Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 7. december 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/306/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1210224352
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1210224352.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a sudcov

Mgr. Štefana Zelenáka a JUDr. Miroslavy Janečkovej v právnej veci žalobcu Národný holdingový fond
s.r.o., Karadžičova 2, Bratislava IČO: 31 384 943, práv. zast. ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA Borec &
Bohunský, Kozia 20, Bratislava, proti žalovanému Fond Seed Capital, k.s., Nevädzová 5, Bratislava,
IČO: 36 653 012, práv. zast. BDM Legal s.r.o., Tallerova 4, Bratislava, za účasti vedľajšieho účastníka
do 30.6.2016: FUNDS MANAGERS, a.s., Cukrovarská 26, Trebišov, IČO: 36 288 501, práv. zast. BDM
Legal s.r.o., Tallerova 4, Bratislava, o zrušenie účasti spoločníka v spoločnosti a o odvolaní žalovaného a
vedľajšieho účastníka proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č.k. 25Cb/291/2010-1196

zo dňa 14.4.2015, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č.k. 25Cb/291/2010-1196
zo dňa 14.4.2015 p o t v r d z u j e .

Žalobcovi priznáva plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zrušil účasť žalobcu ako spoločníka v spoločnosti
žalovaného ku dňu právoplatnosti rozsudku. Súčasne rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť
žalobcovi náhradu trov konania v sume 165,50 EUR ako aj náhradu trov právneho zastúpenia k

rukám právneho zástupcu žalobcu v sume 1.927,99 EUR do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
V odôvodnení uviedol, že žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 3.11.2010 domáhal zrušenia
svojej účasti ako spoločníka v spoločnosti žalovaného. Návrh odôvodnil tým, že dňa 27.6.2006 bola
medzi žalobcom ako komanditistom vedľajším účastníkom ako komplementárom uzavretá spoločenská
zmluva o založení komanditnej spoločnosti s obchodným menom Fond Seed Capital, k.s. (ďalej
ako „Spoločnosť“). Spoločnosť bola zapísaná do obchodného registra vedeného Okresným súdom v
Bratislave I dňa 14.7.2006.

2. V návrhu uviedol, že spoločnosť je správcom fondu Fond Seed Capital, ktorého prostriedky sú
určené na podporu vzniku a rozvoja malých a stredných podnikov so sídlom v Slovenskej republike.
Fond Seed Capital je jedným z fondov založených Národnou agentúrou pre podporu rozvoja malého
a stredného podnikania prostredníctvom žalobcu ako komanditistu, ktorý vložil do Spoločnosti vklad
vo výške 13.277.567,549625 EUR, pričom na základe spoločenskej zmluvy Spoločnosti prislúcha
navrhovateľovi ako komanditistovi Spoločnosti 99 % podiel na Spoločnosti. Prostriedky vkladu žalobcu

do Spoločnosti pochádzajú z vkladu, ktoré vložila Slovenská republika prostredníctvom Ministerstva
hospodárstva SR do Národnej agentúra pre podporu rozvoja malého a stredného podnikania a tá,
ako jediný spoločník žalobcu, ich vložila do žalobcu. Prostriedky vkladu žalobcu sú teda štátnymi
prostriedkami, a preto ich vynakladanie a hospodárenie s nimi Spoločnosťou, podlieha striktnej kontroležalobcu. Komplementár je štatutárnym orgánom Spoločnosti, pričom na základe spoločenskej zmluvy
Spoločnosti prislúcha komplementárovi ako spoločníkovi Spoločnosti 1 % podiel na Spoločnosti. Okrem
funkcie štatutárneho orgánu vykonáva komplementár aj zmluvnú funkciu manažéra fondu na základe

zmluvy o poskytovaní služieb v oblasti riadenia fondu uzavretej dňa 17.7.2006 medzi Spoločnosťou
ako správcom fondu a komplementárom ako manažérom fondu. Spoločnosť je poskytovateľom
prostriedkov z Fond Seed Capital vo forme rizikového kapitálu, cez investovanie do vlastného
imania portfóliových spoločností. Forma financovania môže byť doplnená aj poskytnutím úveru.
Pravidlom investovania spoločnosti do portfóliových spoločností je schválenie príslušného investičného

návrhu investičným výborom Spoločnosti zriadeným na základe spoločenskej zmluvy Spoločnosti.
Schválenie investičného návrhu investičným výborom Spoločnosti stanovuje podstatné podmienky
investície Spoločnosti do portfóliovej spoločnosti ako aj podmienky následného vystúpenia Spoločnosti z
portfóliovej spoločnosti. Tento proces má zabezpečiť efektívne a účelové využívanie prostriedkov fondu
a stanovenie podmienok investícií má zabrániť akémukoľvek nevýhodnému alebo nezabezpečenému
investovaniu prostriedkov z fondu zo strany Spoločnosti. Ďalej uviedol, že v zmysle spoločenskej

zmluvy Spoločnosti v platnom znení, vyplývajú komplementárovi viaceré povinnosti, medzi ktoré okrem
iného patria povinnosti podľa odseku VIII.7 spoločenskej zmluvy spoločnosti - povinnosť rešpektovať
rozhodnutia zhromaždenia spoločníkov a plniť povinnosti vyplývajúce z týchto rozhodnutí a povinnosť
zdržať sa akéhokoľvek konania znemožňujúceho alebo sťažujúceho efektívnu hospodársku činnosť
spoločnosti alebo konania spôsobilého poškodiť alebo ohroziť dobré meno spoločnosti. Žalobca v

mesiacoch január a február 2010 uskutočnil právnu a finančnú kontrolu Spoločnosti. Na základe
výsledkov tejto finančnej kontroly Spoločnosti boli zistené viaceré porušenia spoločenskej zmluvy
Spoločnosti zo strany komplementára, pričom tieto porušenia, resp. nedostatky, sú zhrnuté v správe o
finančnej kontrole pripravenej advokátskou kanceláriou Hamala Kluch Víglaský s.r.o. a spoločnosťou
EKIS AUDIT, spol. s r.o. Na základe výsledkov tejto právnej a finančnej kontroly Spoločnosti bolo zistené,

že komplementár opakovane a podstatným spôsobom porušoval spoločenskú zmluvu Spoločnosti, a to
najmä v nasledovných prípadoch:
- na valnom zhromaždení portfóliovej spoločnosti LIPTOVSKA, s.r.o. dňa 18.7.2008 komplementár
v mene Spoločnosti hlasoval za schválenie uzatvorenia zmluvy o pôžičke medzi spoločnosťou
LIPTOVSKA, s.r.o. ako veriteľom a spoločnosťou Výskumný ústav riadenia hodnoty podniku a súdneho

inžinierstva, a.s., IČO: 35 843 209 (ďalej „VÚRHPSI“) vo výške 331.939,19 EUR (10.000.000,- Sk)
s úrokom 5 % a s končenou splatnosťou 30.9.2008. Dňa 19.07.2008 bola uzatvorená predmetná
zmluva o pôžičke so spoločnosťou VÚRHPSI s tým rozdielom, že pôžička bola poskytnutá iba vo
výške 265.551,35 EUR (8.000.000,- Sk). Pôžička bola splatná 15.11.2009 po tom ako bola zmluva
o pôžičke v tomto ohľade zmenená troma dodatkami. Dodatok č. 3 k zmluve o pôžičke medzi

LIPTOVSKA, s.r.o. a VÚRHPSI, ktorého predmetom bolo predĺženie splatnosti pôžičky, bol schválený
na valnom zhromaždení LIPTOVSKA, s.r.o. dňa 31.8.2009, pričom zo zápisnice z tohto valného
zhromaždenia vyplýva, že komplementár v mene Spoločnosti opäť hlasoval za schválenie Dodatku
č. 3 k zmluve o pôžičke. Podľa predloženého investičného návrhu by spoločnosť VÚRHPSI mala byť
ovládaná pánom I.. T. Y. a jeho manželkou, ktorí sú ostatnými spoločníkmi portfóliovej spoločnosti

LIPTOVSKA, s.r.o. Hlasovanie komplementára v mene Spoločnosti za schválenie uzatvorenia takejto
zmluvy o pôžičke (valné zhromaždenie dňa 18.7.2008) a predĺženie jej splatnosti (valné zhromaždenie
dňa 31.8.2009), je v rozpore s investičným návrhom schváleným investičným výborom Spoločnosti.
Podľa investičného návrhu zo dňa 2.6.2008, schváleného investičným výborom Spoločnosti, cieľom
projektu LIPTOVSKA, s.r.o. je „vybudovať firmu na spaľovanie slamy a následne výrobu a predaj

tepla pre obyvateľov a organizácie mesta Trenčín“ (viď „Zhrnutie projektu“ na str. 3 investičného
návrhu). Zdroje financovania, poskytnuté navrhovateľom, boli účelovo viazané na nákup technológie,
ako je to uvedené v tabuľke v časti „Terajšie a navrhované financovanie“ na strane 2 investičného
návrhu. Na základe schválenia poskytnutia pôžičky spoločnosti VÚRHPSI došlo zo strany portfóliovej
spoločnosti LIPTOVSKA, s.r.o. k využitiu poskytnutých prostriedkov v rozpore s účelom, na ktorý boli

takéto prostriedky poskytnuté. Ako to vyplýva zo samotného najvšeobecnejšieho princípu fondu Fond
Seed Capital, finančné prostriedky poskytované portfóliovým spoločnostiam sú poskytované výlučne za
účelom ich použitia na rozvoj podnikania. Bez ohľadu na možnú argumentáciu ohľadom výhodnosti,
resp. nevýhodnosti takéhoto použitia poskytnutých peňažných prostriedkov, ide o porušenie účelu, na
ktorý bola Spoločnosť založená a komplementár takéto porušenie spôsobil. V konečnom dôsledku išlo

o vynaloženie štátnych prostriedkov v rozpore s účelom, na ktorý boli určené. Konanie komplementára,
konkrétne jeho hlasovanie na valnom zhromaždení spoločnosti LIPTOVSKA, s.r.o. dňa 18.7.2008
v mene Spoločnosti za poskytnutie pôžičky spoločnosti VÚRHPSI a dňa 31.8.2009 za predĺženie
splatnosti pôžičky, t.j. v rozpore s účelom využitia zdrojov financovania (poskytnutých Spoločnosťou),určeným v schválenom investičnom návrhu, predstavuje podstatné porušenie spoločenskej zmluvy
Spoločnosti, najmä povinnosti zdržať sa akéhokoľvek konania znemožňujúceho alebo sťažujúceho
efektívnu hospodársku činnosť Spoločnosti alebo konania spôsobilého poškodiť alebo ohroziť dobré

meno Spoločnosti.
- na valnom zhromaždení portfóliovej spoločnosti BLUE SKY MINING, s.r.o. dňa 14.5.2009
komplementár v mene Spoločnosti hlasoval za schválenie nasledovných uznesení (okrem iných):
a) schválenie riadnej individuálnej účtovnej závierky za rok 2008 s hospodárskym výsledkom - strata
47.334,53 EUR (1.426.000,- Sk),

b) rozhodnutie o uzatvorení zmluvy o pôžičke medzi spoločnosťou BLUE SKY MINING, s.r.o. ako
veriteľom a spoločnosťou S.P.A. Development, s.r.o., IČO: 35 952 750 ako dlžníkom na pôžičku vo
výške 132.775,68 EUR (4.000.000,- Sk) s úrokom 4 % p.a. a so splatnosťou 11 mesiacov od poskytnutia
pôžičky,
c)rozhodnutieouzatvorenízmluvyopôžičkemedzispoločnosťouBLUESKYMINIG,s.r.o.akoveriteľom
aspoločnosťouKRUŠGEO.SK,s.r.o.IČO:36597228akodlžníkomnapôžičkuvovýške16.596,96EUR

(500.000,- Sk) (úrok a ani termín splatnosti sa v uznesení nenachádza). Hlasovanie komplementára
v mene Spoločnosti za schválenie uzatvorenia takýchto zmlúv o pôžičke je v rozpore s investičným
návrhomschválenýminvestičnýmvýboromSpoločnosti,pričomnazákladetakéhotoschváleniadošlozo
strany portfóliovej spoločnosti BLUE SKY MINING, s.r.o. k využitiu poskytnutých prostriedkov v rozpore
s účelom, na ktorý boli takéto prostriedky poskytnuté. Účelom využitia finančných zdrojov (investície) od

Spoločnosti podľa investičného návrhu, bolo „zabezpečenie financovania rekonštrukcie prevádzkových
priestorov a nákup strojového vybavenia pre svoj zámer. Predmetom činnosti bude prenájom ťažobných
strojovaposkytovaniesúvisiacichslužiebvoblastibanskéhopriemyslu“(viďčasť„Terajšieanavrhované
financovanie“ na 2. strane investičného návrhu BLUE SKY MINING, s.r.o. z 2.6.2008). Takýto rozpor
je zrejmý aj s prihliadnutím na skutočnosť, že spoločnosť BLUE SKY MINING, s.r.o. na predmetnom

valnom zhromaždení schválila hospodárky výsledok - strata vo výške 47.334,53 EUR (1.426.000,-
Sk). Ako vyplýva zo samotného najvšeobecnejšieho princípu fondu Fond Seed Capital, finančné
prostriedky poskytované portfóliovým spoločnostiam, sú poskytované výlučne za účelom ich použitia
na rozvoj podnikania. Bez ohľadu na možnú argumentáciu ohľadom výhodnosti resp. nevýhodnosti
takéhoto použitia poskytnutých peňažných prostriedkov, ide o porušenie účelu, na ktorý bola Spoločnosť

založená a komplementár takéto porušenie spôsobil. V konečnom dôsledku išlo o vynaloženie štátnych
prostriedkov v rozpore s účelom, na ktorý boli určené. Konanie komplementára, konkrétne jeho
hlasovanie na valnom zhromaždení spoločnosti BLUE SKY MINING, s.r.o. v mene Spoločnosti za
poskytnutie pôžičky spoločnostiam S.P.A. Development, s.r.o. a KTUŠGEO.SK. s.r.o., t.j v rozpore s
účelom využitia zdrojov financovania (poskytnutých Spoločnosťou), určeným v schválenom investičnom

návrhu, predstavuje podstatné porušenie spoločenskej zmluvy Spoločnosti, najmä povinnosti zdržať sa
akéhokoľvek konania znemožňujúceho alebo sťažujúceho efektívnu hospodársku činnosť Spoločnosti
alebo konania spôsobilého poškodiť alebo ohroziť dobré meno Spoločnosti.
- na základe finančnej kontroly Spoločnosti bolo zistené, že dňa 27.1.2010 bola uzatvorená zmluva o
prevode obchodného podielu medzi Spoločnosťou ako prevodcom a pánom B. W. ako nadobúdateľom.

Na základe tejto zmluvy Spoločnosť previedla svoj celý obchodný podiel v portfóliovej spoločnosti
BLUE SKY MINING, s.r.o. na pána B. W. za odplatu vo výške 339.361,24 EUR (10.223.596,72
Sk), ktorú je pán B. W. povinný zaplatiť v dvoch splátkach a to nasledovne: a)1. splátka vo výške
98.021,30 EUR (2.952.989,68 Sk) do 30.4.2010, a b) 2. splátka vo výške 241.339,94 EUR (7.270.607,03
Sk) do 30.11.2010. Podľa investičného návrhu bola dohodnutá cena za výstup (exit) Spoločnosti

z portfóliovej spoločnosti BLUE SKY MINING, s.r.o. vo výške 432.390,63 EUR (13.026.200,- Sk),
pričom táto mal byť splatená v troch nerovnomerných splátkach na konci 3., 4. a 5. roku investície
(viď časť „B) Majetková účasť spoločnosti Fondu Seed Capital, k.s. v novo vytvorenej spoločnosti“
na str. 3 investičného návrhu BLUE SKY MINING). Realizovaný výstup spoločnosti z portfóliovej
spoločnosti BLUE SKY MINING, s.r.o. je v podstatnom rozpore so schváleným investičným návrhom a

predstavuje ukrátenie návratnosti peňažných prostriedkov v prospech spoločnosti vo výške 93.029,39
EUR. Bez ohľadu možnú argumentáciu okolnosti výstupu spoločnosti z portfóliovej spoločnosti BLUE
SKY MINING, s.r.o. ide o podstatné porušenie schváleného investičného návrhu a komplementár
takéto porušenie spôsobil. Konanie komplementára, konkrétne uzavretie takej zmluvy o prevode
obchodného podielu v mene Spoločnosti s p. B. W. dňa 27.1.2010, ktorá je v rozpore so schváleným

investičným návrhom, predstavuje podstatné porušenie spoločenskej zmluvy Spoločnosti, najmä
povinnosti zdržať sa akéhokoľvek konania znemožňujúceho alebo sťažujúceho efektívnu hospodársku
činnosť Spoločnosti alebo konania spôsobilého poškodiť alebo ohroziť dobré meno Spoločnosti.- na valnom zhromaždení portfóliovej spoločnosti Martens - CWT, s.r.o. dňa 29.3.2007 komplementár
v mene Spoločnosti hlasoval za schválenie uzatvorenia zmluvy o pôžičke medzi spoločnosťou Martens
- CWT, s.r.o. ako veriteľom a spoločníkom tejto spoločnosti pánom L. B. vo výške 14.937,26 EUR

(450.000,- Sk). Hlasovanie komplementára v mene Spoločnosti za schválenie uzatvorenia takejto
zmluvy, je v rozpore s investičným návrhom schváleným investičným výborom Spoločnosti, pričom na
základe takéhoto schválenia došlo zo strany portfóliovej spoločnosti Martens - CWT, s.r.o. k využitiu
poskytnutých prostriedkov v rozpore s účelom, na ktorý boli takéto prostriedky poskytnuté. Ako vyplýva
zo samotného najvšeobecnejšieho princípu fondu Fond Seed Capital, finančné prostriedky poskytované

portfóliovým spoločnostiam sú poskytované výlučne za účelom ich použitia na rozvoj podnikania.
Bez ohľadu na možnú argumentáciu ohľadom výhodnosti, resp. nevýhodnosti takéhoto použitia
poskytnutých peňažných prostriedkov, ide o porušenie účelu, na ktorý bola Spoločnosť založená a
komplementártakétoporušeniespôsobil.Vkonečnomdôsledkuišloovynaloženieštátnychprostriedkov
v rozpore s účelom, na ktorý boli určené. Konanie komplementára predstavuje podstatné porušenie
spoločenskej zmluvy Spoločnosti, najmä povinnosti zdržať sa akéhokoľvek konania znemožňujúceho

alebo sťažujúceho efektívnu hospodársku činnosť Spoločnosti alebo konania spôsobilého poškodiť
alebo ohroziť dobré meno Spoločnosti.
- na základe finančnej kontroly Spoločnosti bolo zistené, že dňa 4.11.2009 bola uzatvorená zmluva o
odplatnom prevode cenných papierov kúpou medzi Spoločnosťou ako prevodcom a spoločnosťou Direct
Marketing, a.s. ako nadobúdateľom. Na základe tejto zmluvy Spoločnosť previedla všetky svoje akcie

v portfóliovej spoločnosti Slovak Mail Services, a.s. na spoločnosť Direct Marketing, a.s. za odplatu vo
výške 155.077,33 EUR (4.671.859,64 Sk), ktorú je spoločnosť Direct Marketing povinná zaplatiť v dvoch
splátkach a to nasledovne: a) 1.splátka vo výške 111.181,17 EUR (3.349.443,92 Sk) v deň uzatvorenia
zmluvy, a b) 2. splátka vo výške 43.896,16 EUR (1.322.415,72Sk) do 28.2.2014. V predloženej
dokumentáciisanachádzazmluvaoúvereč.13zodňa4.11.2009,nazákladektorejSpoločnosťposkytla

portfóliovej spoločnosti Slovak Mail Services, a.s. úver vo výške 265.551,35 EUR (8.000.000,- Sk) s
úrokovou sadzbou 5 % p.a., pričom k úplnému splateniu úveru by malo dôjsť 28.02.2014. Úver je
zabezpečený vlastnou zmenkou vydanou spoločnosťou Direct Marketing, a.s.
- podľa údajov elektronického obchodného registra bol ku dňu 23.1.2010 do údajov obchodného registra
zapísaný vstup spoločnosti Slovak Mail Services, a.s. do likvidácie. Realizovaný výstup Spoločnosti

z portfóliovej spoločnosti Slovak Mail Services, a.s. je v podstatnom rozpore so spôsobom výstupu
Spoločnosti schváleným investičným výborom Spoločnosti na jeho 54. zasadnutí. Investičný výbor na
svojom 54. zasadnutí schválil návrh Ing. Vladimíra Valenta (člena investičného výboru), podľa ktorého
na výstup Spoločnosti z portfóliovej spoločnosti Slovak Mail Services, a.s. mal realizovať jednak formou
predaja akcií spoločnosti na spoločnosť Direct Marketing, a.s. za odplatu vo výške 111.181,17 EUR

(3.349.443,92 Sk) a jednak formou splatenia úveru vo výške 248.954,39 EUR (7.500.000,- Sk) s úrokom
11 % p.a., pričom úver mal byť zabezpečený vlastnou zmenkou vydanou spoločnosťou Direct Marketing,
a.s. s ručením spoločnosťou Cromwell a.s. Z uvedeného bezpochyby vyplýva, že skutočný výstup
Spoločnosti z portfóliovej spoločnosti Slovak Mail Services, a.s. prebiehal za odlišných podmienok, ako
ich schválil investičný výbor na svojom 54. zasadnutí (iná výška odplaty za prevod akcií Slovak Mail

Services, a.s., rozdielna výška úveru a úročenia, absencia ručenia (avalovania) zmenky spoločnosťou
Cromwell, a.s.). Bez ohľadu na možnú argumentáciu okolnosti výstupu Spoločnosti z portfóliovej
spoločnosti Slovak Mail Services, a.s. ide o podstatné porušenie schváleného investičného návrhu a
komplementártakétoporušeniespôsobil.Vkonečnomdôsledkuišloovynaloženieštátnychprostriedkov
v rozpore s účelom, na ktorý boli určené. Konanie komplementára predstavuje podstatné porušenie

spoločenskej zmluvy Spoločnosti, najmä povinnosti zdržať sa akéhokoľvek konania znemožňujúceho
alebo sťažujúceho efektívnu hospodársku činnosť Spoločnosti alebo konania spôsobilého poškodiť
alebo ohroziť dobré meno Spoločnosti.
- na základe finančnej kontroly Spoločnosti boli zistené ďalšie porušenia povinností komplementára
vyplývajúce zo spoločenskej zmluvy. Tieto porušenia sú zosumarizované v správe o finančnej kontrole

pripravenej advokátkou kanceláriou Hamala Kluch Víglaský s.r.o. a spoločnosťou EKIS AUDIT, spol. s
r.o.. Pri zhrnutí týchto porušení je zrejmé, že komplementár sa dopustil podstatného a opakovaného
porušovania spoločenskej zmluvy a znemožnil alebo sťažil svojím konaním efektívnu hospodársku
činnosť Spoločnosti a dopustil sa konania spôsobilého poškodiť alebo ohroziť dobré meno Spoločnosti.
Po uskutočnení finančnej kontroly Spoločnosti a zistení jednotlivých porušení, dňa 15.3.2010 vyzval

navrhovateľ komplementára a Spoločnosť aby sa vyjadrili k záverom a porušeniam zisteným počas
uskutočnenej finančnej kontroly a zabezpečili ich odstránenie a/alebo nápravu, a to v lehote do 30 dní
od doručenia tejto výzvy. Dňa 20.4.2010 komplementár doručil navrhovateľovi vyjadrenie k záverom
a porušeniam zisteným počas uskutočnenej finančnej kontroly, pričom pri niektorých porušeniachpredložil návrh na odstránenie alebo nápravu. Prílohou tohto vyjadrenia komplementára je aj správa
advokátskej kancelárie SVITOK a spol., s r.o. o právnom audite z 15.4.2010, ktorú si objednal
komplementár za účelom posúdenia a preverenia záverov finančnej a právnej kontroly navrhovateľa.

Právne významnou skutočnosťou v tomto ohľade je, že v správe advokátskej kancelárie SVITOK a
spol. s r.o. (objednanej komplementárom) sa nachádzajú závery totožné s tvrdeniami navrhovateľa,
prezentovanýmivtomtonávrhu.Konkrétnevbode1.ods.1.1správy,týkajúcejsaportfóliovejspoločnosti
Martens - CWT, s.r.o. je uvedené, že „Schválený investičný návrh v účele financovania neuvádza
možnosť použitia finančných prostriedkov poskytnutých FSC po poskytovanie pôžičiek tretím osobám.

Poskytnutie pôžičky je teda v rozpore so schváleným účelom použitia finančných prostriedkov FSC“,
v bode 3 správy, týkajúcom sa portfóliovej spoločnosti Slovak Mail Services s.r.o. je uvedené, že
„Výstup FSC zo Spoločnosti je realizovaný v rozpore s výstupom schváleným investičným výborom“,
v bode 7. ods. 7.2 správy, týkajúcom sa portfóliovej spoločnosti LIPTOVSKA, s.r.o. je uvedené, že
„Schválený investičný návrh v účele financovania neuvádza možnosť použitia finančných prostriedkov
poskytnutých FSC na poskytovanie pôžičiek tretím osobám. Poskytnutie pôžičky je teda v rozpore

so schváleným účelom použitia finančných prostriedkov FSC.“, v bode 10. správy, týkajúcom sa
portfóliovej spoločnosti BLUE SKY MINING s.r.o., je v ods. 10.2 uvedené, že „Výstup FSC zo
Spoločnosti je realizovaný v rozpore s výstupom schváleným investičným výborom“ a v ods. 11.3 je
uvedené, že „Schválený investičný návrh v účele financovania neuvádza možnosť použitia finančných
prostriedkov poskytnutých FSC na poskytovanie pôžičiek tretím osobám. Poskytnutie pôžičky je teda

v rozpore so schváleným účelom použitia finančných prostriedkov FSC.“ Z uvedeného vyplýva, že dva
vzájomne nezávislé právne posúdenia konania komplementára (správa o právnej analýze advokátskej
kancelárie Hamala Kluch Víglaský a správa advokátskej kancelárie SVITOK a spol. s r.o.) viedli k
rovnakým záverom, t.j. že komplementár svojím konaním v mene Spoločnosti postupoval v rozpore so
schválenými investičnými návrhmi. Napriek výzve žalobcu nebolo zjednané odstránenie alebo náprava

porušení povinností komplementára uvedených v tomto návrhu. Postup komplementára v rozpore
so chválenými investičnými návrhmi investičným výborom Spoločnosti, považuje za zneužívanie práv
komplementára v Spoločnosti. Konkrétne, ide o zneužitie zákonného práva komplementára konať
v mene spoločnosti a obchodne ju viesť, čo je právo zverené komplementárovi ustanovením § 97
ods. 1 a § 101 ods. 1 Obchodného zákonníka. Realizácia predmetného práva komplementárom

nesmie byť v žiadnom prípade svojvoľná; komplementár musí taktiež rešpektovať povahu a význam
fondu Fond Seed Capital, ktorý nie je zriadený na účel voľnej dispozície s prostriedkami, v ňom
vloženými, Spoločnosťou zastúpenou komplementárom. V návrhu tiež zdôraznil, že komplementár si
musí uvedomiť (avšak neuvedomuje si), že nakladá prakticky s prostriedkami štátu, ktoré sú účelovo
viazané a s ktorými nemožno robiť úkony podľa svojho momentálneho presvedčenia, ale výlučne a

striktne ich využívať na účel, na ktorý sú určené. Práve investičný výbor a jeho rozhodnutia sú zárukou
takého nakladania s prostriedkami Spoločnosti, vloženými do spoločnosti žalobcom, ktoré splní účel/
cieľ založenia Spoločnosti, vyjadrený v čl. II. ods. II.1 spoločenskej zmluvy Spoločnosti:“...s cieľom
podpory malého a stredného podnikania v Slovenskej republike“. Neuvážené a svojvoľné nakladanie s
investičnými prostriedkami Spoločnosti, môže mať za následok zbytočné míňanie týchto prostriedkov

na sporné obchody s neistým výsledkom. Personálne zloženie investičného výboru, vyjadrené v č.l.
XIII. ods. XIII.1 spoločenskej zmluvy Spoločnosti: „Členmi investičného výboru sú členovia investičného
výboru komanditistu, spoločnosti Fond fondov s.r.o.“ (t.j. investičný výbor je zložený zo zástupcov
žalobcu), je garanciou odbornosti pri posudzovaní investičných zámerov a zároveň je nástrojom určitej
prvotnej „kontroly“ použitia investičných prostriedkov Fond Seed Capital. Keď však komplementár

sústavne postupuje v rozpore s rozhodnutiami investičného výboru, t.j. schválenými investičnými
návrhmi, postavenie žalobcu v rámci Spoločnosti sa tým redukuje na akéhosi finančného „darcu“,
ktorého prostriedky (vynaložené štátom) prakticky spravuje iný subjekt (komplementár), postupujúci
v rozpore s úpravou spoločenskej zmluvy Spoločnosti, pričom žalobca stráca akúkoľvek právnu a
faktickú možnosť ovplyvňovania ich racionálneho a účelového využívania. Vzhľadom na záujem žalobcu

o účelnú a efektívnu hospodársku činnosť Spoločnosti, uskutočnil viacero úkonov smerujúcich k
zmene spôsobu fungovania hospodárskej činnosti. Aj napriek tomu, že žalobca má ako komanditista
99 % podiel na spoločnosti, úkonmi komplementára a výkonom práv komplementára je žalobcovi
znemožnené akýmkoľvek spôsobom ovplyvňovať činnosť komplementára a tak aj činnosť Spoločnosti.
Práve pre početné porušenia zistené počas finančnej kontroly spoločnosti, má za to, že komplementár

ako spoločník Spoločnosti, ako štatutárny orgán Spoločnosti a zároveň aj ako zmluvný manažér
fondu na základe zmluvy o poskytovaní služieb v oblasti riadenia fondu, nezabezpečuje efektívny a
hospodársky chod Spoločnosti a nehľadí na najlepšie záujmy Spoločnosti a jej dobré meno. Tento jeho
názor je podporený aj skutočnosťou, že ako dôsledok konania komplementára dosiahla Spoločnosťza hospodársky rok 2009 hospodársky výsledok - stratu vo výške 617.573,16 EUR, ako vyplýva
zo správy audítora o overení ročnej účtovnej závierky k 31.12.2009. Vzhľadom na tieto skutočnosti,
preukázal záujem, aby Spoločnosť odstúpila od zmluvy o poskytovaní služieb v oblasti riadenia

fondu zo dňa 17.7.2006 a aby táto činnosť bola zverená zodpovednejšiemu manažérovi fondu. V
zmysle znenia zmluvy o poskytovaní služieb v oblasti riadenia fondu, sú splnené podmienky na
odstúpenie Spoločnosti od tejto zmluvy, avšak takéto odstúpenie musí najskôr schváliť zhromaždenie
spoločníkov Spoločnosti. Na zhromaždení spoločníkov Spoločnosti konanom dňa 15.6.2010 predložil
návrh na schválenie odstúpenia Spoločnosti od tejto zmluvy spolu s príslušnou argumentáciou, avšak

komplementár hlasoval proti takémuto uzneseniu zhromaždenia spoločníkov, čím zabránil Spoločnosti
účinne odstúpiť od zmluvy o poskytovaní služieb v oblasti riadenia fondu. Zároveň na tomto zhromaždení
spoločníkov Spoločnosti navrhol zníženie základného imania o čiastku, ktorá predstavuje voľnú a
nepoužitú časť vkladu navrhovateľa ako komanditistu do spoločnosti, aby si tým zabezpečil ochranu
investícií, ktoré vložil do Spoločnosti, a ktoré sú v správe Spoločnosti, v mene ktorej koná bez
obmedzenia komplementár. Komplementár takisto hlasoval proti takémuto uzneseniu, čím umožnil sám

sebe i naďalej svojvoľne disponovať s prostriedkami, ktoré vložil do spoločnosti prakticky štát. Medzi
ďalšie snahy žalobcu zabezpečiť efektívnejšiu kontrolu hospodárenia Spoločnosti uvádza najmä jeho
snahu o odvolanie existujúceho prokuristu Spoločnosti (Ing. D.) a vymenovanie nového prokuristu
navrhovaného žalobcom na zhromaždení spoločníkov zo dňa 28.12.2009, a opätovná snaha o
vymenovanie nového prokuristu navrhovaného žalobcom na predmetom zhromaždení spoločníkov zo

dňa 15.6.2010, čím by sa zabezpečila efektívnejšia kontrola a dosah žalobcu na úkony komplementára
a Spoločnosti. Všetky takéto jeho snahy boli zo strany komplementára ako spoločníka s 1 % podielom
na Spoločnosti, zablokované, a to tak, že komplementár hlasoval proti prijatiu takýchto uznesením
na tomto zhromaždení spoločníkov. Komplementár síce na zhromaždení spoločníkov Spoločnosti dňa
15.6.2010 hlasoval za odvolanie existujúceho prokuristu I.. D., avšak ako štatutárny orgán Spoločnosti

nezabezpečil výmaz prokúry, udelenej I.. D.Á. z obchodného registra. Má za to, že takéto uplatnenie
práv komplementára v zmysle spoločenskej zmluvy Spoločnosti napĺňa skutkovú podstatu zákazu
zneužitia práv spoločníka spoločnosti v zmysle ustanovenia § 56a Obchodného zákonníka a zároveň
je konaním, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi a zásadami poctivého obchodného styku. Zneužitie
práv komplementára ako spoločníka Spoločnosti je možné, v nadväznosti na vyššie uvedené, vidieť

v tom, že komplementár na schôdzi spoločníkov sústavne blokuje (svojím 1 % hlasov) akékoľvek
snahy žalobcu o účelnejšie využívanie prostriedkov štátu. Tým má na mysli vyššie spomenutý pokus o
výmenu zmluvného manažéra fondu Fond Seed Capital, ktorým je v súčasnej dobe komplementár, ktorý
doviedol Spoločnosť k strate za rok 2009 vo výške vyše 600.000,- EUR. Podľa zmluvy o poskytovaní
služieb v oblasti riadenia fondu, uzavretej medzi Spoločnosťou (zastúpenou komplementárom) a

samotnýmkomplementárom,komplementárakomanažérfondupoberáodSpoločnostinemaléfinančné
prostriedky ako odplatu za svoje služby manažéra, ktoré poskytuje tak, že vedie spoločnosť k strate.
Ďalšie zneužitie práv komplementára ako spoločníka Spoločnosti, spočívajúce v komplementárovej
blokácii zníženia základného imania Spoločnosti, je podľa názoru žalobcu len logickým vyústením
jeho nekompetentného riadenia Spoločnosti. V prípade zníženia základného imania o nepoužitú časť

vkladu žalobcu do základného imania Spoločnosti, stratil by komplementár efektívnu možnosť poberať,
ako zmluvný manažér, odplatu prakticky z prostriedkov štátu v nemalej výške, bez ohľadu na to, či
poskytuje služby manažéra fondu (a zároveň či vykonáva svoju pôsobnosť komplementára) riadne
a v súlade so záujmami Spoločnosti. Zároveň by komplementár stratil možnosť doterajšej voľnej
a nekontrolovanej dispozície s predmetnými prostriedkami (o ktoré by sa znížilo základné imanie),

a teda takéto ďalšieho nakladania s nimi, ktoré je v rozpore so schválenými investičnými plánmi.
Zdôraznil, že v prípade komanditnej spoločnosti nemožno oddeľovať povinnosti spoločníka, ktorý
je komplementárom, od povinností štatutárneho orgánu, nakoľko štatutárnym orgánom komanditnej
spoločnosti je práve komplementár, ktorému z ustanovenia § 97 ods. 1 Obchodného zákonníka vyplýva
výlučné oprávnenie na obchodné vedenie komanditnej spoločnosti. Akékoľvek porušenie povinností

štatutárneho orgánu podľa spoločenskej zmluvy komanditnej spoločnosti je teda zároveň porušením
povinností komplementára ako spoločníka komanditnej spoločnosti. Podľa ust. čl. XI. ods. XI.3 písm.
f) a g) spoločenskej zmluvy Spoločnosti, štatutárny orgán (komplementár) má povinnosť (v rámci
obchodného vedenia Spoločnosti) vykonávať uznesenia zhromaždenia spoločníkov a rozhodnutia
investičného výboru. Z predložených dôkazov vyplýva, že komplementár porušil svoju povinnosť

podľa ust. čl. XI ods. XI.3 písm. f) spoločenskej zmluvy, keďže nevykonal uznesenie zhromaždenia
spoločníkov č. 6/VI/2010 prijaté dňa 15.6.2010 o odvolaní prokúry Ing. I. D., pretože nezabezpečil
výmaz uvedenej prokúry z obchodného registra. Z predložených dôkazov tiež bezpochyby vyplýva, že
komplementáropakovaneporušilustanoveniač.l.XI.ods.XI.3písm.g)spoločenskejzmluvySpoločnostipretože nevykonal rozhodnutia investičného výboru. Komplementár tiež porušil svoju povinnosť,
stanovenú v čl. XII ods. XII.3 spoločenskej zmluvy Spoločnosti, podľa ktorého „Členovia dozornej
rady majú právo požadovať od štatutárneho orgánu informácie a vysvetlenia o všetkých záležitostiach

spoločnosti a nahliadať do všetkých obchodných a účtovných kníh a iných dokladov spoločnosti“.
Listom zo dňa 8.7.2010 požiadal Mgr. I.. F. C., predseda dozornej rady Spoločnosti, komplementára o
nahliadnutie do dokumentácie Spoločnosti, konkrétne do obchodných a účtovných kníh a iných dokladov
Spoločnosti a jej portfóliových spoločností a umožnenie kontroly tam obsiahnutých údajov, vrátane
umožnenia vyhotovenia kópií vybraných dokladov Spoločnosti. Odpoveď komplementára z 8.7.2010

síce obsahovala prejav ochoty, poskytnúť Mgr. Ing. C. súčinnosť a zároveň obsahovala ospravedlnenie
neprítomnosti štatutára komplementára (Ing. L. U.) z dôvodu jeho čerpania dovolenky v dňoch 9.7
až 23.7.2010, avšak táto odpoveď komplementára sa dá považovať iba za jeho formálny postoj.
Komplementár do dnešného dňa neoznámil Mgr. Ing. C., kedy môže do dokumentácie Spoločnosti
nahliadnuť (t.j. kedy bude Ing. L. U., štatutár komplementára prítomný) a vyhotoviť si z nej kópie. Navyše,
žiadosť L.. I.. C. bola komplementárovi doručená dňa 8.7.2010 (prevzatie žiadosti bolo dňa 8.7.2010

potvrdené zo strany komplementára na kópii žiadosti L.. I.. C.) a L.. I.. C. žiada, o umožnenie nahliadnutia
do dokumentácie Spoločnosti „...v pracovných dňoch, počnúc dnešným dňom, t.j. 8.7.2010...“, pričom
Ing. U. mal byť na dovolenie až od 9.7.2010 (do 23.7.2010). Komplementárovi teda nič nebránilo v
umožnení L.. I.. C. nahliadnuť do dokumentácie spoločnosti už dňa 8.7.2010, kedy ešte I.. U. dovolenku
nečerpal, resp. v pracovných dňoch od 24.7.2010, kedy Ing. U. už dovolenku nečerpal.

3. Žalobca v návrhu poukázal na ustanovenie § 93 ods. 2 Obch. zák., podľa ktorého: „Pokiaľ nie
je ďalej ustanovené inak, použijú sa na komanditnú spoločnosť ustanovenia tohto zákona o verejnej
obchodnej spoločnosti a na právne postavenie komanditistu ustanovenia a spoločnosti s ručením
obmedzeným“. Keďže žalobca je komanditistom v Spoločnosti a v Obchodnom zákonníku nie je inak

ustanovené, na jeho (a výlučne na jeho) právne postavenie sa použijú ustanovenia o spoločnosti s
ručením obmedzeným, konkrétne tiež ustanovenie § 148 ods. 1, podľa ktorého: „Spoločník nemôže
zo spoločnosti vystúpiť, môže však navrhnúť, aby súd zrušil jeho účasť v spoločnosti, ak nemožno
od neho spravodlivo požadovať, aby v spoločnosti zotrval“. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti
a predložené dôkazy dospel k záveru, že z dôvodu sústavného zneužívania práv komplementára

ako spoločníka Spoločnosti, opakovaného a podstatného porušenia povinností komplementára podľa
spoločenskej zmluvy Spoločnosti a zásadné a principiálne nezhody medzi spoločníkmi, nie je ďalej
možné od žalobcu naďalej požadovať, aby v Spoločnosti zotrval. Za pravdu mu v tomto smer dáva
i ustálená judikatúra; konkrétne ZSR 62/1996 uvádza: „Súd zruší na návrh spoločníka jeho účasť v
spoločnosti s ručením obmedzený, ak nemožno od neho spravodlivo požadovať, aby v spoločnosti

zotrval. Dôvodom na zrušenie účasti spoločníka môže byť aj okolnosť, že nemohol ovplyvniť činnosť
spoločnosti a v dôsledku konania ostatných spoločníkov dochádzalo k nevýhodnému predaju majetku
spoločnosti a tým aj k ohrozeniu jej riadnej činnosti“. Paralelu citovaného judikátu so skutkovým
stavom, opísaným v tomto návrhu možno nepochybne vidieť v tom, že žalobcu (i keď do základného
imania spoločnosti vložil vyše 99 % jej prostriedkov), nemôže ani prostredníctvom investičného

výboru, či zhromaždení Spoločníkov spoločnosti ovplyvniť činnosť Spoločnosti a v dôsledku konania
komplementára dochádza k nevýhodným investíciám či exitom z portfóliových spoločností, čím sa
ohrozuje nielen činnosť Spoločnosti, ale predovšetkým účel jej existencie.

4. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie prednesmi účastníkov, výsluchom svedkov I.. Q.

Q., I.. L. T., L.. Ľ. W., L.Y.. L. A., I.. L. Q., I.. L. U., oboznámil sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi
obsah spisu, a po takto vykonanom dokazovaní zistil nasledovný skutkový stav veci. Žalobca je
komanditistom v komanditnej spoločnosti žalovaného, ktorá bola založené Spoločenskou zmluvou
komanditnej spoločnosti Fond Seed Capital, k.s. uzavretou dňa 27.6.2006 medzi žalobcom a vedľajším
účastníkomnastranežalovaného.Žalovanýboldoobchodnéhoregistrazapísanýdňa14.7.2006,pričom

výška vkladu žalobcu ako komanditistu predstavovala sumu 13.277.567,549625 EUR, ktorý bol v celom
rozsahu splatený. Dňa 17.7.2006 bola medzi žalovaným ako správcom fondu a vedľajším účastníkom
na strane žalovaného ako manažérom fondu uzavretá Zmluva o poskytovaní služieb v oblasti riadenia
fondu, predmetom ktorej bol záväzok manažéra fondu poskytovať pre správcu fondu od dňa uzavretia
zmluvy služby v oblasti riadenia Fond Seed Capital v rozsahu dohodnutom v článku III. zmluvy a

záväzok žalovaného zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného odmenu za poskytnuté
služby. Zároveň sa manažér fondu zaviazal viesť od uvedenej doby účtovníctvo správcu fondu bez
nároku na odmenu.5. Z predloženého znaleckého posudku číslo 10/2012 zo dňa 10.12.2012 expertízneho a edukačného
inštitútu Bratislavskej akademickej spoločnosti - Paneurópskej univerzity, n.o. - Paneurópskej vysokej
školy vyplýva, že znaleckým skúmaním boli vecne zistené skutočnosti, že v Bratislave dňa 27.3.2006

bola v súlade s § 51 zákona č. 40/64 Zb., Občiansky zákonník, uzavretá medzi Národnou agentúrou pre
rozvoj malého a stredného podnikania (NARMSP), ako „poskytovateľ“ a Seed Capital Company spol. s r.
o. ako „realizátor“ Zmluva o realizovaní Programu rizikového kapitálu a ostatných finančných programov,
ďalej len „Zmluva PRK“, ktorú podpísala tak za stranu žalobcu, ako aj za stranu realizátora tá istá osoba,
Ing. Q. Q., generálny riaditeľ NARMSP a súčasne konateľ spoločnosti Seed Capital Company, spol. s

r. o., ďalej len „SCC, spol. s r. o.“.

6. Spoločnosť Fond fondov, spol. s r.o. bola zameraná na realizáciu uvedeného Programu rizikového
kapitálu. Na túto spoločnosť boli prevedené finančné prostriedky od NARMSP. S týmto krokom vznikli
otázky ohľadne legitímnosti nakladania so štátnymi finančnými prostriedkami zverenými Národnej
agentúre pre malé a stredné podniky. V podmienkach Slovenskej republiky sa všeobecne rizikový

kapitál chápal ako kapitál, ktorý má podporiť podniky, ktoré budú pracovať s progresívnymi know-how,
s progresívnymi technológiami a teda budú vytvárať vyšší podiel pridanej hodnoty a vytvoria nové
progresívne pracovné miesta. S tým sa spája aj väčšie riziko, že nový výrobok neuspeje na trhu alebo
nová technológia neprinesie očakávane vysoké efekty. Preto zrejme bol v celom systéme riadenom
Ministerstvom hospodárstva SR vytvorený inštitút poradcov a investičných výborov, aby sa uvedené

riziká buď vopred minimalizovali už samotným výberom najprogresívnejšieho projektu, alebo s reálnou
možnosťou pri systematickej kontrole, de facto poverencov štátu, včas eliminovali v procese realizácie
vznikajúce riziká. Na základe vtedy známych skúsenosti z rozvinutých krajín, o ktorom je pojednávané v
príslušných kapitolách tohto posudku, bolo možné vybudovať účinný systém výberu z vtedy existujúcich
vyše 70 000 malých a stredných podnikov na Slovensku, tých najvhodnejších pretendentov na

poskytnutie príslušnej časti z takmer 1.600.000.000,- Sk, ktoré mal systém z verejných prostriedkov
k dispozícii. Teda účinný výber podľa doterajších výsledkov činnosti takýchto podnikov, ale najmä
podľa nimi pripravených podnikateľských plánov podľa kvality ich manažmentu, jeho kvalifikačných
predpokladov i manažérskych skúseností s objektivizovaným ocenením predpokladaných, očakávaných
výsledkov. Mohli byť z tak veľkým objemom prostriedkov vytvorené predpoklady pre takto vybrané

podniky realizovať cielené poradenstvo nielen finančné, ale aj technologické (Slovensko malo a má
na to dostatok vysoko kvalifikovaných odborníkov). Boli všetky predpoklady poradenstvo spojiť so
systematickou predikčnou i následnou kontrolou s cieľom včas eliminovať prekážky, ale aj vznikajúce
riziká. Ako banchmark mala byť postavená minimálne 15 % p.a. výnosnosť poskytnutého rizikového
kapitálu s tým, že podniky, ktoré by sa dostali do neúnosného rizika, bolo možné včas pri zabezpečení

návratnosti verejných prostriedkov odpredať príslušný podiel. Znalecké skúmanie však ukázalo pravý
opak: 1. možnosť získať takéto veľmi výhodné štátne prostriedky nebola zodpovednými orgánmi štátu,
ani orgánmi nimi zriadenej agentúry NARMSP, adekvátne potrebám ale i možnostiam, spropagovaná.
Túto skutočnosť dokumentuje veľmi úzky okruh uchádzačov, viď. zápisy investičných výborov. To
len navodzuje podozrenie, že mohlo ísť o zámer vyberať len také blízke spoločnosti, ktoré sú

ochotné zúčastniť sa vopred premysleného a dobre organizované spoločného vytunelovania štátnych
prostriedkov. Podozrenie, že mohlo ísť o organizovanú skupinu potvrdzujú aj mnohonásobne účasti
tých istých osôb v kľúčových pozíciách a systém ich vzájomných „väzieb“. Dobre navrhnutý systém
mal postaviť rozdielne pozície do náročnej vzájomnej kontroly. Veľké podozrenie vyvolávala činnosť
investičných poradcov, ale v danom prípade súčasne komplementára spoločnosti a prakticky pasívny

prístup zástupcov komanditistu. Podozrenie zosilňujú aj zistené skutočnosti o tom, že „vybrané“ podniky
aj za situácie, že vôbec neplnili svoje záväzky voči poskytovateľovi, že neplnili plány, na základe
ktorých prostriedky dostali, že mali často katastrofálne výsledky hospodárenia, dostávali opakovane
ďalšie prostriedky, ba boli i také podniky, ktoré aj keď nedosahovali potrebné výsledky, dostali súčasne
príspevky od viacerých fondov, teda prostriedky, ktorých vlastníkom a správcom boli v konečnom

dôsledku orgány štátu. 2. absentovala systematická, vecná a náročná (vzhľadom na možnú rizikovosť)
kontrola prijímateľov prostriedkov. Aj napriek tomu tí, ktorí mali dohliadať, si vyinkasovali, možno
konštatovať, že vo vzťahu k plneniu svojich povinností a ich dôsledkov, neoprávnene vysoké odmeny, 3.
absentovala systematická, vecná a náročná (vzhľadom na možnú rizikovosť) kontrola vysoko platených
„kontrolórov“atopocelejvertikáleriadeniaažpozodpovednýchpracovníkovMinisterstvahospodárstva,

4. v predložených dokumentoch znalci nenašli zodpovedného pracovníka MF a MH, ktorému by boli
pred podpisovaním na preskúmanie základné zmluvy, ktoré de facto i de jure takéto konanie svojimi
právnymi formuláciami umožňovali, alebo toho, ktorý by pri následnej kontrole na základe viditeľne zlých
čiastočných výsledkov navrhoval ich korekciu. To len navodzuje podozrenie, že už pri ich formuláciimohloísťovopredpremyslenýzámer,abysaumožniloauľahčilodefactonekontrolovateľnétunelovanie
verejných prostriedkov. To len rozširuje teoreticky predpokladaný okruh osôb, ktoré mohli fungovať
ako organizovaná skupina. Na základe skúmania znalecký posudok uviedol, že hlavné príčiny toho,

že znalecké skúmanie nevyvrátilo, ba naopak dokumentovalo podozrenie vyšetrovateľa že: „osoba
oprávnená konať v mene Národnej agentúry pre rozvoj malého a stredného podnikania, Miletičova č.
23, Bratislava, IČO: 30 845 301 ( ďalej len „NARMSP“), a zároveň v postavení konateľa obchodnej
spoločnosti Fond fondov, s.r.o., Nevädzová č. 5, 821 03 Bratislava, IČO: 31 384 943 (ďalej len „Fond
fondov, s.r.o.“), ktorej 100 % tným spoločníkom je NARMSP, v súvislosti s realizovaním „Programu

rizikového kapitálu“, schváleného dňa 28.6.2006 Správnou radou NARMSP na základe Memoranda
o porozumení zo dňa 30.6.2005, uzavretého medzi zástupcami Európskej komisie, Ministerstva
hospodárstva SR a NARMSP (ďalej len „Memorandum“), podpísala dňa 27.6.2006 pre NARMSP zjavne
nevýhodnú spoločenskú zmluvu o založení komanditnej spoločnosti Fond Seed Capital, k.s., so sídlom
Nevädzová č. 5, Bratislava, IČO: 36 653 012, zapísanú do Obchodného registra Okresného súdu
Bratislava I. dňa 14.7.2006 (ďalej len „FSC, k.s.“). Do tejto spoločnosti vo forme vkladu do základného

imania boli prevedené z verejných zdrojov finančné prostriedky, podchádzajúce z revolvingových
zdrojov, na realizáciu Programu rizikového kapitálu vo výške 400.000.000,- Sk /cca. 13,28 mil. EUR/.
Znaleckéskúmanietieždokumentovaloajkonštatovanievyšetrovateľaže:komplementáromspoločnosti
FSC, k.s., bola spoločnosť FUNDS MANAGERS, a.s., so sídlom Nevädzová č. 5, Bratislava, IČO: 36 288
501 (ďalej len „FM, a.s.“), ktorá, v rozpore s povinnosťami komplementára a právami komanditistu podľa

§ 81 a § 98 Obchodného zákonníka a v rozpore so spoločenskou zmluvou FSC, k.s. a s Investičnými
pravidlami FSC, k.s., nemala riadne informovať komanditistu o činnosti spoločnosti, použití finančných
prostriedkov spoločnosti, o realizovaných investíciách a divestíciách a o stave a vývoji spoločnosti v
oblasti investičnej činnosti, nemala umožniť komanditistovi uplatniť si svoje práva tým, že nevyhotovila
za roky 2007 až 2009 monitorovacie správy k jednotlivým investíciám, nesprístupnila zástupcom Fondu

fondov, s.r.o., spoločníkovi v FSC, k.s. úplnú dokumentáciu, následkom čoho bola znemožnená kontrola
komanditistu Fondu fondov, s.r.o. k jednotlivým investíciám do portfóliových spoločností, úmyselne
mala zatajiť v podkladoch na kontrolu účtovníctva aj na kontrolu použitia plnenia z verejnoprávnych
prostriedkovúdajeoekonomickejčinnostispoločnostiFSC,k.s.,ktoráodroku2006aždoposiaľdosiahla
stratu, pričom zdôraznili, , že nejde len o stratu z vlastného hospodárenia, ale predovšetkým o stratu na

zverenýchprostriedkoch400mil.atiežznichpredpokladanýchvýnosov(podľazahraničnýchskúseností
mali dosiahnuť len pri bachmarkovej úrovni cca 60 mil. p.a. Finančné prostriedky použité na financovanie
„Programu rizikového kapitálu“ pochádzali zo zdrojov pôvodne vložených do schém programu PHARE a
Národného kofinancovania zo ŠR SR predvstupovej pomoci Slovenskej republike do EÚ. Šlo konkrétne
orevolvingovéprogramycharakteruobnovujúcichsazdrojov:Programupodpornýchpôžičiek,Programu

mikropôžičiek a Programu štartovacieho kapitálu (PHARE SR9302, SR9404, SR9509, SR9702 a
SR9906.02 SK 009.02). Obnovujúci charakter znamená, že zo splátok pôžičiek sa vytvárajú nové zdroje
na podporu malého a stredného podnikania. Po vstupe SR do EÚ bolo medzi Komisiou Európskych
spoločenstiev, Ministerstvom hospodárstva SR a Národnou agentúrou pre rozvoj malého a stredného
podnikania dňa 30.6.2005 podpísané Memorandum, ktorým boli finančné prostriedky z uvedených

programov ponechané SR. V súlade s Memorandom bola NARMSP, združenie právnických osôb, riadne
oprávnená rozhodovať o rozdeľovaní prostriedkov v súvislosti s uvedenými fondmi, dovtedy, dokedy
Ministerstvo hospodárstva SR alebo vláda Slovenskej republiky neprijmú odlišnú štruktúru riadenia a
rozvoja sektoru malých a strených podnikov. V čase podpisu Memoranda bol objem revolvingových
prostriedkov, ktorými mala NARMSP disponovať na ďalšiu podporu malého a stredného podnikania

vo výške cca 1,584 ml. Sk. Znaleckým skúmaním bol uskutočnený záver, že prostriedky získané
z revolvingových fondov prešli do plnej kompetencie orgánov Slovenskej republiky už podpísaním
Memoranda vzhľadom na konštatovanie, že „NARMSP je týmto oprávnenou rozhodovať o budúcich
prísľuboch a rozdeľovaní v súvislosti s hore uvedenými fondmi, kým Ministerstvo hospodárstva alebo
vláda Slovenskej republiky neprijme odlišnú štruktúru riadenia a rozvoja sektoru malých a stredných

podnikov“, teda bolo v kompetencii MH a Vlády SR, kedy prehodnotí pôsobenie NARMSP a príjme
odlišnú štruktúru, ktorá účinnejšie zabezpečí súlad s požiadavkami uvedeného zákona. Pritom kľúčovým
členom NARMSP bolo Ministerstvo hospodárstva SR. Do vlastníctva SR prešli prostriedky podľa
Memoranda ku dňu posledného podpisu Dodatku č. 1 Memoranda o porozumení z 30.6.2005, za čo
možno považovať dátum 20.5.2009. Po podpise Memoranda projektoví manažéri NARMSP vypracovali

Program rizikového kapitálu. Realizáciou Programu rizikového kapitálu bola zmluvou zo dňa 27.3.2006
poverená spoločnosť Fond fondov, s.r.o., 100 % ná dcérska spoločnosť NARMSP. Na základe zmluvy
podpísanej I.. Q. Q. tak za stranu poskytovateľa ako aj za realizátora boli prevedené v čase od
15.4.2006 až 31.7.2006 finančné prostriedky rizikového kapitálu vo výške 1,6 mld. Sk/53.110.230,- EURdo dcérskej spoločnosti Fond fondov, s.r.o. Následne boli finančné prostriedky prevedené ako vklad do
novovytvorených samostatných právnických osôb, ktorých zakladajúcim spoločníkom bol Fond fondov,
s.r.o. Spoločenskú zmluvu o založení komanditnej spoločnosti Fond Seed Capital, s.r.o. podpísal za

Fond fondov, s.r.o. GR NARMSP I.. Q. Q. a suma 400 mil. Sk bola na účet spoločnosti FSC, k.s.
poukázaná 17.6.2006. K znaleckému skúmaniu nebol doložený žiaden podklad, ktorý by osvedčil, že
vládou SR a MH SR bola schválená iná štruktúra riadenia podpory malého a stredného podnikania v SR.
Bez rozhodnutia vlády SR a MH SR bola NARMSP povinná pokračovať pri rozdeľovaní revolvingových
prostriedkov v súlade s memorandom podľa štruktúry existujúcej k 30.6.2005. Nebol doložený žiaden

dokument, ktorý by preukazoval, že NARMSP v zastúpení generálneho riaditeľa Ing. Q. Q. mala mandát
na voľné disponovanie a použitie revolvingových prostriedkov, ktoré boli svojím charakterom verejnými
prostriedkami,zaúčelomichprevodudozákladnéhoimaniaprizaloženínovýchobchodnýchspoločností
akými boli spoločnosť FSC, k.s. a SRF, a.s.. Dodatkom číslo 1 k Memorandu podpísaným dňa 5.3.2009
MF SR, splnomocnencom pre Národný fond, zástupcom NARMSP, MH SR a dňa 20.5.2009 zástupcom
Európskejkomisie,saEurópskakomisiarozhodlazrieknuťvšetkýchsvojichprávapovinnostísúvisiacich

s fondmi a rozhodla sa previesť vlastníctvo fondov na orgány SR. Týmto bolo prevedené vlastníctvo
pôvodne vložených finančných prostriedkov EÚ do Programu PHARE na Slovenskú republiku. Z
uvedeného jednoznačne vyplýva, že išlo o prostriedky, ktoré mali charakter verejných prostriedkov,
(prostriedky EÚ a ŠR SR), ktoré nemohli byť vlastníctvom NARMSP. Prevodom verejných prostriedkov
do novovytvorených obchodných spoločností, ako uvádzame v odpovedi na otázku č. 4, bola

kontrola používania revolvingových zdrojov minimalizovaná a došlo k ich výraznému znehodnoteniu.
Z doložených podkladov vyplýva, že FSC, k.s. mal majetkovú účasť v 27 obchodných spoločnostiach.
Z nich 5 bolo priamo alebo nepriamo personálne a majetkovo prepojených so spoločnosťami, ktoré
boli podporené zo zdrojov rizikového kapitálu Slovenského rozvojového fondu, a.s., (spoločnosti: Blue
Sky Mining, s.r.o., Mobilné domy, s.r.o., Retop, s.r.o., Revúcky raj, s.r.o., Slovak Mail Service, a.s.).

Dve spoločnosti (Martens WCT, s.r.o., a Pallettherm, s.r.o.) čerpali prostriedky na podporu podnikania z
FSC, k.s. a bolo preukázané, že súčasne aj z finančných prostriedkov spoločnosti Fond Fondov, s.r.o..
Skutočnosť, že SRF, a.s. podporil celkovo 9 spoločností a 5 z nich, viac ako 50 %, bolo personálne
alebo majetkovo prepojených so spoločnosťami, ktoré boli súčasne podporené aj z FSC, k.s., t.j. mali
pridelené finančné prostriedky rizikového kapitálu z oboch fondov, vedie k záveru, že išlo o úzku

skupinu ľudí, ktorí neštandarde profitovali z prostriedkov rizikového kapitálu. Napriek pridelenej podpore
finančných prostriedkov na podporu podnikania, 4 z uvedenej „kombinácie“ spoločností nevykonávajú
takmer žiadnu podnikateľskú činnosť, dve z toho sú v konkurze. Overovaním použitia pridelených
finančných prostriedkov rizikového kapitálu bolo konštatované, že ďalší 11 portfóliových spoločností
FSC,k.s.,uhrádzalododávkytovarovaslužiebinejmajetkovoapersonálneprepojenejspoločnosti,ktorá

nebola prijímateľom finančných prostriedkov rizikového kapitálu. Dodávateľ- spoločnosť, ktorá nebola
portfóliovou spoločnosťou FSC, k.s., fakturovala služby a tovary odberateľovi - portfóliovej spoločnosti.
Úhradou faktúr boli prostriedky prevedené z portfóliovej spoločnosti do inej, pričom konateľ alebo
spoločník oboch spoločností bola tá istá osoba alebo osoba blízka (manželka). Keďže podnikateľská
činnosť portfóliových spoločností nebola predmetom znaleckého skúmania, nebolo možné identifikovať,

či vo vzájomných obchodných vzťahoch medzi prepojenými spoločnosťami boli používané obvyklé
trhové ceny. Z analýzy finančnej situácie uvedených portfóliových spoločností vyplýva, že len jedna
z nich dosahuje kladné hospodárske výsledky, ostatné sú v strate a majú problémy s likviditou.
Možno konštatovať, že z 27 prijímateľov finančnej pomoci bolo určitou formou personálne a majetkovo
prepojených 18 spoločností, t.j. 66 %. Celkový objem finančných prostriedkov pre Program rizikového

kapitálu bol vo výške cca 1,6 mld. Sk. Predmetom znaleckého skúmania boli len dva fondy, ktoré
rozdeľovali prostriedky vo výške 900 000 000 Sk/29 875 000 EUR (FSC, k.s. 400 mil. Sk/13,777 mil.
EUR, SRF, a.s., 500 mil. Sk/16,597 mil. EUR). Z uvedeného dôvodu odpoveď na vzájomné prepojenia
prijímateľov finančnej podpory z rizikového kapitálu nie je úplná a vychádza len z dostupných dokladov
dvoch skúmaných fondov. Vyčerpávajúcu odpoveď by bolo možné poskytnúť až po preskúmaní všetkých

fondov, ktoré rozhodovali o rozdeľovaní prostriedkov rizikového kapitálu, čo vzhľadom na vyššie
uvedené zistenia považujeme za nevyhnutné. Finančné prostriedky Programu RK boli prostredníctvom
FSC, k.s. poskytnuté 27 portfóliovým spoločnostiam formou vkladu do základného imania: 1.812.328,-
Eur a do kapitálových fondov: 5 451 185,- EUR, t.j. do dlhodobého finančného majetku (ZI + KF)
7.263.513,- EUR a úverov 4.911.387,- EUR spolu 12.174.900,- EUR/360.485.661 Sk. Prostriedky

mali byť vynaložené v portfóliových spoločnostiach podľa predložených podnikateľských plánov na
obstaranie investícií, nákup zásob, úhradu iných prevádzkových nákladov. Z doložených dokladov
bolo konštatované, že vo viacerých portfóliových spoločnostiach neboli finančné prostriedky použité
na účel deklarovaný v podnikateľskom pláne, ktorý bol schválený investičným výborom. Bolo zistenévo viacerých spoločnostiach, že pridelené prostriedky boli použité na pôžičky iným subjektom alebo
osobám, nákup takých technologických zariadení, ktoré neboli vôbec predmetom investičného zámeru,
resp. boli zakúpené iné zariadenia, z poskytnutých prostriedkov boli uhradené predchádzajúce dlhy

a záväzky. Prevažná časť poskytnutých prostriedkov bola použitá na prevádzkové náklady, t.j. mzdy
pracovníkom, obstaranie služieb, stravné lístky zamestnancov a pod. Spoločnosti sa dostávali do
finančných problémov, nesplácali istiny úveru ani úroky z úverov a až na 4 spoločnosti boli k 31.12.2011
spoločnosti v strate. K 31.12.2011 bol realizovaný exit z 9 spoločností, čím sa znížil stav dlhodobého
finančného majetku FSC, k.s., predstavujúci vklad do portfóliových spoločností zo 7.263.513,- EUR

na sumu 5.459.452,- EUR. Zásadným problémom je, že portfóliové spoločnosti nesplácajú úvery
ani úroky z úverov. Sú im následne menené splátkové kalendáre, pričom ani po zmene a odklade
splatenia istiny si neplnia svoje povinnosti, boli im poskytnuté nové úvery, ktoré mali byť použité na
úhradu predchádzajúcich úverov. Takýmto spôsobom bolo možné znižovať opravné položky a ich výška
nezodpovedala skutočným rizikám a divestíciám. Dve zo spoločností, z ktorých bol realizovaný exit,
nesplatili úver a bola s nimi bez súhlasu investičného výboru podpísaná nová úverová zmluva, resp.

zmenený splátkový kalendár v kumulatívnej výške 957.340,- EUR. Spôsob riadenia a rozhodovania
v spoločnosti FSC, k.s. bol upravený Spoločenskou zmluvou o založení komanditnej spoločnosti
uzavretou dňa 27.6.2006 medzi dvoma spoločníkmi a to FF, s.r.o. a Funds Managers, a.s. Počet hlasov
vychádza z výšky vkladu do spoločnosti, keď FF, s.r.o. pri jej založení vložil do majetku spoločnosti
400.000.000,- Sk a Funds Managers, a.s., 4.040.000,- Sk. Komanditistom spoločnosti je Fond fondov,

s.r.o., ktorý má 99 hlasov zo 100, a je súčasne správcom fondu. Komplementárom spoločnosti je Funds
Managers, a.s., ktorý má 1 hlas zo 100. Najvyšším orgánom spoločnosti je Zhromaždenie spoločníkov.
Rozhodovanie o všetkých záležitostiach, ktoré nemajú povahu obchodného vedenia spoločnosti, patrí
do pôsobnosti Zhromaždenia spoločníkov a zásadné veci o vedení spoločnosti musia byť schválené
jednomyseľne, všetkými 100 hlasmi, t.j. FM, a.s., môže zablokovať prijatie rozhodnutia svojím jediným

hlasom. Štatutárnym orgánom je komplementár spoločnosti Funds Managers, a.s., ktorá má jediného
akcionára, Ing. L. U.. Tým je Ing. L. U. jedinou osobou, ktorá je štatutárnym orgánom oboch spoločností,
(FSC, k.s. a Funds Managers, a.s.), ktorá svojím hlasom môže zablokovať rozhodnutia navrhnuté
Správcom fondu na Zhromaždení spoločníkov. Ako komplementár má výhradné právo rozhodovať
o obchodnom vedení spoločnosti. Spoločnosť Funds Managers, a.s., v zastúpení Ing. L. U., je

štatutárnym orgánom a súčasne na základe Zmluvy o poskytovaní služieb v oblasti riadenia fondu aj
manažérom fondu. V časti XIII. Spoločenskej zmluvy je stanovené postavenie Investičného výboru, ktorý
jefakultatívny,nezávislýaporadnýorgánspoločnosti.Štatutárnyorgánjevsúladesčl.XI.4spoločenskej
zmluvy oprávnený realizovať investície a divestície výlučne po tom, čo o príslušnej investícií alebo
divestícii rozhodne investičný výbor. Avšak spoločenská zmluva podpísaná generálnym riaditeľom

NARMSP pri založení komanditnej spoločnosti dáva možnosť manažérovi fondu článkom XI.5 a XIII.2
spoločenskej zmluvy konať aj v rozpore s rozhodnutím a odporúčaním investičného výboru. V tomto
prípade je komplementár povinný informovať členov investičného výboru písomne o dôvodoch takéhoto
konania. Spoločenská zmluva ani Zmluva o poskytovaní služieb v oblasti riadenia fondu síce priamo
nerieši situáciu, či môže vôbec manažér fondu realizovať investíciu a divestíciu bez toho, aby predložil

investičný návrh na posúdenie investičného výboru a môže rozdeľovať prostriedky len na základe
vlastného rozhodnutia a prípadné sankcie, ak by bola takýmto konaním porušená spoločenská zmluva.
Ale to, že manažér fondu mohol meniť a nerešpektovať rozhodnutia a odporúčania investičného výboru
znamená, že mohol rozhodovať o použití prostriedkov Programu rizikového kapitálu bez spoluúčasti
Správcu fondu, 99 % spoločníka, a odporúčania investičného výboru boli vo svojej podstate formalitou.

Táto skutočnosť spôsobovala značné problémy pri realizovaní investícií a divestícií. Z 27 realizovaných
investičných vstupov, k 23 prípadom boli doložené zápisnice o prerokovaní v investičnom výbore,
pri jednom investičnom vstupe, nebol dohľadaný zápis z prerokovania investičného výboru, jedna
investícia sa realizovala úplne odlišne, ako bola schválená a dva investičné vstupy neboli vôbec
predmetom schvaľovacieho procesu v investičnom výbore. A spravidla bolo realizované ustanovenie

bodu XIII.4 Spoločenskej zmluvy, že komplementár, štatutárny orgán, nie je viazaný rozhodnutiami, resp.
odporúčaniami investičného výboru ani pri otázkach posudzovania investičných pravidiel spoločnosti.
Manažér fondu bol povinný štvrťročne vypracovať Monitorovacie správy, informovať Správcu fondu (FF,
s.r.o.) o uskutočnených investíciách a dinvestíciách. Takýto spôsob kontroly však, ako bolo preukázané,
bol absolútne nedostatočný. Z doložených dokladov tiež vyplýva, že dozorná rada si vôbec neplnila

svoje povinnosti vyplývajúce jej zo spoločenskej zmluvy, keď napríklad účtovnú závierku za rok 2009
overila až v roku 2011, čo má za následok nezrovnalosti pri vyplácaní odmeny manažérovi za riadenie
fondu za roky 2009 - 2011. K 31.12.2011 bol realizovaný odpredaj obchodného podielu, resp. akcií 9
portfóliových spoločností, čím zostal FSC, k.s., spoločníkom 18 portfóliových spoločností z celkovéhopočtu 27. Z odpredaných obchodných podielov 8 spoločností v nominálnej vstupnej hodnote vkladu
3.231.467,- EUR za cenu 3.657.013,- EUR mal byť vygenerovaný zisk 425.546,- EUR, t.j. cca 13 %.
Subjekty, na ktoré bol prevedený obchodný podiel ku dňu ukončenia znaleckého skúmania, 31.10.2012,

uhradili na účet spoločnosti sumu 3.097.013,- EUR, neuhradili ku dňu ukončenia znaleckého skúmania
svoje záväzky a zostatok pohľadávok voči nim za kúpu OP bol vo výške 560.000,- EUR. Napriek tomu,
že pohľadávky za spätný prevod obchodných podielov sú vyššie o predpokladaný vygenerovaný zisk,
nebola uhradená ani nominálna hodnota počiatočných vkladov FSC, k.s., keďže skutočne realizované
úhrady boli o 134.454,- EUR nižšie, ako pôvodné vklady. Znamená to, že FSC, k.s. síce vykázal

účtovný zisk z predaja obchodných podielov, avšak úhrady za prevod podielu ku dňu ukončenia
znaleckého skúmania neboli na účet spoločnosti FSC, k.s. zaplatené v plnej výške a nepokryli ani
počiatočnú nominálnu hodnotu investičných vkladov. (Nominálna hodnota vkladov 3.231.467,- EUR,
uhradené úhrady za odpredaj 3.097.013,- EUR). Zisk z prevodu OP bude možné potvrdiť až po úplnej
úhrade odpredaných obchodných podielov. Na spoločnosť Casa Mia, s.r.o., ktorá je jednou z deviatich
spoločností, z ktorej bol realizovaný exit, bol vyhlásený konkurz. Do spoločnosti bol vložený investičný

vklad vo výške 331.939,- EUR. Obchodný podiel odkúpil pôvodný konateľ, občan Poľskej republiky, ktorý
cenu za OP neuhradil, pohľadávka za odpredaj OP je nevymožiteľná. Investíciu vo výške 331.939,-
EUR/10.000.000,- Sk možno považovať za zmarenú. Po exite zo spoločností Blue Sky Mining, s.r.o.,
a Trio pack plastic, s.r.o., zostali neuhradené úvery a úroky z úverov: Blue Sky Mining vo výške
63.100,- EUR a TPS, s.r.o. vo výške 894.240,- EUR, čo bola výška novo poskytnutého úveru. V týchto

dvoch prípadoch nie je teda možné hovoriť o konečnom ukončení investícií. K 31.12.2011 bol FSC,
k.s. spoločníkom 18 portfóliových spoločností. Počiatočná nominálna hodnota dlhodobého finančného
majetku vložená FSC, k.s. pri investičnom vstupe do zostávajúcich 18 portfóliových spoločností bola
5.459.452,- EUR, išlo o vklad do základného imania a kapitálových fondov. V prílohe k účtovnej
závierke spoločnosti FSC, k.s., k 31.12.2011 je uvedená hodnota vlastného imania portfóliových

spoločností, v ktorých má FSC, k.s. podstatný vplyv vrátane účtovnej hodnoty dlhodobého finančného
majetku spolu vo výške 1.261.625,- EUR, čo predstavuje zníženie hodnoty dlhodobého finančného
majetku o minimálne 4.197.827,- EUR, t.j. 80 %. Znehodnotenie vkladov bolo spôsobené dlhodobými
stratami z hospodárenia v portfóliových spoločnostiach, z ktorých viaceré mali záporné vlastné imanie.
Spoločnosť FSC, k.s. dosahovala výnosy z poradenstva pri spracovaní investičných návrhov a z

úrokov z termínovaných vkladov. Forma, akou bola spísaná spoločenská zmluva o založení FSC, k.s.
neumožňuje dostatočnú kontrolu nad prostriedkami rizikového kapitálu, ktoré boli vložené do fondu.
Podpísaním Zmluvy o zabezpečení riadenia fondu, sa NARMSP takmer úplne vzdala rozhodovacích
právomocí pri rozdeľovaní finančných prostriedkov a kontroly ich používania. Manažér fondu prezentuje
predinvestičnýmvýboromnávrhnavstupFSC,k.s.doportfóliovejspoločnosti.Investičnývýborodporučí

alebo zamietne návrh, avšak rozhodnutia investičného výboru neboli pre manažéra záväzné. Môže
ich meniť a stačí, ak svoje rozhodnutie písomne zdôvodní, čo v podstate znamená, že o investíciách
s konečnou platnosťou rozhoduje manažér fondu, v súčasnosti I.. L. U., keďže jeho rozhodnutie je
nepreskúmateľné. Členmi investičného výboru boli zástupcovia FF, s.r.o., Ministerstva hospodárstva
SR, Slovenského zväzu živnostníkov. Spoločnosť FSC, k.s. doložila k znaleckému skúmaniu sumu

vytvorených opravných položiek k 31.12.2011 vo výške 1.565.290,- EUR. Suma predstavuje vytvorenie
opravných položiek k obchodnému podielu a úveru v spoločnosti Martnes-CWT, s.r.o., EneCon, s.r.o.,
CasaMia, s.r.o., pri ktorých je veľká pravdepodobnosť nenávratnosti a opravné položky u viacerých
spoločností pri nesplácaní úverov a úrokov z úverov. Vychádzajúc z doložených dokladov k znaleckému
skúmaniu podnikateľských aktivít portfóliových spoločností možno konštatovať, že opravné položky

nezodpovedajú skutočným rizikám a mali by byť zreálnené. Napríklad FSC, k.s. nevytvoril opravnú
položku na investíciu Retop, s.r.o., hoci spoločnosť je 3 roky nečinná a je minimálna pravdepodobnosť
zhodnotenia vkladu. Rovnako možno hodnotiť investíciu Mikotel, s.r.o., na ktorú spoločnosť nevytvorila
opravné položky, napriek skutočnosti, že nenaplnila podnikateľský zámer. Rizikové sú aj investície
do spoločnosti CL4ALL, ktorá má záporné imanie, vysokú stratu, nespláca úver, SurfPoint Trade,

s.r.o., je vo vysokej strate a za celý rok 2011 vykázala tržby 1.245,- EUR. Na základe čiastočného
zreálnenia výšky opravných položiek vyčíslili znalci straty z investícií: OP vykázané spoločnosťou
1.565.290,- EUR OP, ktoré mali byť vytvorené podľa hospodárskych výsledkov spoločností 1.503.142,-
EUR. Spolu OP k investíciám odzrkadľujúce ich znehodnotenie 3.068.432,- EUR. Vzhľadom na
skutočnosť, že pri väčšine investičných prípadoch je predpokladaný exit v roku 2013, bude možné

exaktnejšie vyčísliť skutočné straty po 31.12.2013. Samotná spoločnosť FSC, k.s. vykázala kumulovanú
stratu od roku 2006 k 31.12.2011 vo výške 619.673,- EUR. Straty k 31.12.2011 spolu 3.688.105,-
EUR. Najvyššou nákladovou položkou spoločnosti FSC, k.s. je odmena manažéra fondu, ktorá bola
vyplatená spoločnosti Funds Managers, a.s. za obdobie od júna 2006 k 31.12.2011 vo výške 2.205.463,-EUR/82.440.818,- Sk, čo je viac ako 20 % zo všetkých verejných prostriedkov určených na investície a
ktorá bola len z minimálnej časti pokrytá tržbami a výnosmi. Ako uvádzame vyššie, nominálna hodnota
dlhodobého investičného majetku, ktorá predstavovala počiatočný vklad do majetku 18 portfóliových

spoločností, sa znížila podľa účtovnej závierky FSC, k.s. k 31.12.2011 z 5.459.452,- EUR na 1.261.625,-
EUR, t.j. o 80 %. V danom prípade môžeme hovoriť o znehodnotení vkladu, nie škode, resp. strate,
keďže podiel v spoločnosti vykazujúcej stratu môže byť odpredaný so ziskom strategickému investorovi.
Spoločnosti VIP Travel, s.r.o. bola uhradená faktúra za zabezpečenie zahraničnej služobnej cesty
do Kanady, Calgary ako účasť na konferencii Leadership in Business + Economic forecast v dňoch

20.2.2009 až 1.3.2009 vo výške 809.676,- Sk s DPH. V súlade so Zmluvou o poskytovaní služieb
v oblasti riadenia fondu podpísanou dňa 17.7.2006 na náklady fondu je možné hradiť výdavky na
zahraničné cesty, len ak boli vynaložené v súvislosti s účasťou správcu fondu alebo manažéra
fondu na konferenciách, seminároch a prezentáciách konaných mimo územia SR, na ktorých má byť
prezentovanáčinnosťsprávcufondu.Zdoloženýchpodkladovkfaktúreodšvajčiarskehopoddodávateľa
vyplynulo, že fakturované bolo cestovné a ubytovanie v Monashess Lodge v lyžiarskom stredisku CMH

Helisking pri Calgary v dňoch 21.2.2009 - 28.2.2009 a ubytovanie v hoteli na letisku v Calgary z 20.2. na
21.2.2009. Spoločnosti FSC, k.s. mala byť vystavená faktúra za 3 osoby: U.B. L., P. U., B. D.. Účastníci,
okrem I.. L. U., si uhradili letenky z vlastných prostriedkov. K vypracovaniu znaleckého posudku neboli
doložené, na základe písomného vyžiadania znalcami a vyšetrovateľkou, žiadne podklady, ktoré by
potvrdili, že náklady vynaložené na cestovné a ubytovanie v lyžiarskom stredisku Helinskiing v Kanade

súviseli so zahraničnou služobnou cestou, ktorej cieľom bola prezentácia činnosti správcu fondu. Z
uvedeného možno vyvodiť záver, že finančné prostriedky vo výške 22.585,14 EUR/680.400,- Sk bez
DPH boli použité z prostriedkov spoločnosti FSC, k.s. neoprávnene v rozpore so Zmluvou o poskytovaní
služieb v oblasti riadenia fondu. Dňa 23.12.2008 bola zaúčtovaná do nákladov uhradená faktúra
č. 42/2008 vystavená spoločnosťou Funds managers, a.s., za cestovné výdavky v sume 1.728,84

EUR/52.053,- Sk bez DPH za letenky a ubytovanie v Paríži. Znalcom neboli k znaleckému dokazovaniu
predložené podklady overujúce účel zahraničnej pracovnej cesty do Paríža, na akej akcii spojenej s
prezentáciou správcu fondu sa manažér fondu v Paríži zúčastnil. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že
finančné prostriedky poukázané spoločnosti Funds Managers a.s., za úhradu nákladov na zahraničnú
služobnú cesty do Paríža vo výške 1.728,84 EUR boli použité neoprávnene a v rozpore so Zmluvou o

poskytovaníslužiebvoblastiriadeniafondu.Dňa27.10.2011bolahradenázbankovéhoúčtuspoločnosti
faktúra č. 1100000554 spoločnosti VIP Travel, s.r.o. v čiastke 26.114,- EUR za letenky, ubytovanie a
transfer v Kanade pre 3 osoby, U. L., P. U. J. G. C., v čase od 3.3-10.3.2012. Z doložených dokladov
vyplýva, že úhrada sa týkala leteniek a ubytovania v CMH Heliskiing v Kanade. V priebehu znaleckého
skúmania bola znalcom doložená faktúra č. 2012027 vystavená dňa 30.9.2012 FSC, k.s. na spoločnosť

Funds managers, a.s., ktorou jej boli prefakturované náklady súvisiace s cestou do Kanady vo výške
26.114,- EUR a úroky podľa dohody 1.298,55 EUR, spolu 27.412,55 EUR. Úhrada bola realizovaná
na bankový účet spoločnosti FSC, k.s. dňa 24.10.2012. Spoločnosti FSC, k.s. síce nevznikla úhradou
faktúry majetková ujma, keďže finančné prostriedky boli vrátené spoločnosti vrátane úrokov cca 5 %,
avšak zmluva o riadení fondu neoprávňuje manažéra používať prostriedky spoločnosti ani dočasne

na úhradu nákladov, ktoré nesúvisia s činnosťou fondu. Na bankovom účte spoločnosti FSC, k.s.
boli identifikované v roku 2011 a 2012 vysoké výbery finančných prostriedkov v hotovosti, ktoré boli
správne zaúčtované ako príjem do pokladne. Zostatok pokladničnej hotovosti k 31.8.2012 bo vo výške
1.074.915,32 EUR. Dňa 19.11.2012 uskutočnila dozorná rada kontrolu finančnej hotovosti pokladne.
Finančné prostriedky vo výške 1.074.754,62 EUR, ktoré mali byť podľa účtovníctva k 19.11.2012

v pokladni, sa nenachádzali v spoločnosti a podľa vyjadrenia štatutárneho orgánu spoločnosti Ing.
U., boli uložené v bezpečnostných schránkach rôznych bánk. Reálny stav nebolo umožnené overiť
dozornou radou ani dňa 20.11.2012. Dňa 12.11.2012 v popoludňajších hodinách bola finančná hotovosť
k dispozícii k prepočítaniu. Súčasne bola doložená p. U. aj Zmluva o nájme bezpečnostnej schránky
uzavretá medzi Tatrabankou a klientom FIMA INVEST, Slávičie údolie 55, Bratislava, konateľ Ing. L. U.,

zo dňa 17.9.2011 (zmluva predĺžená do 17.9.2013). Zmluvou o podnájme zo dňa 19.9.2011 podpísanou
Ing. M. U. ako konateľom spoločnosti FIMA INVEST a rovnako Ing. U. ako štatutárnym orgánom
spoločnostiFundsManagers,a.s.,bolabezpečnostnáschránkapodnajatáspoločnostiFundsManagers,
a.s. a v ten istý deň opäť Ing. M. U. podpísal za spoločnosť FSC, k.s. zmluvu s Funds Managers,
a.s. o ďalšom podnájme bezpečnostnej schránky. Podľa zmluvy uzavretej s Tatrabankou o nájme

bezpečnostnej schránky je v cene za nájom zahrnuté poistenie uschovaných hodnôt do výšky 3.320,-
EUR, čo je zlomok hodnoty, ktorá mala byť uložená v bezpečnostnej schránke, viac ako 1 mil. EUR. V
súlades§8ods.1zákonaoúčtovníctveč.431/2002Z.z.jeúčtovnájednotka„povinnáuviesťúčtovníctvo
správne, úplne, preukázateľne, zrozumiteľne“. Spôsob, akým v účtovníctve spoločnosti FSC, k.s. bolvykázaný stav pokladne, číslo účtu 211, nezodpovedal vyššie uvedeným ustanoveniam právnej normy.
Nebola zrozumiteľne a preukázateľne uvedená skutočnosť, že finančné prostriedky má spoločnosť
uložené na viacerých miestach, dokonca mimo sídla spoločnosti. Netransparentným vykazovaním stavu

majetku a vedením účtovníctva porušil manažér fondu čl. VII Zmluvy o poskytovaní služieb v oblasti
riadenia fondu. Znalci nevyčísľovali prípadné ekonomické straty, ktoré vznikli spoločnosti tým, že suma 1
mil. EUR nebola uložená v peňažnom ústave a úročená viac ako rok. Išlo by totiž o špekulatívny výpočet,
keďže správca fondu neupravil žiadnym predpisom maximálnu pokladničnú hotovosť spoločnosti FSC,
k.s. Znalci na základe doložených účtovných závierok, vykázaných investícií a divestícií vyčíslili výšku

nároku na odmenu za riadenie fondu. Z prepočtu vyplynulo, že manažérovi fondu bola za riadenie
fondu uhradená vyššia odmena za roky 2008, 2009, 2010 a 2011 v celkovej sume 8.077,- EUR ako bol
oprávnený nárok podľa Zmluvy o poskytovaní služieb v oblasti riadenia fondu. Overovaním pohybov na
bankových účtoch portfóliových spoločností výberovým spôsobom bolo zistené, že dňa 11.8.2008 bola z
bankového účtu spoločnosti Retop, s.r.o. prevedená na bankový účet spoločnosti Funds managers, a.s.
suma 3.950,- EUR/119.000,- Sk. V súvislosti s touto úhradou ako aj fakturáciou zahraničnej služobnej

cesty do Paríža, ku ktorej neboli doložené podklady, znalci odporúčajú rozšíriť znalecké dokazovanie aj o
overeniepeňažnýchtokovvspoločnostiFundsmanagers,a.s.SpoločnosťRevúckyraj,doktorejvstúpila
FSC, k.s. vkladom vo výške 730.266,- EUR/22.000.000,- Sk. Spoločnosť nevykonáva za posledné 2
roky žiadnu podnikateľskú činnosť. V januári 2012 vstúpila do konkurzu, pričom vykázala záväzky k
31.12.2011 len vo výške 28.218,- EUR, čo je suma zanedbateľná oproti výške vloženého vkladu zo

strany FSC, k.s. a hodnote nehnuteľného majetku vlastného spoločnosťou. Je reálne nebezpečenstvo,
že nehnuteľný majetok spoločnosti bude v konkurze odpredaný za cenu, ktorou môžu vzniknúť straty z
investície. Vzhľadom na podozrenie že môže ísť o širokú dobre organizovanú skupinu, v ktorej účasť
môžu mať aj osoby zo spoločností, ktoré boli prijímateľmi uvedených verejných finančných prostriedkov
a že k tomu došlo pravdepodobne aj porušením príslušných právnych predpisov o nakladaní s verejnými

prostriedkami a k spôsobeniu mimoriadne veľkej škody nielen ich „vytunelovaním“ ale aj nevyužitím, čim
vznikla strata reálne možných výnosov.

7. Žalovaný v písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že žalobca vo svojom návrhu niekoľkokrát
uviedol, že spoločnosť prostredníctvom komplementára nehospodárne nakladá s prostriedkami štátu. S

týmto tvrdením žalobcu nesúhlasil. Spoločnosť Fond Seed Capital, k.s. je komanditnou spoločnosťou.
Spoločníkmi uvedenej spoločnosti sú žalobca ako komanditista a vedľajší účastník ako komplementár.
Komanditista pri vzniku Spoločnosti vložil do Spoločnosti vklad vo výške 13.277.567,549625 EUR o
ktorýchžalobcatvrdí,žesúštátnymiprostriedkamiapretohospodáreniesnimipodliehastriktnejkontrole
žalobcu. Poukázal na § 80 Obch. zák., podľa ktorého peňažné a nepeňažné vklady spoločníkov sa

stávajúmajetkomspoločnosti.Ajvprípade,akbysajednalooštátneprostriedky,čosapodľajehonázoru
nejednalo (vklad bol urobený žalobcom ako obchodnou spoločnosťou podľa obchodného zákonníka,
nie Národnou agentúrou pre podporu rozvoja malého a stredného podnikania), momentom ich vloženia
do základného imania spoločnosti sa tieto stali majetkom spoločnosti. Podľa ustanovení Obchodného
zákonníka komanditná spoločnosť je právnickou osobou (§ 56), ktorá môže byť založená výlučne

za účelom podnikania. Podľa spoločenskej zmluvy, čl. II, bod II.1 je Spoločnosť právnickou osobou,
obchodnou spoločnosťou založenou za účelom podnikania s cieľom podpory malého a stredného
podnikania. Jej fungovanie a činnosť sa spravuje výlučne ustanoveniami Obchodného zákonníka bez
ohľadu na charakter spoločníka. Podnikaním sa v zmysle § 2 Obchodné zákonníka rozumie sústavná
činnosť podnikateľa vykonávaná samostatne, vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom

dosiahnutia zisku. Znak podnikania je naplnený, ak činnosť je aktívne zameraná na dosahovanie
zisku, napriek tomu, že kladný hospodársky zisk sa v bilancii nevykáže. Žalobca tvrdí, že hlasovanie
komplementára v orgáne príslušných spoločností za poskytnutie pôžičky portfóliovými spoločnosťami
- LIPTOVSKA, s.r.o., Martens - CWT, s.r.o. a spoločnosti BLUE SKY MINING, s.r.o. je v rozpore s
účelom, na ktorý bola Spoločnosť založená. Spoločnosť podniká prostredníctvom komplementára,

ktorý je oprávnený na obchodné vedenie a zároveň ako manažér poskytuje poradenstvo pre portfóliové
spoločnosti najmä v oblasti finančného manažmentu, finančného plánovania a investičnej oblasti.
Nakoľko je preukázané, že predmetné pôžičky neboli poskytnuté bezodplatne (pôžička LIPTOVSKA,
s.r.o. s úrokom 5 % p.a., pôžička BLUE SKY MINING, s.r.o. s úrokom 4 % p.a.), nemožno sa stotožniť
s tvrdením navrhovateľa, že spoločnosť postupovala v rozpore s účelom, na ktorý bola založená a

teda v rozpore s filozofiou podnikania, ktoré je účelom existencie každej komanditnej spoločnosti.
Žalobca poukazuje na nerešpektovanie rozhodnutí investičného výboru pri výkone nasledovných
úkonov žalovaného: a) hlasovanie spoločnosti na valnom zhromaždení spoločnosti LIPTOVSKA, s.r.o.
schvaľujúcom pôžičku pre spriaznenú osobu iného spoločníka spoločnosti LIPTOVSKA, s.r.o. v rozporeso schváleným investičným plánom; Cieľom a účelom investičného projektu, v zmysle investičného
návrhu je vybudovanie spoločnosti zameranej na spaľovanie slamy a následnú výrobu tepla. Podľa
čl. II bod 1 predmetného investičného návrhu: „Cieľom predkladaného projektu je vybudovať firmu na

spaľovanieslamyanáslednevýrobuapredajteplapreobyvateľovaorganizácievmesteTrenčín.Výroba
tepla bude realizovaná z existujúcej kotolne na Liptovskej ulici, ktorá v súčasnosti vyrába teplo v objeme
120 000 GJ/ročne. Výroba tepla je rovnomerne rozdelená medzi 3 samostatné kotly, každý vyrába 40
000 GJ. Dva z nich spaľujú biomasu - slamu, jeden spaľuje zemný plyn od SPP, a.s.“ Navrhovateľ
poukazuje na skutočnosť, že prostriedky spoločnosti mali byť použité na nákup technológií. Nakoľko

analýza vykurovacej sezóny preukázala, že spaľovanie biomasy je ekonomicky výhodnejšie, spoločnosť
rozhodla o nahradení plynového kotla kotlom na spaľovanie slamy. Počas obdobia analýzy projektu
(zhodnotenie výhodnosti, výber vhodného dodávateľa) bola časť peňazí
spoločnosti, ktorá bola investovaná do LIPTOVSKA, s.r.o. zhodnotená poskytnutím pôžičky, pričom
splatnosť pôžičky bola zabezpečená ručením tretích osôb. Poskytnutie pôžičky nemalo žiadny vplyv
na dosiahnutie cieľu a zámeru projektu, ktorým je výroba tepla spaľovaním slamy, b) hlasovanie

spoločnosti na VZ spoločnosti BLU SKY MINING, s.r.o. schvaľujúcom pôžičku pre tretie osoby v rozpore
so schváleným investičným plánom; Časť zdrojov zo spoločnosti Fond Seed Capital, k.s., ktorá bola
vložená do spoločnosti BLUE SKY MINING, s.r.o. mala byť použitá na kúpu nehnuteľnosti. Z dôvodu
neúmerného navýšenia kúpnej ceny vybranej nehnuteľnosti spoločnosť BLUE SKY MINING, s.r.o.
nehnuteľnosť nekúpila a časť zdrojov zo spoločnosti Fond Seed Capital, k.s. dočasne zhodnotila formou

krátkodobej pôžičky. Pôžička bola riadne splatená a jej poskytnutie žiadnym spôsobom neovplyvnilo
cieľ a zámer projektu, ktorým je prenájom ťažobnej techniky a služieb súvisiacich s týmto prenájmom;
c) uskutočnenie exitu zo spoločnosti BLUE SKY MINING, s.r.o. v rozpore so schváleným investičným
plánom; Spoločnosť BLUE SKY MINING, s.r.o. bola neúspešná v snahe spolufinancovať projekt spolu
s bankou, prostredníctvom bankového úveru a z toho dôvodu boli spoločníci spoločnosti, teda aj Fond

Seed Capital, k.s., nútení hľadať financovanie z iných zdrojov, nakoľko bez ďalších investícií nemohol
byť projekt zrealizovaný. Najefektívnejšou možnosťou v danej situácii bolo pribratie nového spoločníka
do spoločnosti. Prostredníctvom vtedajšieho konateľa spoločnosti, B. W., spoločnosť našla vhodného
investora z Poľska. Uvedený investor nesúhlasil s rozdelením hlasovacích práv v spoločnosti BLUE SKY
MINING, s.r.o., v zmysle, že spoločník Fond Seed Capital, k.s. disponuje väčšinou hlasov v rozhodovaní

o takmer všetkých záležitostiach v spoločnosti a trval na tom, že hlasovacie práva budú zodpovedať
výške vkladu jednotlivých spoločníkov do základného imania. Táto požiadavka bola pochopiteľná,
nakoľko nový spoločník plánoval do spoločnosti nainvestovať značnú sumu finančných prostriedkov,
avšak pre spoločníka Fond Seed Capital, k.s. neprijateľná. Takýmto rozdelením hlasovacích práv by
Spoločnosť stratila akúkoľvek kontrolu nad spoločnosťou BLUE SKY MINING, s.r.o. a z toho dôvodu

sa dohodla s ostatnými spoločníkmi na exite z tejto spoločnosti. Pri vstupe Spoločnosti (FSC) do
spoločnosti BLUE SKY MINING, s.r.o. boli dohodnuté nasledovné podmienky exitu spoločnosti: Exit
(výstup) spoločnosti Fond Seed Capital, k.s. zo spoločnosti BLUE SKY MINING, s.r.o. bol predpokladaný
v časovom horizonte 5 rokov odo dňa jej vstupu a poskytnutia investícií tejto spoločnosti vo forme
vopreddohodnutéhopredajaobchodnéhopodielutak,žekúpnacenaobchodnéhopodielubudehradená

v nerovnomerných splátkach započítavajúcich nominálnu hodnotu vkladu do základného imania a
kapitálových fondov s prislúchajúcim výnosom spoločníka za nasledovných podmienok: i) prvá splátka
na konci 3. roku investície vo výške 2.811.400 Sk (93.321,38 EUR) ii) druhá splátka na konci 4.
roku investície vo výške 4.997.400 Sk (165.883,29 EUR) iii) tretia splátka na konci 5. roku investície
vo výške 5.217.400 Sk (173.185,95 EUR). K uzavretiu Zmluvy o prevode obchodného podielu malo

dôjsť na začiatku realizácie investície spoločnosti do BLUE SKY MINING, s.r.o. stým, že udelenie
súhlasu valného zhromaždenia spoločnosti nevyhnutného na tento prevod obchodného podielu bude
iniciované na konci piateho roku investície za podmienky obvyklého a riadneho priebehu podnikania
spoločnosti. Jednotlivé splátky kúpnej ceny bolo možné uhradiť aj pred stanovenými termínmi splatnosti,
podľa možností spoločníka, bez dodatočných poplatkov a pri dodržaní stanovenej absolútnej hodnoty

odkupnej ceny. Očakávaná návratnosť uvedenej investície Spoločnosti bola stanovená ako minimálny
požadovaný výnos IRR (Internal Rate of Return) na celkovú kapitálovú účasť v spoločnosti v čase
exitu a to v min. výške 12,0% nominálnej hodnoty vkladu. Kúpna cena obchodného podielu mala byť
zabezpečená vlastnou vista zmenkou spoločnosti BLUE SKY MINING, s.r.o. Z dôvodu vyššie uvedených
skutočností došlo k predčasnému exitu Spoločnosti zo spoločnosti BLUE SKY MINING, s.r.o. a to tak, že

dňa 27.1.2010 došlo k podpisu zmluvy o prevode obchodného podielu medzi Fond Seed Capital, k.s. ako
prevádzajúcim a B. W. ako nadobúdateľom. B. W.Á. mal následne zabezpečiť vstup nového spoločníka
do spoločnosti BLUE SKY MINING, s.r.o.. Kúpna cena za obchodný podiel spoločnosti predstavujúci
30% podiel na základnom imaní BLUE SKY MINING, s.r.o. bola dohodnutá vo výške 339.361,24EUR, splatná v dvoch splátkach (1. splátka vo výške 98.021,30 EUR so splatnosťou 30.4.2010 a 2.
splátka vo výške 241.339,94 EUR so splatnosťou 30.11.2010). Kúpna cena predstavuje splátku Istiny
vkladu Spoločnosti do základného imania a kapitálových fondov vo výške 265.551,35 EUR a splátku

úroku zo základného imania a kapitálových fondov (IRR 12%) v sume 73.809,89 EUR. Obe splátky
kúpnej ceny sú zabezpečené vlastnou zmenkou spoločností BLUE SKY MINING, s.r.o. s avalom B.
W. a zároveň záložným právom na celý obchodný podiel pána W., t.j. pôvodný obchodný podiel pána
W. zvýšený o nadobudnutý obchodný podiel od Spoločnosti, t.j. obchodný podiel predstavujúci 55%
podiel na základnom Imaní spoločnosti BLUE SKY MINING, s.r.o. O tomto postupe komplementár

informoval investičný výbor na jeho 59. zasadnutí konanom dňa 11.2.2010. Členovia investičného
výboru sa s touto skutočnosťou riadne oboznámili. Mal za to, že podmienky zrealizovaného exitu plne
reflektujúnatie,ktorébolischválenéinvestičnýmvýboromprivstupeSpoločnostidoBLUESKYMINING,
s.r.o.. Z pohľadu výnosnosti bola očakávaná výnosnosť vo výške 12% IRR. Po približne 1,5 ročnej
účasti Spoločnosti na BLUE SKY MINING, s.r.o., Spoločnosť dosiahla pri jej výstupe výnosnosť na
úrovni 12,12%. Z pohľadu zabezpečenia kúpnej ceny za obchodný podiel bolo očakávané/ plánované

zabezpečenie vlastnou zmenkou spoločnosti BLUE SKY MINING, s.r.o.. Komplementár pritom reálne
zabezpečil kúpnu cenu nielen uvedenou zmenkou, ale aj avalom spoločníka BLUE SKY MINING,
s.r.o. a zriadením záložného práva na obchodný podiel spoločníka, ktorý predstavoval 55% podiel na
základnomimaníspoločnostiBLUESKYMINING,s.r.o.Vzmysleuvedenéhomázato,žekomplementár
zabezpečil výrazne lepšie podmienky výstupu spoločnosti Fond Seed Capital, k.s. zo spoločnosti

BLUE SKY MINING, s.r.o. oproti podmienkam navrhnutým / schváleným investičným výborom. d)
hlasovanie Spoločnosti na VZ spoločnosti Martens - CWT, s.r.o. schvaľujúcom pôžičku pre spoločníka
spoločnosti v rozpore so schváleným investičným návrhom; Uvedené tvrdenie sa nezakladá na pravde,
nakoľko pôžička bola poskytnutá v roku 2007 pred zmenou akcionárskej štruktúry komplementára/
manažéra - Funds managers, a.s. , pričom na pôžičku neboli poskytnuté zdroje zo spoločnosti FSC

k.s. ale prostriedky spoločníka p. B. ako spoločníka spoločnosti. Pôžička bola riadne splatená v
roku 2008; e) uskutočnenie exitu zo spoločnosti Slovak Mail Services, a.s. v rozpore s výstupom
schváleným investičným výborom; V prípade exitu zo spoločnosti Slovak Mail Services, a.s. sa tvrdenia
navrhovateľa nezakladajú na pravde. Na 54. zasadnutí investičného výboru bol schválený plán exitu
zo spoločnosti podľa odporúčaného splátkového kalendára pre spoločnosť, avšak odporca na základe

žiadosti klienta (pre účely tohto vyjadrenia sa klientom rozumie osoba, ktorá má záujem na kúpe
obchodného podielu/ akcií spoločnosti) požiadal členov investičného výboru na jeho 58. zasadnutí o
úpravu splátkového kalendára. Investičný výbor žiadosť spoločnosti o zmenu splátkového kalendára
zamietol a odporučil odporcovi pokračovať v rokovaniach s klientom o novom splátkovou kalendári,
pričom žiadal, aby klient najskôr uhradil aspoň časť kúpnej ceny za prevod akcií odporcu v minimálnej

výške 50.000,- EUR spolu s úrokmi. Spoločnosť Slovak Mail Services, a.s. vstúpila do likvidácie ku
dňu 14.12.2009, pričom oznámenie likvidátora o vstupe spoločnosti do likvidácie bolo uverejnené dňa
12.2.2010 v Obchodnom vestníku. Exit odporcu zo spoločnosti bol zrealizovaný dňa 4.11.2009, čo je
nespochybniteľným dôkazom toho, že komplementár postupoval s odbornou starostlivosťou v záujme
spoločnosti, keď z tejto spoločnosti vystúpil v dôsledku nepriaznivého vývoja investícií spoločnosti ešte

pred jej vstupom do likvidácie. Pri tomto výstupe zohľadnil odporúčania z 58. zasadnutia investičného
výboru, keď zrealizoval exit (prevod akcií odporcu) za cenu 420.628,66 EUR v nasledovnej štruktúre
- Časť ceny „exitu" vo výške 111.181,17 EUR na základe zmluvy o prevode akcií uzatvorenej dňa
4.11.2009 so spoločnosťou Direct marketing, a.s. zo dňa 4.11.2009 (ďalej len „Zmluva o prevode akcií")
- (uhradená v plnom rozsahu), časť ceny „exitu" vo výške 43.896,16 EUR na základe zmluvy o prevode

akcií je splatná 28.2.2014 a zvyšná časť exitovej sumy v celkovej výške 265.551,33 EUR bude splácaná
formou úverových splátok na základe Zmluvy o úvere č. 13 medzi odporcom a Slovak Mail Services,
a.s. Kúpna cena je zabezpečená vlastnou zmenkou spoločnosti Direct Marketing, a.s. O realizovanom
exite komplementár informoval investičný výbor na jeho 59. zasadnutí konanom dňa 11.2.2010.
Členovia investičného výboru sa s uvedenou skutočnosťou riadne oboznámili. Má za to, že podmienky

realizovaného exitu plne korešpondujú s podmienkami exitu schválenými investičným výborom, navyše
realizovaný exit bol uskutočnený s takými podmienkami, za splnenia ktorých je nominálna hodnota
celkovej exitovej ceny vyššia ako cena požadovaná investičným výborom. Nepopiera, že komplementár
v mene Spoločnosti sčasti nepostupoval v absolútnom súlade so schválenými investičnými návrhmi.
Túto možnosť však pripúšťa platná spoločenská zmluva Spoločnosti, konkrétne v čl. XIII, bod X1II.4 :

„Štatutárny orgán (komplementár) nie je viazaný rozhodnutiami, resp. odporúčaniami investičného
výboru, ktoré sa týkajú záležitostí uvedených v bode XIII.2 spoločenskej zmluvy" pričom čl. XIII, bod
XIII.2 vymenúva záležitosti, o ktorých rozhoduje investičný výbor, okrem iných aj posudzovanie návrhov
na realizovanie investície (XlII.2 písm. d) a posudzovanie písomných návrhov na realizovanie divestície(XIII.2 písm. e). Takáto formulácia spoločenskej zmluvy bola schválená samotným navrhovateľom. Na
túto skutočnosť poukazuje samotný navrhovateľ v podanom trestnom oznámení, ČVS: PPZ-303/BPK-
B-2010 Sr. Nakoľko tieto rozhodnutia a odporúčania investičného výboru nie sú pre komplementára

záväzné, nemohlo dôjsť k ich porušeniu komplementárom. Zároveň poukázal na zákonnú povinnosť
komplementára ako štatutárneho orgánu, konať pri výkone svojej funkcie s náležitou starostlivosťou,
v prospech Spoločnosti a všetkých jej spoločníkov, ktorú komplementár dodržuje. Komplementár ako
štatutár a manažér postupuje pri výkone svojej funkcie v zmysle uzatvorenej zmluvy a pravidelne
monitoruje všetky portfóliové spoločnosti, tak, aby dosiahol hlavný cieľ svojej činnosti - úspešný exit. V

zmysle čl. III, bod III.3 uzatvorenej zmluvy je komplementár ako manažér fondu povinný a zodpovedný
za monitorovanie a vyhodnocovanie stavu vývoja v jednotlivých portfóliových spoločnostiach, navrhovať
opatrenia na korekciu stavu a prekonanie nepriaznivého vývoja v portfóliových spoločnostiach ako aj
navrhovať a realizovať opatrenia na minimalizáciu investičných strát správcu fondu. V tomto zmysle,
t.j. s odbornou starostlivosťou v snahe zabezpečiť Spoločnosti čo najväčší zisk, komplementár v
rámci svojej činnosti zabezpečoval všetky informácie o jednotlivých spoločnostiach, tieto analyzoval a

vyhodnotil a následne podnikol kroky, ktoré žalobca v súčasnosti namieta. Je však nespochybniteľné,
že na základe takéhoto konania žalobcovi nevznikla žiadna škoda. Žalobca tvrdil, že komplementár
v prípade portfóliových spoločností LIPTOVSKA, s.r.o., BLUE SKY MINING, s.r.o., Martens - CWT,
s.r.o., Slovak Mail Services, a.s. podstatne porušil spoločenskú zmluvu, najmä povinnosť zdržať sa
akéhokoľvek konania znemožňujúceho alebo sťažujúceho efektívnu hospodársku činnosť Spoločnosti

alebo konania spôsobilého poškodiť alebo ohroziť dobré meno Spoločnosti. Komplementár konal s
odbornou starostlivosťou, v záujme Spoločnosti tak, aby dosiahol čo najefektívnejšie využitie finančných
zdrojov Spoločnosti a dosiahol očakávaný zisk. Práve žalobca je osobou, ktorá v zmysle návrhu na
nariadenie predbežného opatrenia má záujem absolútne znemožniť fungovanie spoločnosti. Prijatím
predbežného opatrenia v znení, akom ho žalobca požadoval, by bola ekonomická činnosť spoločnosti

natoľko narušená, že spoločnosť by nebola schopná ďalších/ žiadnych činností. Žalobca uviedol,
že komplementár porušil svoju povinnosť podľa ust. čl. XI ods. XI.3 písm. f) spoločenskej zmluvy,
keďže nevykonal uznesenie zhromaždenia spoločníkov č. 6/VI/2010 prijaté dňa 15.6.2010 o odvolaní
prokúry I.. I. D., pretože nezabezpečil výmaz uvedenej prokúry z obchodného registra. Komplementár
ako štatutár, ktorému táto povinnosť prináleží, uvedený výmaz z OR nemohol zabezpečiť, nakoľko

spoločníci prijali uznesenie v zmysle, že odvolanie prokúry Ing. I. D. datovali pred konaním predmetného
zhromaždenia spoločníkov, ktoré o tomto výmaze rozhodlo, (na deň 11.6.2010) a takýto návrh nie je
spôsobilý na zápis do Obchodného registra v zmysle Obchodného zákonníka a zákona o obchodnom
registri. Dňa 8.11.2010 počas zasadnutia zhromaždenia spoločníkov komplementár navrhol v rámci
bodu zasadnutia „Rôzne" opraviť chybu v uznesení č. 6/VI/2010 prijatom dňa 15.6.2010. Komanditista

tento bod neschválil a do dnešného dňa neumožnil opravu uznesenia. Spoločníci sa záverom dohodli, že
verifikujú predmetnú chybu, posúdia správnosť navrhovaného postupu vo veci opravy chyby a vykonajú
všetky potrebné úkony potrebné k jej odstráneniu tak, aby sa listina (zápisnica) stala spôsobilou na
zápis zmeny údajov do obchodného registra. Žalobca tiež uviedol, že komplementár porušil svoju
povinnosť uloženú mu v čl. XII., bod XII. 3 spoločenskej zmluvy tým, že neoznámil L.. I.. C., kedy

môže nahliadnuť do dokumentácie Spoločnosti a dokumentácie jej portfóliových spoločností a tak mu
neumožnil kontrolu údajov obsiahnutých v tejto dokumentácii, na ktorú má ako predseda dozornej
rady Spoločnosti nárok. L.. I.. C. listom zo dňa 8.7.2010 požiadal komplementára o nahliadnutie do
týchto dokumentov, pričom ešte v ten istý deň mu komplementár odpovedal v zmysle, že je pripravený
predložiť požadovanú dokumentáciu a poskytnúť primeranú súčinnosť, avšak až po 23.7.2010, nakoľko

osoba oprávnená na vydanie týchto dokumentov (pán U. - štatutár komplementára) čerpá od 9.7.2010
- 23.7.2010 dovolenku. Po tomto dátume bol komplementár pripravený poskytnúť súčinnosť, avšak,
čo navrhovateľ vo svojom tvrdení opomenul, je fakt, že dňa 23.7.2010 bol komplementárovi doručený
list, ktorým sa L.. I.. C. vzdáva funkcie v dozornej rade spoločnosti. Bezodkladne po tomto úkone,
L.. I.. C. prestal vykonávať svoju funkciu, i keď formálne účinnosť tohto úkonu nastala až neskôr.

Vzhľadom na uvedené, nakoľko požadované informácie majú charakter veľmi dôverných obchodných
informácií a L.. I.. C. ukončil svoju činnosť v dozornej rade Spoločnosti, konal komplementár s odbornou
starostlivosťou, v záujme Spoločnosti a všetkých jej spoločníkov a tieto informácie, resp. dátum, kedy
sa môže pán C. oboznámiť s požadovanou dokumentáciou, mu neoznámil. Žalobca v návrhu viac krát
tvrdil, že do základného imania Spoločnosti vložil 99% jej prostriedkov a napriek tomu nemôže ovplyvniť

činnosťSpoločnosti.SpôsobfungovaniaSpoločnostisikreovalisamotníspoločníciprizakladaníatvorbe
spoločenskej zmluvy. Podľa § 97 ods. 1 Obchodného zákonníka: „Na obchodné vedenie spoločnosti
sú oprávnení iba komplementári, podľa ods. (2) toho istého §: „V ostatných záležitostiach rozhodujú
komplementári spoločne s komanditistami väčšinou hlasov, pokiaľ spoločenská zmluva neurčuje inak."Spoločenská zmluva Spoločnosti upravuje rozhodovanie spoločníkov Spoločnosti tak, že zhromaždenie
spoločníkov je oprávnené rozhodovať o všetkých otázkach spadajúcich do právomoci zhromaždenia
a to jednomyseľne (bodXI.5). Tieto skutočnosti boli žalobcovi známe už v čase zakladania a vzniku

Spoločnosti, nakoľko ako spoločník Spoločnosti sa na tvorbe spoločenskej zmluvy sám podieľal/ mohol
podieľať a jej znenie sám schvaľoval. Skutočnosť, že navrhovateľ nemôže ovplyvniť, resp. presadiť
svoju vôľu v Spoločnosti nemôže byť dôvodom na zrušenie jeho účasti spoločníka v spoločnosti už
len z dôvodu, že tento stav sám svojím konaním spôsobil. Túto skutočnosť podporuje i slovenská
judikatúra, keď je známe uznesenie Najvyššieho súdu z 10. mája 2011, sp. zn. 4 Obo 110/2000:

Skutočnosť, že spoločník v spoločnosti s ručením obmedzeným nemá väčšinu hlasov potrebnú na
presadenie svojej vôle proti vôli ostatných spoločníkov sama osebe nemôže byť dôvodom pre zrušenie
jeho účasti v spoločnosti. Ak by tomu tak bolo, mohol by každý spoločník, ktorého počet hlasov nestačí
na dosiahnutie väčšiny predpísanej na prijatie rozhodnutia valného zhromaždenia, z tohto dôvodu
žiadať o zrušenie svojej účasti v spoločnosti. Čo sa týka hlasovania komplementára na zhromaždení
spoločníkov, podľa bodu X.5 písm. b) spoločenskej zmluvy: „Zhromaždenie spoločníkov o všetkých

otázkach spadajúcich do právomoci zhromaždenia spoločníkov rozhoduje jednomyseľne a to menovite
najmä o týchto veciach: b) rozhodovanie o zvýšení alebo znížení základného imania a rozhodovanie
o nepeňažnom vklade." Komplementár má pritom právo zúčastniť sa zhromaždenia spoločníkov,
predkladať na ňom návrhy a vyjadrenia a hlasovať na základe svojej slobodnej vôle, podľa vlastného
uváženia. Komplementára preto nemožno sankcionovať za to, že na zhromaždení spoločníkov uplatnil

svoje zákonné právo hlasovať a tvrdenie žalobcu, že ide o účelové konanie komplementára, je čisto
špekulatívnym a ničím nepodloženým tvrdením. Žalobca tiež uviedol, že konanie komplementára je
výlučne účelové a „blokáciou" rozhodnutia o znížení základného imania si chce ponechať možnosť
poberať,akozmluvnýmanažérfondu,odplatupraktickyzprostriedkovštátuvnemalejvýške,bezohľadu
na to, či poskytuje služby manažéra fondu. Toto tvrdenie navrhovateľa nemá s prihliadnutím na Zmluvu

o poskytovaní služieb v oblasti riadenia fondov reálny základ, nakoľko komplementár ako manažér
fondu má v zmysle čl. IV, bod IV.1 nárok na 3% z aktuálnej nominálnej hodnoty fondu a v zmysle bodu
IV.4 nárok na odmenu 1% z aktuálnej hodnoty portfólia fondu, pričom v zmysle bodu ii) Zmluvy sa
aktuálnou nominálnou hodnotou fondu rozumie počiatočná hodnota fondu zvýšená o zhromaždením
spoločníkov správcu fondu odsúhlasené výnosy fondu dosiahnuté v predchádzajúcom kalendárnom

roku (najmä výnosy z investícií, výnosy z poskytnutých úverov, výnosy z dočasne uložených voľných
peňažných prostriedkov fondu) a znížená zhromaždením spoločníkov správcu fondu odsúhlasených
prevádzkových nákladov fondu vynaložených v predchádzajúcom roku (najmä náklady na správu fondu,
náklady hradené správcom fondu) a zhromaždením spoločníkov správcu fondu odsúhlasené investičné
straty fondu v predchádzajúcom roku a bodu iii) Zmluvy sa aktuálnou hodnotou portfólia fondu rozumie

súčet nominálnych hodnôt uskutočnených investícií znížený o súčet hodnôt všetkých divestícií. Výška
základného imania nie je teda jedinou a určujúcou veličinou pri výpočte odmeny komplementára ako
manažéra fondu, avšak táto odmena sa odvíja najmä od aktivít a úspešnosti podnikania Spoločnosti,
čo popiera logiku tvrdenia žalobcu, že komplementár ako manažér fondu postupuje účelovo tak, že
vedie spoločnosť k strate. Pri hodnote portfólia Spoločnosti, ktoré bolo ku dňu 31.12.2009 v hodnote

12.611.787,14 EUR, považuje uvedenú stratu za bezpredmetnú. Aj napriek tejto skutočnosti, v texte
nižšie poukazuje na dôvody takéhoto hospodárskeho výsledku spoločnosti. Uvedený hospodársky
výsledok bol spôsobený samotným princípom fungovania Spoločnosti ako fondu rizikového kapitálu, keď
spoločnosť investuje do obstarania obchodných podielov a výnos dosahuje predajom nadobudnutých
podielov, čo znamená, že nie je možné očakávať zisk bez predaja nadobudnutých podielov. Žalovaný

ukončil rok 2009 so stratou vo výške 617.573 EUR. Dôvody takéhoto negatívneho hospodárskeho
výsledku sú spôsobené spôsobom účtovania výnosov z investícií, pri ktorom do aktuálneho účtovného
obdobia vstupujú len výnosy z poskytnutých úverov a iné poplatky v minimálnej výške. Investície
do základného imania a kapitálových fondov spoločnosti sa vykazujú vo výnosoch až pri predaji
obchodných podielov/ akcií jednotlivých portfóliových spoločností. Z uvedeného dôvodu Spoločnosť

nevykazuje výnosy (a teda sa nepremietli v hospodárskom výsledku Spoločnosti) z kapitálových fondov
vo výške 540.000,- EUR a výnos zo základného imania spoločností vo výške 84.000,- EUR, čo
predstavuje spolu výnosy v celkovej výške 624.000,- EUR. Negatívny dopad uvedeného spôsobu
účtovania na hospodársky výsledok Spoločnosti sa bude v najbližších rokoch znižovať z dôvodu
plánovaných divestícií v zmysle plánu pre jednotlivé nadchádzajúce roky. Ďalším dôvodom uvedeného

hospodárskeho výsledku je podľa žalovaného globálna ekonomická kríza, ktorá vo významnej miere
ovplyvnila tvorbu opravných položiek o realizované investície. Tvorba opravných položiek stúpla v
roku 2009 o 659.239,- EUR oproti roku 2008. Na základe uvedeného skonštatoval, že Spoločnosť v
prípade možnosti časovo rozlíšiť výnosy z kapitálových fondov, hospodárila s kladným hospodárskymvýsledkom. Zároveň týmto považoval za preukázané, že negatívny hospodársky výsledok nebol
zapríčinený konaním komplementára a teda Spoločnosti. Zároveň uviedol, že uvedený hospodársky
výsledok bol okrem vyššie uvedeného spôsobený aj znefunkčnením investičného výboru. V zmysle

spoločenskej zmluvy, čl. XIII, bod XIII.1 sú členmi investičného výboru práve členovia investičného
výboru žalobcu (komanditistu). Činnosť Spoločnosti tak bola počas roka zameraná predovšetkým
na zveľaďovanie existujúcich investícií. V priebehu roka 2010 prestali byť spoločnosti doručované
žiadosti sprostredkovávané NARSP, zväzom podnikateľov a zväzom živnostníkov, čo malo tiež vplyv na
hospodársky výsledok Spoločnosti. Poukázal tiež na skutočnosť, že v zmysle judikatúry, hospodársky

výsledok spoločnosti nemôže byť dôvodom na zrušenie účastí spoločníka súdom. (2 Obo/ 179/2000)
Podanie žalobcu tak videl ako jeho snahu vyhnúť sa prípadnej zodpovednosti za činnosť Spoločnosti,
ktorá v súčasnosti neprosperuje (nemá očakávaný kladný hospodársky výsledok).Mal za to, že žalobca
je povinný uviesť a následne preukázať také dôvody, ktoré by s prihliadnutím na všetky skutkové
okolnosti umožnili prijať záver, že od neho nemožno spravodlivo požadovať, aby v spoločnosti zotrval.
Hoci naplnenie tejto skutkovej podstaty v zmysle § 148 ods. 1 Obch. zák., zákon bližšie nešpecifikuje,

ale v zmysle doterajšej judikatúry ide najmä o prípady, keď spoločnosť, resp. ostaní spoločníci porušujú
podstatným spôsobom svoje zákonné alebo zmluvné povinnosti voči dotknutému spoločníkovi. Mal za
to, že naplnenie tejto skutkovej podstaty nebolo žalobcom preukázané. Dôvody, ktoré žalobca uvádza,
vyplývajú výlučne zo vzájomných nezhôd spoločníkov a v rozdielnom názore na vedenie Spoločnosti.
V prípade, ak by súd žalobcovi vyhovel a jeho účasť v spoločnosti zrušil, ďalšie fungovanie spoločnosti

v zmysle podnikania s cieľom rozvoja a podpory malého a stredného podnikania by bolo podľa jeho
názoru značne obmedzené, dokonca až nemožné. Tým by bolo neprimerane zasiahnuté do pomerov
spoločnosti, v dôsledku čoho žiadal návrh zamietnuť.

8. Žalobca k obrane žalovaného uviedol, že k návrhu doložil kompletné prehľady o porušeniach

operačného manuálu, ktorými dochádzalo zo strany vedľajšieho účastníka ako manažéra fondu pri
každej jednej zo spoločností, do ktorých žalovaný investoval, a to tak pri investičnom procese ako
aj pri zmenách v investíciách a predovšetkým pri exitoch z portfóliových spoločností. Dochádzalo
k nedodržiavaniu schválených investičných návrhov, k svojvoľnému nakladaniu investovaných
prostriedkov a k nedostatočnému zabezpečeniu návratnosti investovaných prostriedkov v rámci

investícii. Obranná argumentácia žalovaného a vedľajšieho účastníka spočívala najprv v tom, že
operačný manuál nebol pre žalovaného a vedľajšieho účastníka záväzný. Uvedené tvrdenie vyvrátili
zápisnicou z rokovania zhromaždenia spoločníkov z 25.7.2006, na ktorom bol operačný manuál
schválený zhromaždením spoločníkov žalovaného v tom zmysle, že je záväzný ako pre žalobcu tak
pre žalovaného a vedľajšieho účastníka. Okrem toho, dodržiavanie operačného manuálu sa vedľajší

účastník zaviazal aj ako manažér fondu v rámci zmluvného vzťahu so žalovaným. Následne žalovaný
a vedľajší účastník argumentovali, že išlo iba o tzv. formálne porušenia operačného manuálu, nakoľko
sa predpokladá, že manažér fondu je profesionál a odborník, nesmie porušiť manuál ani formálne,
ani žiadnym spôsobom. Doložili niekoľko správ z vykonaných auditov, právny audit kancelárie W., B.,
F., ďalej audit spoločnosťou Ekis, v ktorých sú zadokumentované porušovania operačného manuálu

a schválených investičných manuálov už v roku 2009 a 2010. Na to, aby si žalobca vytvoril reálnu
predstavu o stave fondu, presadil dňa 8.11.2010 na zhromaždení spoločníkov žalovaného, uznesenie
o vykonaní forenzného auditu, ktorý mal byť v zmysle uznesenia zhromaždenia spoločníkov, ako
aj v zmysle súťažných podmienok na výber audítorskej spoločnosti, robený v mene ako žalobcu,
tak aj vedľajšieho účastníka. Vedľajší účastník však porušil toto ustanovenie, keď dal vypracovať

forenzný audit spoločnosťou BMD Leitner iba v mene žalovaného. Žalobcovi tak odňal možnosť klásť
otázky v rámci forenzného auditu, dokladať dokumenty, komunikovať s audítorskou spoločnosťou a
aj inak sa spolupodieľať na vypracovaní správy z auditu. I napriek týmto pochybeniam, vypracovaná
správa forenzného auditu dokladuje veľké množstvo porušení operačného manuálu, investičných
návrhov zo strany vedľajšieho účastníka, pričom správa z forenzného auditu je tak isto súčasťou

spisu. poukazuje tiež na znalecký posudok č. 10/2012 vypracovaný Expertíznym a edukačným
inšpektorom Paneurópskej univerzity a zhrnul jeho závery: znehodnotenie investície o 80 % u 18
existujúcich spoločností, nereálna tvorba opravných položiek, neinformovanie žalobcu o činnosti
žalovaného, použitie finančných prostriedkov, znemožnenie kontroly žalobcu k jednotlivým investíciám
zo strany vedľajšieho účastníka, majetkové a personálne prepojenie 66 % portfóliových spoločností,

nesprávne vedenie pokladne, vykonané úhrady z prostriedkov žalovaného v rozpore s manažérskou
zmluvou, nepoužívanie prostriedkov v súlade s účelom určeným schválenými investičnými návrhmi,
vyplácanie vyššej odmeny vedľajšiemu účastníkovi za manažérsku činnosť než aká mu prislúchala
podľa manažérskej zmluvy. Ďalej doložili správy vypracované samotným vedľajším účastníkov, a to znovembra 2013 a z júna 2014, ktoré poukazujú na zlé hospodárenie portfóliových spoločností, konkrétne
zo 16 spoločností uvedených v správach sa dve nachádzajú v konkurze, rôzne problémy s činnosťou
má 9 spoločností, a to či už s platobnou neschopnosťou, nevykonávaním podnikateľskej činnosti,

vysokej zadlženosti, dosahovanie vysokej straty. Relatívne v poriadku je iba približne 5 spoločností, u
ktorých vedľajší účastník neuvádza také problémy, ako u ostatných. V správach vedľajšieho účastníka
sa tiež nachádza údaj o tom, že v prípade 8 portfóliových spoločností, z ktorých odporca vykonával
exit, vo všetkých 8 prípadoch nie je splatená exitovaná suma, tzn. že ide o pohľadávky žalovaného,
ktoré sú dlhodobo po splatnosti. Tieto pohľadávky však vedľajší účastník v mene žalovaného žiadnym

spôsobom nevymáha, neuplatňuje a sú nedostatočne zabezpečené. Ďalej založili do spisu dôkazy,
že žalovaný stratil zmenky, ktoré mali zabezpečovať návratnosť investovaných prostriedkov. V danom
prípade je irelevantné, kto konkrétne riadil vedľajšieho účastníka, že došlo k zmene jeho akcionára,
podstatné je, že ten istý vedľajší účastník spôsobil stratenie alebo zmiznutie významných nástrojov
na návratnosť investovaných prostriedkov. Ďalej poukazuje na niekoľko rokov pretrvávajúci vysoký
stav pokladne žalovaného, kde sú prostriedky uschované kdesi v trezoroch, či v bezpečnostných

schránkach, namiesto toho, aby boli aspoň uložené v banke na terminovaných vkladov s určitým
úrokom, ktorý by mohol predstavovať výnos pre žalovaného. Ing. Q. Q. uviedol, že za prvý rok činnosti
žalovaného, žalovaný hospodáril a dosahoval príjem iba z úložiek, tzn. z terminovaných vkladov na
účtoch v bankách. Žalobca nerozumie, prečo by voľné a nenainvestované prostriedky žalovaného
nemohli i naďalej generovať príjem žalovaného vyplývajúci z takýchto výnosov. Až v novembri v

roku 2013 na zhromaždení spoločníkov aktuálny štatutárny zástupca vedľajšieho účastníka uviedol,
že dôvodom uschovania prostriedkov v pokladni v trezoroch a v schránkach je obava z rozšírenia
predbežného opatrenia nariadeného Krajským súdom v Bratislave. Žalobca spochybnil súvislosť s
odbornou starostlivosťou, s ktorou má vedľajší účastník riadiť Fond, s akousi obavou z možných
rozhodnutí slovenských súdov. Vedľajší účastník má pri správe fondu v prvom rade sledovať záujmy

žalovaného, výnosy, ktoré by žalovaný mohol dosahovať, a nie postupy súdov a iné vedľajšie faktory.
Taktiež poukázal na ním založené dve rozdielne účtovné závierky žalovaného za rok 2012 s úplne
odlišnými údajmi o majetku žalovaného o stratách, resp. hospodárskom výsledku žalovaného za rok
2012 s odlišnými údajmi o opravných položkách. Žalobca zdôraznil, že stále nedostal odpoveď, ako
je vôbec takýto stav možný. Žalobca tak nemôže mať, ani nemá žiaden prehľad o reálnom stave

žalovaného, teda o jeho hospodárskych ukazovateľoch a o jeho majetku. Vedľajší účastník na strane
žalovaného okrem nevymáhania splatných pohľadávok nedostatočne zabezpečil návratnosť investícii,
nekonal ako riadny hospodár pri riadení Fondu, nezasahoval dostatočne do portfóliových spoločností,
a to či už poradenstvom pri ich riadení, kontrolnou činnosťou a návrhom opatrení na prekonanie
nepriaznivého vývoja portfóliových spoločností, konkrétne poukázal na článok III ods. 4 body VII, VIII

a VI Zmluvy o poskytovaní služieb v oblasti riadenia fondu uzatvorenej medzi žalovaným a vedľajším
účastníkom, ktoré sú elementárnou povinnosťou vedľajšieho. Vedľajší účastník už dlhé roky nevykonáva
svoju pôsobnosť a neplní si svoju povinnosť s odbornou starostlivosťou tak ako sa to od neho očakáva a
ako je to predpokladané manažérskou zmluvou a napriek tomuto stavu nevykonal žiadne opatrenia na
to, aby ho v oblasti riadenia fondu nahradila alebo mu radila iná spoločnosť, iný subjekt s dostatočnou

profesionalitou,odbornouerudíciou,vzáujmetoho,abynedochádzaloksústavnémuznižovaniufondu,k
neustálymstratámvspoločnostiachapraktickykzničeniutoho,čosamalodosiahnuťpoužitímverejných
prostriedkov práve na rozvoj malého a stredného podnikania v SR. Za takéhoto dlhodobého stavu sa
domnieva, že nemožno od neho spravodlivo požadovať, aby zotrvával ako spoločník v spoločnosti, v
ktorejmujeodopieranéprávoamožnosťnavykonávaniekontroly,kdedostávanedostatočnéinformácie,

rozporuplné dokumenty a akékoľvek jeho návrhy na zhromaždeniach spoločníkov žalovaného, ktoré
by mohli viesť k zlepšeniu činnosti žalovaného, vyššej transparentnosti pri nakladaní s prostriedkami,
vedľajší účastník vždy zablokoval.

9. Svedok Ing. Q. Q. vo výpovedi k veci uviedol, že do Národnej agentúry pre rozvoj malého a stredného

podnikania nastúpil v októbri 1994 ako radový zamestnanec na základe úspešného výberového konania
a to na pozíciu manažéra pripravovaného programového rizikového kapitálu. Ako jeho prvá úloha bola
pripravenie a rozbehnutie spoločnosti, ktorá sa mala zaoberať správou novozriadeného fondu Seed
Capital fund, ktorý bol zameraný na investičné aktivity do malých slovenských podnikov za účelom
urýchlenia ich rozvoja. Uvedený fond bol založený koncom roku 1994 alebo začiatkom roku 1995. Bol

jeho konateľ od založenia až do septembra 2007. V národnej agentúre pre rozvoj malého a stredného
podnikania sa stal generálny riaditeľom v auguste 2005 a funkciu vykonával do 5.7.2007. V uvedenom
období preto vykonával súbeh funkcii štatutárneho zástupcu agentúry ako aj Fondu fondov s.r.o. Pri
založení a v začiatkoch fungovania fondu pracovali s malým objemom investícií, rádovo 850.000,-EUR. Na základe úspechov v danej oblasti sa tieto investície postupne zvyšovali, až k obdobiu 2005
dosiahli objem približne 300 až 350 mil. Sk. Jednalo sa o vlastné prostriedky fondu získané úspešnou
investičnou činnosťou a ďalej to boli čiastočné zdroje štátneho rozpočtu a zdroje európskych fondov,

ktoré boli poskytnuté prostredníctvom národnej agentúry. V roku 2005 až 2006 boli spoločnosťou
Fond fondov s.r.o. založené ďalšie dva fondy Fond Seed Capital, k.s., ktorý mal slúžiť na podporu
a rozvoj malých podnikateľov a Slovenský rozvojový fond a.s., ktorý mal slúžiť na rozvoj a podporu
stredných podnikateľov. Investičnou stratégiou jednotlivých fondov bola zároveň určená aj organizačná
právna forma jednotlivých fondov. Z toho dôvodu bol Fond Seed Capital zriadený vo forme komanditnej

spoločnosti, nakoľko sa jednalo o najvyššiu rizikovosť očakávaných investícii, pričom v takomto fonde
nebolo možné získať súkromných investorov a takáto forma bola najbežnejšou štruktúrou obdobných
fondov v krajinách vyspelej Európy, napr. Veľká Británia, Francúzsko a Taliansko. Zároveň bol pri
zakladaní Fondu Seed Capital, k.s., kde Fond fondov vstupoval ako komanditista s vkladom 400
mil. Sk a manažér fondu ako komplementár s vkladom 4 mil. Sk a zároveň boli v uvedenom fonde
nad rámec vytvorené ďalšie orgány a to dozorná rada ako aj prokurista, ktorú funkciou zastával od

založenia do leta 2006 alebo 2007, kedy bol odvolaný z pozície riaditeľa národnej agentúry. Počas jeho
pôsobenia vo Fonde Seed Capital bola vykonaná iba jedna investícia, asi do spoločnosti Martens v
objeme asi 7,5 mi. Sk. Rovnako počas jeho pôsobenia neboli už do Fondu investované ďalšie vklady.
Keď odchádzal zo svojej pozície, Fond bol vo výbornej kondícii, avšak v podstate bol iba na začiatku
svojej činnosti. Fond Seed Capital vykonával svoju činnosť plne v súlade s pokynmi a požiadavkami

Národnej agentúry pre rozvoj malého a stredného podnikania ako i Fond fondov s.r.o. Spoločnosť Funds
managers a.s. bola v podstate založená v procese zriaďovania jednotlivých fondov, v ktorej pôsobili aj
bývalí zamestnanci Fondu fondov, ktorí disponovali s viacročnými skúsenosťami v danej oblasti, čím
bola zachovaná kontinuita investičnej a monitorovacej činnosti. Mgr. J. L. bol určitý čas v pracovnom
pomere, ale dlhodobo od roku 2000 - 2001 pôsobil pri Seed Capital company a neskôr vo Fonde

fondov ako právny poradca, ako právnik a zúčastňoval sa investičného procesu, kde zastrešoval právne
pozadie celého procesu. Fond bol zameraný na seed a startup investície, ktoré vo svojej podstate
sú považované za najrizikovejšie, preto súčasťou kontrolovacieho a monitorovacieho systému bolo
obsadenie fondu skúsenými manažérmi, ktorí majú skúsenosti v tejto oblasti, konštituovanie dozornej
rady fondu, ktorá mala troch členov, pričom všetci boli nominovaní Národnou agentúrou, vo fonde bol

zriadený prokurista ako alternatívny štatutárny orgán menovaný Národnou agentúrou. Fond na svojich
prvotných zhromaždeniach spoločníkov odsúhlasil detailné postupy vykonávania investičnej činnosti,
ktoré mali písomnú formu operačného manuálu, ktorý bola spoločnosť povinná dodržiavať. Okrem
toho boli prijaté ďalšie dokumenty, ako manažérska zmluva s manažérom fondu, v ktorej boli presne
vymedzené práva a povinnosti a ďalej boli odsúhlasené a prijaté dokumenty, štruktúra monitorovacej

správy, štruktúra záverečnej správy, z ktorých mala národná agentúra podrobné vedomosti o situácii a o
vývoji vo Fonde. Kontrolný mechanizmus a mechanizmus zníženia rizík bol súborom množstva opatrení,
jedným z najdôležitejších opatrení bolo, že bol konštituovaný investičný výbor, ktorý bol oprávnený
schvaľovať, resp. neschvaľovať predložené investičné návrhy investičného manažéra. Investičný výbor
mal 5 členov, ktorých volila národná agentúra alebo Ministerstvo hospodárstva. Operačným manuálom

boli viazaný odporca ako aj manažér fondu spoločnosť Funds managers a.s., jednalo sa o dokument
spoločnosti Fond fondov, ktorý presne upravoval investičnú a poinvestičnú činnosť a ktorého znenie bolo
odsúhlasené aj združením spoločníkov spoločnosti Fond Seed Capital, k.s. Jednalo sa o zhromaždenie
spoločníkov zo dňa 25.7.2006 o čom bola spísaná zápisnica. Rozpory medzi navrhovateľom a
manažérom vo fungovaní nezaznamenal. Spoločnosti a fondy fungovali bez problémovo, rovnako tak

prebiehala bez problémov komunikácia medzi investičnými manažérmi Fondu fondov a investičným
výborom a národnou agentúrou a do procesu zainteresovanými orgánmi.

10. Svedok I.. L. T. vo výpovedi k veci uviedol, že ako riaditeľ pracoval v Národnej agentúre pre rozvoj
malého a stredného podnikania v období od júla 2007 do augusta 2010. Agentúra mala v tom čase

už rozbehnutý program rizikového kapitálu. Agentúra sa podieľala na založení fondov, ktoré boli ako
prostriedok na dosiahnutie určeného cieľa a to podpora malého a stredného podnikania. Tento program
bolajodobrenýaschválenývorgánochNárodnejagentúry.Jejhlavnáúčasťsaprejavilavdvochfondoch
a to Slovenský rozvojový fond a.s. a Fond Seed Capital, k.s. Tieto fondy boli založené počas roku 2006
ešte jeho predchodcom Ing. Q.. Z titulu jeho funkcie riaditeľa agentúry zároveň vstúpil aj do orgánov

Fondu fondov s.r.o. ako konateľ v septembri 2007. Zároveň sa stal predsedom Investičného výboru,
ktorý bol vytvorený z nominantov Národnej agentúry. Investičný výbor slúžil v podstate na schvaľovanie
investičných zámerov a vstupov a výstupov z jednotlivých spoločností, do ktorých mal fond investične
vstúpiť. Manažovanie vstupu, resp. výstupu mal zabezpečovať manažér fondu a komplementár v jednejosobezaodplatu.Včase,kedynastupovaldofunkcie,FondSeedCapitalnevykonávalžiadnuinvestičnú
činnosť. Jeho úlohou bolo preto túto investičnú činnosť rozbehnúť. Investičná činnosť sa rozbehla
až potom, čo došlo k výmene majiteľov spoločnosti, ktorá fond manažovala, tzn. komplementára

žalovaného. Od roku 2008 sa investičná činnosť rozbehla a manažér fondu začal postupne predkladať
jednotlivé projekty. Do polovice roku 2009 bolo tých projektov viac ako 20. V polovici roku 2009 nastali
aj problémy v komunikácii s manažérom fondu. Následne po vzniku problémov v komunikácii medzi
agentúrou a manažérom fondu došlo aj k zastaveniu ďalších investícií zo strany žalovaného, keďže
investičný výbor zablokoval investovanie. Žalobca mal v nasledujúcom období problém dostať sa k

jednotlivým informáciám ohľadne jednotlivých investičných projektov. Zo strany komplementára, t.j.
spoločnostiFundsManagersa.s.nebolikomanditistovi,t.j.žalobcomposkytovanéinformácie,oktorébol
manažér požiadaný a taktiež boli zo strany komplementára blokované návrhy komanditistu na riešenie
nedostatkov v súvislosti s manažovaním fondov. Komplementár sa v podstate dostal do pozície, kedy
by mal v podstate zrušiť manažérsku zmluvu sám so sebou. Hlavný problém, ktorý tu nastal, bola
kvalita v poskytovaní služieb zo strany manažéra fondu, ktorý tieto neposkytoval v požadovanej kvalite

a zároveň neposkytoval žalobcovi informácie týkajúce sa jednotlivých investícií ako i svojich rozhodnutí,
ktoré robil sám bez súhlasu investičného výboru. Počas jeho pôsobenia boli žalobcom objednané dva
audity, jeden, a to ekonomický audit, robila spoločnosť Ekis audit. Na základe toho bolo vyhodnotené, že
investície do portfóliových spoločností sú čiastočne znehodnotené. Taktiež bol robený aj právny audit, a
to právnickou kanceláriou HKV. Neumožnenie výmeny na poste prokuristu žalovaného, komplementár

nijakým spôsobom nevysvetlil. Voľbu prokuristu pritom komplementár blokoval. Zástupcovi spoločnosti
FundsManagersa.s.akomanažérovifonduboloumožnenéprezentovaťtvorbuopravnýchpoložiekpred
zborom zástupcov Národnej agentúry. Predkladané opravné položky neboli zo strany komplementára
dostatočne zdokladované, z toho dôvodu neboli ani ním ako štatutárnym zástupcom odsúhlasené a
akceptované. V prípade opravných položiek takéhoto typu, ako bolo prezentovaná tzv. zníženie hodnoty

finančných investícií, jedná sa o zníženie hodnoty majetku portfólia investícií o túto prezentovanú sumu.
Osobne si myslí, že opravné položky boli vo väčšom rozsahu, ako boli prezentované komplementárom
na valnom zhromaždení. Zníženie o opravné položky nebolo zo strany komplementára dostatočným
spôsobomzdokladované,pričomvychádzalajzauditu,ktorýmalivtomčaseužspracovaný.Informácie,
ktoré im boli poskytované nepovažovali za dostatočné, čo bolo nakoniec skonštatované aj v oboch

auditoch, ktoré si dali vypracovať. Problémy vo vzťahu medzi komanditistom a komplementárom vidí
v tom, že jednak neboli zo strany komplementára komanditistovi poskytované dostatočné informácie
a taktiež nereagoval na požiadavky komanditistu na výmenu manažéra fondu. V čase rozhodovania o
jednotlivých investičných zámeroch nebol personálne prepojený so žiadnou z týchto spoločností.

11. Svedok Mgr. Ľ. W. vo výpovedi k veci uviedol, že od dňa 11.2.2002 do 22.2.2010 bol členom Správnej
rady národnej agentúry pre rozvoj malého a stredného podnikania, pričom bol menovaný Ministrom
hospodárstva SR za Združenie podnikateľov Slovenska. Od 6.9.2007 do 22.2.2010 bol zároveň členom
Investičného výboru Fondu fondov, ktorý bol identický s investičným výborom Fond Seed Capital. Za
člena investičného výboru bol opätovne menovaný dňa 10.9.2010 a je tam až doteraz. Predsedom

dozornej rady Národnej agentúry pre rozvoj malého a stredného podnikania je od novembra 2012
až doposiaľ. Po založení Fond Seed Capital boli investičnému výboru predkladané investičné zámery
na schvaľovanie. Väčšina predložených projektov bolo schválených, ale problémy nastali až vtedy,
keď sa nepostupovalo v súlade so schváleným investičným zámerom a manažér pri zazmluvňovaní
investičných projektov nepostupoval v súlade s rozhodnutím investičného výboru. Po zistení týchto

pochybení boli na správnej rade iniciované vypracovania auditov, a to finančného ako aj právneho. Oba
vypracovanéaudityboliprerokovanénaZborezástupcov,kdebolprizvaný.Vauditochbolikonštatované
porušenia schválených investičných zámerov a z toho dôvodu zbor zástupcov prijal rozhodnutie rokovať
o ukončení zmluvy s manažérom fondu, vymenovať prokuristu zo zástupcov Ministerstva Hospodárstva
SR v zmysle operačného manuálu a znížiť angažovanosť Fondu Fondov vo Fond Seed Capital o

voľné prostriedky, ktoré obsahovali objem cca 4. mil. Eur. Manažér na zbore zástupcov predmetné
návrhy odmietol, pričom zo svojim 1 % hlasoval proti. Manažér odmietal poskytovať komanditistovi
ako majoritnému vlastníkovi informácie ohľadne investícií v jednotlivých portfóliových spoločnostiach. Z
auditovpritomvyplývalo,žedochádzalokporušeniampovinnostíaodklonuodschválenýchinvestičných
zámerov takmer pri všetkých portfóliových spoločnostiach. Manažér navyše svojvoľne proti rozhodnutiu

investičného výboru uskutočňoval investície do ďalších spoločností a to aj potom, čo bolo vydané
uznesenie o trestnom konaní v súvislosti s nehospodárnym nakladaním finančných prostriedkov. V roku
2012 boli podané ďalšie trestné oznámenia, a to na manažéra fondu v súvislosti s vyplácaním odmeny.
Ďalšie trestné oznámenia v súvislosti s investíciou do projektu Revúcky raj. Zároveň bola vykonanákontrola finančnej hotovosti žalovaného za účasti členov dozornej rady odporcu, štatutárnych zástupcov
žalovaného, manažéra ako aj vyšetrovateľky, pričom bolo konštatované, že v pokladni chýba 1.074.000,-
EUR. V tejto veci ďalej koná vyšetrovateľ. Ako splnomocnený zástupca Fond Seed Capital, v ktorom

je vedené trestné konanie, má vedomosť o tom, že v tejto fáze sú finalizované znalecké posudky
ohľadne uvedeného trestného konania. Zamestnanci Fondu fondov vykonávali po vlastnej línii kontroly
jednotlivých portfóliových spoločností. Predkladané materiály neboli dostatočné a kompletné, napriek
tomu existujú výstupy z týchto jednotlivých kontrol, čo vyústilo aj k podaniu ďalších trestných oznámení.
Kontroly neboli vykonávané fyzicky v jednotlivých spoločnostiach, nakoľko do týchto neboli pustení, ale

kontrola bola vykonávaná zo spisových materiálov nachádzajúcich sa vo Fond Seed Capital. Kontroly
boli iniciované po nástupe Ing. Š. do funkcie štatutára Fondu fondov niekedy v priebehu roku 2011.
Pokiaľ by im boli komplementárom sprístupnené dokumenty, tieto kontroly by boli vykonané aj skôr.
Členom Dozornej rady vo Fond Seed Capital je od jeho založenia do februára 2010. Počas jeho členstva
v Dozornej rade by sa zasadnutie Dozornej rady uskutočnil, ak by ho predseda Dozornej rady zvolal
a ak by boli zo strany komplementára predložené výročné správy. Myslí si, že Ing. Š. ako štatutár,

žiadal manažéra fondu o predloženie jednotlivých účtovných materiálov k jednotlivým portfóliovým
spoločnostiam, kde boli uskutočnené investičné vstupy. Na zasadnutí z 8.11.2010 zaznela požiadavka
komplementára, aby sa zástupca komanditistu stal štatutárnym zástupcom odporcu, resp. aby bol
komanditista priamo komplementárom spoločnosti. Požiadavka k pretransformovaniu komanditnej
spoločnosti na inú spoločnosť zaznela iba neformálne. Na túto požiadavku by mala byť aj reakcia

štatutárneho zástupcu Ing. Š.. On v predchádzajúcom období, keď zastával funkciu člena dozornej rady,
neinicioval žiadne konanie na náhradu škody voči štatutárnym zástupcom.

12. Svedok L.. L. A. vo výpovedi k veci uviedol, že v Národnej agentúre pre rozvoj malého a stredného
podnikania pôsobí od septembra 2007, kedy pracoval ako právnik. Od septembra 2011 ako vedúci

právneho oddelenia a od apríla 2012 ako právnik do 30.9.2012. Od uvedeného dňa na základe
zmluvy vykonáva funkciu projektového manažéra v spoločnosti Fond fondov. So spoločnosťou Fond
Seed Capital prvýkrát prišiel do kontaktu v januári 2011, kedy sa konalo 60 zasadnutie investičného
výboru, kde bol poverený vykonávať vyhotovenie zápisnice. V apríli roku 2011 bol poverený vykonaním
kontroly v spoločnosti Fond Seed Capital. Úlohou kontroly bolo zistiť, či vykonávanie investičnej

činnosti prebieha v súlade s príslušnými schválenými dokumentmi, a to najmä operačným manuálom,
spoločenskými zmluvami, resp. schválenými investičnými zámermi. Osobne bol prítomný asi pri 10
vykonaných kontrolách. Z vykonávaných kontrol sa robili zápisy, v ktorých bol zaznamenaný jednak
obsah predložených dokumentov, resp. ich vrátenie po kontrole. Ďalej sa v zázname uvádzali osoby,
ktoré kontrolu vykonávali, miesto a čas začiatku a ukončenia kontroly. Výsledky kontroly boli spracované

neskôr v podobe prehľadov. Počas vykonávania kontroly im neboli predložené všetky doklady, ktoré
požadovali. Štatutárny zástupca pán U. to odôvodňoval jednak nedostatočnou personálnou kapacitou,
resp. časovou náročnosťou. Z toho dôvodu žiadali, aby im bolo udelené splnomocnenie, resp. aby
zabezpečil súhlas u jednotlivých portfóliových spoločností, aby si potrebné doklady a údaje mohli
u jednotlivých portfóliových spoločností zabezpečiť samy. Toto im umožnené nebolo. Boli vyzvaní,

aby uviedli dôvod, pre ktorý takýto postup požadujú. Ten v podstate uvádzali už priebežne. Z
dokumentov, ktoré žiadali, im neboli predložené najmä tie, ktoré sa týkali kontroly efektívnosti a spôsobu
použitia poskytnutých finančných prostriedkov jednotlivým portfóliovým spoločnostiam a to jednak v
čase predinvestičnej prípravy, ako aj počas realizácie investície. K získaniu potrebných informácií
mal dopomôcť audit, ktorý bol vykonávaný a vzhľadom k tomu, že zmluva na jeho vykonanie bola

podpísaná spoločnosťou Fond Seed Capital, nebola dostatočne zaistená objektívnosť tohto auditu,
keďže spoločnosť Fond fondov nemala k vykonávaniu uvedeného auditu umožnený priamy prístup.
Žalobca požadoval prerokovanie záverečnej správy forenzného auditu na zhromaždení spoločníkov aj
za prítomnosti audítora, aby bolo možné jednotlivé zistenia a výsledky konfrontovať s ich informáciami,
k čomu však nedošlo. Mali podozrenie, že audítorom neboli poskytované všetky relevantné informácie

a z toho dôvodu si chceli niektoré veci bližšie objasniť. Na zhromaždeniach spoločníkov, na ktorých sa
zúčastňoval, bol poverovaný vyhotovením zápisnice, nakoľko však vždy boli k jednotlivým zápisniciam
pripomienky zo strany pána U., k ich podpisu nedochádzalo. Žalobca mal zároveň požiadavku, aby
bol do funkcie prokuristu vymenovaný Ing. Š., resp. v neskoršom období Ing. Šafárik. K tomuto kroku
však nedošlo, nakoľko pán U. to odôvodňoval zlými skúsenosťami s touto funkciou. Doposiaľ je v

obchodnom registri formálne zapísaný. Okrem toho navrhovali, aby došlo k výmene manažéra vo fonde,
resp. zníženie jeho odmeny na nulu, nakoľko od roku 2011 sa nemala vykonávať žiadna investičná
činnosť. K tomuto však z dôvodu nesúhlasu komplementára nedošlo. Zo strany vedľajšieho účastníka
bolo navrhované, aby sa žalobca stal komplementárom spoločnosti žalovaného, čo však nemohlo byťakceptované z dôvodov, že žalobca sa nemohol podieľať svojou účasťou v spoločnostiach, kde by ručil
celým svojim majetkom. Na margo tohto návrhu oni navrhli, aby sa komplementárom stala spoločnosť
Infokom servis s.r.o., ktorá bola 100 % dcérskou spoločnosťou národnej agentúry, tak ako to je v prípade

žalobcu. Posledná kontrola, ktorej sa zúčastnil, sa týkala stavu pokladničnej hotovosti, keďže žalobca
sa dostal k informácii, že by sa v nej mal nachádzať vyše 1 mil. EUR, čo je značne vysoká suma, keďže
spoločnosť svoje finančné operácie vykonáva v prevažnej miere bezhotovostne. Uvedená finančná
hotovosť sa mala nachádzať v bezpečnostných schránkach vo viacerých bankách. Uvedená finančná
hotovosť bola skontrolovaná neskôr ako v pôvodnom termíne a tejto sa on nezúčastnil. Dokumenty,

ktoré by sa mali nachádzať v jednotlivých portfóliových spoločnostiach a v prípade požiadavky mali
byť predložené ku kontrole, boli opísané v operačnom manuále, resp. v jeho prílohách. Dokumenty,
ktoré im boli predložené, im pri kontrolách neboli predložené v takom rozsahu, ako určuje uvedený
operačný manuál. Jednotlivé investičné zámery na schvaľovanie investičnému výboru predkladal
manažérsodporúčaním,čijeichmožnéschváliť.Investičnývýborsapodrobnýmskúmanímjednotlivých
predkladaných zámerov bližšie nezaoberal, keďže to jeho úloha v zmysle operačného manuálu ani

nebola, keďže to bola úloha manažéra fondu, ktorý bol za to aj platený. Zároveň nebolo úlohou
investičného výboru sledovanie investície potom, čo bola táto schválená. Uvedená činnosť bola rovnako
povinnosťou manažéra fondu. Čo sa týka kontroly finančnej hotovosti, ktorá sa vykonala následne, pri
tejto fyzicky nebol. Bol však informovaný, že táto finančná hotovosť existovala a bola skontrolovaná.
Následne na to bola výzva zo strany komanditistu, aby takáto vysoká hotovosť nebola uložená v

schránkach, ale aby bola uložená na bankovom účte.

13. Svedok I.. L. Q. vo výpovedi k veci uviedol, že pracuje v Národnej agentúre pre rozvoj malého
a stredného podnikania, a to od roku 2004 a od roku 2007 vedie odbor kontroly, ktorého úlohou je
kontrolovanie využívania verejných finančných prostriedkov. V roku 2011 boli požiadaní generálnym

riaditeľom agentúry, ktorý je zároveň štatutárnym zástupcom žalobcu, o vykonanie kontroly v spoločnosti
žalovaného. Kontrola bola vykonaná v období od 15.4.2011 do 18.1.2012. Kontrola bola vykonávaná
neštandardne dlhšiu dobu ako zvyčajne. Bolo to spôsobené tým, že bolo potrebné zohľadniť pracovné
požiadavky spoločnosti Funds managers, resp. národnej agentúry. Zároveň kontrolu predlžovala aj
tá skutočnosť, že všetky dokumenty, ktoré im boli predložené, museli byť protokolárne prevzaté a

nebolo im umožňované robiť si z uvedených dokladov skenové kópie, ale museli byť vyhotovované
výpisy, resp. niektoré dokumenty prepisované, ako napríklad účtovné závierky do excelovského formátu.
Nebolo im taktiež umožnené zapožičanie uvedenej dokumentácie, aby mohla byť kontrola vykonaná
v ich sídle. Kontrola bola zameraná na súlad dokumentácie, kontrolovanie portfóliovej spoločnosti s
operačným manuálom, ktorý bol záväzný pre Fond Seed Capital a vytvorenie stručného prehľadu

zisteného stavu jednotlivých portfóliových spoločností žalovaného a zostavenie finančnej analýzy z
výkazov kontrolovaných portfóliových spoločností a ich porovnávanie s finančnými plánmi, ktoré boli
súčasťou investičných návrhov. Kontrola spočívala v porovnávaní predložených dokladov, či sú v
súlade s operačným manuálom. Výsledným materiálom bola správa z kontroly, ktorá bola predložená
štatutárnemu zástupcovi národnej agentúry. Tieto výsledky boli predložené aj súdu a spomenul aspoň

niektoré z vážnych zistení. V niektorých prípadoch doklady, ktoré podľa operačného manuálu mali
byť predložené žalovanému pred schválením investičného návrhu, sa v dokumentácii nenachádzali,
prípadne ich dátumy alebo dátumy vyhotovenia boli až po zasadnutí investičného výboru, tzn. že
nemohli byť predložené pred zasadnutým investičného výboru. Išlo napríklad o výpisy z registra trestov,
výpisy z OR, potvrdenia daňového úradu, sociálnej poisťovne. Ďalej neboli predložené monitorovacie

správy za jednotlivé investície v takej forme, ako ich vyžaduje operačný manuál. Zistili, že Fond Seed
Capital poskytoval dodatočné úvery, s ktorými nepočítal schválený investičný návrh. Identifikovali zmeny
v štruktúrach investície, ktoré neboli schválené investičným výborom. Ďalej navyšovanie pôvodne
schválených úverov bez schválenia investičným výborom. Ku kontrole im neboli predložené žiadne
účtovné doklady a preto nebolo možné overiť súlad použitia poskytnutých prostriedkov s investičným

návrhom. Taktiež nebolo možné vykonať kontroly priamo v jednotlivých portfóliových spoločnostiach.
Ďalej sa zamerali aj na kontrolu finančnej výkonnosti portfóliových spoločností. Zistili, že plánované
hodnoty uvedené vo finančných plánoch schválených investičným výborom, boli dodržiavané len
zriedka. Čo sa týka finančnej výkonnosti, k 31.12.2011 šesť zo sedemnástich portfóliových spoločností
vykazovalo podľa poznámok v účtovnej závierke základné vlastné imanie, k 31.12.2012 bol tento stav

už deväť z osemnástich spoločností. Ďalej mali úlohu od Ing. Š., ohodnotiť portfólio a hodnotu portfólia
spoločnosti, do ktorej investoval Fond Seed Capital, a to tak, aby sa plne rešpektovali postupy účtovania
pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva. V podstate prehodnotili hodnotu portfólia
spôsobom, ako aj samotný Fond Fondov, ktorý každoročne prehodnocuje hodnotu portfólia spoločnosti.Používa sa metóda vlastného imania, pričom zistili, že Fond Seed Capital k 31.12.2011 investoval do
vlastného imania spoločnosti zhruba 5,5 mil. EUR. Zistené precenenie podľa postupov, ktoré používajú
vo Fonde fondov, by bolo mínus 4 mil. EUR. Podľa metódy vlastného imania by teda reálna hodnota

portfólia po precenení bola okolo 1,5 mil. EUR. Nakoľko nemali informácie o splácaní úverov, nemohli
preceniť finančné investície z poskytnutých úverov. Ďalej analyzovali účtovnú závierku v spoločnosti
Fond Seed Capital zostavenú k 31.12.2011 a k 31.12.2012. Za tieto roky bol hospodársky výsledok
v roku 2010 mínus 469.610,- EUR, 2011 kladný 649.820,- EUR a 2012 záporný 1.450.378,- EUR.
Zamerali sa hlavne na rok 2011, kde bol kladný hospodársky výsledok a analyzovali vlastne tú

čiastku z čoho mal kladný výsledok vzniknúť a nesedel im tam hlavne fakt, že po zohľadnení hlavnej
nákladovejpoložky,ktoroubolaodmenaspoločnostiFundsmanagersvovýške524.000,-EUR,bymusel
Fond Seed Capital za obdobie v roku 2011 svojou hospodárskou činnosťou dosiahnuť zisk z predaja
investícii vo výške zhruba 1.160.000,- EUR. Keď sa vychádza aj zo znaleckého posudku, tak zisk za
všetky investície Fond Seed Capital je vo výške 425.000,- EUR. Uviedol, že tu je významný nesúlad,
ktorý spochybňuje reálnosť dosiahnutého zisku v roku 2011. Podľa neho, tento zisk bol dosiahnutý

neodúčtovaním investície do kapitálových fondov z majetku spoločnosti Fond Seec Capital. To sa dá
dokázaťukážkounarok2010,kedymalikompletnédokladyzhlavnejknihyFondSeedCapitalnapredaji
investície. V tomto prípade bola investícia do vlastného imania spoločnosti vo výške 265.551,35 EUR,
predaj spoločnosti bol zazmluvnený na 339.361,24 EUR a účtovné operácie, ktoré boli zaznamenané
do účtovníctva boli odúčtovanie investície do základného imania vo výške 7.966,54 EUR, zaúčtovanie

pohľadávky vo výške 339.361,24 EUR. Kapitálové fondy vedené na účte 069 vo výške 257.584,81 EUR
spoločnosť pri predaji neodúčtovala. Vplyv na hospodársky výsledok spoločnosti Fond Seed Capital
bol v tomto prípade nasledovný - výnos 339.361,24 EUR, náklad 7.966,54 EUR a zisk 331.369,70
EUR. Podľa jeho názoru, po odúčtovaní investície do kapitálových fondov, by vplyv na hospodársky
výsledok Fond Seed Capital bol kladný 73.809,89 EUR. Toto bola iba jedna divestícia v roku 2011.

Bolo divestovaných ďalších 6 divestícií, ktoré však posúdiť nevedel, nakoľko nemal kompletnú hlavnú
knihu. Na tomto prípade je možné vidieť, že podľa jeho názoru hospodársky výsledok Fond Seed
Capital nezohľadňoval skutočné hospodárenie firmy. Hospodársky výsledok Fond Seed Capital by mal
byť zreálnený prehodnotením jednotlivých finančných investícií a to podľa § 14 ods. 12 postupom
účtovania jednotiek účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva, kde je napísané, že zmeny hodnoty

ceny papierov a podielov, ktoré tvoria podiel na základnom imaní účtovnej jednotky, pre ktorú je účtovná
jednotka materskou účtovnou jednotkou, alebo v ktorej má účtovná jednotka podstatný vplyv sa účtuje
pri oceňovaní metódou vlastného imania. Na základe týchto postupov by mala spoločnosť Fond Seed
Capital zreálniť svoje portfólio investícií do vlastného imania na úroveň približne 1,5 mil. EUR. K
poznámkam k účtovnej závierke je ďalej uvedené, že v roku 2010 z 22 portfóliových spoločností dosiahlo

10 záporný hospodársky výsledok, 3 záporné vlastné imanie a o 10 spoločnostiach neuviedol Fond
Seed Capital žiadne údaje. V roku 2011 zo 17 nainvestovaných spoločností 12 firiem malo záporný
hospodársky výsledok, 6 firiem záporné vlastné imanie a jedna spoločnosť neuviedla údaje. V roku
2012 z 18 nainvestovaných spoločností 13 vykazovalo záporný hospodársky výsledok a až 9 firiem
zápornévlastnéimanie.Metódouvlastnéhoimaniafakticky9firiemmalonulovúúčtovnúhodnotu.Všetky

uvedené zistenia ako i ďalšie nové skutočnosti, ktoré kontrolovať nemohli, sú uvedené v znaleckom
posudku expertízneho a edukačného inštitútu, v ktorom sa okrem iného uvádza, že aj opravné položky
nezodpovedajú skutočným rizikám a mali by byť zreálnené, pretože bolo konštatované, že vo viacerých
portfóliových spoločnostiach neboli finančné prostriedky použité na účel deklarovaný v podnikateľskom
pláne,ktorýbolschválenýinvestičnýmvýborom.Stratavovýške1,5mil.EURzarok2012uodporcubola

tvorená nákladovou položkou za služby poskytnuté spoločnosťou Funds managers vo výške 520.000,-
EUR, ďalej tvorbou opravných položiek k jednotlivým investíciám a pohľadávkam za predaj obchodných
podielov.FondSeedCapitalpodľapoznámokvúčtovnejzávierkezarok2012evidujepohľadávkyzhruba
v hodnote 2 mil. EUR po splatnosti a preto je vysoko pravdepodobné, že medzi týmito pohľadávkami sú
aj pohľadávky z predaja obchodných podielov. Na výpočet odmeny manažéra fondu Funds managers

sa používa aktuálna nominálna hodnota fondu a hodnota portfólia. V prípade, že by Funds managers
zreálnilhodnotuportfóliasvojichspoločností,napríkladmetódouvlastnéhoimania,rapídnebykleslajeho
ročná odmena. Nemá vedomosť o tom či bolo zhromaždenie spoločníkov v roku 2012, ale z dostupných
zdrojov posledná schválená účtovná závierka u odporcu bola za rok 2008. Správu o zisteniach z kontroly
predložil svojmu nadriadenému, t.j. štatutárnemu zástupcovi Fondu fondov. Štatutárny zástupca sa

na výsledky kontrol priebežne sa informoval. Investičný výbor mal schvaľovať jednotlivé investície na
základe podkladov ktoré odborne mal pripraviť Funds managers v súlade s operačným manuálom.14. Svedok Ing. L. U. vo výpovedi k veci uviedol, že pred jeho pôsobením v spoločnosti Funds managers
pôsobil v spoločnosti Ekis, ktorá je maklérskou spoločnosťou skupiny Volkswagen na Slovensku, túto
spoločnosť zakladal a vo finále integroval do spoločnosti Volkswagen finančné služby. Jeho ďalším

pôsobiskom bola Slovenská sporiteľňa, a.s., kde prijal výzvu vybudovať dcérsku spoločnosť, a to
leasingovú spoločnosť. Za 5 rokov v pozícii predstavenstva sa spoločnosť z nulových tržieb dostala na
tržby niekde okolo 5 mld. Sk, približne 100 zamestnancov a s obchodným riadením všetkých okolo 300
obchodných miest Slovenskej sporiteľne. V roku 2007 objavil na trhu ponuku na odkúpenie 100 akcií od
spoločnosti Funds managers a.s., a keďže mu vyhovuje práca vo forme založenia firmy, vybudovanie

a nájdenie miesta na trhu, tak ho to oslovilo a na jeseň v roku 2007 akcie odkúpil. Po odkúpení akcií
požiadal sa stretol s pánom T., jeho právnym zástupcom a projektovým manažérom, kde si vypočul
stratégiu Fondu fondov a dohodli sa, že predstavím možnosti, ako sa do tejto stratégie implementuje
spoločnosť žalovaného. Do 30 dní predstavil tým ľudí, ktorých mienil prijať ako investičných manažérov.
Boli to dvaja zamestnanci City bank a dvaja zo Slovenskej sporiteľne. Vyplynulo to aj z toho, že Fond
fondov vyjadril nespokojnosť s kvalitou vtedajších zamestnancov. Následne po schválení stratégie a

personálnom obsadení, z Fondu fondov prezvali kompletnú dokumentáciu, ako majú vyzerať investičné
návrhu, zmluvy, podklady, ktoré treba predkladať do investičného výboru. Potom nastali nejaké dva roky
intenzívneho investovania, kde nevníma žiadne komplikácie, či to bolo v komunikácii, odovzdávaní
informácií, čiže všetko prebiehalo úplne normálne, až na jednu vec, a to bola nefunkčnosť dozornej
rady. Dozorná rada v tom období nezasadala. Z predchádzajúceho pôsobenia bol naučený, že dozorná

rada zasadala v štvrťročných intervaloch a detailne sa zaoberala s hospodárením spoločnosti. Priamu
spoluprácu operatívnu mali na týždennej báze a stretával sa s konateľom Fondu fondov a prechádzali
veci, ktoré chceli predložiť investičnému výboru. Dostávali z Národnej agentúry pre rozvoj malého
a stredného podnikania investičné zámery, ktoré im posielali podnikatelia a problémy štandardnej
prevádzky riešili telefonicky a e-mailami. Bol to záver roka 2009, keď ho pán T. požiadal ako konateľ

Fondu fondov, o kontrolu portfólia, ktorú vtedy zdôvodňoval potrebou správy pre správnu radu národnej
agentúry. V termíne od 12. do 23.10 prebehla interná kontrola aktuálneho portfólia a zúčastnili sa jej
pán U., Č. J. U. Š.. Dostali k dispozícii kompletnú dokumentáciu, z ktorej si vyhotovovali fotokópie,
skenovali veci priamo v priestoroch Fondu a bez toho, aby im v tom bránil, si tieto veci brali so sebou.
Následne sa po kontrole snažil s pánom T. stretnúť a získať nejaké konkrétne závery z kontroly, aby

vedel prípadné chyby alebo nedostatky čo najskôr aplikovať a odstraňovať. V decembri 2009 už žiadal
aj písomne formou e-mailu o stretnutie a prerokovanie záverov, tak aby si mohli na valnom zhromaždení
schváliť ako akcionári a okamžite uviesť do života. Dňa 20.12.2009 sa stretli s pánom T. v Košiciach kde
ho informoval, že treba ešte urobiť jeden audit a finančnú analýzu a bola mu predstavená spoločnosť
HKV a spoločnosť Ekis audit s.r.o., kde vlastne prvýkrát došlo k nezhode akcionárov, kde nesúhlasil,

keďže neprebehlo výberové konanie na audítorov a nemajú uzavretú internú kontrolu, aby náklady
spojené s audítorom znášal žalovaný. Aj audit spoločnosťami HKV a Ekis, kde náklady prevzal na seba
Fond fondov, prebiehal štandardným spôsobom a zástupcovia obidvoch spoločností ich navštevovali v
sídle Fondu s plným prístupom ku všetkým dokumentom. Už počas auditu sa dotazovali, či sú nejaké
nedostatky a dostávali odpoveď, že materiál sa pripravuje pre štatutárneho zástupcu Fondu fondov,

a že keď uzná za vhodné, tak ich bude informovať. V marci 2010 boli informovaní o závere auditu
spolu so žiadosťou, aby do 30 dní od doručenia odstránili porušenia a zároveň sa k nim vyjadrili. To
urobili ešte v apríli a odovzdali vyjadrenie spolu s prílohami všetkých odstránených porušení, pričom
minimálne polovica z nich bola odstránená ešte pred auditom, lebo na to prišli sami počas interných
kontrol. Tam sa nejako spolupráca ukončila, spätnú väzbu k ich správe nikdy nedostali a jediná reakcia

bola žiadosť o zvolanie valného zhromaždenia, na ktorom v zmysle dohodnutého programu Fond fondov
žiadal schválenie odstúpenia od zmluvy o poskytovaní riadenia fondov medzi žalovaným a Funds
managers. Zároveň ďalším bodom bolo zníženie základného imania spoločnosti o 4 mil. EUR. Kľúčovým
bodom bolo schválenie účtovnej závierky 2009, kde ako jedinú informáciu dostal, že zástupca Fondu
fondov požiadal dotvoriť opravné položky na reálny stav spoločnosti. Na jeho otázku po dvoch auditoch,

čo konkrétne, v akej výške a na akú spoločnosť, sa odpovede nedočkal, napriek tomu, že materiál
predkladaný na valné zhromaždenie o tvorbe opravných položiek obsahoval detailne každú spoločnosť
a tvorbu opravných položiek k základnému imaniu, kapitálovým fondom. Do konca jeho pôsobenia do
roku 2013 žiaden konkrétny návrh od Fondu fondov nedostal. Ďalší vývoj spolupráce sa komplikoval aj
kompletnou výmenou vedenia Fondu Fondov, kde sa štatutári prestali vyjadrovať k problematike, keďže

si to museli nanovo naštudovať. Do konca jeho pôsobenia spoločnú reč nenašli. Uviedol, že pán W.
bol členom dozornej rady od 2006 až do 8.11.2010, avšak počas celého jeho pôsobenia rada ani raz
nezasadala. Zároveň bol členom investičného výboru a dokonca jeho pôsobenia stále bol. Čiže tvrdenia,
že materiály do investičných výborov neboli predkladané dostatočne, považuje za nepravdivé, keďžetieto materiály schvaľoval. Ak by mu niečo na nich vadilo, tak by požiadal o doplňujúce informácie.
Taktiež pán W. spomínal jeho prezentáciu v zbore zástupcov, na ktorej sa malo rokovať o opravných
položkách a kde sa malo prediskutovať odstránenie všetkých nedostatkov z auditu. Tá prezentácia

mala byť 24.6.2010, ale všetci zúčastnení boli už informovaní o tom, že všetky nedostatky sú dávno
odstránené, že o tom informovali už v apríli, tak sa pripravovala zápisnica, kde pán W. dával poznámky
priamo do textu zápisnice a on ju aj v tomto zmysle upravil. Finálna zápisnica mu nebola nikdy doručená
a jeho právnemu zástupcovi, ktorý pripravoval zmluvnú dokumentáciu v zmysle manažérskej zmluvy,
nebolo umožnené zúčastniť sa tejto prezentácie. Po dvoch kontrolách po odstránení nedostatkov pán

W. spomenul forenzný audit. Napriek k tomu, že nemali uzatvorenú ani jednu kontrolu, prišiel Fond
fondov s návrhom zrealizovať aj forenzný audit a tak nanovo zaťažiť nákladmi spoločnosť. Bolo mu
vysvetlené, že na žiadosť Fondu fondov na valnom zhromaždení v 11 mesiaci roku 2010 schválili
uskutočnenie forenzného auditu, pričom výberové konanie sa uskutoční zo spoločností, ktoré navrhol
Fond fondov a boli to spoločnosti Ernst and Young, PWC, DPA a spoločnosť Nazars. Zároveň na
tomto valnom zhromaždení schválili nových členov dozornej rady a následne prebehol forenzný audit.

Dňa 21.3.2012 požiadal pána Š., konateľa Fondu fondov, aby pripravili otázky pre audítorov a v rámci
zápisnice valného zhromaždenia dostal odpoveď, že napriek tomu, že trikrát žiadal o stretnutie, tak
nemal pripravené žiadne otázky. To bolo šesť mesiacov od prvej žiadosti na stretnutie s audítormi. Pán
A. je od začiatku jeho pôsobenia u žalovaného v národnej agentúre, resp. riaditeľských spoločnostiach
a je presne informovaný, ako to bolo s prokúrou a jeho tvrdenie, že neumožnil Fondu fondov vymenovať

prokuristu v spoločnosti FSC sa nezakladá na pravde, lebo aj v rámci valného zhromaždenia upozornil,
že funkcia prokuristu nie je definovaná spoločenskou zmluvou a komplementár je plne zodpovedný za
vedenie spoločnosti. Vyjadril obavu, že udelením prokúry by mohli vznikať kolízne prevádzkové situácie
a navrhol zabezpečiť princíp štyroch očí, aby konali spoločne. Do jeho pôsobenia vo funkcii nedostal
žiadny návrh, ako by to mohli zrealizovať. Následne pán A. spomínal vysokú pokladňu, ktorú nikdy

nevidel napriek tomu, že bol viackrát pozvaný na jej protokolárnu kontrolu. V roku 2012, v novembri
a v máji 2013 sa uskutočnila kontrola hotovostných finančných prostriedkov za účasti pána Šafárika,
už tretieho konateľa Fondu fondov, pána W. predsedu dozornej rady a pani L., ktorá v tom čase
viedla vyšetrovanie trestného oznámenia na neznámeho páchateľa. Následne sa dohodli na pravidelnej
kontrole finančných prostriedkov, ale už sa nikdy neuskutočnila. Taktiež pán A. vyjadril pochybnosti k

materiálom na zasadnutie investičného výboru, k čomu by uviedol, že členov investičného výboru si
volil Fond fondov samostatne, manažér fondu nikdy na nich nemal dosah a dostal o nich informáciu
iba formou oznamu. Materiály sa predkladali 7 dní vopred v zmysle manuálu a počas tohto obdobia
ich členovia investičného výboru, resp. ich poradcovia kontaktovali za účelom doplnenia informácii
alebo skôr vysvetlenia, nikdy nie, že im niečo chýba alebo chceli by iný rozsah. Za celé to obdobie

jeho pôsobenia nedostali od Fondu fondov žiaden pozmeňujúci návrh, resp. nariadenie, aby materiál
na investičný výbor zmenili. Po schválení investičným výborom sa materiál z investičného výboru
odovzdal právnej kancelárii v zmysle zmluvy, ktorá pripravila zmluvnú dokumentáciu a následne sa
realizovala investícia. V prípade, že investičný výbor investíciu zamietol, tak klientovi poslali informáciu
o zamietnutí. Pán Q. je prvý, ktorý od roku 2009 komentuje účtovnú závierku. Škoda však že nie

konkrétnymi návrhmi na valnom zhromaždení, kde chcel použiť veľmi jednoduchú metódu, a to preceniť
celé portfólio metódou vlastného imania, čo by ale neodrzkadlovalo reálny stav portfólia. Z účtovného
hľadiska sa totižto pri založení firmy, čo bolo 90 % prípadov pri spoločnosti FSC, že sa prvé roky
vložené prostriedky doslovne míňajú na náklady spoločnosti, lebo každá začínajúca firma má nejakú
krivku, kým sa dostane do požadovanej kondície výkonov, čo sa týka tržieb a ostaných záležitostí.

Tým pádom sa vlastné imanie v prvých rokoch zníži a tým pádom by to neodzrkadlovalo realitu. Na
záver uviedol, že predbežné opatrenie, ktoré vlastne zablokovalo základnú funkciu Fondu na čom bol
zriadený, to znamená investovať do začínajúcich zakladaných spoločností, pomôcť im rozbehnúť a
následne predať a prostriedky znovu požiť do nových projektov, ohrozuje reálne fungovanie a tým
môžu vznikať škody. Taktiež prebiehajúce daňové kontroly, ktoré boli vyvolané trestnými oznámeniami,

komplikujú život spoločnosti v tom, že majú zablokovaný cash. Po všetkých kontrolách prebiehala ešte
jedna kontrola, a ani z tej nedostali žiadny výstup ako odporúčanie, čím skôr sfunkčniť všetky orgány
kontrolované Fondom fondov, aby možné straty nezvyšovali.

15. Súd prvej inštancie vyhodnotil návrhom uplatnený nárok v súlade s vykonaným dokazovaním ako

aj príslušnými zákonnými ustanoveniami - § 93 ods. 1, 2 a § 148 ods. 1 Obch. zák. - a dospel
k záveru, že tento je skutkovo i právne v celom rozsahu opodstatnený. Z vykonaného dokazovania
mal súd za preukázané, že žalovaný svoju činnosť nevyvíjal takým smerom, aby došlo k naplneniu
základného zámeru, na ktorý bola Spoločnosť založená. Tento záver vyvodil z predloženého znaleckéhoposudku, ktorý podrobným spôsobom popísal spôsob fungovania žalovaného ako správcu fondu,
ktorý nemožno označiť za štandardný a transparentný. V posudku boli podrobne popísané vzťahy
medzi komplementárom a komanditistom, žalovaným a manažérom fondu, spôsob investovania do

portfóliových spoločností, nakladanie so zverenými finančnými prostriedkami a v neposlednom rade aj
konanie komplementára ako štatutárneho zástupcu žalovaného a manažéra fondu. Zároveň poukázal
na výpovede vypočutých svedkov, ktorí taktiež potvrdili zhoršovanie vzájomných vzťahov spoločníkov
a porušovanie povinností komplementára. Svedok I.. T. uviedol, že v polovici roku 2009 nastali
problémy v komunikácii s manažérom fondu a došlo k zastaveniu investícií. Problémom bolo získať

informácie ohľadne jednotlivých projektov, blokovali sa návrhy komanditistu, manažér neposkytoval
kvalitné služby ani informácie a rozhodnutia robil sám bez investičného výboru. Svedok L.. W. tiež
potvrdil, že manažér nepostupoval v súlade s rozhodnutiami investičného výboru a odmietal poskytovať
informácie. Realizované audity boli prerokovaná na zbere zástupcov, pričom v nich bolo konštatované
porušenie schválených investičných zámerov takmer pri všetkých portfóliových spoločnostiach. Svedok
L.. A. uviedol, že na kontrolu im neboli predkladané všetky potrebné doklady. Aj z výpovede svedka

Ing. Q. vyplynulo, že investičnému výboru neboli predkladané potrebné dokumenty a z finančných
prostriedkov sa poskytovali úvery, s ktorými sa v investičných návrhoch nepočítalo, resp. tieto sa
navyšovali bez schválenia. Nakoniec samotný I.. U. síce uviedol, že spolupráca bola spočiatku dobrá,
avšak po čase začali problémy a potom už spoločnú reč nenašli. Dospel k záveru, že za týchto okolností
nemožno od žalobcu spravodlivo žiadať, aby v spoločnosti zotrval. Súd sa pri svojom rozhodovaní

zaoberal aj otázkou, aby ujma spôsobená ktorejkoľvek zo zúčastnených osôb nebola neprimeraná,
t.j. aby dôsledky zásahu do pomerov spoločnosti neboli podstatne závažnejšie, než ujma vzniknutá
navrhovateľovi z nepriznania práva. V tomto smere súd poukazuje na skutočnosť, že jedinou úlohou
žalobcu bolo v podstate poskytnutie značného množstva finančných prostriedkov, avšak bez reálnej
možnosti ovplyvniť ich použitie. Ďalším zotrvaním žalobcu v spoločnosti by aj naďalej boli ohrozené

jeho investície a netransparentným poskytovaním finančných prostriedkov by mu mohla byť spôsobená
ďalšia škoda. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

16. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ku ktorému sa v rozsahu
pripojil i vedľajší účastník. Odvolanie odôvodnil najmä tým, že rozsudok súdu prvej inštancie je

nepreskúmateľný pre nedostatok riadneho a presvedčivého odôvodnenia. Najmä v ňom súd neuviedol
čo pokladá za dokázané a ako odstránil rozpory medzi tvrdeniami účastníkov. Vytýkal tiež súdu prvej
inštancie nesprávne vyhodnotenie skutkových zistení a tiež nesprávne právne posúdenie veci, pretože
z povahy § 148 ods. 1 Obch. zák. vyplýva, že ho má súd interpretovať reštriktívne, nakoľko zrušenie
účastispoločníka vspoločnostijeveľmizávažnýmzásahomdoautonómnehovzťahumedzispoločníkmi

a tiež do existencie spoločnosti samej. Jeho uplatnenie preto musí byť odôvodnené veľmi závažnými
dôvodmi. Zdôraznil, že žalobca bol zakladateľom spoločnosti žalovaného a mal teda možnosť podielať
sa i na nastavení práv jednotlivých spoločníkov a preto je spravodlivé naopak požadovať aby zotrval
v spoločnosti žalovaného. Rozpory v riadení spoločnosti nemôžu byť spolu s hospodárskym úpadkom
spoločnosti pre vyhovenie návrhu žalobcu postačujúce. Žalovaný i vedľajší účastník zároveň navrhli

zrušiť predbežné opatrenie, ktoré bolo vo veci nariadené uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa
15.3.2011podč.k.1Cob/56/2011-402,ktorýmbolozmenenéuzneseniesúduprvejinštancieozamietnutí
návrhu žalobcu na vydanie predbežného opatrenia, pretože podľa jeho názoru už pominuli dôvody, pre
ktoré bolo nariadené.

17. K odvolaniu žalovaného a vedľajšieho účastníka sa písomne vyjadril žalobca a navrhol napadnutý
rozsudok ako správny potvrdiť a priznať mu právo na náhradu trov odvolacieho konania. K návrhu na
zrušenie predbežného opatrenia žalobca uviedol, že žalovaný ho neinformoval o potrebe odpredaja
obchodného podielu v BJ Print Distribution s.r.o. a ani z tohto dôvodu nepodal návrh na zrušenie
nariadeného predbežného opatrenia s odôvodnením, že sa pri jeho existencií „blokujú“ výhodné

obchody. I tento fakt svedčí o tom, že vedľajší účastník ako manažér si neplnil dôsledne svoje povinnosti
s odbornou starostlivosťou. Poprel, že by došlo k zlepšeniu vzťahov medzi spoločníkmi, naopak na
stretnutí spoločníkov štatutárny zástupca vedľajšieho účastníka informoval o strate obchodného podielu
v portfóliovej spoločnosti INTERKLINIK SERVICES s.r.o.. Preto navrhol návrh na zrušenie predbežného
opatrenia zamietnuť. Čo sa týka tvrdenia odvolateľov o nepreskúmateľnosti rozsudku, toto považuje za

nesprávne, pretože súd prvej inštancie v ňom uviedol všetky dôkazy, z ktorých vychádzal pri svojom
rozhodnutí, a ktoré boli pre toto rozhodovanie relevantné. Nesúhlasí ani s názorom odvolateľov o
skutkových zisteniach, pretože tieto sú absolútne správne a v odôvodnení napadnutého rozsudku
dobre vystihnuté. V súvislosti s uvedeným nemožno hovoriť v žiadnom prípade o nesprávnom právnomposúdení veci, pretože rozhodnutie súdu vychádza predovšetkým z nenaplnenia základného zámeru
založenia žalovaného v dôsledku nevyvíjania takej činnosti žalovaného aby k naplneniu tohto zámeru
došlo.

17. Podľa § 470 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.), ak nie je ustanovené
inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky
úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,

nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových
tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. Na lehoty, ktoré
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona; ak však
zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase. Konanie začaté do
30. júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30.
júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo.

18. Krajský súd v Bratislave prejednal odvolanie podľa § 379 a § 380 ods. 1 zákona č. 160/2015 C.s.p.
bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario a dospel k záveru, že napadnutý
rozsudok je vecne správny.

Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

19. Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a v podrobnostiach odkazuje na
jeho odôvodnenie. Po oboznámení sa s obsahom odvolania odvolací súd zistil, že žalovaný v ňom
neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by spochybňovali správnosť či zákonnosť záverov súdu prvej

inštancie. Odvolací súd k veci len dodáva, že súd prvej inštancie jasne uviedol z akých dôkazov
vychádzal (audity spoločnosti žalovaného, jednotlivé kontrakty, jednotlivé pochybenia vedľajšieho
účastníka ako manažéra, znalecký posudok a pod.), pričom tieto dôkazy jasne osvedčovali, že
spoločnosť žalovaného nefungovala tak ako mala fungovať podľa zámeru žalobcu pri jej založení.
Nesprávne sú tvrdenia žalovaného o tom, že mal možnosť žalobca navrhnúť také pravidlá, ktoré by

neumožňovali iné fungovanie ako boli predstavy žalobcu. Odvolací súd je toho názoru, že pravidlá
boli nastavené jasne, avšak manažér spoločnosti (vedľajší účastník) sa nie vždy správal profesionálne
a zodpovedne. Vzhľadom na uvedené skutočnosti o fungovaní spoločnosti žalovaného s ohľadom
na podiel žalobcu pri jej založení je jednoznačne správny právny záver súdu prvej inštancie, že
od žalobcu nemožno spravodlivo požadovať zotrvanie v predmetnej spoločnosti. Zavádzajúce bolo i

tvrdenie odvolateľov o zlepšení vzťahov vo fungovaní spoločnosti, nakoľko v takomto prípade by mal
žalobca možnosť späťvzatia žalobného návrhu. Čo sa týka návrhu odvolateľov na zrušenie nariadeného
predbežného opatrenia v konaní (prípadne návrhu žalobcu na zamietnutie tohto návrhu), odvolací
súd sa touto otázkou vôbec nezaoberal, nakoľko predbežné opatrenie vo všetkých bodoch uložených
povinností bolo nariadené len do rozhodnutia vo veci samej a nie do jeho právoplatnosti, t.z., že vydaním

napadnutého rozsudku súdom prvej inštancie nariadené predbežné opatrenie zaniklo.

20. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako
vecne správne potvrdil stotožňujúc sa i s jeho odôvodnením.

21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení
s § 262 ods. 1 C.s.p. a s poukazom na § 255 ods. 1 C.s.p., pričom o výške náhrady trov konania bude
rozhodnuté podľa § 262 ods. 2 C.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozsudku dovolanie nie je prípustné.