním a ktorých správnosť odvolací súd nemohol preskúmavať, postupoval

pri ukladaní trestu odňatia slobody, pri určení druhu a výmery trestu, ako aj spôsobu jeho výkonu v
súlade so zákonom. V posudzovanom prípade boli splnené podmienky na mimoriadne zníženie trestu
odňatia slobody s použitím § 39 ods. 1 Tr.zák. a trest uložený obžalovanej L. R. je zákonný a primeraný.

Podľa § 39 ods. 1 Tr.zák. môže súd páchateľovi znížiť (uložiť) trest aj pod dolnú hranicu trestu

ustanoveného týmto zákonom, ak vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa
má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane
prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania.

Zo znenia citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že hoci neviaže jeho aplikáciu na „výnimočné“

okolnosti prípadu, ani na „mimoriadne“ pomery páchateľa, už z názvu ustanovenia § 39 Tr. zák. a jeho
výkladu vyplýva, že ide o mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody, teda o ojedinelý a nie o pravidelný
postup súdu.

Z uvedeného dôvodu sa použitie ustanovenia § 39 ods. 1 Tr.zák. nemôže odôvodniť len ktorýmikoľvek

bežne sa vyskytujúcimi skutočnosťami, ale súd môže pristúpiť k mimoriadnemu zníženiu trestu len za
existencie takých okolností alebo pomerov, ktoré sa u týchto trestných činov a ich páchateľov bežne
nevyskytujú a ktoré je možné vyhodnotiť v prospech páchateľov. Práve táto ich výnimočnosť alebo
neštandardnosť objektívne spôsobuje, že trest ukladaný v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzbyby bol pre páchateľa neprimerane prísny a na dosiahnutie účelu trestu by postačoval aj trest kratšieho
trvania. Pri rešpektovaní zásady adekvátnosti trestu s prihliadnutím na povahu, závažnosť činu a osobu
páchateľa preto trestný zákon umožňuje súdu na túto situáciu reagovať možnosťou mimoriadneho

zníženia trestu aj pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej zákonom, pričom je dôležité, aby súd
jeho uplatnenie vždy argumentačne odôvodnil takým spôsobom, aby nevznikli žiadne pochybnosti o
oprávnenosti použitia tohto ustanovenia.
V záujme zákonnosti, má súdom uložený trest spĺňať podmienku primeranosti, pričom v rámci
požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu, ktorá

umožňuje naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch a individualizácia trestu je prostriedkom
dosiahnutia primeranosti trestu. Druh a výmera trestu preto musia byť súdom v každom konkrétnom
prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu, pričom v rámci
sudcovskej individualizácie trestu môže nepochybne dôjsť aj k aplikácii ustanovenia § 39 ods. 1 Tr.zák.
dovoľujúceho mimoriadne zníženie trestu. Takéto zníženie pritom nie je bežné, ale je možné len v
individuálnom prípade za existencie okolností odôvodňujúcich mimoriadne zníženie trestu.

V zmysle § 39 ods. 1 Tr.zák. okolnosťami prípadu, v spojení s ďalšími tam uvedenými podmienkami,
môžu byť iba okolnosti, ktoré sú súčasťou skutku, resp. vo výnimočnom prípade aj také, ktoré síce nie
sú nevyhnutnou súčasťou príslušnej skutkovej podstaty, ale v danej kvalite a kvantite sa pravidelne
nevyskytujú. Pomery obvineného sa týkajú jeho osobnostného hodnotenia - charakterizujú jeho osobu,

ako objekt trestu a jeho citeľnosti pre neho a význam týchto pomerov sa zhodnotí vo všetkých týchto
súvislostiach významných pre jeho nápravu a z toho plynúci záver musí byť zjavný, že trest uložený v
rámci zákonnej trestnej sadzby by obvinený pociťoval podstatne citeľnejšie, ako iní páchatelia. Teda,
že by bol neprimerane prísny a súčasne, že narušenosť obvineného nie je až taká závažná, aby bolo
potrebné na neho pôsobiť trestom dlhšieho trvania.

V aplikačnej praxi súdov okolnosťami prípadu sú všetky skutočnosti, ktoré majú vplyv na posúdenie
povahy, charakteru a závažnosti trestného činu, vrátane možnosti nápravy obvineného. Za pomery
páchateľa(vpodstatezapomeryosobitnéhozreteľa)trebapovažovaťrodinnéaosobnépomery,ktorésú
v stave u každého páchateľa pri uložení trestu vyvolať osobitne citeľný dopad. V podstate ide o pomery

(rodinné, osobné), ktoré existujú nie v čase páchania činu, ale v čase ukladania trestu a za takéto pomery
páchateľa treba považovať predovšetkým narušený zdravotný stav, starostlivosť o početnú rodinu a
skutočnú odkázanosť viacerých osôb na príjem zo zárobkovej činnosti páchateľa.

O takúto situáciu ide práve u obžalovanej L. R., a preto aplikácia ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. o

mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody, z hľadiska pomerov páchateľa prichádzala do úvahy a bola
súdom prvého stupňa správne použitá.

Za obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo
prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. b/, c/, d/, ods. 2 písm. c/, e/

Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. i/ Tr. zák. môže súd podľa trestnej sadzby uvedenej v ods. 2 §
172 Tr. zák. uložiť trest odňatia slobody na 10 až 15 rokov. Zákonodarca teda v tejto relatívne určitej
trestnej sadzbe určil jej hornú a dolnú hranicu, zároveň ich výškou vyjadril nielen škodlivosť, resp. typovú
závažnosť tohto trestného činu, ale stanovil súdu aj isté mantinely pri jeho rozhodovaní, no zároveň mu
ponechal dostatočný priestor pre individualizáciu trestu podľa okolností konkrétneho prípadu, v rámci

relatívne určenej trestnej sadzby. Z uvedeného je preto nesporné, že zákonodarca práve tým, že určil
vysokú trestnú sadzbu, ktorú súd môže uložiť za trestný čin spáchaný obžalovaným, vyjadril typovú
závažnosť tohto trestného činu, ako trestného činu pre spoločnosť vysoko škodlivého.

Vzhľadom na prevažujúci pomer poľahčujúcich okolností po úprave základnej trestnej sadzby v zmysle

§ 38 ods. 3 Tr. zák. (zníženie hornej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu) hrozil
obžalovanej L. R. trest odňatia slobody v rozpätí od 10 rokov do 13 rokov a 4 mesiacov.

Odvolací súd, zaoberajúc sa argumentáciou prokurátora uvádzanou v odvolaní vo vzťahu k trestu
odňatia slobody uloženému obžalovanej, považuje za potrebné ďalej uviesť, že na jednej strane štát

chráni svoj záujem na ochrane ľudského života a zdravia pred škodlivými účinkami omamných a
psychotropných látok, jedov a prekurzorov aj za použitia prísnych sankcií postihujúcich také protiprávne
konanie, akého sa dopustila obžalovaná L. R., v čom sa prejavuje prvok generálnej prevencie. Na
druhej strane Trestný zákon v základných zásadách ukladania trestov, konkrétne v ustanovení § 34ods. 1, 3 a 4 Tr. zák. zakotvuje účel trestu, ktorý má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom
tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu,
aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, pričom trest zároveň

vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest má postihovať iba páchateľa tak, aby
bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby a pri určovaní jeho druhu
a výmery treba prihliadať, najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku,
priťažujúceokolnosti,poľahčujúceokolnostianaosobupáchateľa,jehopomeryamožnosťjehonápravy.
Z uvedeného je zrejmé, že pri ukladaní trestu je nutné prihliadať nielen na generálnu prevenciu, ale aj

individuálnu a trest má teda spĺňať nielen represívnu funkciu, ale aj prevýchovnú, pričom tieto majú byť
vyvážené. Jedným zo zákonných nástrojov zohľadnenia uvedeného je aj možnosť použitia § 39 ods.
1 Tr. zák., podľa ktorého môže súd znížiť trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej týmto
zákonom, ak vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by
použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom by bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na
ochranu spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania.

V posudzovanej veci sa súd prvého stupňa dôsledne zaoberal vyššie uvedenými skutočnosťami,
majúcimi vplyv na potrestanie obžalovanej L. R., vzal pri tom dôvodne a vecne správne do úvahy nielen
to, že obžalovaná sa priznala k spáchaniu trestného činu a úprimne ho oľutovala, že jej správanie, tak
vo výkone trestu pred povolením obnovy konania, ako aj po jej prepustení z výkonu trestu po povolení

obnovy konania, bolo pozitívne hodnotené a bezproblémové, ale správne prihliadol aj na jej osobné
pomery spočívajúce v jej preukázateľne narušenom a dlhodobo nepriaznivom zdravotnom stave, ktorý
si sama neprivodila a ktorý je spôsobilý u obžalovanej vyvolať pri uložení trestu odňatia slobody v
rámci zákonom stanovenej trestnej sadzby osobitne citeľný dopad. Význam týchto pomerov obžalovanej
dostatočne zhodnotil vo všetkých súvislostiach významných pre jej nápravu a vyvodil z nich vecne

správny a zjavný záver, že trest uložený v rámci zákonnej trestnej sadzby by obžalovaná pociťovala
podstatne citeľnejšie, ako iní páchatelia, teda, že by bol neprimerane prísny a súčasne, že narušenosť
obžalovanej nie je až taká závažná, aby bolo potrebné na obžalovanú pôsobiť trestom dlhšieho trvania.

Ustanovenie § 39 ods. 1 Tr.zák. je vyjadrením zásady individualizácie trestu, vzhľadom k osobe

páchateľa a jeho pomerom, teda k okolnostiam, ktoré nemajú priamy vzťah k spáchaniu trestného činu. Z
ustálenej judikatúry, tak súdov Slovenskej republiky, ako aj Európskeho súdu pre ľudské práva, vyplýva,
že takou okolnosťou nepochybne je závažný zdravotný stav páchateľa, resp. jeho podstatná zmena,
ktorú si sám neprivodil.

V danom prípade boli obžalovanej počas výkonu trestu uloženého pôvodným rozsudkom Okresného
súdu Trenčín zo dňa 28. októbra 2010, sp. zn. 8T/108/2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu
v Trenčíne zo dňa 5. januára 2011, sp. zn. 3To/141/2010, opakovane diagnostikované veľmi závažné
cievne ochorenia - aneuryzmy mozgových ciev, neuropatia oboch optických nervov, ako aj organická
afektívna porucha. Z charakteru závažného ochorenia obžalovanej, ktoré bolo u nej diagnostikované,

vyplýva, že opakované vytváranie aneuryziem je nielen obžalovanou, ale aj lekármi nepredvídateľné,
pričom ide o ochorenie, ktoré znamená priame ohrozenie života pacienta a môže nastať kedykoľvek,
náhle a neočakávane. Na podklade rozsiahlych vyšetrení bolo v prípade obžalovanej preukázané, že ide
o geneticky podmienené ochorenie, ktoré u nej bolo prítomné už v čase pôvodného rozhodovania súdu,
avšak klinicky sa prejavilo až vo výkone trestu. Pacientom trpiacim aneuryzmou mozgových ciev lekári

nariaďujú maximálne kľudový a bezstresový režim, pričom ide prakticky o trvalý stav, ktorý kedykoľvek
môže mať fatálne následky. Závažnosť zdravotného stavu obžalovanej potvrdzuje aj rozhodnutie
Sociálnej poisťovne o uznaní obžalovanej invalidnou s mierou poklesu pracovnej schopnosti 70 %.
Obžalovaná už doteraz časť trestu podľa pôvodného rozsudku vykonala bez disciplinárnych problémov
s viacerými disciplinárnymi odmenami, pričom aktuálne ide o vážne chorého, ťažko (s nevyhnutnou

oporou) sa pohybujúceho páchateľa, u ktorého je ťažko predstaviteľné, že by v takom zdravotnom stave
bola schopná páchať trestnú činnosť a že by predstavovala závažné ohrozenie spoločnosti. Obžalovaná
vjejsituáciiasjejzdravotnýmstavomjepretojednoznačnýmpríkladompáchateľa,uktoréhojenamieste
aplikácia ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. v rozsahu, v akom ho aplikoval súd prvého stupňa. .

Súd prvého stupňa, vzhľadom na okolnosti dôvodne a vecne správne uvedené v odôvodnení
napadnutého rozsudku, vyvodil preto vecne správny záver, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a
nápravu obžalovanej L. R. ako páchateľa postačí aj nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 5rokov, teda trest odňatia slobody znížený pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom
s použitím § 39 ods. 1 Tr. zák. a v súlade s ustanovením § 39 ods. 3 písm. c/ Tr. zák.

Trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov uložený obžalovanej L. R. je trestom primeraným. Zodpovedá
všetkým zákonným hľadiskám stanoveným pre jeho ukladanie v zmysle § 34 Tr. zák., konkrétnej miere
závažnosti spáchaného trestného činu vyplývajúcej z jeho povahy a spôsobu spáchania, zisteným
poľahčujúcim okolnostiam, ako aj pomerom obžalovanej ako páchateľa, jej doterajšiemu spôsobu
života a závažnosti jej zdravotného stavu, ako aj možnostiam jej nápravy z hľadiska účelu trestu, jeho

individuálnej i generálnej prevencie tak, ako na ne poukázal v napadnutom rozsudku súd prvého stupňa,
pričom uložený trest odňatia slobody v takto stanovenej výmere je súčasne dostatočným vyjadrením
morálneho odsúdenia obžalovanej spoločnosťou.

Trest odňatia slobody v rozsahu uloženom obžalovanej L. R. súdom prvého stupňa spolu s vecne
správne uloženým ochranným dohľadom na dobu 2 rokov zodpovedá podľa zistenia odvolacieho súdu

zákonným požiadavkám proporcionality trestu - jeho primeranosti a spravodlivosti, dostatočne odrádza
ostatných potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov a u ostatných členov spoločnosti
posilňuje pocit právnej istoty a spravodlivosti, preto môže v dostatočnej miere plniť funkciu generálnej
a individuálnej prevencie trestu.

Vecne správny a v súlade s ustanovením § 48 ods. 4 Tr. zák. je aj výrok o zaradení obžalovanej L. R.
na výkon uloženého trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Odvolací súd teda nezistil žiadne zákonné dôvody na zmenu napadnutého rozsudku v neprospech
obžalovanej L. R., vo vzťahu k výrokom o treste odňatia slobody a o spôsobe jeho výkonu, preto v tomto
smere odvolacie námietky prokurátora nepovažoval za dôvodné a neakceptoval ich.

So zreteľom na uvedené skutočnosti, odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd rozhodol na
základe náležite zisteného skutkového stavu veci a v súlade so zákonom, preto odvolanie prokurátora
v neprospech obžalovanej ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.