Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. november 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20Co/80/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113221049
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8113221049.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobkyne: L. O., nar. X.X.XXXX, bytom K. XXX, proti žalovanému:
Rapid life životná poisťovňa, a.s., so sídlom v Košiciach, Garbiarska 2, IČO: 31690904, o zrušenie
rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 13C
188/2013-214 zo dňa 31. 1. 2014 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e sa rozsudok s výnimkou výroku o zamietnutí návrhu žalovanej na prerušenie konania a v

rozsahu zrušenia sa vec v r a c i a súdu I. stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým rozsudkom zamietol návrh žalobkyne
o odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetina 41, Košice pod
sp. zn. 3C 1942/2012, 3C 1943/2012 a 3C 1944/2012 zo dňa 19.1.2012. Zamietol žalobu o zrušenie
rozhodcovských rozsudkov Arbitrážneho súdu v Košiciach so sídlom na Alžbetinej 41 v Košiciach pod

sp. zn. 3C 1942/2012, 3C 1943/2012 a 3C 1944/2012 zo dňa 19.1.2012. Ďalším výrokom zamietol
návrh žalovanej na prerušenie konania do právoplatného ukončenia konania o uznesení Najvyššieho
súdu SR pod sp. zn. 6Cdo1/2012 vedeného pred Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn.
IIÚS382/2013, Rvp5052/2012. O trovách konania rozhodol tak, že žalovanej náhradu trov konania
nepriznal.

Prvostupňový súd svoje rozhodnutie odôvodnil okrem iného tým, že z výsledkov vykonaného
dokazovaniasúddospelkzáveru,žepredmetnápoistnázmluvanespĺňadefiníciuzmluvyspotrebiteľskej
v zmysle ust. § 52 Občianskeho zákonníka, keďže žalobkyňa pri jej uzatváraní nemala postavenie
spotrebiteľa, nakoľko konala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti ako sprostredkovateľka
poistenia pre žalovaného, kedy predmetné zmluvy podpisovala v dvojjedinej úlohe ako osoba oprávnená
uzatvárať poistné zmluvy v mene žalovaného a zároveň ako osoba poisteného.

Žalobkyňa v čase uzatvárania poistnej zmluvy bola živnostníčkou v predmete činnosti sprostredkovanie
obchodu, pod ktoré podľa názoru súdu bolo možné subsumovať aj sprostredkovanie predaja poistných
zmlúv, ktorú v prospech žalovanej realizovala od 20.12.2007 do 30.9.2008. Sprostredkovanie poistenia
bolo predmetom jej podnikania a zároveň išlo o osobitnú licencovanú odbornú činnosť podliehajúcu
registrácii vykonávanej pod dohľadom NBS.

Žalobkyňa túto činnosť vykonávala podľa zákona č. 340/2005 Z. z. o sprostredkovaní poistenia a
sprostredkovaní zaistenia, z čoho nepochybne vyplýva, že mala postavenie profesionála v oblasti
uzatvárania zmlúv, ktoré žalovaná ponúkala a bola v NBS registrovaná ako sprostredkovateľka poistenia
a sprostredkovateľka zaistenia pod č. VSP066834 a za túto činnosť dostávala od žalovanej v rozhodnom
období odmenu dojednanú v zmluve o sprostredkovaní poistenia uzatvorenej dňa 6.12.2007.Žalobkyňa dňa 6.12.2007 uzatvorila so žalovanou zmluvu o sprostredkovaní poistenia ako výlučná
sprostredkovateľka poistenia, ktorým sa zaviazala dôsledne dodržiavať ustanovenia zákona č. 340/2005
Z. z. pred uzatvorením poistnej zmluvy oznámiť klientovi všetky informácie a údaje, ktoré vyžaduje

zákon o sprostredkovaní poistenia, t. j. okrem svojich generálií aj majetkovú účasť a hlasovacie práva na
základnom imaní poisťovateľa, postup pri podávaní sťažnosti a či vykonáva sprostredkovateľskú činnosť
výhradne pre túto spoločnosť; ďalej na základe informácie poskytnutých klientom vypracovať písomný
záznam potrieb a požiadaviek ako aj ďalšie povinnosti súvisiace s uzatváraním poistných zmlúv, ktoré
sú zadefinované v bode 4.4 zmluvy o sprostredkovaní.

V danom prípade súd prvého stupňa poukázal na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva
C-464/01 vo veci Johan Gruber proti Bay WaAG z 20.1.2005, z bodu 39 ktorého vyplýva, že na
ustanovenia čl. 13 až 15 Bruselského dohovoru, ktorých cieľom je riadne chrániť osobu, ktorá sa
považuje za slabšiu v porovnaní s druhým účastníkom zmluvy sa nemôže zásadne odvolať osoba,
ktorá uzavrie zmluvu týkajúcu sa čiastočne obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a ktorá teda

len čiastočne koná mimo obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. K inému záveru by bolo možné
dospieť len v prípade, ak by spojenie medzi zmluvou a obchodnou alebo inou podnikateľskou činnosťou
dotknutej osoby bolo tak slabé, že by bolo len okrajové a z tohto dôvodu by v rámci plnenia, pre ktoré
bola zmluva uzavretá malo posudzujúc ju v jej celosti len zanedbateľnú úlohu.

Z bodu 41 rozsudku vyplýva, že na tejto úvahe nič nemení skutočnosť, že predmetná zmluva sa vzťahuje
aj na súkromný účel a platí nezávisle od pomeru medzi súkromným a podnikateľským účelom využitia
dotknutého tovaru alebo služby a to dokonca aj vtedy, ak by prevládalo súkromné využitie, pokiaľ by
využitie na podnikateľské účely nebolo zanedbateľné.

Okrem iného je vždy na strane, ktorá ochranu požaduje a to spotrebiteľ, aby túto skutočnosť preukázal.

Teda na strane žalobkyne je dôkazné bremeno preukázania, že spojenie medzi predmetnými poistnými
zmluvami a rozhodcovskou doložkou, ktorú napáda a vykonanej podnikateľskej činnosti spočívajúcej
v predaji identických poistných zmlúv s identickou rozhodcovskou doložkou, ktoré hromadne odplatne

distribuovala je len zanedbateľné a má nepodstatnú úlohu v kontexte zmluvy.

Keďže žalobkyňa pri uzatváraní predmetných poistných zmlúv vystupovala ako profesionál v predmete
zmluvy, bola plne informovaná o možnosti rozhodcovskú doložku prijať alebo neprijať, čo vyplýva zo
samotného záznamu o informáciách, ktoré si poskytla sama ako sprostredkovateľka klientovi pred

uzatvorením poistných zmlúv a musela si byť vedomá, že ak ju príjme, aký má rozhodcovská doložka
vplyv a význam pre jej poistný vzťah.

Žalobkyňa v čase uzatvorenia predmetných poistných zmlúv pôsobila ako sprostredkovateľka poistenia,
ktorú vykonávala v predmete svojej podnikateľskej činnosti, teda bola v plnom rozsahu oboznámená

so znením obchodných ako aj všeobecných poistných podmienok vrátane rozhodcovskej doložky, za
uzatvorenie ktorých okrem iného inkasovala odmenu, preto tejto súd ako informovanému spotrebiteľovi
nemohol poskytnúť ochranu ako slabšej zmluvnej strany podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.

S poukazom na uvedené súd prvého stupňa žalobu o zrušenie predmetných rozhodcovských rozsudkov,

ako aj návrhy vrátane návrhu o odklade vykonateľnosti ako nedôvodné zamietol.

Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalobkyňa namietajúc diskrimináciu. Uviedla, že ako
sprostredkovateľka nebola nikdy žalovaným po celý čas výkonu svojej činnosti informovaná o
rozhodcovskej doložke. Zmluvu podpisovala v postavení spotrebiteľa. Podpisovanie poistných zmlúv

je výlučne formálne bez vedomostí k pristúpeniu k ďalším doložkám. Na základe uvedeného navrhla
odvolaciemu súdu, aby rozsudok vo výroku o zamietnutí návrhu na odklad vykonateľnosti návrhu na
zrušenie rozhodcovských rozsudkov zrušil a vec vrátil súdu I. stupňa na ďalšie konanie.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu

predchádzalo, podľa zásad upravených v ust. § 212 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214
ods. 2 O.s.p. a zistil, že odvolanie žalobkyne je dôvodné.Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie na konštatovaní, že keďže žalobkyňa pri uzatváraní
predmetných poistných zmlúv vystupovala ako profesionál v predmete zmluvy, bola plne informovaná o
možnosti rozhodcovskú doložku prijať alebo neprijať, čo vyplýva zo samotného záznamu o informáciách,
ktoré si poskytla sama ako sprostredkovateľka klientovi pred uzatvorením poistných zmlúv a musela si
byť vedomá, že ak ju príjme, aký má rozhodcovská doložka vplyv a význam pre jej poistný vzťah.

Rozhodcovská doložka v rámci osobitných zmluvných dojednaní č. 1/2007 k poistnej zmluve vyžaduje,
aby spory vzniknuté zo zmluvy o úvere boli riešené pred rozhodcovským súdom v zmysle XV časti
všeobecných obchodných podmienok.

Aj osobitné zmluvné dojednania č. 1/2007 majú charakter formulárovej zmluvy. Obsahom článku 2
týchto osobitných dojednaní tvoriacich rozhodcovskú doložku je priamo odkaz na všeobecné obchodné
podmienky článok XV, ktoré upravuje rozhodcovské konanie. Takto formulovaná rozhodcovská doložka
nespĺňa kritériá osobitne vyjednanej zmluvnej podmienky.

Osobitné vyjednanie sa má sledovať z pohľadu ochrany spotrebiteľa, to znamená, že spotrebiteľ si z
určitých dôvodov osobitne vymieňuje nejakú klauzulu alebo má pre neho nejaký osobitný význam.

Spôsob, akým bola zmluva spotrebiteľovi - povinnej predložená, nie je o individuálne vyjednanom
rozhodcovskom konaní, ale o nevhodnom predkladaní zmluvných podmienok, vo vzťahu ku ktorým

oprávnený sledoval ich vylúčenie spod režimu súdnej kontroly tzv. neprijateľných zmluvných podmienok.
Takýto postup dodávateľa predstavuje nekalú obchodnú praktiku (porov. § 8 ods. 4 neskôr prijatého
zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa). Na veci nič nemení ani fakt, že žalobkyňa
ako spotrebiteľka (zmluvu neuzatvárala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej
podnikateľskej činnosti) vykonávala činnosť sprostredkovateľa pre žalovaného. Sama uviedla, že

o existencii rozhodcovskej doložky nemala vedomosť. Podpisovanie poistných zmlúv je o vylúčnej
formálnosti.

Žalovaný ako dodávateľ nepreukázal osobitné vyjednanie, resp. žeby si povinná vymieňovala
rozhodcovské konanie. Pre porovnanie dáva odvolací súd do pozornosti ustanovenie § 90 ods. 3 zákona

č. 492/2009 Z. z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého
dodávateľ má možnosť nájsť modus vivendi, ak chce docieliť arbitrážny proces pre prípad sporu so
spotrebiteľom (pred ponukou rozhodcovskej zmluvy banka vysvetlí a poučí spotrebiteľa o význame
rozhodcovského inštitútu) a keď tomu tak rozumie, tak akceptuje prípadný návrh arbitrážneho konania.

Inštitút individuálne dohodnutej podmienky je potrebné vykladať v súlade s cieľom smernice, podľa ktorej
sapodmienkanepovažujezaindividuálnedohodnutú,akbolanavrhnutávopredaspotrebiteľpretonebol
schopný ovplyvniť podstatu podmienky v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou (čl.
3 ods. 2 Smernice).

Spotrebiteľ, ak si niečo želá, minimálne sa predpokladá, že vie, prečo chce nejaký vzťah individuálne
vyjednať. Doložka je formulovaná v rámci štandardnej formulárovej zmluvy a neodôvodňuje záver,
že dodávateľ preukázal osobitné vyjednanie. Naopak ide zjavne o sofistikované docielenie stavu,
ktorý má indikovať vyňatie rozhodcovskej doložky z režimu súdnej kontroly. Takéto správanie sa
dodávateľa odvolací súd hodnotí ako nekalú obchodnú praktiku v zmysle cieľov Smernice 2005/29

„o nekalých obchodných praktikách“, článok 5 a nasledujúce. Len sotva by odvolací súd uveril, že
dodávateľ poistnej služby už vopred predvídal, že spotrebiteľ si bude vyžadovať rozhodcovské konanie,
a preto rozhodcovskú doložku už predformuloval do všeobecných obchodných podmienok. Navyše akovyplýva z obsahu spisu, ani samotní sprostredkovatelia nemajú informácie o rozhodcovskej doložke a
následkoch vo vzťahu k právam a povinnostiam zmluvných strán.

O tom, že spotrebiteľ je slabšou zmluvnou stranou, či už z dôvodu informovanosti alebo slabšej
vyjednávacej pozície, judikoval vo viacerých svojich rozhodnutiach Súdny dvor (porov. rozsudok
Súdneho dvora Monstanza Claro, bod 25). Na spotrebiteľa pri typových zmluvách dopadá ochranný
režim zákazu neprijateľných zmluvných podmienok. O takýto prípad ide aj v predmetnej právnej
veci. Ochranu slabšej strany nemožno žalobkyni uprieť iba s poukazom na to, že vykonáva činnosť

sprostredkovateľa poistenia.

Prvostupňový súd nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu, a preto prijal nesprávny právny záver. Z týchto dôvodov odvolací súd v zmysle ust. § 221 ods.
1 písm. h) O.s.p. napadnutý rozsudok s výnimkou výroku o zamietnutí návrhu žalovanej na prerušenie
konania zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O.s.p.).

V konečnom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách tohto odvolacieho konania (§
224 ods. 3 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.