Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 8. február 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/545/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213206877
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4213206877.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a sudkýň

JUDr. Márie Malíkovej a JUDr. Sone Vackovej v právnej veci žalobcu: CD Consulting, s.r.o., so
sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 264 29 705,
zastúpeného : Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, za ktorú
koná doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., proti žalovanému : I. U., nar. XX.XX.XXXX, bydlisko G. C.,
S. XXXX/X o zaplatenie 1555,89 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Komárno zo dňa 27.apríla. 2016 pod č. k. 8C/405/2013-104, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v časti náhrady trov

konania p o t v r d z u j e .

Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcu, ktorú podal formou tlačiva
podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 o zaplatenie zmenkovej sumy 1
555,89 eura s príslušenstvom. Konanie o zaplatenie v časti zmenkového úroku vo výške 0,19% denne
zastavil. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal s odkazom na ustanovenie § 142 ods. 1 OSP s
odôvodnením, že v konaní si náhradu trov neuplatnil a žiadne trovy mu nevznikli. Rozhodnutie vo veci

samej odôvodnil nariadením Európskeho parlamentu a Rady EHS č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje
európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, jeho článkami 1,2 ods.1, 3 ods.1,2,3, 4 ods.1 ,5
ods.1,2,3, 7 ods.1,2 ,9 ods.1, zákonom č. 191/1950 Zb.- (zmenkový a šekový zákon), jeho čl. I §75,§5
ods.1,2,3, §33 ods.1,2, §11 ods.1,3, §12 ods.1,§13 ods.1, §14 ods.1, §20 ods.1,2, §17 ods.1,2, §48
ods.1, §3 ods.1 OZ, §34 OZ, §39 OZ, § 79 ods.3,4OSP, § 372 ods.1 OSP, § 4 ods.6 zákona č.
258/2001 Z. a uviedol, že predmetom sporu je zaplatenie pohľadávky, ktorá nepresahuje 2000eur,
preto vo veci postupoval podľa ustanovení nariadenia. Podrobil preskúmaniu zmenku, na základe ktorej

si žalobca uplatnil pohľadávku a dospel k záveru, že zmenka obsahuje všetky zákonom stanovené
náležitosti a jedná sa o platnú zmenku. Ide o vistazmenku, t.j. zmenku bez uvedenia
splatnosti-splatnúpopredložení.Ďalejpoukázalnaustanovenie§79ods.3,4OSP auviedol,žežalobca
doručil súdu ospravedlnenie neúčasti na pojednávanie, svoje podanie žiadnym spôsobom nedoplnil.
Nebolo povinnosťou súdu vyzvať ho na doplnenie žaloby, pretože bol zastúpený advokátom. Žalobca
nepreukázal opak, preto pri posudzovaní jeho nároku vychádzal z toho, že ide o nárok uplatnený zo
zmenky vzniknutý v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. V čase vystavenie zmenky bola platná právna

úprava, podľa ktorej smel veriteľ prijať od dlžníka zmenku na zabezpečenie svojich nárokov len vtedy,
ak zmenková suma v čase jej vystavenie bola maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného úveru
a príslušenstva vrátane zmluvných pokút a iných nárokov vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého
úveru. Použitie zmenky bolo prípustné pri dodržaní zákonných limitov. Z vykonaného dokazovaniazistil, že žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 700eur, z tejto sumy 30% je 210 eur. Zmenková
suma v čase vystavenie zmenky mohla byť maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného úveru
a príslušenstva vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého úveru, t.j. maximálne vo výške 210 eur.

Zmenka bola vystavená na sumu 1 605,89 eura. Preto je v rozpore so zákonom a s poukazom na
ustanovenie § 39 OZ absolútne neplatným právnym úkonom. Zmenku vyplnenú veriteľom v rozpore s
touto podmienkou veriteľ nesmel prijať. Preto žalobu zamietol.

2.Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Žiadal napadnutý rozsudok zmeniť

a žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Uviedol, že súd prvej inštancie mu svojím postupom odňal možnosť
konať pred súdom, vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci a konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Napadnuté rozhodnutie je prekvapivé, čo
predstavuje odňatie možnosti konať pred súdom, lebo žalovaný uplatnený nárok nepoprel, a je tu
aj rozpor s judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Namietal, že strany sporu nenavrhli
dokazovanie úverovou zmluvou, či ďalšími listinnými dôkazmi, pričom dokazovanie je podľa § 120 OSP

ovládané prejednacou zásadou. Predložil ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, preukazujúcu
jasne, úplne a zrozumiteľne jeho právo na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Voči forme
a obsahu zmenky zo strany žalovanej neboli žiadne námietky, a preto neexistovala okolnosť, ktorá
by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov. Súd prvej inštancie mal rozhodnúť o práve na úhradu
zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky. Žalovaný mohol na základe čl. 5

ods. 3 a 6 Nariadenia č. 861/2007 vzniesť námietky voči zmenke. Ak tak neurobil, akékoľvek iné
námietky musia byť odmietnuté z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej Nariadením.
Namietal, že súd prvej inštancie nesprávne vykonával a hodnotil dôkazy na skutočnosti, ktoré netvrdila
žiadna strana sporu, preto dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov,
ako aj nesprávnej interpretácie príslušných právnych predpisov a práva Európskej únie. Poukázal na

rozhodnutia iných súdov, ktoré rozhodli v obdobných veciach v jeho prospech. Trval na tom, že je
majiteľom zmenky na základe indosamentu a nie je účastníkom žiadneho spotrebiteľského vzťahu.
Predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový právny vzťah. S odkazom na ustanovenie
§ 17 Zmenkového a šekového zákona žalovaný nie je oprávnený vznášať tzv. kauzálne námietky voči
majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jej vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. Súd prvej inštancie

nesprávne vyhodnotil zmenku ako neplaný právny úkon .Ďalej namietal, že v rozhodnutí súd prvej
inštancie poukázal na ustanovenie § 79 ods.3 OSP, ktoré je zaradené do vnútroštátneho procesného
práva a on si uplatnil nárok podľa nariadenia. Ustanovenie § 372y OSP sa použije len na občianske
súdne konanie. Súd však viedol konanie podľa Európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou
sporu. Ustanovenie § 79 ods.3 OSP nie je možné aplikovať retroaktívne. Pokiaľ by mal zákonodarca

tento úmysel, postupoval by ako v exekučnom poriadku s povinnosťou doplnenie návrhu na vykonanie
exekúcie. V závere sa nestožnil s názorom súdu o neprijateľnej zmluvnej podmienke dohody o
vyplňovacom práve, pretože zákon o spotrebiteľských úveroch pripúšťal akékoľvek zmenky aj blanko
zmenky s úpravou vyplnenia zmenky v dohode o vyplňovacom práve a pripúšťal, že zmenky budú
vyplňované dodatočne po vystavení. V odvolací citoval celé rozhodnutia iných súdov a v závere žiadal,

aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobe vyhovel v celom rozsahu.

3.Žalovaný sa k odvolaniu písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou

sporu v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa
náležitosti § 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým
stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 385 ods. 1 CSP) vec prejednal s verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k
názoru, že odvolanie nie je dôvodné. Súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav veci a vyvodil

z neho aj správny právny záver, preto napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny
potvrdil. Vzhľadom k záveru o vecnej správnosti napadnutého rozsudku ako i jeho dôvodov, odvolací
súd nepovažuje za potrebné opakovať tie isté podstatné dôvody, ktoré sú obsiahnuté v napadnutom
rozsudku, vrátane citácie ustanovení právnych predpisov vzťahujúcich sa na tento prípad.

5. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

6. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie je návrh na uplatnenie pohľadávky podľa čl. 4 ods. 1
Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie“). Na jeho základe sa žalobca domáhal
zaplatenia uvedenej zmenkovej sumy s príslušenstvom, zmenkovej odmeny a trov konania. Podľa

predloženého návrhu je žalobca ako indosatár nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil
žalovaný, pričom indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrená doložkou „na platenie predložiť v lehote
4 rokov od vystavenia“. Indosant predložil zmenku na zaplatenie, lebo vystaviteľ pohľadávku doposiaľ
neuhradil.

7. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 3 CSP pri posudzovaní danej veci zaoberal podstatnými

tvrdeniami žalobcu uvedenými v odvolaní.
Súd prvej inštancie veci rozhodol dňa 27.04.2016. V Zbierke súdnych rozhodnutí SR bolo pod číslom
93/2015 publikované spoločné stanovisko občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia z 20.
októbra 2015 k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo
vzťahu k ochrane spotrebiteľa v nasledovnom znení:

I. Ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu
procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že:
1/ pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou
povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku
v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ:

2/ pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k
prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúcich ich rozsah a
povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného
dokazovania vyplynie.
II. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom

práve, aplikujúc právnu úpravu a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená.
III. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky ( bez ohľadu na to,
či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu
posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška
uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.

8. Spoločné stanovisko občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu bolo
publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky - v zákonom
stanovenom osobitnom médiu so špeciálnym zameraním a účelom, pod R 93/2015. Uvedeným
postupom plnil Najvyšší súd zákonom stanovenú povinnosť dbať o jednotný výklad a jednotné

používanie zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov (§ 16 zákona č. 335/1991 Zb. o
súdochasudcoch).Tátopovinnosťmuvsúčasnostivyplývazustanovenia§8ods.3zákonač.757/2004
Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. O publikovaní predmetného rozhodnutia bolo
rozhodnuté v rámci zákonom upraveného mechanizmu zabezpečujúceho koherentnosť judikatúry (IV.
ÚS 60/2010). Osobitný proces, výsledkom ktorého bolo publikovanie spoločného stanoviska oboch

kolégií v zbierke ako R 93/2015, priznáva tomuto stanovisku osobitný význam. Výklad
Najvyššieho súdu, ktorý v ňom podal, nie je síce právne (de iure) záväzný, fakticky (de facto) má ale
vysokú vecnú autoritu. I keď judikatúra najvyššieho súdu nie je formálne záväzná, ipso iure normatívnu
silu má, a to tak vo vertikálnej línii (voči súdom nižších stupňov), ako aj v horizontálnej línii (medzi
jednotlivými senátmi a kolégiami najvyššieho súdu navzájom). Nemožno prehliadať podstatný rozdiel

medzi rozhodnutím nepublikovaným v zbierke (ďalej len „nepublikované rozhodnutie“) a rozhodnutím,
ktoré bolo na podklade zákonom určenej procedúry navrhovania a schvaľovania osobitným orgánom
najvyššieho súdu uverejnené v zbierke (ďalej len „publikované rozhodnutie“). Pokiaľ nepublikované
rozhodnutie najvyššieho súdu vyjadruje názor členov senátu (resp. väčšiny členov senátu) najvyššieho
súdu v individuálne ním prejednávanej veci, názor vyjadrený v publikovanom rozhodnutí je zároveň

zovšeobecňujúcim názorom (relevantnej väčšiny) členov kolégia najvyššieho súdu, ktoré vždy tvorí
viacero senátov. Názor vyjadrený v nepublikovanom rozhodnutí sa v tomto zmysle prípadne (ak vec
prejednávajúci senát dospeje k záveru, že sú pre to splnené podmienky) môže odkloniť či odchýliť od
názoru vyjadreného v publikovanom rozhodnutí, tým ale ešte bez ďalšieho nedochádza k „prekonaniu“názoru, na ktorom spočíva publikované rozhodnutie. Zákon č. 191/1950 Sb. reagoval na prijaté
rozhodnutie zákonom č. 438/2015 Z.z. účinným od 23.12.2015. Doplnil v čl. II. Zákon č. 191/1950 Sb.
v §17 ods.1 o novú vetu a doplnil odsek 2. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že ak je žalovaným

zo zmenky ten, koho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, možno
majiteľovi robiť námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystavovateľovi alebo k
predošlým majiteľom vždy. V konaní, v ktorom sa uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky, sa z
úradnej povinnosti prihliada na skutočnosti odôvodňujúce námietky podľa odseku 1, ktoré by ten, kto je
žalovaný zo zmenky mohol uplatniť, ak jeho záväznosť zo zmluvy vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou

zmluvou. Poznámka pod čiarou odkazuje príkladmo na § 52 OZ, § 5a zákona č. 250/2007 Z.z. Tento
zákon v čl. I. zmenil a doplnil aj Občiansky súdny poriadok, ako procesný predpis, ktorý bol účinný
v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, v § 79 o odseky 3, 4, § 114 ods. 2 OSP, v ktorých
upravil náležitosti návrhu na začatie konania pri nároku uplatnenom zo zmenky a sankciu za nesplnenie
povinnosti spočívajúcej v posudzovaní nároku titulom spotrebiteľskej zmluvy a poučenie žalovaného o
možnosti uplatňovania námietok.

9/ Odvolací súd riadiac sa judikátom R93/2015, preto by v zásade nemusel vysvetľovať, prečo tento
judikát považuje za opodstatnený (platí totiž zásada, že len ten, kto volí odklon od judikatúry, musí
náležite vysvetliť, prečo sa neriadi judikátom). Napriek tomu však viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania( §379 CSP)k jednotlivým odvolacím dôvodom žalobcu spočívajúcim predovšetkým na

zdôraznenie platnosti príslušnej zmenky a o nepripustenie akéhokoľvek súdneho prieskumu okolností
vzniku zmenky a vykonania dokazovania v tomto smere udáva, že sa nestotožnil s jeho argumentáciou
spochybňujúcou postup súdu pri vykonávaní dôkazov. Pri postupe podľa nariadenia je súd povinný
rešpektovať právo na spravodlivý súdny proces a zásadu kontradiktórneho konania, najmä pri
rozhodovaní o potrebe ústneho pojednávania a o spôsobe a rozsahu dokazovania, ktoré je nevyhnutné

pre vydanie rozhodnutia. Z článku 19 nariadenia vyplýva, že pokiaľ nariadenie neustanovuje inak,
európskekonanievoveciachsnízkouhodnotousariadiprocesnýmprávomčlenskéhoštátu,vktoromsa
konanie vedie. Nariadenie nekladie žiadne prekážky v možnosti preskúmať doložené listiny súdom a je
možné aplikovať procesnoprávne predpisy použiteľné v slovenskom právnom poriadku, predovšetkým
aplikáciu znalostí určitých okolností súdu z jeho činnosti a zohľadnenie ochrany slabšieho v konaní, či

ochrany dobrých mravov. Zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov
ako základný procesný predpis platný na území Slovenskej republiky dôkaznú povinnosť upravuje v
ustanovení § 120, ktoré v tretej vete odseku 1 umožňuje súdu výnimočne vykonať aj iné než účastníkmi
navrhnuté dôkazy, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Nový CSP v ustanovení §
295vdruhejhlaveoznačenejakosporysochranouslabšejstranyumožňujesúduvykonaťajakédôkazy,

ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci a táto úprava definuje skupinu
sporov, v ktorých je súd povinný aplikovať odlišné procesné postupy od klasického sporového konania a
vychádza z hmotnoprávnej úpravy. Základným odklonom od všeobecnej úpravy je zásada vyšetrovacia.
Súd aj bez návrhu obstará alebo vykoná dôkaz. Úvaha týkajúca sa prieskumu uplatneného nároku
s oporou v doloženej zmenke nemôže byť ovplyvňovaná povahou použitého procesného nástroja.

Skúmanie prípadne absolútnej neplatnosti úkonu, ku ktorej súd pristupuje ex offo nie je nariadením
vylúčená. Súd prvej inštancie preto správne vykonal dokazovanie v súlade s ustanovením § 120 OSP
(teraz 295 CSP), správne v súlade s ustanovením § 132 OSP (teraz 191CSP) vyhodnotil výsledky
vykonaného dokazovania a vyhodnotil skutkový stav, na ktorý aplikoval správne ustanovenia
zákona v správnej interpretácii. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako

vecne správny potvrdil. Súd prvej inštancie celú dohodu o vyplnení blankozmenky vyhodnotil ako
neplatnú dohodu, preto pôvodnému reminetnovi vôbec nevzniklo právo na vyplnenie blankozmenky.
Pôvodný remitent nemal práva a povinnosti zo zmenky, preto ich nemohol indosamentom previesť na
žalobcu. Ďalej posúdil samotnú zmenku a dospel k záveru, že veriteľ ju podľa § 4 ods. 6 zákona o
spotrebiteľských úveroch nemohol prijať ako zabezpečovaciu zmenku, pretože bola vyplnená podstatne

vyššou sumou ako pripúšťalo zákonné ustanovenie. Konanie veriteľa spočívajúce v prijatí zmenky
prevyšujúcej zákonom prípustnú výšku považoval za výkonom práva v rozpore s dobrými mravmi
nepožívajúcim právnu ochranu. Žalobca v odvolaní poukázal na zákon č. 258/2001 Z.z., ktorý pripúšťal
vystavenie zmenky. Uviedol, že limitovaná bola len výška zabezpečenia vo vzťahu k aktuálnej výške dlhu
v čase jej vyplnenia a bolo pripustené vypĺňať ich dodatočne po ich vystavení. V tejto časti odcitoval celý

rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 43 CoZm 10/2013 z 21.11.2013, na záveroch ktorého
založil svoje tvrdenie a uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 10C 79/2013 z 05.09.2013. Uvedené
rozhodnutianiesúzáväzné,vyjadrujúnázordvochsenátovobchodnýchkolégiínesúladnýchsjudikátom
R 93/2015. Žalobca okrem citácii týchto rozhodnutí neuviedol nič, v čom nesúhlasí s rozhodnutím súduprvej inštancie, len z obsahu predložených rozhodnutí odvolací súd vyvodil, že podľa názoru žalobcu
prvostupňový súd bol oprávnený skúmať len to, či zmenka obsahuje všetky náležitosti, ktoré sa musia
pre jej platnosť zo zákona do nej uviesť. S uvedenými dôvodmi sa odvolací súd

vyporiadal vo vyššie uvedených dôvodoch.

10/ V závere odvolací súd dodáva, že jednou zo základných zásad práva Európskej únie je zásada,
podľa ktorej sú členské štáty povinné zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa a zároveň sú
povinné zabezpečiť, aby sa nekalé podmienky v spotrebiteľských zmluvách neuplatňovali, resp. neboli

záväzné. Vzhľadom na to aplikáciou procesného práva má súd túto povinnosť naplniť, čo znamená,
že v prípade uplatnenia nároku zo zmenky súd musí ex offo skúmať, či vystaviteľom zmenky nie je
spotrebiteľ. Aj keď vnútroštátna právna úprava platná do 31.12.2010 umožňovala používať zmenky aj
v spotrebiteľskom vzťahu, použitie zmenky ako takej v spotrebiteľskom právnom vzťahu v skutočnosti
nie je úplne v súlade s právom EÚ na ochranu spotrebiteľa. Vnútroštátna právna úprava do 31.12.2010
nezabezpečila vhodnú ochranu spotrebiteľa na základe Smernice 87/102/EHS v konaní o nároku zo

zmenky a zákonodarca túto skutočnosť zmenil až zrušením dovtedajšieho zákona o spotrebiteľských
úveroch č. 258/2001 Z.z. a prijatím nového zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o
iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom
od 01.01.2011 do 30.04.2014. S účinnosťou od 01.05.2014 je táto ochrana zabezpečená v zákone
č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Zmenkové právo ako také v súdnom konaní znevýhodňuje

žalovaného zmenkového dlžníka a keďže podľa článku 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky právo EÚ
má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, vnútroštátna právna úprava, ktorá umožnila za istých
okolností do 31.12.2010 zmenky používať aj v spotrebiteľských vzťahoch môže byť nepoužiteľná. Na
podklade takejto úvahy vyvstáva aj právny záver o tom, že z takej zmenky nemohol vzniknúť platný
zmenkový záväzok.

11/ Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd považoval rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým bola
žaloba žalobcu zamietnutá, vo výroku za vecne správny a ako taký ho podľa § 387 CSP potvrdil.

12.O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací podľa ustanovení § 396 a § 262 ods. 1 CSP,

úspešnému žalovanému vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. O výške trov odvolacieho
konania rozhodne podľa § 262 ods. 1 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov v senáte 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)

dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).