Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. január 2017

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 13C/179/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114217533
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Kačmár

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2017:3114217533.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v spore žalobkyne: G. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX, proti žalovanému: EOS

KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, ul. Pajštúnska 5, IČO: XXXXXXXX, zastúpený zástupcom:
TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom v Bratislave, ul. Pajštúnska 5, o zrušenie rozhodcovského rozsudku,
sudcom JUDr. Erikom Kačmárom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému súd p r i z n á v a náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresnému súdu Trenčín bola dňa 29.07.2014 doručená žaloba žalobkyne, ktorou sa proti
žalovanému domáha, aby súd zrušil rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom spoločnosti

Slovenská rozhodcovská, a.s., sp.zn. SR01985/13 zo dňa 15.4.2013, ďalej aj ako „rozhodcovský
rozsudok“. Túto žalobu odôvodnila tým, že jej nebol doručený uvedený rozhodcovský rozsudok zo dňa
15.4.2013, ktorým bola zaviazaná k povinnosti uhradiť žalovanému čiastku 633,37 eur s príslušenstvom,
ktoré pozostáva z úroku z omeškania vo výške 146,40 eur, úroku z omeškania vo výške 8 % ročne
zo sumy 416,39 eur od 1.7.2010 do zaplatenia, poplatku za rozhodcovské konanie vo výške 46,79
eur a náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 177,51 eur, to všetko do troch dní od právoplatnosti
rozhodcovského rozsudku. V rovnakej veci, rovnaký rozhodca pod sp.zn. SR 03276/11 rozhodoval v

prospech veriteľa POHOTOVOSŤ, s.r.o., pričom podala žalobu na zrušenie aj tohto rozhodcovského
rozsudku, čo je predmetom iného konania. Rozhodcovsky rozsudok jej nebol doručený, naopak bola
to ona, kto musel po právnom zástupcovi žalovaného, tento požadovať. Ak žalovaný tvrdí opak,
nech to dôkazmi a relevantne súdu preukáže. Ona o tejto skutočnosti nemá žiadnu vedomosť. Medzi
právnym predchodcom žalobcu (správne je však žalobkyňou, pozn. súdu) a žalovaným (správne je
však právnym predchodcom žalovaného, pozn. súdu) bola uzavretá Zmluva o poskytnutí úveru (ďalej
len" úverová zmluva"). Obchodné podmienky k tejto úverovej zmluve sú jej neoddeliteľnou súčasťou. V

úverovej zmluve bola dohodnutá rozhodcovská doložka. Je nesporné, že predmetná úverová zmluva
má charakter spotrebiteľskej zmluvy. Otázka platnosti uzavretej rozhodcovskej doložky musí byť
riešená podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, osobitných právnych predpisov o spotrebiteľských
zmluvách, adhéznych zmluvách, zneužívajúcich klauzulách a iných ustanoveniach smerujúcich k
ochrane spotrebiteľov, a to za situácie, keď žalobca nie je podnikateľom. V tejto súvislosti je potrebný
odkaz na ustanovenia OZ, ktoré zakazuje odchýliť sa v spotrebiteľskej zmluve od zákona v neprospech
spotrebiteľov, z ktorej vyplýva, že v prospech spotrebiteľov a teda v neprospech dodávateľa, sa zmluvné

dojednania spotrebiteľských zmlúv a všetkých jej súčastí nemôžu odchýliť. Ďalej je potrebné odkazovať
na smernicu Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 a najmä na ustanovenia článku 3 ods 1 ,2 a prílohu k
tejto smernici, ktorá považuje riešenie sporou zo spotrebiteľských zmlúv v rozhodcovskom konaní
za ustanovenia neprimerané. Zákaz neprimeranosti je tu treba chápať tak, že podnikateľ ako druházmluvná strana spotrebiteľskej zmluvy nemôže zneužívať svoje silnejšie postavenie, dané logicky tým,
že spotrebiteľ nie je fakticky schopný presadiť akékoľvek zmeny formulárových zmluvných podmienok,
a že u úverových zmlúv spotrebiteľ koná pod tlakom finančnej tiesne. Dochádza k získaniu nefér výhody,

pričom takou výhodou je prenesenie sporu z nezávislých súdov k rozhodcovi, s ktorým podnikateľ
dlhodobo spolupracuje, poskytuje mu zdroj príjmov, v konaní nie je potrebné nariaďovať pojednávanie,
sú vylúčené opravné prostriedky atď.. Rozhodcovská zmluva obsiahnutá v rozhodcovskej doložke
znamená vo svojom dôsledku nerovnosť v právach a povinnostiach strán. Táto nerovnováha spočíva
najmä v tom, že žalobkyňa bola nútená nielen vzdať sa práva na prejednanie prípadných sporov

súdom, ale tiež uznať príslušnosť „určitého“ rozhodcu na prejednanie sporu, ktorý síce mal byť podľa
zmluvy určený dohodou strán, bol však fakticky stanovený jedným z účastníkov, a to práve žalovaným.
Takéto dojednanie je neplatné, pretože ide o mechanizmy, ktoré znamenajú ujmu žalobkyne (ako
spotrebiteľa), značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, a sú tu dané dôvody na zrušenie
rozhodcovského rozsudku, pre neplatnosť rozhodcovskej doložky. Žalobkyňa ďalej uviedla aj to, že
ako je zrejmé z povahy Stáleho rozhodcovského súdu a z jeho výpisu z obchodného registra, táto

spoločnosť nie je stálym rozhodcovským súdom zriadeným na základe zákona. Ak subjekt, ktorý nie
je stálym rozhodcovským súdom zriadeným na základe osobitného zákona, ako to predpokladá zákon
o rozhodcovskom konaní, vykonáva aj činnosť, ktorá patrí podľa zákona o rozhodcovskom konaní do
výlučnej pôsobnosti stálych rozhodcovských súdov, ide o úmysel obchádzať zákon a dochádza tak k
rozporu so zákonom. Ako sa podáva z rozhodcovskej doložky, účastníci si nedohodli osobu konkrétneho

rozhodcu, ale umožnili, aby bol vymenovaný zo zoznamu rozhodcov vedeného touto spoločnosťou.
Avšak možnosť viesť zoznam rozhodcov je umožnený len v konaní vedenom stálym rozhodcovským
súdom, nie u súkromnej spoločnosti. Táto spoločnosť nie je ani oprávnená si vydávať svoj štatút
a poriadky, ktoré by upravovali spôsob vedenia rozhodcovského konania a stanovovali záväznými
spôsobom, ak si strany nedohodnú inak, pravidlá o trovách konania a odmeňovaní rozhodcov. Je zrejmé,

že uvedená spoločnosť má nepochybne možnosť si kedykoľvek zmeniť stanovené pravidlá a sadzobník
i zoznam rozhodcov. Túto možnosť však zákon zveruje len stálym rozhodcovským súdom, nie ad hoc
rozhodcom, alebo dokonca súkromnej spoločnosti. Z uvedených skutočností je potrebné vyvodiť záver,
ževdanejvecivúverovejzmluvenebolomedziúčastníkmidohodnutériešeniamajetkovéhosporuaniso
stálym rozhodcovským súdom, ako už vyššie bolo uvedené, ani ad hoc rozhodcom. Stály rozhodcovský

súd spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. svojou činnosťou a jej stanovenými pravidlami preberá
pôsobnosti („kopíruje“ činnosť) stáleho rozhodcovského súdu, čím obchádza ustanovenia zákona a
rozhodcovská doložka je tak neplatná pre rozpor so zákonom.

2. Žalobu doplnila žalobkyňa aj písomným vyjadrením zo dňa 08.11.2016, v ktorom zopakovala časť

svojej argumentácie, uvedenej v žalobe.

3. Na doručenú žalobu reagoval žalovaný písomným podaním zo dňa 05.12.2014, v ktorom uviedol
v podstate to, že rozhodcovská doložka bola riade a platne dohodnutá. Žalobkyňa neuviedla žiadnu
relevantnú skutočnosť, pre ktorú by bolo možné podľa zákona zrušiť rozhodcovský rozsudok. Takisto

sa vyjadril, že rozhodcovské konania prebehlo riadne a v súlade so zákonom a rokovacím poriadkom
stáleho rozhodcovského súdu.

4. Na prejednanie veci samej súd nariadil pojednávanie, ktorého sa zúčastnila žalobkyňa a právny
zástupca žalovaného.

5. Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že zotrváva na podanej žalobe v jej písomnom vyhotovení a na
písomnomvyjadrenízodňa08.11.2016.Podpisnadoručenkenač.l.62jecelkomurčitejejpodpis.Nevie
čo bolo obsahom zásielky, ktorú prevzala dňa 26.04.2013, nakoľko v tom čase bola v zlom psychickom
rozpoložení vyplývajúcom z napadnutia jej dcéry v roku 2009, z čoho sa nespamätala až doteraz. V

tom čase jej bolo jedno, čo jej bolo doručované a tieto veci neriešila. Je voči nej vedených približne 8
exekučných konaní a bolo proti nej podaných približne 5 žalôb.

6. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že žalovaný ako oprávnený z napadnutého
rozhodcovského rozsudku, tento nepoužije na začatie exekúcie. Z tohto titulu doposiaľ takéto exekučné

konanie ani nezačalo. Zotrváva na písomnom vyjadrení zo dňa 05.12.2014. Dohoda o uzavretí
splátkového kalendára a o uznaní záväzku je platná. V rámci nej samostatným podpisom v bode 4
žalobkyňa súhlasila s rozhodcovskou doložkou, ktorá navyše nevylučovala ani príslušnosť všeobecného
súdu rozhodnúť v spore medzi zmluvnými stranami.7. Na vykonanom pojednávaní súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a
to: rozhodcovským rozsudkom, rozhodcovskou zmluvou, e-mailovou komunikáciou medzi sporovými

stranami, dohodou o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, žiadosťou žalovaného k návrhu
na začatie konanie z rozhodcovského konania na č.l. 12, kópiou žiadosti odporcu k návrhu na začatie
konania z rozhodcovského konania na č. l. 56, návrhom na začatie konania z rozhodcovského konania
na č. l. 60 a kópiami doručeniek z č. l. 61, 62. Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil
skutkový stav, ktorý na základe citovaných ustanovení právnych predpisov následne aj právne posúdil.

8. Na základe návrhu žalovaného na začatie rozhodcovského konania zo dňa 17.01.2013, prebehlo
pred Stálym rozhodcovským súdom spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., rozhodcovské konanie
vedené pod sp.zn. SR 01985/13. Jeho výsledkom bolo vydanie rozhodcovského rozsudku zo dňa
15.04.2013, ktorého zrušenia sa žalobkyňa domáha. Podľa doložky právoplatnosti vyznačenej na
tomto rozhodcovskom rozsudku nadobudol právoplatnosť dňa 06.05.2013. Podľa kópie doručenky na

č.l. 62, ktorú súdu predložil rozhodcovský súd, bol rozhodcovský rozsudok žalobkyni do vlastných rúk
doručený dňa 26.04.2013. K tejto doručenke žalobkyňa uviedla, že podpis na nej, je celkom určite jej
podpis. Nevie čo bolo obsahom zásielky, nakoľko v tom čase bola v zlom psychickom rozpoložení.
V tom čase jej bolo jedno, čo jej bolo doručované a tieto veci neriešila. Žiadna exekúcia na základe
rozhodcovského rozsudku doposiaľ na základe návrhu žalovaného nezačala. Okrem tejto doručenky sa

v spise rozhodcovského súdu nachádza aj doručenka preukazujúca doručenie zásielky rozhodcovského
súdu, ktorá je podpísaná žalobkyňou dňa 15.02.2013. Vzhľadom na dátum prevzatia tejto zásielky
zrejme išlo o doručenie návrhu na začatie rozhodcovského konania.

9. Podľa § 41 ods.1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, v znení účinnom do 31.12.2014,

ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v
lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý
podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o
opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave
rozhodcovského rozsudku.

10. Podľa § 41 ods.1 zákona o rozhodcovskom konaní, v znení účinnom od 01.01.2015, žalobu o
zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 60 dní odo dňa doručenia rozhodcovského
rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského
rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa §

36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

11. Žalobkyňa sa žalobou domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku najmä z dôvodu, že bol vydaný
na základe neplatnej rozhodcovskej doložky. Právo domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku je
upravené v ustanovení § 41 ods.1 zákona o rozhodcovskom konaní. Podľa tohto ustanovenia účinného

do 31.12.2014 je možné podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku v lehote 30 dní odo
dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o
zrušenie rozhodcovského rozsudku. Podľa jeho znenia účinného od 01.01.2015 platí lehota 60 dní.

12. V prvom rade preto súd posudzoval, či si žalobkyňa uplatnila svoje právo včas podľa § 41 ods.1

zákona o rozhodcovskom konaní, teda v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku.
Súd konštatuje, že táto podstatná zákonná podmienka nebola splnená, pretože žaloba bola podaná
na súde dňa 29.07.2014, pričom rozhodcovský rozsudok bol žalobkyni doručený dňa 26.04.2013.
Žalobkyňa v žalobe tvrdí, že jej rozhodcovský rozsudok nebol doručený. Toto jej tvrdenie však bolo
vyvrátené doručenkou založenou v spise na liste č. 62. Ako vyplýva z vyjadrenia samotnej žalobkyne,

táto doručenka bola ňou vlastnoručne podpísaná, pričom v tom čase jej bolo jedno, čo jej bolo
doručované a tieto veci neriešila. Je teda zrejmé, že žalobkyňa zo subjektívnych dôvodov nepodala
žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku v zákonnej lehote. Preto súd nepristúpil ani ku skúmaniu
dôvodnosti zrušenia napadnutého rozhodcovského rozsudku.

13. Nemenej významnou skutočnosťou, ktorá z tohto sporu robí v podstate akademický spor je to,
že podľa § 243d ods.1 Exekučného poriadku (zák.č. 233/1995 Z.z.) exekučné konanie na podklade
rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci
podmienky podľa osobitného predpisu, vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do trochmesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote
nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov
rozhodcovského konania zaväzovať. Právny zástupca žalovaného sa takisto vyjadril, že žalovaný

ako oprávnený z rozsudku stáleho rozhodcovského súdu, ktorého zrušenia sa žalobkyňa domáha,
tento nepoužije na začatie exekúcie a z tohto titulu doposiaľ takéto exekučné konanie ani nezačalo.
Z uvedeného dôvodu súd nerozhodol o odklade vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku, ako to
navrhovala žalobkyňa. Je totiž zrejmé, že žiadna exekúcia na základe rozhodcovského rozsudku
nezačala ani nemôže začať.

14. Podľa § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

15. Podľa § 262 ods.1, ods.2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd

prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

16. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku, pretože žalovaný
bol v konaní plne úspešný. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia a to
na Okresnom súde Trenčín. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v

Trenčíne. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa
popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť

a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie,

ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vyššie uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej.