Rozsudok ,
Potvrdené, Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. marec 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 14C/4/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115200104
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eduard Valenčin

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8115200104.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobcu: LEREAL, s.r.o.

so sídlom Železničný riadok 2873/24A, Levoča, IČO: 36 473 626, právne zastúpený: JUDr. Marek
Radačovský, advokát so sídlom Žriedlová 3, Košice, proti žalovanej: M. Q., M.. XX.X.XXXX, trvale bytom
W. XX, P., právne zastúpená: Eva Petránová Advokátska kancelária s.r.o. so sídlom Puškinova 16,
Prešov, v konaní o neúčinnosť právneho úkonu, takto

r o z h o d o l :

návrh na prerušenie konania z a m i e t a ,

žalobu z a m i e t a ,

žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanej trovy konania v sume 448,13 Eur na účet právneho zástupcu
žalovanej, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobousúdudoručenouelektronickydňa5.1.2015apísomnedoplnenoudňa7.1.2015,navrholžalobca
určiť, že kúpna zmluva č. F.-XXX/XXXX, predmetom ktorej je prevod výlučného vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX pre okr. P., obec P., katastrálne územie P. a to:
- pozemok - parcela registra C KN, parcelné č. XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 535 m2
- pozemok - parcela registra C KN, parcelné č. XXX, záhrady o výmere 558 m2

- stavba súpisné č. 561 na pozemku - parcela registra C KN č. XXX, popis stavby - rodinný dom
uzavretá medzi predávajúcim: N. Q., D.. Q., M.. XX.X.XXXX, trvale bytom W. XX, XXX XX P., štátny
občan SR a kupujúcou: M. Q., D.. Q., trvale bytom W. XX, XXX XX P., M.. XX.X.XXXX, štátny občan SR,
je voči obchodnej spoločnosti LEREAL, s.r.o. so sídlom Železničný riadok 2873/24A, 054 01 obchodnej
spoločnosti LEREAL, s.r.o., so sídlom Železničný riadok 2873/24A, 054 01 Levoča, IČO: 36 473 626,
zapísanej v OR Okresného súdu Košice I, oddiel Sro, vložka č. 15940/V neúčinná. Zároveň žalobca
navrhol rozhodnúť, že žalovaná M. Q. je povinná nahradiť žalobcovi LEREAL, s.r.o. neuspokojenú časť

pohľadávky voči N.B. Q., D.. Q., M.. XX.X.XXXX, trvale bytom W. XX, XXX XX P., štátny občan SR
vzniknutej titulom zodpovednosti za škodu a to až do výšky rovnajúcej sa tomu, čo kúpnou zmluvou č.
F.-XXX/XXXX uzavretou medzi N. Q. ako predávajúcim a žalovanou ako kupujúcou ušlo z majetku N.
Q., D.. Q., M.. XX.X.XXXX, trvale bytom W. XX, XXX XX P., štátny občan SR.
Žalobca zároveň žiadal, aby súd konanie o neúčinnosti kúpnej zmluvy prerušil do právoplatného
skončenia trestného konania vedeného v súčasnosti na Okresnej prokuratúre v Poprade, ktoré sa týka
možného spáchania trestného činu poškodzovania veriteľa resp. zvýhodňovania veriteľa tak ako je

vyššie uvedené, alebo civilného konania, ak bude na toto žalobca odkázaný ohľadom svojho nároku na
náhraduškody.Presnéoznačenieprebiehajúcehotrestnéhokonania(ČVS)žalobcaoznámikonajúcemu
súdubezodkladnepotom,čomutotobudeznáme.Sohľadomnanávrhnaprerušeniekonaniasižalobca
dovoľuje poukázať na to, že ak v dobe rozhodovania súdu o odporovacej žalobe nie je pohľadávkažalobcu voči dlžníkovi (ešte) vymáhateľná, pričom sa žalobca domáha priznania tejto v inom súdnom
konaní,takjedanýdôvodnaprerušeniekonaniaoodporovacejžalobe.Vkonaní,vktoromsaprejednáva
priznanie pohľadávky žalobcu voči jeho dlžníkovi, v ktorom má byť rozhodnuté, je totiž nepochybne

riešená otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu o odporovacej žalobe.
V rámci žaloby žalobca zároveň poukázal na nasledovné skutočnosti:
Žalovaná nadobudla predmetné nehnuteľnosti od predávajúceho N. Q. na základe kúpnej zmluvy, ktorej
vklad bol povolený Správou katastra Sabinov pod č. F.-XXX/XXXX. Predávajúci podľa kúpnej zmluvy,
otec žalovanej, N. Q. bol v období od 2.4.2007 do 4.4.2012 konateľom obchodnej spoločnosti SALEV,

s.r.o., Jilemnického 25, Sabinov, pričom táto spoločnosť ako nájomca so žalobcom ako prenajímateľom
uzavreli dňa 25.2.2008 a dňa 26.3.2009 zmluvy o nájme nebytových priestorov. Na základe týchto zmlúv
bol nájomca povinný uhrádzať prenajímateľovi dohodnuté nájomné, ktoré však nájomca neuhrádzal
a ku dňu podania žaloby predstavoval jeho dlh sumu 107.897,45 EUR. Uznesením Okresného súdu
Prešov sp. zn. 2K 52/2013 zo dňa 9.4.2014 bol na spoločnosť SALEV, s.r.o. vyhlásený konkurz. Na
základe oznámenia skutočností nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný čin zo dňa 31.12.2014 je

Okresnou prokuratúrou v Poprade vedené trestné konanie, ktoré sa týka skutku, ktorý môže byť trestným
činom zvýhodňovania, resp. poškodzovania veriteľa, pričom okolnosti skutku sú uvedené v predmetnom
oznámení.
Žaloba svoj návrh odôvodnil tým, že žalovaná a N. Q. sú blízke osoby, pričom prevod nehnuteľností z N.
Q. na žalovanú ukracuje uspokojenie pohľadávky žalobcu voči N. Q. titulom náhrady škody uplatnenej

vo vyššie uvedenom trestnom konaní a preto sa žalobca domáha určenia, že kúpna zmluva uzavretá
medzi N. Q. ako predávajúcim a žalovanou ako kupujúcou, je právne neúčinná.

Žalovaný v rámci písomného vyjadrenia zo dňa 11.3.2015 navrhol žalobu zamietnuť, keďže podľa
jeho názoru žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný na podanie odporovacej žaloby. Aktívne vecne

legitimovaný je len ten, kto mal voči dlžníkovi pohľadávku v dobe, keď bol urobený odporovaný právny
úkon. Pán N. Q. nemal a nemá postavenie dlžníka žalobcu a pohľadávka žalobu voči p. N. Q. neexistuje.
Medzi žalobcom a p. N. Q. nie je, a v čase odporovaného úkonu, nebol žiadny záväzkový právny vzťah,
z ktorého by vznikla alebo v budúcnosti mohla vzniknúť pohľadávka žalobcu voči p. N. Q..
Medzi základné predpoklady odporovateľnosti právneho úkonu patria:

- existencia právneho úkonu, ktorým sa ukracuje pohľadávka veriteľa
- platnosť odporovateľného úkonu
- vymáhateľnosť pohľadávky veriteľa
- ukrátenie veriteľa
- úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa a vedomosť blízkej osoby o existencii tohto úmyslu

Vymáhateľnou sa rozumie taká pohľadávka, ktorej splnenie možno vynútiť cestou výkonu rozhodnutia
(exekúcie), t.j. pohľadávka, ktorá bola veriteľovi priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu. Ak
pohľadávka nie je doteraz vymáhateľná, nemôže veriteľ uplatniť odpor. Medzi žalobcom a p. N. Q. nie
je a v čase odporovaného úkonu nebol žiadny záväzkový právny vzťah, z ktorého by vznikla alebo v
budúcnosti mohla vzniknúť pohľadávka žalobcu voči p. N. Q..

Je nutné uviesť, že žalobca sa ani nedomáha svojej „domnelej“ pohľadávky voči p. N. Q. v inom
civilnom konaní, preto ani je daný dôvod prerušenia konania. Podanie oznámenia o skutočnostiach
nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný čin nemožno považovať za prostriedok vymáhania
pohľadávky od dlžníka. Účelom trestného konania je vyriešiť „spor“ medzi štátom a páchateľom - vyriešiť
otázku viny obvineného a v nadväznosti na to prípadne aj otázku spravodlivého trestu a aj to len v

prípadoch zjavných excesov v súkromnoprávnych vzťahoch, pretože trestné právo je nástrojom celkom
nevhodným k regulácii súkromnoprávnych vzťahov (na ich reguláciu slúžia iné právne normy), pričom
je potrebné vchádzať z pomocnej úlohy trestnej represie, to znamená trestnú represiu uplatňovať len
následne a vedľa iných opatrení. Princíp ultima ratio plní tiež funkciu subsidiárnu, ktorá spočíva v tom,
že trestnoprávne normy majú byť používané len pokiaľ použitie iných prostriedkov právneho poriadku

neprichádza do úvahy alebo ich využitie je zjavne neúčelné. Máme za to, že v danom prípade tieto
podmienky splnené neboli a záujmom žalobcu bolo vyhnúť sa úhrade súdneho poplatku v prípade
uplatnenia zjavne nedôvodného nároku v civilnom konaní, ktorý zároveň považujeme za šikanózny.
Vzťah medzi žalobcom a spoločnosťou SALEV, s.r.o. je súkromnoprávnym obchodným, záväzkovým
právnym vzťahom, ktorý s odporovaným právnym úkonom p. N. Q. ako fyzickej osoby absolútne

nesúvisí. O oznámení o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sa stal trestný čin sa p. N. Q. dozvedel
až po podaní tejto žaloby od svojej dcéry (žalovanej), pričom predmetné nehnuteľnosti nadobudla
žalovaná 13.3.2012.Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie výsluchom konateľov žalobcu, ako aj oboznámením
listinných dôkazov, pričom boli oboznámené: žaloba, výpis z LV č. XXXX k.ú. P., zmluva o podnájme
nebytových priestorov zo dňa 26.3.2009, zmluva o nájme nebytového priestoru zo dňa 25.2.2008,

výňatok z obchodného vestníka č. 74/2014 (vyhlásenie konkurzu na spoločnosť SALEV s.r.o. Sabinov),
výpis z obchodného registra spoločnosti SALEV s.r.o., oznámenie o skutočnostiach nasvedčujúcich
tomu, že bol spáchaný trestný čin zo dňa 31.12.2014, vyjadrenie žalovanej zo dňa 11.3.2015, správa
katastra Okresného úradu Sabinov, katastrálny odbor zo dňa 10.2.2016 vrátane kúpnej zmluvy zo dňa
10.2.2012, rozhodnutie o povolení vkladu zo dňa 13.3.2012 a zistil tento skutkový stav:

Žalobca uzavrel so spoločnosťou SALEV, s.r.o. zmluvy o nájme nebytových priestorov dňa 25.2.2008,
resp. 26.3.2009 na základe ktorých bola spoločnosť SALEV, s.r.o. ako nájomca povinná uhrádzať
žalobcovi nájomné. Zo žaloby vyplýva, že nájomca nájomné riadne neuhrádzal, pričom ku dňu podania
žaloby dlh na nájomnom predstavoval sumu 107.897,45 EUR.
Z kúpnej zmluvy zo dňa 10.2.2012 vyplýva, že N. Q. (otec žalovanej) a jeho manželka L. Q., D.. F.
(matka žalovanej)

previedli na žalovanú nehnuteľnosti evidované na LV č. XXXX k.ú. P. (parcela č. XXX, parcela č. XXX,
rodinný dom súp. č. XXX) za kúpnu cenu 30.000 EUR. Z kúpnej zmluvy taktiež vyplýva, že predávajúci
a kupujúci sa dohodli na tom, že predávajúci majú bezplatné doživotné užívacie právo k uvedeným
nehnuteľnostiam a kupujúci súhlasí so zriadením vecného bremena - ťarchy v prospech predávajúcich.
Z výsluchu žalobcu, resp. prednesu jeho právneho zástupcu zároveň vyplynulo, že žalobca si v rámci

trestného konania uplatnil aj náhradu škody, ktorú uplatňuje v tomto konaní, pričom práve z dôvodu tohto
duplicitného uplatnenia, navrhol prerušiť toto konanie do skončenia trestného konania. Právny zástupca
žalobcu vzhľadom na informácie o tom, že kúpna cena za nehnuteľnosti, ktoré boli prevedené na
žalovanú predstavuje sumu 30.000 EUR uviedol, že žiada uložiť žalovanej povinnosť nahradiť žalobcovi
neuspokojenú časť pohľadávky voči N. Q. vzniknutú titulom zodpovednosti za škodu a to až do výšky

rovnajúcej sa tomu, čo kúpnou zmluvou vedenou pod F. XXX/XXXX ušlo z majetku N. Q., teda jedná sa
o sumu, ktorá prevyšuje sumu 30.000 EUR až do výšky reálnej trhovej hodnoty nehnuteľnosti.

Podľa § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že
dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky,

sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho
odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.
Podľa § 42a ods. 2 OZ, odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch
v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu,
ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a

osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb
s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti
nemohla poznať.
Podľa § 42a ods. 3 OZ, odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ ukrátený a ku ktorému
došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobu jemu blízkou (§ 116 a 117).

Podľa § 116 OZ, blízkou osobu je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere
rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna
z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.
Podľa § 117 OZ, stupeň príbuzenstva dvoch osôb sa určuje podľa počtu zrodení, ktorými v priamom

rade pochádza jedna od druhej a v pobočnom rade obidve od najbližšieho spoločného predka.

Podanou žalobou sa žalobca domáhal určenia, že kúpna zmluva uzavretá medzi žalovanou ako
kupujúcou a jej otcom ako predávajúcim je voči žalobcovi neúčinná. Z ustanovenia § 42 ods. 1
Občianskeho zákonníka úplne jasne vyplýva, že veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove

právne úkony, ak ukracujú uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa, sú voči nemu právne
neúčinné. Z vykonaného dokazovania ale nevyplynulo, aby dlžník žalobcu, teda spoločnosť SALEV,
s.r.o. Sabinov realizovala nejaký právny úkon, ktorý by ukracoval uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky
žalobcu, resp. uzavrela citovanú kúpnu zmluvu, keďže túto kúpnu zmluvu uzavrel N. Q., nar. XX.X.XXXX
spolu so svojou manželkou L., D.. F., M.. XX.X.XXXX ako predávajúci, teda ako fyzické osoby, pričom

svoj rodinný dom a priľahlé pozemky previedli na svoju dcéru zároveň so zriadením vecného bremena,
ktoré spočíva v práve bezplatného doživotného užívania týchto nehnuteľností. Z uvedeného teda
nepochybne vyplýva, že v danom prípade sa nejednalo o dlžníkove právne úkony, teda o právne úkony
spoločnosti SALEV, s.r.o., ale o právny úkon Františka Brodu a jeho manželky ako fyzických osôb a ztohto dôvodu žalovaná nie je v konaní pasívne legitimovaná, preto súd žalobu zamietol. Pokiaľ si žalobca
uplatňoval voči žalovanej náhradu škody, tak nepreukázal splnenie ani jednej zákonných predpokladov
vzniku zodpovednosti za škodu, a to porušenie právnej povinnosti zo strany žalovanej, existenciu škody,

príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a ani zavinenie žalovanej, preto súd
aj v tejto časti žalobu zamietol.

Vzhľadom na skutočnosť, že súd mal jednoznačne za preukázané, že nie sú splnené zákonné
predpoklady ustanovenia § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka, nezaoberal sa už skúmaním ďalších

podmienok dôvodnosti nároku žalobcu a z týchto dôvodov taktiež zamietol návrhy právneho zástupcu
žalobcu na doplnenie dokazovania.
Súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že aj samotný žalobca sa vyjadril, že škodu, ktorú si
uplatňuje v tomto konaní, si uplatnil aj v rámci trestného konania a svoju pohľadávku si prihlásil
aj v konkurznom konaní, keďže na spoločnosť SALEV, s.r.o. Sabinov bol rozhodnutím Okresného
súdu Prešov zo dňa 9.4.2014 vyhlásený konkurz, pričom je zrejmé, že pohľadávku žalobcu nemožno

považovať za vymáhateľnú, keďže táto nebola súdom doposiaľ právoplatne priznaná. Pokiaľ žalobca
navrhol prerušenie tohto konania do právoplatného skončenia trestného konania vedeného Okresnou
prokuratúrou v Poprade, tak aj keby by v rámci trestného konania bolo teoreticky rozhodnuté o náhrade
škody v súvislosti s prípadnou trestnou zodpovednosťou konateľov spoločnosti SALEV, s.r.o. Sabinov,
takžalobcaakopoškodenýbysivtrestnomkonanímoholnáhraduškodymôžuuplatniťibavočisamotnej

spoločnosti, teda spoločnosti SALEV, s.r.o., nie voči konateľom tejto spoločnosti.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

V predmetnom konaní mala žalovaná plný úspech vo veci, preto jej súd postupom podľa § 142 ods.
1 O.s.p. priznal plnú náhradu trov konania. Žalobca sa v konaní domáhal dvoch nárokov a to určenia
neúčinnosti právneho úkonu - kúpnej zmluvy a taktiež náhrady škody a to bez uvedenia jej konkrétnej
výšky, čiže išlo o spojenie dvoch vecí. Súd má za to, že za oba uplatnené nároky patrí právnemu
zástupcovi žalovanej odmena vo výške 1/13 výpočtového základu podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky č.

MS SR č. 655/2004 Zb. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, keďže
nie je možné vyjadriť hodnotu ani jednej z dvoch vecí, keďže žalobca presne nekonkretizoval výšku
škody a vo veci neúčinnosti právneho úkonu taktiež nie je možné vyjadriť hodnotu veci. Právny zástupca
žalovanej pri výpočte odmeny vychádzal zo škody vo výške 75,600 Eur, avšak škoda v takejto výške
nebola uplatnená v samotnej žalobe a zároveň takáto škoda nevyplynula v priebehu súdneho konania

z vykonaného dokazovania a vykonávať dokazovanie len za účelom vyčíslenia výšky škody by bolo
neúčelné a nehospodárne, keďže žaloba bola čo do základu nedôvodná.

Pri spojení dvoch vecí sa v zmysle § 13 ods. 3 vyhlášky č. MS SR č. 655/2004 Zb. o odmenách a
náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb sa základná sadzba tarifnej odmeny určenej z

tarifnej hodnoty veci s najvyššou hodnotou zvyšuje o tretinu základnej sadzby tarifnej odmeny, ktorá by
advokátovi patrila v ostatných spojených veciach. V roku 2015 bola 1/13 výpočtového základu vo výške
64,53 Eur, čo v danom konaní pri spojení dvoch vecí predstavuje odmena za jeden úkon právnej služby
sumu 86,04 Eur, a v roku 2016 bola 1/13 výpočtového základu vo výške 66,- Eur, čo v danom konaní
pri spojení dvoch vecí predstavuje odmena za jeden úkon právnej služby sumu 88,- Eur.

V zmysle vyššie uvedeného súd priznal žalovanej náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 448,13
Eur, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava
zastúpenia, vyjadrenie k žalobe 11.3.2015) po 86,04 EUR podľa § 11 ods. 1 písm. a), § 13a ods. 1 písm.
a), c), § 13 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Zb. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb, ďalej z odmeny za jeden úkon právnej služby (účasť na pojednávaní dňa 23.3.2016 od
13:15 hod. do 15:45 hod.) po 176,- Eur (88,- Eur x 2) podľa § 11 ods. 1 písm. a), § 13a ods. 1 písm. a), c),
§ 13 ods. 3 vyhlášky a režijný paušál 2 x 8,39 EUR a 1 x 8,58 EUR podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky.
Keďže právny zástupca žalovanej je platcom DPH, priznal súd postupom podľa § 18 ods. 3 citovanej
vyhlášky aj túto daň vo výške 74,69 Eur, čo predstavuje 20 % z odmeny a náhrad vo výške 373,44 Eur.

Súd za účasť na pojednávaní konanom dňa 23.3.2016, ktoré trvalo od 13:15 hod. do 15:45 hod. priznal
odmenu za každé začaté dve hodiny, t.j. 2 x 88,- Eur podľa § 13a ods. 1 písm. d) vyhlášky, avšak režijný
paušál priznal iba raz vo výške 8,58 Eur, keďže išlo iba o jeden úkon právnej služby, pričom podľa §16 ods. 3 vyhlášky patrí právnemu zástupcovi žalovanej iba jeden režijný paušál za jeden úkon právnej
služby.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.