Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 23. január 2017

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 8C/122/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4211207876
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Jaďuďová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2017:4211207876.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno sudkyňou JUDr. Ivanou Jaďuďovou v právnej veci žalobcu: R. H., nar. X.X.XXXX,

bytom R. R. X/XX, P., proti žalovanej: L. H., nar. X.X.XXXX, bytom F., n.o., W. XX, P., o zaplatenie
3.494,61 € takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovaná má nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou súdu doručenej dňa 6.5.2011 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie
sumy 3494,91 Eur, suma pozostávajúca zo súm 512 Eur + 2982,61 Eur (uznesenie Krajského súdu č.
25Co/193/2011-33) na tom základe, že bol vo výkone trestu od 5.6.2002 do 20.8.2009 a žalovaná sa

mala starať o jeho byt nachádzajúci sa v P., na ul. J. X/XX. Dala byt do podnájmu a tak mala platiť za
neho nájom a elektrinu kým bol vo výkone trestu. Spôsobila mu dlh od marca 2002 do februára 2003 u
správcu bytov Alternatíva Komárno sumu 2982,61 Eura. V roku 2003 tento byt prebral soc. kurátor D.
H.. Aj suma 512 Eur je dlh za nezaplatené nájomné u Alternatívy Komárno.

2. Žalovaná uviedla, že žiada žalobu zamietnuť, pretože nie je jasné akým titulom by mala splácať dlh,
ktorý je žalobcov. Medzi ňou a žalobcom neexistovala žiadna dohoda, že by mala platiť režijné náklady

za žalobcu. Vlastnila byt na ul. L. XX/XX, P., tento byt však predala na naliehanie žalobcu a ďalšieho syna
E. H., pretože jej sľúbili, že môže bývať v byte na ul. J. X/XX v P. a poskytnú jej potrebnú pomoc. Minuli
jej príjmy a neposkytli jej pomoc a tak musela odísť bývať k ďalšiemu synovi O. H. do J. H.. Zároveň
vzniesla aj námietku premlčania žalovanej sumy s poukazom na § 101 Obč. zák., keďže ide o obdobie
od marca XXXX do februára XXXX ako aj marec XXXX.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán, výsluchom svedkov D. H., E. H., pripojeným spisom

tunajšieho súdu 10C/360/2010, nájomnou zmluvou zo dňa 9.5.2005, upovedomením o začatí exekúcie,
oznámením o výške dlhu, výpisom z LV č. XXXX pre k.ú. P., oznámením Mestského úradu Komárno,
odpoveďou Alternatívy, zápisom o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu, evidenčný list zo dňa 5.4.1982,
oznámenie sociálneho úradu a ostatnými listinnými dokladmi a zistil nasledovný skutkový a právny záver
vecí:

4. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 20.4.2015 s tým, že žalobu zamietol. Proti

tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca a Krajský súd v Nitre uznesením č. 25Co/800/2015-227
rozsudok prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie s tým, že súd sa nezaoberal
vznesenounámietkoupremlčaniazostranyžalovanej.Poznamenal,žežalobcasanedomáhazaplatenia
nájomného, ale domáha sa plnenia, ktoré musel za túto osobu platiť, t.j. bezdôvodného obohatenia.Preto sa bude potrebné vysporiadať sa so vznesenou námietkou premlčania ( kedy sa žalovaná na jeho
úkor obohatila, alebo kedy došlo k zníženiu jeho majetku).

5.Zožalobyakoajzvýpovedežalobcuvyplýva,žežalovanámaladaťdopodnájmubytpatriacižalobcovi
a v žalobe uviedol, že mala platiť za neho nájom a elektrinu. Z potvrdenia Alternatívy s.r.o. zo dňa
5.6.2012 vyplýva, že nezaplatené nájomné vo výške 2892,61 € vznikol od marca 2002 do marca 2003.

6. Svedok D. H. uviedol, že pozná žalobcu z obdobia, keď pracoval ako kurátor pre dospelých v roku

2005, navštevoval ústavy a žalobca ho poprosil, aby dohliadol na jeho byt, že kľúče sú u jeho matky,
ktorá našla podnájomníka a tento za byt neplatil. Išlo o dve osoby a to tetu žalobcu, títo mu odovzdali
kľúče a odišli. Vtedy ho žalobca splnomocnil, aby našiel podnájomníka a ten riadne platil, nevie kedy
to bolo, myslel si, že v toku 2009.

7. Svedok E. H., brat žalobcu uviedol, že matka mala kľúče a keď zavreli žalobcu v roku 2001 alebo

2002 ona dávala byt do podnájmu až kým byt neprevzal pán H.. On býval s matkou do roku 2003, keď
matka byt predala, on sa od vtedy s matkou nerozpráva a ona odišla bývať k bratovi O..

8. Podľa čl. 6 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), strany
sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky

procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci
vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán
sporu.
Podľa čl. 8 CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a
podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Podľa

čl. 15 ods. 1 CSP, dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi,
na ktorých spočíva tento zákon.

9. Podľa § 150 ods. 1, 2 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd

strany sporu požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.
Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové
tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom
protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
Podľa § 151 ods. 1, 2 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú

za nesporné.
Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia
o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
Podľa§153ods.1CSP,stranysúpovinnéuplatniťprostriedkyprocesnéhoútokuaprostriedkyprocesnej
obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich

strana mohla predložiť skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.
Podľa § 154 CSP, prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.
Podľa § 186 ods. 2 CSP, súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o
ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.

Podľa § 215 ods. 1 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

10. Počnúc od 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorý
nahradil dovtedy platný a účinný právny predpis - zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok.
Nová právna úprava civilného konania je založená na princípe zisťovania skutkového (nie skutočného)

stavu, keď zodpovednosť za výsledok konania je ponechaná na strany sporu. Civilný sporový poriadok
je postavený na princípe skutkových tvrdení a popretia skutkových tvrdení, keď výslovne nepopreté
skutkové tvrdenia strán sporu sa považujú za nesporné. Súd zmenil svoje postavenie aj vo vzťahu k
dokazovaniu, keď vykonanie dokazovania je podmienené návrhom strán sporu, pričom súd rozhoduje
lenotom,ktorýznavrhnutýchdôkazovsavykonáaktorýnie.Súdzvlastnejiniciatívyužniejeoprávnený

vykonávať dokazovanie okrem prípadov upravených v ustanovení § 185 ods. 2 a 3 CSP.

11. Podľa § 663 Obč. zák. nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby
ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.Podľa §-u 665 ods. 1 Obč. zák. nájomca je oprávnený užívať vec spôsobom určeným v zmluve; ak sa
nedohodlo inak, primerane povahe a určeniu veci.
Podľa § 671 ods. 1 Obč. zák. nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v

čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.

12. Na základe zápisu o odovzdaní a prebratí bytu zo dňa 5.7.1982 žalobca užíva zrejme predmetný byt
(čl. 136), avšak z potvrdenia Mestského úradu v Komárne zo dňa 27.5.2013 súd zistil, že žalobca má
hlásený trvalý pobyt na ul. R. J. X/XX v P. od 28.1.1991. Žalobca nepredložil žiadny dôkaz o tom, že by

žalovaná mala platiť režijné náklady za žalobcu. Povinnosť platiť nájomné podľa zmluvy patrí žalobcovi
podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia.

13. Z výsledkov dokazovania vyplýva, že žalobca poveril žalovanú, aby jeho byt dala do prenájmu,
nepreukázal čím iným ju poveril. Vzhľadom na vyššie uvedené súd mal za to, že skutkové tvrdenia
žalobcu boli popreté žalovanou a to v tom smere, že za byt mu mala platiť nájom a elektrinu. Mala za

žalobcu vydať byt do podnájmu. S poukazom na to, že skutkové tvrdenia žalobcu neboli jednoznačne
preukázané súd žalobu v plnom rozsahu zamietol

14. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu

trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

15. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP a keďže žalovaný
mal vo veci plný úspech, súd mu priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške
náhrady trov konania nebude potrebné rozhodovať súdnym úradníkom samostatným uznesením v

zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 CSP, pretože žalovanej žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
- Okresný súd Komárno, Pohraničná 6, 945 01 Komárno - na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(odvolacie dôvody) a sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.