Rozhodnutie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. november 2015

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 25Cb/111/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1313222457
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Dufalová
ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2015:1313222457.11

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava III v Bratislave v konaní pred sudkyňou Mgr. Ivanou Dufalovou, v právnej veci
žalobcu: CENTRAL EUROPEAN GUARD ADMINISTRATION s.r.o., Trnavská cesta 50, Bratislava, IČO:
35 806 591, zastúpený: Advokátka kancelária Mikáči s.r.o., Prievozská 4, Bratislava, IČO: 47 252
871, proti žalovanému: Obchodná spoločnosť Halková s. r. o., Jarošova 1, Bratislava, IČO: 44 353
383, zastúpený: JUDr. Dagmar Kubovičová, advokátka, Námestie Biely kríž 3, Bratislava, o zaplatenie

12.000,- eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .
Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy právneho zastúpenia 3.188,65 eur na účet právneho
zástupcu žalovaného a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou zo dňa 24.10.2013 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu

12.000,- eur s príslušenstvom ako náhradu škody, ktorá predstavuje výšku odmeny, na ktorú by mal
žalobca nárok počas zmluvne dohodnutej 3 mesačnej výpovednej lehoty (t.j. 3 x 400,- eur), nakoľko
nedošlo k naplneniu žiadneho z taxatívne uvedených dôvodov vymedzených v čl. VIII bod 5, písm. a,
b, c, d) Zmluvy, ktoré by oprávňovali žalovaného odstúpiť od Zmluvy. Žalovaný odstúpením od Zmluvy
porušil svoj záväzkový vzťah.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 13.12.2013 uviedol, že nepopiera, že z jeho
strany dochádzalo k oneskoreným platbám za poskytované služby v zmysle uzatvorenej Zmluvy
o poskytovaní služieb, avšak svoje záväzky si vždy splnil a to aj so zaplatením príslušnej
penalizácie. Žalobca služby neposkytoval riadne, porušoval svoje zmluvné povinnosti, na čo bol
opakovane upozorňovaný elektronickou poštou. Dňa 6.5.2013 bol žalobca upozornený na to, že riadne
nezabezpečoval legitimovanie osôb pri vstupe do stráženého objektu, dňa 27.5.2013 bol upozornený

na porušenie kľúčového režimu, dňa 25.6.2013 bol žalobca upozornený na nesplnenie povinnosti
oznámiť žalovanému poškodenie zárubne vstupných dverí do garáže na -2 PP stráženého objektu,
dňa 8.7.20113 bol upozornený na to, že jeho zamestnanci nechávali otvorený turniket pre návštevy
pri vstupe do budovy, dňa 9.7.2013 bol upozornený, že žalobca opomenul nahlásiť odcudzenie bicykla
jedného z nájomcov zo stráženého objektu, dňa 16.8.2013 bol žalobca vyzvaný, aby zabezpečil
prítomnosť recepčnej v zmluvne stanovených časoch, keďže dochádzalo k jej pravidelným meškaniam.

Vzhľadom na opakované porušenia Zmluvy zo strany žalobcu, žalovaný doručil dňa 30.8.2013 žalobcovi
odstúpenie od Zmluvy v zmysle čl. VIII ods. 3 a ods. 5 písm. c). Žalovaný má za to, že neporušil
žiadnu právnu povinnosť z uzatvorenej zmluvy a preto chýba jeden zo základných predpokladov na
vznik zodpovednosti za škodu a preto je nárok žalobcu neodôvodnený. Taktiež namietal, že žalobca
nevyšpecifikoval, či sa jedná o skutočnú škodu alebo ušlý zisk; ak by si uplatňoval ušlý zisk, podľa
ustálenej praxe za ušlý zisk nie je automaticky možné považovať sumu, ktorú by mohol žalobca

fakturovať, ale len sumu skutočne ušlého zisku, ktorého výšku treba preukázať a taktiež je povinnosťou
žalobcu preukázať, či mal možnosť zamedziť vzniku takejto škody a čo pre to urobil.Súd vykonal vo veci dokazovanie vyjadreniami právnych zástupcov zúčastnených strán, výsluchom
konateľa žalobcu Mgr. S. A., výsluchom svedkov L.. A. A., L.. M. G., M. N., F. F., L. C., a

oboznámením sa s písomnými dokladmi založenými v spise Zmluva č. 0108-2012 o poskytovaní
služieb (ďalej len Zmluva), list žalovaného zo dňa 10.9.2013, Odstúpenie od Zmluvy zo dňa 20.8.2013,
Odpoveď žalobcu na Odstúpenie od Zmluvy zo dňa 30.8.2013, Vrátenie faktúry zo dňa 8.8.2013, a
10.9.2013, Odpoveď na vrátenie faktúry a výzva na jej úhradu zo dňa 28.8.2013, list žalobcu zo dňa
11.9.2013, 27.9.2013, mailová komunikácia účastníkov konania, fotodokumentácia, Stanovisko k správe

o zistených nedostatkoch pri výkone strážnej a recepčnej služby a k podozreniu z pokusu vniknutia do
chráneného objektu, Analýza bezpečnostných rizík objektu OC Jarošova č. 1, Faktúra č. 9/1167/2012,
Súpis vykonaných prác a dodávok, Prezenčná listina, Príloha č. 1 - Smernica objednávateľa pre
plnenie predmetu zmluvy, Protokol o prevzatí vybavenia objektu, Kniha evidencie služieb - záznamy
z 17.5.2013 - 18.5.2013 a 19.5.2013 - 20.5.2013, mailová správa spoločnosti Hasil, s.r.o., s atestom
dverí, potvrdenie od spoločnosti Hasil, s.r.o., Prehľad služieb strážnikov žalobcu, denný report zo dňa

26.6.2013, 17.5.2013, 19.5.2013, 21.7.2013, 9.8.2013, 11.8.2013, 13.8.2013, 27.8.2013, 28.8.2013,
30.8.2013, 31.8.2013, 20.5.2013, 24.5.2013, mailová správa žalovaného z 24.8.2012, mail nájomcu zo
dňa 8.7.2013, Záznam zo stretnutia žalovaného s vlastníkom budovy zo dňa 18.4.2013, mail žalovaného
pre žalobcu zo dňa 8.7.2013, Zápisnica o zaškolení obsluhy systému EPS zo dňa 31.8.2012 spolu
s prezenčnou listinou, Výpisy z knihy evidencie služieb z knihy závad zo dňa 29.10.2012, 1.11.2012,

5.11.2012, 7.11.2012, 17.5.2013, 3.6.2013, 14.7.2013, 23.7.2013, 9.8.2013, 10.8.2013, Prevádzkový
poriadok OC Jarošova, Platobná disciplína žalovaného, výpisy z obchodného registra a zistil nasledovný
skutkový stav veci:

Dňa 30.8.2012 uzatvoril žalobca ako SBS so žalovaným ako objednávateľom Zmluvu, predmetom ktorej

bolo podľa čl. II bod 1 písm. a) poskytovanie služieb fyzickej ochrany v oblasti súkromnej bezpečnosti v
objekte OC Jarošova a podľa čl. II bod 1 písm. b) poskytovanie administratívnych služieb ,t.j. recepčná v
chránenom objekte. V čl. II bod 2 a 3 boli dispozitívnym spôsobom vyšpecifikované služby poskytované
podľa bodu 1 písm. a) a b). Odmena za plnenie predmetu Zmluvy bola 1.000,- eur mesačne. Podľa
čl. VIII bod 1 Zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú s účinnosťou od 31.8.2012 s možnosťou jej

ukončenia na základe písomnej dohody oboch zmluvných strán alebo písomnou výpoveďou jednej
zo zmluvných strán bez udania dôvodu a to v 3 mesačnej výpovednej lehote so začiatkom plynutia
prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po písomnom doručení výpovede druhej zmluvnej
strane (čl. VIII bod 2 Zmluvy). Podľa čl. VIII bod 3 Zmluvy platnosť zmluvy možno ukončiť aj písomným
odstúpením jednej zo zmluvných strán, ak druhá zmluvná strana podstatným spôsobom poruší zmluvnú

povinnosť. Za podstatné porušenie sa považuje porušenie zmluvných povinností uvedených v bode 4
a 5 čl. VIII. Odstúpením sa zmluva zrušuje dňom doručenia písomného oznámenia o odstúpení druhej
zmluvnej strane.

Žalovaný písomne odstúpil od uzatvorenej zmluvy dňa 20.8.2013 a to ku dňu 31.8.2013 podľa čl. VIII

bod 3 a 5c) z dôvodu nekvality poskytnutých služieb, na ktoré bol dodávateľ viac krát upozornený.

Žalobca Odstúpenie od Zmluvy prevzal dňa 30.8.2013.

Podľačl.VIIIbod5písm.c)Zmluvyobjednávateľmôžeodzmluvyodstúpiťzdôvoduneplneniarozsahua

úrovne plnenia predmetu zmluvy aj napriek dvom písomným upozorneniam objednávateľa na nekvalitu.

1. mailom zo dňa 6.5.2013 bol žalobca upozornený, že službukonajúci strážnik vpustil dňa 5.5.2013 do
stráženého objektu osobu bez toho, aby ju legitimoval čím došlo k porušeniu čl. II ods. 2 písm. b) Zmluvy.
Podľa čl. II ods. 2 písm. b) Zmluvy poskytovanie služieb zahŕňa fyzické stráženie chráneného objektu

ktoré je zamerané najmä na zamedzenie neoprávneného vstupu a výstupu osôb do a z chráneného
objektu.
2. mailom zo dňa 27.5.2013 bol žalobca upozornený na opätovné porušenie kľúčového režimu, nakoľko
v miestnosti na 1. NP miestnosť EPS bol ponechaný kľúč v zámke, čo je v rozpore s čl. II ods. 2 písm.
j) Zmluvy v zmysle odkazu na Prevádzkový poriadok,

Podľa čl. II ods. 2 písm. j) Zmluvy poskytovanie služieb zahŕňa fyzické stráženie chráneného objektu,
ktoré je zamerané najmä na plnenie ďalších úloh dohodnutých s objednávateľom, ktoré neodporujú
ustanoveniam tejto zmluvy a všeobecne platným právnym predpisom v zmysle prílohy č. 1 - Smernica
pre výkon strážnej služby a prílohy č. 2 - Prevádzkový poriadok OC Jarošova.3. mailom zo dňa 25.6.2013 bol žalobca upozornený, že pri bežnej prehliadke dňa 13.6.2013 žalovaný
spozoroval poškodenú zárubňu vstupných dverí do garáží na -2 PP chráneného objektu, čím došlo k
porušeniu čl. II ods. 2 písm. i) Zmluvy,

Podľa čl. II ods. 2 písm. i) Zmluvy poskytovanie služieb zahŕňa fyzické stráženie chráneného objektu
ktoré je zamerané najmä na plnenie ohlasovacej činnosti v súvislosti s výkonom služby oči orgánom
verejnej moci a voči objednávateľovi.
4. mailom zo dňa 8.7.2013 bol žalobca upozornený na potrebu poskytovania informácií a telefonického
ohlasovania návštev u nájomcov a taktiež na otvorený turniket čím, došlo k porušeniu čl. II. ods. 3 písm.

c) Zmluvy,
Podľa čl. II ods. 3 písm. c) Zmluvy poskytovanie administratívnych služieb zahŕňa najmä telefonické
vyrozumenie sídliacich obchodných spoločností o návštevách.
5. mailom zo dňa 9.7.2013 bol žalobca upozornený, že službukonajúci strážnik, ktorému bolo nájomcom
dňa 26.6.2013 oznámené odcudzenie bicykla o tejto skutočnosti neinformoval žalovaného.
6. mailom zo dňa 16.8.2013 bol žalobca upozornený na opakované oneskorené príchody recepčnej v

mesiaci august 2013 a to v čase medzi 8.20 - 8.40 hod., čím došlo k porušeniu čl. II, čl. III bod 1 písm.
b) Zmluvy,
Podľa čl. III bod 1 písm. b) Zmluvy plnenie predmetu zmluvy v zmysle čl. II bod 1 písm. b) dodávateľ
zabezpečuje vlastnými pracovníkmi a to po dobu 8 hodín denne v pracovné dni v čase od 8.00 hod.
do 16.00 hod.

Žalobca, hoci mal z kamerového záznamu vedomosť o tom, že došlo k prasknutiu potrubia
na závlahovom systéme stráženého objektu, takúto udalosť žalovanému neohlásil, ale urobila tak
zamestnankyňa jedného z nájomcov v stráženom objekte.

Žalobca a žalovaný vo svojich obsiahlych vyjadreniach, či už písomných alebo ústnych k jednotlivým
bodom posudzovaného porušenia Zmluvy uviedli nasledovné:

1. Svedok L.. A. A., ktorý mal na starosti správu stráženého objektu vypovedal, že cez víkend prišiel do
budovy, požiadal strážnika o vydanie kľúčov, ktorý tak urobil, bez toho, aby zistil jeho totožnosť a zapísal

ho do príslušnej evidencie. Menovaný strážnik ho nepoznal, keďže išlo o zastupujúcu osobu. Následne
mailomzodňa6.5.2013svedokoznámildanúskutočnosťžalobcoviavyzvalhokzabezpečeniunápravy;
či bola náprava zabezpečená nevie, spätnú väzbu nemal.
2. Pokiaľ ide o ponechanie kľúčov vo dverách miestnosti žalobca uvádzal, že povinnosťou žalovaného
bolo písomne vypracovať kľúčový režim, čo sa však nikdy nestalo a z uvedeného dôvodu ani nemohlo

dôjsť k jeho porušeniu. Miestnosť v ktorej mal byť kľúč ponechaný v zámku sa nachádzala hneď vedľa
strážneho stanoviska a to z dôvodu, že v danej miestnosti sa nachádzala riadiaca jednotka systému EPS
(požiarna signalizácia) a preto je potrebné, aby sa strážnik v čo najkratšom čase do uvedenej miestnosti
dostal a mohol reagovať na prípadný požiarny poplach, kedy je potrebné zatlačiť požiarne tlačítko a
následne vykonať ďalšie činnosti smerujúce k lokalizácii a odstráneniu vzniknutého stavu.

Žalovaný potvrdil, že písomný kľúčový režim nebol žalobcovi dodaný, avšak tento sa ho ani nedomáhal,
nakladanie strážnej služby s kľúčmi fungovalo na základe ústnej dohody a tento režim sa mal riadiť
zaužívanými zvyklosťami a tým, čo je možné bežne a spravodlivo očakávať od bezpečnostnej služby
pri ochrane objektov. V konkrétnom vytýkanom prípade išlo o situáciu, kedy mal strážnik kľúče
odovzdať proti podpisu zamestnancovi spoločnosti, ktorá v technologickej miestnosti vykonávala údržbu

a následne po ukončení týchto prác mal žalobca zabezpečiť, aby mu boli kľúče vrátené proti podpisu,
čo však nedodržal, keďže kľúče našiel v zámku vo dverách v poobedňajších hodinách zamestnanec
žalovaného Ing. A.. Vo svojom vyjadrení zo dňa 3.3.2014 žalovaný podrobne popísal fungovanie
systému EPS, z čoho je zrejmé, že strážnik má čas 5 minút na to, aby v technologickej miestnosti
umiestnenej v blízkosti recepcie vykonal potrebné úkony na ktoré bol zaškolený dodávateľom systému.

Preto nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že je potrebné ponechávať kľúče v zámku od technologickej
miestnosti pre prípad nutnosti okamžitého vstupu do miestnosti v prípade požiarneho poplachu,
práve naopak táto miestnosť musí byť uzamknutá z dôvodu zabránenia zneužitia odcudzenia alebo
poškodenia zariadení v nej umiestnených.
Podľa výpisu z knihy do ktorej sa zapisuje prevzatie a vrátenie kľúčov (č.l. 132) tak dňa 24.5.2013 boli

vydané kľúče spoločnosti Rustler o 7.05 hod. a to menovite pánovi U., ktoré boli vrátené o 20.00 hod. a
kľúče od miestnosti výlevka boli vydané o 10.47 hod. a vrátené o 10.59 hod.
Svedok N., zamestnanec žalobcu vypovedal, že miestnosť od ktorej boli vydané kľúče pánovi U. je
zrejme preto označená „Rustler“, lebo ide o miestnosť výlučne používanú touto spoločnosťou alebopreto, že ich prevzal zamestnanec tejto spoločnosti. V zápise nebolo uvedené, že ide o technologickú
miestnosť.
3. Žalobca argumentoval tým, že ide o robustné požiarne dvere s najvyššou triedou bezpečnosti,

ktoré by bežným páčidlom nebolo možné otvoriť a navyše je absolútne nelogické aby sa nepovolaná
osoba snažila týmito dverami dostať násilne do budovy, keď o niekoľko metrov ďalej je voľný vjazd do
garáže. Navyše z fotografií, ktoré boli prílohou mailu žalovaného z 25.6.2013 je zrejmé, že na samotných
dveráchsažiadnepoškodeniefarbyanimateriálunenachádza,aleibapoškodeniefarbyzárubneformou
zvlnenia, ktoré mohlo byť spôsobené iba vtedy, keď bola farba mäkká, čiže v časte ich natierania. Keďže

v čase pôsobenia strážnej služby sa dvere nenatierali, nemohlo toto poškodenie vzniknúť v období
pôsobenia žalobcu v objekte. V priebehu konania však boli do spisu predložené fotografie v počte 5 ks,
ktoré boli pozmenené a na ktorých je evidentný následný zásah, čím došlo k zväčšeniu rozsahu škody.
Navyše žalovaný ani nevie dôveryhodne preukázať, že poškodenie farby zárubne zistil pri ohliadke
13.6.2013,pretožetoohlásilžalobcoviaždňa25.6.2015.Zostranyžalovanéhoideoúčelovézavádzanie
pomenovania situácie ako „pokus o vniknutie“, keďže predmetná situácia a miesto poškodenia nikdy

nebolo zdokumentované a prešetrené zo strany orgánov činných v trestnom konaní. Žalovaný vo svojich
vyjadreniach uvádzal, že bolo povinnosťou žalobcu nahlásiť poškodenie dverí vedúcich do garáže
stráženéhoobjektu,pokiaľbyzamestnanecžalobcuvykonávalsvojupovinnosťobhliadkyobjekturiadne,
musel by poškodenie zárubne zistiť, tak ako to zistil dňa 13.6.2013 žalovaný a následne vyhotovil
fotodokumentáciu. Vyplýva priamo z povahy veci že pri obhliadkach majú strážnici sústrediť svoju

pozornosť na dvere, keďže sa jedná o bod cez ktorých je možné vniknúť do chráneného objektu. Taktiež
nie je možné spoliehať sa na logické uvažovanie prípadných narušiteľov chráneného objektu, ktorý by
podľa vyjadrenia žalobcu mohli vniknúť do objektu voľným vjazdom do garáže. K tvrdeniam žalobcu o
tom, že ide o pancierové bezpečnostné, protipožiarne dvere so zárubňou zalievanou do betónu, ktoré je
možné prekonať len so špecializovaným náradím založil do spisu mailovú správu od spoločnosti Hasil

s.r.o., z ktorej vyplýva, že ide o nepožiarne dvere, ktoré nemajú žiadnu triedu bezpečnosti a zárubňa
nie je zalievaná, ale montovaná.
4. Pokiaľ ide o námietku otvoreného turniketu, uvedené zariadenie sa správne nazýva tripod, keďže
neslúži na elektronické sledovanie osôb ale ide len o jednoduchú mechanickú zábranu, ktorá v prípade,
že bolo potrebné preniesť väčší predmet bola otvorená, avšak strážnik mal toto zariadenie na dohľad

a teda nevzniklo žiadne bezpečnostné riziko a navyše takáto skutočnosť nebola uvedená v žiadnej
smernici. Žalovaný poukazoval na skutočnosť, že dostal sťažnosti na otvorený tripod priamo od majiteľa
stráženého objektu a nejednalo sa o prípady, kedy bolo nutné zariadenie otvoriť kvôli prenášaniu
rozmerných predmetov. Povinnosťou žalobcu bolo zabrániť vstupu neoprávnených osôb do stráženého
objektu a keďže vstup do objektu je tripodom vybavený, tak z povahy veci vyplýva, že má byť riadne

užívaný na účel na ktorý je určený , t.j. na regulovaný vstup návštev a prenos vecí do budovy a preto
nemá byť ponechaný otvorený.
Pokiaľ ide o námietku neohlasovania telefonicky návštev u nájomcov žalovaný, okrem iného vychádzal
aj z mailu nájomcu zo dňa 8.7.2013 (č.l. 202), v ktorom bola uvedená sťažnosť v tom smere, že ľudia
prichádzajú na pohovory bez predchádzajúceho telefonického ohlásenia z vrátnice.

5. Žalobca argumentoval tým, že bicykel bol odcudzený z nadzemného parkoviska a bol odložený
na mieste, ktoré nebolo v zábere bezpečnostnej kamery. Človek, ktorý túto skutočnosť oznamoval
strážnikovi komunikoval po anglicky, pričom strážnikova znalosť anglického jazyka bola takmer nulová,
preto bola komunikácia sťažená, ale strážnik odkázal oznamovateľa na ohlásenie danej skutočnosti
na polícii. Keďže sa nejednalo o majetok spoločnosti žalovaného, ale o súkromný majetok jedného zo

zamestnancov nájomcu, ďalšie povinnosti mu zo Zmluvy nevyplývali. Žalobca vzhľadom na „kvalitu“
predložených snímok z kamerového systému, ich odlišné tieňovanie nadobudol pochybnosť, či nedošlo
k manipulovaniu a účelovému zneužívaniu kamerového systému a snímok, z ktorých niektoré nie sú
označené dátumom, čím vzniká podozrenie že žalovaný mohol prispôsobovať dôkazy podľa svojej
potreby. Žalovaný si nie je ani vedomý skutočného dátumu odcudzenia bicykla. Z uvedeného dôvodu

sú tieto dôkazy právne irelevantné a nedôveryhodné. Žalovaný poukázal na porušenie ohlasovacej
povinnosti zo strany žalobcu, následne z kontroly z kamerového systému bolo zrejmé, že ide o krádež
nakoľkobicykelbolzamknutýapretohopáchateľnemoholpoužiťakodopravnýprostriedok,aleodniesol
ho v rukách. Zo záberov vyhotovených z kamerového záznamu je tiež zrejmé, že pracovník SBS o
umiestnení bicykla vedel, keďže ho kontroloval v deň krádeže, pričom išlo o L. C., čo je preukázané

zápisom v dennom reporte zo dňa 26.6.2013. Menovaný vo svojej výpovedi ako svedok uviedol, že
počas jeho služby ku krádeži bicykla nedošlo, a ani mu nebola hlásená, o krádeži sa dozvedel od kolegu,
čo však nie je pravda. Obrana žalovaného že nešlo o majetok žalovaného, ale o súkromný majetok
jedného z nájomcov s poukazom na ustanovenia prílohy č. 1 Zmluvy neobstojí, nakoľko podľa bodug) jednou z povinností člena strážnej služby je aj ochrana vlastníctva OC Jarošova a nájomcov. Sám
žalobcauznal,žekporušeniupovinnostizostranystrážnikadošlo,keďvStanoviskukspráveozistených
nedostatkoch vypracovanej Mgr. M. N. bolo konštatované čiastočné pochybenie službukonajúceho

strážnika, ktorý si nesplnil svoju informačnú povinnosť a nezaznamenal odcudzenie bicykla v dennom
reporte. Ďalej v Stanovisku bolo uvedené, že s menovaným pracovníkom bude ku dňu 16.7.2013
ukončený pracovnoprávny vzťah.
6. Žalobca poukazoval na to, že výhrady týkajúce sa neskorých príchodov recepčnej neboli
zaznamenané v prevádzkových knihách. Svedok N. vo svojej výpovedi potvrdil, že boli zo strany pána

A. sťažnosti na meškania recepčnej, ktoré boli však nekonkrétne, napriek tomu ich preveril a zistil, že v
jednom prípade meškala kvôli dopravnej zápche, avšak o zameškaný čas zostala dlhšie na pracovisku,
za relevantný dôkaz by považoval záznam z bezpečnostných kamier. Pán A. si zrejme na recepčnú
tzv. „zasadol“, keďže neprijala jeho pozvania na kávu. Svedok C. potvrdil, že počas zimy, keď bolo
nepriaznivé počasie prišla sem-tam neskoro, ale len cca o 5 minút, tak ako aj ostatní zamestnanci
a zameškaný čas si nadrobila. Inokedy ako v zime k jej meškaniu nedošlo. Žalovaný z fotografií

vyhotovených z kamerového záznamu preukázal, že v auguste 2013 meškala celkovo 13 krát a to v
trvaní od 9 do 36 minút, čiže k jej meškaniu dochádzalo pravidelne. Žalobca napriek upozorneniam
náhradu nezjednal. Uvedený dôkaz je v priamom rozpore s tvrdením svedka C. ktorý minimálne v 5
prípadoch, kedy došlo k omeškaniu recepčnej mal službu, avšak vo svojej výpovedi uviedol, že meškala
iba raz a to v zimnom období. Žalobca považoval predložené dôkazy vo forme snímok z kamerového

systému za právne irelevantné a v rozpore so zákonom č. 122/2013 Z.z. v platnom znení.
Pokiaľ ide o porušenie povinnosti žalobcu informovať žalovaného o poruche na závlahovom systéme,
žalobca argumentoval tým, že kontrolovať stav technických zariadení nebolo povinnosťou strážnika a už
vôbec nebolo jeho povinnosťou považovať únik vody zo závlahového systému za mimoriadnu udalosť,
keďže definícia mimoriadnej udalosti v Zmluve definovaná nie je. Strážnik na strážnom stanovisku mal

povinnosť kontrolovať osoby, robiť obchôdzky, robiť zápisy do príslušných evidencií, vydávať kľúče a
tak nebolo možné aby jedna osoba mohla súčasne a nepretržite sledovať záznam na kamerách a
vykonávať aj všetky ostatné spomínané činnosti. Strážnik nemal možnosť spätnej kontroly záznamu.
Navyše k poruchám na závlahovom systéme a zatekaniu aj na -1 PP dochádzalo opakovane a to aj
dňa 17.5.2013, kedy bol vykonaný zápis, avšak závada trvala ešte dňa 3.6.2013. Žalovaný potvrdil, že

po silných dažďoch dochádzalo k zatekaniu do objektov garáže, avšak výlučne na -2. PP, na -1.PP,
kde došlo k havarijnej situácii k zatekaniu nedochádzalo tak ako to aj vyplýva z denných reportov, ktoré
obsahujú záznamy strážnikov výlučne o zatekaní na -2 PP. Z fotografií z kamerového systému je zrejmé,
že strážnik dňa 20.5.2013 o 17.31 hod. prechádzal okolo havarijnej situácie, ktorá bola následne o
niekoľko pár minút žalovanému ohlásená zo strany nájomníkov budovy a zamestnanci žalovaného už v

čase o 17.45 hod. dorazili na miesto havárie. Sám strážnik dňa 20.5.2013 do denného reportu napísal,
že automatické zavlažovanie v čase od 6.00hod. do 18.00 hod nefungovalo, teda musel mať vedomosť
o havárii v systéme a o tom, že únik vody v garáži nie je bežnou a normálnou funkciou závlahového
systému.

Konateľ žalobcu vo svojej výpovedi uviedol, že Zmluva bola uzatvorená s predchádzajúcim konateľom
žalovaného pánom F. a spolupráca bola bezproblémová, boli riešené aj situácie, ktoré neboli zakotvené
v Zmluve. Problémy nastali až niekedy v marci 2013, kedy prišla do spoločnosti žalovaného konateľka
p. T., ktorá mu oznámila, že síce nemá žiadne výhrady k činnosti strážnej služby a k výkonu služby
recepčnej, avšak podľa pokynu majiteľa musí vypovedať všetky zmluvy. Snažila sa urobiť dohodu o

ukončenízmluvnéhovzťahu,sčímžalobcanesúhlasilažiadalvýpoveďv3mesačnejvýpovednejlehote.
Platobná disciplína žalovaného bola zlá, faktúry uhrádzal s veľkým omeškaním a následne na to, ako
žalobca vystavil penalizačné faktúry, si žalovaný začal vymýšľať rôzne námietky voči výkonu strážnej
služby. Spočiatku bol ako osoba konajúca v mene žalovaného určený pán G., neskôr sa vystriedali traja
správcovia, pričom každý mal rôzne požiadavky a dochádzalo k vyhľadávaniu nedostatkov.

Svedok F. F. vo svoje výpovedi uviedol, že bol konateľom žalovaného do marca 2013 a za túto dobu
neboli z jeho strany voči výkonu strážnej služby žiadne námietky. Pokiaľ aj boli zo strany nájomcov
hlásené nejaké nedostatky k výkonu strážnej služby, išlo o bežné problémy, ktoré spočívali skôr v
nedostatku komunikácie. Je pravdou, že pri podpise Zmluvy niektoré veci neboli úplne dotiahnuté a

do detailov premyslené, riešilo sa to za chodu. Pre potreby ochrany takého veľkého objektu ako je OC
Jarošova je potrebné mať buď dostatok personálu alebo technické zabezpečenie. Na to, či sa dožadoval
žalobca vybudovania riadneho oplotenia objektu si nespomínal.Svedok Ing. M. G. uviedol, že problémy s výkonom strážnej služby boli predovšetkým komunikačného
charakteru, kedy pracovníci SBS zle informovali ľudí, spôsobili niekoľko požiarnych poplachov, ktoré
vyústili až v evakuáciu, nevšímali si havarijné situácie na objekte. Nedostatky v činnosti strážnej služby

si všímali aj nájomníci, ktorí na ne správcu telefonicky upozorňovali, a pokiaľ nebola zjednaná náprava,
zasielali pripomienky mailom. Tieto ohlásené a zistené nedostatky oznamoval žalobcovi cca v 99 %
prípadov telefonicky, zvyšok písomne. Konateľa žalobcu dokonca oslovil, aby vymenil konkrétneho
zamestnanca, ktorý neustále opakoval rovnaké chyby. Pokiaľ ide o recepčnú táto bola ako „spiaca
krásavica“, púšťala do objektu osoby bez ich predchádzajúceho ohlásenia, po budove chodili rôzny

predajcovia, nevedela ľudí v objekte správne nasmerovať. Pokiaľ ide o kľúčový režim, tento nebol
písomný, ale fungoval na základe ústneho dohovoru a určite nebolo bežné, aby niektoré miestnosti
zostávali otvorené s kľúčami v zámke. Strážna služba mala kľúče významného charakteru napr. od
technologickej miestnosti, kde nemali mať neoprávnené osoby prístup. Žalobca si okrem iného nevšímal
a neohlasoval havarijné situácie, napr. únik vody v garáži na -1 PP bol ohlásený pracovníčkou nájomcu
p. S., ktorá videla striekať vodu. O tom, či bolo potrebné zapisovať všetky zistené nedostatky týkajúce sa

výkonustrážnejslužbyaslužbyrecepčnejdoPrevádzkovejknihyvedomosťnemal,keďžetonevyplývalo
zo Zmluvy.

Svedok Ing. A. A., zamestnanec žalovaného mal ako property a facility manager na starosti správu
nehnuteľnosti a bolo to tak aj v čase výkonu strážnej služby žalobcu v OC Jarošova. Správu objektu

prevzal po kolegovi na prelome apríl/ máj 2013 a zistil mnohé problémy pri výkone strážnej služby.
Počas víkendu mu boli strážnikom, ktorý ho nepoznal bez legitimovania a zistenia jeho totožnosti a
zapísania do akejkoľvek evidencia odovzdané požadované kľúče; opakovane zistil, že technologická
miestnosť na prízemí bola odomknutá a kľúče boli zasunuté v zámke, žalobca mu v rozpore so Zmluvou
neohlásil odcudzenie bicykla jedného z nájomcov, takáto skutočnosť nebola zapísaná v dennom reporte.

Strážnik počas obhliadky nezistil poruchu na závlahovom systéme v dôsledku ktorého tryskala voda v
garáži. Počas pravidelnej obhliadky objektu zistil poškodenie dverí, ktoré sa javilo ako pokus vniknutia
do objektu, o čom vykonali fotodokumentáciu a informovali konateľa žalobcu, taktiež bolo zistené, že
recepčná pravidelne prichádzala do práce s výrazným meškaním, o čom bol informovaný pán A. ako aj
pán N., pričom k náprave došlo až cca po 2 týždňoch. O zistených nedostatkoch bol žalobca informovaný

mailom,keďžepriústnejkomunikáciidochádzalokzľahčovaniudanejsituácie.PokiaľideoPrevádzkovú
knihu, nebolo povinnosťou žalovaného do nej zapisovať zistené nedostatky, táto slúži na kontrolu, ktorú
uskutočňuje orgán štátnej moci, pre žalovaného ako správcu budovy boli dôležitejšie záznamy v dennom
reporte. Pokiaľ ide o neexistenciu písomného kľúčového režimu a problému spočívajúceho v tom, že
chránený objekt nebol oplotený svedok uviedol, že niektoré požiadavky žalobcu boli reálne a iné nie, už

pri podpise Zmluvy žalobca musel vidieť a vedieť, aké sú podmienky a preto mal požadovať od správcu
aby takéto požiadavky predložil majiteľovi budovy.

Svedok Ing. M. N., ktorý pracuje vo funkcii bezpečnostného riaditeľa žalobcu vo svojej výpovedi uviedol,
že do diania na OC Jarošova sa zapojil až niekedy koncom mája 2013, keďže tam vznikali určité

problémy, ktoré sa hromadili asi od marca 2013, spadá to do obdobia výmeny konateľa žalovaného.
Začiatkom júna 2013 inicioval stretnutie s Ing. A., uznal nutnosť vypracovania bezpečnostnej analýzy,
ktorá by ukázala, či a aké sú nedostatky v bezpečnostnom systéme. Pred vypracovaním analýzy s
pánom A. fyzicky prešiel celý objekt, Analýzu vypracoval a dňa 14.6.2013 ju odoslal žalovanému.
Žalovaný na každú žiadosť o zlepšenie zabezpečenia budovy resp. oplotenia budovy odpovedal tým,

že je len správca o takýchto veciach rozhoduje majiteľ budovy. K porušeniu kľúčového režimu nedošlo
ani dôjsť nemohlo, keďže do konca spolupráce vypracovaný nebol, a navyše ani zo záznamu zo dňa
24.5.2013, kedy mal Ing. A. nájsť otvorenú technologickú miestnosť s kľúčmi v zámke nevyplýva, že
sa takáto udalosť stala. Pokiaľ ide o recepčnú, námietky žalovaného boli nekonkrétne, napriek tomu
boli preverené dotazom u strážnikov ako aj samotnej recepčnej a bolo zistené, že raz určite meškala

kvôli dopravnej situácii a zameškaný čas si nadrobila. Pokiaľ ide o zatekanie do suterénu budovy, toto
sa dialo vždy počas dažďov a strážnici to zapisovali do denných reportov, avšak zo strany žalovaného
nikdy nebol hlásený žiaden vznik škody, ktorý by súvisel s výkonom strážnej služby. Po nahlásení
poškodenia dverí v dôsledku údajného pokusu o vlámanie do objektu si vyžiadal fotodokumentáciu,
vykonal ohliadku dverí, pri ktorej na kovaní zárubne objavil malý škrabanec, ktorý považoval za zvlnenú

farbu a nie za následok pokusu vniknutia do objektu. Navyše vzhľadom na charakter dverí, ktoré majú
masívny pancierový rám zaliaty do betónu by tieto bežným vlamačským náradím nemohli byť otvorené,
iba špeciálnym náradím ktorým disponujú napr. hasiči. Nemal vedomosť o tom, či pán A. zavolal políciu.
Tieto dvere nie sú pokryté kamerovým systémom a preto vo vypracovanej Analýze na toto upozornila navrhol možné riešenia. Navyše zamestnanci žalobcu disponovali len jednou časťou kamerového
systému a to monitorom, mohli teda sledovať len aktuálne zábery, nemohli si vyhotovovať záznamy a
ani žiadne záznamy spätne sledovať.

Dňa 11.7.2013 ako prílohu mailu zaslal žalobca konateľke p. T. vypracovanú Analýzu a súčasne požiadal
o dodanie prevádzkového poriadku budovy.

Z mailu M. G. zo dňa 24.8.2012 adresovaného žalobcovi súd zistil, že jeho prílohou bol Prevádzkový

poriadok budovy.

Svedok L. C., ktorý vykonával strážnu službu v objekte OC Jarošova potvrdil, že počas výkonu jeho
služby nastal požiarny poplach, avšak jemu konkrétne nič vyčítané nebolo. Pokiaľ ide o recepčnú, tak
skutočne v zime sem tam prišla neskoro cca o 5 minút, tak ako aj všetci ostatní zamestnanci a zostala
na pracovisku dlhšie. Pokiaľ ide o poškodenie zárubne na vchodových dverách do garáže, ako vyučený

maliar natierač vie posúdiť, že išlo len o zvlnenú farbu, čo sa muselo stať pri samotnom natieraní dverí.
Je nelogické, aby sa snažil niekto dvere vypáčiť, keď hneď vedľa bol voľný vjazd do objektu. O krádeži
bicykla sa dozvedel od kolegu, nestalo sa to počas jeho služby. Majiteľ bicykla, angličan chcel vidieť na
monitore, ako mu bol bicykel ukradnutý, na čo mu strážnik odporučil, aby to nahlásil na polícii. Pokiaľ
ide o haváriu závlahového systému, tak na -1. a -2. poschodí tieklo ako v kvapľovej jaskyni, hlavne

keď sa spustili závlahy. Nijakým spôsobom sa to však neriešilo, len „lepilo“ tak, aby to nestálo veľa
peňazí. Strážnici nemali písomne presne vymedzené svoje povinnosti, bolo im iba ústne oznámené,
čo majú robiť, upozorňovali na potrebu aspoň 2 bezpečnostných pracovníkov počas nočných služieb,
nebolo to akceptované, pretože takéto riešenie by vyžadovalo ďalšie peniaze. Na to, že by bol niekedy
ponechaný kľúč od technologickej miestnosti v zámke si nespomínal, každý pohyb kľúčov sa zapisoval

do knihy evidencie kľúčov, avšak žiaden písomný kľúčový režim neexistoval. Všetky zistené nedostatky
sa zapisovali do tzv. denných reportov.

Žalobca vo svojich vyjadreniach ďalej poukazoval na skutočnosť, že žalobca vykonával niektoré činnosti
pre žalovaného nad rámec zmluvných povinnosti vyplývajúcich z uzatvorenej Zmluvy a to predovšetkým

vo forme zabezpečovania údržbárskych prác a evidencie a kontroly závad na objekte, vytvoril vlastné
manuály a pracovné postupy pre riadne plnenie zmluvy. Bol to práve žalovaný, kto porušoval svoje
zmluvné povinnosti napr. tým, že dlhodobo meškal s úhradou odmeny za plnenia (čl. IV bod 3 Zmluvy),
maril plnenie predmetu zo zmluvy tým, že nezabezpečil riadne oplotenie objektu (čl. VI bod 6 Zmluvy),
nezabezpečil oplotenie chráneného objektu (čl. VII bod 1), nepredložil kľúčový režim (čl. VII bod 2

písm. b) Zmluvy), nespolupracoval s dodávateľom pri realizácii projektu vonkajšej ochrany (čl. VIII bod
8 Zmluvy), a pod. Neoprávnené krátenie odmien o 40 % za plnenie predmetu zmluvy malo za následok
súdny spor, v ktorom však žalovaný pristúpil k zmieru a dňa 31.3.2015 svoj finančný záväzok voči
žalobcovi v plnej výške uhradil.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca ako dodávateľ alebo SBS a žalovaný
ako objednávateľ uzatvorili dňa 30.8.2012 Zmluvu o poskytovaní služieb, ktorej predmetom bolo
poskytovanie služieb fyzickej ochrany a administratívnych služieb v objekte objednávateľa. Konkrétna
špecifikácia služieb bola obsiahnutá v čl. II bod 2, 3 Zmluvy. Zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú s
možnosťou jej ukončenia písomnou výpoveďou s dohodnutou trojmesačnou výpovednou lehotou, resp.

možnosťou písomného odstúpenia jednej zo zmluvných strán v prípade porušovania Zmluvy druhou
zmluvou stranou podstatným spôsobom, zadefinovaným v bode 4, 5 čl. VIII Zmluvy. Žalobca písomne
odstúpil od zmluvy dňa 20.8.2013 k 31.8.2013 s odkazom na čl. VIII bod 3 a 5c) z dôvodu nekvality
poskytovaných služieb, na ktoré dodávateľa viac krát upozornil. Samotnému odstúpeniu od zmluvy
predchádzali mailové upozornenia na nedostatky vo výkone činnosti žalobcu a to zo dňa 6.5.2013

27.5.2013, 25.6.2013, 8.7.2013, 9.7.2013, 16.8.2013. Žalobca Odstúpenie od Zmluvy prevzal dňa
30.8.2013 tak, ako to vyplýva z jeho odpovedena Odstúpenie od Zmluvy (č.l. 30).

Úlohou súdu bolo predovšetkým posúdiť, či nedostatky vytýkané v mailových upozorneniach
boli podstatným porušením zmluvy odôvodňujúcim oprávnenosť odstúpenia od zmluvy zo strany

žalovaného, či odstúpením od zmluvy porušil žalovaný zmluvu a či v príčinnej súvislosti s jeho
protiprávnym konaním došlo ku vzniku škody.Podľa § 373 Obchodného zákonníka, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný
nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, iba že preukáže, že porušenie povinnosti bolo spôsobené
okolnosťami vylučujúce zodpovednosť.

Škodou sa rozumie skutočná škoda ako majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá znamená
zmenšenie majetkového stavu oproti majetkovému stavu pred škodnou udalosťou a ušlý zisk, ktorý by
bol poškodený dosiahol keby nebola nastala škodná udalosť. Zodpovednosť je daná len vtedy, keď
vzniknutá škoda je v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti (kauzálny nexus).

Podľa § 379 Obchodného zákonníka, ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná škoda a
ušlý zisk. Nenahrádza sa škoda, ktorá prevyšuje škodu, ktorú povinná strana v čase vzniku záväzkového
vzťahu ako možný dôsledok porušenia svojej povinnosti predvídala alebo ktorú bolo možné predvídať
s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré v uvedenom čase povinná strana poznala alebo mala poznať pri
obvyklej starostlivosti.

Úprava náhrady škody spočíva v objektívnej zodpovednosti a oprávnenej strane vznikne nárok na
náhradu škody vtedy, ak preukáže, že druhá strana porušila zmluvnú povinnosť, že jej vznikla
určitá škoda a existuje príčinná súvislosť medzi porušením zmluvnej povinnosti a vzniknutou škodou.
Porušenie zmluvnej povinnosti môže spočívať v porušení akejkoľvek povinnosti, ktorú priamo určuje

zmluva.

Žalovaný odstúpil od Zmluvy s poukazom na čl. VIII bod 5 písm. c) Zmluvy podľa ktorého možno od
zmluvy odstúpiť z dôvodov neplnenia rozsahu a úrovne plnenia predmetu zmluvy aj napriek dvom
písomným upozorneniam objednávateľa na nekvalitu . Úlohou súdu teda bolo posúdiť či jednotlivé

namietané konania resp. nekonania žalobcu pri výkone strážnej služby boli porušením zmluvných
povinností žalobcu.

Podľa čl. III ods. 1 písm. b) Zmluvy administratívny pracovník t.j. recepčná má po dobu 8 hodín denne v
pracovné dni od 8.00 hod. do 16.00 hod. zabezpečovať plnenie predmetu zmluvy. Meškanie recepčnej

mal súd za preukázané jednak výpoveďou Ing. A. A., ako aj z jeho mailu zo dňa 16.8.2013, ktorým
takéto správanie recepčnej vytkol žalobcovi so žiadosťou o nápravu, ako aj z fotografií z kamerového
systému, podľa ktorých dňa 1.8.2013 je zaznamenaný jej príchod o 8:32:40 hod., (meškanie 32 minút),
dňa 2.8.2013 o 8:36:02 (meškanie 36) minút), 5.8.2013 o 8:05:40 hod. (meškanie 5 minút), dňa 6.8.2013
o 8:12:22 (meškanie 12 minút), dňa 7.8.2013 o 8:24:45 (meškanie 24 minút), dňa 8.8.2013 o 8:28:15

(meškanie 28 minút), 9.8.2013 o 8:28:23 (meškanie 23 minút), 12.8.2013 o 8:33:40 hod. (meškanie
33 minút), 15.8.2013 o 8:20:05 (meškanie 20 minút), dňa 16.8.2013 o 8:23:17 (meškanie 23 minút),
22.8.2013 o 8:15:15 (meškanie 15 minút), 23.8.2013 o 8:09:09 (meškanie 9 minút), dňa 26.8.2013 o
8:16:12 (meškanie 16 minút). Z fotografií je teda zrejmé, že meškanie recepčnej bolo takmer pravidelné
a každodenné a to aj po dátume 16.8.2013, kedy bolo jej správanie vytknuté žalobcovi. Na všetkých

fotografiách je zaznamenaná tá istá osoba, o ktorej bolo žalovaným potvrdené, že ide o osobu recepčnej.
Súd považoval takéto dôkazy za relevantné a pokiaľ aj boli získané spôsobom odporujúcim zákonu č.
122/2013 Z.z. v platnom znení, môže sa obrátiť žalobca na orgán príslušný na prešetrenie takéhoto
konania žalovaného. Meškanie recepčnej je jednoznačne porušením Zmluvy v čl. III bod 1 písm. b) na
ktoré bol žalobca upozornený mailom zo dňa 16.8.2013 (č.l. 61).

Podľa čl. II bod 2 písm. i) Zmluvy poskytované služby fyzickej ochrany spočívajú aj v plnení ohlasovacej
činnosti v súvislosti s výkonom služby voči orgánom verejnej moci a voči objednávateľovi. Odcudzenie
bicykla zamestnancovi nájomcu v chránenom objekte sporné nebolo, bolo potvrdené výpoveďami
svedkov či už Ing. N., Ing. A. ako aj L. C., strážnika, ktorý potvrdil, že sa tak stalo počas služby jeho

kolegu pána M., ako aj obsahom vypracovaného Stanoviska k správe o zistených nedostatkoch (č.l. 68),
v ktorom bolo konštatované, že zamestnanec SBS pochybil tým, že neuviedol údaje o odcudzení bicykla
v dennom reporte, s tým, že s menovaným mal byť ukončený pracovný pomer. Jednoznačne tým bolo
preukázané a potvrdené, že žalobca neinformoval žalovaného o vzniknutej udalosti, správu o odcudzení
bicykla neuviedol v dennom reporte a neoznámil ju ani iným relevantným spôsobom žalovanému. Takéto

konanie resp. nekonanie je porušením čl. II bod 2 písm. i) Zmluvy na ktoré bol žalobca upozornený
mailom zo dňa 9.7.2013 (č.l. 60).Podľa čl. II bod 3 písm. c) Zmluvy poskytovanie administratívnych služieb zahŕňa aj telefonické
vyrozumenie sídliacich obchodných spoločností o návštevách. Porušenie tejto povinnosti zo strany
administratívneho pracovníka mal súd za preukázané mailom nájomcu v budove OC Jarošova zo dňa

8.7.2013 (č.l. 202), ktorým sa okrem iných vecí sťažoval aj na skutočnosť, že ľudia prichádzajúci na
pohovory prichádzajú bez upovedomenia z vrátnice. Žalovaný následne mailom z toho istého dňa
oznámil uvedený nedostatok žalobcovi. Takéto konanie resp. nekonanie administratívneho pracovníka
žalobcu je porušením čl. II bod 3 písm. c) Zmluvy, na ktoré bol žalobca upozornený mailom zo dňa
8.7.2013 (č.l. 59).

Mailomzodňa8.7.2013bolotaktiežžalobcovivytýkanéponechanieotvorenéhoturniketu.Zvykonaného
dokazovania bolo zistené, že sa nejedná o turniket ale tripod t.j. mechanické zariadenie, ktoré podľa
svojho účelu slúži na zabránenie vstupu neoprávnených osôb do stráženého objektu. Nie všetky úlohy
a povinnosti žalobcu sú vyšpecifikované priamo v niektorom z ustanovení Zmluvy, dôležité je však
dodržiavanie všetkých povinností, ktoré stráženie objektu v sebe reálne zahŕňa a takouto povinnosťou je

určite aj dodržiavanie určitých štandardov pri realizácii činnosti ochrany budovy, kam spadá aj povinnosť
žalobcu zabrániť vstup neoprávnených osôb do budovy, čomu slúži aj zariadenie tripod, ako jednoduchá
mechanická zábrana, pričom už zo samotného charakteru daného zariadenia vyplýva, že na to, aby
mohlo slúžiť svojmu účelu je potrebné, aby toto zariadenie bolo zatvorené. Ponechanie otvoreného
tripodu možno jednoznačne považovať za porušenie čl. II ods. 1 písm. a) a bod 2 písm. b) Zmluvy, na

ktoré bol žalobca upozornený mailom zo dňa 8.7.2013.

Podľa čl. II bod 2 písm. b) Zmluvy poskytovanie služby fyzickej ochrany objektu zahŕňa aj zamedzenie
neoprávnenému vstupu osôb do chráneného objektu. Z výpovede svedka Ing. Pipišku mal súd za

preukázané, že počas víkendu mu zastupujúci strážnik, ktorý ho osobne nepoznal na požiadanie vydal
kľúče od kancelárie a vpustil ho do budovy bez toho, aby si vyžiadal od neho doklad totožnosti a zapísal
ho do príslušnej evidencie. Svedok následne mailom zo dňa 6.5.2013 takýto postup strážnika vytkol
žalobcovi. Uvedené konanie strážnika je porušením čl. II bod 2 písm. b) Zmluvy, na ktoré bol upozornený
mailom zo dňa 6.5.2013.

Pokiaľ ide o mail žalovaného zo dňa 27.5.2013 týkajúci sa porušenia kľúčového režimu a mail z
25.6.2013 týkajúci sa neohlásenia poškodenia zárubne dverí do garáží na -2 PP má súd za to, že v
daných prípadoch sa porušenie povinnosti zo strany žalobcu nepreukázalo, nakoľko kľúčový režim,
hoci podľa Zmluvy mal byť vypracovaný v písomnej podobe, žalobcovi nikdy odovzdaný nebol a teda

nemohol byť zo strany žalobcu ani porušený, navyše v konaní nebolo preukázané tvrdenie Ing. Pipíšku
o ponechaní kľúčov v zámke technologickej miestnosti, keď takéto tvrdenie žalobca poprel (svedok
Bongya)anavyšetakátoskutočnosťnevyplývaanizevidencievydanýchkľúčov.Pokiaľideopoškodenie
zárubne, tak vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že k tomuto došlo počas výkonu strážnej
služby žalobcu v objekte OC Jarošova, zo založenej fotodokumentácie nemožno vyvodiť záver o vzniku

poškodeniavsúvislostispokusomonásilnývnikdobudovy,poškodeniezárubnenevykazujetakéznaky,
ktoré by takéto tvrdenie odôvodňovali a navyše nie je sporné to, že niekoľko metrov od spomínaných
dverí sa nachádza voľný vjazd do budovy a teda je nelogické, aby sa nepovolaná osoba snažila o takýto
komplikovaný spôsob vniknutia do budovy, ak mohla vojsť neďalekým voľným vstupom. Pokiaľ by bol
žalovaný presvedčený o tom, že zárubňa vykazuje znaky pokusu o neoprávnené vniknutie do budovy

zrejme, by takúto skutočnosť nahlásil príslušnému policajnému orgánu, čo sa však nestalo, resp. nebolo
v konaní preukázané, že takto postupoval.

Pokiaľ ide o nesplnenie oznamovacej povinnosti žalobcu spočívajúcej v tom, že hoci strážnik podľa
kamerového záznamu videl unikajúcu vodu zo závlahového systému na -1 PP a neoznámil túto

skutočnosť žalovanému, tak z vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že takéto porušenie
povinnosti žalobcovi mailom alebo písomne oznámené nebolo a iná forma oznámenia, napr. ústna alebo
telefonická preukázaná nebola. Nenahlásenie prasknutého potrubia je síce obsahom listu žalovaného
zo dňa 10.9.2013, avšak je tak urobené až potom, ako žalovaný odstúpil od uzatvorenej Zmluvy a preto
takéto oznámenie nemôže byť podkladom pre odstúpenie od Zmluvy.

Z vykonaného dokazovania je teda zrejmé, že žalovaný mailovým podaním zo dňa 6.5.2013, 8.7.2013,
9.7.2013, a 16.8.2013 oprávnene vytýkal žalobcovi nedostatky vo výkone činnosti strážnej služby, ktoré
predstavovali porušenie ustanovení Zmluvy tak, ako boli vyššie vyšpecifikované. Keďže predpokladomna možnosť žalovaného ako objednávateľa odstúpiť od zmluvy je neplnenie predmetu Zmluvy aj napriek
dvom písomným upozorneniam na nekvalitu dospel súd k záveru, že žalovaný žiadne povinnosti zo
Zmluvy neporušil a oprávnene a v súlade so Zmluvou od tejto Zmluvy odstúpil.

Podľa názoru súdu preto prvý predpoklad vzniku nároku na náhradu škody, t.j. porušenie povinnosti zo
strany žalovaného splnený nebol.

Žalobca sa domáhal žalobou náhrady škody vo výške 12.000,- eur ako náhrady za odmenu, na ktorú by

mal nárok počas zmluvne dohodnutej trojmesačnej výpovednej lehoty.

Ušlý zisk predstavuje stratu očakávaného výnosu. Nepostačuje pritom iba pravdepodobnosť zvýšenia
majetkového stavu v budúcnosti, ale musí byť naisto zrejmé, že pri pravidelnom behu vecí - nebyť
protiprávneho konania škodcu - mohol poškodený dôvodne očakávať rozmnoženie svojho majetku, ku
ktorému nedošlo práve v dôsledku konania škodcu. Pre výšku ušlého zisku je rozhodujúce, akému

prospechu, ku ktorému malo reálne dôjsť, zabránilo konanie škodca teda konkrétne o aký reálne
dosiahnuteľný (nie hypotetický) prospech poškodený prišiel (rozsudok Najvyššieho súdu ČR 25Cdo
870/2006 zo dňa 23.4.2008).

Síce nie je splnený prvý predpoklad pre vznik nároku na náhradu škody a to porušenie povinnosti,

avšak podľa názoru súdu žalobca neuniesol dôkazné bremeno ani pokiaľ ide o výšku náhrady škody v
prípade, ak by bolo v konaní preukázané porušenie povinnosti žalovaného zo Zmluvy. Vzhľadom na
nespokojnosť žalovaného s výkonom strážnej služby a na nedostatky, na ktoré bol žalobca opakovane
upozorňovaný možno s veľkou mierou pravdepodobnosti predpokladať, že k odstúpeniu od Zmluvy zo
strany žalovaného by došlo kedykoľvek aj v čase po 31.8.2013 a preto automaticky požadovať odmenu

za 3 mesiace je prihliadnuc na okolnosti neodôvodnené. Žalobca súdu nepreukázal, či vôbec a aká
škoda mu vznikla v súvislosti s tým, že nemal kam umiestniť svojich zamestnancov po tom, ako žalovaný
od Zmluvy odstúpil. Navyše z výsluchu svedka C., strážnika súd zistil, že tento konkrétny strážnik aj
po ukončení stráženia budovy OC Jarošova vykonával strážnu službu pre žalobcu, čo je v priamom
rozpore s tvrdením konateľa žalobcu o nemožnosti umiestniť svojich pracovníkov po ukončení Zmluvy.

Podľa ustálenej judikatúry súdov príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vzniknutou škodou
musí byť nielen tvrdená, ale musí byť bezpečne preukázaná, pričom povinnosť tvrdenia a dôkazné
bremeno čo sa týka príčinnej súvislosti zaťažuje toho účastníka, ktorého tvrdenie má byť preukázané,
teda poškodeného. Vzťah medzi príčinou a jej následkom musí byť bezpečne preukázaný a

bezprostredný. Príčinnú súvislosť nemožno zamieňať iba s časovou nadväznosťou.

Žalobca podľa názoru súdu v tomto smere dôkazné bremeno neuniesol, nepreukázal, že tvrdená
škoda mu vznikla v príčinnej súvislosti s porušením zmluvnej povinnosti žalovaného, keď v konaní bolo
preukázané,že priodstúpeníodZmluvyžalovanýpostupovalvsúladesoZmluvouažiadnehoporušenia

zmluvnej povinnosti sa v tejto súvislosti nedopustil.

Keďže súd dospel k záveru, že žalovaný neporušil žiadnu zmluvnú povinnosť a teda škoda nemohla
vzniknúť v príčinnej súvislosti s jeho konaním, resp. nekonaním, upustil od vykonania navrhovaného
dôkazu a to znaleckého dokazovania za účelom zistenia príčiny úniku vody v garáži na -1 PP a taktiež

za účelom preukázania, že v prípade ochrany hlásičov požiaru pre zaprášením počas stavebných prác
by nedošlo k požiarnemu poplachu, pretože výsledok znaleckého dokazovania by bol pre rozhodnutie
súdu irelevantný.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., a žalovanému, ktorý mal plný úspech

vo veci priznal právo na náhradu trov konania.

Trovy konania žalovaného pozostávajú z trov právneho zastúpenia v celkovej výške 3.188,65 eur v
súlade s Vyhl. č. 655/2004 Z.z. v platnom znení podľa nasledovnej špecifikácie:
- 9 úkonov po 287,14 eur (1. prevzatie a príprava zastúpenia, 2. písomné vyjadrenie k žalobe zo dňa

13.12.2013, 3. pojednávanie dňa 23.1.2014, 4. písomné vyjadrenie vo veci samej zo dňa 3.3.2014, 5.
pojednávanie dňa 17.3.2014, 6. pojednávanie dňa 22.9.2014, 7. pojednávanie dňa 5.2.2015, 8. písomné
vyjadrenie vo veci samej zo dňa 9.4.2015, 9. pojednávanie dňa 26.11.2015, spolu 2.584,26 eur
- 2 x režijný paušál po 7,81 eur (za úkony v roku 2013), spolu 15,62 eur- 4 x režijný paušál po 8,04 eur (za úkony v roku 2014), spolu 32,16 eur
- 3 x režijný paušál po 8,39 eur (za úkony v roku 2015), spolu 25,17 eur
celkovo trovy právneho zastúpenia 2.657,21 eur + 20 % DPH 531,44 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15
dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde
písomne, vo 2 vyhotoveniach.
V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach (§ 42
ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v čom

sa vidí nesprávnosť tohto rozhodnutia alebo postupu
súdu a čoho sa odvolateľ domáha.