Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. január 2017

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 2T/156/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714010763

Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bc. Viktor Marko, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2017:6714010763.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen samosudcom JUDr. Bc. Viktorom Markom, PhD., v trestnej veci obžalovaného S.
G., pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona, na
hlavnom pojednávaní dňa 25. 01. 2017 vo Zvolene, takto

r o z h o d o l :

obžalovaný S. G.Ž., nar. XX.XX.XXXX v H., trvale bytom K., L. XXX/XX, prechodne bytom S. XXX, Q. X.,

uznáva sa za vinného, preto že

napriek tomu, že rozsudkom Okresného súdu v Leviciach č.k. 12C/67/2011-81 zo dňa 05.06.2012, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 13.06.2012 bol zaviazaný prispievať na výchovu a výživu svojej maloletej
dcéry N. G., nar. XX.XX.XXXX sumou 80 € a na maloletého syna Z. G., nar. XX.XX.XXXX sumou 70

€, mesačne vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred od právoplatnosti rozsudku k rukám matky detí G.
G., si takto určenú povinnosť v obci E. S., okres H., a na iných miestach riadne neplní, čím mu voči G.
G., narodenej XX.XX.XXXX, bytom E. S. - Q. S., O. XXX/X, za obdobie od 04.03.2014 do 25.01.2017
vznikol dlh na výživnom vo výške 4.635,- Eur,
pričom tohto konania sa dopustil napriek tomu, že trestným rozkazom Okresného súdu Levice č.k.
4T/32/2014-89 zo dňa 04.03.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 07. 04. 2014 bol odsúdený za
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona,

teda

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov si neplní z nedbanlivosti zákonnú povinnosť vyživovať iného
a spáchal taký čin hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený a
taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,

čím spáchal

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b), písm. c) Trestného zákona, s
poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona.

Za to sa odsudzuje:Podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. l), § 37 písm. m), § 38 ods. 2, § 46 Trestného zákona
na trest odňatia slobody vo výmere18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona súd obžalovanému určuje skúšobnú dobu v trvaní 36 (tridsaťšesť)
mesiacov.

Podľa § 51 ods. 4 písm. d) Trestného zákona súd obžalovanému ukladá povinnosť podľa svojich
schopností a možností zaplatiť v skúšobnej dobe zameškané výživné.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Zvolen podala dňa 13. 11. 2014 na tunajší súd pod sp. zn.
1Pv/449/14/6611 obžalobu na S. G., pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3

písm. c) Trestného zákona.

Obžalovaný S. G. na hlavnom pojednávaní po poučení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku spravil
vyhlásenie o tom, že je vinný. Napriek tomuto vyhláseniu ho ale súd v zmysle § 257 ods. 7 Trestného
poriadku neprijal, pretože by tým zmaril možnosť prípadného uplatnenia ustanovenia § 86 ods. 1 písm.

a) Trestného zákona o účinnej ľútosti, pretože v prípade prijatia vyhlásenia by už nemohol byť podaný
opravný prostriedok proti výroku o vine. Ak by teda aj obžalovaný naplnil účinnú ľútosť, nemohol by ho
krajský súd oslobodiť spod obžaloby, pretože výrok o vine by bol právoplatný a nebolo by ho možné
napadnúť opravným prostriedkom.

Obžalovaný po zákonnom poučená na hlavnom pojednávaní vypovedal, že si svoju vyživovaciu
povinnosť neplnil, pretože na to nemal finančné prostriedky, nemal prácu. Keďže má s deťmi zakázaný
styk, nekupoval im ani žiadne darčeky, ani nič nad rámec výživného. Uviedol, že výška zameškaného
výživného ku dňu konania hlavného pojednávania môže byť 4.935,-Eur, presne si to nepočítal, ale je si
vedomý toho, že po dlhší čas nehradil výživné, takže tá suma sa navýšila.

Na hlavnom pojednávaní bola na návrh prokurátorky podľa § 263 ods. 1 Trestného poriadku prečítaná
zápisnica o výsluchu svedkyne G. G. z prípravného konania, v rámci ktorej po zákonnom poučení
uviedla, že rozsudkom Okresného súdu Levice č. k. 12C/67/2011-81 zo dňa 05. 06. 2012 bolo jej
manželstvo s obžalovaným rozvedené, a obžalovaný bol zaviazaný prispievať na výživu ich maloletých

detí N. G. a Z. G. sumou 80,- Eur a 70,- Eur mesačne, vopred k jej rukám, vždy do 15. dňa príslušného
mesiaca. Obžalovaný bol trestným rozkazom Okresného súdu Levice sp. zn. 4T/32/2014 zo dňa 04.
03. 2014 odsúdený za neplatenie výživného za obdobie od 01. 03. 2013 do 04. 03. 2014. Aj naďalej
po odsúdení obžalovaný neplatí výživné, spolu za obdobie marec 2014 až september 2014 jej uhradil
165,- Eur, pričom zaplatiť mal sumu 1.050,- Eur. Obžalovaný sa s deťmi vôbec nestretáva, pretože má

aj súdom určený zákaz styku s nimi. Neposiela im žiadne dary nad rámec výživného, ona s ním nie
je v žiadnom kontakte, nemá na neho ani telefónne číslo. Podľa jej informácií môže žiť v M., pretože
po rozvode sa vyjadril, že výživné nebude platiť a že odíde do M.. Od známych ale počula, že by mal
pracovať v J. ako murár, kde by mal mať aj dobrú mzdu. Dcéra N. navštevuje 5. Ročník základnej
školy, navštevuje aj umeleckú školu, kde sú poplatky 108,- Eur ročne. Syn Z. má 3 roky, a z dôvodu

nedostatku finančných prostriedkov ho nemôže zapísať do škôlky, pretože nemá na poplatky, tak je
s ňou doma. Náhradné výživné poberá od augusta 2014 v plnej výške, 150,- Eur, býva s deťmi a jej
matkou v 3 izbovom byte ktorý je vo vlastníctve jej matky. V júni 2014 jej skončila materská dovolenka a
je dlhodobo nezamestnaná. Okrem náhradného výživného nepoberá žiadne príjmy, niekedy jej pomáha
mama, avšak ani z jej starobného dôchodku im to na pokrytie všetkých výdavkov nepostačuje. Na

zaplatenie umeleckej školy a ďalšie výdavky so školou si musela zobrať spotrebný úver vo výške 600,-
Eur. Na záver uviedla, že deti z dôvodu neplnenia výživného výslovne netrpia núdzou, ale to len vďaka
pomoci jej matky. Obžalovaný v minulosti požiadal o zníženie výživného, ale na súde bolo preukázané,
že pracuje na čierno, preto mu návrh neprešiel.K tejto svedeckej výpovedi sa vyjadril obžalovaný, ktorý uviedol, že vôbec nie je pravda, čo uvádzala,
že mal pracovať v J., je pravda, že sa dlhodobo zdržiava v zahraničí, ale vo I. G., nie v J., keď má prácu,
tak je tam, ak nie, tak je na N., v tom období bol v zahraničí, ale nemal prácu, trpel biedu. Naposledy

videl dcéru u jeho rodičov, ale bojí sa za ňou ísť, pretože nevie, ako bude reagovať.

Podľa § 269 a § 253 ods. 2 Trestného poriadku súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie
prečítaním listinných dôkazov, a to:trestné oznámenie (č.l. 2 - 3), rozsudok Okresného súdu Levice sp.
zn.12C/67/2011(č.l.23-24),rodnélisty(č.l.33-34),potvrdenieonávšteveškoly(č.l.35),trestnýrozkaz

Okresného súdu Levice sp. zn. 4T/32/2014, trestný rozkaz Okresného súdu Levice sp. zn. 2T/83/2012,
rozsudok Okresného súdu Zvolen sp. zn. 1T/12/2014 (č.l. 25 - 28), evidencia priestupkov obžalovaného
(č.l. 29 - 31), správy na obžalovaného (č.l. 39 - 45), odpis registra trestov obžalovaného (č.l. 139 - 140),
fotokópie dokladov o úhrade výživného (č.l. 141).

Po vykonaní a zhodnotení vyššie uvedeného dokazovania súd dospel k nasledovným skutkových a

právnym záverom.
Vina obžalovaného bola vzhľadom na jeho výpoveď na hlavnom pojednávaní, v rámci ktorej sa ku
spáchaniutrestnéhočinupriznal,atotokonanieúprimneoľutoval,akoajvzhľadomnavýpoveďsvedkyne
G. G. nepochybná, navyše potvrdená aj listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise. V zmysle uvedeného
potom súd uznal vinu obžalovaného v zmysle podanej obžaloby, s úpravou rozhodného obdobia a

výšky zameškaného výživného v zmysle § 122 ods. 13 Trestného zákona, prihliadnuc na jednotlivé
úhrady zameškaného výživného od podania obžaloby po vyhlásenie rozsudku. Výška zameškaného
výživného tak za obdobie od 04. 03. 2014 do 25. 01. 2017predstavuje sumu 4.635,- Eur. Súd taktiež
zmenil právnu kvalifikáciu skutku oproti obžalobe, pretože vykonaným dokazovaním bolo preukázané,
že obžalovaný páchal trestný čin po dlhší čas, preto doplnil právnu kvalifikáciu skutku o § 207 ods. 1, ods.

3 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona ( o čom obžalovaného
neupovedomoval, pretože v zmysle § 284 ods. 2 Trestného poriadku nešlo o posúdenie skutku podľa
prísnejšieho ustanovenia zákona, ako bolo uvedené v obžalobe).

Podľa § 122 ods. 13 Trestného zákona ak obvinený pokračuje v konaní, pre ktoré je stíhaný, aj po

oznámení vznesenia obvinenia, posudzuje sa také konanie od tohto procesného úkonu ako nový
skutok; to neplatí, ak ide o trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207. V takom prípade ide o
pokračovanie konania až do doby, kým je vyhlásený rozsudok súdu prvého stupňa alebo pokiaľ sa súd
druhého stupňa neodobral na záverečnú poradu.

Podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b), písm. c) Trestného zákona kto najmenej tri mesiace v období
dvoch rokov neplní, čo aj z nedbanlivosti, zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného,
potrestá sa odňatím slobody až na dva roky. Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ
potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2závažnejším spôsobom konania, alebo hoci bol v
predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený alebo z výkonu trestu odňatia

slobody uloženého za taký čin prepustený.

Podľa § 138 písm. b) Trestného zákona závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného
činu po dlhší čas.

Podľa § 62 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov každý rodič bez
ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť
v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa
alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Neplnením vyživovacej povinnosti sa rozumie stav, keď oprávnená osoba nedostane všetko, čo je
obsahom vyživovacej povinnosti. Súd nie je viazaný rozhodnutím, ktorým bola táto povinnosť určená v
občianskoprávnom konaní, vrátane rozsahu výživného. Pri rozhodovaní o vine súd rozsah vyživovacej
povinnosti posudzuje samostatne, a preto môže vychádzať z iného rozsahu vyživovacej povinnosti
obžalovaného, než občianskoprávny súd.

Obžalovaný S. G. tak svojim konaním naplnil všetky obligatórne zákonné znaky skutkovej podstaty
prečinu zanedbania povinnej výživy podľa 207 ods. 1, ods. 3 písm. b), písm. c) Trestného zákona s
poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona, pretože najmenej tri mesiace v období dvoch rokov sineplní z nedbanlivosti zákonnú povinnosť vyživovať iného a spáchal taký čin hoci bol v predchádzajúcich
dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania
- po dlhší čas.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd vychádzal zo zásad pre ukladanie trestov uvedených v
§ 34 Trestného zákona. V prípade obžalovaného prihliadol na jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36
písm. l) Trestného zákona, t.j. že sa priznal ku spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval.
Súd zároveň prihliadol na jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m), t.j. že už bol za trestný čin

odsúdený (s poukazom na iné predchádzajúce odsúdenia ako trestný rozkaz Okresného súdu Levice
sp. zn. 4T/32/2014 zo dňa 04. 03. 2014). Vzhľadom na uvedené je potom pomer poľahčujúcich a
priťažujúcich okolností v rovnováhe, trestná sadzba trestu odňatia slobody sa preto nijakým spôsobom
neupravovala. Trestná sadzba trestu odňatia slobody potom predstavuje 1 rok až 5 rokov.

Obžalovaný je z miesta trvalého bydliska hodnotený všeobecne. Z evidencie priestupkov vyplýva, že sa

v minulosti dopustil 7 priestupkov. Z odpisu registra trestov obžalovaného je zrejmé, že bol doposiaľ 3
krát súdne trestaný.

Súd potom obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere 18mesiacov. Súd zároveň rozhodol
o podmienečnom odklade výkonu tohto trestu za súčasného uloženia skúšobnej doby vo výmere 36

mesiacov. Takýto trest je podľa názoru súdu na nápravu páchateľa, ochranu spoločnosti, ako aj z
pohľadu generálnej a individuálnej prevencie postačujúci, a zároveň zabráni obžalovanému v páchaní
ďalšej trestnej činnosti a dostatočne zabezpečí jeho prevýchovu. Tento trest zároveň postihuje len
páchateľa trestného činu. Súd pri ukladaní trestu a jeho výmery, ako aj pri výmere skúšobnej doby
prihliadol na obdobie neplnenia vyživovacej povinnosti, ako aj na výšku zameškaného výživného, a

na skutočnosť, že v minulosti už bol za rovnaký trestný čin odsúdený. Zároveň súd v zmysle § 51
ods. 4 písm. d) Trestného zákona uložil obžalovanému povinnosť počas skúšobnej doby podľa svojich
schopností a možností zaplatiť zameškané výživné.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, v lehote 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.
Odvolanie má odkladný účinok.
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného. V
prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného;

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech;
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech;
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený

spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli;
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli;
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to

v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba
oprávnená konať za právnickú osobu;
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že

taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.