Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Žilina
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ján Burik
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Zrušujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/970/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114201945
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:6114201945.3
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa: K. T., bytom X. C. XX, J., proti
odporcom: v 1/ rade JUDr. Peter Chovanko, Krajský súd v Banskej Bystrici, so sídlom Skuteckého 7,
Banská Bystrica, v 2/ rade JUDr. Juraj Babjak, Krajský súd v Banskej Bystrici, so sídlom Skuteckého
7, Banská Bystrica, odporcovi v 3/ rade JUDr. Alojz Palaj, Krajský súd v Banskej Bystrici, so sídlom
Skuteckého 7, Banská Bystrica a odporcovi v 4/ rade JUDr. Renáta Deáková, Krajský súd v Banskej
Bystrici, so sídlom Skuteckého 7, Banská Bystrica, o nejasnom a neúplnom podaní zo dňa 30. 01. 2014,
na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica, č. k. 7C/27/2014-73 zo
dňa 26. septembra 2014, takto
r o z h o d o l :
Uznesenie okresného súdu z r u š u j ea vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým uznesením okresný súd odmietol podanie navrhovateľa.
Z jeho rozhodnutia vyplýva, že navrhovateľ vo svojom podaní nevymedzil skutkové okolnosti tak, aby
bolo jasné, akého nároku sa domáha a z akých skutočností svoje právo odvodzuje, a to aj napriek
výzve súdu. K návrhu priložil množstvo listín, ktoré by mali preukazovať jeho tvrdenia. Tieto listiny však
majú preukazovať len ním tvrdené skutočnosti, teda nepreukazujú rozhodujúce skutkové vymedzenie
predmetu konania (takému, aby nielen súd vedel, čo je predmetom konania). Vzhľadom na skutočnosť,
že navrhovateľ vady podania neodstránil, v návrhu nie sú uvedené skutkové tvrdenia, z ktorých vyplýva
nárok, a nie je ani jasné, čoho sa navrhovateľ svojím podaním domáha (t. j. petit), a teda ani po výzve
súdu nespĺňa podanie náležitosti riadneho návrhu, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia. O trovách konania súd nerozhodol vzhľadom na to, že pri postupe v zmysle ustanovenia
§ 42 ods. 3 O. s. p. a § 43 O. s. p. nevznikajú trovy žiadnemu z účastníkov konania s výnimkou, ak by
súd napríklad podanie, ktoré nemá náležitosti návrhu, zaslal odporcovi na vyjadrenie. V danom prípade
nevzniklitrovyaninavrhovateľovi,pretoževkonanínebolzaplatenýžiadnysúdnypoplatokanavrhovateľ
nie je ani zastúpený právnym zástupcom.
Proti uzneseniu podal odvolanie navrhovateľ. Podľa jeho názoru mal o súdnych poplatkoch rozhodovať
Krajský súd v Žiline a nie Okresný súd Banská Bystrica. Navrhovateľovi bola odňatá možnosť konať
pred súdom. Má vedomosť o tom, že súd nemal právomoci nepredvolať ho na pojednávanie len preto,
že údajne nepredložil kompletný dôkazový materiál. Súd sa mal zaoberať viac formou ako obsahom.
Poukázal na dôvody väzby a postup sudcov v trestnom konaní. Zamietnutím návrhu okresný súd
podporuje beztrestnosť sudcov, ktorí sa vŕšia bezhlavo na nevinných ľuďoch, porušujú zákony, etiku
a ignorujú spravodlivé posúdenie veci, ktoré je ich náplňou práce. Konštatovanie okresného súdu, že
ničím nepreukázal ujmu žiadneho druhu, odvádza pozornosť od predmetu žaloby a svedčí o arogancii
súdnictva. Žiadal, aby odvolací súd vrátil vec okresnému súdu na pojednávanie. Zároveň v ďalších
štrnástich bodoch poskytol komentár k napadnutému uzneseniu.Napadnuté uznesenie okresného súdu bolo vydané vyššou súdnou úradníčkou. Sudkyňa okresného
súdu postupovala v súlade s ust. § 374 ods. 4 druhá veta O.s.p. a nakoľko odvolaniu v celom rozsahu
nemienila vyhovieť, predložila vec odvolaciemu súdu.
Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 212 ods. 1 O. s. p. a bez
nariadenia pojednávania (§ 214 O. s. p.) rozhodnutie prvostupňového súdu podľa ust. § 221 ods. 1
písm. h), f) O. s. p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Návrh na začatie konania patrí medzi vecné procesné podmienky. Ak v konkrétnej veci nie sú
splnené procesné podmienky, takéto konanie vykazuje nedostatky, ktoré rozlišujeme na odstrániteľné
a neodstrániteľné. Neúplnosť návrhu na začatie konania (§ 42 a § 79 O.s.p.) je považovaný za
odstrániteľný nedostatok. Odstrániteľné nedostatky majú tie dôsledky, že súd sa musí pokúsiť tieto
nedostatky v súčinnosti s účastníkmi konania odstrániť. Ak sa súdu nepodarí nedostatky odstrániť, zváži,
či ide o také nedostatky, ktoré bránia ďalšiemu konaniu a rozhodovaniu. Podmienkou vydania uznesenia
o odmietnutí podania je existencia takého nedostatku návrhu, ktorý bráni súdu pokračovať v konaní.
Je v dispozícii navrhovateľa, aby svojím návrhom na začatie konania vyvolal začatie konania a
súčasne, aby vymedzil predmet konania a okruh jeho účastníkov. Návrh na začatie konania spôsobuje
predpokladané účinky, len ak obsahuje zákonom požadované náležitosti, a to všeobecné (§ 42 ods.3
O.s.p.), náležitosti predpokladané ustanovením § 79 ods. 1 O.s.p.. Ak návrh na začatie konania tieto
náležitosti neobsahuje, súd uznesením vyzve účastníka, aby nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné
podanie doplnil alebo opravil v lehote nie kratšej ako 10 dní. V uznesení uvedie ako treba opravu alebo
doplnenie vykonať. Ak navrhovateľ v stanovenej lehote svoje nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné
podanie neopraví (nedoplní) a ak v konaní nemožno pre tento nedostatok pokračovať, súd odmietne
podanie, ktoré by mohlo byť podľa svojho obsahu návrhom na začatie konania (v zmysle ust. § 43 ods.
2 O.s.p.).
V zmysle ostatne cit. zákonného ustanovenia, ak teda sudca, alebo zamestnanec súdu dôjde k záveru,
že podanie je nesprávne, neúplné, alebo nezrozumiteľné, uznesením rozhodne o ďalšom postupe podľa
toho, či ide o podanie, ktoré by podľa obsahu mohlo byť návrhom na začatie konania, alebo o podanie,
ktoré takým návrhom nie je. Obsahom uznesenia, proti ktorému nemožno podať odvolanie, je výzva
účastníkovi, ktorý posudzované podanie urobil, aby podanie opravil, alebo doplnil. Súčasťou výzvy je aj
poučenie o spôsobe, rozsahu a potrebe opravy, alebo doplnenia a poučenie o následkoch neopravenia,
alebo nedoplnenia podania. Občiansky súdny poriadok umožňuje v cit. ustanovení podanie, ktoré by
mohlo byť podľa obsahu návrhom na začatie konania odmietnuť, ak účastník napriek výzve sudcu
podanie neopraví, alebo nedoplní a pre uvedený nedostatok nemožno v konaní pokračovať, pre taký
postup alebo rozhodnutie, musia byť splnené predpoklady ustanovené v § 43 ods. 1 O.s.p.; pričom
v prípade odmietnutia podania, musí napokon v odôvodnení svojho uznesenia súd vysvetliť, ktoré
konkrétne vady vytýkané navrhovateľovi, neboli opravené a či vady bránili v konaní pokračovať.
Pokiaľ okresný súd vyslovil názor, že predmetné podanie navrhovateľa neobsahuje náležitosť, a to
skutkové tvrdenia a takisto nie je zrejmé, čoho sa má podaním domáhať, podľa názoru odvolacieho
súdu v zmysle § 43 ods. 2 O. s. p. z hľadiska posúdenia tejto otázky je potrebné skúmať, či absencia
opísania rozhodujúcich skutočností vytvára procesnú prekážku vôbec ďalej konať o veci. Odvolací súd
poukazuje na to, že zmyslom zákonom požadovaného úplného opísania rozhodujúcich skutočností už
v návrhu na začatie podľa § 79 ods. 1, 2 O.s.p. je to, aby bolo súdu už hneď na začiatku konania
umožnené usmerniť jeho priebeh z hľadiska zistenia skutkového stavu veci a v záujme hospodárnosti.
Z tohto hľadiska by procesnou prekážkou postupu konania mohlo byť napríklad neuvedenie žiadnych
rozhodujúcich skutočností alebo nezrozumiteľné uvedenie takýchto skutočností, ktoré by súdu bránilo
v identifikácii skutkových okolností prejednávaného prípadu z hľadiska miesta, času a právnych
skutočností, vzťahujúcich sa k uplatnenému nároku. Návrh na začatie konania, ktorý by síce obsahoval
opísanie rozhodných skutočností, nie však všetkých, nie je možné považovať za dôvod na odmietnutie
podania, ktoré by mohlo byť návrhom na začatie konania podľa § 43 ods. 2 O.s.p., a to ani v prípade,
že by ho navrhovateľ na výzvu súdu nedoplnil, nakoľko jeho dodatočné doplnenie môže byť dosiahnuté
v priebehu konania, najmä v rámci vykonávania dokazovania. V súvislosti s opísaním rozhodných
skutočností v návrhu odvolací súd poukazuje aj na to, že od procesnej nemožnosti konať je potrebné
odlišovať nedostatočné odôvodnenie petitu z hľadiska hmotného práva, ktorý nedostatok nemôže viesť
k odmietnutiu podania podľa § 43 ods. 2 O. s. p., ale len k zamietnutiu.
Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení, vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti potom
odvolací súd posudzujúc podanie navrhovateľa podľa jeho obsahu, dospel k presvedčeniu, že toto
podanie nevykazuje také nedostatky, ktoré by bránili súdu pokračovať v konaní. Sú v ňom riadneoznačení účastníci konania, i to čoho sa navrhovateľ domáha (uhradenie sumy 106 000 Eur ako
odškodnenia z tvrdenej nezákonnej väzby).
Pokiaľ i podľa názoru prvostupňového súdu navrhovateľ nedostatočným spôsobom opísal rozhodujúce
skutočnosti, táto okolnosť sama o sebe nebráni súdu pokračovať v konaní a meritórne rozhodnúť.
Nesplnenie tejto povinnosti zo strany navrhovateľa (ani v priebehu konania) by mohlo mať vplyv len na
rozhodnutie súdu vo veci samej s prihliadnutím na unesenie, resp. neunesenie dôkazného bremena, a
preto odvolací súd, ako už je vyššie uvedené, rozhodnutie prvostupňového súdu o odmietnutí podania
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.