Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. máj 2016

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 10C/386/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715215905
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Minková
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2016:6715215905.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudkyňou JUDr. Silviou Minkovou v právnej veci navrhovateľa
C.. U. F., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Jesenského 18, 960 01 Zvolen, štátny občan SR, zastúpený
Lion Law Partners s.r.o., advokátska kancelária, IČO: 36 862461, so sídlom Komenského 14A, 974 01
Banská Bystrica, proti odporcovi IO.. L. Y., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom XXX XX Y. XXX, štátny občan
SR, o určenie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Súd odporcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 23.11.2015 bol na tunajší súd doručený návrh navrhovateľa zo dňa 9.11.2015, ktorým sa
navrhovateľ domáhal toho, aby súd určil, že je vlastníkom tam špecifikovaných nehnuteľností a to
domu so súp.č.XXX spolu so zastavaným pozemkom KN-C parc.č.XXXX/X o výmere 235 m2, domu so
súp.č.XXX spolu so zastavaným pozemkom KN-C parc.č.XXXX o výmere 423 m2, KN-C parc.č.XXXX
záhrady o výmere 248 m2, KN-C parc.č.XXXX záhrady o výmere 304 m2, KN-C parc.č.XXXX/X
zastavané plochy a nádvoria o výmere 161 m2 (ďalej len „predmetné nehnuteľnosti“) a zároveň, aby bol
odporca povinný nahradiť mu trovy konania.
Svoj návrh zdôvodnil tým, že navrhovateľ dňa 26.7.1995 uzavrel ako predávajúci s kupujúcou X.
X. dve kúpne zmluvy, obe so zriadením práva vecného bremena - práva doživotného bývania a
užívania prevádzaných nehnuteľností a predkupného práva, ktoré sa týkali predmetných nehnuteľností
vedených na LV č.XXXX pre k.ú. K.. Dohodnutú kúpnu cenu mala kupujúca zaplatiť najneskôr v
lehote 10 rokov odo dňa podpísania kúpnej zmluvy, t.j. do 26.7.2005. Navrhovateľ dňa 14.7.2008
odstúpil od oboch kúpnych zmlúv, nakoľko v dohodnutej lehote nedošlo k zaplateniu kúpnej ceny s
tým, že odstúpenie má účinky ex tunc. Dôvody na odstúpenie vyplynuli z ustanovenia § 517 ods. 1
OZ napriek skutočnosti, že odstúpenie od zmluvy nebolo vyslovene medzi jej účastníkmi dohodnuté.
Písomný úkon odstúpenia prevzala kupujúca prostredníctvom kuriéra doručovacej služby Slovak Parcel
Service 16.7.2008 a zároveň prevzatie zásielky bolo potvrdené ňou aj na doporučenej zásielke zo
dňa 17.7.2008. Dňa 25.7.2005 uzavrela Viera Vlčeková kúpnu zmluvu s odporcom ako kupujúcim,
pričom podľa názoru navrhovateľa túto zmluvu z formálnych aj obsahových dôvodov je potrebné
považovať za neplatnú. Pokiaľ X. X. ako predávajúca predala nehnuteľnosť odporcovi, previedla na
iného viac práv, ako mala sama, čo je v rozpore so základnou rímskoprávnou zásadou nemo plus iuris
ad alium transfere potest quam ipse habet. Táto predala nehnuteľnosti napriek tomu, že nevyplatila
navrhovateľovi kúpnu cenu a navyše odporcovi muselo byť známe, že predávajúca v skutočnosti
nebola reálnou vlastníčkou nehnuteľností, nedisponovala nimi a uskutočnený prevod vlastníctva bol len
aktom pomsty bývalej manželky navrhovateľa L. I. voči jeho osobe. Odporca nikdy nevyplatil kúpnu
cenu deklarovanú v predmetnej kúpnej zmluve, ani tieto nehnuteľnosti neužíval a nesprával sa ako

ich vlastník. Kúpnu zmluvu zo dňa 25.7.2005 označil navrhovateľ za absolútne neplatný právny úkon
podľa § 39 OZ, ktorý nemôže požívať právnu ochranu pre svoj skutočný dôvod a zámer ukrátiť a
poškodiť navrhovateľa a musí byť klasifikovaný ako absolútne neplatný právny úkon. Naliehavý právny
záujem na podanom žalobnom návrhu navrhovateľ zdôvodnil tým, že samotné odstúpenie od zmluvy
nie je v zmysle existujúcej aplikačnej praxi samo o sebe dôvodom pre obnovenie jeho vlastníckeho
práva k prevádzaným nehnuteľnostiam v katastri nehnuteľností. Zároveň žiadal, aby si súd otázku
zániku kúpnych zmlúv zo dňa 26.7.1995 titulom odstúpenia a otázku neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa
25.7.2005 vyriešil ako otázku predbežnú.

Súd nariadil v tejto veci pojednávanie na deň 4.5.2016 s tým, že na pojednávanie sa dostavil navrhovateľ,
ako i právny zástupca navrhovateľa, ktorý mal doručenie predvolania na pojednávanie vykázané riadne
a včas. Nedostavil sa odporca, ktorý mal doručenie predvolania na pojednávanie vykázané v súlade s
§ 47 ods. 2 O.s.p., keď zásielka sa vrátila na súd dňa 1.4.2016 s poznámkou „zásielka neprevzatá v
odbernej lehote“ a po opätovnom zaslaní zásielky sa táto vrátila na súd dňa 29.4.2016 opäť s poznámkou
„zásielka neprevzatá v odbernej lehote“, keď zásielky boli zasielané na adresu, ktorú označil navrhovateľ
ako adresu na doručovanie pošty pre odporcu. Súd postupoval v súlade s ustanovením § 101 ods. 2
O.s.p., vec na tomto pojednávaní prejednal a rozhodol v neprítomnosti odporcu.

Súd vykonal dokazovanie na tomto pojednávaní listinnými dôkazmi, ktoré v priebehu konania doložil vo
fotokópiách do súdneho spisu navrhovateľ a to: kúpnu zmluva zo dňa 26.7.1995 z č.l.7-8, kúpnu zmluva
zo dňa 26.7.1995 z č.l.9-10, kúpnu zmluva zo dňa 25.7.2005 z č.l.11-13, dodatok č.1 ku kúpnej zmluve
zo dňa 29.7.2005 z č.l.14-15, odstúpenie od zmlúv zo dňa 14.7.2008 z č.l.16, preberací list z č.l.17,
potvrdenie o doručovaní zásielky z č.l.18, poštový podací lístok fotokópia obálky z č.l.19, list vlastníctva
č.34435 zo dňa 16.3.2016 pre k.ú. Zvolen, plnomocenstvo zo dňa 14.7.2008, faktúru č.AS488180,
zápisnicu o pojednávaní sp.zn. 6C/155/2005, uznesenie ČVS: ORP-330/ZV-ZV-2013 zo dňa 26.6.2014
OOPZ Zvolen, návrh na vykonanie záznamu v katastri nehnuteľnosti zo dňa 17.6.2013, list zo dňa
11.1.2006 vrátane poštového podacieho lístka zo dňa 11.1.2006, zmluvu o zriadení predkupného práva
zo dňa 5.10.1995 týkajúcu sa domovej nehnuteľnosti súp.č. XXX, zmluvu o zriadení predkupného práva
zo dňa 5.10.1995 týkajúcu sa domovej nehnuteľnosti súp.č. XXX, tiež vykonal dokazovanie výsluchom
navrhovateľa a oboznámil sa s prednesom právneho zástupcu navrhovateľa, pričom zistil tento skutkový
stav.
Z kúpnych zmlúv zo dňa 26.7.1995 súd zistil, že boli uzavreté medzi navrhovateľom ako predávajúcim a
X. X., nar. XX.X.XXXX ako kupujúcou, ktorých predmetom bol prevod vlastníckeho práva k predmetných
nehnuteľnostiam, s tým, že dohodnutá kúpna cena v sume 600.000,- Sk resp. 800.000,- Sk mala byť
zaplatená vzhľadom na príbuzenský pomer účastníkov zmluvy najneskôr v lehote do 10 rokov, odo dňa
podpísania týchto zmlúv. V obidvoch zmluvách bolo dohodnuté, že pokiaľ kúpna cena nebude zaplatená
najneskôr v dohodnutom termíne, má predávajúci možnosť v zmysle § 48 OZ jednostranne od zmluvy
odstúpiť, v dôsledku čoho sa táto zmluva od počiatku zruší.
Z kúpnej zmluvy zo dňa 25.7.2005 vrátane dodatku č.1 zo dňa 29.7.2005 súd zistil, že bola uzavretá
medzi X. X., nar. XX.X.XXXX ako predávajúcou a C.. L. Y. - odporcom ako kupujúcim, predmetom ktorej
bol prevod vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, pričom kúpna cena bola dohodnutá vo
výške 10 mil.Sk.
Z odstúpenia od zmluvy zo dňa 14.7.2008 súd zistil, že ho adresovala L.. U. V., advokátka, ako právna
zástupkyňa navrhovateľa X. X. s tým, že týmto odstúpil navrhovateľ od predmetných kúpnych zmlúv,
ktorých predmetom bol prevod vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, z dôvodu, že nebola
ku dňu spísania tohto odstúpenia od zmluvy vyplatená dohodnutá kúpna cena.
Z preberacieho listu resp. potvrdenia o doručovaní zásielky a tiež z poštového podacieho lístka súd
zistil, že zásielka bola doručená Viere Vlčekovej dňa 16.7.2008 resp. 17.7.2008, kde ako odosielateľ
je uvádzaná U. V..
Z výpisu z listu vlastníctva č.3435 zo dňa 16.3.2016 pre okres K., obec K., katastrálne územie K. súd
okrem iného zistil, že v časti A: majetková podstata sú zapísané predmetné nehnuteľnosti, v časti B:
vlastníci a iné oprávnené osoby je ako výlučný vlastník zapísaný odporca, v časti poznámka sú uvedené
predbežné opatrenia, ktoré boli nariadené Okresným súdom Zvolen ohľadne zákazu nakladania s
predmetnými nehnuteľnosťami, v časti C: ťarchy sú uvedené vecné bremená v prospech navrhovateľa.
Z plnomocenstva zo dňa 14.7.2008 súd zistil, že bolo udelené navrhovateľom pre L.. U. V., advokátku,
ktorá bola oprávnená v jeho mene vykonať všetky úkony v právnej veci, odstúpenia od kúpnych zmlúv
zo dňa 26.7.1995, uzavretých medzi navrhovateľom a X. X..

Z návrhu na vykonanie záznamu v katastri nehnuteľností zo dňa 17.6.2013 súd zistil, že ako navrhovateľ
je tu uvedená X. X., nar. XX.X.XXXX, ktorá týmto žiadala o povolenie záznamu jej výlučného vlastníctva
k nehnuteľnostiam zapísaných na LV XXXX v k.ú. Zvolen, t.j. k predmetných nehnuteľnostiam, z
dôvodu odstúpenia od kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 25.7.2005 medzi ňou a kupujúcim C.. L. Y., nar.
XX.X.XXXX.
Z prednesu právneho zástupcu navrhovateľa na pojednávaní súd okrem iného zistil, že sa v celom
rozsahu pridržali podaného žalobného návrhu zo dňa 9.11.2015, navrhol doplniť dokazovanie výsluchom
svedka X. X. a tiež vyžiadať si z katastrálneho úradu kompletné spisy týkajúce sa prevodov vlastníckeho
práva uskutočnených medzi navrhovateľom a X. X. a následného prevodu medzi X. X. a odporcom
vo vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam. Na záver uviedol, že zotrváva na svojom názore, že
návrh je dôvodný, nakoľko odstúpenie od zmluvy, ktoré uskutočnil navrhovateľ vo vzťahu k X. X. bolo
preukázané a tiež podľa jeho názoru aj odstúpenie od zmluvy uskutočnené X. X. vo vzťahu k odporcovi
je preukázané, a z týchto dôvodov žiadal návrhu v celom rozsahu vyhovieť.
Z výsluchu navrhovateľa na pojednávaní súd okrem iného zistil, že on v roku 1993 kúpil predmetné
nehnuteľnosti od firmy Hydinárne Zvolen, štátny podnik a za tieto aj riadne zaplatil. Následne ich v
roku 1994 začal rekonštruovať prostredníctvom firmy Y. a v roku 1995 ich začal aj obývať spolu s
vtedajšou manželkou L. I., ktorá navrhla, aby tieto nehnuteľnosti odpredal jej matke X. X., k čomu aj
došlo. S poukazom na tieto okolnosti bola dojednaná kúpna cena tak, že mala byť zaplatená najneskôr
do 10 rokov od podpisu týchto zmlúv, avšak táto uhradená nebola. Na preukázanie tejto skutočnosti
poukázal na výpoveď samotnej X. X. v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 6C/155/2005
zo dňa 8.1.2007 resp. v jej výpovedi v konaní na polícii vedenom pod sp.zn. ČVS: ORP-330/ZV-
ZV-2013. Následne X. X. previedla tieto nehnuteľnosti v roku 2005 na odporcu a potom od tejto kúpnej
zmluvy odstúpila dňa 6.5.2013, z dôvodu, že ani odporca neuhradil kúpnu cenu, čoho dôkazom má
byť uznesenie pod sp.zn. ČVS: ORP-323/OEK-BB-2013 a uznesenie ČVS: ORP-330/ZV-2013 a tiež sú
dôkazom toho chátrajúce domy, ktoré už 10 rokov nie sú nijakým spôsobom zabezpečené a pokiaľ by
odporca za ne uhradil kúpnu cenu, zrejme by ich nenechal v takom žalostnom stave.

Podľa § 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) návrhom na začatie konania
možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je
na tom naliehavý právny záujem.
Podľa § 159 ods. 2 O.s.p. výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány;
ak je ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého.
Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) vlastníctvo veci možno nadobudnúť
kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných
skutočností ustanovených v zákone.

Podaným návrhom sa navrhovateľ domáhal určenie, že je vlastníkom tam špecifikovaných predmetných
nehnuteľností, pričom ako vlastník týchto nehnuteľností je aktuálne na príslušnom liste vlastníctva
v katastri nehnuteľností zapísaný odporca. Navrhovateľ pôvodne previedol vlastnícke právo k týmto
nehnuteľnostiam na tretiu osobu X. X. dvoma kúpnymi zmluvami zo dňa 26.7.1995 a táto následne
previedla vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam na odporcu kúpnou zmluvou zo dňa 25.7.2005.
Navrhovateľ žiadal, aby si súd ako predbežnú otázku vyriešil otázku jednak platnosti odstúpenia od
kúpnych zmlúv, ktoré boli uzavreté medzi navrhovateľom a X. X. na základe právneho úkonu odstúpenia,
ktorý uskutočnil navrhovateľ, a zároveň s poukazom na ním tvrdenú absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy,
ktorá bola uzavretá medzi X. X. a odporcom, aby súd vyriešil ako prejudiciálnu otázku aj túto otázku
absolútnej neplatnosti.
Jednalo sa teda o určovaciu žalobu v rámci ktorej je povinnosťou navrhovateľa preukázať, že má
naliehavý právny záujem na takomto určení. Súd sa preto v prvom rade zaoberal skúmaním otázky
naliehavosti právneho záujmu navrhovateľa na takomto určení, pričom návrh zamietol práve z dôvodu,
že podľa názoru súdu naliehavý právny záujem zo strany navrhovateľa nebol preukázaný, a to z
nasledovných dôvodov. Naliehavý právny záujem je daný spravidla vtedy, ak by bez takéto určenia bolo
ohrozené právo navrhovateľa alebo keby sa stalo právne postavenie navrhovateľa bez takéhoto určenia
neisté.
V tejto súvislosti poukazuje súd na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn.3Cdon 1338/96 (citované podľa
časopisu Soudní judikatúra č. 3/1997 ), podľa ktorého platí, že „I- Určovacia žaloba podľa § 80 písm.c)
O.s.p. má preventívny charakter. Predovšetkým prichádza do úvahy vtedy, keď jej prostredníctvom
možno eliminovať stav ohrozenia práva alebo neistoty v právnom vzťahu, pričom k zodpovedajúcej
náprave nemožno dospieť iným spôsobom. Ďalej sa uplatní v prípadoch, v ktorých určovacia žaloba

účinnejšie než iné právne prostriedky zodpovedá obsahu a povahe príslušného právneho vzťahu a jej
prostredníctvom možno dosiahnuť úpravu tvoriacu určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia
budúcich sporov medzi účastníkmi. Tieto funkcie určovacej žaloby korešpondujú s predpokladom
naliehavého právneho záujmu. Ak nemožno v konkrétnom prípade očakávať splnenie týchto funkcií, nie
je daný naliehavý právny záujem na určení. Závery o tom sú spojené nielen so žalobou o určení ale aj
s otázku, akého konkrétneho určenia sa žalobca žalobou domáha.
II- Ak súd zamieta žalobu na určenie, či tu právo alebo právny vzťah je alebo nie je pre nedostatok
naliehavého záujmu na takomto určení, je vylúčené, aby súd súčasne preskúmal žalobu z vecnej
stránky“.
Súd pritom poukazuje na okruh účastníkov konania, keď ani na strane odporcu, ani na strane
navrhovateľa, ako účastníčka konania nefigurovala X. X., a preto ak by aj súd návrhu navrhovateľa
vyhovel, bol by takýto výrok rozsudku záväzný len pre účastníkov konania a pre orgány a nebol by
záväzný pre žiadnu ďalšiu fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá by následne mohla uplatňovať svoje
práva k predmetnej nehnuteľnosti v inom konaní a žiadny iný orgán vrátane súdu by nemohol voči nej
vychádzať zo záveru, že v inom konaní už bolo o tejto veci právoplatne rozhodnuté, v dôsledku čoho súd
má za to, že právne postavenie navrhovateľa by zostalo stále neisté a v žiadnom prípade by sa takýmto
rozhodnutím nepredišlo ďalším sporom, keď aj z dokazovania ktoré vykonal súd v tomto konaní vyplýva,
že aj dotyčná X. X. by mohla mať záujem na určení, že vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam
svedčí v jej prospech s poukazom na to, že sama odstúpila od predmetnej kúpnej zmluvy, ktorú
mala uzavretú s odporcom a aj s ohľadom na to by sa jej podstatným spôsobom týkala otázka, ktorú
navrhovateľ navrhol riešiť ako predbežnú otázku t.j. otázka absolútnej neplatnosti predmetnej kúpnej
zmluvy zo dňa 25.7.2005, ktorá bola uzavretá medzi ňou a odporcom, keďže je všeobecne prijímaný
právny názor, že odstúpiť možno iba od platne uzavretej zmluvy. V tejto súvislosti poukazuje súd napr. na
rozhodnutie publikované v časopise Soudní judikatúra pod č.SJ 168/2003, podľa ktorého „právoplatné
rozhodnutie súdu o určení vlastníckeho práva je záväzné len pre účastníkov konania, v ktorom bolo
vydané. Voči tomu kto nebol účastníkom tohto konania a kto nie je jeho právnym nástupcom, nemôže
súd, správny úrad alebo iný orgán pri posudzovaní jeho vecí vychádzať zo záveru, že o vlastníckom
práve bolo v inom konaní právoplatne rozhodnuté“, resp. „rozhodnutie R 65/1972 s.241, podľa ktorého“
aj keď sa výrokom rozsudku určuje, že žalobca je vlastníkom nehnuteľností, aj keď je takýto rozsudok
podkladom pre zápis do evidencie nehnuteľností, nemá tento rozsudok všeobecnú záväznosť, ale
predstavuje rozhodnutie, ktorým bola sporná otázka vyriešená len vo vzťahu k účastníkom konania".
Tiež z komentára Bureš, J.,Drápal, L.Krčmář, Z.akol. Občanský soudní řád. Komentář. I. díl.7.vydaní.
Praha: C.H. Beck, 2006, strana 734-735 vyplýva, že ak nie je rozhodnutie (právoplatný výrok rozsudku
alebo uznesenia vo veci samej) subjektívne záväzný pre každého, vzťahujú sa účinky právnej moci
len na osoby, ktoré boli účastníkmi konania (nie však na vedľajších účastníkov), a na osoby, na ktoré
bola zákonom rozšírená záväznosť rozhodnutia. Pre súdy, správne úrady a iné orgány verejnej správy
je výrok právoplatného rozsudku v iných než statusových veciach, (a v ďalších veciach zaväzujúcich
každého) záväzný len potiaľ, pokiaľ posudzujú (ako predbežnú otázku) medzi účastníkmi, poprípade
medzi osobami, na ktoré bola subjektívna záväznosť rozsudku rozšírená, právne vzťahy, ktoré boli
právoplatne vyriešené súdnym rozhodnutím. Ten, kto nebol účastníkom konania a ani podľa zákona
voči nemu nie je rozhodnutie záväzné, môže uplatňovať svoje práva k veci alebo k právu, o ktorom bolo
rozhodnuté, v inom konaní, a ani súd, správny úrad alebo iný orgán verejnej správy pri posudzovaní veci
nemôže voči nemu vychádzať zo záveru, že a ako o nej bolo v inom konaní už právoplatne rozhodnuté;
uvedené platí tiež vo vzťahu k rozhodnutiam, ktoré sa týkajú vecných práv k nehnuteľnostiam, vrátane
práva vlastníckeho. Súd zároveň poukazuje aj na publikované rozhodnutie v časopise Soudní rozhledy-
rozhodnutia súdov ČR pod č. 8/2001, strana 268: Ak rieši súd v konaní o ochranu vlastníckeho práva
žalobcu, podstatnú otázku platnosti kúpnej zmluvy ako otázku predbežnú a ak bolo o platnosti tejto
kúpnej zmluvy už rozhodnuté v inom konaní, ktorého účastníkom žalobca nebol, nie je toto rozhodnutie
pre súd v tomto neskoršom konaní záväzné.
Nakoľko súd zamietol určovaciu žalobu pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na takomto
určení, bolo vylúčené, aby súd zároveň preskúmaval žalobu z vecnej stránky a z týchto dôvodov ani
nevykonal ďalšie dokazovanie, ktoré navrhol navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu
na pojednávaní a ani sa bližšie neoboznamoval s listinnými dôkazmi, ktoré boli vykonané v priebehu
konania.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo
veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal v spojení s ustanovením § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p., podľa

ktorého o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa
konanie končí.
Nakoľko súd návrh navrhovateľa zamietol, bol odporca úspešný pri bránení svojho práva a z tohto
dôvodu by mal právo na náhradu trov konania. Nakoľko si však žiadne trovy konania neuplatnil a ani
zo spisu nebolo zistené, že by mu boli nejaké trovy konania vznikli, súd rozhodol o trovách konania tak,
že odporcovi právo na ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach ( § 204 ods.1 prvá
veta O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis
s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali
10. bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O.s.p.)