Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. november 2016

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 7C/70/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4311208967
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Červenáková

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2016:4311208967.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Červenákovou, v spore žalobcu v 1. rade: X.

T., P., XX.XX.XXXX, H.. U.. E.. Š. XXX/XX, XXX XX G., žalobcu v 2. rade: U. P. Š., Š., XX.XX.XXXX, H..
U.. E.. Š. XXX/XX, XXX XX G., obaja zastúpení AGILITA ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA, v.o.s, so sídlom
Panenská 7, 811 03 Bratislava, IČO: 35 753 510, proti žalovanému: Nemocnica s poliklinikou Levice n.o.
v likvidácii, so sídlom K dolnej stanici 7368, 911 01 Trenčín, IČO: 37971930, o náhradu nemajetkovej
ujmy200.000eur,onáhradunákladovnapohreb588,35euraaonáhraduškody-pozostalostnáúrazová
renta, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni v 1. rade titulom náhrady nemajetkovej ujmy sumu vo

výške 15 000 eur, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni v 1. rade titulom náhrady škody spojenej s pohrebom
sumu vo výške 588,35 eur, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

III. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi v 2. rade titulom náhrady nemajetkovej ujmy sumu vo
výške 70 000 eur, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

IV. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi v 2. rade titulom pozostalostnej úrazovej renty sumu vo
výške 2216,28 eur, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

V. Žalovaný je p o v i n n ý uhrádzať žalobcovi v 2. rade od 1.12.2016 sumu 33,65 eur mesačne, vždy
do 20-teho dňa v mesiaci s tým, že túto sumu bude zvyšovať o určené percentuálne zvýšenie v súlade
s príslušnými právnymi predpismi týkajúcimi sa zvyšovania pozostalostnej úrazovej renty.

VI. Súd vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a .

VII. Žalobca v 1. a 2. rade má nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca v 1. a 2. rade v podanej žalobe žiadali, aby súd zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť
žalobcovi v 2. rade titulom náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch sumu vo výške 200 000 eur,
pozostalostnúúrazovúrentuvovýške250eurmesačneod9.3.2009doukončeniazákladnéhovzdelania
maloletého žalobcu v 2. rade a sumu vo výške 300 eur mesačne odo dňa kedy sa maloletý žalobca

v 2. rade stane študentom strednej školy, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám žalobkyne v
1. rade, ktorej bol maloletý žalobca v 2. rade zverený do náhradnej osobnej starostlivosti, začínajúc
právoplatnosťou tohto rozsudku, žalobkyni v 1. rade zaplatiť titulom náhrady škody spojenej s pohrebom
sumu vo výške 588,35 eur ako i k náhrade trov konania. V písomnej žalobe uviedol, že M. Š.,dcéra žalobkyne v 1. rade, bola dňa 5.3.2009 o 6.30 hod prevezená vozidlom RLP na príjmovú
ambulanciu interného oddelenia NSP Levice n.o. M. Š. dňa 8.3.2009 našla v stave bez známok
života v raňajších hodinách služby konajúca sestra v PN Hronovce, kde bola hospitalizovaná. Službu

konajúci lekár skonštatoval úmrtie Klaudii Šumnej. V správe o obhliadke bola ako príčina smrti uvedená:
pľúcna embólia, predchádzajúca príčina: zápal pľúc, prvotná príčina: otrava liekmi pri duševnej poruche
zapríčinenou poškodením mozgu. Žalobkyňa v 1. rade podala dňa 3.4.2009 písomné podanie vo
veci podozrenia na nesprávne poskytovanie zdravotnej starostlivosti M. Š., O.. XX.X.XXXX, počas
hospitalizácie v NsP Levice, n.o. v dobe od 5.3.2009 do 6.3.2009 a v PN Hronovce v dobe od 6.3.2009

do 8.3.2009. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou „Oznámením o výsledku prešetrenia
podania“ zo dňa 23.7.2009 na základe preskúmanej zdravotnej dokumentácii a písomných stanovísk
dotknutýchposkytovateľovzdravotnejstarostlivosti konštatoval,žepaniKlaudiiŠumnej,dcérežalobkyni
v 1. rade a matky žalobcu v 2. rade počas hospitalizácie v NsP Levice, n.o. v dobe od 5.3.2009 do
6.3.2009 zdravotná starostlivosť nebola poskytovaná správne, nebola v súlade s ust. § 4 ods. 3 zákona
č. 576/2007 Z.z. Podľa vyjadrenia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou preklad p. M. Š. z

NsP Levice, n.o. do PN Hronovce bol predčasný a bolo potrebné pokračovať v liečbe a v hospitalizácii
v NsP Levice, pretože boli prítomné všetky klinické známky intoxikácie ešte aj po preklade do PN
Hronovce. Pani M. Š. bola v stave, ktorý vyžadoval sledovanie na JIS interného oddelenia NsP Levice,
n.o. s využitím konziliárnych vyšetrení neurológa a psychiatra. Ďalej uvádza, že p. M. Š. mala byť
pred prekladom do PN Hronovce vyšetrená psychiatrom, ktorý mal posúdiť jej zdravotný stav a podľa

aktuálnehozdravotnéhostavu indikovaťprekladdoPNHronovce.PaniM.Š. bolamatkou11ročného P.
Š.B., O.. XX.X.XXXX, Z..j. žalobcu v 2. rade, o ktorého sa ako matka starala a zabezpečovala mu všetku
potrebnú starostlivosť, ktorá prináleží len matke dieťaťa. Po jej smrti žalobca v 2. rade bol rozsudkom
Okresného súdu Levice zo dňa 7.10.2009 pod č.k. 8P/104/2009-43 zverený do náhradnej osobnej
starostlivosti žalobkyne v 1. rade, ktorá mu bola ustanovená za opatrovníka, a ktorá je oprávnená ho

zastupovať a spravovať jeho majetok. Po smrti p. M. Š., zostal jej jediný syn, žalobca v 2. rade, bez
svojej matky, ktorá sa o neho sama starala bez jeho otca. S otcom maloletého žalobcu v 2. rade sa p. M.
Š. rozviedla v roku 2000 po krátkom trvaní manželstva. Otec neprejavoval a neprejavuje žiadny záujem
o syna, nestretával sa s ním, nekomunikoval žiadnym spôsobom. Všetka rodičovská starostlivosť, teda
nielen úloha

matky, ale aj úloha otca bola na matke žalobcu v 2. rade, dnes už zomrelej p. M. Š.. Maloletý žalobca
v 2. rade mal so svojou matkou veľmi blízky a dobrý vzťah. Jeho matka p. M. Š. zomrela v čase keď
žalobca v 2. rade bol vo veku, kedy si uvedomoval čo sa okolo neho deje a svoju matku navždy stratil.
Úmrtím dcéry žalobkyne v 1. rade a matky žalobcu v 2. rade dňa 8.3.2009 v PN Hronovce došlo k
neoprávnenému zásahu do práv žalobkyne v 1. rade a žalobcu v 2. rade na ochranu osobnosti v zmysle

§ 11 Občianskeho zákonníka a to najmä práva na život a súkromný život. Neoprávneným zásahom do
práva na život p. Klaudie Šumnej, dcéry žalobkyne v 1. rade a matky žalobcu v 2. rade zasiahol žalovaný
súčasne aj do práva na súkromný život žalobkyne v 1. rade a žalobcu v 2. rade. Neoprávneným zásahom
žalovaného boli rodinné väzby žalobcov so zomrelou definitívne ukončené. Uvedeným skutkom bolo
žalobcom v 1. a 2. rade odopreté právo na realizáciu a rozvíjanie rodinných vzťahov. Smrť M. Š., ktorá

bola nečakaná a rýchla hlboko a tragicky zasiahla do citovej a emocionálnej sféry žalobkyne v 1. rade
a žalobcu v 2. rade. Narušila dovtedy všetky rokmi vybudované väzby ako matky a jej jediného syna,
žalobcu v 2. rade, ktorý vyrastal bez otca a väzby matky a dcéry, ktoré spolu žili v jednej domácnosti.
Žalobca v 2. rade stratil svoju matku, ktorá sa o neho starala, mali vytvorené veľmi silné citové puto
aj vzhľadom na tú skutočnosť, že bol vychovávaný len jedným rodičom a to matkou zomrelou M. Š..

Je bez pochýb, že nečakaným a šokujúcim úmrtím p. M. Š. došlo k závažnému zásahu do práva na
ochranu osobnosti žalobkyne v 1. rade a žalobcu v 2. rade, spočívajúceho v obmedzení ich súkromného
a rodinného života, že žiadna z morálnych foriem zadosťučinenia podľa § 13 ods. 1 Občianskeho
zákonníka nemôže byť namieste. Poskytnutie takej zdravotnej starostlivosti žalovaným dcére a matke
p. M. Š., ktorej dôsledkom bola jej smrť, s následným ďalším dôsledkom a to zásahom do osobnostnej

súkromnej sféry žalobkyne v 1. rade a žalobcu v 2. rade je bezpochyby takým zásahom, pre ktorý
priznanie práva na nemajetkovú ujmu v peniazoch § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka predpokladá.
Nakoľko následok zásahu do súkromia žalobkyne v 1. rade a žalobcu v 2. rade je zásahom trvalým
a žiadnym spôsobom nenapraviteľným a neumožňujúcim vrátenie do pôvodného stavu ustanovenia
§ 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka priznáva fyzickej osobe právo na náhradu nemajetkovej ujmy v

peniazoch. Ustanovenie § 15 Občianskeho zákonníka priznáva po smrti fyzickej osoby uplatniť právo
na ochranu jej osobnosti manželom a deťom, a ak ich niet, jeho rodičom. V tomto prípade prináleží
toto právo na ochranu jej osobnosti žalobkyne v 1. rade ako matke a žalobcovi v 2. rade ako dieťaťu
po nebohej p. M. Š.. Žalobkyni v 1. rade so smrťou dcéry vznikli náklady, ktoré musela vynaložiť napohreb vo výške 588,35 eur, a na ktoré má nárok v zmysle ustanovenia § 449 ods. 2, 3 Obč. zákonníka.
Žalobcovia citovali ustanovenie § 62 Zák. o rodine a ustanovenie § 448 Obč. zák. a poukázali na nárok
žalobcu v 2. rade na pozostalostnú úrazovú rentu. Matka maloletého žalobcu v 2. rade zo sumy 220

eur (priemerný mesačný zárobok) musela zabezpečiť okrem pravidelných nákladov na bývanie (voda,
elektrina, plyn), stravu ktorá tvorila podstatnú časť výdavkov, ošatenie pre svojho syna a pre seba,
výdavky do školy na svojho syna a výdavky na lieky, ktoré vzhľadom na svoj zdravotný stav potrebovala.
Zabezpečiťchodrodinyadomácnostiboloveľmináročné.Ajztohodôvodužalobkyňav1.radežilaspolu
s dcérou a synom v jednej domácnosti a pomáhala dcére nielen finančne, ale aj s chodom domácnosti

a starostlivosti o maloletého žalobcu v 2. rade. Bez finančnej pomoci žalobkyne v 1. rade by nebohá
matka maloletého žalobcu v 2. rade len ťažko zvládla svoju životnú situáciu. Nebohá matka mala ku dňu
svojej smrti vyživovaciu povinnosť k maloletému žalobcovi v 2. rade. Žalobkyňa v 1. rade je poberateľkou
vdovského dôchodku vo výške 214,70 eur mesačne od 1.1.2011, sirotského dôchodku na žalobcu v
2. rade vo výške 84,40 eur mesačne, prídavku na maloletého žalobcu v 2. rade ako i opakovaného
príspevku na dieťa. Celkové mesačné príjmy žalobkyne v 1. rade sú vo výške 350 eur.

2. Okresný súd Levice uznesením zo dňa 17.2.2016 pod. č.k. 7C/70/2011-185 pripustil zmenu žaloby
v časti žalovaného petitu tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi v 1. rade titulom náhrady
nemajetkovej ujmy v peniazoch sumu vo výške 100 000 eur a v 2. rade titulom náhrady nemajetkovej
ujmy v peniazoch sumu vo výške 100 000 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V ostatnej časti

- náhrada škody spojená s pohrebom, pozostalostná renta pre žalobcu v 2. rade - žalovaný petit bol
totožný so žalobným návrhom. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom 29.3.2016.

3. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, pričom podľa jeho
prechodných ustanovení, a to konkrétne § 470 ods. 1 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj

na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Vzhľadom na uvedené sa počnúc dňom
1.7.2016 aj sporná vec riadi ustanoveniami CSP.

4. Súd v predmetnej veci, po splnení zákonných podmienok, konal v zmysle § 180 CSP v neprítomnosti
žalovaného, keď podľa ustanovenia § 111 ods. 2 CSP súd považoval vrátenú nedoručenú zásielku

súdu za doručenú, nakoľko na adresu sídla žalovaného zapísaného v registri neziskových organizácií
zásielku nebolo možné doručiť a v tom prípade sa písomnosť považuje za doručenú dňom vrátenia
nedoručenej zásielky súdu, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril,
na termín pojednávania dňa 23.11.2016 sa nedostavil, svoju neúčasť neospravedlnil, pojednávanie
nežiadal odročiť z dôležitého dôvodu. Súd vykonal dokazovanie vypočutím právneho zástupcu žalobcu

v 1. a 2. rade, žalobkyne v 1. rade, svedkov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, na základe ktorých
zisti tento skutkový stav:

5. Žalobca v 1. a 2. rade boli blízkymi osobami (matka a syn) vo vzťahu ku M. Š., ktorá zomrela dňa
X.X.XXXXvPsychiatrickejnemocniciHronovce. Vdôsledkuúmrtiadcéry,žalobkyňav1.rade zaslalana

Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou podanie vo veci podozrenia na nesprávne poskytovanie
zdravotnej starostlivosti v NsP Levice n.o. a v Psychiatrickej nemocnici Hronovce v dobe od 5.3.2009
do 8.3.2009. Z výsledku šetrenia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou vyplýva, že dňa
5.3.2009 o 6.30 h bola M. Š. privezená vozidlom RLP na príjmovú ambulanciu interného oddelenia NsP
Levice n.o. V anamnéze bol údaj o tom, že sa jej zdravotný stav za posledné dni zmenil, bola viac

nervózna, od večerných hodín dňa 4.3.2009 prestala chodiť, málo komunikovala. Možnosť nadmerného
požitia liekov príbuzní jednoznačne vylúčiť nevedeli (bola liečená psychofarmakami). Pri prijatí bola
pacientka v ležiacej polohe, pri vedomí, apatická, málo komunikatívna, pasívna. Laboratórne nálezy
preukázali ľahkú normocytárnu anaemiu, toxikologicky boli v moči prítomné benzodiazapény (++) a
antidepresíva (+++). Stav vedomia sa pani Šumnej na príjmovej ambulancii nezlepšoval, dňa 5.3.2009 o

10.00 h bola prijatá na interné oddelenie za účelom ďalšieho sledovania a hydratácie. Podľa zdravotnej
dokumentácie, dňa 5.3.2009 o 15.00 hodine bola pacientka afebrilná, stav vedomia somsolentný až
soporázny , rehydratovaná, kardiopulmonálne kompenzovaná, bez známok arytmie. Nakoľko somatická
príčina zdravotného stavu pacientky nebola jasná, vyžadovala intenzívnu starostlivosť, po dohovore dňa
5.3.2009 o 15.30 h bola preložená z interného oddelenia na OAIM s dg. intoxikácia psychofarmakami,

organická afektívna porucha v liečbe, organický psychosyndróm s deterioráciou. Po prijatí na OAIM
NsP Levice, n.o. dňa 5.3.2009 o 15.30 h bol zahájený intenzívny monitoring vitálnych funkcií, vrátane
GCS a EKG, realizovala sa eliminačná liečba včítane forsírovanej diurézy. V priebehu hospitalizácie
bola pacientka miestami pri plnom vedomí, bez slovného a bolestivého podnetu však zaspávala,obehovo bola plne stabilizovaná, ukazovatele vnútorného prostredia boli v norme, predpokladala
sa dekompenzácia psychiatrického ochorenia. Z uvedeného dôvodu bol dohovorený preklad z OAIM
Levice, n.o. do PN Hronovce dňa 6.3.2009 o 15.30 h. Pani Š. mala zvedenú nazogastrickú sondu,

permanentný katéter a i.v. kanylu, ktoré boli ponechané aj počas prevozu do PN Hronovce, kde dňa
8.3.2009 zomrela.

6. Z Protokolu č.209/2009 o vykonanom dohľade zo dňa 10.6.2009 Úradu pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou vplýva, že preklad pani Š. z NsP Levice, n.o. do PN Hronovce bol predčasný. Bolo

potrebné pokračovať v liečbe a v hospitalizácii v NsP Levice, n.o., pretože boli prítomné všetky
klinické známky intoxikácie ešte aj po preklade do PN Hronovce. Pacientka s prítomnými klinickými
a laboratórnymi známkami intoxikácie TCAD mala byť hospitalizovaná v NsP Levice, n.o. do doby,
kým ustúpia všetky príznaky intoxikácie. Preklad do PN Hronovce bol predčasný. V zmysle uvedených
skutočností bolo konštatované, že „zdravotná starostlivosť poskytovaná pani M. Š. počas hospitalizácie
v NsP Levice, n.o. v dobe od 5.3.2009 do 6.3.2009 nebola správna, bola v rozpore s ust. § 4 ods. 3

Zákona č. 576/2007 Z.z. o zdravotnej starostlivosti , službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej
starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov“. K predmetnému
Protokolu boli doručené námietky zo strany NsP Levice, n.o. Zo zápisnice č. 575/2009 o prerokovaní
námietok dohliadaného subjektu k protokolu o vykonanom dohľade zo dňa 8.7.2009 je zrejmé, že
námietky neboli akceptované. Bolo konštatované, že za správnosť poskytovania zdravotnej starostlivosti

zodpovedá poskytovateľ, v tomto prípade NsP Levice, n.o.

7. Z Protokolu č. 269/2009 o vykonanom dohľade zo dňa 11.6.2009 Úradu pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou, ktorý sa týka prešetrenia správnosti poskytovanej zdravotnej starostlivosti pani M. Š.
počas hospitalizácie v PN Hronovce, v dobe od 6.3.2009 do 8.3.2009, vyplýva že bola od roku

2005 v ambulantnej psychiatrickej starostlivosti pre zmiešanú depresívnu a úzkostnú poruchu. V
PN Hronovce bola hospitalizovaná 2x (v roku 2006 a v roku 2008). Podľa dostupnej zdravotnej
dokumentácie dňa 6.3.2009 o 17.13 h bola pani Klaudia Šumná prijatá do PN Hronovce na základe
telefonického dohovoru za účelom vyšetrenia a liečby pre dekompenzáciu psychiatrického ochorenia s
kvantitatívnou poruchou vedomia z OAIM NsP Levice, n.o. (podozrenie na suicidálny pokus - otrava

liekmi). Priebežne, počas hospitalizácie, boli sledované vitálne funkcie pacientky. Dňa 8.3.2009 ráno
o 6.30 h pri kontrole stavu službukonajúca sestra konštatovala, že pani Š. nedýcha, nejaví známky
života, bol volaný službukonajúci lekár, ktorý konštatoval úmrtie pacientky. Počas hospitalizácie v PN
Hronovce sa pokračovalo v ordinovanej terapii v NsP Levice, n.o., nakoľko u p. Š.H. dominovali v
aktuálnom stave somatické príznaky. Preklad z OAIM Levice, n.o. do PN Hronovce bol predčasný.

Porucha vedomia, najmä v kombinácii s ostatnými príznakmi bol stav, ktorý vyžadoval sledovanie na
JIS interného oddelenia NsP Levice, n.o. s využitím konziliárnych vyšetrení neurológa a psychiatra.
Pacientka mala byť pred prekladom do PN Hronovce vyšetrená psychiatrom, ktorý mal posúdiť jej
zdravotný stav a odporučiť na základe vyšetrenia a aktuálneho zdravotného stavu preklad do PN
Hronovce. V zmysle uvedených skutočností bolo konštatované, že „v PN Hronovce bola zdravotná

starostlivosť počas hospitalizácie pani M. Š. v dobe od 6.3.2009 do 8.3.2009 poskytovaná správne,
v súlade s ust. § 4 ods. 3 Zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti službách súvisiacich s
poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov“.

8. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou pobočka Nitra súdu oznámil, že poskytovateľovi
zdravotnej starostlivosti NsP Levice bola za nesprávne poskytnutú zdravotnú starostlivosť pacientke
M. Š. uložená Rozhodnutím č. ZS 403/00014/2009 zo dňa 28.12.2009 pokuta vo výške 6640 eur.
Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 26.1.2010.

9. Žalobkyňa v 1. rade v rámci výsluchu na pojednávaní uviedla, že s dcérou M. Š. i s jej synom mal.
Žalobcom v 2. rade žila v spoločnej domácnosti. V roku 1999 sa dcéra vydala za Ľubomíra Šumného,
krátku dobu bývali v Očovej, potom sa prisťahovali k nej. Manžel dcéry však za krátku dobu odišiel
bývať do Očovej a dcéra so synom ostali u nej. Ich manželstvo bolo rozvedené v roku 2001. Zo Štúrova
sa v roku 2004 presťahovali do Levíc a od tej doby žili spolu v 1-izbovom byte v Leviciach. Dcéra pre

zdravotné problémy od roku 2006 bola na invalidnom dôchodku. I napriek tomu sa riadne starala a
venovalamal.P..Bolaveľmistarostlivámatka,všetokčasvenovalajehovýchove.Maliveľmidobrývzťah
medzi sebou, boli na seba naviazaní. Stále boli spolu. Patrik i v súčasnosti mamu spomína, veľmi mu
chýba, často sa stáva, že po večeroch spolu plačú. Jej smrť znáša ťažko. Otec sa o Patrika nezaujíma,po smrti matky si ho zobral na 2-3 dní a to pred Vianocami. V súčasnosti kontakty nemajú, často sa
nestýkajú. Sem tam ho otec raz do mesiaca zavolá. Zároveň vypovedala o okolnostiach prevozu jej
dcéry M. Š. vozidlom RLP dňa 5.3.2009 do NsP Levice, ako aj o prevoze z NsP Levice do PN Hronovce

až po jej úmrtie v súlade s podanou žalobou.

10. Právny zástupca žalobcu v 1. a 2. rade vo svojom písomnom vyjadrení ako i pred súdom uviedol,
že Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou v Oznámení o výsledku prešetrenia podania zo dňa
23.7.2009 konštatoval, že pani M. Š., dcére žalobkyne v 1. rade a matke žalobcu v 2. rade, počas

hospitalizácie v NsP Levice, n.o. v dobe od 5.3. 2009 do 6.3.2009 zdravotná starostlivosť nebola
poskytovaná správne, a teda sťažnosť žalobkyne v 1. rade je opodstatnená. Došlo k nesprávnemu
poskytnutiu zdravotnej starostlivosti, následkom ktorého je smrť pani M. Š., ktorá bola zároveň v čase
svojej smrti matkou 9 ročného syna P. Š., nar. 29.9.2000 (žalobcu v 2. rade), o ktorého sa ako matka
starala a zabezpečovala mu všetku potrebnú starostlivosť, ktorú môže poskytnúť len matka dieťaťa.
Citoval článok 15 ods. 1, článok 15 ods. 2, článok 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky ako i

ustanovenie § 11 Občianskeho zákonníka a poukázal na to, že predmetom ochrany osobnosti je právo
na ochranu života, zdravia, telesnej integrity a v tomto zmysle nikto nemôže zasiahnuť do telesnej či
psychickej integrity fyzickej osoby a každý sa musí zdržať konania, ktorým by mohol ohroziť jej život
alebo zdravie. Na vznik
7C/70/2011

7

zodpovednosti sa nevyžaduje subjektívny predpoklad v podobe zavinenia toho, kto neoprávnený
zásah do osobnostného práva vykonal. Súčasťou práva na ochranu osobnosti je i právo na súkromie

a rodinný život, ktoré v sebe zahrňuje tiež právo fyzickej osoby na spolužitie s ďalšími osobami,
predovšetkým členmi rodiny. V rozhodovacej praxi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa uplatňuje
jednotný názor, v zmysle ktorého súčasťou práva na ochranu súkromia chráneného ustanovením § 11
Občianskeho zákonníka, je aj rodinný život spočívajúci v udržiavaní a rozvíjaní vzájomných citových,
morálnych a sociálnych väzieb medzi najbližšími osobami, a konanie, ktoré spôsobilo násilné pretrhnutie

týchto väzieb stratou člena rodiny, je jednoznačne konaním nesúcim znaky neoprávneného zásahu
do chránených osobnostných práv pozostalých členov rodiny. Je nespochybniteľné, že konaním
žalovaného k takémuto protiprávnemu zásahu do chránených osobnostných práv, došlo, rovnako ako
nespochybniteľná je aj skutočnosť, že práve konanie žalovaného trvale a nezvrátiteľne spôsobilo
pretrhnutie všetkých dovtedy rokmi vytvorených vzájomných citových, morálnych a sociálnych väzieb

pozostalých členov rodiny t.j. najmä žalobcov v 1. a v 2. rade s Klaudiou Šumnou, ako dcérou
a súčasne matkou jediného syna. Všetky dovtedy rokmi vybudované rodinné väzby medzi Klaudiou
Šumnou a žalobcom v 1. a v 2. rade boli konaním žalovaného definitívne ukončené, a svojím konaním
odoprel právo žalobcom na ďalšiu realizáciu, rozvíjanie a budovanie rodinných a citových vzťahov. V
zmysle ustanovenia § 13 Občianskeho zákonníka, má fyzická osoba právo najmä sa domáhať, aby

sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky
týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie. V danom prípade je zrejmé, že smrť
Klaudii Šumnej je takou okolnosťou, ktorú z hľadiska neoprávneného zásahu a spôsobu jeho vykonania,
intenzity a rozsahu nemožno odčiniť rovnocenným spôsobom a prípadné ospravedlnenie žalovaného
nie je podľa ustanovenia § 13 ods. 2 postačujúcim a tým aj účinným zadosťučinením, ani celkom zjavne

primeraným k následkom zásahu, teda smrti M. Š.. V tomto prípade by akékoľvek ospravedlnenie
žalovaného neplnilo žiadnym spôsobom svoju funkciu. Zo strany žalovaného sa dodnes žalobcom nikto
neospravedlnil a neprejavil ľútosť napriek tomu, že došlo k smrti mladej ženy, ktorá mala život len pred
sebou, bola matkou jediného syna, žalobcu v 2. rade a dcérou žalobkyne v 1. rade. Podľa ustanovenia
§ 13 ods. 2, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa § 13 odseku 1 najmä preto, že

bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická
osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Základným nevyhnutným predpokladom
vzniku nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch je, že morálna satisfakcia je
nepostačujúca,nemožnoňoutedaprimeraneznížiťanivyvážiťvzniknutúujmu.Poskytnutieprimeraného
finančného zadosťučinenia sleduje priznanie satisfakcie občanovi, ktorého osobnostné právo bolo

porušené, v tých prípadoch, keď nápravu takéhoto zásahu nemožno dosiahnuť obnovením pôvodného
stavu. Žalovaný svojím neoprávneným zásahom zasiahol do práv žalobcu v 1. a v 2. rade takým
spôsobom, ktorý svojím rozsahom a intenzitou predstavuje taký značný zásah do práv žalobcov, ktorého
následky pociťujú nielen žalobcovia, ale aj ich ďalšia najbližšia rodina veľmi intenzívne počas priebehumnohých rokov, a ktorých intenzita pretrváva až dodnes. Zhodnotením všetkých jednotlivých skutočností
zhľadiskazávažnostivzniknutejujmyexistujúvdanomprípadetakérozhodujúceskutočnostizásadného
významu, ktoré vo vzájomných súvislostiach opodstatňujú čo do odôvodnenia aj čo do výšky priznanie

náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch v sume 200.000 eur, ktorá by účinným spôsobom zabezpečila
žalobcom primerané zadosťučinenie vo forme peňažnej satisfakcie. Za nevyhnutné považujú zdôrazniť,
že konaním žalovaného sa žalobca v 2. rade ocitol v ťažko predstaviteľnej situácie, že okrem absencie
otcovskej lásky a starostlivosti, ktorú mu jeho biologický otec neposkytoval a neposkytuje prišiel o jemu
najbližšiu osobu, ktorá mu mohla poskytnúť a aj poskytovala citové zázemie a spolu so žalobkyňou

v 1. rade aj materiálne a rodinné zázemie, teda o svoju matku p. Predstava, že by potom, ako bola
okamžite privolaná záchranná služba, ktorá previezla pani M. Š. k žalovanému mohla viesť k smrti M.
Š. bola pre žalobkyňu v 1. rade nepredstaviteľná a vzhľadom k zdravotnému stavu M. Š., vlakom sa
jej v čase privolania záchrannej služby javil aj nemožná. Ako matka verila, že žalovaný bude jej dcére
M. Š. venovať náležitú starostlivosť a vykoná všetky opatrenia na to, aby sa jej dcéra a matka žalobcu
v 2. rade vrátila čo najskôr domov a mohla žiť doterajším harmonickým rodinným životom. Tragickou

smrťou došlo k nenávratnej a neodčiniteľnej ujme a deštrukcii rodinných a interpersonálnych väzieb
tvoriacich základ a rámec súkromného života žalobcov a tým k zásahu do ich osobnostných práv a práva
na súkromný a rodinný život. Táto trauma je zo života žalobcov neodstrániteľná. Smrť M. Š., ktorá bola
nečakaná a rýchla, hlboko a tragicky zasiahla do citovej a emocionálnej sféry žalobkyne v 1. rade a
žalobcu v 2. rade. Narušila dovtedy všetky rokmi vybudované väzby ako matky a jej jediného syna -

žalobcu v 2. rade, ktorý vyrastal bez otca a väzby matky a dcéry, ktoré spolu žili v jednej domácnosti.
Žalobca v 2. rade stratil svoju matku, ktorá sa o neho starala, mali vytvorené veľmi silné citové puto
aj vzhľadom na tú skutočnosť, že bol vychovávaný len jedným rodičom a to matkou zomrelou M. Š..
Keďže bol žalobca v 2. rade citovo veľmi naviazaný na svoju matku p. M. Š., skutočnosť že jeho mama
zomrela mu žalobkyňa v 1. rade oznámila až 2-3 dni po smrti p. M. Š.. V takýchto tragických situáciách

niet žiadnych vhodných slov, ktoré by mohli nejakým spôsobom zmierniť bolesť a beznádej nad stratou
blízkej a milovanej osoby. Bolo nesmierne ťažké pre žalobkyňu v 1. rade zmierňovať u žalobcu v 2.
rade dôsledky straty svojej matky, keďže žalobkyňa v 1. rade sa sama musela vysporiadať s nečakanou
smrťou svojej dcéry. Poskytnutie takej zdravotnej starostlivosti žalovaným dcére a matke p. M. Š., ktorej
dôsledkom bola jej smrť, s následným ďalším dôsledkom a to zásahom do osobnostnej súkromnej sféry

žalobkyne v 1. rade a žalobcu v 2. rade je bezpochyby takým zásahom, pre ktorý priznanie práva na
nemajetkovú ujmu v peniazoch § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka predpokladá. Nakoľko následok
zásahu do súkromia žalobkyne v 1. rade a žalobcu v 2. rade je zásahom trvalým a žiadnym spôsobom
nenapraviteľným a neumožňujúcim vrátenie do pôvodného stavu § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka
priznáva fyzickej osobe právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

11. Rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 23.10.2001 pod č.k. 10C/109/2001-34 bolo
manželstvo nebohej M. Š. R. Ľ. Š. rozvedené, mal. P., žalobca v 2. rade, bol zverený do osobnej
starostlivosti matke M. Š., zo strany otca bolo určené výživné o výške 1000,- Sk mesačne (33,10 eur).

12. RozsudkomOkresnéhosúduLevicezodňa7.10.2009podč.k.8P/104/2009-43bolžalobcav2.rade
po smrti svojej matky M. Š. zverený do náhradnej osobnej starostlivosti starej matke, žalobkyni v 1. rade,
ktorá je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o mal. dieťa v rovnakom rozsahu v akom ju vykonávajú
rodičia, právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Otec bol
zaviazaný prispievať na výživu mal. dieťaťa 40 eur mesačne od 1.10.2009. Súd obmedzil rodičovské

práva otca Ľ. Š. k maloletému P. Š. v časti zastupovania maloletého pre inštitúciami a spravovania
jeho majetku. Súd ustanovil maloletému dieťaťu opatrovníka v osobe, X. T., žalobkyne v 1. rade, ktorá
bude oprávnená dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa
4.11.2009. Z odôvodnenia predmetného rozsudku vyplýva, že vo veci bol vypočutý mal. Patrik, ktorý
uviedol, že chce zostať u starej matky. Medzi ním a starou matkou je vytvorený veľmi veľký citový vzťah,

má ju rád. Na otca si vôbec nepamätá, nevie ani ako vyzerá, ani telefonicky sa neozval. Stará matka
sa o neho riadne stará, má všetko čo potrebuje, chce zostať u starej matky. Nakoľko otec mal. dieťaťa
ako zákonný zástupca o svoje dieťa neprejavuje žiadny záujem, nebol ochotný svojho syna zastupovať,
prostredníctvom svojej príbuznej vyjadril nezáujem o spoluprácu pri vybavovaní pre svojho syna, súd
otcovi mal. dieťaťa obmedzil rodičovské práva a opatrovníkovi, žalobkyne v 1. rade vymedzil rozsah

práv a povinností na zastupovanie mal. dieťaťa pred príslušnými štátnymi orgánmi a spravovaní majetku
dieťaťa.13. Triedna učiteľka P.. K. Y. vo svojom písomnom vyjadrení k správaniu sa mal. žalobcu v 2. rade po
smrti matky uviedla, že v čase úmrtia svojej matky bol žiakom 2. ročníka. Bol bezproblémové dieťa,
nekonfliktný typ, v triede obľúbený. Pri akej koľvek činnosti bol nápomocný. Rodičia sa o neho zaujímali

a komunikácia s nimi bola na dobrej úrovni. Dosahoval dobré vyučovacie výsledky. Po smrti matky, o
ktorej sa dozvedela od starej mamy, sa P. utiahol, bol často uplakaný, málo komunikoval. Po smrti matky
chodil do školy len týždeň, veľmi málo pracoval, bol akoby „duchom neprítomný“. Po dohovore so starou
matkou zostal takmer mesiac doma. Po nástupe do školy pracovali opatrne a téme „mama“ sa vyhýbali.
Boli chvíle, keď mu prišlo ľúto a rozplakal sa. Vtedy bol potrebný fyzický kontakt, utíšenie a postupné

zapojenie do činnosti. Úzkostlivosť pretrvávala až do konca druhého ročníka. V treťom ročníku triedu
prevzala ďalšia kolegyňa.

14. V konaní bola vypočutá ako svedkyňa U.. U. M. Y., ktorá v čase keď M. Š. bola prijatá na OAIM
(oddelenie anesteziológie a intenzívnej medicíny) dňa 5.3.2009, bola primárkou tohto oddelenia.
Svedkyňa si okolnosti okolo M. Š. nepamätala. I po nahliadnutí do chorobopisu M. Š. sa jej vôbec

neozrejmili okolnosti v osobe Klaudii Šumnej.

15. Svedkyňa U.. Y. S., primárka gerontopsychiatrického oddelenia Psychiatrickej nemocnice Hronovce,
opísala všetky skutočnosti týkajúce sa prijatia, priebehu i okolnosti smrti pani M. Š.. Vo svojej výpovedi
uviedla, že M. Š. prijala v službe, po pracovnej dobe, bola privezená posádkou s lekárom v leže, bola

spavá, mala nižšie hodnoty tlaku. Pri prevzatí mala zavedenú periférnu venóznu kanilu, nazogastrickú
sondu so zberným sáčkom a permanentný katéter. Tým, že bola spavá, nedalo sa s ňou komunikovať,
reagovala na oslovenie otvorením očí. Celý priebeh liečby je zaznamenaný v dokumentácii. V podstate
už to, že bola privezená, bola spavá, mala nižšie hodnoty tlaku, bola potrebná nazogastrická sonda,
na základe toho si myslí, že jej prevoz do PN Hronovce bol predčasný, mohla byť sledovaná v G..

Myslí si, že psychiatricky tam nehrozilo žiadne riziko a nedostávala žiadne psychopharmaká, nakoľko
nebol na to dôvod. Vzhľadom na stav, v akom bola, nebolo pravdepodobné, že by si ublížila alebo
pokračovala v nejakých psychických prejavoch. Nebola dušná, nebola cianotická, nemala opuchnuté
nohy, len pokašlievala. Sledovali všetky jej vitálne funkcie. V prípade, že by sa bolo niečo vyskytlo,
museli by ju preložiť naspäť.

16. Podľa § 11 Obč. zák. fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia,
občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

17. Podľa § 13 ods. 1 Obč. zák. fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od

neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov
a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.

18. Podľa § 13 ods. 2 Obč. zák. pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä
preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má

fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

19. Podľa § 13 ods. 3 Obč. zák. výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť
vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

20. Podľa čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení protokolov
(oznámenie č. 209/1992 Zb.), každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života,
obydlia a korešpondencie.

21.Podľačl.10ods.2Listinyzákladnýchprávaslobôd(zák.č.23/1991Zb.),každýmáprávonaochranu

pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života.

22. Podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na ochranu pred neoprávneným
zasahovaním do súkromného a rodinného života.

23. Podľa § 1 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním
zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o zdravotnej
starostlivosti“), tento zákon upravuje poskytovanie zdravotnej starostlivosti a služieb súvisiacich s
poskytovaním zdravotnej starostlivosti, práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb priposkytovaní zdravotnej starostlivosti, postup pri úmrtí a výkon štátnej správy na úseku zdravotnej
starostlivosti.

24. Podľa § 4 ods. 1 zákona o zdravotnej starostlivosti, zdravotnú starostlivosť a služby súvisiace s
poskytovaním zdravotnej starostlivosti poskytuje poskytovateľ a zdravotnícky pracovníci za podmienok
ustanovených osobitným predpisom. Poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení
ambulantnej zdravotnej starostlivosti a v zdravotníckom zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti je
služba vo všeobecne hospodárskom záujme.

25. Podľa § 4 ods. 3 zákona o zdravotnej starostlivosti, poskytovateľ je povinný poskytovať zdravotnú
starostlivosť správne. Zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky zdravotné
výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia
osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy.

26. Úprava ochrany súkromia, vrátane rodinného súkromia vychádza zo zásady, že do súkromného
života osoby sa nesmie neoprávnene zasahovať a nesmie sa jej súkromnému životu spôsobiť žiadna
ujma. Funkciou práva na súkromie je tiež zabezpečiť pre fyzickú osobu nerušenosť súkromnej sféry,
v ktorej by mohla všestranne rozvíjať svoju osobnosť. Ústava rodinný život priraďuje k súkromnému
životu, pričom toto priradenie je potrebné interpretovať tak, že rodinný život a právo na jeho

ochranu sú súčasťou súkromia. Ústava chráni aj súkromie fyzickej osoby v jej rodinných vzťahoch
voči iným osobám, čo v sebe zahŕňa vzťahy sociálne, kultúrne, morálne či materiálne. Zásahy do
týchto vzťahov, ktoré sú neoprávnené možno kvalifikovať ako zásahy do rodinného života a teda
súkromia. V prípade, že medziľudské väzby tvoria základ a rámec súkromného života jednotlivca,
dosahujú určitú intenzitu a vykazujú určité ďalšie charakteristiky, môže takouto deštrukciou vzťahov

dôjsť k neoprávnenému zásahu do práva na ochranu súkromia ako čiastkového práva na ochranu
osobnosti za podmienky, že konanie pôvodcu zásahu je protiprávne a je objektívne spôsobilé do
práva na ochranu osobnosti zasiahnuť, existuje príčinná súvislosť medzi protiprávnym zásahom do
ochrany fyzickej osoby objektívne spôsobilým vyvolávať nemajetkovú ujmu spočívajúcu v porušení
alebo ohrození osobnosti fyzickej osoby a vznikom tejto nemajetkovej ujmy. Právnym prostriedkom

ochrany proti takémuto zásahu je práve žaloba, ktorým sa fyzická osoba domáha podľa ustanovení o
ochrane osobnosti primeraného zadosťučinenia, ktoré môže mať i podobu náhrady nemajetkovej ujmy
v peniazoch.

27. Predpokladom zodpovednosti a vzniku občianskoprávnych sankcií za nemajetkovú ujmu spôsobenú

zásahom do osobnosti fyzickej osoby podľa § 13 Občianskeho zákonníka, je existencia neoprávneného
zásahu objektívne spôsobilého vyvolať ujmu a príčinnej súvislosti medzi takýmto zásahom a jeho
protiprávnosťou. Pre oblasť zákonnej ochrany osobnostných práva je charakteristická objektívna
zodpovednosť. Z ustálenej judikatúry je zrejmé (napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp.zn. 4Cdo 168/2009, sp.zn. 5Cdo 265/2009, sp.zn. 3Cdo 228/2012), že sa uplatňuje

jednotný názor, podľa ktorého práva na súkromie a rodinný život sú chránené ustanovením § 11 Obč.
zákonníka, a konanie ktoré spôsobilo násilné pretrhnutie väzieb členov rodinného vzťahu stratou blízkej
osoby, je konaním, ktoré nesie znaky neoprávneného zásahu do chránených osobnostných práv
pozostalých členov rodiny. V konaní je zrejmé, že nečakaným úmrtím dcéry a matky, osoby žalobcom
v 1. a 2. rade blízkej, došlo k zásahu do ich emocionálnej sféry, k neodvrátiteľnému zásahu do práva

na ochranu súkromia a rodinného života v zmysle § 11 Občianskeho zákonníka, pričom tento zásah je
nezvratný, nenapraviteľný, mimoriadne významný, veľmi citlivý a hlboký a to z dôvodu, že žalobca
v 1. rade stratila dcéru a žalobca v 2. rade matku, s ktorou tvorili plnohodnotne fungujúcu rodinu a
touto smrťou vznikla obom žalobcom nenapraviteľná a žiadnymi prostriedkami odstrániteľná ujma. Bolo
preukázané, že tento významný zásah bol spôsobený žalovaným, že k tomuto nepriaznivému dôsledku

prišlo v priamej príčinnej súvislosti s nezákonným postupom žalovaného. Pri poskytnutí zdravotnej
starostlivosti M. Š. došlo k takému konkrétnemu porušeniu právnej povinnosti žalovaným ktorého
bezprostredným následkom bola jej smrť. Tým je daná vená pasívna legitimácia žalovaného.

28. Ochrana osobnosti prináleží každej fyzickej osobe ako subjektu práva. Z povahy veci vyplýva, že

sa týka iba fyzických osôb. Na uplatnenie práva na ochranu osobnosti je aktívne legitimovaná vždy
tá fyzická osoba, voči osobnosti ktorej neoprávnený zásah smeroval, a ktorej mohol ujmu spôsobiť. Ak
zásah súčasne zasiahol osobnostné práva viacerých fyzických osôb, každá z postihnutých osôb má
právo domáhať sa ochrany. Právo na súkromie a rodinný život v sebe okrem iného zahŕňa aj právo narôzne interpersonálne väzby a vzťahy. Tie najhlbšie a najsilnejšie vznikajú medzi rodinnými príbuznými.
Tradične bývajú vzťahy a city matka - dieťa či manželka - manžel tie najdôležitejšie pre život jedinca
a teda aj ich potrhaním (v danom prípade hovoríme o umelom potrhaní, spôsobenom treťou osobou)

vzniká práve týmto osobám najväčšia ujma. Žalobcovia sú nositeľmi osobnostného práva na súkromie,
ktorého ochrany sa môžu pred súdom domáhať (patrí im toto procesné právo), a preto sú v danej veci
aktívne legitimovaní.

29. Zo spisového materiálu vedeného pod č. PO: 575/2009 Úradu pre dohľad nad zdravotnou

starostlivosťou, je zrejmé, že žalokyňa v 1. rade dal podnet vo veci podozrenia na nesprávne
poskytovanie zdravotnej starostlivosti M. Š.. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou
„Oznámením o výsledku prešetrenia podania“ zo dňa 23.7.2009 na základe preskúmanej zdravotnej
dokumentácie a písomných stanovísk dotknutých poskytovateľov zdravotnej starostlivosti v zmysle
zákona č. 581/2004 Z.z. konštatoval, že pani Klaudii Šumnej počas hospitalizácie v NsP Levice, n.o. v
dobe od 5.3.2009 do 6.3.2009 zdravotná starostlivosť nebola poskytovaná správne, nebola v súlade s

ust.§4ods.3zákonač.576/2004Z.z.,atedasťažnosťžalobkynev1.radevyhodnotilakoopodstatnenú.
Ako bolo súdom zistené zo spisového materiálu toto konštatovanie bolo vykonané na základe záverov
písomných stanovísk dotknutých poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, preskúmaním zdravotnej
dokumentácie, pitevného protokolu, písomného stanoviska MUDr. Rudolf Máčaj, s.r.o. Psychiatrická
ambulancia Levice, písomného stanoviska konzultanta úradu Doc. MUDr. Milana Onderčanina, PhD,

KAIM FN Limbova č. 5, Bratislava, konzultanta úradu PSYCH-TURČEK, s.r.o. Psychiatrická ambulancia
Y.. U.. M. Z., N., Farská č. 12, Nitra. Na základe odborných stanovísk a zistenia Úradu pre dohľad
nad zdravotnou starostlivosťou je potrebné konštatovať, že pani M. Š. nebola poskytnutá adekvátna
starostlivosť.

30. Podľa názoru súdu bolo v konaní dostatočne preukázané, že žalovaný svojim protiprávnym
konaním spočívajúcim v nerešpektovaní zákona o zdravotnej starostlivosti v značnej miere zasiahol do
osobnostných práv žalobcu v 1. a 2. rade, a to do ich práva na súkromný a rodinný život, a preto je nárok
na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch dôvodný. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva,
že žalobca v 1. a 2. rade tvorili s dcérou a matkou plne fungujúcu rodinu s dobre vyvinutými sociálnymi

a citovými väzbami. Smrť dospelej dcéry a matky maloletého zasiahla do ich života nečakane a tragicky
zásadným spôsobom a nenávratne pretrhla dovtedajšie silné citové väzby najmä matky a maloletého.
Žalobca v 1. a 2. rade stratili možnosť realizácie a ďalšieho rozvoja rodinného života so svojou dcérou
a matkou a sú o citový vzťah k nej ochudobnené, z čoho je zrejmé, že žiadna forma morálneho
zadosťučinenia podľa § 13 ods. 1 Obč. zákonníka by nepostačovala na to, aby bola primerane vyvážená

a zmiernená vzniknutá nemajetková ujma na strane žalobcu v 1. a 2. rade, ktorých právo na ochranu
osobnosti bolo porušené zásahom s neodstrániteľnými následkami. V danom prípade nie je z logických
dôvodov možné, aby

prišlo k upusteniu od neoprávnených zásahov, alebo aby sa následky tohto zásahu odstránili. Preto je

namieste použiť ods. 2 § 13 Obč. zák. Takýto spôsob odškodnenia je jediným riešením v prípadoch
ochrany osobnosti pozostalých. Značná miera a závažnosť zásahu je daná aj následkom, ktorým je smrť
ako nezvratný, nereparovateľný stav. Žiadna z morálnych foriem zadosťučinenia nie je postačujúca.

31. Vzhľadom k tomu, že z citovaného ustanovenia § 11 Obč. zákonníka vyplýva, že každá fyzická osoba

má právo na ochranu svojej osobnosti, života, zdravia, súkromia ako i s prihliadnutím na skutočnosť, že
závažnosťvzniknutejujmyjeužalobcuv1.a2.raderozdielna,súddospelkzáveru,ženároknanáhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch možno priznať žalobcovi v 1. a 2. rade každému z nich samostatne.

32. Pre určenie výšky primeraného zadosťučinenia v peniazoch sú v zmysle § 13 ods. 3 Obč.

zákonníka taxatívne stanovené dve kritériá, a to jednak závažnosť vzniknutej ujmy, ako aj okolnosti,
za ktorých k porušeniu práva na ochranu osobnosti došlo. Určenie výšky náhrady nemajetkovej ujmy v
peniazoch je vecou úvahy súdu, ktorý sa pri úvahe musí riadiť týmito zákonom stanovenými kritériami.
Vzhľadom k tomu, že závažnosť vzniknutej ujmy je u žalobcu v 2. rade vyššia ako u žalobkyne v 1.
rade, súd výšku náhrady nemajetkovej ujmy stanovil rozdielne. Pri určení výšky peňažnej náhrady súd

prihliadol na nenapraviteľný následok vzniknutý v dôsledku smrti dcéry žalobkyne v 1. rade a matky
žalovaného v 2. rade a dôsledky, ktoré táto tragická udalosť u nich vyvolala. Zavinená smrť nastala
u žalovaného, ktorý je zdravotníckym zariadením poskytujúcim zdravotnú starostlivosť. Poskytovateľ
je povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť správne. Zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne,ak sa vykonajú všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a
účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia zdravotného stavu osoby pri zohľadnení
súčasných poznatkov lekárskej vedy. Žalobkyňa v 1. rade dôvodne očakávala, že jej dcére

bude poskytnutá žalovaným správna zdravotná starostlivosť s cieľom navrátiť jej zdravie. Zlyhaním
pracovníkov žalovaného, ale došlo k opaku keď namiesto predĺženia života dcéry žalobkyne v 1. rade
došlo k tak závažnému zavinenému následku ako je úmrtie. Objektívne preto možno posudzovať
smrť dcéry žalobcu v 1. rade ako i matky žalobcu v 2. rade za šokujúcu, prekvapujúcu, nečakanú.
Žalobkyňa v 1. rade o to intenzívnejšie očakávala v zdravotníckom zariadení odbornú pomoc s

cieľom uzdravenia, keď od počiatku - privolania záchrannej služby k svojej dcére, následný prevoz do
nemocnice, pobyt v nemocnici - ju sprevádzala, bola pri nej a sužovala sa o jej zdravotný stav. Zverila
dcéru do rúk poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, konkrétne nemocnice, teda miesta, kam pacienti
prichádzajú s dôverou, že im bude poskytnutá adekvátna lekárska starostlivosť, že zamestnanci - lekári
sú dostatočne kvalifikovaní. Súd sa stotožnil s tvrdením právneho zástupcu žalobcu v 1. a 2. rade, „že
konaním žalovaného sa návrat domov pani Klaudii Šumnej už nikdy nezrealizuje, už nikdy nedá objatie

svojmu jedinému synovi, svojej matke, už nikdy nebude tvoriť rodinu, tak ako to tomu bolo dovtedy,
už nikdy nepôjde jedinému synovi na školské združenie, už nikdy neuvidí ako vyrastá z jej jediného
syna dospelý muž, už sa nikdy nebude môcť tešiť z úspechu svojho syna a vidieť ho vyrastať, tráviť s
ním voľný čas ako doteraz, už nikdy mu nepovie, že ho ľúbi. O to horšie je táto krutá realita, keďže
žalobca v 2. rade bol ukrátený o tieto citové prejavy aj zo strany svojho otca, ktorý sa oňho žiadnym

spôsobom nestará a ani nezaujíma a jedinou najbližšou osobou, ktorá žalobcovi v 2. rade poskytovala
citové prejavy a všetku starostlivosť bola jeho matka M.
Š.. Žalobcovia boli zasiahnutí stratou osoby, s ktorou tvorili spoločnú domácnosť, mali vytvorené úzke
rodinné a citové väzby. Žalobca v 2. rade v útlom veku prišiel o svoju milovanú a milujúcu matku,
ktorú už nik nenahradí. Jej smrťou je ochudobnený o možnosť ďalšieho vzťahu s ňou, o jej pomoc,

vrátane výchovy ňou ako matkou, radosť s ňou prežívanú. Táto strata je o to citlivejšia, že žalobca v 2.
rade stratil svoju matku, ktorá sa o neho starala, bol vychovávaný len jedným rodičom, keďže vyrastal
bez otca. Vplyvom straty dcéry náhle dochádza u žalobkyne v 1. rade k obrovskej záťaži, presunu
rodičovských úloh a starostlivosti o dieťa, žalobcu v 2. rade, domácnosť. Smrťou dcéry a matky došlo
zásadným spôsobom v ich živote nenávratne k popretŕhaniu doterajších citových väzieb, v dôsledku

čoho stratili možnosť realizovať sa a ďalej rozvíjať rodinný život. Utrpeli zároveň citovú ujmy, ktorá
spočívala v pocitoch úzkosti, smútku. Súd dospel k záveru, že žalobkyňa v 1. rade má nárok na náhradu
nemajetkovej ujmy, ktorej výšku súd na základe vyššie uvedených skutočností ustálil sumou 15 000
eur, žalobca v 2. rade má podľa názoru súdu nárok na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 70 000
eur a to s prihliadnutím na skutočnosť, že závažnosť vzniknutej ujmy prejavujúcej sa v zásahu do

rodinných väzieb je u maloletého syna nebohej vyššia ako u žalobkyne v 1. rade. Okrem stanovených
kritérií súd zároveň pri rozhodovaní o primeranej výške náhrady nemajetkovej ujmy bral do úvahy, že
náhrada nemateriálnej ujmy v peniazoch nie je náhradou za život, ale slúži len na zmiernenie následkov
vzniknutej ujmy, a že žiadna suma priznaná súdom nie je dostatočná vzhľadom na spôsobenú ujmu ani
na to, aby nahradila život človeka. Keďže súd vzhľadom na uvedené skutočnosti a okolnosti považoval

za primeranú výšku náhrady nemajetkovej ujmy tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia, vo
zvyšnej časti žalobu zamietol.

33. Podľa § 420 Obč. zák. (1) Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
(2) Škoda je pôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobnou, keď bola spôsobená pri ich činnosti

tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona
nezodpovedajú, ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.

34. Podľa § 442 ods. 1 Obč. zák. uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

35. Podľa § 449 Obč. zák. (2) Pri usmrtení sa uhrádzajú aj primerané náklady spojené s pohrebom,
pokiaľ neboli uhradené pohrebným poskytnutým podľa predpisov o nemocenskom poistení. (3) Náklady
liečenia a náklady pohrebu sa uhradzujú tomu, kto ich vynaložil.

36. Podľa § 2 ods. 2 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka náklady na zriadenie pomníka alebo náhrobnej dosky a na úpravu hrobu sa
uhrádzajú do výšky 663,88 eur.37. V časti uplatneného nároku žalobkyne v 1. rade na náhradu škody súd mal preukázané, že je jej
možné takýto nárok priznať. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú porušenie
právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou

a zavinenie. V konaní boli preukázané všetky zákonné predpoklady zodpovednosti žalovaného za
škodu (porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej
povinnosti a vznikom škody). Z predloženého príjmového dokladu č. 46/a zo dňa 12.3.2009 mal súd
preukázané, že náklady, ktoré žalobkyňa v 1. rade uhradila Pohrebníctvu Štúrovo sú vo výške 483,95
eur. Z objednávky - vyúčtovanie cintorínskych služieb č. 3/3 2009 zo dňa 12.3.2009 mal súd preukázané

náklady, ktoré žalobkyňa v 1. rade uhradila Technickým službám mesta Štúrovo vo výške 104,40 eur.
Suma 588,35 eur je teda suma, ktorú žalobkyňa v 1. rade vynaložil na pohreb svojej dcéry M. Š.. Keďže v
konaní bolo jednoznačne preukázané porušenie právnej povinnosti zo strany žalovaného ako aj ostatné
zákonné predpoklady vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu, súd tejto časti podanej žalobe v
plnom rozsahu vyhovel.

38. Podľa § 448 Obč. zák. fyzická osoba, voči ktorej mal zomretý v čase svojho úmrtia vyživovaciu
povinnosť, má nárok na pozostalostnú úrazovú rentu. Tento nárok sa posúdi a suma pozostalostnej
úrazovej renty sa určí podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení.

39. Podľa § 62 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len ZoR) (1) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov

k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. (2) Obaja
rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. (3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti,
možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo
výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa

podľa osobitného zákona. (4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z
rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť. (5) Výživné na prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

40. Podľa § 75 ods. 1 ZoR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,

ktoré povinný na seba berie.

41. Podľa § 92 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v platnom znení, (ďalej len cit. zákon) (1)
Fyzická osoba, voči ktorej mal poškodený, ktorý zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z
povolania, v čase úmrtia vyživovaciu povinnosť určenú súdom a v čase úmrtia nedovŕšil dôchodkový

vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok, má nárok na pozostalostnú úrazovú rentu.
(2) Pozostalostná úrazová renta sa vypláca v období, počas ktorého mala trvať vyživovacia povinnosť
uvedená v odseku 1. (4) Nárok na pozostalostnú úrazovú rentu zaniká dňom, v ktorom by poškodený
dovŕšil dôchodkový vek.

42. Podľa § 93 cit. zákona (1) Mesačná suma pozostalostnej úrazovej renty sa určí vo výške
výživného alebo príspevku na výživu, ktoré bol poškodený povinný platiť ku dňu svojej smrti. (2)
Suma pozostalostnej úrazovej renty alebo úhrn súm pozostalostných úrazových rent po tom istom
poškodenom nesmie presiahnuť sumu úrazovej renty, na ktorú mal alebo by mal poškodený nárok pri
100-percentnej strate pracovnej schopnosti. To platí aj vtedy, ak poškodený bol poberateľ úrazovej renty

z dôvodu nižšieho percentuálneho poklesu pracovnej schopnosti. (3) Na zvyšovanie pozostalostnej
úrazovej renty platí § 82 primerane.

43. Podľa opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 413/2009 účinného od 1.1.2010
sa dôchodkové dávky zvyšujú o 3,05 %.

Podľa opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 404/2010 účinného od 1.1.2011 sa
dôchodkové dávky zvyšujú o 1,8 %.
Podľa opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 344/2011 účinného od 1.1.2012 sa
dôchodkové dávky zvyšujú o 3,3 %.Podľa opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 329/2012 účinného od 1.1.2013 sa
úrazová renta v roku 2013 zvyšuje o 3,05 %.
Podľa opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 329/2013 účinného od 31.1.2013 sa

úrazová renta v roku 2014 zvyšuje o 2,3 %.
Podľa opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 295/2014 účinného od 1.1.2015 sa
úrazová renta v roku 2015 zvyšuje o 1,32 %.
Podľa opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 283/2015 účinného od 1.1.2016 sa
úrazová renta v roku 2016 zvyšuje o 0,46 %.

44. Žalobca v 2. rade sa domáhal od žalovaného zaplatenia pozostalostnej úrazovej renty podľa §
448 Obč. zák. a to vo výške 250 eur od 9.3.2009 do ukončenia základného vzdelania maloletého
žalobcu v 2. rade a sumu vo výške 300 eur mesačne odo dňa, kedy sa maloletý žalobca v 2. rade
stane študentom strednej školy. Z odôvodnenia žaloby vyplýva, že nebohá matka mala ku dňu svojej
smrti vyživovaciu povinnosť k maloletému žalobcovi v 2. rade. Neoprávneným konaním a zásahom do

osobnostnej súkromnej sféry žalovaným bola nebohej matke žalobcu v 2. rade odňatá táto vyživovacia
povinnosť k maloletému žalobcovi v 2. rade.

45. Súd dospel k záveru, že nárok žalobcu sa v 2. rade na vyplatenie pozostalostnej úrazovej renty
je čo do základu dôvodný. Pre vznik nároku podľa § 448 Obč. zák. je rozhodujúci stav, ktorý v

pomeroch pozostalého (žalobcu v 2. rade) existoval v čase smrti jeho matky. Nie je pritom rozhodujúce,
či táto vyživovacia povinnosť bola určená rozhodnutím súdu. V prípade ak vyživovacia povinnosť
nebola určená súdnym rozhodnutím, konajúci súd si podmienky existencie, trvania a výšky vyživovacej
povinnosti posúdi sám, ako otázku predbežnú, pretože podmienkou nároku podľa § 448 Obč. zák.
je existencia vyživovacej povinnosti, ktorá závisí od naplnenia podmienok Zákona o rodine, a nie

od rozhodnutia súdu, ktorý svojim rozhodnutím len určuje konkrétnu výšku vyživovacej povinnosti.
Predpis o sociálnom poistení, na ktorý Občiansky zákonník odkazuje pri posúdení nároku a sumy
pozostalostnej renty, tak jeho ustanovenia (zákona č. 461/2003 Z.z.) sú v danom prípade použiteľné
len z hľadiska technického výpočtu mesačnej sumy pozostalostnej úrazovej renty, ktorá sa určí vo
výške výživného, ktorú bola nebohá povinná platiť ku dňu svojej smrti, ako aj z hľadiska určenia

maximálnej sumy súčtu pozostalostných úrazových rent po tom istom poškodenom. Pre posúdenie
pasívnejlegitimáciežalovanéhoajpritomto druhunárokujevplnomrozsahuaplikovateľnéodôvodnenie
použité v predchádzajúcom ustanovení odôvodnenia tohto rozsudku, týkajúce sa posúdenia nároku na
náhradu nemajetkovej ujmy žalobcu v 1. a 2. rade.

46. Pri výpočte pozostalostnej úrazovej renty pre žalobcu v 2. rade súd vychádzal z kritérií stanovených
Zákonom o rodine pre určenie výživného pre deti zo strany rodičov. V konaní bolo preukázané, že
žalobca v 2. rade je synom nebohej M. Š., žili v spoločnej domácnosti. Manželstvo rodičov žalobcu
v 2. rade bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 23.10.2001 pod č.k.
10C/109/2001-34,maloletýžalobcav2.radebolzverenýnačasporozvode dovýchovyaopaterymatky

a otec zaviazaný prispievať na jeho výživu 1000,- Sk mesačne. V súčasnosti rozsudkom Okresného
súdu Levice zo dňa 13.3.2015 pod č.k. 12P/14/2015-27 bola znížená vyživovacia povinnosť otca zo
sumy 50 eur mesačne na sumu zodpovedajúcu 30 % zo sumy aktuálneho životného minima na
nezaopatrené neplnoleté dieťa. Nebohá matka žalobcu v 2. rade ku dňu smrti t.j. 8.3.2009 poberala
invalidný dôchodok vo výške 160,60 eur. Podľa potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Levice

bola riešená ako občan v hmotnej núdzi, pričom poberala dávky ku dňu smrti vo výške 59,82 eur. Jej
príjem tak predstavoval 220,42 eur mesačne + výživné na mal. žalobcu zo strany otca. Žalobkyňa v 1.
rade je poberateľom sirotského dôchodku na žalobcu v 2. rade, keďže jej bol zverený do náhradnej
osobnej starostlivosti po smrti matky rozhodnutím Okresného súdu Levice zo dňa 7.10.2009 pod č.k.
8P/104/2009-43 pričom výška sirotského dôchodku bola stanovená vo výške 82,90 eur. Vzhľadom na

príjem nebohej vo výške 220,42 eur mesačne, súd dospel k záveru, že z takéhoto príjmu bolo v jej
schopnostiach a možnostiach poskytovať výživné v sume 110 eur na mal. žalobcu v 2. rade, a to aj s
poukazom na skutočnosť, že deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, teda rodiny
ako celku, ako aj s poukazom na to, že žili v spoločnej domácnosti so žalobkyňou v 1. rade, pričom
sa na nákladoch domácnosti podieľali spoločne. Z uvedeného dôvodu súd vychádzal z určeného

výživného 110 eur, pričom rozdiel medzi výživným a sirotským dôchodkom predstavuje sumu 27,10 eur
(110-82,90), čo je vlastne ušlá výživa - pozostalostná úrazová renta, ktorú súd určil u žalobcu v 2. rade
a s poukazom na ustanovenie § 93 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, pri kapitalizácii už splatných
mesačných dávok renty, prihliadal zároveň na zvýšenie renty v súlade s § 82 tohto zákona.47. Žalobcovi v 2. rade patrí pozostalostná úrazová renta, pri výpočte ktorej súd vychádza z opatrení
ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny týkajúcich sa zvýšenia úrazovej renty, pričom sa riadil

nasledovným výpočtom:
- za obdobie od 3/2009 do 12/2009 -27,10 eur x 10 = 271 eur
- za obdobie od 1/2010 do 12/2010 spolu so zvýšením podľa opatrenia č. 413/2009 Z.z., o 3,05 % t.j.
27,10x1,0305=27,93x12=335,16 eur
- za obdobie od 1/11 do 12/2011 spolu so zvýšením podľa opatrenia č. 404/2010 Z.z., o 1,8

% t.j. 27,93x1,018=28,43x12=341,16 eur
- za obdobie od 1/12 do 12/2012 spolu so zvýšením podľa opatrenia č. 344/2011 Z.z., o 3,3
% t.j. 28,43 x 1,033=29,37x12=352,44 eur
- za obdobie od 1/13 do 12/2013 spolu so zvýšením podľa opatrenia č. 329/2012 Z.z., o
3,05 % t.j. 29,37x1,0305=30,26x12=363,12 eur
- za obdobie od 1/14 do 12/2014 spolu so zvýšením podľa opatrenia č. 329/2013 Z.z., o 2,3

% t.j. 30,26x1,023=30,95 x12=371,40 eur
- za obdobie od 1/15 do 12/2015 spolu so zvýšením podľa opatrenia č 295/2014 Z.z., o 1,32
% t.j. 30,95 x 1,0132 = 31,36x12 = 376,32 eur
- za obdobie od 1/16 do 11/2016 spolu so zvýšením podľa opatrenia č. 283/2015 Z.z., o
0,46 % t.j. 31,36 x 1,0046=31,50x12=378 eur

Spolu......................................................2788,60 eur.

Spolu pozostalostná úrazová renta za obdobie od 3/2009 do 11/2016 (ku dňu rozhodnutia súdu)

predstavuje kapitalizovanú sumu 2788,60 eur, ktorú súd priznal žalobcovi v 2. rade a taktiež do budúcna
priznal žalobcovi v 2. rade mesačnú pozostalostnú úrazovú rentu od 1.12.2016 v sume 31,50 eur s
tým, že mesačná pozostalostná úrazová renta sa bude naďalej upravovať - zvyšovať o percento jej
zvýšenia určené príslušnými právnymi predpismi a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, nakoľko súd
je toho názoru, že zo strany žalobcov nebol nárok na pozostalostnú rentu vyčíslený v súlade s § 488

Občianskeho zákonníka v spojení s § 92 a nasl. zákona č. 461/2003 Z.z.

48. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

49. Podľa § 262 CSP (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

50. Súd vyslovil, že žalobca v 1. a 2. rade majú nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, nakoľko

v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP je možné priznať náhradu trov v plnej výške aj v prípade, ak súd
priznal nárok úspešnej strane, avšak nie v požadovanej výške, pričom ide o prípad, keď výška nároku
závisí od úvahy súdu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa

jeho doručenia v 2-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísa-
ného súdu na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie; proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ) (§ 363 CSP).

Podľa 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby

uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlok porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky
procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a

dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný (žalovaný) dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený (žalobca) môže podať návrh na vykonanie exekúcie
podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení
- Exekučný poriadok).

v Leviciach, dňa 23.11.2016