Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Zvolen

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Silvia Minková

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 10C/108/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714205916
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Minková

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2014:6714205916.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudkyňou JUDr. Silviou Minkovou v právnej veci navrhovateľa

C.. U. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. X, XXX XX M., štátny občan SR proti odporcovi Kooperativa
poisťovňa a.s., IČO: 00 585 441, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava o zaplatenie 349,28 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 349,28 € spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,25% ročne zo sumy 349,28 € od 21.1.2014 do zaplatenia a nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo
výške 20,50 € predstavujúce zaplatený súdny poplatok za podaný návrh, ktoré je p o v i n n ý zaplatiť
navrhovateľovi, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 23.04.2014 bol na tunajší súd doručený návrh navrhovateľa zo dňa 22.04.2014, ktorým sa
navrhovateľ domáhal, aby súd platobným rozkazom zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu

349,28 € a úroky z omeškania vo výške 9,25% ročne odo dňa 2l.l.2014 do zaplatenia, ako aj súdny
poplatok vo výške 2l €.
Návrh zdôvodnil tým, že dňa 30.12.2013 viedol svoje motorové vozidlo KA 003 AT na ceste Krupina-
Zvolen. V oblasti Babiná ho predbiehalo vozidlo KA 318 AT. Pri predbiehacom manévri zazrel toto
auto na ľavej strane pred svojim vozidlom, keď spod zadných kolies bol vymrštený kameň, ktorý vo
veľkej rýchlosti poškodil jeho čelné sklo v oblasti zorného poľa vodiča. Motorové vozidlo zodpovedné
za škodu zastavil a vyplnili správu o nehode. Vodič priznal zavinenie nehody a správu o nehode

podpísal. Uviedli aj svedkov nehody-spolujazdcov. V tom čase s ním cestovala jeho manželka U. Y..
Ďalej postupoval podľa pokynov Kooperativa poisťovne a.s. kde mal vinník uzavreté povinné zmluvné
poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou jeho motorového vozidla. Všetky úkony
boli vykonané v autorizovaných spoločnostiach odporcu. Po všetkých potrebných úkonoch nakoniec
zaplatením výmeny čelného skla z vlastných prostriedkov servisné stredisko zaslalo uplatnenie nároku
škody do predmetnej poisťovne. Náhradu škody mu poisťovňa zamietla aj napriek tomu, že dozorný
orgán poisťovní NBS SR vydala stanovisko kde jednoznačne odobrila preplácanie uplatnenej škody na

čelnom skle a nárok na preplatenie ako odôvodnený.

Podľa § 172 ods. 7 Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len „ O.s.p.“), ak sa v návrhu uplatňuje právo,
ktoré je v časti v zjavnom rozpore s právnymi predpismi, súd so súhlasom navrhovateľa vydá platobný
rozkaz len v tej časti, ktorej sa rozpor netýka; oznámením súhlasu sa predmetom konania stáva iba táto
časť návrhu a o zvyšnej časti súd nerozhoduje. Predmetom konania zostáva tá časť návrhu, o ktorej súd
rozhodol platobným rozkazom aj po jeho vydaní; to platí aj v prípade, ak bol podaný odpor.

Na výzvu súdu adresovanú navrhovateľovi, či súhlasí s tým, aby súd v zmysle § 172 ods.7 O.s.p. vydal
platobný rozkaz v časti uplatňovaných úrokov z omeškania namiesto 9,25% ročne vo výške 5,25%
ročne zo sumy 349,28 € od 2l.l.2014 do zaplatenia, reagoval navrhovateľ podaním zo dňa 26.5.2014,doručeným tunajšiemu súdu dňa 29.5.2014, ktorým oznámil, že súhlasí s tým, aby súd vydal platobný
rozkaz v časti uplatňovaných úrokov z omeškania namiesto 9,25% ročne vo výške 5,25 % ročne zo
sumy 349,28 € od 2l.l.2014 do zaplatenia.

Nanávrhvydalsúddňal8.6.2014platobnýrozkazsp.zn.18Ro74/2014-21,ktorýbolodporcovidoručený
dňa l0.7.2014, a proti ktorému odporca podal odpor dňa l8.7.2014 zo dňa l7.7.2014, v ktorom uviedol,
že pre zodpovednosť vodiča podľa ustanovenia § 420 ods.1 OZ je potrebné naplnenie 4 základných
znakov zodpovednosti za škodu:

1./ porušenie právnej povinnosti,
2./ vznik škody,
3./ kauzálny nexus medzi l a 2,
4./ zavinenie vodiča.
Pokiaľ ide o vodiča, vždy pôjde o zodpovednosť za zavinenie, t.j. zodpovednosť subjektívnu. V danom
prípade je potrebné poukázať nato, že poistený neporušil žiadnu povinnosť uloženú právnymi predpismi

a teda neexistuje ani základný predpoklad nároku navrhovateľa na náhradu škody podľa § 420 OZ.
Je potrebné preukázať nielen na miestnu ale aj časovú súvislosť medzi príčinou a následkom a
uvedené skutočnosti musí preukázať poškodený (navrhovateľ). Prevádzateľ vozidla podľa § 427 OZ
zodpovedá objektívne, teda na vznik jeho povinnosti nie je potrebné zavinené protiprávne konanie,
postačuje preukázanie skutočnosti, že škoda vznikla v súvislosti s osobitnou povahou prevádzky

motorového vozidla, vznik škody a existenciu kauzálneho nexusu medzi nimi. Podľa § 4 ods.2 zákona
č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla sa požaduje preukázanie nároku poškodeného s tým, že je na poškodenom aby
preukázal naplnenie podmienok pre vznik objektívnej zodpovednosti podľa § 427 OZ. V rámci znášania
dôkazného bremena je poškodený-navrhovateľ povinný preukázať vecnú a časovú súvislosť medzi

osobitnou povahou konkrétneho motorového vozidla ako príčinou a vznikom škody ako následkom.
Nepostačuje pritom tvrdenie poškodeného ba ani súhlasné tvrdenia poškodeného a poisteného o
samotnej existencii kauzálneho nexusu. V prípade odmrštenej skaly od kolies si vodič vzhľadom na
hmotnosť takto odmršteného predmetu nemôže byť vedomý toho, že spod jeho kolies odletela skala,
pretože túto skutočnosť vzhľadom na pomer hmotnosti vozidla a skaly nemôže zaregistrovať. Rovnako

je diskutabilné, či poškodený mohol zaregistrovať náraz skaly na predné sklo, práve od poisteného
motorového vozidla. Vzhľadom nato nie je preukázané, že príčinou škody ako následku je prevádzka
poisteného motorového vozidla a preto nemôže byť dostatočne preukázaný ani kauzálny nexus.
Zároveň poukázali na existenciu liberačných dôvodov podľa ustanovenia § 428 OZ. Prevádzkovateľ síce
zodpovedá za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla v zmysle § 427 OZ,

avšak v zmysle § 428 OZ sa delia škody na: a) škody bez možnosti liberácie, vždy ak škoda bola
spôsobená okolnosťami majúcimi pôvod v prevádzke
b) škody s možnosťou liberácie-škody, ktoré nemajú svoj pôvod v prevádzke motorového vozidla,
ak prevádzateľ preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť, ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré
od neho možno požadovať. Okolnosti majúce povahu v prevádzke vozidla sú okolnosti vnútorné.

Zásadne sa jedná o technický stav vozidla, jeho súčastí spojených s vozidlom napr. zlyhanie bŕzd,
motora, vady materiálu a iné. Ostatné okolnosti sú okolnosti, ktoré existujú mimo samotného vozidla sú
okolnosťami vonkajšími a nesúvisiacimi s prevádzkou motorového vozidla napr. konanie 3.osôb, zvierat,
prírody, iné vonkajšie okolnosti. V zásade sa teda prevádzateľ v zmysle 2.vety § 428 OZ môže zbaviť
zodpovednosti za škodu, ktorá síce bola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky ( § 427 OZ), avšak

bola vyvolaná vonkajšími okolnosťami, ktoré nemajú pôvod v prevádzke. Kameň ležiaci na vozovke je
jednoznačne vonkajšou okolnosťou, nemá pôvod v prevádzke a je jasné, že sa škody nemohlo zabrániť
ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od prevádzkovateľa požadovať a prevádzkovateľa
môžemeliberalizovaťzozodpovednostizatakútoškodu.Možnosťzabráneniavznikuškodyvynaložením
všetkého úsilia, ktoré možno požadovať sa posudzuje objektívne, t.j. nevychádza sa zo subjektívnych

možností konkrétneho vodiča, ale sa vychádza z objektívnej možnej starostlivosti, ktorú možno od
ktoréhokoľvek vodiča očakávať v danej situácií. V danom prípade to znamená, že poistenie vyvinul
všetko objektívne možné úsilie, ktoré možno požadovať, ani zabránil vymršteniu skalky. Vzhľadom na
splynutie kameňa s vozovkou, faktickú nemožnosť rozpoznať prekážku na vozovke a zabrániť tomuto
druhu nehôd, majú zato, že od prevádzateľa nie je možné požadovať väčšie úsilie na odvrátenie škody, a

preto je zbavený zodpovednosti za škodu. Pri opačnom výklade by bol vodič zodpovedný za náhodu, čo
je právne neprijateľné. Je neprijateľné požadovať od vodiča, aby sústredil svoju pozornosť na skalku na
ceste a snažil sa každej jednej vyhnúť. Odporca ako poisťovateľ vychádza z toho, že v 99% prípadoch
škôd na čelnom skle nie je možné skutkovo preukázať, že kameň odletel od konkrétneho motorovéhovozidla. Pokiaľ ide o pravdepodobnosť spôsobenia škody konkrétnym motorovým vozidlom tak iba v
20% prípadoch je takmer isté, že za škodu zodpovedá konkrétny prevádzateľ. V 80% prípadov ide iba
o spoločné tvrdenie dvoch účastníkov bez schopnosti reálne preukázať tvrdený dôvod vzniku škody.

Stret motorových vozidlov je otázkou skutkovou, ktorú nepreukazuje dohoda poškodeného a škodcu.
Dohoda medzi škodcom a poškodeným nie je dôkazom o tom, že škoda skutočne vznikla tak ako
tvrdia navrhovateľ (poškodený) a škodca (poistený u odporcu). Stále pôsobí stereotyp zo zákonného
poistenia a neberie sa do úvahy účasť motorového vozidla ( § 431 OZ), ktoré bolo poškodené a
liberalizačné dôvody ( § 428 OZ). Škody na čelnom skle v Českej republike v Maďarsku a v Rakúsku sa

nehradia z poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. V súvislosti
s implementáciou Európskeho práva do legislatívy SR odporca poukázal na skutočnosť, že Rakúsky
Najvyšší súd (OGH) viackrát za posledných 50 rokov rozhodol, že „ ak sa kameň odrazí od motorového
vozidla, ktoré jazdilo po asfaltovej ceste predpísaným spôsobom (rýchlosťou) nemožno vodičovi pričítať
zavinenie, ani stanoviť objektívnu zodpovednosť prevádzkovateľa, pretože ide o neodvrátiteľnú udalosť
podľa 7 StVG“. Poukázali tiež nato, že poistený pri vyplňovaní Oznámenia o škodovej udalosti

poisteným, ktoré odporca obdržal dňa 9.l.2014 spoločne so správou o nehode jednoznačne uvádza
„ nie som si vedomý spôsobenej škody, plním si len svoju povinnosť nahlásenia škody“, z čoho vyplýva,
že ani poistený neuznáva nárok poškodeného na úhradu plnenia za poškodené čelné predné sklo na
motorovom vozidle EČV: KA 003 AT, ktorého vlastníkom je navrhovateľ. Vzhľadom na vyššie uvedené
skutočnosti odporca nelikvidoval škodu navrhovateľa z poistenej zmluvy č.6569042106 poisteného

motorového vozidla značky Ford Galaxy, EVČ KA 318 AT vlastníka E. M..

Dňa 21.8.2014 bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie navrhovateľa k odporu odporcu zo dňa
19.8.2014, v ktorom uviedol, že odkazuje na judikáty, ktoré riešia preukazovanie škôd spôsobených

prevádzkou dopravného prostriedku, konkrétne R 55/1971, R 3/1984. Taktiež poukázal na rozhodnutie
Krajského súdu Banská Bystrica sp.zn. 14Co 5/2012 zo dňa 11.9.2012, resp. rozhodnutie Krajského
súdu v Banskej Bystrici 13Co 364/2012 zo dňa 11.12.2012. Mal zato, že z charakteru škodovej udalosti
-poškodenie čelného skla vyplýva, že škodca si v prevažnej väčšine prípadu nemôže byť vedomý
odletenia kameňa spôsobeného prevádzkou motorového vozidla s tým, že odletenie kameňa od kolies

motorového vozidla je možné prirovnať k iskreniu lokomotívy, ktorá podľa ustálenej súdnej praxe
( R/1970) má pôvod v prevádzke a taktiež nie je možné spravodlivo vyžadovať aby si vodič bol vedomý
nastania tejto okolnosti. K otázke skúmania liberačných dôvodov podľa § 428 OZ uviedol, že základným
predpokladom zodpovednosti za prevádzku dopravných prostriedkov je škodová udalosť, vyvolaná
osobitnou povahou ich prevádzky. Takou udalosťou je samotná prevádzka dopravného prostriedku a

každá okolnosť prevádzky dopravného prostriedku, ktorá je vzhľadom na svoje zvýšené nebezpečné
pôsobenie objektívne spôsobilá vyvolať škodu. Osobitná povaha prevádzky spočíva teda v jej pôsobení
na okolie alebo do vnútra spôsobom, ktorý je prejavom typických vlastností prevádzky, ktorej súčasťou
je jej určité nebezpečenstvo vzhľadom na rýchlosť dopravného prostriedku, silu, náročnosť na ovládanie
a technickú zložitosť, ktoré môžu potencionálne vyvolať nepriaznivý škodlivý účinok, najmä v dôsledku

rýchlosti vozidla. Možno však mať zato, že pri škode spôsobenej vymrštením kameňa spod kolesa
vozidla ide o škodu spôsobenú okolnosťou, ktorá má pôvod v prevádzke motorového vozidla. V tomto
prípade možnosť liberácie prevádzkovateľa motorového vozidla neprichádza vôbec do úvahy. Poukázal
tiež na judikát R 16/1969 v zmysle ktorého „ak škoda bola spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod
v prevádzke, prevádzateľ sa nemôže zbaviť zodpovednosti ani poukazom na neodvrátiteľný úkon

inej osoby“. Taktiež poukázal na judikát č.R 3/1984 kde sa zaoberali pojmom „ vynaloženie všetkého
úsilia“ ( § 428 OZ). V prípade likvidácie škodových udalostí PZP-čelné sklá, z ustálenej judikatúry
( najmä zjednocujúce stanovisko Najvyššieho súdu R 3/1984) tiež vyplýva, že vymrštenie kameňa
sa považuje za stret prevádzok podľa § 431 OZ. V súvislosti s otázkou, či odskočenie skalky je
skutočnosťou, ktorá má pôvod v prevádzke motorového vozidla poukázal na právoplatné rozhodnutie

Krajského súdu v Žiline sp.zn. 9Co 31/2012 zo dňa 19.4.2012, v ktorom sa krajský súd stotožnil s
názorom I.stupňového rozhodnutia Okresného súdu Ružomberok sp.zn. 9C 96/20´01 zo dňa 2.11.2011.
Ohľadne obdobnej argumentácie odkázal na právoplatné rozhodnutia Krajského súdu Banská Bystrica
sp.zn. 13Co 119/2011 zo dňa 3l.5.2011, sp.zn. 14Co 5/2012 zo dňa 11.9.2012, sp.zn. 16Co 2/2012
zo dňa 18.1.2012 , sp.zn. 13Co 364/2012 zo dňa 11.12.2012. Prezentovaný názor je aj v súlade so

stanoviskom NBS, ktoré je prístupné na webovom sídle www.nbs.sk ( stanovisko
Útvaru dohľadu nad finančným trhom NBS zo dňa l6.7.2013). S týmto názorom Útvaru dohľadu NBS
sa stotožnili Krajský súd v Trnave v rozhodnutí sp.zn. 11Co 515/2012 zo dňa 11.12.2013, Krajský súd v
Prešove v rozhodnutí sp.zn. 5Cob 45/2013 zo dňa 26.11.2013 a rozhodnutí sp.zn. 5Cob 14/2013 zo dňa24.9.2013. Navrhovateľ uviedol, že tieto súdne rozhodnutia vysvetľujú ako aplikovať danú legislatívu v
súčasnej dobe v praxi a za právne irelevantné považoval zmienky odporcu o spôsobe hradenia škôd
na čelnom skle poisťovňami v okolitých štátoch, resp. rozhodnutiach Najvyššieho súdu v Rakúsku.

K námietke odporcu, že poistený v oznámení o škodovej udalosti uviedol poznámku, že si nie je
vedomý spôsobenej škody, navrhovateľ trval na tom, že toto tlačivo je spochybniteľné, keďže nie je
podpísané a riadne vyplnené. Vodič predmetného vozidla po zastavení vozidlom poškodeného slobodne
a súhlasne podpísal správu o nehode pri účasti svedkov obidvoch zúčastnených strán s tým, že podľa
jeho vedomostí toto oznámenie o škodovej udalosti vypísal vlastník vozidla vystupujúci ako poistený,

pričom tento vlastník vozidla nebol účastníkom škodovej udalosti dňa 30.l2.2013 a ani v tom čase nebol
spolucestujúcim v predmetnom motorovom vozidle.

Súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 26.11.2014, keď na toto pojednávanie sa dostavil navrhovateľ,
ktorý mal doručenie predvolania na pojednávanie vykázané riadne a včas. Dostavil sa tiež odporca
prostredníctvompoverenéhozamestnanca,pričomodporcamaltaktieždoručeniepredvolaniavykázané

riadne a včas. Súd vec na tomto pojednávaní prejednal a rozhodol.

Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, výsluchom svedkyne C.. U. Y.,
oboznámil sa s prednesom povereného zamestnanca odporcu a tiež vykonal listinné dôkazy, ktoré
označili účastníci konania, a ktorých fotokópie priložili k návrhu, resp. doložili v priebehu konania a to :

správu o nehode zo dňa 30.12.2013 z čl.5, zápis o ohliadke poškodeného motorového vozidla zo dňa
3l.l2.2013 z čl.8, technickú správu AudaGlass zo dňa 3.l.2014 z čl. 9, uplatnenie nároku na náhradu
škody zo dňa 3.l.2014 z čl.10-11, faktúru č.VF 2014001 zo dňa 3.1.2014 z čl.l2, oznámenie o riešení
škodovej udalosti č.9559482654 zo dňa 20.l.2014 z čl. l3, stanovisko Útvaru dohľadu nad finančným
trhom NBS z čl.l4-l5, oznámenie škodovej udalosti poisteným, dátum pečiatky poisťovne Kooperativa

a.s. „ došlo dňa 9.l.2014“, tlačivo zo dňa l9.l.2014, ktoré má tvoriť druhú stranu tlačiva oznámenia
škodovej udalosti poisteným, náhľad do počítačového programu odporcu“, pričom zistil tento skutkový
stav.
Zo správy o nehode súd zistil, že sa jedná o tlačivo Allianz-Slovenská poisťovňa a.s., dátum nehody
30.l2.2013 o l4.11 h., miesto Krupina-Zvolen 6 km SR, svedkovia Romana Kyseľová, U..Y., nehoda

nebola vyšetrovaná políciou, neboli zranení. Ako držiteľ vozidla A je uvedený navrhovateľ a ako držiteľ
vozidla B je uvedený E. M., B. XX M.. Vozidlo A KIA Ceed 1.6 EČV: KA 003 AT, vozidlo B Ford Galaxy
EČV: KA 318 AT,vodiči tak vozidla A ako aj vozidla B sú zhodní s držiteľmi týchto vozidiel. Ako viditeľné
poškodenie uvedené puklina na čelnom skle je tu grafický plánik nehody, podpisy zúčastnených s tým,
že je tiež uvedené, že nehodu zavinil vodič vozidla B.

Zo zápisu o obhliadke poškodeného motorového vozidla zo dňa 3l.l2.2013 súd zistil, že sa jedná o tlačivo
fy Slovexperta s.r.o., v dolnej časti sa nachádza pečiatka Ing. Milan Poliak s uvedením telefónneho čísla,
ako majiteľ vozidla je uvedený navrhovateľ, miesto nehody KA -Babiná, dátum nehody 30.l2.2013, EČV:
KIA Ceed KA 003 AT, v poškodení je uvedené čelné sklo, prasknuté. V poznámke je uvedené „ klient
svojim podpisom prehlasuje čelné sklo je neopraviteľne poškodené a tento dáva súhlas na jeho trvalé

označenie spôsobom poisťovne“.
Z technickej správy AudaGlass zo dňa 3.l.2014 súd zistil, že v dolnej časti sa nachádza pečiatka fy
Autosklo RT s.r.o., IČO: 44 736 860 s nečitateľným podpisom s tým, že v tomto doklade je uvedené, že
pri oprave vozidla necertifikovaným opravcom bude poisťovňa pri likvidácii a výpočte výšky poistného
plnenia v prípade preukázania oprávnenosti nároku na náhradu škody vychádzať z výšky nákladov

na opravu poškodeného motorového vozidla stanoveného maximálne do výšky tohto výpočtu. Ako
poisťovňa je tu uvedený odporca, ako vozidlo KIA Ceed, KA 003 AT s tým, že v zákazkovom liste sú
uvedené jednotlivé tovary, ako i popis montáže a ceny za jednotlivé položky s tým, že celková suma je
uvedená vrátane DPH 349,28 €.
Z tlačiva Uplatnenie nároku na náhradu škody zo dňa 3.l.2014 súd zistil, že je v ňom uvedené, že

poškodený si týmto v zmysle ustanovenia § 15 ods.1 zákona č. 381/2011 Z.z. uplatňuje nárok na poistné
plnenie za škodovú udalosť, ktorej účastníkov, priebeh a okolnosti sú poškodeným uvedené nasledovne.
Ako poškodený je uvedený navrhovateľ, ako poškodené vozidlo KIA Ceed EČV: KA 003 AT, ako vodič
poškodeného vozidla v čase nehody je tiež uvedený navrhovateľ, dátum vzniku škody 30.l2.2013 l4:11
h., miesto vzniku škody Krupina-Zvolen 6 km, SR. Ohľadne popisu vzniku škody je uvedené, že pri jazde

doZvolenahopredbiehalovozidloFordGalaxy,odktoréhoodskočilkameňapoškodilmučelnésklopred
vodičom. Vozidlo dobehol a zastavil. Tiež je tu uvedený nákres vozidiel v čase vzniku nehody. Ako dôvod
nehlásenia škody polícií je uvedené nízka škoda, ako vinník dopravnej nehody ( poistený) je uvedený E.
M., B. XX, M. s tým, že aj držiteľ-vlastník vozidla je uvedená tá istá osoba. Ako názov poisťovne, v ktorejmá vinník poistenú zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla je uvedený
odporca, typ vozidla Ford Galaxy, EČV: KA 318 AT. Ako iní účastníci dopravnej nehody sú uvedení E.
M. a U. Y..

Z faktúry č. VF 2014001 súd zistil, že ako dodávateľ je tu uvedená fy Autosklo RT s.r.o., IČO: 44 736
860, ako odberateľ je tu uvedený navrhovateľ, dátum vyhotovenia 3.l.2014, celková fakturovaná suma
vrátane DPH 349,28 €. Zároveň je priložený pokladničný blok vydaný fy Autosklo RT s.r.o., IČO: 44 736
860 kde je uvedené úhrada faktúry č. faktúry 2014001, suma 349,28 €, dátum 3.l.2014 l7:47 h.
Z oznámenia o riešení škodovej udalosti č.9559482654 z poistnej zmluvy č.6569042106 zo dňa

20.l.2014 súd zistil, že ho adresoval odporca navrhovateľovi s tým, že ako poškodený je tu uvedený
navrhovateľ,EČVpoškodenéhovozidla:KA003AT,dátumvznikuškodovejudalosti30.l2.2013,vktorom
mu uviedli, že vzhľadom na zdokumentované poškodenia čelného skla na jeho motorovom vozidle, jeho
uplatnený nárok na náhradu škody vybavujú bez poskytnutia náhrady škody, keďže zastávajú názor, že
z jeho strany nebolo jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že vzniku škody došlo
prevádzkou motorového vozidla EVČ: KA 318 AT.

Zo stanoviska Útvaru dohľadu nad finančným trhom NBS zo dňa l6.7.2013 súd zistil, že toto stanovisko
mal podávať C.. X. Y., výkonný riaditeľ, pričom sa jedná o stanovisko k likvidácií škodových udalostí
v povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla,
k prípadom škôd na čelnom skle spôsobených kameňom vymršteným spod kolies iného motorového
vozidla(ďalejlen„škodanačelnomskle“),pričomzobsahutohtodokumentuvyplýva,ževzhľadomnato,

že NBS zaznamenala nejednotnú prax pri likvidácií týchto škodových udalostí vydáva podľa § 1 ods.3
písm.a) 3.bodu v spojení s § 37 ods.3 písm.d) zákona č.747/2004 o dohľade nad finančným trhom toto
stanovisko.Nazodpovednosťzaškoduspôsobenúprevádzkoumotorovéhovozidlasavzťahujepovinné
zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a poistený má
z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené nároky

na náhradu v rozsahu podľa § 4 ods.2 zákona č. 381/2001 Z.z. Predpokladmi vzniku zodpovednosti
prevádzkovateľa pri škodách spôsobených prevádzkou motorového vozidla sú : udalosť vyvolaná
osobitnoupovahouprevádzky,vznikškodyapríčinnásúvislosťmedziudalosťouavznikomškody.Keďže
zodpovednosť prevádzkovateľa pri škodách spôsobených prevádzkou motorového vozidla je založená
na princípe objektívnej zodpovednosti, to znamená bez ohľadu na zavinenie, nie je podmienkou jej

vzniku protiprávny úkon osoby, ktorá za škodu zodpovedá.
Podľa § 428 OZ sa svojej zodpovednosti nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená
okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak sa preukáže, že sa
škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia. Ak teda bola škoda spôsobená okolnosťami,
ktoré majú pôvod v prevádzke motorového vozidla, ide o absolútnu objektívnu zodpovednosť za škodu

a prevádzkovateľ sa za žiadnych okolností nemôže zbaviť svojej zodpovednosti za vznik tejto škody.
V prípade škody na čelnom skle zaujíma NBS stanovisko, že vymrštenie kameňa spod kolies iného
motorového vozidla je okolnosť, ktorá má pôvod v prevádzke. Prejavom prevádzky motorového vozidla
je v tomto prípade otáčaný pohyb jeho kolies. Aj keď kameň nie je súčasťou motorového vozidla bez
spôsobenia otáčavého pohybu kolies idúceho motorového vozidla by kameň zostal na svojom mieste na

ceste, a k jeho vymršteniu a vzniku škody by nedošlo. Prevádzka motorového vozidla je teda príčinou
vymrštenia kameňa, ktorý nárazom do čelného skla spôsobí škodu. Ak teda udalosť-škoda na čelnom
skle bola spôsobená okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke, škoda vznikla a existuje príčinná súvislosť
medzi udalosťou a vznikom škody, prevádzkovateľ zodpovedá za škodu na čelnom skle a pokiaľ ma
uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového

vozidla, je poisťovateľ povinný takúto škodu za neho nahradiť.
Z tlačiva Oznámenie škodovej udalosti poisteným-poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla produkt č.136, 137 súd zistil, že sa jedná o tlačivo odporcu s tým, že
vo vrchnej časti sa nachádza pečiatka odporcu, kde v kolónke došlo dňa je dátum 9.l.2014, v spodnej
časti sa nachádza tiež pečiatka odporcu kde v kolónke došlo dňa je uvedené 7.l.2014, č.poistnej zmluvy

je uvedené 6569042106, dátum a miesto nehody 30.l2.2013 l4.11 h., v hornej časti je rukou písaná
poznámka „ nie som si vedomý spôsobenej škody, plním si len svoju povinnosť nahlásenej škody“.
Z tlačiva zo dňa l9.1.2014 ( povereným zamestnancom odporcu tvrdené, že sa má jednať o druhú stranu
oznámenia škodovej udalosti poisteným) súd zistil, že v kolónke nároky poškodeného je zakrúžkované
žiada poškodený náhradu áno, považujete nárok za oprávnený áno, žiadal náhradu od Vás nie,

spoluvina poškodeného nie, bola už z Vašej strany poskytnutá náhrada škody nie, v kolónke podpis
poisteného sa nachádza nečitateľný podpis.Z náhľadu do počítačového programu odporcu súd zistil, že je tu ako druh motorového vozidla uvedený
osobný automobil Ford Galaxy, EČV: KA 318 AT, kde ako vlastník aj držiteľ motorového vozidla je
uvedený E. M., B. XX, XXX XX M..

Z výsluchu navrhovateľa na pojednávaní súd zistil, že dňa 30.l2.2013 okolo l4:00 h. išiel spolu s
manželkou z Krupiny do Zvolena vybavovať asi nejaké veci do Prvej stavebnej sporiteľne. Pred obcou
Babiná a to je asi nejakých l0 km od Krupiny zaregistroval, keď vchádzal do pravotočivej zákruty, že ho
predbieha vozidlo Ford Galaxy, je to také väčšie vozidlo. On išiel rýchlosťou asi 90 km s tým, že toto
predbiehajúce vozidlo muselo ísť o dosť väčšou rýchlosťou, keďže ho predbiehalo a tak sa mu to aj

zdalo. Keď už sa začal zaraďovať s tým, že sa zaradil dosť blízko pred neho, tak zaregistroval, teda počul
zvuk, že „ puk“ a vzápätí si všimol na skle pred ním puklinu, ktorá sa vytvorila na čelnom skle. Zahrešil,
keď zistil, že má rozbité toto čelné sklo. Inštinktívne začal konať tak, že začal zrýchľovať, mohol to urobiť
lebo nemal vtedy v aute dieťa a snažil sa dobehnúť vozidlo pred ním. Dával mu znamenia, blikal, trúbil
aby zastal, ale on si to nevšimol a tak ďalej zrýchľoval. Po dlhšej dobe sa mu ho podarilo predbehnúť
kde je taká rovinka a ukazoval mu nech zastane. Ten zastal, v aute boli okrem šoféra ešte ďalší traja

mladí ľudia. Vedel zbežne, že jeho otec má reštauráciu v Krupine, ale jeho bližšie osobne nepoznal.
Hovoril mu, čo sa stalo, či je ochotný spísať o tom správu o nehode. V podstate nikdy taký problém
nemal, nevedel ako má postupovať, volal preto do svojej poisťovne Allianz kde má povinné zmluvné
poistenie uzavreté a tí mu povedali, že má spísať správu o nehode. Tak to tam vtedy spísali s tým, že v
správe o nehode uviedli na seba aj telefónne čísla. On potom buď v ten deň alebo na druhý deň zašiel

do pobočky Kooperativy vo Zvolene, tá čo je pri Európe a chcel vedieť ako má ďalej postupovať aby bolo
všetko v súlade s ich pravidlami. Tam mu dali aj kontakty na nejaké centrálne orgány, ktoré to majú na
starosti a tam zatelefonoval a povedali mu, že dotyčný, ktorý je u nich poistený to má nahlásiť do l5 dní tú
škodu.Natomuzavolalapožiadalhoabytourobil.Tiežkontaktovalnazákladetýchposkytnutýchúdajov
nejakého pracovníka, s ktorým sa dohodol, že príde na pumpu v Krupine obhliadnuť jeho motorové

vozidlo, bol to nejaký spolupracovník z fy Slovexperta, ktorý pre Kooperativu vykonáva tieto obhliadky s
tým, že bolo to ako vyplýva z toho zápisu o ohliadke dňa 31.12.2013. Keďže pri obhliadke bolo zistené,
že poškodenie čelného skla je v zornom poli vodiča, tak tým pracovníkom mu bolo oznámené, že to
nie je možné opravovať takým čipom, čo by vyšlo možno okolo 30 €, ale je potrebné vymeniť celé
čelné sklo. On vzápätí zase telefonoval do centrály odporcu kde majú autorizované servisy, tie mu boli

poskytnuté, z toho si vybral firmu Autosklo RT s.r.o.,u ktorej to dal opraviť. Už vtedy mu vedúci servisu
povedal, že v zásade majú nato poisťovne takú šablónu, že všetky tieto žiadosti o náhradu škody z
titulu poškodenia čelného skla odmietajú a to sa mu potvrdilo aj z toho, že vo vyjadreniach, ktoré mu
posielali ho nazývali „ navrhovaná“, teda v ženskom rode. Dňa 3.l.2014 tak ako to vyplýva z faktúry, ktorú
doložil do spisu mu to bolo v tom servise opravené, vypísali aj tlačivo na uplatnenie nároku na náhradu

škody a on to začal ďalej riešiť s poisťovňou, aj keď mu zo strany toho servisu bolo povedané, že zrejme
tam nie je šanca, ale on mal zato, že spravodlivosť je na jeho strane a má na to nárok. Následne sa
odporca vyjadril tak, že tento nárok nie sú ochotní preplatiť. Na internete potom začal zisťovať aké sú
možnosti, volal do NBS, ktorá je dozorným orgánom poisťovní a táto vydala jemu osobne, ale aj také
zovšeobecňujúce stanovisko k tejto problematike s tým, že ony nemôžu niečo nariaďovať poisťovniam,

ale dali to ako odporúčanie v tom zmysle, že by tieto nároky mali byť z povinného zmluvného poistenia
preplácané. Na otázku súdu, či si je istý, že pred cestou, ktorú absolvoval dňa 30.12.2013 z Krupiny do
Zvolena nemal čelné sklo porušené, navrhovateľ uviedol, že si je absolútne istý, pretože to porušenie
bolo práve v zornom poli vodiča, takže by si to určite všimol. Na doplňujúcu otázku súdu, či si je istý, že
puknutie zaregistroval, resp. tú prasklinu práve v momente, kedy prebiehal predbiehací manéver auta

Ford Galaxy nato uviedol, že si je úplne istý, pretože žiadne iné auto tam nebolo a kamienok musí od
niečoho odfrknúť, od niečoho sa odraziť. Na otázku súdu, keď zastavil vodiča motorového vozidla Ford
Galaxy, aký bol jeho postoj k tejto záležitosti uviedol, že mu vysvetlil situáciu, opísal to tak ako teraz na
súde, išiel si on pozrieť to sklo a potom dobrovoľne uznal si vinu, na základe čoho spísali tú predmetnú
správu o nehode. Pokiaľ odporca poukazoval nato, že dotyčný vo svojom vyjadrení poprel, že by škodu

spôsobil, čo má vyplývať z predloženého dokladu oznámenie škodovej udalosti, poukázal nato, že tam
niejepodpisanavyšenevie,čitenmajiteľ vozidlajeodlišnýodvodiča,tedačitotooznámenienepodával
jeho otec, navyše podľa jeho názoru je irelevantné, že niekto napíše, že si nie je vedomý spôsobenej
škody, resp. je to tak, ako keď si požičajú peniaze a potom o dva dni tvrdia niečo iné. Na otázku súdu,
či sa vie vyjadriť k skutočnostiam uvedeným v poznámke zápisu o obhliadke poškodeného motorového

vozidla zo dňa 3l.l2.2013 uviedol, že po tej obhliadke, čo robil pracovník Slovexperty mu povedal, že či
súhlasí s tým, aby tam došlo k označeniu spôsobom aký majú zaužívaný v poisťovni, že to sklo čelné je
trvalo poškodené, neopraviteľné a na základe toho on s tým vyslovil súhlas, v dôsledku čoho mu tam on
natoprednésklovyryltakéveľkéPdotohoskla,stým,žeužjetonutnécelévymeniť.Eštekveciuviedol,že podľa neho je potrebné zistiť kto vlastne podpisoval oznámenie škodovej udalosti poisteným, resp.
kto ho spisoval, pretože podľa jeho vedomosti to bol otec škodcu, keďže s ním v tom čase telefonoval
a on mu uvádzal, že syn odchádza do Anglicka, takže to pôjde na poisťovňu spísať on. V záverečnej

reči navrhovateľ uviedol, že ak by sa malo trvať na tom, že sa má vypočúvať E. M., teda vodič, ktorý je
v Anglicku myslí si, že by tým boli spôsobené iba zbytočné prieťahy kým by sa čakalo, že sa dostaví na
Slovensko. Pokiaľ je dôležité vyjadriť sa ohľadne tej poznámky na tom oznámení, tak prípadne sa môže
vyjadriť jeho otec kto to písal. Podľa jeho názoru po právnej stránke si túto záležitosť vyrieši súd, ale z
jeho laického hľadiska má zato, že pokiaľ by to druhé auto nešlo v tom čase popri nemu, nepredbiehalo

ho, tak by sa to nestalo, proste ten kameň by zostal na ceste a nespôsobil tú škodu. Uviedol, že chápe
stanovisko poisťovne do tej miery, že to musia an blok zamietať z dôvodu, že mnohí možno v týchto
veciach špekulujú, ale on si jednoznačne nevie predstaviť, že by niekto chcel špekulovať 3l.l2., teda na
Silvestra. Jemu to pridalo len kopu roboty a starostí, musel to bezodkladne riešiť vzhľadom nato, že
má rodinu a vozí v aute malé dieťa.
Z prednesu povereného zamestnanca odporcu L.. P. O. na pojednávaní súd zistil, že sa v celom rozsahu

pridržiavajú ich písomných vyjadrení uvedených v podanom odpore proti platobnému rozkazu. Navyše
uviedol, že opätovne poukazujú na poznámku uvedenú na prvej strane tlačiva oznámenie škodovej
udalosti poisteným, že si nie je vedomý spôsobenej škody a plní si len svoju povinnosť nahlásenej škody
s tým, že podľa ich vedomostí je poistený a škodca tá istá osoba, čo má byť zdokladované aj výpisom zo
systému odporcu. Pokiaľ ide o stanovisko NBS zastávajú názor, že je to iba jeden z právnych názorov a

navyše NBS nie je orgánom, ktorý by mohol poskytovať záväzný výklad zákona. Z týchto dôvodov žiadali
návrh v celom rozsahu zamietnuť a zaviazať navrhovateľa nahradiť odporcovi trovy konania, ktoré by v
prípade úspechu vyčíslili v zákonnej lehote. Navrhli, aby bol v konaní vypočutý E. M. a to tak na priebeh
nehody ako i na súvislosti ohľadne nahlásenia tejto škodovej udalosti do poisťovne.
Z výsluchu svedkyne C.. U. Y. na pojednávaní súd zistil, že navrhovateľ je jej manžel a s firmou odporcu

nie je v žiadnom vzťahu. K samotnej veci uviedla, že išli s manželom z Krupiny do Zvolena ich autom
a po niekoľkých km s tým, že ona sedela vpredu vedľa šoféra, počula ako manžel zanadával, povedal
škaredé slovo, že sa im poškodilo čelné sklo. Ona sa ho spýtala, že čo idú teraz robiť a on že musia
dobehnúť to vozidlo, čo išlo pred nimi, takže zrýchlili a potom sa im podarilo zastaviť vozidlo p. M.. Na
otázku súdu, či ona alebo navrhovateľ poznali šoféra toho motorového vozidla, svedkyňa uviedla, že sa

nepoznali. Ukázali mu čo sa stalo, povedali mu o čo ide a následne spísali zápisnicu s tým, že v aute
ešte bola nejaká slečna aj nejaký pán. Potom išli s manželom do Zvolena do Kooperatívy na pobočku ,
kde sa informovali ohľadne postupu čo majú ďalej robiť a tam im povedali, že majú požiadať p. M., aby
aj on nahlásil túto udalosť. Na otázku súdu, či aj ona zaregistrovala priamo poškodenie toho čelného
skla, alebo iba z reakcie manžela uviedla, že potom ako manžel slovne zanadával si tiež hneď všimla

to poškodenie. Určite to bolo v súvislosti s tým ako ich predbiehalo to auto, pretože iné auto okrem
auta p. M. nebolo ani pred nimi, ani za nimi a on išiel dosť rýchlo s tým, že aj manžel mal čo robiť pri
tom dobiehaní aby ho vlastne dostihol. Naznačovali mu trúbením a gestikuláciou aby zastal pri krajnici,
najprv nevedel o čo ide, ale potom ho zastavili. Na otázku súdu, či vie uviesť, kde sa poškodenie na
čelnom skle nachádzalo uviedla, že to bolo v zornom uhle pred šoférom, teda manželom. Na otázku

súdu, či vie uviesť, či tam poškodenie nebolo už pred jazdou dňa 30.l2.2013 svedkyňa uviedla, že určite
to poškodenie predtým nebolo. Na otázku súdu, aká bola reakcia p. M., keď ho zastavili uviedla, že si
pozrel auto, keď mu povedali čo sa stalo, nemal žiadne námietky pri vypisovaní toho tlačiva, vyzeral
skôr vystrašený, že čo sa stalo, nevedel poriadne ani uviesť údaje z občianskeho preukazu.

Podľa § 4 ods.2 písm.b) zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla ( ďalej len „ citovaný zákon“),poistený má z poistenia
zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na
náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.

Podľa § 4 ods.1 citovaného zákona poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistenej zmluve.
Podľa § l5 ods.1 citovaného zákona náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je
oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok
preukázať.

Podľa § 11 ods.7 citovaného zákona poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do l5 dní po
skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné
plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z
tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.Podľa § 427 ods.l Občianskeho zákonníka ( ďalej len „ OZ“) fyzické a právnické osoby vykonávajúce
dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.
Podľa § 427 ods.2 OZ rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla,

ako aj prevádzateľ lietadlá.
Podľa § 428 OZ svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená
okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode
nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.
Podľa § 5l7 ods.1 veta prvá OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa § 5l7 ods.2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods.1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k l.dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov dospel súd k názoru,
že návrh navrhovateľa je dôvodný.

Súd má zato, že v súdenej veci je potrebné aplikovať ustanovenie § 427 Občianskeho zákonníka,
teda osoba poistená u odporcu zodpovedá ako prevádzkovateľ za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla. Jedná sa o zodpovednosť založenú na princípe objektívnej zodpovednosti, čiže
bez ohľadu na zavinenie a preto podmienkou vzniku tejto zodpovednosti nie je protiprávny úkon osoby,
ktorá za škodu zodpovedá. Zodpovednostnými predpokladmi sú preto iba udalosť vyvolaná osobitnou

povahou prevádzky, vznik škody a príčinná súvislosť medzi takouto udalosťou a vznikom škody. Podľa
názoru súdu všetky tieto predpoklady pre vznik zodpovednosti boli v konaní preukázané, keď jednak
odfrknutie kameňa od idúceho vozidla je udalosťou vyvolanou osobitnou povahou prevádzky, taktiež
bola preukázaná existencia škody, ktorá vznikla navrhovateľovi z titulu výmeny čelného skla, ktoré
bolo poškodené, a to konkrétne vo výške 349,28 € a zároveň bola preukázaná aj príčinná súvislosť

medzi touto udalosťou a vzniknutou škodou. Súd navyše zastáva názor zhodný s názorom vysloveným
v stanovisku Útvaru dohľadu nad finančným trhom NBS, ako i v niektorých ďalších citovaných
rozhodnutiach súdov SR v tom zmysle, že vymrštenie kameňa spod kolies iného motorového vozidla
je okolnosťou, ktorá má pôvod v prevádzke motorového vozidla, keďže hoci kameň nie je súčasťou
motorového vozidla, bez rotácie jeho kolies by k odskočeniu skalky nebolo došlo a tým ani k vzniku

škody.Pokiaľbysapredmetnémotorovévozidlonenachádzalovdanomčasenadanommieste,nedošlo
by k vymršteniu takejto skalky a následnému nárazu do čelného skla, v dôsledku čoho bola spôsobená
škoda, z čoho vyplýva záver, že prevádzka motorového vozidla bola príčinou vymrštenia kameňa, ktorý
nárazom do čelného skla spôsobil škodu. Na základe toho, keďže vodič predmetného motorového
vozidla, ktorý je totožný s vlastníkom, resp. držiteľom tohto motorového vozidla mal uzavretú zmluvu

o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla s
odporcom, je tento ako poisťovateľ povinný takúto škodu za neho nahradiť. Súd považoval vyjadrenia
navrhovateľa ako i vyjadrenia svedkyne U. Y. C.. za dôveryhodné, pokiaľ ide o priebeh udalostí, pri
ktorých malo dôjsť k vzniku škody, konkrétne pokiaľ ide o ich tvrdenia, od ktorého vozidla odskočil
kameň, ktorý narazil do ich čelného skla, spôsobil predmetnú škodu a ďalšie s tým súvisiace náležitosti

a rovnako súd považoval za uveriteľné, že keď k tejto udalosti došlo, navrhovateľ sa automaticky snažil
zastaviť predmetné motorové vozidlo, pričom súd nemá zato, že by v zásade bežný človek podstúpil
takýto možno čiastočne i nebezpečný manéver za účelom nájdenia fiktívneho vinníka.
SúdzamietolnávrhnadoplneniedokazovaniavýsluchomsvedkaE.M.,ktoréhovýsluchnavrholodporca
za účelom jeho vyjadrenia sa k priebehu dopravnej nehody ako i okolnosti nahlásenia škodovej udalosti

poisťovni, nakoľko všetky relevantné skutočnosti, ktoré súd považoval za potrebné preskúmať nato, aby
moholvovecirozhodnúťmalpreukázanézostatnýchdôkazov,ktorévkonanívykonal,atiežspoukazom
na vyjadrenie samotného odporcu, že vodič motorového vozidla nemôže vymrštenie skaly od svojich
kolies ani zaregistrovať a navyše ani súhlasné vyjadrenie škodcu ohľadne priebehu takejto udalosti
by odporca nepovažoval za dostatočné nato, aby uznal nárok navrhovateľa. V týchto súvislostiach

vyhodnotil súd ako právne irelevantnú aj námietku odporcu ohľadne poznámky, ktorá mala byť napísaná
škodcom na tlačive Oznámenie škodovej udalosti poisteným, keďže jednak toto oznámenie malo byť
spísané s odstupom času dňa l9.l.2014, a tiež tak ako to tvrdil samotný odporca je otázne, či takýto
škodca môže priamo odskočenie kameňa zaregistrovať. Na druhej strane však súd poukazuje na tlačivoSpráva o nehode, ktorá bola spísaná bezprostredne po tejto udalosti, a to aj priamo týmto škodcom,
teda vodičom predmetného motorového vozidla a ktorý týmto podľa názoru súdu minimálne potvrdil, že
bol v rozhodnom čase na rozhodnom mieste a uskutočnil predmetný predbiehací manéver, pri ktorom

malo dôjsť k vzniku danej škody.
Pokiaľ ide o navrhovateľom uplatnený úrok z omeškania, súd sa stotožnil s názorom navrhovateľa, že
odporca sa dostal do omeškania nasledujúci deň potom, čo oznámil odporcovi svoje konečné stanovisko
kriešeniupredmetnejškodovejudalostivtomzmysle,ženároknavrhovateľananáhraduškodyvybavujú
bez poskytnutia akejkoľvek náhrady. Keďže je odporca v omeškaní so splnením peňažného dlhu,

zaviazal ho súd zaplatiť navrhovateľovi aj úrok z omeškania z prisúdenej sumy od 2l.l.2014 do zaplatenia
vo výške 5,25 % ročne, keď základná úroková sadzba ECB bola od 13.11.2013 do l0.6.2014 vo výške
0,25 %, teda úrok z omeškania bol navrhovateľom po oznámení jeho súhlasu v zmysle § 172 ods.7
O.s.p. dňa 26.5.2014 uplatnený v zákonnej výške.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods.1 O.s.p. podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo

veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Navrhovateľ uhradil súdny poplatok formou kolkových známok
nalepených na prvopise žalobného návrhu vo výške 2l € s tým, že súdny poplatok mal byť zaplatený
vo výške 20,50 € a preto súd priznal navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania v tejto výške 20,50
€ z titulu zaplateného súdneho poplatku za podaný návrh.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach ( § 204 ods.1 prvá
veta O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom

rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis
s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania

3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu

rozhodoval senát
8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali

10. bol odvolacím súdom schválený zmierb) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2

O.s.p.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.