Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. január 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoP/155/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7109228339
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7109228339.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov

senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Imricha Volkaia vo veci starostlivosti súdu o maloletého
C.O. C. nar. X.X.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Košice dieťaťa rodičov: B.. Y. C. nar. X.XX.XXXX bývajúcej v I. C. P.. A. Č.. XX zastúpenej JUDr. Ľubicou
Višňovskou advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na ul. Štúrovej č. 20 a V. C.
nar. XX.X.XXXX bývajúceho v I. C. P.. S. Č.. XX zastúpeného JUDr. Tomášom Čverčkom advokátom
Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na ul. Čajakovej č. 5 o určenie dlžného výživného, o
odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 4.5.2016 č.k. 21P 237/2009-346 takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok tak, že určuje dlžné výživné pre mal. C. za obdobie od 3.11.2009 do 3.2.2011 v sume
1.828,32 €, ktoré zaväzuje otca zaplatiť matke maloletého do 60 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žiaden z účastníkov ani štát nemajú právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom určil dlžné výživné pre mal. C. za obdobie od 3.11.2009
do 3.2.2011 v sume 343,23 €, ktoré povolil otcovi uhradiť v dvoch splátkach tak, že prvá polovica dlžného
výživného je splatná do 15 dní od právoplatnosti rozsudku a druhá do 60 dní od právoplatnosti rozsudku.
Rozhodol, že žiaden z účastníkov ani štát nemajú právo na náhradu trov konania.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie matka a navrhla, aby odvolací
súd zmenil napadnuté rozhodnutie a vyslovil, že určuje dlžné výživné pre mal C. C., nar. X.X.XXXX
za obdobie od 3. 11. 2009 do 3. 2. 2011 vo výške 2 525,83 €. Odporca je povinný dlh na výživnom
zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Matka odôvodňuje svoje odvolanie podľa ust. §221 ods.
1 c, d, e, f OSP. Rozsudkom OS Košice L, 21P 237/2009 zo dňa 10. 7. 2013 súd vyslovil, že otec mal.
C. je povinný prispievať na výživu maloletého v období od 3. 11. do 3. 2. 2011 mesačne sumou 350,-

€, čo teda predstavuje celkom sumu 5 250,- €. Súd ustálil podľa napadnutého rozsudku, že z takto
zisteného dlžného výživného otec neuhradil len čiastku 343,23 € a teda uznal, že toto je dlh na výživnom
a zároveň povolil otcovi splatiť tento dlh v 2 splátkach. Z výsluchu rodičov a pripojených písomných
dokladov vyplýva, že matka maloletého užívala bankomatovú kartu na ktorú vkladal otec maloletého
peniaze.Taktootecmaloletémuzaplatildňa23.12.2009sumu500,-€prevodomnaúčetmatky.Súhlasila
so záverom súdu, že boli uskutočňované platby na jej účet dňa 4.2.2010 v sume 250,-€, aj s platbou
pripísanou na účet matky dňa 4.3.2010 v sume 250,- € a 26.3.2010 300,- €, 10.5.2010 250,-€, 13.5.2010

150,- €. K tejto časti dávame do pozornosti odvolaciemu súdu, že sa jednalo o účet matky vedený v
SLSP a. s., na jej meno pod č. 0574409606/ 0900. Výpisy z uvedeného obdobia sa nachádzajú v spise.
Teda na účet matky bolo uhradených 1 700,- €, ktorú sumu matka jednoznačne odsúhlasuje. Ďalej súd
uvádza, že uznal čiastku 350,- €, ktorú mala obdržať matka 16. 6. a to údajne tak, že peniaze vybralaz účtu vedeného na meno otca, na ktorú jej otec maloletého dal k dispozícii bankomatovú kartu. K tejto
platbe uvádza, že v uvedenom období bankovú kartu nemala k dispozícii a túto jej otec maloletého zaslal
až 8.7.2010 a to bez PIN kódu, ktorý jej oznámil až keď prišiel dňa 13.7.2010 na územie Slovenska.

Uviedla, že pokiaľ súd uvádza, že otec maloletého poskytol finančné prostriedky maloletému 28.7.2010 v
sume 70,- €, s tým súhlasí. Čo sa týka tvrdenia súdu, že dňa 4.8.2010 maloletý dostal od otca v hotovosti
sumu 320,- € sa nezakladá na pravde, lebo nebol na území SR a keď sa vrátil koncom augusta len
povedal synovi, že starí rodičia mu posielajú 140,- € avšak tieto nedá matke k rukám ani jemu, lebo by
ich matka minula pre seba. Matka maloletého nesúhlasí s tým, že dňa 1. 9. 2010 vybrala sumu 250,- €,

pretože z výpisu je síce zrejmé, že otec v ten deň vložil sumu 255,- € a 3. 9. 2010 bola vybraná suma
250,- € na Pribinovej ulici v Košiciach avšak matka tieto peniaze nevybrala. Otec maloletého v ten deň
telefonoval so synom a že je na území SR a práve pri tomto telefonáte uviedol synovi, že starí rodičia
mu posielajú 140,-€ avšak mu ich nedá. Čo sa týka platby zo dňa 27.10.2010 v sume 350,- €, toto bola
iba suma pripísaná na účet avšak matka mohla vybrať iba 340,- € pretože bankomatová karta jej viac
nevydala. To je aj zrejmé z výpisu z účtu, ktorý otec predložil. Rovnako platí aj platba 30.11.2010 v sume

360,- € avšak ona mohla vybrať iba sumu 350,- €, čo aj uznáva a zrejmé je to aj z výpisu. Pokiaľ súd
tvrdí, že dňa 23.12.2010 bola uskutočnená platba v sume 350,- € je treba uviesť, že otec maloletého ju
možno aj pripísal na účet, avšak ona ju nikdy nevybrala pretože táto suma sa už na účte nenachádzala.
Ďalej súd započítal údajnú platbu otca maloletého za január r. 2011 v sume 805,57 €, avšak z výpisu z
januára r. 2011 na účte k tomuto termínu sa nachádza suma 364,97 €, pričom výber v sume 350,- € bol

urobený 31.1.2011, čo aj matka uznáva avšak jedná sa o výživné, ktoré mal otec zaplatiť už na mesiac
február r. 2011, čo nespadá do obdobia rozhodného pre dlžné výživné. Z uvedeného dôvodu nevie prísť
nato, prečo súd uznal takúto sumu ako uhradenú, pretože ďalší výber podľa výpisu je urobený 9. 2. 2011
na sumu 100,- € aj na sumu 5,57 €, pričom ďalší výber je urobený až 25. 2. 2011 na sumu 350,- €.
Jedná sa o plnenie, ktoré bolo započítané do plnenia vyživovacej povinnosti otca po zániku manželstva,

teda nie v rozhodnom období. Z dôvodu istoty predkladá aj výpis z účtu matky vedenej v SLSP a. s., zo
dňa 31.1.2011 z ktorého je zrejmé, že žiadna takáto čiastka zo strany otca na jej účet pripísaná nebola.
Ďalej 1. stupňový súd uvádza, že má zato, že otec maloletého dňa 3.11.2009, kedy dostal mzdu od
svojho bývalého zamestnávateľa nechal matke 900,- €, čo aj matka potvrdila a uznal, že fakticky otec
dal na výživné pre maloletého už na november r. 2009 sumu 600,- € a ako príspevok na nájomné súd

uznal čiastku 300,- €, keďže v predmetnom dome žili 3 osoby. Tieto skutočnosti však sa zakladajú iba
na výpovedi otca maloletého a nie sú vôbec pravdivé. Do uvedeného obdobia rodičia žili v spoločnej
domácnosti a aj keď medzi nimi boli hádky, neexistovala ani len zmienka o tom, že by sa mali rozísť a
teda je absurdné aby otec v uvedený deň dal matke takúto sumu na výživné pre maloletého. O rozvode
nebola ani len zmienka aj keď je pravdou, že matka v uvedený deň 3. 11. 2009 podala návrh na určenie

výživného pre maloletého o čom otec nemal ani len tušenie a v ten istý deň matka dala aj návrh na rozvod
manželstva. Rovnako tvrdenie otca, že si to preto tak pamätá, že to bolo 3. 11. 2009 lebo vtedy dostal
peniaze od zamestnávateľa je klamlivé, pretože otec maloletého dostával platbu od zamestnávateľa na
svoj účet najneskôr do 25. resp. 26. toho ktorého mesiaca, čo sa dá aj zistiť výpisom z jeho účtu, na
ktorý mu peniaze prichádzali a je tiež pravdou, že otec dal tieto peniaze len z toho dôvodu, že matka

maloletého v tom čase stále bola podielovou spoluvlastníčkou domu v ktorom žili, neplatila za spotrebu
elektrickej energie a ďalších médií svojej matke, ktorá tieto platby v celosti uhrádzala a de facto celý
rok všetci traja žili v rodinnom dome zadarmo. V uvedenom období stará matka maloletého obdržala
vyúčtovanie za plyn, kde bol nedoplatok 300,- € a ona vyplatila poistku pre maloletého v sume 182,- €.
Otec maloletého dňa 25. 10. 2009 hodil 900,- € na komodu so slovami, že - tu máš a vyplať čo sme

tvojej mame dlžní. Zdôraznila, že v danom období ešte váhala s podaním návrhu na rozvod manželstva,
o čom sa vôbec s otcom maloletého nerozprávala a teda tvrdiť, že tieto peniaze otec dával ako výživné
pre maloletého je účelové zo strany otca. Uviedla, že stará matka mala ďalšie výdavky v auguste r. 2009,
keď sa s maloletým vracala z Grécka, prilietala lietadlom do Budapešti, bez finančných prostriedkov
a preto stará matka svojim autom išla do Budapešti a naspäť a okrem nákladov na benzín mala aj

náklady na zaplatenie diaľničných poplatkov a iné. Z uvedeného dôvodu tvrdenie otca maloletého, že
dal 900,- € na výživu na maloletého je absurdné, pretože do uvedeného obdobia žili riadne v spoločnej
domácnosti a nebol dôvod aby otec platil výživné, bol však dôvod aby poskytli aspoň čiastočné úhrady
za spotrebované energie v rodinnom dome, za stravu a iné náklady, ktoré ako rodina mali a ktoré znášala
stará matka maloletého. Z uvedeného vyplýva, že otec za rozhodné obdobie od 3.11.2009 do 3.2.2011

mal zaplatiť 350,- € krát 15 mesiacov = 5 250, €, otec však v skutočnosti zaplatil: 23.12.2009 500,- €,
4.2.2010 250,- €, 4.3.2010 250,- €, 26.3.2010 300,- €, 10.5.2010 250,- €, 13.5.2010 150,- € a to na
účet matky celkom 1 700,- € Platby na kreditnú kartu na meno otca : 14.7.2010 242,31 €, 30.7.2010
74,63 €, 29.10.2010 340,- €, 3.11.2010 12,43 €, 1.12.2010 350,- €, 4.12.2010 4,80 € a to celkom :1024,1 7 €. Zdôraznila, že dátumy uvádzané súdom a ňou sa nezhodujú, pretože súd uvádzal dátumy
vkladov otca a nie výbery matky. Uznala, že otec uhradil sumu 2 724,17 € a teda pri odpočítaní tejto
sumy zo sumy 5 250,- € otec mal zaplatiť za rozhodné obdobie ešte sumu 2 525,83 €, čo predstavuje

dlžné výživné za rozhodné obdobie.

3. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozhodnúť na základe dostupných dôkazných
materiálov s poukazom na odôvodnené potreby maloletého, zárobkové možnosti a majetkové pomery
oboch rodičov.

4.Otecvovyjadrenínavrholpotvrdiťrozsudokspoukazomnaust.§2ods.1CMPvnadväznostinaust.§
387ods.1CSP.Vyslovilnázor,žesúdprvejinštanciesprávneaúplnezistilskutočnýstavveciadôsledne
sa vysporiadal so všetkými vyjadreniami strán prednesenými v konaní. Skutočnosti uvádzané matkou
sú nedôvodné a nemajú základ v objektívnej dôkaznej situácii vo veci. Rozsudok súdu prvej inštancie
je vecne správny a zákonný a v súvislosti s týmto konaním podal kolízny opatrovník aj vyjadrenie zo

dňa 13.6.2016.

5. Zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) bol zrušený Občiansky súdny
poriadok v znení platnom do 30.6.2016 (§ 473 CSP) a zároveň 1.7.2016 nadobudol účinnosť aj zákon
č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).

6. Podľa ust. § 395 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP),
ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho
účinnosti.

7.Podľaust.§2ods.1CMP,nakonaniapodľatohtozákonasapoužijúustanoveniaCivilnéhosporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak

8. Podľa § 232 ods. 3, 4 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v

odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti
splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak
súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za
následok splatnosť celého plnenia.

9. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

10. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o určení výživného na
čas po rozvode spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z § 65 a § 66

CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP
a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, použil správne ustanovenia
Zákonaorodine,ktorévšaknesprávneaplikoval.Zobsahuspisuvyplýva,žepredmetomtohtokonaniaje
určenie dlžného výživného pre mal. C. za obdobie od 3.11.2009 do 3.2.2011. Otec mal. C. bol rozsudkom
Okresného súdu Košice I sp.zn. 21P 237/2009 zo dňa 10.7.2013 zaviazaný prispievať na výživu

maloletého 350 € mesačne. V zmysle uvedeného dlžné výživné za predmetné obdobie od 3.11.2009
do 3.2.2011 činí 5.252,49 €. Medzi rodičmi nebolo sporné, že otec na výživu maloletého zaplatil
23.12.2009 sumu 500 € prevodom na účet matky a tiež 4.2.2010 250 €, 4.3.2010 250 €, 26.3.2010
300 €, 10.5.2010 250 €, 13.5.2010 150 € prevodom na účet matky vedený v Slovenskej sporiteľni
v úhrnnej sume 1.700 €. V priebehu konania na súde prvej inštancie otec preukazoval, že poskytol

matke bankomatovú aj kreditnú kartu, na ktoré prispieval finančné prostriedky, z ktorých mala matka
zabezpečovať výživu mal. C.. Z listinných dôkazov predložených otcom, z ktorých jednoznačne vyplývali
výpisy z účtu, bolo preukázané, že z týchto bankomatových kariet vyberal finančné prostriedky aj otec
okrem matky maloletého a z jednotlivých transakcií, ktoré preukazovali výber finančných prostriedkov
matkou, 13.7.2010 52,31 €, 14.7.2010 100 €, 14.7.2010 80 € a 16.7.2010 10 € (č.l. 308 spisu), dňa

30.7.2010 50 €, dňa 30.7.2010 20 €, dňa 28.8.2010 4,63 € (č.l. 309 spisu), dňa 29.10.2010 340 €,
3.11.20103,95€,8.11.20108,48€(č.l.314spisu),dňa1.12.2010350€,4.12.20104,80€(č.l.316spisu),
dňa 31.1.2011 350 €, 30.7.2010 50 € + 20 €, v úhrnnej sume 1.374,17 €. Odvolacia námietka matky
ohľadne neuznania výživného v sume 350 € uhradeného v mesiaci január 31.1.2011 je nedôvodná.Matka uznáva, že sa jedná o výživné, ktoré mal otec zaplatiť už na mesiac február 2011, čo nespadá
do obdobia rozhodného pre dlžné výživné a taktiež výživné uhradené 3.11.2009, kedy v čase, keď
otec opustil spoločnú domácnosť, nechal matke sumu 900 €, ktoré matka neuznala ako výživné pre

maloletého, ale úhradu nákladov na bývanie. Odvolací súd poznamenáva, že výživné je prednostnou
pohľadávkou, preto správne súd prvej inštancie prednostne zo sumy 900 € uznal 350 € ako výživné a
zvyšok sumy na zabezpečenie nákladov spočívajúcich s bývaním a taktiež suma uhradená v januári
2011 bola súdom prvej inštancie správne uznaná za výživné za mesiac január, nakoľko bola uhradená
v rozhodnom období, nakoľko v mesiaci február od 3.2.2011 v zmysle právoplatného rozvodového

rozsudku bol otec povinný plniť výživné v zmysle rozvodového rozsudku. Odvolací súd poukazuje
na ust. § 232 ods. 3, 4 CSP, z ktorého vyplýva, že určenie dlhšej ako trojdňovej lehoty na plnenie
alebo povolenie splátok umožňuje súdu, aby sám, nezávisle na návrhu účastníkov konania zvážil,
či je povolenie takejto výhody vhodné so zreteľom na pomery toho, komu sa povinnosť ukladá, na
výšku prisúdeného nároku alebo na iné okolnosti prípadu a zároveň, či neprimerane neznevýhodní
povinného oproti oprávnenému. Zvláštnu pozornosť je potrebné venovať povoleniu výhody povinnému

v prípade výživného pre dieťa, ktoré nie je schopné samé sa živiť a okrem iného je prednostnou
pohľadávkou so zreteľom na naliehavosť potreby, ktorej výživné slúži. Súd je povinný prihliadnuť aj
na postoj povinného k plneniu, ako aj na to, či povolenie takejto výhody nebude mať ťaživý dopad na
oprávneného, prípadne, či je možné od neho spravodlivo žiadať strpenia plnenia v splátkach alebo v
dlhšej ako zákonnej lehote. Odvolací súd vzhľadom k povahe prejednávanej veci, priznanému nároku,

dĺžke rozhodovania o návrhu nepovažuje za spravodlivé priznať výhodu splátok, prípadne dlhšiu lehotu
splatnosti ako 60 dní, pretože otcovi muselo byť zrejmé, ako si plnil vyživovaciu povinnosť a pri
primeranej prezieravosti si mohol vyčísliť dlžné výživné a vytvárať úspory na úhradu dlžného výživného,
pretože je nepochybné, že ani matka pri uspokojovaní potrieb maloletého nebola zvýhodnená splátkami
a musela potreby maloletého uspokojovať postupne tak, ako vznikali a z hľadiska účelu, ktorému výživné

slúži, je vhodné, aby dlžné výživné bolo zaplatené naraz, čo umožňuje lepšie využitie peňažných
prostriedkov v prospech maloletého. Preto odvolací súd uložil otcovi povinnosť zaplatiť dlh na výživnom
do 60 dní od právoplatnosti rozsudku, teda v lehote, ktorá výrazným spôsobom nezaťaží oprávnené
maloleté dieťa a otec bude mať dostatok času na zabezpečenie si finančných prostriedkov na úhradu
dlhu. Z týchto dôvodov odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP tak, ako je

uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

11. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na
náhradu trov odvolacieho konania (ust. § 396 CSP v spojení s ust. § 52 CMP), keďže v konaniach podľa
CMP žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak a

zároveň nezistil žiadne okolnosti nasvedčujúce tomu, že by to bolo spravodlivé (§ 55 CMP). Navyše ani
podľa právnej úpravy platnej do 30.6.2016 žiaden z účastníkov nemal právo na náhradu trov konania v
konaniach, ktoré bolo možné začať aj bez návrhu (§ 146 ods. 1 písm.a/ O.s.p.).

12. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).