Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Trenčín
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Erik Kačmár
Forma rozhodnutia – Rozhodnutie
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 13C/214/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114219971
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Kačmár
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2016:3114219971.6
Rozhodnutie
Okresný súd Trenčín v právnej veci navrhovateľa: D. T., trvale bytom A., ul. U. XXX, zastúpený JUDr.
Petrou Hrubovou, advokátkou so sídlom v Ilave, Mierové námestie 93, proti odporkyni: L. T., trvale bytom
A., ul. U. XXX, zastúpená JUDr. Róbertom Faturom, advokátom so sídlom v Považskej Bystrici, Centrum
18/23, o určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela, sudcom JUDr. Erikom Kačmárom, takto
r o z h o d o l :
I. Súd návrh z a m i e t a .
II.Navrhovateľ je povinný nahradiťodporkynitrovykonaniavsume1.099,08eur,ktorépozostávajú
z trov právneho zastúpenia.
o d ô v o d n e n i e :
Dňa 04.09.2014 bol Okresnému súdu Trenčín doručený návrh navrhovateľa, ktorým sa domáha, aby
súd rozhodol o splnení povinnosti odporkyne prispievať navrhovateľovi na jeho výživu sumou 200 eur
mesačne. Tento návrh odôvodnil tým, že manželstvo účastníkov konania bolo rozvedené rozsudkom
Okresného súdu Čadca sp.zn. 8C/50/2011. Od roku 1992 je invalidným dôchodcom operovaným
na chrbticu a nedokáže sa nikde zamestnať. Žije z invalidného dôchodku, ušetrených peňazí a
podpory priateľov. Jeho bývala manželka (navrhovateľka) ho vyhodila z domu, pričom býva v priľahlej
hospodárskej budove, kde nie je ani voda. Uviedla ho do stavu životnej krízy. Ona pracuje v zahraničí a
má stály príjem. Má ich spoločné našetrené peniaze, asi milión a pol v starých Sk. Jeho zdravotný stav
je už nevyliečiteľný a výdavky na lieky a výživu už nezvláda a nachádza sa v stave hmotnej núdze. Jeho
výdavky predstavujú sumu 250 eur, cestuje vlakom, autobusom, poprípade motorovým vozidlom, alebo
ho zvezie sused. Odporkyňa žije v rodinnom dome s mužom, obaja sú zamestnaní a ona má príjem
1.200 až 1.400 eur.
V priebehu konania navrhovateľ vzal návrh v časti požadovanej výšky príspevku čiastočne späť, a to v
sume 100 eur. Súd následne uznesením zo dňa 10.03.2016 konanie v časti návrhu o splnenie povinnosti
odporkyne prispievať navrhovateľovi na jeho výživu v sume 100 eur mesačne zastavil.
Odporkyni bol návrh doručený do vlastných rúk dňa 22.10.2014. Na doručený návrh reagovala
odporkyňa tak, že v konaní udelila plnú moc na jej zastupovanie advokátovi. Ten dňa 31.10.2014
doručil súdu písomné vyjadrenie k návrhu, v ktorom uviedol, že takmer všetky tvrdenia navrhovateľa
uvádzanévnávrhusúúčelovéaničímnepodložené.Jepravdou,žemanželstvoúčastníkovkonaniabolo
rozvedené z dôvodu, že účastníci konania nežili spolu už od roku 1998 a navrhovateľ nadviazal známosť
s inou ženou a následne aj odporkyňa. Práve správanie navrhovateľa bolo príčinou rozvratu vzťahov
medzi manželmi a dôvod skončenia ich spolužitia, nakoľko už v tomto čase sa správal voči odporkyni
a postupom času aj voči spoločným deťom agresívne, pričom toto jeho konania sa postupom času
stupňovalo. Tvrdenie navrhovateľa, že ho odporkyňa vyhodila z domu v A. so súp. č. XXX, sa nezakladá
na pravde z dôvodu, že navrhovateľ má na predmetnej nehnuteľnosti zriadené vecné bremeno -
právo doživotného užívania a vlastníčkou predmetného domu je jeho dcéra Adela Barošová. Z toho jezrejmé, že odporkyňa nedisponuje oprávnením kohokoľvek vykázať z domu v Ladcoch. Navrhovateľ
má zakázaný vstup do predmetnej nehnuteľnosti nie na základe rozhodnutia odporkyne, ale na základe
rozhodnutia Okresného súdu Trenčín, v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne, v ktorom bol
aj dostatočne odôvodnený záver, na základe ktorého došlo k vydaniu predbežného opatrenia, ktorým
je agresívne a vulgárne správania navrhovateľa dokonca voči blízkym osobám. Taktiež nie je pravdou,
že by odporkyňa akýmkoľvek spôsobom prispela k uvedeniu navrhovateľa do stavu životnej krízy, ba
práve naopak, odporkyňa spolu so svojimi dcérami pomáhajú navrhovateľovi a to tak, že vlastníčka
nehnuteľnostívLadcochI.T.-dcéraúčastníkovkonania,jezároveňvlastníčkounehnuteľnostinaadrese
Čadca, C. XXXX, v ktorej navrhovateľ prebýva bez úhrady nájomného spolu s ďalšími osobami, ktoré
nemajú žiadny prijem a sú odkázané výživou na navrhovateľa. Dcéry účastníkov konania pomáhali
navrhovateľovi aj v čase keď sa tento nachádzal vo väzbe a hradili za tohto peňažnú záruku vo výške
5.000 eur. Zároveň aj tvrdenia navrhovateľa, že odporkyňa disponuje sumou 1.500.000 Sk, a má príjem
1.200 eur až 1.400 eur, sa nezakladajú na pravde. Zarážajúca je taktiež skutočnosť, že pokiaľ sa
navrhovateľ nachádza v stave hmotnej núdze tak ako to tvrdí navrhovateľ, nevybavil si ani dávky v
hmotnej núdzi ani akúkoľvek inú formu podpory od štátu napriek jeho zlej finančnej a životnej situácii.
Rovnako je zarážajúce tvrdenie navrhovateľa, že v stave hmotnej núdze je tento ochotný a schopný
využiť 120 eur zo svojho rozpočtu na ponožky a oblečenie. Pokiaľ by bol navrhovateľ reálne v stave
hmotnej núdze tak, ako to tvrdí, nemohol by si dovoliť náklady v takom rozsahu ako to tento uvádza a
už vôbec nie cestovanie osobným motorovým vozidlom, nakoľko náklady na údržbu motorového vozidla
predstavujú ročne nezanedbateľnú čiastku. Samotný navrhovateľ v konaní o zrušenie vecného bremena
vedenom pred Okresným súdom v Trenčíne č. k. 15C/142/2013 poukázal na to, že aj po tom ako skončil
s prácou v bani, privyrábal si v dielni opravou motorových vozidiel resp. aj prácou v zahraničí, kde zarobil
dostatok finančných prostriedkov. Rovnako aj z výpovedí navrhovateľa na Obvodnom úrade Trenčín,
pracovisko Ilava, priestupkové oddelenie, vyplýva, že disponuje dostatkom finančných prostriedkov.
Podľa § 72 ods.1 zákona o rodine môže rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, žiadať
od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a
majetkových pomerov. V tomto prípade je potrebné, aby súd prihliadal na skutočnosť, že je potrebné
zabezpečiť výlučne primeranú výživu rozvedeného manžela a nie rovnakú životnú úroveň bývalých
manželov. Práve preto je alimentačná povinnosť skôr výnimkou, pričom v tomto prípade nie sú vzhľadom
na majetkové pomery oboch účastníkov, ako aj na správanie oboch účastníkov naplnené dôvody na
určenie povinnosti odporkyne prispievať na výživu navrhovateľa. V zmysle ustanovenia § 72 ods. 2
druhá veta v súlade s § 75 ods. 2 zákona o rodine súd pri určení príspevku prihliadne na príčiny, ktoré
viedli k rozvratu manželstva medzi manželmi a zároveň výživné neprizná ak by to bolo v rozpore s
dobrými mravmi a to ani v prípade, ak by bola splnená podmienka odkázanosti na strane navrhovateľa a
zároveň aj podmienka schopnosti poskytovať príspevok na strane odporcu. Odporkyňa je toho názoru,
že navrhovateľ svojím konaním prispel k rozvratu manželstva, v súčasnosti sa správa vulgárne ba až
agresívne voči odporkyni a ich spoločným deťom. Z tohto dôvodu by priznanie príspevku na výživu
navrhovateľa bolo v rozpore s dobrými mravmi.
K tomuto vyjadreniu odporkyne sa vyjadril navrhovateľ prostredníctvom jeho právnej zástupkyne
písomným podaním zo dňa 15.01.2015.
Za účelom rozhodnutia o návrhu navrhovateľa súd nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal účastníkov
konania a ich zástupcov.
Právna zástupkyňa navrhovateľa na pojednávaní uviedla, že účastníci boli v minulosti manželia, ktorých
manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Čadca zo dňa 09.05.2011. V súčasnosti má
navrhovateľ ako invalidný dôchodca príjem iba z dávok sociálneho zabezpečenia, ktorým je invalidný
dôchodok vo výške 276 eur. Nie je schopný zamestnať sa kvôli svojmu zhoršenému zdravotnému stavu
a tým si zabezpečiť aj iný príjem. Medzi jeho pravidelné mesačné výdavky patrí výdavok na elektrinu vo
výške 60 eur, na plynový varič vo výške 47 eur, na mobilný telefón vo výške 25 eur, na lieky vo výške
30 eur, na stravu a hygienu vo výške 200 eur. Takisto si plní aj svoju vyživovaciu povinnosť k svojej
maloletej dcére A. vo výške 40 eur mesačne. Naproti tomu odporkyňa má vyšší príjem, nakoľko pracuje
ako opatrovateľka v zahraničí.
Právny zástupca odporkyne na pojednávaní uviedol, že v tomto konaní sa nejedná o príjem odporkyne,
ale o schopnosť navrhovateľa zabezpečiť si vlastný príjem a sám sa živiť. Odporkyňa je toho názoru,
že navrhovateľ môže vykonávať pracovnú činnosť, tak ako ju vykonával doposiaľ. Navrhovateľ jeinvalidným dôchodcom približne 25 rokov, pričom doposiaľ nepožiadal o žiadne výživné, ani počas
trvania manželstva s odporkyňou. Skutočnosť, že navrhovateľ sa môže sám živiť je preukazovaná aj
samotnou výpoveďou navrhovateľa v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 15C/142/2013 z
27.02.2014, kedy uviedol, že autá opravuje v rovnakom rozsahu, ako aj v roku 2004. Takisto uviedol, že
si z Talianska doviezol vybavenie, a preto môže činnosť opráv áut vykonávať ďalej. V prípade úspechu
si odporkyňa uplatňuje právo na náhradu trov konania.
Navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že v minulosti boli s odporkyňou manželia. Jeho súčasný
zdravotný stav je zlý. V roku 2004 mal ťažkú dopravnú nehodu, v dôsledku ktorej podstúpil operáciu
chrbtice, mal prepichnuté pľúca, zlomenú ruku, aj nohu. Niekedy je jeho stav dobrý a niekedy zlý. Za
invalidného bol uznaný od roku 1992, pričom je čiastočne invalidný s mierou funkčnej poruchy 50 %. V
roku 1992 utrpel pracovný úraz, za ktorý dostal aj odškodnenie. V súčasnosti je eventuálna možnosť,
aby sa zamestnal a pracoval. Bol na troch pohovoroch v jeseni 2015, ale do zamestnania ho neprijali.
Oslovoval iba dopravcov, nakoľko je vodičom nákladných vozidiel. V súčasnosti mu jeden súkromník
dal ponuku, aby sa u neho zamestnal ako vodič a rozvážal by pečivo. Dal by mu závozníka, pričom
zamestnať by sa mal v jari tohto roku. Túto ponuku zatiaľ neodmietol, potrebuje sa dať do poriadku. V
zásade však nepracuje preto, že mu to jeho zdravotný stav neumožňuje. Od roku 2004 pracoval tak, že
vykonával prepravu osôb aj do zahraničia, a to až do roku 2011, do rozvodu manželstva. Je pravdou,
že aj po roku 2004 vykonával opravy áut, ale iba po známosti, známym a susedom. Nemusel pracovať,
pretože mal v minulosti veľa peňazí, ktoré sa mu však pomíňali. Myslel si, že peniaze bude mať, keď
sa ukončí konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Toto však neskončilo a
v súčasnosti sa cíti ako bezdomovec. Rozhodnutím súdu bol vykázaný z obydlia, na základe návrhu
jeho dcéry pre údajné násilné správanie. Problémy začali vznikať, keď mu došli peniaze a má zvýšené
životné náklady. V čase rozvodu mal úspory približne 2.000 eur. V súčasnosti ho živí aj jeho matka,
ktorú navštevuje, a ktorá mu varí stravu. Dáva mu približne 50 eur mesačne. Nemá peniaze na potrebné
lieky a injekcie, pociťuje bolesti keď chodí hore schodmi. Okrem detí pochádzajúcich z manželstva s
odporkyňou má ešte ďalšie dve deti a to maloletého syna, ktorý sa narodil 08.01.2012 a s inou ženou má
takisto dcéru Líviu, nar. 08.05.2005, na ktorú platí riadne výživné vo výške 40 eur mesačne. V súčasnosti
mu úrady zobrali syna do detského domova, nakoľko nemôže zabezpečiť potrebné podmienky na jeho
výchovu, rovnako ako jeho matka. Aj syna počal ešte počas manželstva s odporkyňou, v dôsledku čoho
sa aj rozviedol. Všetok majetok dal počas manželstva svojej bývalej manželke, ale ona mu odmietla
poskytnúť pomoc, keď ju potreboval. Odporkyňa nikdy nepracovala, všetko vybudoval on, mal vysoký
plat až do roku 1992, kedy mal aj pracovný úraz. Najviac míňa na lieky, ktoré musí užívať a to priemerne
70 eur mesačne. Ďalej míňa na elektrinu 60 eur mesačne, ktorú platí v dome v Čadci, v ktorom býva,
a ktorý patrí ich dcére. Do roku 2015 s ním občas v dome prebývala aj jeho bývalá priateľka, s ktorou
má maloletého syna. Mala tam prihlásený trvalý pobyt kvôli zamestnaniu a kvôli maloletému synovi.
Na chod domácnosti ničím neprispievala, nakoľko bola nezamestnaná a chodila tam iba na návštevy.
Keby elektrinu v dome neplatil, nemohol by tam v podstate bývať. V tomto dome ďalej platí za plyn na
varenie a kúrenie vo výške 47,30 eur. V apríli 2014 sa zaviazal spoločnosti O2 na dva roky, teda do
roku 2016 na užívanie ich služieb, za čo musí platiť mesačný paušál 24,96 eur. Pri podpise zmluvy si
zobral aj nový mobilný telefón. Paušál bral v takej výške a nie v nižšej, pretože bol v tom čase na tom
finančne lepšie a mal aj úspory. Takisto platí vodné a stočné vo výške 10 eur mesačne. V súčasnosti
má aj zameškané výživné na maloletého syna, ktoré však ešte nebolo vyčíslené. Na stravu nemíňa,
ide o zanedbateľnú položku, pretože sa stravuje u svojej matky. Takisto ani na hygienu, nakoľko si to
nemôže dovoliť. Má chronickú chorobu, ktorá sa vekom zhoršuje. Na jej zmiernenie existujú lieky, ktoré
sú však drahé. O zníženie výživného na svoju dcéru A. nepožiadal, pretože podľa jeho názoru je výška
minimálneho výživného 39 eur mesačne.
Odporkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že osemnásť rokov žije v A., pričom navrhovateľ s ňou a s ich
deťmi v A. nikdy nebýval. Predtým 12 rokov žili a bývali s navrhovateľom u jeho matky v obci R. nad P..
Osemnásť rokov s navrhovateľom neviedla spoločnú domácnosť a nikdy jej ničím neprispieval. Deti od
15 rokov veku, aby si prilepšili, museli brigádovať. V súčasnosti má príjem 560 eur v čistom mesačne.
Dva týždne je doma a dva týždne pracuje v Rakúsku ako opatrovateľka starších ľudí. Pracuje na živnosť.
Daň z príjmu odvádza v Rakúsku a tento jej príjem je dlhšie časové obdobie už ustálený. Je vlastníčkou
vozidla Škoda Octavia, s približným rokom výroby 1999, ktoré môže mať hodnotu 2.000 eur, užíva ho
väčšinou jej rodina a ona. Okrem majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov
nemá žiadny väčší majetok. V súčasnosti má bežné výdavky, avšak platí výdavky aj svojej dcére, ktorá
je na materskej dovolenke a popritom študuje aj na vysokej škole. Ide o sumu približne 800 eur ročneako poplatky za školné. Nikdy od navrhovateľa na deti nič nedostala. Takisto si platí napríklad cestu do
zamestnania, veľa jej na míňanie nezostane. Radšej dá svoje peniaze vnúčikovi, ako navrhovateľovi.
Toto konanie je pre ňu trápne a ponižujúce. Nevie prečo navrhovateľ tvrdí, že nikdy nepracovala, keď
18 rokov čo býva v Ladcoch sústavne pracuje. Posledné 4 roky pracuje ako opatrovateľka v Rakúsku,
kam sa prepravuje ako ostatné opatrovateľky hromadnou prepravou osôb, ktorá prepravuje ľudí aj
z východného Slovenska. Daňové priznania podáva pravidelne aj na Slovensku, ale daň odvádza v
Rakúsku.
Svedkyňa A. T., dcéra účastníkov konania, vypovedala tak, že o navrhovateľovi vie, že je invalidným
dôchodcom.Ojehosúčasnomzdravotnomstavenemážiadnevedomosti.Takistonepoznájehosúčasný
príjem. Mama má z práce opatrovateľky v Rakúsku príjem 560 eur mesačne v čistom. Vie to presne,
nakoľko jej robí daňové priznania. Býva s mamou v spoločnej domácnosti už asi 18 rokov v A.. V A. s
nimi navrhovateľ nebýval. Nežil s nimi v spoločnej domácnosti. Žil u svojej mamy a aj v dome v M.. Tak to
bolo celých 18 rokov. Do 7 rokov jej veku bývali spoločne v Nižnom P.. Potom sa presťahovali do Ladiec.
Na chod domácnosti, ktorú viedla mama, navrhovateľ neprispieval. Vie, že jej žiadne peniaze nedával.
Napríklad, keď bola chorá, mama bola z tohto dôvodu nešťastná, lebo mala počas OČR aj nižší príjem.
Bola na všetko sama. Otec sa o nich nestaral, robil si iné deti. Nepamätá sa, že by mama nepracovala,
nakoľko pracovala u rôznych zamestnávateľov, napr. VáhObuv Ilava, Leoni Ilava, Drevopal, s. r. o. Ladce
a potom išla robiť opatrovateľku do Rakúska. Keď bola malá a žili ešte v Nižnom Kelčove, otec mame
nadával, stalo sa, že ju aj schmatol a ťahal ju. V súčasnosti keďže spolu nežijú k tomuto nedochádza.
Nemá vedomosť o tom, či navrhovateľ pracuje, nestýka sa s ním. Bol viackrát aj vo väzbe. Chodili ho tam
navštevovať. Bol stíhaný kvôli týraniu A. T., ktorá je matkou jeho dieťaťa. Takisto za útok na verejného
činiteľa, v dôsledku čoho bol asi pred 10 až 15 rokmi odsúdený a vykonával trest v Dubnici nad Váhom.
Týrania žien mal viac. O jeho odsúdeniach nemá vedomosť. Podľa jej názoru bol rozvod rodičov jasný,
nakoľko dlhý čas spolu nežili a otec mal iné deti, pričom mama sa nechcela rozviesť, pokiaľ boli maloleté.
Svedkyňa Adela Barošová, dcéra účastníkov konania, vypovedala tak, že mama v súčasnosti pracuje
v Rakúsku ako opatrovateľka na živnosť. Zarába približne 560 eur mesačne. Otec je invalidným
dôchodcom a jeho dôchodok je približne 300 eur. S otcom sa nestretáva, pretože ním bola v minulosti
napádaná slovne v čase jej tehotenstva. Opakovalo sa to približne trikrát. Raz skoro došlo aj k fyzickému
napadnutiu. Vzťah medzi mamou a otcom nie je žiadny. Asi 17 rokov spolu nefungujú. Naposledy všetci
spoločne bývali ako rodina v F. P.. Potom sa so sestrou a mamou odsťahovali do A.. Dom v A. postavili
spoločne mama a otec, avšak navrhovateľ ostal bývať u svojej mamy na P. v F. P.. Otec chodil do Ladiec
občasne,napríkladabysiopravilauto.Nadomácnosťimneprispievalastaralasaoňuibamama.Bývala
dlhšie aj v práci, aby mohla zabezpečiť peniaze pre domácnosť. Nevie o tom, že by mama nepracovala,
naopak stále pracovala. Vie, že otec bol vo väzbe, prepustený bol na kauciu, ktorú zaplatila, a to preto,
že sa nad ním zľutovala. V tom čase mal malého syna J.. Písal jej z väzby, že jeho priateľka a matka J.,
nie je schopná sa o neho postarať a on sa chcel. Verila, že sa otec zmení, nakoľko syn bol jeho želaním.
Chcela mu pomôcť a takisto chcela pomôcť aj malému J.. Nemá právo otca súdiť. Písal jej, že neverí
nikomu inému, iba jej, a preto mu pomohla. O ďalšom pokračovaní tohto trestného stíhania nevie. Keď
bol prepustený na slobodou, riešil si to sám. Doviedol k nim do bytovej jednotky nad garážou aj svoju
priateľku slečnu Bartekovú. Bolo to asi v roku 2011, ešte v čase, keď nebola tehotná. Vie, že v minulosti
otec chodieval do zahraničia za účelom dovozu náhradných dielov, súčiastok do áut. Naposledy vie o
tom, že takto bol v zahraničí minulý rok, nakoľko videla ako na dvore manipuloval s časťami áut. Dom v
Čadci patrí jej, býva v ňom otec. Do vlastníctva ho nadobudla asi keď mala 18 rokov.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkýň A. T. a I. T. a oboznámil
sa s listinnými dôkazmi a to: potvrdenie o výplate dôchodkových dávok, rozsudok Okresného
súdu Čadca sp.zn. 8C/50/2011, záznam OR PZ Čadca, uznesenie Okresného súdu Trenčín sp.zn.
27C/128/2013, uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp.zn.17Co/919/2013, potvrdenie PD Košeca,
potvrdenia Sociálnej poisťovne, potvrdenie OO PZ Ilava, kópie príjmových pokladničných dokladov,
kópia poštového podacieho lístka, lekárska správa zo dňa 26.02.2016, kópie daňových priznaní k dani
z príjmov fyzickej osoby, potvrdenie SPP, a.s., potvrdenie o ukončení zmluvy na dodávku, faktúry za
dodávku elektriny, zápisnica z pojednávania v konaní vedenom na Okresnom súde Trenčín sp.zn.
15C/142/2013 - výpoveď svedkov A. T., U. E., E. E. a svedka U. a rozhodnutie Z. úradu Trenčín zo
dňa 09.03.2016. Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil tento pre rozhodnutie o návrhu
podstatný skutkový stav:Navrhovateľ a odporkyňa sú bývalými manželmi, pričom ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom
Okresného súdu Čadca č.k. 8C/50/2011-10 zo dňa 09.05.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
08.06.2011. Navrhovateľ bol uznaný za čiastočne invalidného s poklesom schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť v rozsahu 50 %. Je poberateľom invalidného dôchodku, ktorý bol v roku 2015 v sume
276 eur mesačne a v roku 2014 v sume 273,30 eur mesačne. Navrhovateľ je otcom štyroch detí, pričom
dve z nich pochádzajú z manželstva a dve z mimomanželských vzťahov. Uznesením Okresného súdu
Trenčín sp.zn. 27C/128/2013 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 17Co/919/2013,
bol navrhovateľ zakázaný vstup do domu, v ktorom majú obaja účastníci konania nahlásený trvalý pobyt.
Navrhovateľka pracuje ako živnostníčka v Rakúsku, pričom predmetom jej podnikania je opatrovateľská
služba starších ľudí. V roku 2015 dosiahla príjem z tejto činnosti v sume 6.720 eur a v roku 2014
v sume 7.120 eur. Obaja účastníci konania nevlastnia majetok väčšej hodnoty, pričom zároveň majú
spoločný majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve. Navrhovateľ má zvýšené výdavky súvisiace so
jeho zhoršeným zdravotným stavom, takisto si plní vyživovaciu povinnosť voči jeho dvom maloletým
deťom. Odporkyňa má bežné výdavky, pričom finančne vypomáha svojim dcéram, napr. platí dcére
školné na vysokej škole v sume 800 eur ročne. Navrhovateľ bol v roku 2013 väzobne stíhaný, pričom
dcéry účastníkov konania za neho zložili peňažnú záruku, každá v sume 2.500 eur, ktorá im bol vrátená.
Podľa § 72 ods.1, ods.2, ods.3 zákona o rodine rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť,
môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu
na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi
manželmi. Príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov
odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne túto dobu predĺžiť, ak rozvedený
manžel, ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov schopný sám sa živiť ani po
uplynutí tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod manželstva zverené
do osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, alebo o manžela, ktorý má
sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru.
Podľa § 75 ods.2 zákona o rodine výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi;
to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Na základe zisteného podstatného skutkového stavu a po aplikácii vyššie vedených ustanovení zákona
o rodine, súd vec právne posúdil a rozhodol tak, že návrh navrhovateľa zamietol v celom rozsahu.
Navrhovateľ sa návrhom v tomto konaní domáha od odporkyne, ktorá je jeho bývalou manželkou,
určenia príspevku na jeho výživu podľa § 72 ods.1 zákona o rodine. Vo všeobecnosti možno uviesť, že
účelom príspevku na výživu rozvedeného manžela je prispievať na primeranú výživu podľa schopností,
možnostíamajetkovýchpomerovpovinného,anievyrovnanieživotnejúrovnebývalýchmanželov,akoje
tomu v prípade vyživovacej povinnosti manželov počas manželstva. Sleduje sa ním takisto odstránenie
nepriaznivých majetkových následkov, ktoré nastali pre bývalých manželov po rozvode manželstva.
Príspevok je možné priznať najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o
rozvode.
Súd návrh navrhovateľa zamietol z viacerých dôvodov. Jednak preto, že nezistil splnenie podmienok
na jeho priznanie a takisto preto, že aj keby tieto podmienky boli splnené, tak jeho priznanie by bolo
vzhľadom k zisteným skutočnostiam v rozpore s dobrými mravmi.
K prvému z uvedených dôvodov súd uvádza, že z výsluchu samotného navrhovateľa vyplýva, že je
schopný sám sa živiť. Navrhovateľ sa sám uchádza o prácu, ktorú si hľadá. Uviedol, že v súčasnosti
mu jeden súkromník dal ponuku, aby sa u neho zamestnal ako vodič a rozvážal by pečivo. Túto
ponuku zatiaľ neodmietol, potrebuje sa dať do poriadku. Z vykonaného dokazovania takisto vyplýva,
že navrhovateľ je čiastočne (nie úplne) invalidný, teda navrhovateľ nestratil úplne schopnosť pracovať.
Čiastočne invalidným je pritom od roku 1992, teda už počas manželstva s odporkyňou. Navrhovateľ v
roku 2004 utrpel zranenia súvisiace s dopravnou nehodou, avšak aj po tejto nehode pracoval. Preto
možno uzavrieť, že navrhovateľ je schopný sám sa živiť, čím nie je splnená podmienka pre vznik práva
požadovať príspevok na výživu rozvedeného manžela podľa § 72 ods.1 zákona o rodine.K druhému z uvedených dôvodov súd uvádza, že jednou zo skutočností, na ktoré súdna prax i právna
teória prihliadajú pri konštatovaní nepriznania výživného (resp. príspevku na výživu) pre rozpor s
dobrými mravmi, je nevera bývalého manžela počas manželstva s bývalým manželom, od ktorého
požaduje príspevok na výživu. Už len pre túto skutočnosť je možné konštatovať nedôvodnosť návrhu
navrhovateľa. Navrhovateľ bol počas manželstva s odporkyňou opakovane neverný. Túto skutočnosť
sám uviedol, pričom následkom jeho nevery je skutočnosť, že s dvoma ženami splodil dve deti, ktoré sú
v súčasnosti maloleté, pričom voči jednej z nich (Lívii) si sám plní vyživovaciu povinnosť vo výške vyššej
ako je minimálne výživné. Ak by súd zaviazal odporkyňu na platenie príspevku na výživu navrhovateľa,
fakticky by tým pomáhala navrhovateľovi aj pri plnení si jeho vyživovacej povinnosti k dieťaťu, ktoré
splodil počas trvania manželstva s odporkyňou, keď jej bol neverný. Už len túto skutočnosť je možné
považovať za rozpornú s dobrými mravmi. Maloletého syna, ako sám uviedol, mu úrady zobrali do
detského domova, nakoľko nemôže zabezpečiť potrebné podmienky na jeho výchovu.
K vyššie uvedenej skutočnosti, ktorá predstavuje dôvod pre rozpor s dobrými mravmi sa však pridávajú
aj iné okolnosti. Jednou z nich je aj to, že navrhovateľ bol predbežným opatrením súdu vykázaný zo
spoločného obydlia pre svoje násilné správanie voči osobám, s ktorými býval v spoločnej domácnosti.
V minulosti odporkyni nadával a stalo sa aj to, že ju aj schmatol a ťahal ju. To vyplýva z výpovede
svedkyne A. T.. Bez významu nie je ani to, že navrhovateľ približne 17 rokov nepomáhal odporkyni so
starostlivosťou o ich spoločné dcéry. Táto skutočnosť vyplýva z výsluchu odporkyne a oboch svedkýň,
ktoré súd považuje za vierohodné. Na ich vierohodnosti nie je spôsobilé zmeniť nič ani to, že jedna
z dcér je účastníčkou občianskeho súdneho konania proti odporcovi. Výpovede oboch svedkýň boli
konzistentné, v zásade vypovedali rovnako (aj vo vzťahu k výpovedi odporkyne), pričom vypovedali s
poučením o následkoch krivej výpovede.
Súd v súvislosti s konštatovaním rozporu výkonu uplatneného práva s dobrými mravmi vzal do úvahy
aj to, že navrhovateľ bol vo výkone trestu odňatia slobody vo výkone väzby (v období od 30.01.2013
do 19.06.2013), čím sa vlastným protiprávnym konaním sám obral za toto obdobie o možnosť riadneho
príjmu. Vyhovením jeho návrhu (čo i len čiastočne) by bezúhonná odporkyňa v podstate nahrádzala aj
tento výpadok v príjme navrhovateľa. Z jeho výpovede takisto vyplýva, že v minulosti (a aj po rozvode)
mal veľa peňazí a veľký príjem, pričom svoje úspory minul, pretože ich považoval za postačujúce.
Uviedol, že ešte v roku 2014 mal úspory a bol na tom finančne lepšie, preto si zobral paušál v
spoločnosti O2 v sume 25 eur mesačne na dva roky. V tejto súvislosti súd uvádza, že spotrebovanie
našetrených peňazí, ktoré mal navrhovateľ po rozvode, nemožno nahrádzať požadovaným príspevkom
odbývalejmanželky.Takýtoprístup,zasituácie,žeodporkyňazapríjmommusípravidelnevycestovaťdo
zahraničia, pričom zo svojho príjmu okrem iného podporuje ich spoločné dcéry (čo navrhovateľ nerobí),
je takisto podľa názoru súdu v rozpore s dobrými mravmi.
Súd považuje za potrebné uviesť aj to, že rozdiel medzi mesačným príjmom navrhovateľa
pozostávajúceho z invalidného dôchodku a príjmom odporkyne bol v roku 2014 vo výške 320,03 eur
(273,30 eur - 593,33 eur ) a v roku 2015 vo výške 284 eur (276 eur - 560 eur). Pritom odporkyňa si
zabezpečuje svoj príjem prácou, s čím sú prirodzene spojené aj náklady a naproti tomu odporca je
poberateľom invalidného dôchodku.
Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd
prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo
veci úspech nemal.
Podľa § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd
na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada
trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto
rozhodnutia.
O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku,
pretože odporkyňa bola v konaní plne úspešná. Odporkyňa si vyčíslila svoje trovy v sume 1.100,08
eur v podaní jej právneho zástupcu zo dňa 06.05.2016, pričom tieto pozostávajú z trov jej právneho
zastúpenia. Súd odporkyni priznal náhradu trov konania, ktoré tvoria trovy právneho zastúpenia, ktoré
pozostávajú odmeny za päť uplatnených úkonov právnej služby a to: príprava a prevzatie veci zo dňa
30.10.2014, písomné vyjadrenie vo veci samej zo dňa 30.10.2014 a účasť na pojednávaniach v dňoch19.01.2016, 10.03.2016 a 05.05.2016. Za každý z týchto úkonov patrí právnemu zástupcovi odporkyne
podľa § 10 ods.3, § 13a ods.1 písm. a/, c/, d/ vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky
č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, ďalej len
„vyhláška“, odmena vo výške 151,05 eur za úkony uskutočnené do 10.03.2016 a vo výške 91,29 eur
za úkony uskutočnené od 10.03.2016.
Základnú sadzbu tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby súd určil podľa § 10 ods.3 vyhlášky,
vychádzajúc z tarifnej hodnoty vo výške 4.226,67 eur, resp. 2.113,34 eur. Predmetom právnej služby
bolo opakujúce sa plnenie na čas určitý, pretože navrhovateľ mohol požadovať príspevok najdlhšie do
08.06.2016 a návrh na začatie konania bol podaný dňa 04.09.2014, teda za celkovo 21 mesiacov a 4
dni. Do čiastočného späťvzatia návrhu (dňa 10.03.2016) navrhovateľ požadoval mesačne sumu 200 eur,
teda celkovo 4.226,67 eur a od 10.03.2016 požadoval sumu 100 eur, teda 2.113,34. Tieto sumy teda
predstavujú tarifné hodnoty sporu. Ku každému z vykonaných úkonov právnych služieb patrí právnemu
zástupcovi odporkyne podľa § 16 ods.3 vyhlášky aj režijný paušál - náhrada výdavkov na miestne
telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške 1/100 výpočtového základu pre príslušný rok, v
ktorom bol úkon právnej služby poskytnutý. Výpočtový základ v roku 2014 bol vo výške 804 eur a v roku
2016 je vo výške 858 eur. Spolu tak odmena spolu s režijnými paušálmi predstavuje sumu 677,55 eur.
Právny zástupca odporkyne má sídlo v Považskej Bystrici. Preto mu patrí aj náhrada cestovných
výdavkov v súvislosti s jeho účasťou na pojednávaniach. Tento použil na dopravu osobné motorové
vozidlo zn. Opel Astra s ev. č. H s kombinovanou spotrebou 6,2 litra benzínu na 100 km jazdy.
Vzdialenosť medzi jeho sídlom a Trenčínom je približne 44 km. Priemerná cena 1 litra benzínu podľa
Štatistického úradu Slovenskej republiky bola v 3. týždni 2016 vo výške 1,153 eura, v 10. týždni 2016
vo výške 1,133 eura a v 18. týždni 2016 vo výške 1,227 eura. Základná náhrada za použitie vlastného
osobného cestného motorového vozidla je stanovená podľa opatrenia Ministerstva práce sociálnych
vecí a rodiny č. 632/2008 Z.z. vo výške 0,183 eura za 1 km jazdy. Právnemu zástupcovi odporkyne tak
vznikli cestovné výdavky na cestu na uvedené pojednávania v celkovej výške 67,46 eur ( 6,29 eur +
16,10 eur + 6,18 eur + 16,10 eur + 6,69 eur + 16,10 eur).
Právnemu zástupcovi odporkyne patrí aj náhrada za stratu času podľa § 17 ods.1 vyhlášky vo výške
jednej šesťdesiatiny príslušného výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu za úkony, ktoré
vykonal v mieste, ktoré nie je jeho sídlom, teda v prípade, že ich vykonal v Trenčíne a nie v Považskej
Bystrici. Ide o prípad právneho zastúpenia na troch pojednávaniach. Cesta na jedno pojednávanie
vrátane cesty späť trvala štyri začaté polhodiny. Celkovú výšku náhrady za stratu času strávený cestou
na pojednávanie súd určil v sume 171,60 eur (3 x 4 x 14,30 eur).
Právny zástupca odporkyne je od 01.03.2003 platiteľom dane z pridanej hodnoty, a preto súd zvýšil
priznanú odmenu a náhradu výdavkov podľa § 18 ods.3 vyhlášky o 20 %. Celkovú výšku trov právneho
zastúpenia odporkyne súd určil v sume 1.099,08 eur.
Súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania prihliadal aj na § 150 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku,
ktorého použitie je výnimočné, avšak dôvody hodné osobitného zreteľa v tomto konaní podľa názoru
súdu nie sú dané.
V zmysle § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku je navrhovateľ povinný zaplatiť náhradu trov
konania zo zákona na účet právneho zástupcu odporkyne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.(§ 205 ods.1 O.s.p.)Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že :
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p.,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozdujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.