Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. február 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5To/4/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716010450
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Babjak

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6716010450.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Babjaka a zo sudcov

JUDr. Jána Deáka a JUDr. Ľubomíra Bušíka, PhD., o odvolaniach okresného prokurátora vo Zvolene
a obžalovaného S. O. proti rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. zn. 3T/114/2016 z 09.12.2016, na
verejnom zasadnutí konanom dňa 21. februára 2017, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr. por. sa z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Zvolen sp. zn.
3T/114/2016 z 09.12.2016 vo výroku o treste.

Rozhodujúc podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sa obžalovaný S. O. odsudzuje podľa § 188 ods. 2 Tr. zák. s

použitím § 36 písm. k), l), n), § 37 písm. m) a § 38 ods. 3 Tr. zák. na trest odňatia slobody v trvaní 7
(sedem) rokov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. sa pre výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu s
minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného S. O. z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný S. O. uznaný vinným zo zločinu lúpeže podľa

§ 188 ods. 1, 2 písm. d) Tr. zák., s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Tr. zák., ktorý spáchal tak, že
dňa 27.05.2016 v čase o 21.50 hod. na ul. S. vo R., pred domom č. XX sa bez akýchkoľvek slov
snažil vytrhnúť poškodenej L.. O. N., nar. XX.XX.XXXX dámsku kabelku, ktorú niesla v pravej ruke
tak, že pristúpil k nej odzadu, kabelku chytil za rúčky a niekoľkokrát ju mykol, čim ju uvoľnil z ruky
poškodenej a s kabelkou ušiel na neznáme miesto, čím spôsobil L.. O. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom
S. R., C. XXX odcudzením kabelky, mobilného telefónu zn. SAMSUNG XCOVER 550 a SIM karty s
číslom XXXXXXXXXX, peňaženky s hotovosťou 78,30 Eur, 10 ks stravných lístkov v hodnote po 3,60

Eur, osobných dokladov na jej meno (občiansky preukaz, vodičský preukaz, karta poistenca), preukazu
k povoleniu pobytu cudzinca na meno manžela W. N., kariet k účtu vo S. a.s., bankomatových kariet k
účtu na meno manžela škodu vo výške 131,- Eur, pričom jej nespôsobil žiadne zranenia.

O treste rozhodol okresný súd tak, že

za to sa odsudzuje podľa § 188 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. c), k), l), n), § 37 písm. m), § 38

ods. 3, § 39 ods. 1, 3 písm. d) Tr. zák. na trest odňatia slobody v trvaní 5 rokov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. súd obžalovaného pre výkon tohto trestu zaradil do ústavu na výkon trestu
s minimálnym stupňom stráženia.Odvolaniami okresného prokurátora a obžalovaného bol napadnutý iba výrok o treste, ku ktorému
okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol najmä tieto argumenty: obžalovaný bol

doposiaľ 3-krát súdne trestaný (v dvoch prípadoch vykonával resp. vykonáva nepodmienečný trest
odňatia slobody); obžalovanému poľahčuje, že spáchal trestný čin v spojitosti s negatívnymi dôsledkami
svojej choroby (hepatitída typu B), pričinil sa o odstránenie škodlivých následkov trestného činu a
dobrovoľne nahradil spôsobenú škodu, priznal sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin sám úprimne
oľutoval, napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom - a priťažovalo mu, že v

minulosti už bol za trestnú činnosť odsúdený.

Ku konkrétne uloženému trestu pod dolnú hranicu zákonnej trestnej sadzby okresný súd uviedol:
„Základná trestná sadzba pre žalovaný zločin lúpeže je v rozmedzí 7 - 12 rokov. Pri prevahe
poľahčujúcich okolností v zmysle § 38 ods. 3 Tr. zák. sa upravuje trestná sadzba na rozmedzie 7 rokov
až 10 rokov a 4 mesiace. S prihliadnutím na okolnosti prípadu a osobu páchateľa je súd toho názoru,

že by trest ukladaný v takomto rozmedzí bol pre obžalovaného neprimerane prísny (súd poukazuje
na správanie obžalovaného voči orgánom prípravného konania, v rámci výkonu väzby, vo vzťahu
k poškodenej, viaceré ospravedlnenia + oľutovanie skutku ako aj emočné prejavy počas viacerých
pojednávaní). Preto súd využil ustanovenie § 39 ods. 1, 3 písm. d) Tr. zák. a ukladal trest pod dolnú
hranicu trestnej sadzby v trvaní 5 rokov nepodmienečne, keď zobral do úvahy, že obžalovaný bude

musieť ešte vykonať okrem tohto trestu aj premenený podmienečný trest v trvaní jedného roka v konaní
OS Zvolen sp. zn. 1T/119/2014. Pre výkon tohto trestu bol obžalovaný zaradený do ústavu na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia za využitia moderačného ustanovenia § 48 ods. 4 Tr. zák., keďže
súd je toho názoru, že náprava obžalovaného v tomto stupni stráženia bude lepšie zabezpečená, aj keď
podľa ustanovenia § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. by mal byť obžalovaný zaradený do ústavu so stredným

stupňom stráženia“.

Okresný prokurátor v podanom odvolaní, ktoré aj písomne odôvodnil navrhoval zrušiť výrok o treste
v napadnutom rozsudku a obžalovanému uložiť trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov, pričom voči
zaradeniu obžalovaného pre výkon trestu do ústavu s minimálnym stupňom stráženia výhrady nemá.

Obžaloba argumentovala najmä tým, že: poľahčujúca okolnosť v zmysle § 36 písm. c) Tr. zák. nie je daná
(hepatitída typu B nemá žiadne také negatívne následky, ktoré by obžalovaného nútili páchať trestnú
činnosť); okolnosti prípadu nie sú ničím mimoriadne (obžalovaný si vyhliadol ako obeť staršiu osobu,
na menej frekventovanom mieste, za tmy jej za použitia násilia vzal veci, ktoré použil na uspokojenie
svojich materiálnych potrieb); ani osoba obžalovaného nie je ničím výnimočná (doposiaľ sa dostal v

troch prípadoch do rozporu s Trestným zákonom, pričom v dvoch prípadoch skončil jeho trestný postih
výkonom nepodmienečného trestu odňatia slobody); v osobe obžalovaného ide o páchateľa, ktorý sa
opakovane dopúšťa rôznorodej trestnej činnosti a nie sú tu dané podmienky pre použitie mimoriadneho
zníženia trestu v zmysle § 39 Tr. zák.; skutočnosti, ktoré obžalovanému poľahčujú, sú štandardnými
poľahčujúcimi okolnosťami a nemali byť opakovane odôvodňovať ďalšie znižovanie trestu.

Obžalovaný S. O. napadol v rozsudku okresného súdu výrok o treste z dôvodu, že sa mu javí byť
neprimerane prísny, pričom obhajoba navrhla, aby bol tento výrok zrušený a obžalovanému uložený
miernejší nepodmienečný trest odňatia slobody (vo výmere 2 až 3 rokov).

Obhajoba argumentovala predovšetkým tým, že: obvinený sa k trestnej činnosti doznal, napomohol
objasniť túto trestnú vec, spôsobenú škodu uhradil, poškodenej osobe sa ospravedlnil (táto jeho
ospravedlnenieajprijala);spolužitiesU.C.akopartnerkousapodpísalonaživoteobvinenéhonegatívne
(menovanáobvinenéhozneužívalaakoľahký,ovplyvniteľnýamanipulovateľnýzdrojpríjmu);obžalovaný
nemal zo spáchaného trestného činu žiadny majetkový profit (veci odovzdal práve U. C.); obžalovaný

konal v presvedčení, v obave a strachu, že musí zaobstarávať finančné prostriedky pre tretiu osobu z
prostredia mafie; v čase činu obžalovaný trpel akútnou hepatitídou typu B, čo malo na obžalovaného
nepriaznivý vplyv aj pri páchaní trestnej činnosti; obžalovaný vyrastal v neúplnej rodine, angažoval sa
však pozitívne v rybárskom hnutí a v minulosti bol aj darcom krvi; hodnotenie obžalovaného počas
výkonu doterajšej väzby je kladné; pozitívny vplyv blízkych príbuzných na obžalovaného je tiež dôležitým

predpokladom pre nápravu obžalovaného; na výraznú prevahu poľahčujúcich okolností prihliadajú pri
ukladaní trestu aj iné senáty Krajského súdu v Banskej Bystrici.Na základe podaných odvolaní preskúmal krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. napadnutý výrok
napadnutého rozsudku, ako aj konanie predchádzajúce tomuto výroku a dospel k právnemu názoru,
že odvolanie obžalovaného S. O. treba zamietnuť a vyhovieť odvolaniu okresného prokurátora v tom

smere, že obžalovanému je potrebné uložiť trest odňatia slobody v rámci aplikovanej trestnej sadzby
(hoci na jej dolnej hranici), so zaradením obžalovaného pre výkon trestu - pri akceptácii právneho názoru
odvolateľa, do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Základným predpokladom pre mimoriadne zníženie trestu v zmysle § 39 Tr. zák. sú okolnosti prípadu

alebopomerypáchateľa-čoodôvodňujezáver,žebypoužitietrestnejsadzbyustanovenejzákonombolo
pre páchateľa neprimerane prísne, a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho
trvania.

Krajský súd má za to, že v tomto prípade nie sú dané ani mimoriadne okolnosti prípadu a ani mimoriadne
pomery obžalovaného, ktoré by odôvodňovali mimoriadne zníženie trestu pod dolnú hranicu aplikovanej

trestnej sadzby (7 rokov až 10 rokov a 4 mesiace odňatia slobody).
Odvolací súd je tiež toho názoru, že u obžalovaného nie je daná poľahčujúca okolnosť v zmysle § 36
písm. c) Tr. zák., to znamená, že by spáchal trestnú činnosť v spojitosti s negatívnymi dôsledkami svojej
choroby (v aktuálnom čase hepatitída typu B).

Treba však prihliadnuť na to, že u obžalovaného je daná výrazná priťažujúca okolnosť v zmysle § 37
písm. m) Tr. zák., to znamená, že za trestnú činnosť bol už v minulosti odsúdený.

Trestným rozkazom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 0T/57/2011 z 21.08.2011 bol S. O. uznaný vinným
z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) Tr. zák., v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania

domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák., formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák., ktorého
sa dopustil s ďalším spolupáchateľom dňa 20.08.2011 v meste Zvolen (spoločné vniknutie do latkových
pivníc a odcudzenie vecí so spôsobením škody vo výške 6,50 Eur). Uložený trest povinnej práce vo
výmere 160 hodín S. O. vykonal.

Trestným rozkazom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 1T/119/2014 z 15.08.2014 (právoplatný 27.09.2014)
bol S. O. uznaný vinným z prečinu útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a) Tr. zák.,
ktorého sa dopustil vo Zvolene dňa 05.06.2014 fyzickým napadnutím príslušníka OO PZ vo Zvolene
pri vypočúvaní k priestupku proti občianskemu spolunažívaniu. Ohľadne pôvodne uloženého trestu
odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov, výkon ktorého bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu

v trvaní 13 mesiacov bolo medzičasom rozhodnuté, že výkon trestu odňatia slobody vykoná, pretože
v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia sa dopustil ďalšej trestnej činnosti (tento trest odňatia
slobody v súčasnosti aj vykonáva).

TrestnýmrozkazomOkresnéhosúduZvolensp.zn.0T/92/2015z29.07.2015(právoplatnývtenistýdeň)

bol S. O. uznaný vinným z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák.,
pretože 27.07.2015 vo Zvolene riadil motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu (1,03 mg/l). Za to mu bol
uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiacov, so zaradením do ústavu na výkon
trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia (ktorý vykonal dňa 12.12.2015) a tiež aj trest
zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke v trvaní 24 mesiacov.

Z výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov MV SR okrem iného vyplýva, že dňa 09.05.2015 o 23 hod.
sa S. O. dopustil priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. b) zákona
SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, tým, že vo Zvolene fyzicky napadol
spoluobčianku tak, že ju jedenkrát udrel päsťou do pravej časti krku, pričom jej podľa lekárskej správy

spôsobilizolovanézranenie,atopodvrtnutiekrčnejchrbtice,ktorésivyžiadalilekárskeošetreniesdobou
práceneschopnosti v trvaní 14 dní. Za to mu bola uložená pokuta vo výške 30,- Eur.

Z vyššie naznačených skutočností je zrejmé, že nie sú dané podmienky pre mimoriadne znižovanie
trestu u obžalovaného S. O. v zmysle § 39 Tr. zák. a preto bolo potrebné zrušiť výrok o treste v

napadnutom rozsudku z dôvodu uloženia neprimeraného trestu v zmysle § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por.

Ukladajúc trest v rámci aplikovanej trestnej sadzby (s prevahou poľahčujúcich okolností a v rozmedzí
7 rokov až 10 rokov a 4 mesiacov odňatia slobody) mal odvolací súd za to, že obžalovanému jepotrebné uložiť trest v rámci tejto trestnej sadzby, hoci na jej dolnej hranici, to znamená v trvaní 7 rokov
odňatia slobody nepodmienečne. Takto uložený trest zohľadňuje aj všetky okolnosti prípadu, ktoré sú
obžalovanému na prospech.

Keďže ani obžaloba nežiadala, aby bol obžalovaný zaradený pre výkon uloženého trestu odňatia
slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia (lebo v posledných
10-tich rokoch pred spáchaním teraz prejednávanej trestnej činnosti vykonával nepodmienečný trest
odňatia slobody za iný úmyselný trestný čin - viď § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák.), ale uspokojila sa

s tým, že je primerané, aby obžalovaný vykonával uložený trest odňatia slobody v ústave na výkon
trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, krajský súd aplikoval § 48 ods. 4 Tr. zák. a
obžalovaného zaradil pre výkon uloženého trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia
slobody s minimálnym stupňom stráženia (lebo možno pripustiť, že so zreteľom na závažnosť trestného
činu a mieru narušenia obžalovaného možno jeho nápravu lepšie zaručiť v ústave na výkon trestu
odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia).

Na základe už uvedených dôvodov preto krajský súd rozhodol spôsobom uvedeným vo výroku tohto
rozsudku krajského súdu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.