Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. jún 2016

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 10Cpr/2/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5815204174
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Antal

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2016:5815204174.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo samosudcom JUDr. Milanom Antalom, v právnej veci navrhovateľa: T. J., nar.

XX.XX.XXXX, bytom Z. C., K. 6, zast. JUDr. Štefan Šimon, advokát, Nitra, Párovská 42, proti odporcovi:
ZEMAN - SK s.r.o., Nižná, Zemianska Dedina 28, IČO: 46 188 509 v konaní o zaplatenie sumy 1 530,00
Eur s príslušenstvom

r o z h o d o l :

I. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 1 530,00 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. O trovách konania bude rozhodnuté v lehote 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 6.7.2015 domáhal uložiť povinnosť odporcovi zaplatiť mu
sumu 1 530 € z titulu nevyplatenia cestovných náhrad a trovy konania.

Návrhodôvodniltým,žedňa28.2.2014uzavrelsodporcompracovnýpomernadobuurčitúdo28.2.2016
so skúšobnou dobou 3 mesiace, s nástupom do práce od 1.3.2014. Navrhovateľ bol ako zamestnanec
vyslaný odporcom ako zamestnávateľom na výkon práce do Nemecka, kde vykonával prácu od 1.3. do
6.3.2014- 6 dní, od 10.3. do 14.3.2014- 5 dní, od 17.3. do 21.3.2014 - 5 dní, od 24.3. do 28.3.2014- 5 dní,
od 31.3. do 4.4.2014 - 5 dní, od 7.4. do 10.4.2014- 4 dni a od 14.4. do 17.4.2014 - 4 dni. Celkom vykonal
práce v zahraničí 34 dní. Pri zahraničnej pracovnej ceste vznikol navrhovateľovi právny nárok podľa ust.
§ 147 Zákonníka práce, na náhradu výdavkov - stravné v súvislosti s výkonom práce v zahraničí, a to

podľa opatrenia MF SR č. 401/2012 Z.z. v sume 45 €/ deň. Odporca pohľadávku navrhovateľa v sume
1 530 € neuhradil do dňa podania návrhu napriek písomnej výzve právneho zástupcu navrhovateľa.

Okresný súd Námestovo vydal vo veci dňa 25.8.2015 platobný rozkaz č.k. 10Cpr/2/2015-12, proti
ktorému podal odporca riadne a včas odpor. Podľa vyjadrenia odporcu bol navrhovateľ u neho
zamestnaný na základe pracovnej zmluvy zo dňa 28.2.2014. Namietal, že navrhovateľ nie všetky dni
odpracoval v zahraničí ako ich uvádza v návrhu, týka sa to len niektorých dní a preto nemá nárok

na stravné. Ďalej uviedol, že navrhovateľ nedoručil vyúčtovanie stravného, vyúčtovanie bolo doručené
až ako príloha k návrhu na vydanie platobného rozkazu t.j. dňa 18.9.2015, preto súčasne vznáša
námietku premlčania. Vzhľadom na krátkosť času nepredložil prehľad dochádzky navrhovateľa priamo
v odpore. Po je spracovaní predloží dochádzku navrhovateľa v osobitnom podaní. Pracovný pomer s
navrhovateľom bol ukončený v skúšobnej dobe. Zároveň nesúhlasí s vyčíslením trov konania.

Navrhovateľ k odporu odporcu podaním doručeným súdu dňa 11.11.2015 uviedol, že odpor odporcu

pokladá za účelový a skutočnosti uvádzané v odpore za vecne nesprávne. Navrhovateľ pracoval na
základe pracovnej zmluvy v Rakúsku - Viedeň, ako robotník - manipulácie s materiálom, pomocné
práce na stavbe. Konkrétne sa jednalo o montáž sadrokartónových systémov v bytoch v Rakúsku,
pričom na Slovensku nikdy nepracoval. Všetky dni v pracovnom pomere vykonával výlučne v Rakúsku.Odporca uhradil navrhovateľovi mzdové náležitosti, čo preukazuje potvrdením o príjmoch za obdobie
marec a apríl 2014, z čoho vyplýva, že navrhovateľ pre odporcu vykonával práce v pracovnom pomere
na základe pracovnej zmluvy. Navrhovateľ vyúčtoval stravné, ktoré predložil v prílohe listu zo dňa

23.3.2015 na základe mailovej výzvy odporcu zo dňa 17.3.2015, a teda nie je pravdou, že vyúčtovanie
stravného obdŕžal odporca až ako prílohu návrhu na vydanie platobného rozkazu. Námietku premlčania
považuje za nie dôvodnú, pretože právo - nároky z pracovného pomeru sa premlčia v trojročnej lehote,
a teda právo uplatnené navrhovateľom je uplatnené v zákonnej lehote. Uplatnené trovy konania (súdny
poplatok, trovy právneho zastúpenia) považuje vyčíslené v súlade so zákonom o súdnych poplatkoch a

v súlade so zákonom o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

Súd vo veci nariadil pojednávanie, ktorého sa však odporca nezúčastnil, pričom o termíne pojednávania
bol riadne upovedomený a preto súd pojednávanie vykonal v jeho neprítomnosti podľa § 101 ods. 2 OSP.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, jeho právneho zástupcu, písomnými vyjadreniami

účastníkov, pracovnou zmluvou zo dňa 28.2.2014, vyúčtovaním cestovných výdavkov, listom zo dňa
23.3.2015 - predloženie vyúčtovania pracovnej cesty (stravné), potvrdením o príjme, mailovou výzvou
odporcu zo dňa 17.3.2015 a dospel k tomuto skutkovému a právnemu stavu veci:
Navrhovateľ dňa 28.2.2014 uzavrel s odporcom pracovnú zmluvu na dobu určitú do 28.2.2016 so
skúšobnou dobou 3 mesiace, s dňom nástupu do práce 1.3.2014, ako robotník. Podľa potvrdenia o

príjme zo dňa 14.5.2014 odporca uhradil navrhovateľovi mzdové náležitosti za obdobie marec a apríl
2014. Z vyúčtovania cestovných výdavkov - stravné za výkon práce v zahraničí - Rakúsko vyplýva, že
navrhovateľ vyúčtoval cestovné výdavky v zahraničí za obdobie od 1.3. do 6.3.2014 - 6 dní, od 10.3. do
14.3.2014- 5 dní, od 17.3. do 21.3.2014 - 5 dní, od 24.3. do 28.3.2014- 5 dní, od 31.3. do 4.4.2014 - 5 dní,
od 7.4. do 10.4.2014- 4 dni a od 14.4. do 17.4.2014 - 4 dni, celkom 34 dni. Sadzba stravného vychádza

z Opatrenia MF SR č. 401/2012 Z.z., ktorým sa ustanovujú základné sadzby stravného v eurách alebo
v cudzej mene pri zahraničných pracovných cestách. Základná sadzba stravného pre Rakúsko, platná
v roku 2014 je 45 €/deň.
Navrhovateľ k veci uviedol, že u odporcu pracoval vo Viedni ako montér sádrokartónových systémov.
Cestovné náklady počas pracovného pomeru mu neboli vyplatené. Do Viedne chodil spolu s ďalšími

pracovníkmi z Nitry a okolia vlastnou dopravou. V mieste výkonu práce, ktoré bolo uvedené v pracovnej
zmluve na Slovensku nikdy nepracoval, pracoval len v Rakúsku - Viedni. Samotnú pracovnú zmluvu
podpisoval vo Viedni. Zároveň súdu predložil potvrdenie pre zápočet odpracovaných dní, v ktorom sa
uvádza, že navrhovateľ bol u odporcu zamestnaný od 1.3.2014 do 22.4.2014. Odporca navrhovateľovi
mal vyplatiť mzdu za obdobie 3.4.2014 v celkovej sume 633,88 € od čom predložil potvrdenie o príjmoch

fyzickej osoby zo závislej činnosti za rok 2014 zo dňa 14.5.2014.
Právny zástupca navrhovateľa k veci uviedol, že nárok navrhovateľa uplatňuje podľa ust. § 145
Zákonníka práce, ktorý vznikol navrhovateľovi titulom neuhradenia cestovných náhrad, na ktoré mu
vznikol právny nárok za pracovnú činnosť v zahraničí, celkom 34 dni v Rakúsku, priamo vo Viedni. K
sume1530€dospelvzmysleOpatreniaMFSRč.401/2012Z.z.,ktoréuvádzavýškucestovnýchnáhrad

pre jednotlivé krajiny v zahraničí, kde vykonávajú zamestnanci prácu, pričom pre Rakúsko je určená
suma 45 € denne. Vznesenú námietku premlčania považuje za neopodstatnenú, pretože sporný nárok
bol uplatnený v trojročnej lehote. K uplatnenému nároku cestovného za obdobie, ktoré uviedli v návrhu,
dospeli na základe podkladov od navrhovateľa, ktorému za toto obdobie bola vyplatená mzda, a preto
za toto obdobie si uplatňuje aj cestovné náhrady.

Podľa § 42 ods. 1 Zákonníka práce, pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi
zamestnávateľom a zamestnancom, ak tento zákon neustanovuje inak. Jedno písomné vyhotovenie
pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi.

Podľa § 43 ods. 1 Zákonníka práce, v pracovnej zmluve je zamestnávateľ povinný so zamestnancom
dohodnúť podstatné náležitosti, ktorými sú:
a) druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma, a jeho stručná charakteristika,
b) miesto výkonu práce (obec, časť obce alebo inak určené miesto),
c) deň nástupu do práce,

d) mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve.

Podľa § 46 Zákonníka práce, pracovný pomer vzniká odo dňa, ktorý bol dohodnutý v pracovnej zmluve
ako deň nástupu do práce.Podľa § 57 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže zamestnanca vyslať na pracovnú cestu mimo obvodu
obce pravidelného pracoviska alebo bydliska zamestnanca na nevyhnutne potrebné obdobie len s jeho

súhlasom. To neplatí, ak vyslanie na pracovnú cestu vyplýva priamo z povahy dohodnutého druhu práce
alebo miesta výkonu práce alebo ak možnosť vyslania na pracovnú cestu je dohodnutá v pracovnej
zmluve. Na pracovnej ceste zamestnanec vykonáva prácu podľa pokynov vedúceho zamestnanca, ktorý
ho na pracovnú cestu vyslal.

Podľa § 145 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi za podmienok
ustanovených osobitným predpisom cestovné náhrady, náhrady sťahovacích výdavkov a iných
výdavkov, ktoré mu vzniknú pri plnení pracovných povinností.

Podľa § 13 ods. 2 zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov pri
zahraničnej pracovnej ceste zamestnancovi patrí za každý kalendárny deň zahraničnej pracovnej cesty

za podmienok ustanovených týmto zákonom stravné v eurách alebo v cudzej mene. Stravné v cudzej
mene je ustanovené v závislosti od času trvania zahraničnej pracovnej cesty mimo územia Slovenskej
republiky.

Podľa § 13 ods. 4 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách, zahraničná pracovná cesta mimo

územia Slovenskej republiky trvá v kalendárnom dni
a) do 6 hodín vrátane, patrí zamestnancovi stravné vo výške 25% zo základnej sadzby stravného,
b) nad 6 hodín až 12 hodín, patrí zamestnancovi stravné vo výške 50% zo základnej sadzby stravného,
c) nad 12 hodín, patrí zamestnancovi stravné v sume základnej sadzby stravného.

Podľa § 1 opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 401/2012 Z.z. základné sadzby
stravného v eurách alebo v cudzej mene pri zahraničných pracovných cestách sa ustanovujú takto:
Rakúsko: 45 €.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone

ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Na základe vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný, súd
mal preukázané, že navrhovateľ bol v pracovnom pomere u odporcu od 1.3.2014, lebo tento dátum mal
s odporcom dohodnutý ako deň nástupu do práce. Pracoval ako robotník. Mali dohodnutú skúšobnú
dobu tri mesiace na dobu určitú do 28.2.2014. Zmluvné strany mali dohodnutú základnú mesačnú mzdu

352 € a jej splatnosť mali dohodnutú do konca nasledujúceho mesiaca. V pracovnej zmluve si zmluvné
strany si nedohodli výšku stravného pri zahraničnej pracovnej ceste podľa § 13 zákona č. 283/2002 Z.z.
o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov, teda súčasťou zmluvy nebola žiadna dohoda o
cestovných náhradách. Z výpovede navrhovateľa a jeho prácneho zástupcu vyplýva, že navrhovateľovi
bola počas pracovného pomeru riadne vyplatená mzda za mesiac marec a apríl 2014 v celkovej sume

633,88 €, t.j. za obdobie pokiaľ bol navrhovateľ u odporcu zamestnaný, a to od 1.3.2014 do 22.4.2014,
ktorá skutočnosť vyplýva z potvrdenia o zamestnaní (Zápočtový list) zo dňa 23.4.2014.
Súd sa musel vysporiadať s rozdielnymi tvrdeniami účastníkov ohľadom odpracovania dní mimo územia
Slovenska. Odporca uznal, že navrhovateľ mimo územia Slovenska odpracoval len niektoré dni, ostatné
buď neodpracoval vôbec alebo pracoval na území Slovenska. Na podporu svojho tvrdenia uviedol, že

súdu predloží spracovanú dochádzku navrhovateľa v osobitnom podaní, čo sa do vyhlásenia rozsudku
nestalo. Navrhovateľ na preukázanie svojich tvrdení predložil vyúčtovanie cestovných výdavkov. Za
vykonanú prácu v zahraničí v období marec a apríl 2014 celkovo 34 dni, kedy preukázateľne u neho
pracovný pomer trval.
Vzhľadom na uplatnenú námietku premlčania odporcu, má súd za to, že nároky navrhovateľa na

vyplatenie cestovných výdavkov - stravného za obdobie od 1.3.do 6.3.2014 - 6 dní, od 10.3. do
14.3.2014- 5 dní, od 17.3. do 21.3.2014 - 5 dní, od 24.3. do 28.3.2014- 5 dní, od 31.3. do 4.4.2014 - 5 dní,
od 7.4. do 10.4.2014- 4 dni a od 14.4. do 17.4.2014 - 4 dni sú nárokmi uplatnené v trojročnej premlčacej
lehote. Z tohto dôvodu si súd ustálil, že navrhovateľovi patria cestovné náhrady v sume 1 530 €, a to za34 dni trvajúcej pracovnej cesty mimo Slovenska v zmysle opatrenia MF SR č. 401/2012 Z.z. v ktorom je
určenávýškacestovnýchnáhradpreRakúskovovýške45€denne.Zneuhradenejpeňažnejpohľadávky
navrhovateľovi tiež by prislúchal úrok z omeškania v súlade s ust. § 517 Občianskeho zákonníka a § 3

nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. a ust. § 129 Zákonníka práce, ktorý si však navrhovateľ neuplatnil.

O trovách konania súd rozhodol postupom podľa § 151 ods. 3 OSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

Podľa § 205 OSP ods. 1, 2 v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu,
ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(3) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z.).