Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. január 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3CoKR/2/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115208162
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Brixiová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:8115208162.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Brixiovej a členov
senátu JUDr. Jozefa Vancu a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v právnej veci navrhovateľa - veriteľa: W. G.,
s.r.o., Vajnorská XXX/A, XXX XX W., IČO: XX XXX XXX, o návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok
dlžníka H. O., nar. XX.XX.XXXX, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č.k.
1K/25/2015-46 zo dňa 10.10.2016 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j uznesenie súdu prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh navrhovateľa na vyhlásenie konkurzu
na majetok dlžníka: H. O., nar. XX.XX.lXXX, bytom O. 1, XXX XX F.. Zároveň vrátil navrhovateľovi
preddavok na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu vo výške 663,88 eur zložený dňa
27.3.2015 na účet tunajšieho súdu pod D19 Preddavky na predbežného správcu - položka XX/XXXX. V

odôvodnení uznesenia uviedol, že dňa 7.4.2015 bol súdu prvej inštancie doručený návrh veriteľa, ktorým
žiadal, aby súd začal konkurzné konanie na majetok dlžníka. V návrhu navrhovateľ - veriteľ uviedol, že
voči dlžníkovi eviduje pohľadávku z právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s. so sídlom
X. 4, XXX XX W., IČO: XXXXXXXX, sp.zn. IA-C/XXXX/XXXX zo dňa 16.5.2014, ktorý nadobudol
právoplatnosť 31.7.2014, vykonateľnosť 4.8.2014. Zároveň ako ďalšieho veriteľa dlžníka označil Q.

zdravotnú poisťovňu, a.s. so sídlom P. XX, XXX XX W., IČO: XXXXXXXX, pričom sa jedná o pohľadávku
vo výške 182,49 eur. Ako dôkaz navrhovateľ doložil zoznam dlžníkov VšZP ku dňu 23.3.2015. Návrh
spolu s prílohami bol podaný v dvoch rovnopisoch. Návrh v podobe príloh o.i. obsahoval doklad
o zaplatení preddavku na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu vo výške 663,88 eur,
rozhodcovský rozsudok sp. zn. IA-C/XXXX/XXXX zo dňa 16.5.2014 a výzvu zo dňa 7.8.2012.

2. Uznesením č.k. 1K/25/2015-15 zo dňa 16.4.2015 zverejneným v Obchodnom vestníku dňa
22.4.2015 súd na návrh veriteľa začal konkurzné konanie voči dlžníkovi. Následne súd uznesením č.k.
1K/25/2015-18 zo dňa 27.4.2015 publikovaným v Obchodnom vestníku dňa 5.5.2015 uložil dlžníkovi
povinnosť do 20 dní od doručenia predmetného uznesenia vyjadriť sa k návrhu na vyhlásenie konkurzu,
osvedčiť svoju platobnú schopnosť a predložiť najmä zoznam všetkých svojich peňažných záväzkov,

s ktorých plnením bol v deň začatia konkurzného konania 30 dní v omeškaní, zoznam všetkých
svojich bankových účtov s prehľadom zostatkov v deň začatia konkurzného konania, informáciu o
stave hotovosti v deň začatia konkurzného konania a v deň predloženia tejto informácie súdu, zoznam
pohľadávok, pri ktorých možno s odbornou starostlivosťou predpokladať, že budú uhradené najneskôr
do 30 dní od začatia konkurzného konania. Súd zároveň predvolal dlžníka a upovedomil veriteľov
dlžníka o termíne pojednávania za účelom osvedčenia platobnej schopnosti dlžníka vytýčeného na deň

22.6.2015 o 12.00 hod. na Okresnom súde Prešov. Na pojednávanie konané dňa 22.6.2015 sa účastníci
konania nedostavili. Súd odročil pojednávanie na neurčito a to za účelom vyžiadania zmluvy o úvere č.XXXXXXXXXX ako aj obchodných podmienok a všeobecných obchodných podmienok. Navrhovateľ na
základe výzvy súdu doručil tunajšiemu súdu dňa 10.7.2015 Zmluvu o úvere č.XXXXXXXXXX zo dňa
18.10.2011 spolu so Všeobecnými obchodnými podmienkami.

3. Súd následne posudzoval aktívnu vecnú legitimáciu navrhovateľa. Navrhovateľ môže podľa ust.
§ 12 ods. 2 ZKR podať návrh na vyhlásenie konkurzu len ak svoju pohľadávku doloží medzi
iným vykonateľným rozhodnutím alebo iným podkladom, na základe ktorého možno nariadiť výkon

rozhodnutia alebo vykonať exekúciu. Podľa názoru súdu, za vykonateľné rozhodnutie možno považovať
len rozhodnutie, ktoré je vydané orgánom oprávneným na prejednanie veci. V prípade, ak je podkladom
pre konkurzné konanie rozhodcovský rozsudok, na prejednanie veci musí byť daná právomoc
rozhodcovského súdu. Tak, ako v exekučných konaniach aj v konkurznom konaní musí veriteľ, ktorý
podáva návrh na vyhlásenie konkurzu doložiť svoju pohľadávku materiálne vykonateľným titulom,
ktorý aj v konkurznom konaní podlieha preskúmaniu a posúdeniu tejto materiálnej vykonateľnosti

súdom ex - offo. Aj súd je povinný z úradnej moci skúmať, či sú splnené formálne a materiálne
predpoklady pre vedenie konkurzného konania („generálnej exekúcie“), t. j. skúmať či na prejednanie
veci, výsledkom ktorého konania bol rozhodcovský rozsudok, bola daná právomoc rozhodcovského
súdu. V posudzovanom prípade bola zmluva uzavretá medzi právnym predchodcom navrhovateľa
a dlžníkom, ktorá bola podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku, od ktorého navrhovateľ

odvodzuje svoje oprávnenie podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Túto zmluvu považuje súd za zmluvu
spotrebiteľskú.SúdprvejinštanciepoukázalnarozhodnutieSúdnehodvoraEÚvoveciC-76/10,C-40/08
pri výklade smernice rady 93/13 EHS, na základe ktorého je povinný pred vydaním rozhodnutia o návrhu
na vyhlásenie konkurzu súd skúmať rozhodcovskú doložku a zistiť, či táto nespĺňa znaky neprimeraných
a teda nekalých podmienok, tým že vyvoláva nerovnaké postavenie medzi účastníkmi, a teda či nie

je neplatná podľa § 53 ods. 5 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len Občiansky
zákonník) účinného od 1. júla 2011. Podľa článku 3 bodu 6 veta prvej predmetnej zmluvy o úvere,
zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy o úvere, vrátane sporov o
jej vznik, platnosť a výklad, budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou v článku
10., II. Časti Všeobecných obchodných podmienok. Na základe uvedeného je rozhodcovská doložka,

na ktorú odkazuje článok 3 bod 6 veta prvá zmluvy o úvere neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a teda
je neplatná. Podstatnou okolnosťou pre prijatie tohto záveru je skutočnosť, že táto podmienka nebola
so spotrebiteľom, t.j. dlžníkom individuálne dohodnutá, nakoľko bola zaradená do vopred pripravenej
zmluvy a dlžník nemal reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré
zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Ide preto o vnútenú podmienku, ktorá sa netýka priamo predmetu

zmluvy a ktorá zvyšuje nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Na základe uvedeného súd
považuje túto podmienku za neprijateľnú podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a teda za absolútne
neplatný právny úkon.

4. Podľa názoru súdu prvej inštancie, podmienka podľa článku 3 bodu 6 vety prvej predmetnej zmluvy

o úvere je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a teda je neplatná. Podstatnou okolnosťou pre prijatie
tohto záveru je skutočnosť, že táto podmienka nebola so spotrebiteľom, t. j. dlžníkom individuálne
dohodnutá, nakoľko bola zaradená do vopred pripravenej zmluvy a dlžník nemal reálnu možnosť
obsah predloženej formulárovej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Z
vyššie uvedených dôvodov v danom prípade navrhovateľ nepreukázal svoje oprávnenie podať návrh na

vyhlásenie konkurzu, t.j. svoju aktívnu vecnú legitimáciu, a preto súd jeho návrh na vyhlásenie konkurzu
zamietol.

5. Právne odôvodnil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie § 3 ods. 1 zák.č. 7/2015 - Zákon o konkurze
a reštrukturalizácii (ďalej ZKR), § 14 ods. 1 ZKR, § 19 ods. 1, písm.a/, b/, c/ a d/ ZKR, § 12 ods. 2 ZKR,

§ 52 ods. 1, 3, 4 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2 zák.č. 129/2010 Z.z. - o spotrebiteľských úveroch,
§ 2 písm.d/ zákona o spotrebiteľských úveroch, § 31 ods. 3 zák.č. 244/2005 o rozhodcovskom konaní,
§ 33 ods. 2 veta druhá a tretia zák.č. 244/2005 Z.z. o rozhodcovskom konaní, § 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, § 53 ods. 4 písm.r/ Občianskeho zákonníka, § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka,§ 13 ods.
1 tretia veta ZKR, § 196 ZKR a § 199 ods. 1 ZKR.

6. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Navrhol, aby
odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zmenil tak, že vyhlási konkurz na majetok dlžníka,
alternatívne aby napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšiekonanie. Odvolanie navrhovateľ odôvodnil podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ zák.č. 160/2015 Z.z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len „CSP“) tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam; ust. § 365 ods. 1 písm.h/ CSP, že rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

7. Poukázal na to, že konkurzný súd je viazaný svojim rozhodnutím, uznesenie sp. zn. 1K/25/2015 zo
dňa 16.4.2015, ktorým súd začal konkurzné konanie voči dlžníkovi. V predmetnom uznesení konkurzný
súd skonštatoval, že návrh na vyhlásenie konkurzu podaný veriteľom obsahuje všetky ustanovené

náležitosti. Konkurzný súd týmto potvrdil, že sú dané podmienky pre začatie konkurzného konania a
týmto rozhodnutím je viazaný. To znamená, že v predmetnom konkurznom konaní sp.zn. 1K/25/2015
už o splnení podmienok pre začatie konkurzného konania rozhodol a nemôže o tom rozhodovať znova.
Konkurzný súd napadnutým rozhodnutím revidoval zistený skutkový stav v neprospech navrhovateľa a
návrh na vyhlásenie konkurzu zamietol.

8. Uviedol, že po začatí konkurzného konania konkurzný súd nemôže návrh na vyhlásenie konkurzu
zamietnuť, nakoľko by sám negoval svoje rozhodnutie, čo je v rozpore so zásadou predvídateľnosti
súdnych rozhodnutí. Po začatí konkurzného konania môže súd zastaviť konkurzné konanie z vyššie
uvedených dôvodov. Konkurzný súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že skúmal aktívnu legitimáciu
navrhovateľa a na základe svojich zistení dospel k záveru, že navrhovateľ nepreukázal aktívnu vecnú

legitimáciu na podanie návrhu. Konkurzný súd nad rámec svojich oprávnení skúmal vykonateľné
rozhodnutie, na základe ktorého možno vykonať exekúciu. Rozhodcovský rozsudok G. zo dňa 16.5.2014
nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť v zmysle platnej legislatívy. Právoplatnosť ani vykonateľnosť
nebola účastníkmi rozhodcovského konania spochybnená ani počas rozhodcovského konania a ani
počas konkurzného konania. Konkurzný súd zo svojej iniciatívy rozhodol o neprijateľnosti rozhodcovskej

doložky, nulitnosti rozhodcovského rozsudku a teda o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie
navrhovateľa a to napriek tomu, že zákon mu tieto právomoci nezveril. Vyššie uvedené právomoci
má exekučný súd vo veciach exekúcie, prípadne všeobecný súd v konaní o zrušenie rozhodcovského
rozsudku. Poukázal na uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 2CoKR/174/2014-63, v ktorom
Krajský súd v Bratislave potvrdil uznesenie Okresného súdu Trnava o vyhlásení konkurzu na majetok

dlžníka a uviedol, že ROZHODCOVSKÝ ROZSUDOK, ktorý je právoplatný a vykonateľný, je spôsobilým
exekučným titulom. V predmetnom uznesení Krajský súd v Bratislave uviedol, že má za preukázané, že
navrhovateľ preukázal oprávnenie podať návrh na vyhlásenie konkurzu právoplatným a vykonateľným
rozhodcovským rozsudkom sp.zn. G Na základe uvedeného krajský súd uviedol, že navrhovateľ má
nespornú pohľadávku voči dlžníkovi.

9. Odvolateľ ďalej poukázal na ust. § 14 ods. 1 zák.č. 7/2005 (ZKR), v zmysle ktorého, ak súd zistí, že
návrh na vyhlásenie konkurzu spĺňa zákonom ustanovené náležitosti, najneskôr do 15 dní od doručenia
návrhu rozhodne o začatí konkurzného konania ako aj na ust. § 19 ods. 1 ZKR.

10. Konkurzný súd na základe podaného návrhu začal konkurzné konanie a teda možno z toho vyvodiť
záver, že návrh na vyhlásenie konkurzu spĺňa zákonom ustanovené náležitosti, v opačnom prípade
by súd postupoval nezákonne. Exekučný titul nebol rozhodnutím súdu zrušený ani za neprípustné
neboli súdom vyhlásené zmluvné dojednania. Vzhľadom na to, že absentuje takéto súdne rozhodnutie
je svojvôľou súdu ho svojim právnym názorom nahrádzať. V napadnutom uznesení konkurzný súd

konštatoval, že dôvodom jeho rozhodnutia o zastavení konkurzného konania nebol fakt, že dlžník
osvedčil svoju platobnú schopnosť. Je teda zrejmé, že sa súd pri rozhodovaní o vyhlásení konkurzu
zaoberal skutočnosťami, ktoré v zmysle zákona, nie sú právne relevantné pre rozhodnutie o vyhlásení
konkurzu na majetok dlžníka, a teda postupoval nezákonným spôsobom. Konkurzný súd zašiel vo svojej
činnosti dokonca tak ďaleko, že dokazoval skutočnosti, ktoré nie sú sporné a ktoré žiaden z účastníkom

nenamietal. Zdôraznil, že konkurzný súd nie je oprávnenou osobou zrušiť rozhodcovský rozsudok, alebo
nerešpektovať jeho právne účinky a jeho záväznosť. Je teda zrejmé, že svojim postupom konkurzný súd
porušil nielen ustanovenia zákona o konkurze a reštrukturalizácii ale aj Ústavu Slovenskej republiky.

11. Odvolateľ ďalej poukázal na Nález Ústavného súdu SR sp.zn. II. ÚS 135/2004; sp.zn. II. ÚS 244/09

z 29. septembra 2009; sp.zn. I. ÚS 390/08 z 23. apríla 2009; sp.zn. IV. ÚS 110/09 z 2. apríla 2009; sp.zn.
I. ÚS 335/06 z 30. októbra 2007; sp.zn. III. ÚS 72/2010; sp.zn. III. ÚS 264/05 z 20. septembra 2005.12. Podľa odvolateľa vykonateľnému rozhodcovskému rozhodnutiu zákon jednak priznáva spôsobilosť
byť exekučným titulom, § 41 ods. 1 písm.c/ zákona č. 233/1995 Z.z., a jednak ho zákon zrovnoprávňuje
s rozhodnutím civilného súdu. Tento exekučný titul nebol súdnym rozhodnutím zrušený ani inak určená

jeho nezáväznosť. Ak súd tvrdí, že ide o nulitné rozhodnutie, nakoľko rozhodoval orgán, ktorý na to
nemal právomoc, pretože tá mala byť odvodená od neprijateľnej teda neplatnej zmluvnej podmienky,
tak mal za to, že ide len o právny názor súdu, ktorý nemá právomoc, a teda ani zákonný rámec o tomto
rozhodovať, či to určovať. Vadou nedostatku právomoci, ktorej sa dovoláva v prípade rozhodcovského
rozsudku, trpí rovnako napadnuté rozhodnutie, keďže konkurzný súd nie je orgán, teda nemá právomoc

rozhodovať o rozhodcovskom rozsudku, ani svojvoľne sa rozhodovať, či ho akceptovať bude alebo
nie. Základnou charakteristikou neprijateľných podmienok je, že spôsobujú značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán. Nekalosť zmluvných dojednaní je v takomto prípade potrebné
posúdiť s ohľadom na povahu plnenia zo zmluvy, na všetky okolnosti v dobe uzavretia zmluvy a všetky
ostatné podmienky spotrebiteľskej zmluvy alebo inej zmluvy, od ktorých je spotrebiteľská zmluva závislá.
Platná právna úprava neprezumuje rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, ale

jej nekalosť musí byť v konkrétnom prípade pozitívne dokázaná v súdnom konaní podľa predpisov
platných v čase jej dojednania. Doručený rozhodcovský rozsudok, už nemožno preskúmať podľa § 37
ZoKR, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu. Súd
nemôže vec prejednávať znova, nanovo skúmať skutkový stav, vykonávať dôkazy a tie následne právne
hodnotiť - navyše bez účasti oprávneného. O platnosti rozhodcovskej doložky rozhoduje rozhodcovský

súd, a preto prekážka rozsúdenej veci bráni tomu, aby bola opätovne posúdená. Banka, ako právny
predchodca oprávneného, v súlade so ZoRK uzatvorila platnú rozhodcovskú doložku.

13. Navrhovateľ má za to, že konkurzný súd nie je oprávnený skúmať materiálnu správnosť
rozhodcovského rozsudku, skúmať rozhodcovské konanie, ani zmluvu, na základe ktorej bol tento

vydaný, keďže doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37, má pre
účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu (§ 35 ZoRK). Podľa
ustanovení § 159 O.s.p. doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný;
výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány; len čo sa o veci
právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Teda je tu prekážka „res iudicata“. Uvedeným

konaním súdu dochádza k porušeniu článku 2 ods. 2 zák.č. 460/1992 Z.z., Ústavy SR, štátne orgány
môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Súd
svojím konaním išiel nad rámec zákona. Nakoľko súd nerešpektujúc ustanovenie § 35 zák.č. 244/2002
Z.z. a ustanovenia § 40 a nasl. zák.č. 244/2002 Z.z., teda právne predpisy ako aj práva tak povinného
ako aj oprávneného, rozhodoval o správnosti vydaného rozhodcovského rozsudku. Preto má odvolateľ

za to, že konkurzný súd nesprávne aplikuje ustanovenia Občianskeho zákonníka.

14. Poukázal na ust. § 3 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a § 4 ods. 1, 2
Zákona o rozhodcovskom konaní, z ktorého vyplýva, že rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu,
inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente

podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom
alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej
zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Je vylúčené a v rozpore s Ústavou SR priamo vyvodzovať
práva a povinnosti zo Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, nakoľko ide o sekundárny zdroj práva a je záväzná pre každý členský

štát, nemožno ju použiť v horizontálnych vzťahoch medzi subjektmi súkromného práva, obzvlášť ak už
bola do právneho poriadku implementovaná. Smernica je záväzná pre každý členský štát, ktorému je
určená, a to vzhľadom na výsledok, ktorý sa má dosiahnuť, pričom sa voľba foriem a metód ponecháva
vnútroštátnym orgánom. Rozhodnutie je záväzné v celom rozsahu. Rozhodnutie, ktoré označuje tých,
ktorým je určené, je záväzné len pre nich. Rozhodcovská doložka v spotrebiteľských zmluvách je

platným právnym úkonom, ktorý je v súlade so zákonom, pokiaľ sa ad hoc v každom jednotlivom
prípade nepreukáže, že je možné ju považovať za neprijateľnú podmienku v zmysle ustanovenia § 53
ods. 4 Občianskeho zákonníka. Zdôraznil, že to sa vzťahuje predovšetkým na zmluvy uzatvorené po
1.1.2008, dovtedy sa na spotrebiteľské zmluvy o úveroch vzťahoval výlučne zákon č. 129/2001 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch ako špeciálny predpis. Pokiaľ by aj súd zvažoval rozhodcovskú doložku

ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, nie je možné záver o neplatnosti rozhodcovskej doložky oprieť o
Smernicu EHS č. 93/13/EHS, nakoľko tento nepriamy normatívny akt, ktorý je súčasťou únijného práva,
je aktom výlučne sekundárnej povahy, ktorého priamy normatívny význam pre výklad národného zákona
jevýlučneindikatívny,avžiadnomprípadeinterpretačný.Taktiežpokiaľbysúduvažovaloneprijateľnostirozhodcovskej doložky nie je možné brať do úvahy judikatúru ESD, nakoľko judikatúra ESD vzťahujúca
sa na rozhodcovské doložky všeobecne, alebo rozhodcovské doložky v spotrebiteľských zmluvách, nie
je voči jednotlivcom - a teda ani voči účastníkom tohto konania - bezprostredne záväzná.

15. Zdôraznil, že teóriu o tzv. euro konformnom výklade právnych noriem národného práva
je možné uplatniť len v medziach vnútroštátneho právneho poriadku, ak pre to dáva národná
judikatúra interpretačný priestor, a spôsobom, ktorý je zlučiteľný s ústavnými požiadavkami právneho
poriadku; ústavnými predpismi. Zákonodarstvo de lege lata žiadny takýto interpretačný priestor

nedáva. Rozhodnutie je záväzné v celom rozsahu. Rozhodnutie, ktoré označuje tých, ktorým je
určené, je záväzné len pre nich. Tieto rozhodnutia ESD sú mnohokrát citované bez znalosti celého
kontextu rozhodnutia, skutkových okolností veci a predovšetkým bez znalosti právnych reálií štátu
a vnútroštátnych noriem, ktoré sa na dané vzťahy a účastníkov tohto konania vzťahujú. Následne
dochádza k vytrhnutiu časti odôvodnenia a petitu z celkového kontextu.

16. V prípade, ak by zmluva neobsahovala rozhodcovskú doložku, ktorá je v konečnom dôsledku vôľou
oboch strán, a konanie by prebiehalo na „štátnom“ súde, súd sa nevyjadril, akým iným spôsobom by
si slabšia strana svoj osud v závažnej veci, akou by bol prípadný neskorší proces, dokázala náležité
naplánovať.

17. Podľa odvolateľa v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom rozhoduje vždy
trojčlenný senát, pričom jedného člena senátu si priamo vyberá každá strana sporu a takto sa podieľa
i na výbere predsedajúceho člena senátu (rozhodcu). Rozhodcami pôsobiacimi v rozhodcovskom
konaní pred Stálym rozhodcovským súdom sú výhradne odborne spôsobilé a bezúhonné fyzické
osoby s právnickým vzdelaním pochádzajúce z geograficky rôznych oblastí Slovenskej republiky, čo

zabezpečuje prinajmenšom rovnakú úroveň ochrany práv sporových strán, dlžníka ako spotrebiteľa
nevynímajúc.

18. Úverová zmluva, ktorej plnenie je predmetom konania, predstavuje štandardnú úverovú zmluvu,
ktorou bol poskytnutý úver bankou, bola zriadená a pôsobí v Slovenskej republike v súlade s

ustanoveniamizákonač.483/2001Z.z.obankáchapodliehadohľaduNárodnejbankySlovenska.Nejde
teda o žiadny nebankový subjekt mimo dohľadu národnej banky.

19. Dlžník sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.

20. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd potom čo zistil, že odvolanie bolo podané včas a
oprávnenou osobou (§ 355 a § 357 CSP) prejednal vec, pričom dospel k záveru, že rozhodnutie súdu
prvej inštancie je vecne správne.

21. Na doplnenie dôvodov napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie a k odvolaniu navrhovateľa

odvolací súd uvádza:

22. Podľa § 196 ZKR sa v konaní o veriteľskom návrhu na vyhlásenie konkurzu použijú ustanovenia
Občianskeho súdneho poriadku, na ktoré Zákon o konkurze a reštrukturalizácii odkazuje vždy vtedy,
ak sám neobsahuje právnu úpravu pre prejednanie takéhoto návrhu v konaní, ktoré má charakter

sporového konania. Okrem náležitostí veriteľského návrhu uvedených v § 12 ZKR je preto nevyhnutné,
aby konkurzný súd posúdil všetky obsahové náležitosti návrhu veriteľa na vyhlásenie konkurzu, na ktoré
odkazuje § 42 a § 79 O.s.p., a to z toho dôvodu, že oproti návrhu dlžníka na vyhlásenie konkurzu,
ktorémustačíuviesťvnávrhunavyhláseniekonkurzuskutočnostiosvedčujúcejehoúpadok,musíveriteľ
dlžníka navyše uviesť skutočnosti, z ktorých vyplýva, že on je osobou oprávnenou na podanie návrhu

na vyhlásenie konkurzu a musí tiež preukázať, že má pohľadávku voči dlžníkovi, ktorá je nielen splatná,
ale tak, ako to ukladá ust. § 12 ods.2 písm.b) ZKR, aj vykonateľná. Aj keď vykonateľné rozhodnutie
dokladané veriteľom k návrhu je len prílohou tohto návrhu, je zároveň dôkazným prostriedkom na
tvrdenie veriteľa o existencii pohľadávky, ktorým veriteľ plní svoju dôkaznú povinnosť.

23. Keďže bol v prejednávanej veci návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka podaný veriteľom,
jeho úspech v konaní závisí na splnení obidvoch zákonných podmienok stanovených v § 12 ods. 2 ZKR,
a to, že osvedčí úpadok osoby, proti ktorej návrh smeruje a že preukáže, že je na podanie návrhu na
vyhlásenie konkurzu oprávnený. Zároveň musí osvedčiť aj skutočnosti, z ktorých je možné odôvodnenepredpokladať platobnú neschopnosť dlžníka, označiť, a teda osvedčiť svoju pohľadávku 30 dní po lehote
splatnosti a označiť aj ďalšieho veriteľa s pohľadávkou 30 dní po lehote splatnosti. Okrem toho je povinný
knávrhupripojiťlistiny,ktorédokladajújehopohľadávkujednouzlistínuvedenýchv§12ods.2ZKR,čím

osvedčuje nielen úpadok dlžníka, ale aj jeho oprávneného veriteľa podať návrh na vyhlásenie konkurzu.

24. Je treba uviesť, že ak Zákon o konkurze a reštrukturalizácii v § 12 ods. 2 ukladá veriteľovi, ktorý
podal návrh na vyhlásenie konkurzu, aby doložil, že má proti dlžníkovi nielen splatnú, ale aj vykonateľnú
pohľadávku, nejde už v tomto štádiu konania o veriteľa, ktorý je navrhovateľom o splnenie povinnosti

tvrdenia, ale o splnenie dôkaznej povinnosti. Práve z tohto dôvodu musí návrh veriteľa obsahovať
náležitosti uvedené v § 12 ods. 2, prvá veta ZKR, ako aj náležitosti stanovené v § 79 a § 42 O.s.p.,
vrátane doloženia dôkazov.

25. Doloženie vykonateľného rozhodnutia, prípadne iného podkladu, na základe ktorého možno
nariadiť výkon rozhodnutia alebo vykonať exekúciu priznanej pohľadávky je podstatné preto, aby

z neho bolo možné spoľahlivo urobiť záver o existencii vykonateľnej pohľadávky. Práve doložením
vykonateľnej pohľadávky voči dlžníkovi preukazuje navrhovateľ svoje oprávnenie podať návrh na
vyhlásenie konkurzu, a teda jeho aktívnu legitimáciu.

26. Pokiaľ sa navrhovateľovi nepodarí preukázať hoci len jednu z vyššie uvedených dvoch podmienok,

ktoré musia byť splnené pri podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu kumulatívne, a teda ak nedoloží
existenciu splatnej pohľadávky priznanej vykonateľným titulom, na základe ktorého možno nariadiť voči
dlžníkovi výkon rozhodnutia alebo vykonať exekúciu, nie je možné návrhu navrhovateľa na vyhlásenie
konkurzu vyhovieť, a to bez ohľadu na to, že z ďalších zistení súdu by bolo možné úpadok dlžníka
usudzovať.

27. Z obsahu spisu vyplýva, že prílohou návrhu, ktorou navrhovateľ dokladoval svoju vykonateľnú
pohľadávku bol rozhodcovský rozsudok, na ktorom bola vyznačená právoplatnosť a vykonateľnosť.
Vyplýva z neho nielen špecifikácia pohľadávky navrhovateľa proti dlžníkovi, ale najmä to, že dlžník
uzavrel s právnym predchodcom navrhovateľa, F., a.s. úverovú zmluvu ako spotrebiteľ a že s

poskytovateľom úveru dohodol na prejednanie prípadných sporov rozhodcovskú doložku, od ktorej
rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc konať v tejto veci.

28. Práve z tohto dôvodu musí konkurzný súd primárne skúmať, či navrhovateľ skutočne osvedčil, že
má voči dlžníkovi vykonateľným rozhodnutím priznanú pohľadávku po lehote splatnosti a až následne

zistiť, či sú splnené základné podmienky zákonnej definície úpadku dlžníka. K takémuto skúmaniu však
Zákon o konkurze a reštrukturalizácii nedáva dostatočný časový priestor, preto v tejto prvej fáze súd
skúma najmä podmienky konania podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, a teda
právomoc, príslušnosť a spôsobilosť byť účastníkom konania a formálne náležitosti návrhu veriteľa
na vyhlásenie konkurzu, keďže má na takýto prieskum od doručenia návrhu na vyhlásenie konkurzu

konkurznému súdu do jeho začatia len lehotu 15 dní. Návrh veriteľa na vyhlásenie konkurzu spĺňal
zákonom predpísané formálne náležitosti, preto bol konkurzný súd povinný na jeho základe konkurzné
konanie začať. Ak až následne, a to po začatí konkurzného konania zistil, že navrhovateľom doložený
exekučný titul (nie pohľadávka) nie je preskúmaný, nepostupoval nezákonne, ak túto skutočnosť
preskúmal.

29. Odvolací súd z týchto dôvodov nesúhlasí s tvrdením navrhovateľa v odvolaní, že Zákon o konkurze
a reštrukturalizácii nedáva v tomto štádiu konania súdu možnosť rozhodnúť o zamietnutí návrhu, keďže
konkurzný súd mohol rozhodnutím návrh na vyhlásenie konkurzu podľa § 14 ods.1 ZKR len odmietnuť
alebo podľa § 19 ods.1 písm.c/ ZKR po posúdení platobnej schopnosti dlžníka konanie o návrhu

na vyhlásenie konkurzu zastaviť a ani s tým jeho tvrdením, že ak exekučný titul nebol rozhodnutím
súdu zrušený, nemal konkurzný súd inú možnosť, než v danom štádiu konkurzné konanie zastaviť. Z
rozhodnutia konkurzného súdu vyplýva, že podstatným dôvodom na zamietnutie návrhu na vyhlásenie
konkurzubolatáskutočnosť,ženavrhovateľvkonanínepreukázal,žejeaktívnelegitimovanýnapodanie
návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka.

30. V konkurznom konaní, ktoré začalo na základe veriteľského návrhu na vyhlásenie konkurzu,
ktorému sa historicky hovorí „generálna exekúcia“ musí konkurzný súd prihliadať na všetky skutočnosti,
ktoré sú pre vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka rozhodujúce. Medzi tieto nesporne patrínajmä vykonateľnosť rozhodnutia, ktorým bola priznaná navrhovateľovi pohľadávka, ktorá je zároveň
exekučným titulom, ale aj zistenie, či na prejednanie veci, výsledkom ktorej bol rozhodcovský rozsudok
bola daná právomoc rozhodcovského súdu ako orgánu, ktorý exekučný titul vydal, pretože len

rozhodnutie vydané na to oprávneným orgánom môže nadobudnúť vykonateľnosť a byť tak podkladom
nielen pre exekučné konanie, ale aj pre konanie konkurzné.

31. Odvolaciemu súdu je z jeho rozhodovacej činnosti v exekučných veciach dlhodobo zrejmé, že
sa exekučné súdy ex offo zaoberajú posúdením materiálnej vykonateľnosti rozhodnutí, a to najmä

rozhodcovských rozsudkov v spotrebiteľských veciach, ktoré sú podkladom pre vykonanie exekúcie.
Rovnaký postup by mal byť aj v tých prípadoch, keď podá návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok
dlžníka veriteľ, ktorý je podnikateľom voči dlžníkovi, ktorý podnikateľom nie je a keď záväzky dlžníka
po lehote splatnosti vznikli práve zo spotrebiteľských zmlúv, ex offo má súd zistiť, či je exekučný
titul riadnym titulom, pretože postavenie dlžníka ako spotrebiteľa je v oboch konaniach rovnaké. Aj
postavenie navrhovateľa v konkurznom konaní je rovnaké, ako v exekučných konaniach, pretože v ňom

vystupuje na strane veriteľa a v exekučných konaniach je v pozícii oprávneného rovnako veriteľom,
ktorému by malo podľa toho istého vykonateľného rozhodnutia svedčiť ním priznané právo. Ako veriteľ,
ktorý podal veriteľský návrh je v rovnakej pozícii účastníka, ktorý, ak chce byť v súdnom konaní (a to bez
ohľadu na to, či je to konanie exekučné alebo konkurzné) účastníkom, musí svoju pohľadávku doložiť
takým istým formálne a materiálne vykonateľným titulom.

32. Ďalej odvolaciemu súdu je z jeho rozhodovacej činnosti zrejmé aj to, že exekučné konania vedené
v obdobných veciach (v ktorých na strane veriteľa - oprávneného vystupovala F., a.s. ako právnická
osoba, ktorá poskytovala úvery spotrebiteľom a ktorá poskytla spotrebiteľský úver aj dlžníkovi v tomto
konaní boli vedené na základe rozhodcovských rozsudkov, a teda rovnakých exekučných titulov, aký

doložil k veriteľskému návrhu navrhovateľ, na ktorého F., a.s. pohľadávku voči dlžníkovi postúpila), boli
zastavené.

33. Pokiaľ je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, prirodzenou súčasťou preskúmavania tohto
exekučného titulu je zisťovanie toho, či medzi zmluvnými stranami bola platne uzavretá Rozhodcovská

zmluva, a to či už formou osobitnej zmluvy alebo formou rozhodcovskej doložky v zmluve podľa § 3 a
§ 4 Zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Povinnosť skúmať platnosť rozhodcovskej doložky
vyplýva pre konkurzný súd rovnako ako aj pre súd exekučný priamo zo zákona a nie je potrebné ju
osobitne odôvodňovať. Ak sa konkurzný súd zaoberal otázkou, či v tomto konaní bola daná právomoc
rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodnúť, zo strany súdu sa nejednalo o posudzovanie vecnej

správnosti rozsudku rozhodcovského súdu a ani oprávnenosti, či spornosti pohľadávky a jeho postup
nesmeroval k zrušeniu tohto rozhodnutia.

34. Aj keď bola rozhodcovská doložka súčasťou úverovej zmluvy uzavretej právnym predchodcom
veriteľa s dlžníkom obsiahnutá priamo v úverovej zmluve, nie je možné prehliadnuť, že sa práve

v dôsledku spornosti vykonateľnosti exekučného titulu rieši medzi účastníkmi konkurzného konania
pohľadávka vzniknutá zo spotrebiteľskej zmluvy, v dôsledku čoho je nutné na posúdenie spornej
rozhodcovskej doložky nahliadať z pohľadu práva na ochranu spotrebiteľa, cieľom ktorého je ochrana
slabšej zmluvnej strany. Pri skúmaní platnosti rozhodcovskej doložky je treba zistiť, či táto nespĺňa znaky
neprimeraných, a teda nekalých podmienok tým, že vyvoláva nerovnaké postavenie medzi účastníkmi

zmluvy, pričom takáto nerovnováha dosahuje obvykle značnú disproporčnú intenzitu spôsobilú vo
svojom dôsledku viesť k procesnej nevýhode jedného z účastníkov konania, ktorým je obvykle dlžník
- spotrebiteľ. Podľa názoru odvolacieho súdu je preto konkurzný súd rovnako, ako súd exekučný, či
všeobecný povinný ex offo prihliadnuť na prípadný nedostatok právomoci rozhodcovských súdov, a to
aj vtedy, ak by dlžník neplatnosť rozhodcovskej zmluvy nenamietol.

35. Konkurzný súd tak musí v rozsahu svojej zákonnej prieskumnej povinnosti postupovať ešte do
vyhlásenia konkurzu, keďže právne spôsobilý exekučný titul je jednou zo základných podmienok návrhu
na vyhlásenie konkurzu, ktorý podáva veriteľ. Jej nedostatok je neodstrániteľný a je dôvodom na
zamietnutie návrhu. Odvolací súd nevylučuje, že pokiaľ súd zistí, že exekučný titul, predložený veriteľom

nespĺňa formálne, ale ani obsahové náležitosti, nemusí konanie o návrhu na vyhlásenie konkurzu ani
začať. K takémuto procesnému postupu by však musel mať dostatok informácii a dôkazov, ktoré doložil
navrhovateľ konkurznému súdu až na základe jeho výzvy, po začatí konkurzného konania.36. Z uvedených dôvodov nepovažuje odvolací súd námietky veriteľa, podľa ktorých mal konkurzný
súd prekročiť rámec svojej preskúmacej právomoci, keď posudzoval súladnosť exekučného titulu
- rozhodcovského rozsudku so zákonom, za dôvodné. V tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie

Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 456-/2011-19 zo dňa 23. novembra 2011, v ktorom
Ústavný súd uviedol, že „okresný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného
titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia
na vykonanie exekúcie, napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už
začaté exekučné konanie zastaviť“. Ústavný súd v nadväznosti na uvedené poukázal na ustálenú

judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo/164/1996 z 27.
januára 1997 publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 uviedol, že „súdna
exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a
materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne
nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená“.

37. Odvolací súd je preto toho právneho názoru, že postupom konkurzného súdu nedošlo k porušeniu
čl. 2 ods. 2 Ústavy SR tak, ako to navrhovateľ v odvolaní tvrdil, pretože konkurzný súd konal v súlade
so Zákonom o konkurze a reštrukturalizácii, pri zachovaní všetkých ústavných práv jeho ako veriteľa
a aj dlžníka, v medziach a rozsahu stanovenom Ústavou SR. Práva navrhovateľa na súdnu ochranu a
na spravodlivý súdny proces neboli rozhodnutím súdu porušené a rozhodnutie súdu nebolo vydané v

rozpore so zásadou legality, princípom ochrany legitímneho očakávania a ani princípom právnej istoty.

38.Niejepretopravdivétvrdenienavrhovateľavodvolaní,žeakdlžníkneosvedčípozačatíkonkurzného
konania svoju platobnú schopnosť, nemôže súd následne skúmať rozhodcovskú doložku, aj keď ide o
spotrebiteľskú zmluvu, pretože inak by nemohol právne posúdiť, či je navrhovateľom predložený titul

riadnym exekučným titulom tak, ako to vyplýva z § 12 ods. 2 písm. b) ZKR.

39. Konkurzný súd opätovne neprejednával tak, ako to navrhovateľ v odvolaní tvrdil a nanovo neskúmal
skutkový stav a ani nevykonával dôkazy. Posudzoval len platnosť rozhodcovskej doložky, k čomu
je ex offo oprávnený z dôvodu posúdenia nadobudnutia vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku

predloženého navrhovateľom, a teda či nebola dohodnutá v rozpore s § 52 a nasl. OZ. Na základe
posúdenia rozhodcovskej doložky, ktorú vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku správne dospel
k záveru, že nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie návrhu navrhovateľa, a
preto nemohol rozhodcovský rozsudok vydaný neoprávneným orgánom nadobudnúť účinky riadneho
exekučného titulu.

40. Odvolací súd je z vyššie uvedených dôvodov toho právneho názoru, že pri skúmaní materiálnych
podmienok nevyhnutných na vyhlásenie konkurzu na majetok fyzickej osoby - spotrebiteľa nie je
možné opomenúť tie skutočnosti, ktoré by mohli vykonateľnosť rozhodcovských rozhodnutí o priznaní
pohľadávky v prospech navrhovateľa spochybniť, pretože práve tie majú na posúdenie aktívnej

legitimácie navrhovateľa podstatný vplyv.

41. Pokiaľ v priebehu konania o návrhu navrhovateľa na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka
vyšli najavo skutočnosti, ktoré vykonateľnosť exekučného titulu týkajúceho sa pohľadávky navrhovateľa
spochybňujú, postupoval konkurzný súd podľa § 12 ods. 2 písm.b/ ZKR správne, keď sa prv, než

by skúmal splnenie podmienok pre konštatovanie úpadku dlžníka právne vysporiadal s tým, či je
rozhodcovský rozsudok takým exekučným titulom, na základe ktorého by eventuálne mohla byť
vykonaná exekúcia podľa zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku, pretože konkurz je svojim
charakterom konania podobný konaniu exekučnému, aj keď jeho cieľom je len pomerné uspokojenie
veriteľov.

42. Z dôvodu, že navrhovateľom deklarovaná splatná pohľadávka voči dlžníkovi nebola osvedčená
vykonateľným rozhodnutím, musel súd jeho návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok aktívnej
legitimácie zamietnuť.

43. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387
ods. 1 C.s.p. ako vecne správne potvrdil.44. Rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne senátom nadriadeného súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393
ods. 2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) /§ 428 C.s.p./.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).