Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. január 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8CoP/44/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115222671
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Kálmánová, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:2115222671.3

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a členov
senátu JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Dany Kálnayovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletú U.
U., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenú Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Levice, dieťa rodičov: T. U.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom L., Z. XX, zastúpená JUDr. Janou Ondrášikovou, advokátkou, Bernolákova 12,
Levice, a T. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., O. XX, zastúpený Mgr. Henrietou Slavkovskou, advokátkou,

Ľudovíta Štúra 19, Levice, IČO: 47 256 401, o určenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku
Okresného súdu Levice zo dňa 23.03.2016, č. k. 2P/147/2015-154, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal otca platiť na výživu maloletej U. výživné v sume
60,-Eur mesačne od 11. 11. 2013 do 20. 11. 2014. Zameškané výživné vo výške 331,83 Eur za obdobie

od 11. 11. 2013 do 20. 11. 2014 zaviazal otca splácať v mesačných splátkach po 40,-Eur vždy do 15-teho
dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky. O trovách konania rozhodol, že žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 62 ods. 1 až 5, § 71
ods. 1, § 77 ods. 1 Zákona o rodine a § 159 ods. 3 OSP. Konštatoval, že matka sa domáhala určenia
výživného na maloleté dieťa za obdobie od 11. 11. 2013 do 20. 11. 2014 dôvodiac tým, že v konaní o
rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k mal. dieťaťu bolo rozsudkom OS Trnava dňa 25. 09.

2013, č. k. 20P/252/2011-163 v spojení s rozsudkom KS Trnava č. k. 23CoP/81/2013-235 zo 07. 10.
2013, právoplatným dňa 25. 07. 2013 jej manželstvo s otcom dieťaťa rozvedené a v časti úpravy práv a
povinnostípozrušeníodvolacímsúdombolamaloletáU.načasporozvodezverenádojejstarostlivostis
tým, že obaja rodičia sú oprávnení zastupovať a spravovať jej majetok. V tejto časti rozsudok nadobudol
právoplatnosť 10.12.2013. Následne rozsudkom OS Trnava č. k. 20P/252/2011-312 z 29.10.2014 bol
otec maloletej zaviazaný platiť výživné od právoplatnosti, t. j. z 21. 11. 2014, pričom dieťa bolo do

jej osobnej starostlivosti zverené od 10. 12. 2013 a v jej starostlivosti bolo už od 11. 11. 2013. Za
obdobie od 11. 11. 2013 do právoplatnosti rozsudku o určení výživného, dňa 21. 11. 2014, nebola
vyživovacia povinnosť otcovi určená. V uvedenom období platil na výživné dieťa nepravidelne, na úrovni
minimálneho výživného, ktorá suma nezodpovedala veku a potrebám dieťaťa, ani jeho zárobkovým
možnostiam a schopnostiam. Za uvedené obdobie uhradil na výživu dieťaťa sumu 406,17 Eur. Dôvodila,
že v rozsudku o určenie výživného súd neschvaľoval dohodu rodičov, rozhodol direktívne a nejde o

prekážku rozhodnutej veci, nakoľko Okresný súd Trnava neurčoval vyživovaciu povinnosť spätne, ale
do budúcna. Otec mal rovnaké zárobkové schopnosti aj do 29. 10. 2014, a tiež aj po tomto dátume.
Súd prvej inštancie preskúmavaným rozsudkom zaviazal otca prispievať na výživu maloletej U. sumu
60,-Eur mesačne s odôvodnením, že Okresný súd Trnava rozsudkom č. k. 20P/252/2011-312 z 29. 10.
2014 vôbec nerozhodol o vyživovacej povinnosti rodiča za uplatnené obdobie, ale len do budúcnosti, t. j.
od právoplatnosti rozhodnutia, preto mal za to, že sa nejedná o prekážku veci rozsúdenej (res iudicata)

v zmysle § 159 ods. 3 OSP. Zároveň skúmajúc dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 77 ods.
1 Zákona o rodine konštatoval, že matka žiadala určiť vyživovaciu povinnosť otca za obdobie od 11.11. 2013 do 20 .11. 2014, pričom nárok si uplatnila už v konaní pred Okresným súdom Trnava sp. zn.
20P/252/2011. Keďže Okresný súd Trnava o vyživovacej povinnosti za uvedené obdobie nerozhodol,
matka opätovne podala návrh na určenie vyživovacej povinnosti. To, že Okresný súd Trnava nerozhodol

o nároku na výživné za žalované obdobie, nemôže byť na ťarchu maloletého, a preto dôvod hodný
osobitného zreteľa vzhliadol v tom, že nárok bol v minulosti riadne uplatnený na súde a súd o ňom
opomenul rozhodnúť. Preto je možné výživné opätovne žiadať odo dňa začatia konania. Ohľadom
majetkových, finančných a zárobkových pomerov účastníkov za žalované obdobie nevykonal rozsiahle
dokazovanie, obmedzil sa na zistenie zárobkových pomerov otca, porovnal ich s výškou určeného

výživného Okresným súdom Trnava v konaní č. k. 20P/252/2011-312 z 29.10.2014, kedy obaja rodičia
súhlasili s výškou vyživovacej povinnosti. Po vykonaní dokazovania mal preukázané, že zárobkové
pomery otca za žalované obdobie sú dostačujúce na určenie výživného vo výške 60,-Eur, preto obrana
otca, že jeho príjem v čase rozvodu manželstva mu neumožňoval prispievať výživným 60,-Eur neobstojí,
keďže mal postačujúci príjem na určenie výživného 60,-Eur. Rovnako jeho vyjadrenie z 29. 10. 2014
počítal s progresoiu príjmu, a preto súhlasil s výživným 60,-Eur pokladal za účelové a nepreukázané.

Platba výživného za obdobie v minimálnej výške 27,13 Eur bola jeho základnou povinnosťou, mala byť
dočasného charakteru do rozhodnutia súdu o výživnom. Pri zameškanom výživnom, ktoré ustálil sumou
331,83 Eur, zohľadnil otcom uhradené výživné v sume 406,17 Eur.

2. Rozsudok v zákonnej lehote napadol odvolaním otec, ktorý navrhol rozsudok zmeniť a návrh matky

zamietnuť. Dôvodil nesprávnym právnym posúdením veci, keď ide o prekážku právoplatne rozsúdenej
veci,keďžeonárokukonalOkresnýsúdTrnavavkonanísp.zn.20P/252/2011.Poukázalnaustanovenie
§ 166 OSP, podľa ktorého mohla matka ak mala za to, že súd nerozhodol o časti jej návrhu, podať
do 15 dní od doručenia rozsudku návrh na doplnenie rozsudku, čo neurobila. Namietal tiež, že matka
nepreukázala dôvody hodné osobitného zreteľa na spätné priznanie výživného; zákon vyžaduje striktné

preukázaniedôvodovosobitnéhozreteľa,čonepreukázala.Ďalejtiež nedostatočnezistenýmskutkovým
stavom, keď súd prvej inštancie neskúmal jeho majetkové, finančné a zárobkové pomery, hoci predložil
dôkazy o tom, že za žalované obdobie jeho príjem neumožňoval platiť výživné 60,-Eur, iba sumou
minimálneho výživného, ktoré aj platil.

3. Matka v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca navrhla rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdiť stotožniac sa so skutkovými a právnymi závermi uvedenými v rozhodnutí. Námietky
otca považovala za nedôvodné, keď nárok na výživné za obdobie od 11. 11. 2013 do 21. 11. 2014
dieťaťu nezanikol. Za uvedené obdobie otec prispieval len minimálnym výživným, hoci dosahoval príjmy
zo živnosti a sociálneho poistenia (invalidný dôchodok), teda nebol v hmotnej núdzi, odkázaný na dávky

v hmotnej núdzi, ani bez príjmu.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 36 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané stranou, v
neprospech ktorej bolo rozhodnuté v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods.
1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP neviazaný dôvodmi odvolania a rozsahom odvolania (§

66 a § 65 CMP) a viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil súd prvej inštancie, prejednal odvolanie
otca bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie
otca je dôvodné. Súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav veci, avšak vec nesprávne právne
posúdil.

5. V preskúmavanej veci sa matka návrhom podaným 07. 09. 2015 domáhala určenia výživného na
maloletú U. U., nar. XX. XX. XXXX a žiadala zaviazať otca na platenie výživného za obdobie od 11.
11. 2013 od 20. 11. 2014 dôvodiac tým, že v konaní o rozvod manželstva s otcom dieťaťa, ktoré bolo
vedené na Okresnom súde v Trnave pod sp. zn. 20P/252/2011 (návrh podala 19. 09. 2011) súd prvej
inštancie rozviedol ich manželstvo rozsudkom č. k. 20P/252/2011-163 zo dňa 29.05.2013, právoplatným

25. 07. 2013. Krajský súd v Trnave rozhodujúc o odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti
úpravy práv a povinností k maloletej U. rozsudok zmenil tak, že maloletú zveril do osobnej starostlivosti
matky a upravil styk otca s maloletou. Vo výroku o výživnom na maloletú o trovách konania rozsudok
súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Rozsudok v časti zverenia maloletej
nadobudol právoplatnosť 10. 12. 2013. Následne súd prvej inštancie rozhodoval o výživnom na maloletú

a rozsudkom č. k. 20P/252/2011-312 zo dňa 29. 10. 2014, právoplatným 21. 11. 2014, zaviazal otca
prispievať na výživu maloletej sumou 60,-Eur mesačne od právoplatnosti rozsudku. Súd prvej inštancie
preskúmavaným rozsudkom návrhu vyhovel, otca zaviazal prispievať na výživu maloletej sumou 60,-Eur, pričom zameškané výživné po odrátaní uhradeného výživného v rozsahu minimálneho výživného
ustáli sumou 331,83 Eur, ktoré otcovi povolil splácať v splátkach po 40 euro mesačne.

6. Prekážka rozsúdenej veci (res iudicata) svojou podstatou patrí k procesným podmienkam a jej
existencia (zistenie) v každom štádiu konania vedie bez ďalšieho k jeho zastaveniu. Táto prekážka
nastáva predovšetkým vtedy, ak má byť v novom konaní prejednaná tá istá vec. O tú istú vec ide vtedy,
keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté a ak sa
týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Pritom nie je významné, či rovnaké osoby majú v

novom konaní rovnaké alebo rozdielne procesné postavenie. Ten istý predmet konania je daný vtedy, ak
tenistýnárokalebostavvymedzenýžalobnýmpetitomvyplývazrovnakýchskutkovýchtvrdení,zktorých
bol uplatnený (t.j. ak vyplýva z rovnakého skutku). Pre posúdenie, či je daná prekážka veci právoplatne
rozhodnutej, nie je významné, ako súd po právnej stránke posúdil skutkový dej, ktorý bol predmetom
pôvodného konania. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej je daná aj vtedy, ak určitý skutkový dej
(skutok) bol po právnej stránke v pôvodnom konaní posúdený nesprávne alebo neúplne (a tiež inak).

7. V danej veci súd prvého stupňa vo svetle zhora uvedených záverov nepostupoval, keď na základe
dostatočných skutkových zistení návrhu vyhovel konštatujúc, že predmetom konania nie je nárok, o
ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté. Odvolací sú nevyzýval na vyjadrenie k právnemu posúdeniu,
pretože k posúdeniu veci podľa § 159 ods. 3 OSP sa sporové strany vyjadrovali v konaní pred súdom

prvej inštancie a tiež v odvolaní.

8. Odvolací súd sa nestotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie, že rozsudkom č. k.
20P/252/2011-312 z 29. 10. 2014 súd nerozhodol o vyživovacej povinnosti otca za obdobie od 11. 11.
2013 do 20. 11. 2014, keď zaviazal otca platiť výživné až od právoplatnosti rozhodnutia. Predmetom

konania na Okresnom súde v Trnave, vedenom pod sp. zn. 20P/252/2011, bolo konanie o rozvod
manželstva rodičov maloletej U. a úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu. S konaním o rozvod
je v zmysle § 24 ods. 1 Zákona o rodine spojené aj konanie o úprave práv a povinností k maloletému
dieťaťu, ktorého súčasťou je rozhodnutie, komu bude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
kto ho bude zastupovať, spravovať jeho majetok a tiež aj rozhodovanie o vyživovacej povinnosti rodiča,

ktorému nebolo zverené do osobnej starostlivosti. Konanie sp. zn. 20P/252/2011 začalo na návrh
navrhovateľky 19. 09. 2011 a skončilo právoplatnosťou rozsudku o určení výživného dňa 21. 11. 2014.
Konanie v časti rozvodu manželstva rodičov dieťaťa skončilo právoplatne rozsudkom dňa 25. 07. 2013,
konanieoúpraveprávapovinnostírodičovkmaloletejU.boloprávoplatneskončenérozsudkom dňa10.
12 . 2013, keď Krajský súd v Trnave zveril maloletú U. do osobnej starostlivosti matky. Rozsudok v časti

určenia výživného zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a o vyživovacej povinnosti
otca bolo právoplatne rozhodnuté rozsudkom z 21. 11. 2014 tak, že bol zaviazaný na platenie výživného
od právoplatnosti rozsudku. Keďže konanie o rozvode manželstva rodičov nadobudlo právoplatnosť
25. 07. 2013, predmetom ďalšieho konania bolo v zmysle platnej právnej úpravy konanie o úprave
práv a povinností k maloletej U., teda o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti jednému z rodičov a

konanie o určení vyživovacej povinnosti druhého rodiča. Rozhodovanie o vyživovacia povinnosť otca
na čas od rozvodu bolo preto predmetom ďalšieho konania a skončilo rozsudkom, ktorým bol otec
zaviazaný prispievať na výživu dieťaťa sumou 60,- Euro mesačne od právoplatnosti rozsudku, t.j. od 21.
11 .2014. Nárok na výživné za žalované obdobie bol v konaní sp. zn. 20P/252/2011 súdom prejednaný
a posudzovaný, čo napokon vyplýva aj z odôvodnenia rozhodnutia, v ktorom súd uvádza, že o výživnom

rozhodolnazákladedohodyrodičov,zčohologickyvyplýva,ževýrokrozsudkujevsúladesichdohodou.
Aj v tomto konaní strany sporu potvrdili, že v čase od 11. 11. 2013 do 21. 11. 2014 otec platil výživné
k rukám matky v minimálnom rozsahu, keď celkovo uhradil na výživnom sumu 406,17 Eur. Je teda
nesporné, že v uvedenom období si otec plnil vyživovaciu povinnosť a prispieval na výživu maloletej (aj
keď len minimálnym výživným), táto skutočnosť bola v pôvodnom konaní stranami sporu uvádzaná a

súdom posudzovaná, a preto ak súd zaviazal otca na platenie výživného až od právoplatnosti rozsudku,
je potrebné vychádzať z toho, že otcom uhrádzané výživné považoval za primerané. Pokiaľ matka
výživné nepovažovala za adekvátne schopnostiam otca, mala možnosť podať proti rozsudku odvolanie.
Konanie vo veciach starostlivosti o maloletých je konanie mimosporové, súd nie je viazaný návrhmi
účastníkov a aj keď návrhu nevyhovie, návrh nezamieta, iba v odôvodnení rozhodnutia uvedie dôvody,

pre ktoré rozhodol inak, ako žiadali procesné strany. Z uvedených dôvodov preto aj keď Okresný
súd v Trnave rozsudkom č. k. 20P/252/2011-312 určil vyživovaciu povinnosť otca až od právoplatnosti
rozsudku, s ohľadom na charakter konania, dohodu rodičov a plnenie vyživovacej povinnosti otca
odvolací sú uzavrel, že súd prvej inštancie posudzoval aj nárok na určenie výživného na čas po rozvodeúčastníkov konania, vrátane obdobia od 11. 11. 2013 do 20. 11. 2014, a uvedený rozsudok tvorí
prekážkuvecirozhodnutej. Tvrdeniežalobkyne,žeOkresnýsúd vTrnaveneschvaľovaldohodurodičov,
nie je pre posúdenie veci právne významná, pretože z výroku rozsudku č. k. 20P/252/2011-312 je

zrejmé, že súd žiadnu dohodu rodičov neschvaľoval. Rovnako nie je dôvodné ani tvrdenie, že sa rodičia
nedohadovali o čase, odkedy má byť vyživovacia povinnosť splnená, pretože rozsudok bol vyhlásený
na pojednávaní, na ktorom boli účastníci, resp. ich právni zástupcovia prítomní. Strany sporu boli v
konanízastúpenéadvokátmi,pretoakmalizato,ženebolorozhodnutéovýživnomzaceléobdobie, mali
možnosť proti rozsudku podať odvolanie, ktoré právo nevyužili, naopak, tohto práva sa na pojednávaní,

na ktorom bol rozsudok vyhlásený, výslovne vzdali.

9. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm.
b) CSP zrušil a konanie podľa § 161 ods. 2 CSP zastavil.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).