Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. október 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/734/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214203196
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jozef Mačej

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2214203196.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jozefa Mačeja a sudcov JUDr. Kataríny

Slováčekovej a JUDr. Daniela Ilavského v právnej veci žalobkyne: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom
Pajštúnska 5, Bratislava, zast. splnomocnenkyňou: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5,
proti žalovanému: U. G., nar. XX. V. XXXX, bytom P. XXX, o 1.132,73 eur a príslušenstvo, o odvolaní
žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda z 11. februára 2015 č. k. 14C/205/2014-101,
takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa
domáhala voči žalovanému zaplatenia sumy 1.132,73 eur a príslušenstva.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím § 261 ods. 6 písm. d/, § 497 ods. 1, § 502 ods.
1, § 503 ods. 2, § 504, § 506 Obch. z. (Obchodný zákonník č. 513/1991 Zb. v znení neskorších zmien
a doplnení), § 25 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

§ 2, § 3 ods. 1, § 4 ods. 1 až 3, 5 ZoSÚ (zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o
zmene a doplnení zákona SNR č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších
predpisov), § 37 ods. 1, § 39, § 40 ods. 1, § 53 ods. 1 a 4, § 54 ods. 1 a 2, § 100, § 101, § 103, §
107 ods. 1 a 2, § 451 ods. 2, § 457, § 458 ods. 1 a 2 O.z. (zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník
v znení neskorších predpisov), ako aj § 5b ZoOS (zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o
zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov), § 120, § 160 ods.
1 O. s. p. (Občiansky súdny poriadok č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení), keď na

základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalobkyňa sa domáhala plnenia zo zmluvy
č. 192319090/0900 uzavretej dňa 6. mája 2005 medzi právnou predchodkyňou žalobkyne a
žalovaným, pričom malo ísť o zmluvu podľa § 476 a nasl. ust. Obch.z., resp. § 269 ods. 2 Obch.z.
v časti dohodnutých produktov a služieb. Súd prvej inštancie vyhodnotil predmetný právny vzťah ako
spotrebiteľský, na ktorý je potrebný aplikovať najmä O.z., ZoOS a ZoSU. Pohľadávka z predmetného
zmluvného vzťahu medzi účastníkmi tohto konania bola postúpená zmluvou o postúpení na žalobkyňu,
ktoré postúpenie bolo vykonané v súlade s príslušnými ustanoveniami O.z., čím je daná

aktívna legitimácia žalobkyne v konaní. Súd prvej inštancie konštatoval, že zmluva o bežnom účte
uzavretá medzi právnou predchodkyňou žalobkyne a žalovaným je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle
zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany
spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach vspotrebiteľských zmluvách. Pri závere o tom, že zmluvu o bežnom účte je potrebné považovať za
spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia O.z.. Žalobný nárok sa odvíjal od
dojednania povoleného prečerpania na účte, ktoré bolo zrejme dojednané ako nastavené plnenie pri

splnení kritérií stanovených bankou. Svojím charakterom ide zároveň o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle
§ 52 a nasl. ustanovení O.z., pretože poskytnutím povoleného prečerpania banka vlastne poskytuje úver
spotrebiteľovi, ktorý sa zaväzuje splácať za určitých podmienok stanovených bankou. Zo predmetnej
zmluvy nevyplýva dohoda účastníkov o povolení prečerpania prostriedkov, ani právo na zriadenie
povoleného prečerpania a toto bolo zrejme poskytnuté z vôle banky, jej jednostranným konaním. Nie

sú vzájomne dohodnuté podstatné náležitosti zmluvy o úvere, výška úveru, výška zmluvného úroku,
súvisiacich poplatkov a podobne. Okrem toho je takéto dojednanie neplatné aj v zmysle § 53 ods. 4
O.z., keďže ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá nebola dohodnutá individuálne, pretože všetky
podmienky poskytnutého prečerpania určuje jednostranne banka bez vôle dlžníka a bez naplnenia
písomnej formy spotrebiteľskej zmluvy. Uzavretím zmluvy o bežnom účte nedošlo k platnému uzavretiu
zmluvy o spotrebiteľskom úvere v písomnej forme. V zmluve neboli dohodnuté podstatné náležitosti

zmluvy o úvere a to výška úveru, výška zmluvného úroku a ďalšie náležitosti podľa § 4 zákona
258/2001 Z. z. Nejestvuje určitá a zrozumiteľná dohoda (v zmysle písomného návrhu - oferty a jeho
písomného prijatia - akceptácie žalovaným) v písomnej forme obsahujúca podstatné náležitosti zmluvy
o úvere uvedené konkrétnymi údajmi. Žalobkyňa nepredložila súdu takýto dôkaz (takúto dohodu) a
dokonca ani iný dôkaz, z ktorého by uvedené konkrétne náležitosti boli zrejmé, preto dospel k záveru,

že predmetné dojednanie o povolenom prečerpaní v rámci bežného účtu žalovaného je neplatné. Z
neplatného právneho úkonu sa nemožno domáhať plnenia. Žalobkyňa má procesnú povinnosť tvrdiť
skutočnosti, ktoré majú význam pre rozhodnutie vo veci samej, ako aj procesnú povinnosť navrhovať
dôkazy na preukázanie tvrdených skutočností (prejednacia zásada). V danom prípade nepredložil
žiaden dôkaz o tom, že došlo k platnému uzavretiu určitej a zrozumiteľnej dohody v písomnej forme

obsahujúcej podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Keďže súd vyhodnotil plnenie z
povoleného prečerpania ako plnenie z neplatného právneho úkonu, nemôže ani v súvislosti s takýmto
neplatným dojednaním uplatňovať poplatky, resp. zmluvné úroky. V zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z.
z. o ochrane spotrebiteľa účinného od 1. mája 2014 orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej
zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho

voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré
bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné,
aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. V dôsledku zmeny právnej úpravy (novelizácie zákona
č. 250/2007 Z. z.) účinnej od 1. mája 2014 orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy
(vrátane súdu) je povinný prihliadnuť na premlčanie aj vtedy, ak sa spotrebiteľ, t. j. v prejednávanej

veci žalovaný, premlčania nedovolá. V tejto súvislosti dal do pozornosti ust. § 52 ods. 2 O.z., podľa
ktorého ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa použijú vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Citované ustanovenie preto ukladá orgánu aplikujúcemu právo použiť v prospech
spotrebiteľa všetky ustanovenia, ktoré sú pre spotrebiteľa ako slabšiu zmluvnú stranu priaznivejšie. Pri

skúmaní otázky premlčania aplikoval občianskoprávnu úpravu ohľadom dĺžky premlčacej doby, ktorá
je priaznivejšia pre žalovaného ako spotrebiteľa. Vzhľadom na uvedené je súd povinný z úradnej moci
prihliadať na oslabenie nároku žalobkyne voči spotrebiteľovi z dôvodu jeho premlčania. Ide o procesné
ustanovenie, ktoré je súd povinný aplikovať v čase rozhodovania o predmetnom nároku. Keďže nárok
žalobkyne má na vydanie bezdôvodného obohatenia v prejednávanej veci svoj základ v spotrebiteľskej

zmluve, pre začiatok plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci deň, keď sa
oprávnený skutočne dozvedel (bez ohľadu na to, že pri vynaložení všetkého úsilia sa mohol dozvedieť
skôr), že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto na jeho úkor bezdôvodné obohatenie
získal. Pre začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby a to tak trojročnej, ako aj desaťročnej v
prípade úmyselného bezdôvodného obohatenia, je rozhodujúci okamih, keď k získaniu bezdôvodného

obohatenia skutočne došlo.

3. Z výpisu z účtu žalovaného - karty klienta súd zistil, že žalovaný poslednú debetnú operáciu a v
predmetnej veci aj kreditnú operáciu vykonal dňa 26. novembra 2010. Vzhľadom na skutočnosť, že
žalobcovi by vznikol v predmetnej veci iba nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, pre začiatok

plynutia subjektívnej premlčacej doby bol rozhodujúci deň, keď sa žalobca skutočne dozvedel, že
došlo na jeho úkor k bezdôvodnému obohateniu a kto obohatenie získal. Najneskôr sa právo na
vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky odo dňa, keď k nemu došlo. Dvojročná
subjektívna premlčacia doba však beží iba v rámci trojročnej objektívnej premlčacej doby. V predmetnejveci došlo k poslednému bezdôvodnému obohateniu zo strany žalovaného dňa 26. novembra 2010,
kedy vložil 100 eur a poukázal - inkasom 81,68 eur, ako poslednú sumu prečerpania z bežného účtu.
Trojročná objektívna premlčacia doba tak začala plynúť dňa 27. novembra 2010 a uplynula najneskôr

dňa27.novembra2013.Keďžežalobabolapodanánasúdaždňa17.februára2014,žalobkyňauplatnila
nárok až po uplynutí objektívnej trojročnej premlčacej doby. Súd vzhľadom na uvedené dospel k záveru,
že žaloba je v celom rozsahu nedôvodná. Všeobecná trojročná premlčacia doba začína plynúť odo dňa,
keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Možnosť vykonať právo po prvý raz ako začiatok plynutia
premlčacej doby nastáva v momente, keď je právo žalovateľné. Zákon určuje objektívne stanovený

začiatok plynutia premlčacej doby, ktorý nezávisí od subjektívnej okolnosti, teda či oprávnený subjekt
vedel alebo nevedel o svojom práve. Všeobecná 3-ročná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo
mohlo vykonať po prvý raz. Tým je objektívne vymedzený začiatok plynutia premlčacej doby, ktorý je
odvodený od slova „mohlo“ a nie od slova „mohol“. Tento okamih je daný objektívne a nezávisle od
subjektívnej okolnosti, teda či oprávnený vedel alebo nevedel o svojom práve (pozri R 1/1998). V súlade
s princípmi ochrany spotrebiteľa je potrebné v prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov

(premlčanie, odstúpenie od zmluvy) na tieto vzťahy aplikovať právnu úpravu o občianskych právach a
nie podnikateľské právo. Podľa vyššie cit. § 54 ods. 1 O.z. zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od O.z. v neprospech spotrebiteľa, pričom spotrebiteľ sa nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Pokiaľ
ide o aplikáciu všeobecnej trojročnej premlčacej doby podľa O.z. a nie štvorročnej podľa Obch.z. na

daný vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, považoval za potrebné poukázať na to, že prednosť majú osobitné
ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského
práva vrátane ustanovení § 52 až § 54 O.z.. Dualistický systém záväzkového práva (dve kúpne
zmluvy, dvojaká úprava premlčania, dvojaká úprava odstúpenia od zmluvy a pod.) v našom právnom
poriadku síce dlhodobo funguje, avšak niet rozumného dôvodu na skonštatovanie, že na premlčanie v

spotrebiteľskej veci a teda typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy
v zásade medzi podnikateľmi, ak O.z. ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a
je pre nepodnikateľov výhodnejšia. Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu
odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich
práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie (§ 54 ods. 1 O.z.).

Ustanovenie § 54 ods. 1 O.z. je ustanovením lex specialis s dopadom na všetky spotrebiteľské zmluvy,
a teda aj na odložené platby v spotrebiteľských vzťahoch vrátane úverov. Ustanovenie § 54 ods. 1 O.z.,
preto treba vykladať tak, že v prípade dualistickej právnej úpravy inštitútov súkromného práva sa na
spotrebiteľské právne vzťahy nepoužije obchodné právo (Obch.z.), ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej
podmienky by sa postavenie spotrebiteľa oproti občianskoprávnej úprave zhoršilo. Ustanovenie § 54

ods. 1 O.z. je dôsledkom transpozície čl. 8 smernice, ktorá síce neharmonizuje dualistické právne
úpravy inštitútov súkromného práva, no na druhej strane nebráni strane nebráni ani regulácii, akú
predstavuje ustanovenie § 54 ods. 1 O.z.. Akékoľvek ustanovenie zmluvy alebo jej súčastí, ktoré je v
rozpore s § 54 ods. 1 O.z. zhoršuje postavenie žalovaného ako spotrebiteľa, keďže výlučnou aplikáciou
Obch.z. sa prakticky vylučuje použitie ust. O.z. o premlčaní. Paušálne uprednostnenie Obch.z. by malo

na spotrebiteľov nepriaznivé následky hraničiace až s neprístupnosťou k občianskym
právam, ktoré priznáva O.z. na rozdiel od Obch.z.. Pre posúdenie, či ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.
z. účinné od 1. mája 2014, je možné aplikovať aj na konania začaté na súde pred jeho účinnosťou,
je rozhodujúce, či konkrétne ustanovenie má (aj) procesný charakter. Hoci samotné premlčanie má
nepochybne hmotnoprávny charakter, procesná povaha citovaného ustanovenia § 5b vyplýva z jeho

samotného znenia. Na jeho základe sa súdu (ktorý je možné považovať za orgán rozhodujúci o
nárokoch zo spotrebiteľských zmlúv) ukladá povinnosť v súdnom konaní z úradnej povinnosti prihliadať
na premlčanie v spotrebiteľských veciach, aj keď sa ho spotrebiteľ nedovolá, teda ide o konkrétny
procesný postup súdu v konaní, čo nasvedčuje procesnoprávnemu charakteru ustanovenia. Keďže ide
o procesné ustanovenie, v prípade absencie prechodného ustanovenia platí, že súd postupuje podľa

právneho stavu účinného v čase rozhodovania súdu. Preto ak v čase rozhodovania súdu vo veci je
účinné ustanovenie § 5b citovaného zákona, súd je povinný ho aplikovať, i keď sa súdne konanie začalo
skôr, t. j. pred účinnosťou zákona. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd prvej inštancie mal
za to, že premlčacia doba, na ktorú je povinný prihliadnuť ex offo uplynula ešte pred podaním žaloby,
navyše žalobkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala súdu poskytnutie povoleného prečerpania účtu

žalovanému pôvodným veriteľom. Žalobkyňa predložila súdu jedine zmluvu o bežnom účte uzavretú
dňa 6. mája 2005, z ktorej nevyplýva, že by sa strany dohodli na prečerpaní bežného účtu. Oznámenie
o poskytnutí povoleného prečerpania z 19. februára 2007, na ktoré žalobkyňa poukazuje vo vyjadrení
zo 16. februára 2015 súdu tiež nepredložila, preto dospel k záveru, že žalobkyňa neuniesla dôkaznébremeno a teda žalobu v celom rozsahu zamietol, najmä keď žalobkyňa nič iné nepreukázala, ani
ohľadne prípadného zosplatnenia, resp. odstúpenia od zmluvy, navyše podala žalobu na súd až dňa
17. februára 2014, t.j. zjavne po uplynutí premlčacej doby. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142

ods. 1 O.s.p., keď po procesnej stránke bol úspešný v celom rozsahu žalovaný, nakoľko mu v konaní
žiadne trovy nevznikli, ktoré by vyplývali zo súdneho spisu, ani si žiadne neuplatnil, súd prvej inštancie
mu ich nepriznal.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa, ktorá navrhla

napadnutý rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť, alternatívne napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie obsahovo odôvodnila nesprávnym právnym posúdením
veci a nedostatočným zistením skutkového stavu. Predmetná úverová zmluva bola uzavretá 6. mája
2005, v dôsledku čoho sa nespravujú nároky z nej vzniknuté novelizovaným ustanovením § 52 ods. 1
O. z. účinným od 1. januára 2008 (ustanovenia § 52 až 54 O. z. sa do 31. decembra 2007 vzťahovali
len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a na iné zmluvy upravené v 8. časti O. z., ako i na zmluvu podľa §

55 O. z.). Práve vzťahy zo zmluvy o úvere uzavretej pred 1. januárom 2008 sa spravujú ustanoveniami
Obch. z. bez ohľadu na povahu účastníkov. Na tento prípad bol tak daný dôvod aplikovať ustanovenia
o premlčacej dobe podľa Obch. z., pretože ide o absolútny obchodno-záväzkový vzťah, napriek tomu,
že jednou zo zmluvných strán je spotrebiteľ. Žalobkyňa poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 2MCdo 3/2011 z 28. apríla 2011 (podľa ktorého záväzkové vzťahy vzniknuté

zozmluvyoúvere,sabezohľadunapovahuúčastníkovspravujúzáväzkovoučasťouObch.z.).Obdobný
právny názor odznel aj v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6MCdo 4/2012 z
27. marca 2013, podľa ktorého hlavným záväzkovým vzťahom, z ktorého žalobca vyvodzuje nárok je
zmluva o úvere spravujúca sa ustanoveniami Obch.z., preto právny vzťah medzi žalobcom a ručiteľom
a žalovaným ako dlžníkom bolo potrebné posúdiť podľa príslušných ustanovení Obch.z., následne

aj otázku premlčania žalobcom uplatneného nároku. Nesúhlas s právnym posúdením veci súdom
prvého stupňa žalobkyňa vyjadrila aj citovaním niektorých častí odôvodnenia rozhodnutí krajských
súdov (v Banskej Bystrici, v Trnave, v Prešove a v Žiline), podľa záverov ktorých premlčanie v prípade
spotrebiteľských zmlúv, majúcich formu absolútneho obchodu, sa spravuje výlučne Obch.z.. Podľa
komentára k § 52 O. z. je tiež dôležité posúdiť, či ide o zmluvu občianskoprávnu alebo obchodnoprávnu,

pretože v mnohých prípadoch bude potrebné aplikovať všeobecnú úpravu týchto kódexov, napr. úpravu
o premlčaní.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená
osoba - strana sporu (§ 359 a § 362 ods. 1 C.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný

prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 C.s.p.), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania
preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a
dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné,
pretože napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny.

6. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 14C/205/2014 je zaplatenie sumy
1.132,73 eur a príslušenstva.

7. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu, ktorým bola
žaloba v celom rozsahu zamietnutá a v závislom výroku o trovách konania.

8. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý
vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, jeho výsledky
jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým
záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobou uplatnených nárokov a

pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý
na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil
s poukazom na ust. § 387 ods. 2 C.s.p. odvolací súd už iba odkazuje na správne a presvedčivé písomné
vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre
ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi.

Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa potom žiadal dodať už len nasledovné:

9. Z obsahu zmluvy a obchodných podmienok vyplýva, že text zmluvy bol vopred pripravený právnou
predchodkyňou žalobkyne ako dodávateľom. Ona určila, čo všetko v zmluve bude uvedené, v akomzneníatoajčosatýkaobchodnýchpodmienok.Obchodnépodmienkysúvypracovanéprevopredbližšie
neurčeného dlžníka - spotrebiteľa. Spotrebiteľ, teda ani žalovaný sa na ich príprave nepodieľal a ani by
nemohol docieliť nejakú zásadnejšiu zmenu vopred pripravených podmienok. Žalobkyňa nepreukázala,

žebyobchodnépodmienkyzmluvyboližalovanýmindividuálnevyjednané,apretoobchodnépodmienky
zmluvy nie je možné považovať za individuálne dojednané, ako to vyplýva zo zákona o ochrane
spotrebiteľa a tiež zákonných ustanovení O.z..

10. Zákon č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy úpravu premlčania vôbec

neobsahoval, pričom takáto úprava je obsiahnutá v dvoch právnych predpisoch a to v ust. § 387 a
nasl. Obch.z. a ust. § 100 a nasl. O.z.. Právna úprava premlčania obsiahnutá v O.z. je pre spotrebiteľa
výhodnejšia a tejto výhodnejšej úpravy sa spotrebiteľ ani nemôže vzdať. S poukazom na to aj napriek
tomu,ževdanomprípadesajednáozmluvnýtypupravenýObch.z.sprihliadnutímnato,žeideozmluvu
spadajúcu pod režim zákona o spotrebiteľských úveroch, bolo dôvodné predmetnú zmluvu posudzovať
podľa citovaného zákona, ako aj ustanovení O.z. a to i v otázke premlčania práva žalobkyne.

11. Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. s účinnosťou od 1. mája 2014, orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by

inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

12. Vyššie citované ustanovenie § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. je špeciálnym ustanovením k ustanoveniu §
100ods.1O.z.,apretojetrebahoaplikovaťprednostnevprípadenárokuuplatnenéhozospotrebiteľskej
zmluvy, ktorým je aj nárok uplatnený v tomto konaní. Keďže žalobkyňou uplatnený nárok je nárokom

zo spotrebiteľskej zmluvy, bol súd v zmysle § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. povinný z úradnej povinnosti
skúmať, či nedošlo k premlčaniu nároku žalobkyne a teda prihliadnuť na premlčanie ex offo, teda aj
bez toho, aby sa žalovaný premlčania dovolával v zmysle O.z. Právna úprava v ustanovení § 5b zák.
č. 250/2007 Z.z. bola zavedená zákonom č. 102/2014 Z.z. s účinnosťou od 1. mája 2014, pričom vo
vzťahu k tejto právnej úprave neboli prijaté žiadne prechodné ustanovenia. Uvedené ustanovenie je

pritom ustanovením procesným, keď orgánu rozhodujúcemu o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy (a
teda aj súdu) ukladá povinnosť prihliadať na premlčanie aj bez vznesenia námietky premlčania zo strany
spotrebiteľa, a preto sa súd najskôr zaoberal možným premlčaním uplatneného nároku bez toho, aby
skúmal samotnú existenciu subjektívneho práva žalobkyne.

13. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo vykonané.
Premlčaním právo nezaniká, iba sa oslabuje a trvá ďalej vo forme naturálneho záväzku, čo znamená,
že jeho uplatniteľnosť je obmedzená na dobrovoľné splnenie zo strany povinného subjektu. Účelom
premlčania je tak jednak stimulovať subjekty k včasnému vykonaniu subjektívnych občianskych práv,
jednak zamedziť tomu, aby dlžníci neboli ohľadom svojich povinností vystavení po časovo neurčitú dobu

donucujúcemu zákroku zo strany súdov.

14. S prihliadnutím na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že predmetný záväzkový vzťah
medzi účastníkmi je potrebné posúdiť v zmysle ust. zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch,
akoajustanoveníO.z..Správnymboltiežzáversúduprvéhostupňaoabsolútnejneplatnostiuzatvorenej

zmluvy s prihliadnutím na čo sú si strany v zmysle § 457 O.z. povinné vrátiť, čo na základe nej dostali.
Rovnako správne prvoinštančný súd posúdil i plynutie premlčacej doby v zmysle § 107 ods. 1 a 2 O.z.
a správnym bol záver o premlčaní nároku žalobkyne.

15. Z dôvodu, že odvolacie dôvody žalobcu boli neopodstatnené a neboli zistené ani žiadne nedostatky

v postupe súdu prvej inštancie, na ktoré by mal odvolací súd prihliadnuť z úradnej povinnosti (§ 380
ods. 2 C.s.p.), preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie odvolací súd potvrdil (§ 387 ods. 1 C.s.p.).

16. O nároku na náhradu trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p v spojení s
§ 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p., nakoľko v odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalovaný.

17. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona
č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne(§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).