Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. január 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/346/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114212110
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4114212110.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek

senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci žalobcu:
CD Consulting, s. r. o., so sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Město, Praha 1, Česká republika,
IČO: 264 29 705, zast. Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava proti žalovanému: S.
J., nar. XX. XX. XXXX, bytom P. XXX/XX, F., o zaplatenie zmenkovej sumy 947,01 eura s príslušenstvom
a zmenkovej odmeny 3,16 eura, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 17.
marca 2016 č. k. 7C/73/2014-92 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a vo výroku o trovách

konania p o t v r d z u j e .

Žalovanému nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie zmenkového úroku 0,19 %
denne zo sumy 947,01 eura od 22. 08. 2011 do zaplatenia zastavil. Vo zvyšnej časti súd návrh zamietol
a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § článku I. § 11
ods. 1, § 17, § 48 ods. 1, § 75 zák. č. 191/1950 Sb. zákona zmenkového a šekového, § 52 ods.
1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 3, 5, § 54 ods. 1, § 39, § 3 ods. 1, § 101, § 107 ods. 1, 2 Občianskeho

zákonníka a § 5b zák. č. 250/207 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a uviedol, že žalovaný vystavil 07. 02.
2011 v Nitre zmenku na zmenkovú sumu 947,01 eura s tým, že za ňu zaplatí pri predložení na rad:
POHOTOVOSŤ, s. r. o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, zapísaná v obchodnom
registri Okresného súdu Bratislava 1, Oddiel: Sro, vložka číslo 23636/B zmenkovú sumu 947,01 eura a
zmenkový úrok 0,25% denne od 22. 08. 2011. Zmenka bola splatná: POHOTOVOSŤ, s.r.o. Pribinova
25, 811 09 Bratislava, vystavená „bez protestu" a „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia".
Na zmenke je uvedený údaj - číslo zmluvy 401000035. Zmenka bola vystavená na základe dohody o

vyplnení zmenky obsiahnutej v Zmluve o úvere z 07. 02. 2011, ktorú uzatvoril žalovaný ako dlžník a
spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. ako veriteľ. Žalovanému bol úver vo výške 400 eur poskytnutý v deň
uzavretia zmluvy a zaviazal sa ho splatiť v 12-tich splátkach vo výške 66 eur mesačne spolu s poplatkom
392 eur. Žalovaný si dobrovoľne neplnil svoje povinnosti, a preto si veriteľ uplatnil svoj nárok na Stálom
rozhodcovskom súde so sídlom v Bratislave, ktorý jeho návrhu rozsudkom sp. zn. SR 10840/11 z 13.
03. 2012 v celom rozsahu právoplatne vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy
s pôvodne uplatneným zmenkovým úrokom, úrokom a na náhradu trov konania. Žalovaný si naďalej

svoju povinnosť dobrovoľne nesplnil a veriteľ pristúpil k vymáhaniu svojej pohľadávky cestou súdneho
exekútora. Exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok, ku ktorému doložil zmluvu o úvere a zmenku.
Súdny exekútor požiadal Okresný súd Nitra o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Okresný
súd Nitra uznesením č. k. 14Er 1035/2013-14 z 30. 08. 2013, právoplatným 10. 04. 2014 žiadosť oudelenie poverenia zamietol a následne uznesením č. k. 14Er 1035/2013-50, právoplatným 11. 02.
2015 exekučné konanie zastavil. Judikatúra súdneho dvora EÚ vyžaduje a ani z citovaného znenia §
17 zákona zmenkového a šekového nevyplýva zákaz skúmania kauzálnych vzťahov, t.j. neprijateľných

podmienok v spotrebiteľských zmluvách, na ktorých krytie je zmenka určená ex offo. Zo spoločného
stanoviska občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
20. 10. 2015 rovnako vyplýva, že ak žalobca ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku
a súdu vyplynie súvislosť s nekalou povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku je ex offo povinný
zabezpečiť prieskum tohto nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok

základ. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné ju skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom
práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, keď bola zmenka vystavená. V danej veci
veriteľ POHOTOVOSŤ, s.r.o. pri uzatváraní hlavného záväzkového vzťahu konal a žalovaný nekonal v
rámci predmetu svojej podnikateľskej alebo obchodnej činnosti, z čoho vyplýva, že ide o spotrebiteľský
právnyvzťah.Predmetomtejtospotrebiteľskejzmluvybolodočasnéposkytnutiepeňažnýchprostriedkov
veriteľom žalovanému, a preto sa na tento úver vzťahujú ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. o

spotrebiteľskýchúverochvzneníplatnomaúčinnomvčaseuzatvoreniazmluvyoúvere.Žalovanýnemal
možnosť ovplyvniť obsah zmluvy. Veriteľ POHOTOVOSŤ, s.r.o. má záujem obchádzať ustanovenia
Zákona o spotrebiteľských úveroch, a preto sa snaží využiť omyl spotrebiteľa a predložiť mu zmluvu,
ktorou by vylúčil aplikáciu ustanovení, ktoré sa vzťahujú na spotrebiteľské úvery. Táto skutočnosť je
súdu zrejmá aj z iných konaní, ktoré sa vedú na tunajšom súde. Veriteľ nesmie ponúkať spotrebiteľovi

výber rozhodného práva k zmluve o spotrebiteľskom úvere, ktorého cieľom je zbaviť spotrebiteľa
práv, ktoré mu priznáva Zákon o ochrane spotrebiteľa. Žalovaný vypovedal, že úver požadoval na
súkromné účely. V danej veci bola zmenka vystavená dňa 07. 02. 2011 ako zabezpečovacia zmenka
na zabezpečenie nároku veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavretej dňa 07. 02. 2011. Súd
pri skúmaní spotrebiteľskej zmluvy a zmenky dospel k záveru, že je neplatná pre jej rozpor s citovaným

zákonným ustanovením, pretože v súvislosti s poskytovaním spotrebiteľského úveru nemožno splniť dlh
alebo zabezpečiť jeho splnenie zmenkou. O nedovolenosť, a teda aj o absolútnu neplatnosť právneho
úkonu, ide v prípade, keď sa tento prieči dobrým mravom. Uvedená zmluva o úvere sa prieči dobrým
mravom a je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, keď výška poplatku 392 eur takmer
dosahuje výšku samotného úveru 400 eur. Uvedené spôsobuje jej absolútnu neplatnosť a v dôsledku

toho nemôže byť platná ani vystavená zmenka, ktorá zabezpečuje hlavný záväzkový vzťah. Tento záver
korešponduje aj s právnym názorom vysloveným Najvyšším súdom SR zo dňa 06. 05. 2008 pod. sp. zn.
4 Obo 161/2007, z ktorého vyplýva, že z neplatnej úverovej zmluvy v dôsledku neprimerane vysokého
poplatku za spracovanie a vedenie úveru, ktorá sa tak prieči dobrým mravom a zásadám poctivého
obchodného styku, nemôže vzniknúť právo na vyplnenie blankozmenky. Žalobca si v tomto konaní

uplatňuje tieto isté neprijateľné zmluvné podmienky ako indosatár zo zmenky, pričom podľa názoru súdu
nemohol byť dobromyseľný pri nadobúdaní zmenky, ktorá obsahuje číslo príslušnej úverovej zmluvy, a
preto musel vedieť, že určité kauzálne vzťahy existujú. Súd konštatoval, že v čase uzatvorenia úverovej
zmluvy a vystavenia zmenky dňa 07. 02. 2011, bolo účinné vyššie citované ustanovenie § 17 ods. 3
zákona č. 129/2010 Z. z., v zmysle ktorého nebolo možné zabezpečiť pohľadávku zo spotrebiteľského

úveru zmenkou. Z uvedeného dôvodu súd návrh vo zvyšku zamietol. Pretože ide o spotrebiteľskú
zmluvu použijú sa s poukazom na uznesenie Ústavného súdu SR I. ÚS 402/2013-10 z 19. 06. 2013 aj
citovanéustanoveniaObčianskehozákonníkaopremlčaní.Žalovanémubolifinančnéprostriedkytitulom
úveru vyplatené v deň uzavretia zmluvy, ktorú súd vyhodnotil ako neplatnú, t.j. 07. 02. 2011, a teda
žalobca alebo jeho právny predchodca si svoje právo mohli prvý krát na súde uplatniť žalobou 08. 02.

2011. Žaloba však bola podaná až 17. 04. 2014, t.j. po uplynutí troch rokov. Pretože žalovaná suma
je premlčaná, na čo súd prihliadol zo zákona, nemohol navrhovateľovi priznať ani právo na vydanie
bezdôvodného obohatenia z tejto úverovej zmluvy. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142
ods. 1 OSP, ale keďže si žalovaný, ktorý bol v konaní úspešný trovy neuplatnil a ani mu zo spisu žiadne
nevyplývajú, súd mu ich náhradu nepriznal.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, odôvodniac ho tým,
že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, strane sa
postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. V prejednávanej veci došlo zo strany

súdu jeho konaním, ako aj napadnutým rozhodnutím k porušeniu práva Európskej únie. V danej veci
žalovaný nedoručil súdu žiadnu žalobnú odpoveď v súlade s nariadením, preto mal súd postupovať
podľa článku 7 ods. 1 nariadenia. Napadnuté rozhodnutie je prekvapivým rozhodnutím, čo predstavuje
odňatie možnosti konať pred súdom. Prekvapivosť napadnutého rozhodnutia vyplýva zo skutočnosti, žežalovaný uplatnený nárok nepoprel, no napriek tomu súd uplatnený nárok zamietol, ale najmä vyplýva
z rozporu napadnutého rozhodnutia s konštantnou judikatúrou NS SR. K porušeniu práva Európskej
únie uviedol, že na rozhodnutie o nariadení pojednávania neboli splnené podmienky nariadenia.

Výnimočná možnosť ústneho pojednávania zabezpečuje hospodárnosť a rýchlosť konania s nízkou
hodnotou sporu. Pojednávanie možno nariadiť podľa nariadenia len vo veciach rozporných tvrdení
účastníkov konania, kde nebude možné potvrdiť alebo vyvrátiť tvrdenia účastníkov len na základe
predložených listinných alebo iných dôkazov. Pojednávanie nie je možné nariadiť podľa nariadenia
vtedy, ak súd hodlá vykonávať iné právne posúdenia, alebo ak súd neschvaľuje materiálnym vyjadrením

práva Európskej únie prejavujúce sa v zostavení prílohy č. III nariadenia. V podmienkach Slovenskej
republiky rozhoduje súd po nariadení pojednávania formou uznesenia. Súd žiadne rozhodnutie o
nariadení pojednávania nevydal a nedoručil stranám v súlade s ustanovením § 45 a nasl. OSP. Konanie
postihnuté závažnou vadou, pretože bolo porušené ustanovenie § 167 a nasledujúcich OSP, čo vyvolalo
v konaní zásadné právne následky a ovplyvnilo meritórne rozhodnutie v tom smere, že následkom
bolo nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že vo veci vykonal

dokazovanie oboznámením sa s úverovou zmluvou, exekučným spisom a ďalšími listinnými dôkazmi.
Žalobca však takéto dokazovanie nenavrhol. Podľa § 120 OSP dokazovanie v sporovom konaní je
ovládané prejednacou zásadou, čo znamená, že súd vychádza len zo skutočností tvrdených stranami
a vykonáva len tie dôkazy, ktoré strany navrhli. Žalobca predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch
platnú zmenku, ktorou, keďže táto spĺňa všetky formálne a materiálne náležitosti predpokladané zák. č.

191/1950 Sb., dokázal svoje právo na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Voči forme obsahu
zmenky zo strany žalovaného neboli námietky, a preto neexistovala okolnosť, ktorá by odôvodňovala
vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci. V danej veci preto súd mohol a
mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky. V
danom konaní súd svoj postup vôbec nezdôvodnil. Predpokladom vydania rozsudku v tomto konaní

bolo výlučne predloženie originálu zmenky. Zmenka je listinný cenný papier, ktorý inkorporuje v listine
ako takej samo právo žalobcu. Žalovaný mohol v zmysle čl. 5 ods. 3 a ods. 6 nariadenia vzniesť
námietky voči zmenke, ak však tak neurobil, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté, a to z
dôvoduuplatneniakoncentračnejzásadykonštruovanejnariadením.Súdzvlastnejiniciatívy,beznávrhu
žalovaného a bez legitímneho podnetu na ťarchu žalobcu vykonal dokazovanie, ktoré údajne preukázalo

charakter žalovaného ako spotrebiteľa. Žalovaný sa tejto obrany žiadnym spôsobom nedovolával,
uplatnenú pohľadávku nerozporoval, svojím konaním ju prakticky uznal. Súd iniciatívne rozširoval
okruh dotazovaných skutočností v tom smere, aby získal pre neho dostatočný podklad pre zamietnutie
návrhu na uplatnenie pohľadávky. Súd nevykonal žiadne dokazovanie nad rámec navrhnutých dôkazov
v prospech uplatnenej pohľadávky, teda neobjektívne podporil žalovaného v tomto konaní. Takéto

správanie súdu je neprijateľné a predstavuje výrazný zásah do práva na spravodlivý súdny proces.
Súd navyše pri vydávaní rozhodnutia vychádzal z podľa neho nesporných skutočností. Za nesporné
považoval to, že žalovaný so spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o. uzatvorili zmluvu o úvere, ďalej, že
zmenka, ktorá je predmetom tohto konania je zabezpečovacou zmenkou, a že žalovaný uzatvoril
zmluvu o úvere ako spotrebiteľ. Tieto nesporné skutočnosti však neboli tvrdením ani jednej zo strán.

Súd tieto nesporné fakty vyabstrahoval z dokazovania, ktoré si sám navrhol. Takéto skutočnosti
nemožno považovať za nesporné. Žalovaný, ani žalobca sa k týmto skutočnostiam nikdy nevyjadrili,
preto neexistuje spôsob, akým by súd mohol dospieť k nespornosti týchto skutočností. Ak súd svoje
rozhodnutie založil na týchto nesporných skutočnostiach, toto rozhodnutie je postihnuté vadou, ktorá
má za následok jeho nesprávnosť. Prvostupňový súd dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie

nesprávnych právnych predpisov, ako aj nesprávnej interpretácii príslušných právnych predpisov práva
Európskej únie. Žalobca je majiteľom zmenky na základe indosamentu a nie je účastníkom akéhokoľvek
spotrebiteľského vzťahu. Zmenka je samostatným abstraktným záväzkom neakcesorickej povahy. Nie
je možné ju spájať, či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Prvostupňový súd
sa aplikáciou príslušných ustanovení o zmenke upravených v zák. 191/1950 Sb. vôbec nezaoberal a

ignorovalpredmetsporu.Predmetomkonaniajevýlučnezmenka,anieinýzáväzkovýprávny vzťah.Súd
však vec posudzoval, akoby išlo o bežný zmluvný záväzok, čo je neprípustné. Žalovaný vo všeobecnosti
nie je oprávnený vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahov
s pôvodným majiteľom zmenky. Keďže tak v sporovom konaní nemôže činiť žalovaný, tým menej tak
môže činiť sám súd. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. 5Obo 3/2008 zo dňa 22. októbra 2008. Z uvedeného vyplýva, že je síce prípustné za určitých
okolností uplatňovať tzv. kauzálne námietky voči žalobcovi, avšak námietka musí byť vznesená zo strany
žalovaného a predovšetkým žalovaný v tejto situácii nesie dôkazné bremeno na preukázanie svojich
tvrdení. Nie je prípustné, aby túto úlohu aj iniciatívu na seba prevzal súd a suploval aktivitu žalovaného. Vdanom prípade následkom bolo nesprávne rozhodnutie vo veci - súd porušil poučovaciu povinnosť súdu
prekročením ustanovenia § 5 ods. 1 OSP, súd porušil ustanovenia o vykonávaní jednotlivých dôkazných
prostriedkov, súd prihliadol na skutočnosti a dôkazy, na ktoré nebolo možné prihliadnuť, pretože nemali

byť v sporovom konaní vedenom podľa nariadenia vykonané bez návrhu. Súd vyhodnotil zmenku
ako vadnú zmenku, t.j. neplatný právny úkon. Uvedený záver súdu však vychádzal len z kauzálnych
námietok, ktoré však nikto v konaní nevzniesol, ani žiadna zo strán nepreukazovala. Kauzálne námietky
sú po indosovaní v zásade neprípustné. Zmluvný vzťah medzi žalovaným a remitentom je po indosovaní
irelevantný. Navyše, žalobcovi nie je známy obsah údajného zmluvného záväzku. Poukázal na rozsudok

Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 22. 08. 2002 sp. zn. 25Cdo 1839/2000. Vzhľadom na úplnú
samostatnosť, oddelenosť, nezávislosť zmenkového záväzku nie je možné hovoriť o tom, že zmenka
je zmenkou podľa Zákona spotrebných úveroch a že tomuto zákonu odporuje. Zmenka uplatnená
v tomto konaní má všetky zákonom predpísané náležitosti, a teda ide o platnú zmenku. Uplatnený
nárok žalobcu je tak v celom rozsahu dôvodný. Uviedol, že nikto v konaní netvrdil, že žalovanému
bol poskytnutý spotrebiteľský úver, teda nie úver v súvislosti s jeho podnikateľskou činnosťou a nikto

túto skutočnosť v konaní ani nepreukázal. Napriek tomu z tejto skutočnosti súd pri rozhodovaní
vychádzal. Napadnuté rozhodnutie súdu je prekvapivé, čo predstavuje odňatie možnosti konať pred
súdom. Žalobca na záver uviedol, že samotný Zákon o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z.
pripúšťa, aby na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru bola vystavená zmenka.
Limitovaná bola len výška zabezpečenia vo vzťahu k aktuálnej výške dlhu v čase vyplnenia. Zmenka

preto aj v prostredí spotrebiteľských úverov mohla byť používaná. Z uvedeného vyplýva, že prípustné
sú akékoľvek zmenky, akékoľvek doložky a zároveň je blanko zmenky s úpravou vyplnenia zmenky
v dohode o vyplňovacom práve. Zákonodarca pripúšťal, že zmenky budú vyplňované dodatočne po
vystavení, pretože inak by použil spojenie v čase vystavenia, resp. by vylúčil vyplňovanie zo strany
veriteľa. Z uvedeného preto vyplýva, že dohoda o vyplňovacom práve nemohla byť neplatná a nemohla

byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou ani v prostredí spotrebiteľských úverov, pretože právna úprava
explicitne pripúšťala používanie blankozmeniek. V ďalšom poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu
ČR zo dňa 22. 08. 2002 sp. zn. 25Cdo 1839/2000, rozsudky okresných súdov, Krajského súdu v Banskej
Bystrici sp. zn. 43CoZm 10/2013 zo dňa 21. 11. 2013 a uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn.
4CoZm/3/2014 zo dňa 13. 6. 2014 a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie

zmenil tak, že návrhu na uplatnenie pohľadávky v celom rozsahu vyhovie a prizná žalobcovi náhradu
trov odvolacieho konania vo výške v 60,03 eura bez DPH.

3. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je

potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť.

4. Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 947,01 eura, zmenkového
úroku vo výške 0,25% denne zo sumy 947,01 eura od 22. 08. 2011 do zaplatenia, 6% ročného úroku
zo zmenkovej sumy 947,01 eura od 05. 10. 2011 do zaplatenia, zmenkovej odmeny vo výške 1/3%

zmenkovej sumy, a teda 3,16 eura a náhrady trov konania. Podaním zo dňa 21. 12. 2015 vzal žalobca
žalobu v časti zaplatenia zmenkového úroku 0,19% denne späť. Napadnutým rozsudkom súd prvej
inštancie konanie v časti o zaplatenie zmenkového úroku 0,19% denne zo sumy 947,01 eura od 22.
08. 2011 do zaplatenia zastavil, vo zvyšnej časti žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania
nepriznal.

5. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákona aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

7. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody.

8. Podľa § 379 CSP odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadu, ak
a) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý,b) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov,
c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi s stranami vyplýva z osobitného predpisu.

9. Podľa § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

10. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o

odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi
podaného odvolania (ktoré účastník môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty). Odvolateľ
v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody
preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu.

11. Odvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu a z dôvodov uvedených žalobcom v odvolaní dospel

k záveru, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci a vec správne právne posúdil, pričom
v odôvodnení rozhodnutia dal odpovede a riadne odôvodnil všetky pre posúdenie veci podstatné
skutočnosti, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne
správny potvrdil, a keďže s odôvodnením napadnutého rozhodnutia sa stotožňuje, na tieto dôvody podľa
§ 387 ods. 2 CSP odkazuje. Na potvrdenie správnosti záverov súdu prvej inštancie a k námietkam

uvedeným v odvolaní žalobcu odvolací súd uvádza, že jedným z dôvodov, prečo bola žaloba zamietnutá
bolo aj to, že súd prvej inštancie dospel k záveru, že ide o spotrebiteľskú vec, na premlčanie je potrebné
prihliadnuť ex offo a po posúdení otázky premlčania dospel k záveru, že žalovaná suma je premlčaná, a
preto ju nemožno priznať. Odvolací súd sa s týmto posúdením súdom prvej inštancie stotožňuje, pričom
potom platí, že ak je žalovaná suma premlčaná, posúdením ostatných otázok už nie je sa potrebné

zaoberať. Žalobca tento záver súdu prvej inštancie v odvolaní nenapadol, preto sú potom jeho ostatné
námietky bezpredmetné.

12. Odvolací súd ešte dodáva, že žalobca sa v odvolaní zameral predovšetkým na zdôraznenie
platnosti príslušnej zmenky a jeho námietky boli prejavom snahy o nepripustenie akéhokoľvek súdneho

prieskumu okolností vzniku zmenky a vykonania dokazovania v tomto smere. Odvolací súd sa s
argumentácioužalobcu,spochybňujúcoupostupsúduprivykonávanídôkazov,nestotožnil.Odvolacísúd
však dospel k záveru, že cieľom nariadenia nie je obmedziť súdy pri zadovážení si dôkazov potrebných
pre rozhodnutie vo veci, ale umožniť im využívanie technických a iných prostriedkov v záujme toho,
aby dokazovanie prebehlo čo najjednoduchším a najmenej zaťažujúcim spôsobom. Znenie článku 4

nariadenia nemožno preto vykladať tak, že by na základe neho nemal súd k dispozícií iné dôkazné
prostriedky než príslušné tlačivá a nemal by ani možnosť oboznámiť sa s inými písomnými dôkazmi. Z
čl. 8 a 9 tohto nariadenia jednoznačne vyplýva, že aj v konaniach s malou hodnotou sporu je zachovaná
možnosť sudcu vykonávať potrebné dokazovanie a nariadiť ústne pojednávanie, ak to považuje za
potrebné. Zjednodušená forma konania podľa nariadenia je preto plne zlučiteľná s judikatúrou Súdneho

dvora, ktorá prikazuje sudcom ex offo prihliadať na nekalosť zmluvných podmienok v spotrebiteľských
zmluvách. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je
potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť.

13. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a v

odvolacom konaní úspešnému žalovanému síce vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
plnom rozsahu, avšak keďže mu žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd rozhodol, že
žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. Odvolací súd síce v zmysle ustanovenia
§ 262 ods. 1 CSP mal rozhodovať len o nároku na náhradu trov konania, ale keďže v takom prípade
by o výške náhrady trov konania po právoplatnosti rozhodnutia musel rozhodovať podľa § 262 ods. 2

CSP súd prvej inštancie, aj keď už v čase rozhodovania odvolacieho súdu bolo zrejmé, že žalovanému
žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, preto v záujme, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná
a rozhodnutá v zmysle čl. 17 CSP rozhodol, že žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania
nepriznáva.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).