Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. február 2016

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 25P/127/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1413207788
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Eva Suchová

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2016:1413207788.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v Bratislave, v konaní pred samosudkyňou Mgr. Evou Suchovou, vo veci

starostlivosti o maloleté dieťa: W. zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - U., zastúpená advokátkou JUDr.
Líviou Krnčokovou, so sídlom ul. 29. augusta 5, Bratislava a otec - P., za účasti Okresnej prokuratúry
Bratislava IV, Hanulova 9/A, Bratislava, o úprave styku otca s maloletým dieťaťom, takto

r o z h o d o l :

Otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletou W. každý nepárny kalendárny týždeň v čase od piatka
od 16.30 hod. do nedele do 18.00 hod. a každú stredu v čase od 16.30 hod. do 19.30 hod. s tým, že
táto úprava styku neplatí počas zimných, letných a jarných prázdnin.

Ďalej je otec o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletou nasledovne:

- každý párny rok v čase od 1.7. od 18.00 hod. do 8.7. do 18.00 hod. a každý nepárny rok v čase od
1.8. od 18.00 hod. do 8.8. do 18.00 hod.,
- každý nepárny rok v čase od 23.12. od 18.00 hod. do 26.12 do 18.00 hod. a každý párny rok v čase
od 29.12. od 18.00 hod. do 1.1. nasledujúceho roka do 18.00 hod.,

- každý párny rok počas jarných prázdnin v čase od 9.00 hod. v prvý deň jarných prázdnin do 18.00 hod.
v posledný deň jarných prázdnin.

Otec maloletú p r e v e z m e a po ukončení styku o d o v z d á v mieste bydliska maloletej a matka
je p o v i n n á maloletú k styku riadne pripraviť.

Súd vo zvyšku návrh otca z a m i e t a .

O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava IV dňa 19.4.2013 žiadal otec o úpravu styku s
maloletou W. tak, aby bol oprávnený sa s maloletou stretávať každý štvrtok od 16.00 hod. do piatka do
8.00 hod., každý prvý párny víkend v mesiaci v čase od soboty od 9.00 hod. do nedele do 18.00 hod.,
počas letných prázdnin v párnom roku od 1.7. od 9.00 hod. do 7.7. do 19.00 hod. a v nepárnom roku v
čase od 1.8. od 9.00 hod. do 7.8. do 19.00 hod., počas Vianočných sviatkov v nepárnom roku od 23.12.
od 19.00 hod. do 28.12. do 19.00 hod. a v párnom roku od 28.12. od 19.00 hod. do 2.1. nasledujúceho

roka do 19.00 hod. a počas jarných prázdnin v párnom roku od soboty od 10.00 hod. do nasledujúcej
soboty do 19.00 hod. V priebehu konania niekoľko krát zmenil návrh a napokon žiadal, aby bol upravený
jeho styk s maloletou W. v bežnom roku každý týždeň v pondelok a v stredu v čase od 16.30 hod. do
19.30 hod., každý nepárny kalendárny týždeň od piatka od 16.30 hod. do nedele do 18.00 hod., počasletných prázdnin v nepárnom roku od 1.8.00 hod. od 18.00 hod. do 8.8. do 18.00 hod. a v párnom roku
od 1.7. od 18.00 hod. do 8.7. do 18.00 hod., počas Vianočného obdobia v nepárnom roku od 23.12. od
18.00 hod. do 26.12. do 18.00 hod. a v párnom roku od 29.12. od 18.00 hod. do 1.1. nasledujúceho

roka do 18.00 hod. a počas jarných prázdnin každý párny rok od pondelka od 9.00 hod. do piatka do
18.00 hod. Návrh odôvodnil tým, že doposiaľ nebolo súdom rozhodnuté o úprave jeho styku s maloletou
a ohľadom stretávania sa s dcérou sa nevedia s matkou dohodnúť, matka mu v styku s maloletou bráni
a znemožňuje jeho stretávanie, čo pokladá za neakceptovateľný stav. Od rozpadu jeho vzťahu s matkou
maloletej sa o maloletú zaujíma, ale zaťatý postoj matky mu stretávanie s dcérou sťažuje a znemožňuje.

Ďalej uviedol, že v budúcnosti sa bude usilovať o väčší priestor na starostlivosť o dcéru, ktorý by mal
vyústiť do striedavej osobnej starostlivosti tak, ako je to v prípade jeho dvoch starších detí z prvého
manželstva.

Matka v písomnom vyjadrení k návrhu uviedla, že žiada návrh zamietnuť z dôvodu, že prezentovaný
záujem otca o starostlivosť o maloletú je zjavne účelový, otec nemá zábrany vypovedať na súde

nepravdivo,zaúčelomdosiahnutiasvojhozáujmu,prípadneúčelovovybraťdôkazyscieľomprezentovať
sa ako starostlivý a zodpovedný otec a svojim návrhom žiadnym spôsobom nezohľadnil nízky
vek maloletej, jej potreby a denný režim ako aj silnú citovú väzbu na matku. Ďalej v písomnom
vyjadrení uviedla, že na základe odporúčania detského psychológa navrhuje vykonať súdno-znalecké
dokazovanie, ktoré by bolo nezávislým podkladom pre rozhodnutie súdu vo veci určenia rozsahu styku

otca s maloletou.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, znaleckým dokazovaním, oboznámil sa so
spismi Okresného súdu Bratislava IV sp.zn. 13P 162/2011, 25P 199/2014, 25P 293/2015, ako aj s
ostatnými listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise a zistil nasledovný skutkový stav:

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č.k. 13P 162/2011-45 zo dňa 3.11.2011 súd schválil
rodičovskú dohodu, podľa ktorej bola maloletá W. zverená do osobnej starostlivosti matke a otec sa
zaviazal prispievať na výživu maloletej výživným vo výške XXX,-€, počínajúc dňom 3.11.2011. O úprave
styku otca s maloletou nebolo rozhodnuté, nakoľko rodičia zhodne uviedli, že sa o stretávaní otca s

maloletou dohodnúť vedia a nežiadali schváliť rodičovskú dohodu v tomto smere. Rozsudok nadobudol
právoplatnosť dňa 16.11.2011.

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č.k. 25P 199/2014-101 zo dňa 16.2.2015 súd zamietol návrh
otca na zníženie jeho vyživovacej povinnosti a tiež zamietol návrh matky na zvýšenie vyživovacej

povinnosti na maloletú W.. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 25.3.2015.

Uznesením Okresného súdu Bratislava IV č.k. 25P 293/2015-8 zo dňa 5.11.2015 súd nariadil predbežné
opatrenie, ktorým upravil styk otca s maloletou tak, že otec je oprávnený predbežne sa stretávať s
maloletou v každom kalendárnom týždni v stredu od 16.30 hod. do 18.00 hod. a v každom nepárnom

kalendárnom týždni v sobotu a v nedeľu od 15.00 hod. do 18.00 hod. s tým, že odovzdávanie a
preberanie maloletého dieťa bude prebiehať v mieste bydliska maloletého dieťaťa. Matka je povinná
maloletú na styk riadne pripraviť. Súd návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia vo zvyšku
zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 16.12.2015 a vykonateľnosť dňa 30.11.2015.

Otecvovýpovediachuviedol,ževrozhodnutíoúpravevýkonurodičovskýchprávapovinnostíkmaloletej
nebolo rozhodnuté o úprave styku. V priebehu rokov 2012 a 2013 sa s dcérou nestretával takmer vôbec,
resp. veľmi nepravidelne a obmedzene. Je toho názoru, že dôvodom, prečo sa s maloletou nestretával,
bola tvrdohlavosť na strane matky po jeho odchode zo spoločnej domácnosti. Na jar 2014, keď už
prebiehalo toto súdne konanie, sa začal s maloletou stretávať viac, keďže sa čiastočne s matkou na

pojednávaní súdu dohodli a zároveň začali obaja navštevovať psychológa. K tvrdeniam a výhradám
matky, že nevyužil všetky dohodnuté možnosti na stretnutie s dcérou uviedol, že stretnutia prebiehajú
len v prítomnosti matky tak, že matka mapuje každý ich pohyb a rozhovory, stále im je v pätách a celé
stretnutie je umelé. Dokonca sa stalo aj to, že im zasahovala do rozhovoru a pred dcérou ho vulgárne
osočovala.Navštevovaliajpsychológa,avšakdopadlototak,žematkaakopsychickylabilná,zostretnutí

s psychológom odišla. Ďalej uviedol, že správanie sa matky je účelové a robí všetko preto, aby si s
dcérou nemohol vytvoriť citovú väzbu. Podľa jeho názoru, má maloletá k nemu pozitívny vzťah, i keď
pripustil, že keď sa stretnú, je od matky úplne nainfikovaná voči nemu. Matka zakazuje aj stretávanie sa
maloletej s jeho staršími dvoma deťmi, ktoré má zverené do striedavej osobnej starostlivosti a rovnakozakazuje maloletej návštevu jeho domácnosti. Dokonca je toho názoru, že sa matka bojí, aby maloletá
s ním nenadviazala bližší vzťah a bojí sa aj toho, aby sama maloletá nepovedala, že on je dobrý otec.
Stretávanie sa s dcérou v prítomnosti matky nikam nevedie, je to vysiľujúce, často zo stretnutí odchádzal

s kŕčmi a dokonca ich niekedy musel skrátiť a odísť skôr. V ďalšej výpovedi uviedol, že potom, ako bolo
vydané predbežné opatrenie, čo bolo v decembri 2015 sa začal s maloletou stretávať viac a využil 100%
času, ktorý mohol, pretože od 5.12.2015 mal k dispozícii 50 hodín na stretnutie, z ktorých využil 37 a vo
zvyšnom čase mu matka odpísala, že dcéra je chorá. K aktuálne prebiehajúcim stretnutiam uviedol, že
úvod je spočiatku rozpačitý, keďže dcéra sa bojí toho, aby nestratila matkinu priazeň, ale akonáhle sa

zatvoria dvere a ostanú sami, je stretnutie úplne spontánne a úprimné. Maloletá si získala aj jeho širšiu
rodinu a jeho staršie deti. Rozsah styku upravený predbežným opatrením je malý, pretože za ten čas
nemôžu podniknúť veľa aktivít, väčšinou trávia čas v jeho domácnosti, kde sa maloletá správa normálne
bez problémov a stáva sa, že nechce od neho odísť späť k matke.

Matka vo výpovediach uviedla, že otec doteraz nevyužíval možnosti na stretnutie s dcérou, pričom

tie termíny, kedy bola maloletá chorá, do toho ani nepočíta. V období, keď bola ona chorá, keďže
mala problémy s chrbticou a bola dlhodobo práceneschopná, ponúkla otcovi náhradné termíny, ktoré
nevyužíval riadne. Na stretnutiach s dcérou sa dohadovali s otcom formou SMS správ a záležalo to
najmä od počasia, pretože sa väčšinou stretávali na detských ihriskách, v detských kútikoch a podľa nej
to prebiehalo normálne. Myslí si, že je potrebné, aby sa stretnutí zúčastňovala aj ona, pretože maloletá

nikdy nevyrastala v domácnosti so svojim biologickým otcom a od októbra 2012 do marca 2014 sa
uskutočnilo iba 5 ich vzájomných stretnutí, keďže otec v tom čase nevyužíval možnosť stretávať sa
s dcérou viac. Potom sa pokúšali o mediáciu, kde sa snažili postupne prepracovať k tomu, aby otec
začal tráviť viac času s maloletou. V rámci mediácie sa dohodli na 4 stretnutiach v jej prítomnosti,
avšak otec napokon mediačnú dohodu nepodpísal. Podľa jej názoru, je vzťah maloletej k otcovi taký,

že ona jej musí vysvetľovať, že jej priateľ, ktorý s nimi žije v spoločnej domácnosti a ktorého maloletá
oslovuje otec, nie je jej biologickým otcom a že jej biologickým otcom je pán H.. Nerozumie otcovi, prečo
sa nechce dohodnúť tak, aby to bolo v prospech ich dieťaťa, pričom ona chce len to, aby sa kontakt
maloletej s otcom realizoval postupne, najskôr za jej prítomnosti a za spolupráce s odborníkmi, ktorí
pokiaľ skonštatujú, že už jej prítomnosť nie je nutná, aby sa styk realizoval aj častejšie. Dodala, že

maloletá svojho otca berie ako kamaráta. Od septembra 2013 žije v spoločnej domácnosti s priateľom,
ktorého všetci doma oslovujú menom okrem maloletej, ktorá ho sama začala oslovovať otec. Potvrdila,
že po vydaní predbežného opatrenia, voči ktorému sa neodvolala, sa stretnutia maloletej s otcom začali
realizovať dňa 5.12.2015 a maloletej bolo vysvetlené, že to takto určil súd. Pokiaľ má otec dojem, že
doterajší rozsah styku je nedostatočný, nevie si však predstaviť realizáciu styku inak, pretože maloletá

má dva krát do týždňa gymnastiku a to v utorok a piatok od 17.00 hod. do 19.00 hod. a jej staršia dcéra
chodieva ku svojmu otcovi každý nepárny týždeň od nedele do utorka večera, čiže maloletá by sa so
sestrou ani nevídala, pokiaľ by súd vyhovel návrhu otca. Nemá však problém s tým, aby boli stretnutia
maloletej W. s otcom dlhšie ako v predbežnom opatrení a teda nie do 18.00 hod., ale až do 19.30 hod.,
prípadne, aby sa nepárne týždne spojili do jednej párnej nedele, kedy by mohli spoločne tráviť čas 6

hodín nepretržite, alebo keby aj cez týždeň otec maloletú odviedol na gymnastiku.

Právna zástupkyňa matky doplnila, že v znaleckom posudku vypracovanom súdnou znalkyňou boli
nezrovnalosti a nechali si teda vypracovať vyjadrenie psychologičky U. k znaleckému
posudku, v ktorom psychologička konštatuje, že pri vypracovávaní znaleckého posudku nebol dodržaný

profesionálny prístup znalca, keďže by si mal byť znalec vedomý toho, že mnohé skreslenia prvého
dojmu sú spôsobené stereotypmi, tiež boli porušené metódy testovania a práce s rodičmi a maloletým
dieťaťom. V celom rozsahu znaleckého posudku psychologička pozoruje protichodné posudzovania
zúčastnených strán a protichodné interpretácie ako aj konečné vyhodnotenia výsledkov testov a
nedostatočnú validitu testovania.

Zo znaleckého posudku P.., ako aj z jej výpovede vyplýva, že súčasný psychický stav maloletej W. je bez
prítomnosti signifikantných prvkov psychopatologickej symptomatiky a bez depresívnej symptomatiky.
Aktuálne maloletá prežíva emocionálne existenčné ohrozenie a separačnú úzkosť, ktorá je spôsobená
emocionálnym vydieraním jej matky. Stratila pocit istoty a bezpečia a nie je schopná orientovať

sa v rodinných väzbách. Sú u nej prítomné prvky s neurotickým pozadím bez trvalejšej fixácie v
štruktúre osobnosti. V prípade pokračujúceho zvýšeného a dlhotrvajúceho negatívneho emocionálneho
tlaku zo strany matky je riziko trvalejšieho deštruktívneho poškodenia psychiky maloletej s možnými
psychosomatickými ochoreniami. Maloletá je na matke existenčne závislá s pozitívnou emocionálnouväzbou a bezhranične jej dôveruje. S otcom je šťastná, má k nemu pozitívnu emocionálnu väzbu,
vyjadruje túžbu byť s otcom a tráviť s ním čas a teší sa na jeho prítomnosť. Obaja rodičia sú pre
ňu autoritou, ku ktorým má pozitívne emocionálne väzby, zároveň však maloletá prežíva zmätočné

citové prežívania v rodinných väzbách. Matka prezentuje k maloletej pozitívne citové väzby, lásku,
zvýšené ochranné postoje a nadštandardnú príkladnú starostlivosť, na druhej strane však matka svojimi
manipuláciami maloletej s cieľom likvidovať jej emocionálnu väzbu k otcovi poškodzuje harmonický,
psychický aj fyzický vývin maloletej a neuvedomuje si, že svojou egocentrickou snahou „odstaviť“ otca
od dcéry, poškodzuje predovšetkým samotnú maloletú. Otec má k dcére vysoko pozitívny emocionálny

vzťah, cíti za ňu zodpovednosť a snaží sa o zabezpečenie plnohodnotného kontaktu. Obaja rodičia majú
adekvátne rozvinuté psychické schopnosti a predpoklady na zabezpečovanie starostlivosti o maloletú
a obaja sú schopní funkčne výchovne vplývať na komplexný rozvoj dieťaťa a pozitívne stimulovať
jeho fyzický aj psychický vývin. Pri odpovedi na otázku týkajúcu sa psychického stavu oboch rodičov
a posúdenia ich psychických schopností a predpokladov na zabezpečovanie starostlivosti o maloleté
dieťa, znalkyňa uviedla, že osobnostná štruktúra matky je sociálne zrelá s nevyhranenou sociabilitou.

Matka má tendencie k zapieraniu, pretvarovaniu sa a zatajovaniu, najmä v súvislosti so snahou skrývať a
tajiťsvojuskutočnúosobnostnúpodstatu.Súunejprítomnéprvkyinfantilnýchpostojov.Aktuálneprežíva
pocity tenzie, nervozity a obáv. Diagnostikovaný bol neurotický osobnostný terén, má sklon prežívať a
chápať všetko osobne a nedokáže odviesť napätie. Prežíva pocit krivdy a zrady zo strany partnera -
otca maloletej, ktorý opustil spoločnú domácnosť v období, keď mala maloletá 4 mesiace a emocionálnu

frustráciu z rozpadu partnerského vzťahu nespracovala. Znalkyňa odporúča matke psychologickú
intervenciu formou systematickej psychoterapie. Osobnostná štruktúra otca je diferencovaná a sociálne
zrelá, vnútorne psychicky a emocionálne je vyrovnaný. Ďalej znalkyňa v znaleckom posudku uviedla,
že matka systematicky ovplyvňuje a manipuluje maloletú za účelom oslabenia jej citovej väzby k otcovi
a manipuláciou sa snaží, aby maloletá mala negatívny vzťah a odmietavý postoj k otcovi. Maloletej

vnucuje pomenovanie otca krstným menom a označuje ho ako „biologický rodič“, má negatívne výroky
adresované na otca v prítomnosti maloletej a snaží sa vytvárať o otcovi negatívny obraz. Ponúkaným
atraktívnym programom sa snaží odpútať pozornosť a záujem maloletej od otca a skrátiť jej prítomnosť
s ním. U otca znalkyňa nezistila ovplyvňovanie alebo manipulovanie maloletej za účelom oslabenia jej
citovej väzby k matke. Vôľou maloletej W. je s otcom sa stretávať. Otca emocionálne prijíma, chce

sa s ním stretávať a spontánne ho oslovuje „ocko“ v situácii, keď matka nie je prítomná. Po vyšetrení
maloletej ako aj rodičov považovala znalkyňa za najvhodnejšie riešenie rodinnej situácie upraviť styk
otca s maloletou takým spôsobom a v takej intenzite, že do januára 2017 aby sa maloletá s otcom
stretávala aj počas bežného pracovného týždňa dva krát poobede a každý nepárny týždeň počas celého
víkendu, pričom prítomnosť matky nie je potrebná. Ďalej navrhla režim stretávania sa otca s maloletou

počas prázdnin ako aj Vianočného obdobia a od januára 2017 navrhla maloletú zveriť do striedavej
osobnej starostlivosti oboch rodičov v 7-dňovom striedavom intervale a pomerne rozdeliť medzi rodičov
aj Vianočné a prázdninové obdobie. Maloletá nastupuje od septembra 2016 do povinnej predškolskej
prípravy a teda rodičia budú mať dostatok času (najmä matka), aby maloletej svojim prístupom umožnili
dostatočne sa adaptovať na domáce prostredia oboch rodičov a ich pravidelné striedanie. Je v záujme

maloletej, aby matka najneskôr do tohto obdobia upustila od negatívnych manipulácií maloletej a aby
začala participovať spolu s otcom na harmonickom psychickom a fyzickom vývine spoločného dieťaťa.
Zavedenie striedavej osobnej starostlivosti je v záujme maloletej W. a obaja rodičia sú plnohodnotne
schopní realizovať striedavú starostlivosť. Od septembra 2017 by mala maloletá v riadnom termíne
nastúpiť na povinnú školskú dochádzku a teda od januára 2017 do septembra 2017 je dostatok času

pre adaptáciu maloletej na striedanie dvoch domovov. Záverom dala znalkyňa matke do pozornosti, že
jej snahy o manipuláciu emocionálneho prežívania maloletej a snahy o jej manipuláciu neovplyvní v
súladesvlastnýmipredstavamiaželaniami.W.sícezostrachuverbálneopakujematkouvnútenévýroky,
neznamená to však, že im rozumie a že sa s nimi vnútorne stotožňuje. Maloletá vníma aj neverbálne
správanie sa matky, vytvára si vlastné sociálne interakcie a v procese socializácie si bude osvojovať

rôzne vzorce správania sa, ktoré nemusia kopírovať matkin želaný model. Matka by mala vedieť, že
maloletá potrebuje pre svoj harmonický, psychický a fyzický vývin oboch rodičov a teda nielen matku,
ale aj svojho otca.

Na pojednávaní súdu dňa 8.2.2016 sa znalkyňa oboznámila aj s vyjadrením U. k znaleckému

posudku, ktoré predložila právna zástupkyňa matky a súdna znalkyňa k tomuto dokumentu uviedla, že
sa jedná o nekompetentný prístup pani U. ktorá cituje rôznych autorov psychologických publikácií,
ale v podstate sa k znaleckému posudku nevyjadruje, spomína nejaké pracovné postupy pri sedeniach,ktoré sú vhodné v poradenskom procese v psychologických poradniach a nie v súdnom konaní, resp.
pri vypracovávaní znaleckých posudkov, kde sú úplne iné požiadavky.

Kolízny opatrovník uviedol, že vzhľadom na vykonané dokazovanie, odporúča rozhodnúť v zmysle
záverov znaleckého posudku.

Zástupca Okresnej prokuratúry Bratislava IV uviedol, že s prihliadnutím na závery znaleckého
dokazovania ako aj na výsluch znalkyne je v najlepšom záujme maloletej rozhodnúť podľa záverov

znaleckého dokazovania.

Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo, dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa
odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode.

Podľa § 36 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa
kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže

aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí
maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.

Na základe vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že rodičia nežijú v spoločnej
domácnosti dlhodobo a doposiaľ nebol styk otca s maloletou upravený žiadnym súdnym rozhodnutím,

nakoľko v rámci konania o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej sa rodičia zhodne
vyjadrili, že o styku otca s dieťaťom sa dohodnúť vedia. Vzhľadom k tomu, že aktuálna situácia na strane
rodičov a maloletej je taká, že sa dlhodobo nevedia na realizácii styku ako aj na jeho rozsahu dohodnúť,
súd považoval návrh otca za dôvodný. Obaja rodičia v konaní prezentovali rozdielne stanoviská a
iný pohľad na prospešnosť a dĺžku stretávania sa otca s maloletou, navyše matka spochybňovala aj

skutočný záujem otca na realizácii styku. Vykonaným dokazovaním a to najmä znaleckým dokazovaním
bolo nesporne preukázané, že otec má záujem o čo najširší kontakt s dcérou a matka mu v tomto
intenzívne bráni. Dôkazom toho je skutočnosť, že konanie už prebieha takmer tri roky a doposiaľ matka
neumožnila otcovi tráviť s maloletou dlhšie obdobie a už vôbec neumožnila to, aby maloletá u otca
prespala. Ako vyplýva zo znaleckého posudku, správanie sa matky poškodzuje záujmy maloletej, ktorá

pre svoj riadny a harmonický vývin osobnosti nevyhnutne potrebuje aj vplyv otca a jeho prostredia,
čo doteraz matka neakceptovala. V priebehu konania sa čiastočne zmenila situácia po nariadení
predbežného opatrenia (december 2015), kedy začala matka umožňovať otcovi stretávanie s dieťaťom
v širšom rozsahu, ako tomu bolo dovtedy, dokonca bez jej prítomnosti, čo predtým vôbec neumožňovala.
Napriek tomu, že kontakt maloletej s otcom bol dlhodobo matkou marený a znemožňovaný, má maloletá

k otcovi vybudovaný pozitívny vzťah a prejavuje vôľu stretávať sa s ním. Čo sa týka konkrétnej úpravy
styku, túto súd ustálil tak, že vychádzal z návrhu otca, s výnimkou jedného dňa v týždni (pondelok), keď
vyhovel požiadavke matky, aby maloletá mohla tráviť čas aj so svojou staršou sestrou z matkinej strany.
Rozsah styku, ktorý je uvedený vo výroku tohto rozsudku, rešpektuje právo maloletej na rovnocenný
kontakt s oboma rodičmi, rešpektuje celkové rodinné nastavenie v súvislosti s tým, že obaja rodičia

maloletej majú svoje staršie deti z predchádzajúcich vzťahov a teda umožňuje maloletej W. primerane
sa kontaktovať aj so svojimi polorodými súrodencami. Zároveň takýto rozsah styku zodpovedá veku
maloletej, ktorá je ešte len predškoláčka a pri jeho dôslednom dodržiavaní a realizovaní bude mať
možnosť vybudovať si kvalitný vzťah s oboma rodičmi, čo je jednoznačne v jej záujme. Súd vychádzajúc
z vykonaného dokazovania rozhodol o úprave styku otca s maloletou aj v dlhších časových intervaloch,

t.j. aj počas víkendového obdobia, prázdnin a sviatkov aj napriek tomu, že doteraz maloletá u otca
neprespala, keďže je toho názoru, že prespatie maloletej u otca ju nijakým spôsobom neohrozí. Matka
nenamietala prostredie a bytové pomery u otca a keďže otec má dve staršie deti zverené do striedavej
osobnej starostlivosti, súd nemal dôvod o vhodných bytových pomeroch otca pochybovať. Súd upravil
teda rozsah stretávania sa otca s maloletou aj s prespatím bez prítomnosti matky, nakoľko matka mala

minimálne od apríla 2013 (podanie návrhu) vedomosť o tom, že otec sa styku s maloletou domáha a
teda v priebehu nasledujúcich takmer troch rokov mala maloleté dieťa na stretnutia s otcom intenzívne
pripravovať a to aj po psychickej stránke. Matka naopak všetko svoje úsilie počas tohto obdobia
smerovala len k tomu, aby čo najviac oslabila ich vzájomné väzby a aby stretnutia marila, prípadnemanipulovala, keďže pri všetkých doterajších stretnutiach bola prítomná, čo rozhodne neprospievalo
budovaniu vzťahu otca s dieťaťom. Toto by si mala matka v prvom rade uvedomiť a dbať na odporúčania
znalkyne a v záujme svojej dcéry prehodnotiť svoje správanie sa. Súd k znaleckému posudku P..

dodáva, že odporúčania znalkyne a jej závery týkajúce sa zverenia maloletej W. do striedavej osobnej
starostlivosti oboch rodičov od januára 2017 bolo nadprácou z jej strany, pretože pre rozhodnutie súdu
je podstatný a relevantný len stav veci zistený v čase rozhodnutia. Ako bude starostlivosť o maloletú
prebiehať v budúcnosti, dnes nie je možné konkretizovať, preto sa k tejto časti znaleckého posudku súd
podrobnejšie nevyjadruje. Na vyjadrenie Mgr. Jarembákovej k znaleckému posudku P.. ktorý do súdneho

spisu založila matka súd neprihliadol, nakoľko takýto listinný dôkaz považoval za účelový, vypracovaný
jednostranne na základe požiadavky matky a teda o objektívnosti jeho obsahu má súd pochybnosti.

Záverom súd poznamenáva, že obaja rodičia by vo svojom konaní mali mať predovšetkým na zreteli
najlepší záujem ich spoločného maloletého dieťaťa, ktoré pre svoj zdravý psychický ako aj fyzický
vývin jednoznačne potrebuje oboch rodičov a ich vzájomnú participáciu. Je nevyhnutné, aby rodičia toto

pochopili a aby už zabudli na vzájomnú nevraživosť a začali sa správať zodpovedne tak, aby z ich dcéry
vyrástla zdravá a psychicky vyrovnaná osobnosť.

O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia prostredníctvom Okresného súdu Bratislava IV, na Krajský súd
v Bratislave, písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).