Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. december 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23CoP/68/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116223577
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daša Kontríková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2116223577.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Daša Kontríková a sudkýň:
JUDr. Ľubica Bundzelová a JUDr. Zlatica Javorová, v právnej veci vyslovenia prípustnosti prevzatia
v zdravotníckom zariadení FN Trnava, A. Žarnova 11, Trnava, zastúpené: PROSMAN A PAVLOVIČ,
advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Hlavná 31, Trnava, umiestnenej: Mgr. X. R., nar. XX.XX.XXXX,
bytom M. F. X, Q., zastúpená opatrovníčkou: Y. V., súdna úradníčka Okresného súdu Trnava, za účasti

Okresnej prokuratúry Trnava, o odvolaní Okresnej prokuratúry Trnava a zdravotníckeho zariadenia proti
uzneseniu Okresného súdu Trnava, č. k. 11Pu/5/2016 - 23 zo dňa 26. októbra 2016, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie sa r u š í a vec sa mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením napadnutým odvolaním súd prvej inštancie rozhodol tak, že k prevzatiu Mgr. X. R.,
nar. XX.XX.XXXX (umiestnenej na Psychiatrickom oddelení FN Trnava) do zdravotníckeho zariadenia

nedošlo zo zákonných dôvodov. Rozhodnutie po právnej stránke súd odôvodnil aplikáciou § 6 ods.
4, 9 písm. d) zák. č. 567/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, § 253 ods. 1, § 254 ods. 2,, § 255
ods. 1, § 257 ods. 1, § 262 ods. 1 až 3 a § 365 ods. 1 až 3 Civilného mimosporového poriadku
(ďalej len CMP). Skutkovo súd uznesenie odôvodnil tým, že bolo preukázané, že Mgr. X. R. pri
prijatí do zdravotníckeho zariadenia bola umiestnená pod vplyvom návykových látok. Uvedené vyplýva
z výsledkov toxikologických testov. Nebola však tvrdená ani preukázaná závislosť umiestnenej od

návykovýchlátok(čobybolomožnépovažovaťzapríznakyduševnejporuchy), pretožeznávrhuotcana
nariadenie neodkladného opatrenia (vo veci zverenia maloletých detí jeho dcéry do náhradnej osobnej
starostlivosti jeho osobe) vyplýva, že o užívaní návykových látok dcérou ani nevedel (dozvedel sa až
dňa 26.10.2016). Nebolo tiež preukázané, že by pod vplyvom návykových látok umiestnená ohrozovala
seba alebo svoje okolie, alebo že by hrozilo vážne zhoršenie jej zdravotného stavu (§ 6 ods. 9 písm.
d) zákona č. 576/2004 Z.z.). Hoci otec umiestnenej v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia

uviedol, že Mgr. X. R. (jeho dcére) bola diagnostikovaná histriónska porucha osobnosti, listinný dôkaz
o tom nepredložil. Podľa názoru súdu ani nejde o duševnú poruchu zistenú psychiatrom, ale o poruchu
osobnosti diagnostikovanú psychológom. Umiestnená pri výsluchu nejavila známky duševnej poruchy,
rozprávala súvisle a logicky, rozprávanie o úplatkárskej afére v Hlohovci sa nejavilo ako scestné. V
konaní nebolo tvrdené, ani preukázané, že by sa umiestnená správala pre seba alebo okolie, najmä
svoje maloleté deti, nebezpečne, netvrdil to ani otec v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Ak

sa aj umiestnená správala agresívne pri prijatí do zariadenia, je to odôvodniteľné v rámci jej obrany. Isté
problémy si umiestnená pripúšťa, ale zároveň si bola vedomá možnosti liečby v domácom prostredí, čo
je možné hodnotiť pozitívne. Správanie sa umiestnenej vo vzťahu k jej deťom, konkrétne zanedbávanie
starostlivosti o deti, odchádzanie z domu, je možné riešiť v rámci konania vo veci starostlivosti súdu
o maloleté deti, čo sa aj nakoniec stalo a maloleté deti boli dočasne zverené do náhradnej osobnej
starostlivosti starého otca. Uznesenie sa stalo vykonateľným jeho vyhotovením, dňa 26.10.2016.2. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nemohol súd rozhodnúť inak, ako tak, že k prevzatiu
umiestnenej do zdravotníckeho zariadenia nedošlo zo zákonných dôvodov, nakoľko neboli naplnené
podmienky § 6 ods. 9 písm. d) zákona č. 576/2004 Z.z., a síce, že by umiestnená bola osobou ktorá

by v dôsledku duševnej choroby alebo s príznakmi duševnej poruchy ohrozovala seba alebo svoje
okolie, alebo by hrozilo vážne zhoršenie jej zdravotného stavu, a teda na prevzatie do zdravotníckeho
zariadenia bol potrebný informovaný súhlas umiestnenej.

3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala odvolanie Okresná prokuratúra Trnava, ktorá v

odvolaní uviedla, že dňa 26.10.2016 ich telefonicky kontaktovala a informovala o uznesení súdu prvej
inštancie primárka Psychiatrického oddelenia FN Trnava MUDr. H. U.. Primárka považovala stav za
bezprecedentný, nakoľko umiestnenú Mgr. X. R. museli ešte dňa 26.10.2016 prepustiť, hoci u
menovanej existovali a aj naďalej trvajú dôvody hospitalizácie. Mgr. X. R. bola v deň prijatia nielen
pod vplyvom drog, ale súčasne u nej bolo diagnostikované duševné ochorenie. Menovaná je pre túto
duševnú poruchu nebezpečná nielen pre seba, ale aj pre svoje okolie (vrátane svojich detí). Konajúca

sudkyňa po výsluchu menovanej, ošetrujúcej lekárky a po oboznámení sa so zdravotnou dokumentáciou
pacientky, z laického pohľadu hodnotila odborné medicínske závery o duševnom stave umiestnenej.
Urobila tak aj bez toho, že by vo veci požiadala znalca alebo iného lekára o odborné medicínske
vyjadrenie. Zo zdravotnej dokumentácie a písomností psychiatrického oddelenia bolo totiž zrejmé, že
u pacientky Mgr. X. R. bola diagnostikovaná akútna psychotická porucha, s paranoidným syndrómom.

Na dopyt prokurátora primárka uviedla, že u menovanej bola určená diagnóza: poruchy psychiky
a správania zapríčinené užívaným iných stimulácií, psychotická porucha. Ide o duševné ochorenie
(poruchu). Inými stimuláciami sú v jej prípade návykové látky (drogy). I v prípade, ak by menovaná drogy
nepožívala, bola by jej z medicínskeho hľadiska stanovená diagnóza: akútne a prechodné psychotické
poruchy. Psychotická porucha je duševným ochorením a v prípade Mgr. X. R. bola a je nevyhnutne

potrebná hospitalizácia za účelom liečby. Zdravotnícke zariadenie má vážnu obavu o zdravotný stav
menovanej, prípadne o bezpečnosť okolia. V dôsledku rozhodnutia súdu nemôžu menovanej poskytnúť
akútnu lekársku starostlivosť. V prvom bode odôvodnenia napadnutého uznesenia súd poukázal, na
základe akej skutočnosti začal konať. Išlo o oznámenie Psychiatrického oddelenia FN Trnava zo
dňa 22.10.2016, ktoré podanie bolo podané telefaxom. Súd však neuviedol rozhodnú skutočnosť

popísanú v tomto oznámení spočívajúcu v tom, že u pacientky Mgr. X. R. bola diagnostikovaná akútna
psychotická porucha, s paranoidným syndrómom. Súd v danej veci nepostupoval dôsledne v zmysle
§ 261 CMP. Nedostatočným spôsobom sa oboznámil so zdravotnou dokumentáciou umiestnenej, z
ktorej nepochybne vyplývalo, že Mgr. X. R. trpí psychotickou poruchou, ktorá diagnóza sa radí medzi
duševné ochorenia. V prípade pochybností mal súd možnosť oboznámiť sa s odborným stanoviskom,

t.j. primárkou zariadenia, resp. jej zástupcu. S poukazom na uvedené sa javí byť dôvodným vyjadrenie
primárky MUDr. U., že u Mgr. X. R. existovali a aj naďalej trvajú dôvody hospitalizácie. Mgr. X.
R. v deň prijatia bola nielen pod vplyvom drog, ale súčasne u nej bolo diagnostikované duševné
ochorenie. Menovaná je pre túto duševnú poruchu nebezpečná nielen pre seba, ale aj pre svoje
okolie (vrátane svojich detí). Súdu neprináleží hodnotiť odborné medicínske závery ohľadom duševného

stavu umiestnenej, a to aj príp. bez toho, že by bol vo veci požiadaný znalec alebo iný lekár o
odborné medicínske vyjadrenie. Zo zdravotnej dokumentácie a písomností psychiatrického oddelenia
malo byť súdu zrejmé, že u pacientky Mgr. X. R. bola diagnostikovaná akútna psychotická porucha,
s paranoidným syndrómom. Odvolanie bolo podané podľa § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP. Súd v
danej veci nedôsledne aplikoval § 261 CMP, pretože sa neoboznámil s názorom ďalších lekárov či už i v

postavení znalca, ktoré osoby môžu objasniť stav veci. Nedostatočne sa tiež oboznámil so zdravotnou
dokumentáciou umiestnenej, resp. nezistil správnu diagnózu menovanej a túto ako subjekt „neznalý“
medicíny hodnotil či vykladal. Okresná prokuratúra navrhla, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej
inštancie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podalo odvolanie zdravotnícke zariadenie prostredníctvom
právneho zástupcu. V odvolaní uviedlo, že dôvodom prevzatia Mgr. X. R. bolo zistenie stavu pacientky,
ktorý bol diagnostikovaný ako poruchy psychiky a správania zapríčinené užívaním iných stimulácií,
psychotická porucha F15.5. Z psychiatrického hľadiska ide o závažný stav, z forenzného pohľadu boli
ovládacie rozpoznávacie schopnosti vymiznuté, pacientka bola odklonená od reality. V čase prevzatia

mala pacientka príznaky duševnej poruchy (diagnóza F15.5). Ak by v čase prevzatia pacientky bez
súhlasu do zdravotníckeho zariadenia nebola poskytnutá okamžitá ústavná starostlivosť, hrozilo by
vážne zhoršenie jej zdravotného stavu. Súd sa pri zisťovaní skutkového stavu ani v odôvodnení
uznesenia nijako nezaoberal tým, či v prípade, ak by nedošlo dňa 21.10.2016 k prevzatiu pacientky,neohrozovala seba alebo svoje okolie. Vo svojom odôvodnení sa vysporiadal iba so skutočnosťou,
či pacientka nie je hrozbou pre jej deti, ktorú vyhodnotil ako neopodstatnenú, ale až po nariadení
neodkladného opatrenia zo dňa 26.10.2016 (hrozba zanikla až po tomto rozhodnutí, o čom zdravotnícke

zariadenie nemohlo v čase prevzatia vedomosť), t.j. súd sa v konaní nezoberal otázkou, či nebola
pacientka v deň prevzatia hrozbou pre svoje deti. Na ostatné podmienky hypotézy právnej normy,
súd vôbec neprihliadol, t.j. neaplikoval správne právnu normu, v čom spočíva jeho nesprávne právne
posúdenie. Pri zisťovaní skutkového stavu nezisťoval a nezohľadňoval ani časové hľadisko veci, t.j.
či boli splnené podmienky prevzatia pacientky do zdravotníckeho zariadenia bez jej súhlasu v čase

prevzatia, resp. či v čase od prevzatia do zdravotníckeho zariadenia do rozhodovania súdu nedošlo k
zmene zdravotného stavu pacientky a podmienok pre jej držanie v zdravotníckom zariadení bez súhlasu,
ktoré však v čase prevzatia boli dané. Pokiaľ by súd zobral do úvahy všetky podmienky uvedené v § 6
ods. 9 zák. č. 576/2004 Z.z. a v zmysle tejto normy zistil skutkový stav, tak by nemohol dospieť k záveru,
že k prevzatiu umiestnenej do zdravotníckeho zariadenia nedošlo zo zákonných dôvodov. Na základe
uvedeného zdravotnícke zariadenie navrhlo, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil

a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie alebo uznesenie zmenil tak, že vysloví prípustnosť
prevzatia Mgr. X. R. do zdravotníckeho zariadenia.

5. K odvolaniam sa vyjadrila Mgr. X. R.. Vo vyjadrení uviedla, že dňa 21.10.2016 bola vyčerpaná po
dlhodobom napätí v rodine, keďže v byte žije s otcom a jej 3 deťmi a pod vplyvom viacerých okolností

vybuchla,jejtelopotrebovalospánok,noajnapriektomusavenovalainýmčinnostiam,ktoréjejnedovolili
spávať. Jej priateľ jej bol po celý čas oporou, keď potrebovala kľud, no keď prekročila prah domu, opäť
sa dostala pod psychický tlak. Jej otec bol vždy prísny, boli to samé zákazy, rozkazy, príkazy, nedôvera
v jej činy a rozhodnutia a to malo za následok aj postupné znižovanie jej dôvery u detí na nulu. V ten deň
mala aj drogy v krvi a vyčítala otcovi, že sa nespráva tak, ako by mal. Povedala, že to už dlho nevydrží,

že od svojho krstného otca vždy cítila viac lásky ako od neho, nie žeby ho nespoznávala, ako sa volá a
kde bývajú. Preto súhlasila s tým, že ju odvezie RZP na psychiatrické ošetrenie, pretože spomínala aj
situáciu s úplatkami v Hlohovci, ktorej nikto neveril. Bola v tom, že po infúzii a psychiatrickom vyšetrení
bude prepustená domov do domácej liečby. Lekár, ktorý mal v ten deň službu, ju chcel pustiť domov,
keďže nebola ochotná dať informovaný súhlas k hospitalizácii, ale potom, čo sa na chodbe sestrička

porozprávala s jej otcom a krstnou mamou, musela tam ostať. Dali ju do klietky bez toho, aby išla na WC,
bez napitia, v noci keď kričala, že je smädná, nikto je nepočul. Ráno už nevládala vstať z postele, ledva
dokázala rozprávať. Silné lieky, ktoré jej boli naordinované tolerovala, nútili ju jesť, žiadne návštevy,
telefonáty, odrezaný kontakt so svetom. Bolo veľmi náročné zaradiť sa do života aj po prepustení z
nemocnice. Až po vysadení silných liekov od MUDr. N. bola schopná normálne fungovať. Rozhodnutie

súdu prvej inštancie považuje za správne.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku,
ďalej len CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenými osobami,
proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 CSP),

po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolatelia
použilizákonomprípustnéodvolaciedôvody(§62ods.1zák.č.161/2015Z.z.Civilnéhomimosporového
poriadku, ďalej len CMP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a
dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP
a contrario), a dospel k záveru, že odvolanie Okresnej prokuratúry Trnava a zdravotníckeho zariadenia

je dôvodné.

7. Predmetom konania je rozhodnutie o prípustnosti prevzatia Mgr. X. R. do zdravotníckeho zariadenia.
Podaním doručeným súdu prvej inštancie 24.10.2016 Psychiatrické oddelenie FN Trnava oznámilo, že
dňa 21.10.2016 o 20.37 hod. bola na ich oddelenie prijatá Mgr. X. R.. Pacientka bola privezená rýchlou

zdravotnou pomocou na centrálny príjem do FN Trnava pre poruchy správania v domácom prostredí,
správala sa nepriliehavo, utekala z domu, pričom je matkou 3 detí. Po psychiatrickom zhodnotení
bola u pacientky diagnostikovaná psychotická porucha s paranoidným syndrómom. Súd prvej inštancie
uznesením zo dňa 24.10.2016 č. k. 11Pu/5/2016 - 4 bez návrhu začal konanie o vyslovenie prípustnosti
prevzatia a držania Mgr. X. R. v zdravotníckom zariadení podľa § 23 ods. 2 a § 254 ods. 2 CMP a

ustanovil jej procesného opatrovníka podľa § 69 a § 71 ods. 2 CSP.

8. Podľa § 261 CMP, súd sa oboznámi s názorom ošetrujúceho lekára, prípadne ďalších osôb, ktoré
môžu objasniť stav veci, a so zdravotnou dokumentáciou umiestneného.9. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CMP, súd rozhodne o prípustnosti prevzatia do zdravotníckeho
zariadenia uznesením bez nariadenia pojednávania.

10. Súd prvej inštancie po vypočutí Mgr. X. R., ošetrujúcej lekárky a listinných podaní založených v
spise napokon dospel k záveru, že neexistuje dôvod na vyslovenie prípustnosti prevzatia Mgr. X. R.
do zdravotníckeho zariadenia.

11. Vzhľadom na dôvody odvolaní podaných okresnou prokuratúrou a zdravotníckym zariadením, podľa
názoruodvolaciehosúdu,bolorozhodnutiesúduprvejinštanciepredčasné. Akoužbolovyššieuvedené,
z obsahu oznámenia zdravotníckeho zariadenia zo dňa 24.10.2016 vyplýva, že na ich oddelenie
bola dňa 21.10.2016 prijatá pacientka Mgr X. R. a okrem iného v podaní je konštatované, že jej bola
diagnostikovaná akútna psychotická porucha s paranoidným syndrómom.

12. Súd prvej inštancie vo svojom odôvodnení uviedol, že hoci bolo preukázané, že pri prijatí do
zdravotníckeho zariadenia bola Mgr. X. R. umiestnená pod vplyvom návykových látok (uvedené vyplýva
z výsledkov toxikologických testov), nebola tvrdená ani preukázaná jednak závislosť umiestnenej od
návykových látok (čo by bolo možné považovať za príznaky duševnej poruchy) a nebolo preukázané, že
by pod vplyvom návykových látok umiestnená ohrozovala seba alebo svoje okolie, alebo že by hrozilo

vážne zhoršenie jej zdravotného stavu (§ 6 ods. 9 písm. d/ zákona č. 576/2004 Z.z.). Súd prvej inštancie
však svoj záver o tom, že Mgr. X. R. neohrozuje na zdraví seba alebo svojich blízkych nevysvetľuje
z hľadiska stanovenej diagnózy zdravotníckym zariadením (čo prokuratúra a zdravotnícke zariadenie
namietajú v podanom odvolaní). Z odôvodnenia uznesenia nevyplýva, či súd prvej inštancie prihliadol
k tvrdenej diagnóze v oznámení, t. j. či Mgr. X. R. trpela v čase prevzatia do zdravotníckeho zariadenia

akútnou psychotickou poruchou s paranoidným syndrómom a ak áno, ako sa táto prejavuje, či mohla byť
hrozbou pre umiestnenú, resp. jej okolie (i jej deti), alebo ak nie, tak prečo. Absentuje tiež hodnotenie,
či od prevzatia Mgr. X. R. do zdravotníckeho zariadenia mohlo dôjsť k zmene, prípadne k zhoršeniu jej
zdravotného stavu. Dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie nedáva odpovede na uvedené otázky,
ktoré mal podľa názoru odvolacieho súdu zodpovedať ošetrujúci lekár. Na základe uvedeného potom

nebolo možné zodpovedne ustáliť (ne)zákonnosť prevzatia Mgr. X. R. v zdravotníckom zariadení.

13. V prejednávanej veci bude potrebné doplniť dokazovanie najmä oboznámením sa so zdravotnou
dokumentáciou Mgr X. R. a výsluchom lekárov, ktorí objasnia zdravotný stav Mgr. X. R. z hľadiska
stanovenej diagnózy, jej priebehu a možné následky poškodenia zdravia samotnej Mgr. X. R. alebo jej

blízkych, s ktorými je v kontakte. V tomto smere ide o posúdenie odbornej otázky, pre ktoré nemá súd
dostatočné odborné vzdelanie, a je potrebné sa ňou v odôvodnení uznesenia vysporiadať.

14.Zozápisnicesúdu(č.l.11)vyplýva,žeMgr.X.R.požiadalaozabezpečenieúčastiprávnehozástupcu
JUDr. Gavalca. JUDr. Gavalec mal uviesť, že sa konania nemôže zúčastniť, pretože má pojednávanie.

Z vyjadrenia JUDr. Gavalca nemožno vylúčiť, že prevzal zastupovanie Mgr. X. R. v prejednávanej veci
a má chrániť záujmy osoby, o ktorej právach sa rozhoduje. Mgr. X. R. a jej právny zástupca môžu
navrhovať v konaní vykonať dokazovanie na preukázanie svojich tvrdení, ktoré je súd prvej inštancie
povinný vykonať, vzhľadom ku skutočnosti, že prevzatie chorého do zdravotníckeho zariadenia bez jeho
súhlasu je vážnym zásahom do základného práva na osobnú slobodu zaručeného čl. 17 ods. 1 Ústavy

SR (porovnaj napr. nález ÚS SR z 3.7.2013, sp. zn. I.ÚS 193/2013-56)

15. Odvolací súd preto podľa § 389 ods. 1 písm. a) a b) CSP rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).

16. V ďalšom konaní súd prvej inštancie bude zisťovať, či Mgr. X. R. je v konaní zastúpená JUDr.
Gavalcom a ak je zastúpená, právnemu zástupcovi bude doručovať všetky listiny s tým, aby sa k
nim mohol vyjadriť a navrhnúť vykonať dokazovanie na preukázanie tvrdení umiestnenej. Súd doplní
dokazovanie zabezpečením zdravotnej dokumentácie umiestnenej, výsluchom lekára resp. lekárov k
zabezpečenej zdravotnej dokumentácii, k diagnostikovanej akútnej psychotickej poruche s paranoidným

syndrómom v tom smere, či Mgr. X. R. v čase prevzatia do zdravotníckeho zariadenia trpela uvedenou
poruchou, ak áno, aké mala príznaky, či porucha môže byť nebezpečná či už pre ohrozenie zdravia a
života jej samotnej, alebo pre jej okolie. Ak psychická porucha nie je nebezpečná, súd uvedie dôvody
prečo tomu tak je a uvedie tiež, či (v čase rozhodovania) vo veci došlo k pozitívnej zmene zdravotnéhostavu Mgr. X. R. a následne vo veci opätovne rozhodne. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že ak bol Mgr.
X. R. ustanovený procesný opatrovník, doručené odvolania súdu a vyjadrenie umiestnenej je potrebné
doručiť tomuto opatrovníkovi. Súd prvej inštancie ďalšie rozhodnutie v súlade s § 220 ods. 2 CSP

odôvodní.

17. Toto uznesenie bolo odvolacím senátom prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).