Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Trnava
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Jana Tvrdá
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 13P/308/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2515207309
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Tvrdá
ECLI: ECLI:SK:OSPN:2017:2515207309.6
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Janou Tvrdou v právnej veci navrhovateľky/matka/: G. M., H..
D., nar. XX.XX.XXXX, občianka SR, trvale bytom M., pr. zast. Mgr. Jaroslavou Krajčovičovou Šokovou,
advokátkou so sídlom F., A. X proti manželovi, ktorý návrh nepodal /otec/: U. M., nar. XX.XX.XXXX,
občan SR, trvale bytom Piešťany o návrhu na rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k ich mal.
deťom na čas po rozvode: X. M., A.. XX.XX.XXXX a X. M., A.. XX.XX.XXXX, zast. v konaní opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, za účasti prokurátora Okresnej prokuratúry Piešťany
takto
r o z h o d o l :
Manželstvo manželov G. M., H.. D. Y. U. M., ktoré bolo uzatvorené dňa XX.XX.XXXX Q. A. P. A. Q.,
zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu A. P. A. Q. vo zväzku XX., roč. XXXX, na str. X, pod
por. č. XX sa rozvádza.
Schvaľuje sa rodičovská dohoda ohľadom práv a povinností k mal. deťom tohto znenia:
„Mal. X., A.. XX.XX.XXXX a mal. X.Á., A.. XX.XX.XXXX sa na čas po rozvode manželstva zverujú do
osobnej starostlivosti matky, ktorá bude mal. deti zastupovať a spravovať ich majetok.
Otec sa zaväzuje prispievať na výživné pre mal. X. sumou 50 eur mesačne a pre mal. X. sumou 50 eur
mesačne k rukám matky vždy do 25. dňa v mesiaci vopred s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku o
rozvode manželstva.
Matka mal. detí je povinná otca detí pravidelne vždy k poslednému dňu každého mesiaca sms správou
na tel. č. XXXX XXX XXX informovať o vystúpeniach mal. X. a o futbalových zápasoch mal. X..“
Súčasťou tohto rozsudku je aj dohoda rodičov ohľadom styku s mal. deťmi tohto znenia:
„Otec je oprávnený stretávať sa s mal. X., A.. XX.XX.XXXX a s mal. X., A.. XX.XX.XXXX každý párny
týždeň od piatku od 18:00 hod do nedele do 11:00 hod, počas vianočných sviatkov v každom nepárnom
kalendárnom roku dňa 24.12. od 10:00 hod do 25.12. do 10:00 hod, v každom párnom kalendárnom roku
dňa 25.12. od 10:00 hod do 26.12. do 10:00 hod, počas letných prázdnin vždy jeden týždeň v mesiaci
júl a jeden týždeň v mesiaci august na základe vzájomnej dohody rodičov.“
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Návrhom zo dňa 23.11.2015 sa navrhovateľka domáhala rozvodu manželstva, žiadala, aby súd
maloletédetiX.Y.X.zverilnačasporozvodedovýchovymatky azaviazalotca prispievaťnavýživnépremal. X. sumou 250,- eur mesačne a pre mal. X. sumou 200,- eur mesačne počnúc dňom právoplatnosti
rozsudku s tým, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Následne si uplatnila
právo na náhradu trov konania. Na pojednávaní konanom dňa 16.12.2016 uviedla, že by súhlasila, aby
sa otec s deťmi stretával každý párny kalendárny víkend od piatku od 18:00 hod do nedele do 11:00
hod bez jej prítomnosti s tým, že tak ako v predchádzajúcom rozsudku by iba ona zastupovala deti a
spravovala ich majetok.
2. Manžel, ktorý návrh nepodal pred otvorením pojednávania uviedol dňa 12.10.2016, že on má záujem
o obnovenie spolužitia, následne dňa 16.12.2016 po otvorení pojednávania uviedol, že s rozvodom
nesúhlasí, súhlasí so zverením detí do starostlivosti matky, aby matka deti zastupovala a spravovala
ich majetok, čo sa týka výživného toto navrhuje stanoviť sumou 30 eur na dieťa, čo sa týka stretávania,
chce sa s deťmi stretávať každý druhý víkend za prítomnosti matky.
3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil potvrdenia o príjme
navrhovateľky a matky navrhovateľky, rodné listy mal. X. Y. X., sobášny list, správy ÚPSVaR Piešťany
a Sociálnej poisťovne Bratislava, pobočka Trnava, pracovnú zmluvu, daňové priznanie k dani z príjmov
fyzickej osoby manžela, ktorý návrh nepodal za rok 2014 a 2015, vyjadrenie manžela, ktorý návrh
nepodal, správu a vyjadrenie psychologičky Mgr. Anny Jakubíkovej, ako i ostatný obsah spisu, ďalej
obsah spisu Okresného súdu Trnava sp.zn. 22P/4/2016 a zistil nasledovný stav veci:
4. Účastníci uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX Q. A. P. A. Q.. Navrhovateľka je štátnej príslušnosti
SR, manžel, ktorý návrh nepodal je štátnej príslušnosti SR. U oboch ide o prvé manželstvo. Posledné
spoločnébydliskoúčastníkovbolovPiešťanoch,pričomvobvodeOkresnéhosúduPiešťanymábydlisko
manžel, ktorý návrh nepodal, čím je daná miestna príslušnosť tunajšieho súdu na konanie v zmysle §
92 CMP. Z manželstva pochádzajú dve deti X. M., A.. XX.XX.XXXX Y. X. M., A.. XX.XX.XXXX.
5. Navrhovateľka vo svojej výpovedi ako účastníčka konania uviedla, že býva so svojimi rodičmi a s
deťmi v rodinnom dome, ktorý je vo vlastníctve jej rodičov. Na náklady na bývanie a stravu prispieva
rodičom mesačne sumu vo výške 200 eur, popri tom ešte kupuje celej rodine stravu. Jej otec je na
starobnom dôchodku, tento poberá vo výške cca 600 eur mesačne, jej matka pracuje s príjmom cca
600 eur v čistom mesačne. Uviedla, že ona pracuje ako výrobná operátorka s priemerným mesačným
zárobkom v čistom cca 600 eur, v čom už je zahrnutý aj daňový bonus, ktorý poberá na dve deti, ďalej
poberá rodinné prídavky na dve deti vo výške 47,04 eur mesačne, iný príjem nemá žiaden. Čo sa
majetkov týka, majetok výraznejšej hodnoty žiaden nevlastní, dlhy nemá žiadne. Posledné spoločné
bydlisko mali v Piešťanoch, spoločne bývali a hospodárili do 20.11.2015. Naposledy sa intímne stýkali
v 12/2015, manželstvo uzatvorili v roku 2008. Príčinu rozvratu vidí v alkoholizme, v hraní automatov
manžela, v nevenovaní sa rodine, v klamstvách, v nevere. Uviedla, že ona tiež mala počas manželstva
vážne známosti, a to po opustení zo spoločnej domácnosti, aj teraz má vážnu známosť. Z manželstva
pochádzajú dve deti Samuel a Sára, iné deti nemá žiadne.
6. Mal. X. má 7 rokov, navštevuje 1. ročník ZŠ. Navštevuje školskú jedáleň, kde navrhovateľka uhrádza
poplatok mesačne cca 15 eur a navštevuje ŠKD, kde navrhovateľka uhrádza sumu 8 eur mesačne.
Krúžky, za ktoré by sa platilo, nenavštevuje žiadne, navštevuje však neplatený krúžok futbalový, s čím
sú spojené zvýšené výdavky na zakúpenie športového oblečenia a obuvi. Zdravotné problémy vážneho
charakteru nemá žiadne, navrhovateľka s ním raz ročne chodí na kontrolu ku kardiológovi, lieky však
neberie žiadne.
7. Mal. X. má 5 rokov, navštevuje MŠ, kde navrhovateľka uhrádza mesačný poplatok cca 30 eur.
Navštevuje krúžok mažoretiek, kde navrhovateľka uhrádza poplatok 10 eur mesačne. Zdravotné
problémy vážneho charakteru nemá žiadne.
8. Manžel, ktorý návrh nepodal vo svojej výpovedi ako účastník konania uviedol, že býva v
prenajatom rodinnom dome v Piešťanoch, za prenájom neplatí, nakoľko býva u sestriných svokrovcov.
Bol živnostníkom do 01/2016, podnikal v oblasti stavebníctva, dosahoval tu príjem 1.500-2.000 eur v
čistom. Od 12/2015 už nemal toľko práce, tak podnikanie ukončil, v 12/2015 mal príjem asi 800 eur a v
01/2016 už ani nepracoval. Od 10/2016 pracuje na základe dohody ako stavebný majster s priemerným
mesačným zárobkom v čistom cca 240 eur, iný príjem nemá žiaden. Čo sa majetkov týka, majetok
výraznejšej hodnoty žiaden nevlastní. Má viacero dlhov, tieto nespláca, lebo nemá z čoho. Vo 02/2016mal zlomenú panvu, tak mu zdravotný stav nedovoľuje pracovať, doma má aj papier o tomto. Podal si
koncomroku2016ajnapriznanieinvalidnéhodôchodku,eštenedostalvyrozumenie.Poslednéspoločné
bydlisko mali v Piešťanoch, spoločne bývali a hospodárili do 19.-20.11/2015. Naposledy sa intímne
stýkali v 12/2015, manželstvo uzatvorili v roku 2008. Príčinu rozvratu vidí v rodičoch navrhovateľky,
keď mali s manželkou problém, tak manželka odišla k rodičom a následne už rodičia navrhovateľky jej
zakázali sa vrátiť naspäť, vyhrážali sa jej, že ju vydedia. On nebol manželke nikdy neverný, nevie o
tom, že by mu mala byť manželka neverná počas toho, keď spolu žili, on každý voľný čas, ktorý mohol
z práce využíval pre rodinu. Z manželstva pochádzajú dve deti X. Y. X., iné deti nemá žiadne.
9. Kolízny opatrovník uviedol, že odporúčajú schváliť rodičovské dohody, nakoľko sú v záujme mal. detí.
Čo sa týka tvrdení otca ohľadom matky a detí uvedených na pojednávaní, tak nemajú žiadne hlásenia
ani z MŠ, ani zo ZŠ, ani od detského lekára, keby niečo prišlo, ihneď by to riešili.
10. Prokurátor Okresnej prokuratúry Piešťany uviedol, že navrhuje schváliť rodičovskú dohodu v časti,
v ktorej vstúpili do konania, t.j. ÚPP k mal. deťom na čas po rozvode, dohody sú v záujme mal. detí.
11. Podľa § 18 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, v platnom znení (ďalej len Zákon o rodine manželia sú si
v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať
svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
12. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní
staraťsaobidvajamanželiapodľasvojichschopností,možnostíamajetkovýchpomerov.Uspokojovaním
potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
13. Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených
prípadoch.
14. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť,
ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
15. Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi
manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne
na záujem maloletých detí.
16. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi
prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
17. Na základe vykonaného dokazovania a zisteného skutočného stavu veci súd dospel k záveru,
že návrh na rozvod manželstva je podaný dôvodne. Manželstvo účastníkov je vážne rozvrátené,
dlhodobo si neplní svoj účel, ktorý spočíva vo vytváraní zdravého rodinného prostredia vhodného na
výchovu detí, ako aj v prostredí, kde manželia žijú vo vzájomnej zhode, citovom zblížení, poskytujú
si navzájom pomoc a podporu. V súlade s § 96 ods. 1 CMP sa súd pokúsil aj o zmierenie účastníkov,
avšak neúspešne. Súd mal za to, že vzhľadom na intenzitu rozvratu manželstva účastníkov, tu nie je
predpoklad, že by mohlo dôjsť k obnoveniu manželského spolužitia.
18. Podľa § 23 Zákona o rodine súd zisťoval príčiny, ktoré viedli k rozvráteniu manželstva. Navrhovateľka
uviedla, že príčinu rozvratu vidí v alkoholizme, v hraní automatov manžela, v nevenovaní sa rodine,
v klamstvách, v nevere, pričom uviedla, že ona tiež mala počas manželstva vážne známosti a to po
opustení zo spoločnej domácnosti, aj teraz má vážnu známosť. Ďalej navrhovateľka uviedla, že manžel
chodil po vonku, už s ním nevie žiť, nemá žiadnu dôveru v manželovi, nevie sa na neho ani pozerať, z
tohto vzťahu bola psychicky na dne, nevie spolu s manželom existovať, nevidí absolútne žiadnu nádej na
obnovenie spolužitia už nikdy. Manžel, ktorý návrh nepodal uviedol, že príčinu rozvratu vidí v rodičoch
navrhovateľky, počas celého vzťahu boli proti nim, museli od nich čo najďalej ujsť, keď mali s manželkou
problém, tak manželka odišla k rodičom a následne už rodičia navrhovateľky jej zakázali sa vrátiť naspäť,
vyhrážali sa jej, že ju vydedia. Uviedol, že ju donútili, aby si dala vziať dieťa, vydedili ju, 3 roky nemali o
ňu záujem. Ďalej manžel, ktorý návrh nepodal uviedol, že on nebol manželke nikdy neverný, každý voľný
čas, ktorý mohol z práce využíval pre rodinu, priznal, že alkoholické nápoje popíjal, tiež že na začiatkuvzťahu chodil po vonku, aj hrával automaty, manželstvo fungovalo, nevidel jediný náznak, že by bola
manželka smutná, nikdy si nevšimol, že by bola navrhovateľka psychicky na dne, vždy bola šťastná. V
11/2015 vie, že manželka zistila, že napísal jednej žene, že kedy dajú kávu, alebo bolo to tak, že cez
jeho telefón to napísal kamarát.
19. Súd mal v konaní za preukázané, a to zo zhodných výpovedí účastníkov, že títo žili v
spoločnej domácnosti do 19.-20.11.2015, intímne sa nestýkajú od 12/2015. Súd mal v konaní ďalej
za preukázané, že účastníci spolu nehospodária, spoločne nezabezpečujú starostlivosť o mal. deti.
Súd je na základe vykonaného dokazovania toho názoru, že manželstvo v súčasnosti už nemôže
plniť žiadnu zo svojich funkcií. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností súd dospel
k záveru, že vzťahy medzi manželmi sú vážne a trvalo narušené, manželstvo neplní svoj účel, a
preto ich manželstvo rozviedol. Pokiaľ ide o príčiny, ktoré viedli k rozvráteniu manželstva a ktoré
je súd povinný v zmysle Zákona o rodine zisťovať, tieto videl súd vo vzájomnom odcudzení manželov,
v rozdielnych povahových vlastnostiach účastníkov, v rozdielnosti názorov na spoločný život, ďalej v
ukončení ich spolužitia, v požívaní alkoholických nápojov manželom, ktorý návrh nepodal, v narušení
dôvery, v následných mimomanželských známostiach navrhovateľky, ktorá uviedla na pojednávaní
dňa 25.01.2017, že i toho času má vážnu známosť, pričom navrhovateľkou tvrdené mimomanželské
známosti manžela, ktorý návrh nepodal súd v konaní za preukázané nemal. Po vykonanom dokazovaní
teda mohol súd len konštatovať, že rozvrat manželstva je hlboký a trvalý, a preto v zmysle citovaného
zákonného ustanovenia Zákona o rodine manželstvo rozviedol aj napriek nesúhlasu manžela, ktorý
návrh nepodal, pričom súd má za to, že v danom prípade, poukazujúc pritom na všetky vyššie uvedené
skutočnosti, nemožno navrhovateľku nútiť zotrvať v manželskom zväzku. Súd mal za preukázané, že
manželstvo účastníkov konania je len formálnym zväzkom, neplní svoje funkcie. V súlade s § 23 ods.
2 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o rozvode prihliadol i na záujem mal. detí, keď po vykonanom
dokazovaní dospel k záveru, že rozvod manželstva nie je v rozpore so záujmami mal. detí, keď je pre
ne rozhodne priaznivejšie výchovné prostredie u jedného z rodičov v kľudnom prostredí, ako s oboma
rodičmi v nezdravom výchovnom prostredí.
20. Podľa § 100 CMP s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov
k ich maloletým deťom na čas po rozvode.
21. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
22. Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a
povinnostímožnonahradiťdohodourodičov.Dohodamusíbyťschválenásúdom,inakjenevykonateľná.
23. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení mal. dieťaťa do osobnej
starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude mal. dieťa zverené do osobnej
starostlivosti na pravidelné informovanie sa o mal. dieťati. Rodič, ktorému nebolo mal. dieťa zverené do
osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o mal. dieťati domáhať na súde.
24. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom
pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým
dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
25. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
26. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
27. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.28. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
29. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
30. Z výpovede navrhovateľky vyplynulo, že pracuje ako výrobná operátorka s priemerným mesačným
zárobkom v čistom cca 600 eur, v čom už je zahrnutý aj daňový bonus, ktorý poberá na dve deti, ďalej
navrhovateľka poberá rodinné prídavky na dve deti vo výške 47,04 eur mesačne, majetok výraznejšej
hodnoty žiaden nevlastní. Navrhovateľka okrem X. Y. X. iné vyživovacie povinnosti nemá žiadne .
Z výpovede manžela, ktorý návrh nepodal vyplynulo, že bol živnostníkom do 01/2016, podnikal v
oblasti stavebníctva, dosahoval tu príjem 1.500-2.000 eur v čistom, od 12/2015 už nemal toľko práce,
tak podnikanie ukončil, v 12/2015 mal príjem asi 800 eur a v 01/2016 už nepracoval, od 10/2016 pracuje
na základe dohody ako stavebný majster s priemerným mesačným zárobkom v čistom cca 240 eur, iný
príjem nemá žiaden, vo 02/2016 mal zlomenú panvu, tak mu zdravotný stav nedovoľuje pracovať, doma
má aj papier o tomto, podal si koncom roku 2016 aj na priznanie invalidného dôchodku, ešte nedostal
vyrozumenie. Manžel, ktorý návrh nepodal majetok výraznejšej hodnoty žiaden nevlastní, okrem X. Y.
X. iné vyživovacie povinnosti nemá žiadne.
31. Rodičia uzatvorili ohľadom zverenia mal. detí do osobnej starostlivosti, ich zastupovania,
spravovania ich majetku, výživného a informovania rodičovskú dohodu, podľa ktorej sa mal. X. a mal. X.
na čas po rozvode manželstva zverujú do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude mal. deti zastupovať
a spravovať ich majetok, otec sa zaväzuje prispievať na výživné pre mal. X. sumou 50 eur mesačne
a pre mal. X. sumou 50 eur mesačne k rukám matky vždy do 25. dňa v mesiaci vopred s účinnosťou
od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva, matka mal. detí je povinná otca detí pravidelne vždy
k poslednému dňu každého mesiaca sms správou na tel. č. 0915 088 071 informovať o vystúpeniach
mal. X. a o futbalových zápasoch mal. X.. Nakoľko dohoda rodičov neodporuje zákonu ani záujmom
mal. detí, je v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami Zákona o rodine, táto bola súdom schválená.
Je potrebné uviesť, že na základe vykonaného dokazovania súd nemal za preukázané otcom tvrdené
nedostatky v starostlivosti matky o deti.
32. Styk s dieťaťom má zaistiť v čo najväčšej miere vytváranie a udržiavanie rodičovského vzťahu
a upevňovanie citového puta k obom rodičov, aby dieťa pokiaľ možno v minimálnej miere pociťovalo
výchovu v neúplnej rodine. K splneniu tohto cieľa by mali prispievať obidvaja rodičia a snažiť sa tak
o vytvorenie priaznivých podmienok bez ohľadu na existenciu rozporov medzi nimi. V tejto súvislosti
nemožno opomenúť ani to, že záujem na vytvorení dobrých citových vzťahov medzi dieťaťom a
rodičom, ktorému nebolo dieťa zverené do starostlivosti je daný aj tým, že tento citový vzťah v prípade
neočakávaných životných udalostí umožní nahradiť starostlivosť týmto rodičom.
33.Doúpravyvýkonurodičovskýchprávapovinnostípatríajúpravastykusdieťaťom,ktorýmôžurodičia
tiež dohodnúť. Ak uzavrú dohodu, stane sa súčasťou rozhodnutia. Styk rodiča, ktorému nebolo dieťa
zverené do starostlivosti, s týmto dieťaťom sa uskutočňuje predovšetkým v záujme mal. dieťaťa. Zákon o
rodine uprednostňuje dohodu rodičov o styku s mal. dieťaťom, pričom táto nevyžaduje schválenie súdu.
34. Rodičia sa dohodli o úprave styku s maloletými deťmi pred vyhlásením rozhodnutia, a predmetná
dohoda rodičov sa stala v súlade s § 25 ods. 1 Zákona o rodine súčasťou rozhodnutia o rozvode.
35. Zo strany súdu je potrebné uviesť, že rozsudkom Okresného súdu Trnava, č.k. 22P/4/2016 -95 zo
dňa 21.07.2016, práv. 04.08.2016 súd schválil rodičovskú dohodu ohľadom úpravy práv a povinností
k mal. deťom tak, že mal. X. Y. X. sa zverujú do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a
povinná maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok, otec sa zaväzuje prispievať na výživné pre
mal. X. sumou 30,- eur mesačne s účinnosťou od 04.02.2016 a pre mal. X. sumou 30,- eur mesačne s
účinnosťou od 04.02.2016, nedoplatok otca na výživnom nevznikol. Súčasťou predmetného rozsudkubola aj dohoda účastníkov ohľadom styku s mal. deťmi tak, že otec detí je oprávnený stretávať sa s mal.
deťmi každú párnu sobotu od 09.00 hod. do 17.00 hod.
36. Poukazujúc napr. na R 72/1969 vždy je povinnosťou súdu, aby pri rozhodovaní o úprave práv a
povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode vychádzal z prípadnej skoršej úpravy práv
a povinností k maloletému dieťaťu na čas, keď rodičia spolu nežili, a aby porovnával pomery, v ktorých
bola vykonaná skoršia úprava práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, s pomermi v čase
rozhodovania o úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode. Súd mal za
preukázané, že v danom prípade od posledného rozhodovania súdu o úprave práv a povinností rodičov
k maloletým deťom v 07/ 2016 došlo k zmene pomerov v tom smere, že manžel, ktorý návrh nepodal
v čase predmetného rozhodovania bol vo väzbe, pričom dňa 07.09.2016 bol z väzby prepustený na
slobodu, t. č. pracuje, mal. deti X. Y. X. v čase predmetného rozhodovania nenavštevovali MŠ, t.č. mal.
X. už navštevuje 1. ročník na ZŠ, mal. X. navštevuje MŠ, a preto aj s poukazom na vyššie uvedené
rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
37. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.
38. Podľa § 55 CMP súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti
prípadu spravodlivé .
39. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté v zmysle § 52 CMP, pričom súd nezistil poukazujúc na
obsah § 55 CMP také okolnosti prípadu, pre ktoré by mal náhradu trov konania priznať.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje - na Okresnom súde Piešťany (štvormo).
Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len
proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie,protiktorému rozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusanapáda,zakýchdôvodovsarozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom
znení, resp. návrh na súdny výkon rozhodnutia podľa Štvrtej časti Civilného mimosporového poriadku -
Výkon rozhodnutia vo veciach maloletých, t.j. v konaniach pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená
starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť,
že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.(§ 27 ods. 1 Zákona o rodine)
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a
zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch
mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa
od používania spoločného priezviska.( § 27 ods. 2 Zákona o rodine )
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.