Uznesenie – Sloboda a ľudská dôstojnosť ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. január 2017

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/1/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816010603
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Patrik Príbelský, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3816010603.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Patrika Príbelského PhD. a sudcov
JUDr. Jozefa Janíka a JUDr. Petra Tótha, v trestnej veci proti obžalovanému K. D., nar. XX.XX.XXXX v
D., trvale bytom N., B. ulica XXX/XX, toho času vo väzbe v Ústave na výkon väzby Ilava, pre pokračovací
zločin vydierania podľa § 189 odsek 1 Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Prievidza zo dňa 07.12.2016, sp. zn. 3T/141/2016, na verejnom zasadnutí konanom
dňa 31. januára 2017, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku sa odvolanie obžalovaného K. D.

z a m i e t a,

pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 07.12.2016, sp. zn.: 3T/141/2016-200 bol
obžalovaný K. D. uznaný za vinného zo spáchania pokračovacieho zločinu vydierania podľa § 189 odsek
1 Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že

dňa 23.6.2016 v čase od 00,27 hodiny do 13,45 hodiny v Prievidzi po tom, ako od poškodeného T. D.,
nar. XX.X.XXXX, bytom N., Ľ. V. XXX/XX, dňa 22.6.2016 v čase okolo 23,00 hodine, požadoval plnenie
vo forme zlata, alebo hotovosti v neurčenej výške ako náhradu za činku, ktoré mu mal odovzdať do 17,00
hodiny dňa 23.6.2016, poškodenému zasielal SMS správy, ktorými sa mu v súvislosti s vydaním plnenia
vyhrážal, tým, že mu ublíži na zdraví, „skape“, a to aj napriek tomu, že poškodený T. D. mu peniaze
za činku v sume 20,- eur pod hrozbou vykopnutia dverí na byte ešte dňa 22.6.2016 v čase okolo 23,00
hodine v Prievidzi ešte pred tým, ako od neho požadoval ďalšie plnenie, odovzdal,

dňa 11.7.2016 v čase okolo 13,30 hodine v N. na B. M. W. pri vchode č. XX, zvonil na zvonček bytu č. 1, v
ktorom býva poškodený A. N., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom N., M. W. č. XXX/XX, od ktorého cez bytový
telefón opakovane pýtal hotovosť 30 eur, ako vyplatenie dlhu za kamaráta s tým, že ak mu ich nedá,
urobí cirkus pred vchodom, začne búcha na dvere a bude mať problém so zlomeným nosom, ktorým
konaním vzbudil u poškodeného dôvodnú obavu, načo poškodený privolal hliadku OO PZ Prievidza,
ktorou bola obvinenému po príchode na miesto obmedzená osobná sloboda.

Za to mu bol podľa § 189 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 36 písmeno l), n), § 37 písmeno m), § 38 odsek
3, 5 Tr. zákona, uložený trest odňatia slobody v trvaní 4 roky a 1 mesiac, na výkon ktorého bol podľa §
48 odsek 2 písm. b) Tr. zákona zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia
Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku bola obžalovanému uložená povinnosť nahradiť poškodenému T. D.
škodu vo výške 20,- €.

Uvedený rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože ho ihneď po vyhlásení napadol odvolaním
obžalovaný. V dôvodoch odvolania poukázal na to, že odvolanie smeruje len čo do výroku o treste.
Uložený trest považuje za neprimerane prísny. Trest má spĺňať nielen represívnu, ale i prevýchovnú
funkciu. Obžalovaný sa priznal, svoje konanie oľutoval a napomáhal orgánom činným v trestnom konaní
pri objasňovaní trestnej činnosti. Trest vo výške, v ktorej bol uložený, sa míňa prevýchovnému účinku,
prevažuje len represívna stránka. V inej veci obžalovaného bude rozhodnuté o vykonaní zvyšku trestu vo
výmere 1 rok a 2 mesiace, z ktorého bol podmienečne prepustený. Starí rodičia obžalovaného potrebujú
jeho pomoc, jeho starý otec trpí leukémiou a schizofréniou. I vzhľadom na nízky vek obžalovaného na
dosiahnutie svojho účelu postačuje i trest kratšieho trvania.
Vzhľadom na uvedené potom navrhol, aby krajský súd v odvolacom konaní rozsudok súdu prvého stupňa
vo výroku o treste zrušil a sám rozhodol tak, že obžalovanému uloží za aplikácie § 39 Tr. zákona miernejší
trest.

Verejné zasadnutie na rozhodnutie o odvolaní sa uskutočnilo v neprítomnosti poškodených.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní prokurátor krajskej prokuratúry uviedol, že napadnutý
rozsudok považuje za správny a zákonný a podané odvolanie navrhuje ako nedôvodné zamietnuť.
Obžalovaný je špeciálnym recidivistom, aktuálny skutok spáchal v skúšobnej dobe podmienečného
prepustenia a ochorenie rodinných príslušníkov nemá vplyv na výšku ukladaného trestu.

Obhajca obžalovaného zopakoval nosné dôvody odvolania a uviedol, že vzhľadom na relatívne nízky
vek obžalovaného a jeho postoj je dôvod na ukladanie trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby.

Obžalovaný sa k návrhu obhajcu pripojil.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. alebo
nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Krajský súd preskúmajúc napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania zistil, že odvolanie
prokurátora nie je dôvodné.

Okresný súd v rámci procesného postupu rešpektoval a dodržal všetky základné zásady trestného
konania uvedené v § 2 Tr. por., najmä však zásady zákonného procesu - § 2 ods.7 Tr. por., práva
na obhajobu - § 2 ods.9 Tr. por., voľného hodnotenia dôkazov - § 2 ods.12 Tr. por., i rovnosti strán
(kontradiktórnosti) - § 2 ods.14 Tr. por. Krajský súd preto konštatuje, že súd prvého stupňa dospel
k vyhlásenému rozsudku po bezchybnom procesnom postupe a v súlade so všetkými procesnými
ustanoveniami, ktoré tento proces upravujú.

Keďže odvolanie bolo podané výlučne vo vzťahu k výroku o treste, pričom výrok o vine je právoplatný,
k skutkovým zisteniam sa krajský súd nepovažuje za nutné vyjadriť.

Obžalovaný v odvolaní spochybnil len výmeru uloženého trestu odňatia slobody, pričom dôvodil, že trest
mal byť ukladaný pod dolnú hranicu trestnej sadzby s poukazom na vek obžalovaného a odkázanosť
starých rodičov na jeho starostlivosť.

Krajský súd poukazuje na to, že pri preskúmavaní napadnutého rozhodnutia v odvolacom konaní nie je
v zásade oprávnený „vnucovať“ súdu prvého stupňa svoj názor a svoju predstavu, ak argumenty použité
v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nie sú zjavne neudržateľné a nespôsobujú arbitrárnosť tohto
rozhodnutia.

Súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia jasne uviedol, akými úvahami bol vedený
pri ukladaní trestu a spôsobe jeho výkonu. Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku, boli
zohľadnené najmä tie skutočnosti, že v prípade obžalovaného ide o špeciálneho recidivistu, ktorý už bol

v roku 2013 dvakrát odsúdený za trestný čin vydierania, pričom mu boli ukladané nepodmienečné tresty.
Aktuálnej trestnej činnosti sa dopustil v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia. Je zrejmé, že ani
predchádzajúce odsúdenia a ukladanie nepodmienečných trestov nemali na obžalovaného dostatočný
vplyv a odsúdený si z nich nevzal ponaučenie. Je pravdou, že sa obžalovaný trestnej činnosti dopustil v
relatívne mladom veku, avšak táto skutočnosť nemala vplyv na jeho rozumovú alebo vôľovú spôsobilosť.
To, že obžalovaný sa v mladom veku dopúšťal trestnej činnosti je skôr alarmujúce a je potrebné vyvodiť
z toho náležité dôsledky. Tiež samotná skutočnosť, že starí rodičia obžalovaného trpia zlým zdravotným
stavom, nie je spôsobilá odôvodniť ukladanie nižšieho trestu. Napriek vedomosti o ochorení starých
rodičov a o potrebe jeho pomoci, obžalovaný riskoval ďalším páchaním trestnej činnosti stav, keď sa
dostane do výkonu trestu a pomoc nebude môcť poskytnúť. Rovnako ako súd prvého stupňa, ani krajský
súd nevzhliadol žiadne také okolnosti prípadu, či pomery páchateľa, ktoré by odôvodňovali ukladanie
trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby. Práve naopak, správanie obžalovaného (páchanie trestnej
činnosti napriek predchádzajúcim odsúdeniam) svedčí o skutočnosti, že na nápravu obžalovaného je
potrebné reagovať trestom s prevahou represívnej zložky. Postoj odsúdeného po spáchaní trestnej
činnosti mu bol zohľadnený v rámci aplikácie poľahčujúcich okolností.

Na tieto okolnosti súd prvého stupňa nakoniec vo vzťahu k ukladaniu trestu riadne poukázal a aplikoval
ich v súlade so zákonom. Jeho argumentáciu považuje krajský súd za presvedčivú a v podrobnostiach
na ňu odkazuje.

S poukazom na uvedené skutočnosti potom vo vzťahu k výroku o treste v napadnutom rozsudku
krajský súd konštatuje, že pri ukladaní trestu okresný súd správne prihliadol na všetky skutočnosti a
zásady dôležité z hľadiska jeho ukladania, najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie,
pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti nápravy.
Správne zistil i pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností.

S prihliadnutím na okolnosti prípadu, spôsobený následok, osobu obžalovaného a možnosti nápravy
dospel preto odvolací súd k záveru, uložený trest odňatia slobody uložený súdom prvého stupňa v trvaní
4 roky a 1 mesiac je zákonný, nie je neprimeraný a takto uloženým trestom bude splnený jeho účel.
Správny je tiež výrok o zaradení odsúdeného na výkon trestu do ústavu so stredným stupňom stráženia.

Z týchto dôvodov odvolanie obžalovaného odvolací súd nepovažoval za dôvodné a preto ho podľa §
319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 17. 3. 2017. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.