Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 15. apríl 2016

Súd: Okresný súd Nové Mesto nad Váhom
Spisová značka: 2T/110/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3515010326
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Dlugoš, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSNM:2016:3515010326.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD.,

členov R. C. K. C. O., v trestnej veci obžalovanej Q. F., trestne stíhanej pre zločin zabitia podľa § 147
ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 15. apríla 2016 v
Novom Meste nad Váhom takto

r o z h o d o l :

O b ž a l o v a n á : Q. F., nar. XX.XX.XXXX H. F., F. R. L. XXXX, Č.,

j e v i n n á, ž e

dňa 31.03.2015 v doposiaľ presne nezistenom čase do 17:50 hod. v kuchyni rodinného domu číslo
XXXX, na ulici L. H. Č. s motívom spôsobiť svojmu manželovi G.-H. F. ťažkú ujmu na zdraví, po
tom čo jej poškodený pod vplyvom alkoholu nadával a urážal ju, jeden krát bodla poškodeného
jednostranne brúseným ostrým nožom, dlhým 10 cm, ktorý držala pri krájaní chleba vo svojej pravej
ruke do prednej steny hrudnej, vpravo s priebodom hrotu horného laloka pravých pľúc, medzihrudia,

osrdcovníkového vaku a dvojnásobným priebodom oblúka srdcovnice ľavej oblasti hrudníka, čím mu
spôsobila traumaticko-hemoragický šok s nasledovným zlyhaním krvného obehu a dýchania, v dôsledku
ktorého na mieste zomrel dňa 31.03.2015 v čase o 18:09 hodine,

t e d a

v úmysle spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví inému z nedbanlivosti spôsobila smrť, uvedený čin spáchala

na chránenej osobe - blízkej osobe,
-2-

č í m s p á c h a l a

zločin zabitia podľa ustanovenia § 147 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na

ustanovenie § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 147 ods. 2 Trestného zákona s prihliadnutím na § 38 ods. 2, ods. 3, § 36 písm. j), písm. l), písm.

n) Trestného zákona a s použitím § 39 ods. 1 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere
3 (tri) roky.Podľa § 49 ods. 1 písm. a) a § 51 ods. 1 Trestného zákona obžalovanej výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odkladá a zároveň ukladá probačný dohľad nad jej sprá-vaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona obžalovanej určuje skúšobnú dobu na 5 (päť) rokov.

Podľa§51ods.2,ods.4písm.g)Trestnéhozákonaobžalovanejakosúčasťprobačnéhodohľaduukladá
povinnosť podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradní-kom alebo iným odborníkom

programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 25.09.2015 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom na Okresný súd Nové
Mesto nad Váhom obžalobu, sp. zn. Pv254/15/3304 zo dňa 24.09.2015, na obvinenú Q. F., pre zločin
zabitia podľa ustanovenia § 147 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie
§ 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona.

Súd vykonal dokazovanie na hlavnom pojednávaní dňa 15.04.2016 a zistil nasledovné:

Obžalovaná Q. F. na hlavnom pojednávaní po poučení podľa príslušných ustanovení Trestného
poriadku, vrátane poučení podľa § 257 Trestného poriadku a po porade so svojím obhajcom, urobila

vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku o tom, že je vinná zo spáchania skutku
uvedeného v obžalobe Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom, sp. zn. Pv254/15/3304 zo dňa
24.09.2015, právne kvalifikovaného zločin zabitia podľa ustanovenia § 147 ods. 1, ods. 2 písm. a)
Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona. Po vyhlásení
obžalovanej súd v zmysle § 257 ods. 5 Trestného poriadku dopytom na ňu zistil, že rozumie, čo tvorí

podstatu skutku, ktorý sa jej kladie za vinu, že bola poučená o svojich právach, najmä o práve na
obhajobu, že porozumela právnej kvalifikácii skutku ako konkrétneho trestného činu. Obžalovaná bola
oboznámená s trestnými sadzbami, ktoré Trestný zákon ustanovuje za trestný čin kladený jej za vinu.
Obžalovaná tiež deklarovala, že vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného
2T/110/2015-248

poriadku robí dobrovoľne. Súd súčasne obžalovanú poučil v intenciách ustanovení § 257 ods. 2, ods.
5 a ods. 8 Trestného poriadku, najmä o tom, že súdom prijaté vyhlásenie o vine je neodvolateľné a v
tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm.

c) Trestného poriadku. Zistiac stanovisko prítomného prokurátora v zmysle § 257 ods. 6 Trestného
poriadku, ako aj stanovisko obhajcu obžalovanej (per analogiam), súd uznesením podľa § 257 ods. 7
Trestného poriadku prijal vyhlásenie obžalovanej o tom, že je vinná zo spáchania skutku uvedeného
v obžalobe, pričom tiež podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku rozhodol, že vykoná dokazovanie len
ohľadne výroku o treste, jeho druhu a výmere.

Z vyjadrení obžalovanej na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že svoj čin úprimne oľutovala.

Podľa § 15 Trestného zákona trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ

a) chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom,
alebo
b) vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí,
bol s tým uzrozumený.

Podľa § 147 ods. 1 Trestného zákona kto v úmysle spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví inému z nedbanlivosti
spôsobí smrť, potrestá sa odňatím slobody na sedem rokov až desať rokov.

Podľa § 147 ods. 2 Trestného zákona odňatím slobody na deväť rokov až dvanásť rokov sa páchateľ
potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a) na chránenej osobe, alebob) z osobitného motívu.

Podľa § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona chránenou osobou sa rozumie blízka osoba.

Vzhľadom na priznanie viny obžalovanej, ktoré súd uznesením na návrh prokurátora a po vyjadrení
obhajcu obžalovaného prijal, s prihliadnutím aj na ostatné dôkazy, získané v prí-pravnom konaní,
subsumoval súd protiprávne konanie obžalovanej opísané v obžalobe pod skutkovú podstatu zločinu
zabitia podľa ustanovenia § 147 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie

§ 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, pretože obžalovaná v úmysle spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví
inému z nedbanlivosti spôsobila smrť a uvedený čin spáchala na chránenej osobe - blízkej osobe. Súd
nemal za preukázanú absenciu trestnej zodpovednosti obžalovanej za tento skutok. U obžalovanej išlo
o konanie úmyselné, keďže vedela, že svojím konaním môže spôsobom uvedeným v Trestnom zákone
porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom a pre prípad, že uvedené nastane, bola s takýmto
následkom uzrozumená. Zákonom chráneným záujmom je v predmetnej trestnej veci ochrana ľudského

života.

Súd ďalej na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie čítaním listinných dôkazov v rozsahu a
spôsobom, ako vyplýva zo zápisnice o hlavnom pojednávaní. Z odpisu z Registra trestov obžalovanej
vyplýva, že doposiaľ nebola súdne trestaná. Z registra priestupkov vy-plýva, že doposiaľ nebola

priestupkovo postihnutá, a to ani na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, kde nemá
evidovanú žiadne postihy. Z miesta bydliska je hodnotená klad-
-4-

ne, na verejnosti má slušné vystupovanie, k spoluobčanom sa správa ohľaduplne a priateľsky. Nie sú

voči nej vedené žiadne iné trestné stíhania.

Zo správy probačného a mediačného úradníka Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa
11.03.2016 vyplýva, že od začiatku probačného dohľadu nezistil u obžalovanej žiadne porušenie
povinností a obmedzení, ktoré jej boli uložené sudcom pre prípravné konanie. Obžalovaný sa pravidelne

v určených intervaloch (3-krát týždenne) dostavuje na kontrolu k probačnému a mediačnému úradníkovi.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred pácha-teľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne

odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliad-ne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okol-nosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 36 písm. j) Trestného zákona poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ viedol pred spáchaním
trestného činu riadny život.

Podľa § 36 písm. l) Trestného zákona poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ sa priznal k spáchaniu

trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval.

Podľa § 36 písm. n) Trestného zákona poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ napomáhal pri
objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom, alebo

Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadať na
pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa§38ods.3Trestnéhozákonakprevažujepomerpoľahčujúcichokolností,znižujesahornáhranica
zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery
páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľaneprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno
páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.

U obžalovanej súd identifikoval tri poľahčujúce okolnosti pri neexistencii priťažujúcej okolnosti.
Obžalovaná sa ku skutku vo všetkých štádiách trestného konania priznávala, pričom rovnako konštantne
vyjadrovala nad svojím konaním a jeho následkom ľútosť. Do spáchania skutku viedla riadny život a v
tomtotrendepokračujenaďalej.Nahlavnompojednávanívyhlásilavinu,čosúdnaprospechobžalovanej
zohľadnil ako významnú skutočnosť, ktorá umožnila súdu skôr dospieť k rezultátu o vine a treste

zredukovaním dokazovania na otázku trestu, jeho druhu a výmery. Súd zohľadnil aj okolnosti spáchania
skutku, na ktoré poukázal obhajca. Skutok obžalovanej sa dá naozaj považovať za ojedinelý exces
spáchaný v efekte spôsobenom vystupňovaním negatívneho verbálne agresívneho sprá-
2T/110/2015-249

vania sa nebohého poškodeného voči obžalovanej, pričom sa možno stotožniť s konštatáciou, že išlo
o osobnú a rodinnú tragédiu. Išlo o jediné bodnutie, ktoré sa nezopakovalo a po ktorom obžalovaná,
uvedomiac si, čo sa stalo, začala poškodenému okamžite poskytovať prvú pomoc, spolupracovala s
lekárskou službou, poskytujúcou jej telefonicky odborné rady a snažila sa zabrániť najhoršiemu. V
rámci prebiehajúceho trestného stíhania po ponechaní na slobode viac než rok dodržiavala všetky

obmedzenia, ktoré jej boli súdom ustanovené, najmä na hrane šikany sa nachádzajúcu povinnosť
dostavovať sa trikrát za týždeň o ôsmej ráno na kontrolu k probačnému a mediačnému úradníkovi.
Vezmúc do úvahy tento zriedkavo sa vyskytujúci súhrn viacerých poľahčujúcich okolností na jednej
strane a okolností prípadu na strane druhej dospel súd k záveru, že účel trestnej sankcie, ktorým je
ochrana spoločnosti a náprava páchateľa do budúcnosti, je v prípade obžalovanej možné dosiahnuť

aj trestom ukladaným výrazne pod dolnú hranicu trestnej sadzby, pričom súd súčasne dospel k
záveru o tom, že metafyzický zmysel trestnej sankcie bude naplnený takým trestom, ktorého výkon
bude podmienečne odložený. Preto súd obžalovanej uložil podľa § 147 ods. 2 Trestného zákona s
prihliadnutím na § 38 ods. 2, ods. 3, § 36 písm. j), písm. l), písm. n) Trestného zákona a s použitím §
39 ods. 1 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 3 roky. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) a § 51

ods. 1 Trestného zákona obžalovanej výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a zároveň uložil
probačný dohľad nad jej správaním v skúšobnej dobe. Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona obžalovanej
určil skúšobnú dobu na 5 rokov. Podľa § 51 ods. 2, ods. 4 písm. g) Trestného zákona obžalovanej
ako súčasť probačného dohľadu uložil povinnosť podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným
úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu.

Takto uložený trest považuje súd s poukazom na okolnosti tohto prípadu za zákonný, dôvodný a
primeraný, od ktorého možno dôvodne očakávať efektívnu nápravu obžalovanej do budúcnosti. Uložený
trest súčasne primeranou mierou vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Po vyhlásení rozsudku podal prokurátor proti tomuto rozsudku odvolanie, a to do výroku o treste v

neprospech obžalovanej.

Výrok rozsudku bol prijatý senátom pomerom hlasov 2 : 1.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom

podpísaného súdu na Krajský súd v Trenčí-ne. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti
toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením
je až doručenie rozsudku.