Rozhodnuté bolo na súde Najvyšší súd Slovenskej republiky
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ivan Rumana
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 3Sžo/52/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2013200452
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Rumana
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:2013200452.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumanu a sudcov
JUDr. Jozefa Milučkého a JUDr. Soni Langovej v právnej veci navrhovateľa: JUDr. Jozef Krško, správca
konkurznej podstaty SĹŇAVA, poľnohospodársko-obchodné družstvo Sokolovce, so sídlom 922 31
Sokolovce, Piešťanská 278/108, IČO: 00 208 256, adresa pre doručovanie: JUDr. Jozef Krško, advokát,
Prievidza, Hviezdoslavova 3, proti odporcovi: Okresný úrad Piešťany, Krajinská cesta 5053/13, 921 01
Piešťany, za účasti ďalších účastníkov: 1/ Z. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., 2/ N. Y., nar. XX.XX.XXXX,
bytom H., v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu v Trnave č.
OPR-A2013/ 00079 zo dňa 29.04.2013, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č.
k. 43Sp/42/2013-41 zo dňa 11.11.2014, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 43Sp/42/2013-41 zo dňa
11.11.2014 p o t v r d z u j e.
Navrhovateľovi a ďalším účastníkom 1/ a 2/ náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Trnave potvrdil napadnuté rozhodnutie Obvodného
pozemkového úradu v Trnave číslo: OPR-A2013/ 00079 zo dňa 29. apríla 2013, ktorý ako príslušný
orgán rozhodujúci podľa § 5 ods. 2 zák. č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a
doplnení zákona NRSR č. 180/1995 z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k
pozemkom v znení neskorších predpisov, vo veci oprávnených osôb Z. C. a N. Y. proti povinnej osobe
SĹŇAVA, poľnohospodársko-obchodné družstvo Sokolovce, rozhodol tak, že im priznal vlastnícke právo
k nehnuteľnostiam bližšie označených v predmetnom rozhodnutí, a to každej z podielu 3150/260634 (vl.
č. 2) uvedeného v Pkv. č. 175 k.ú. M. 1/2, t.j. 525/86878-ín vzhľadom k celku.
Oprávnené osoby - I.U. a spol. spĺňajúce podmienky si uplatnili na Obvodnom pozemkovom úrade v
Trnave nárok na navrátenie vlastníctva k pozemkom v kat. úz. M. tvoriacim pasienkové spoločenstvo,
zapísaných v Pkv. č. 2, 3, 4 kat. úz. M.. Reštitučným titulom bol prechod pozemkov na štát alebo
inú právnickú osobu v dôsledku odňatia bez náhrady postupom podľa zákona SNR č. 81/1949 Zb.
SNR o úprave právnych pomerov pasienkového majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov a
podobnýchprávnychútvarov,pričompredprechodomvlastníctvanaštátbolivlastníkmiparcieltvoriacich
pasienkovéspoločenstvo,zapísanévovl.č.2a3nastraneA,N.U.vpodiele1/1zčiastky1223/92919(vl.
č. 3) zapísanej v Pkv. č. 176 a N.U. v podiele 1/1 z čiastky 1223/92919 (vl. č. 3) a z čiastky 3150/260634
(vl. č. 2) zapísanej v Pkv. č. 175 v kat. území M..
Správny orgán s odkazom na § 4 ods. 2 zák. č. 503/2003 Z.z. vyhodnotil ako absolútne neplatný
právny úkon kúpnu zmluvu zo dňa 15.03.2004 o prevode bývalých urbárskych pozemkov, (zahŕňajúca
aj predmetné pozemky), uzavretú medzi JUDr. Jozefom Krškom, správcom konkurznej podstaty úpadcuPoľnohospodársko-obchodné družstvo SĹŇAVA Sokolovce ako predávajúcim a I. S. ako kupujúcim,
vzhľadom na výslovný zákaz previesť pozemok v zmysle zákona odo dňa účinnosti tohto zákona do
vlastníctva iného.
Krajský súd konštatoval, že zák. č. 503/2003 Z.z. nadobudol účinnosť 01.01.2004, kúpna zmluva
postihnutá absolútnou neplatnosťou pre rozpor s ust. § 4 ods. 2 zák. č. 503/2003 Z.z. bola uzavretá
dňa 15.03.2004, lehota na uplatnenie reštitučných nárokov uplynula dňom 31.12.2004. Neobstojí teda
tvrdenie konkurzného správcu, že ho nikto neinformoval, že by sa na predmetné pozemky malo
vzťahovať obmedzenie v zmysle zák. č. 503/2003 Z.z. ani, že ho nikto neupovedomil o uplatnení
reštitučného nároku dňom 06.12.2004. Je povinnosťou konkurzného správcu vykonávať správu majetku
s riadnou starostlivosťou, do čoho nepochybné patrí aj oboznamovanie sa s platnou právnou úpravou
majúcou vzťah k spravovanému majetku a zabezpečovanie si podkladov majúcich vplyv na možnosti
nakladania s týmto majetkom.
Protitomutorozsudkupodalnavrhovateľavčasodvolanie.Namietal,žeakosprávcakonkurznejpodstaty
nemal vedomosť ani žiadnu informáciu o tom, že na predmet prevodu sa vzťahuje zák. č. 503/2003 Z.z.
Akopredávajúciasprávcakonkurznejpodstatypostupovalvsúladesustanoveniamizákonač.328/1991
Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov. Na skutočnosť, že ide o pozemky, na ktoré sa
môže vzťahovať zákon č. 503/2003 Z.z. správcovi konkurznej podstaty ako predávajúcemu nepredložil
nikto žiadny doklad svedčiaci o tom, že predmetné osoby boli odňaté oprávneným osobám bez náhrady
postupom podľa zákona SNR č. 81/1949 Sb. Navrhoval, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu
zmenil a napadnuté rozhodnutie odporcu zrušil.
Odporca vo vyjadrení zo dňa 20.01.2015 k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že vzhľadom na skutočnosť,
že na pozemky v kat. území M. bol uplatnený nárok na navrátenie vlastníctva k pozemkom podľa
zákona č. 503/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, je predmetná kúpna zmluvy neplatná zo zákona.
Navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.
Ďalší účastníci 1/ a 2/ sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadrili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá
OSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie krajského súdu, napadnuté rozhodnutie správneho orgánu,
ktorépredchádzalojehovydaniu,vrozsahuamedziachpodanéhoodvolania(§212ods.1OSPvspojení
s § 246c ods. 1 veta prvá OSP). Odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250l
ods. 2 O.s.p. v spojení s § 250ja ods. 2 veta prvá OSP), keď deň verejného vyhlásenia rozhodnutia
bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a §
211 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.
Najvyšší súd Slovenskej republiky v odvolacom konaní postupoval v zmysle ust. § 492 ods. 2 zákona
č. 162/2015 Z. z. (Správny súdny poriadok), účinného od 01.07.2016, podľa ktorého sa odvolacie
konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona dokončia podľa doterajších predpisov, t.j. podľa zákona č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny
poriadok (O.s.p.).
Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Najvyšší súd sa stotožnil s rozhodnutím súdu prvého stupňa. V tejto súvislosti je nevyhnutne poukázať
i na prejudikatúru v skutkovo totožnej veci, týkajúcej sa iných účastníkov konania, a to rozsudok
najvyššieho súdu sp. zn. 10 Sžo/37/2015 zo dňa 30.03.2015 v právnej veci žalobcu JUDr. Jozef
Krško, správca konkurznej podstaty SĹŇAVA, poľnohospodársko-obchodné družstvo Sokolovce proti
Okresnému úradu Piešťany.
Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a doplnení zákona
NR SR č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení
neskorších predpisov (v znení účinnom ku dňu uzavretia predmetnej kúpnej zmluvy 15.03.2004) povinná
osoba je povinná s pozemkami až do navrátenia vlastníctva k pozemkom oprávnenej osobe nakladať
so starostlivosťou riadneho hospodára 14) a nemôže pozemok previesť odo dňa účinnosti tohto zákonado vlastníctva iného; takýto úkon je neplatný. Právo na náhradu škody, ktorú povinná osoba spôsobí
oprávnenej osobe porušením týchto povinností, zostáva nedotknuté.
Je vhodné doplniť, že neplatnosť podľa § 4 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z.z. má charakter absolútnej
neplatnosti právneho úkonu, ktorá nastáva s účinkami ex tunc a na ktorú každý správny orgán i súd
prihliadajú ex offo. Právne následky absolútnej neplatnosti vylučujú dôvodnosť námietok navrhovateľa,
že išlo o schválený postup správcu konkurznej podstaty pri speňažovaní podstaty. Námietky
navrhovateľa sú bez vplyvu na skutočnosť, že išlo o absolútne neplatný právny úkon.
O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 246c veta prvá OSP
a § 250k ods. 1 OSP tak, že navrhovateľovi, ktorý nemal úspech v odvolacom konaní nepriznal právo
na náhradu trov odvolacieho konania. Ďalším účastníkom 1/ a 2/ trovy odvolacieho konania nevznikli.
Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.
mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.