Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Nitra
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Adriana Halajová
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 19C/85/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113203405
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adriana Halajová
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2017:4113203405.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra sudkyňou A.. W. G. v právnej veci žalobcu: Z. banka S., a.s. U.: XX XXX XXX, so
sídlomG.XX,Y.,právnezastúpený:W.kanceláriaM.&Z.s.r.o.,sosídlomvI.,D.XX/Bprotižalovanému:
X. Z., bytom E.-B. XXX XX, J. 143/14 o zaplatenie sumy 449,46 eur s príslušenstvom takto
r o z h o d o l :
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanému súd n e p r i z n á v a náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1.Žalobcasažalobouzodňa4.2.2013domáhal,abysúdzaviazalžalovanéhonazaplateniesumy449,46
eur istiny s príslušenstvom, ako aj k náhrade trov konania.
2.Strany sporu sa na pojednávanie nedostavili, nakoľko súd vo veci rozhodoval bez nariadenia ústneho
pojednávania v zmysle § 177 ods. 2 CSP.
3.Súd sa oboznámil s obsahom spisu a to so žalobou, so Zmluvou o spolupráci pri poskytovaní
bankových produktov a služieb, s odstúpením od zmluvy, s dodatkom k zmluve, s výpismi z účtu, s
výpisom z obchodného registra, s podmienkami zriadenia a vedenia služby „Povolené prečerpanie na
osobnom účte“, so sadzobníkom poplatkov, so Všeobecnými obchodnými podmienkami, s vyjadrením
žalobcu, s Dodatkom k zmluve o účte, so správami o zisťovaní pobytu žalovaného a z takto vykonaného
dokazovania zistil nasledovný skutkový a právny stav :
4.Dňa 14.11.2006 uzatvoril žalobca so žalovaným Zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových
produktov a služieb, ku ktorej bola na základe návrhu žalovaného ako majiteľa účtu, zriadená služba
„Povolené prečerpanie na osobnom účte“. Zmluvné strany sa dohodli na vedení účtu za podmienok
uvedených v zmluve, VOP a Podmienkach zriadenia a vedenia služby „Povolené prečerpanie na
osobnom účte“. Nakoľko žalovaný neuhradil žalobcovi debetný zostatok na účte zriadenom podľa
zmluvy, žalobca dňa 17.3.2008 odstúpil od zmluvy. Na základe výpisu z účtu zo dňa 20.3.2008
bola výška aktuálneho debetného zostatku v sume 449,46 eur. Žalovaný sa zaviazal splácať sumu
čerpanýchfinančnýchprostriedkovspolusúrokmipodľabodu10podmienok,pričomnasumučerpaných
peňažných prostriedkov nad výšku debetného limitu sa uvedený úrok taktiež aplikuje. Výška úroku podľa
úrokovej sadzby produktov bola 16,9%. Žalobca si okrem sumy 449,46 eur uplatnil aj úroky vo výške
16,9% zo sumy 449,46 eur od 21.3.2008 do zaplatenia a úroky z omeškania vo výške 8,5% zo sumy
449,46 eur od 21.3.2008 do zaplatenia a uplatňoval si aj náhradu trov konania.
5.Podľa § 177 ods. 2 CSP pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak ide iba o otázku jednoduchého
právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstvaneprevyšuje 2000 eur, strany s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania súhlasia, alebo to
ustanovuje tento zákon.
6.Podľa § 219 ods. 3 CSP vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania,
oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke
príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.
7.Podľa§4ods.1Zák.č.258/2001Z.z.ospotrebiteľskýchúverochúčinnéhovčaseuzatvoreniazmluvy,
zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
8.Podľa § 4 ods. 2 cit. zák. ustanovenia, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje najmä
a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,
b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,
c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia
tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,
e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) meno a adresu spotrebiteľa,
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov,
h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov,
i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej
miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie
sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.
9.Podľa § 4 ods.3 Zák.č. 258/2001 Z.z. zmluva ďalej obsahuje:
a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou
splatnosti podľa § 6,
b) sankcie za porušenie zmluvy,
c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek,
d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy,
e) práva spotrebiteľa podľa § 7. 10. Podľa § 52 ods. 1,2,3 OZ účinného v čase
uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné
zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na
jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah
dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. 2)Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. 3)Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. 11.Podľa
§ 53 ods. 1,2,3,4 OZ účinného v čase uzatvorenia zmluvy 1)Spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka"). 2)Ustanovenie odseku 1
sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia. 3)Za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskejzmluvesapovažujúnajmäustanovenia,ktoré a)máspotrebiteľplniťasktorýmisanemal
možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo
zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti
alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa, c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa
za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví, d) vylučujú
alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, že spotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi, f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy
bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú, g) oprávňujú dodávateľa, aby
bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej
výpovednej lehoty, h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil
záväzky, ktoré vznikli, i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodudohodnutého v zmluve, j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo
dodávateľa oprávňujú k zvýšeniu ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť
od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia. (4)
Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 12. Podľa
§ 52 ods. 2 OZ účinného od 1.7.2016, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.
13.Podľa§544ods.1OZ,akstranydojednajúpreprípadporušeniazmluvnejpovinnostizmluvnúpokutu,
je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi
porušením povinnosti nevznikne škoda.
14. Podľa § 517 ods. 1 a 2 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní
ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide
o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak
ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z
omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania
a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis, ktorý je Vyhl. č. 87/1995 Z.z.
15.Podľa § 5b/ zák.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej
rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
16. Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej (§ 101až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
17. Podľa § 100 ods. 2 veta prvá OZ, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou
vlastníckeho práva.
18. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je
trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
19. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
20.Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania.
21.Podľa čl.17 CSP súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá,
predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania
strán sporu a iných osôb.
22. Premlčaním sa rozumie kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok (súdnu
vymáhateľnosť) možno odvrátiť námietkou. Premlčanie je teda uplynutie času ustanoveného v
zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo bývalo vykonané, v
dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania.
Použitie tejto námietky má za následok zánik nároku patriaceho k obsahu práva, t. j. zánik jeho
súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému súdne priznať.
Táto zmena (oslabenie) pôvodného práva, vzniknutá premlčaním, spočíva v skutočnosti, že dlžník
môže po uplynutí premlčacej doby privodiť zánik vynutiteľnosti tohto subjektívneho práva tým, že
sa s úspechom premlčania dovolá pred príslušným orgánom.23. Súd s poukazom na § 5b/ zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ako „orgán rozhodujúci
o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy“ je povinný prihliadnuť na zákonný dôvod, ktorý bráni priznať
plnenie požadované žalobou. Je potrebné zohľadniť § 52 ods. 2 vetu tretiu Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Obe
tieto ustanovenia nadobudli účinnosť 1. mája 2014 a právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú
prechodné ustanovenia. To znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené
pred týmto dňom.
24. Na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že medzi stranami sporu bola uzatvorená
zmluva, ktorá má charakter spotrebiteľskej zmluvy. V danej veci sa súd zaoberal s poukazom na ust. §
5 b/ zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa tým, či nárok žalobcu nie je premlčaný. Súd v danej
veci mal za to, že nárok žalobcu je premlčaný. Žalobca sa mohol domáhať svojho práva na zaplatenie
sumy po odstúpení od zmluvy, keď od zmluvy uzatvorenej dňa 14.11.2006 odstúpil dňa 17.3.2008 a
žalobu na súd podal až dňa 4.2.2013, teda po márnom uplynutí premlčacej lehoty a preto súd žalobu
žalobcu zamietol.
25. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1,2 CSP a žalovanému náhradu trov konania
nepriznal za použitia čl.17 CSP, nakoľko z obsahu spisu vyplýva, že mu žiadne trovy v konaní nevznikli.
Súd nerozhodol len o nároku žalovaného, ale tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, aby bola
vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, bez zbytočných prieťahov a zaťažovania strán sporu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Nitra v dvoch vyhotoveniach.
V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
podaťnávrhnavykonanieexekúciepodľaosobitnéhozákona,akideorozhodnutieovýchovemaloletých
detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok, ďalej CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).
Podľa § 365CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.