Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. október 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/362/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614214018
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Sopková Maximová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7614214018.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v spore žalobcu: P.. P. M., nar. X. X. XXXX, bytom F. XXXX/X, XXX XX X. A.
Q., právne zastúpený JUDr. Ivetou Višňovskou, advokátkou so sídlom Radničné námestie 4, Spišská
Nová Ves proti žalovaným: 1/ P.. W. M., nar. XX.X.XXXX, bytom O. XXXX/X, XXX XX X. A. Q., právne
zastúpená Mgr. Jurajom Berčom, advokátom so sídlom Zimná 59, Spišská Nová Ves, 2/ G.. U. M.,
nar. XX. X. XXXX, bytom F. XXXX/X, XXX XX X. A. Q., o zrušenie podielového spoluvlastníctva k

nehnuteľnostiam za náhradu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves z
25. marca 2015, č. k. 7C/216/2014-85

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v jeho napadnutých výrokoch o trovách konania vo vzťahu žalobcu, žalovanej
v 1. rade a štátu.

Žiadnej zo strán náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) rozsudkom zrušil podielové
spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v kat. území X. A. Q., zapísaným v LV č. XXXX,
parc. CKN č. XXXX - ostatné plochy s výmerou 242 m2, parc. CKN č. XXXX - zastavané plochy a
nádvoria s výmerou 55 m2, parc. CKN č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria s výmerou XXX m2,
parc. CKN č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria s výmerou 2.126 m2. Ďalším výrokom prikázal

spoluvlastnícky podiel žalovanej v 1. rade k uvedeným nehnuteľnostiam v podiele 1/3 k celku do
vlastníctva žalobcu, ktorý sa stane podielovým spoluvlastníkom uvedených nehnuteľností v podiele
2/3 k celku s povinnosťou vyplatiť žalovanej v 1. rade sumu zodpovedajúcu 1/3 vysporiadaného
spoluvlastníckeho podielu vo výške 9.700,00 Eur, ktorú je povinný vyplatiť do 30 dní od právoplatnosti
rozsudku.

2. Samostatnými výrokmi súd prvej inštancie uložil žalovanej v 1. rade povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy
konania, a to náhradu súdneho poplatku vo výške 438,00 Eur a trovy právneho zastúpenia na účet
právnej zástupkyne žalobcu vo výške 1.310,25 Eur, ako aj trovy štátu na účet tamojšieho okresného
súdu - preddavkovo uhradené znalečné vo výške 69,62 Eur. Zároveň rozhodol, že žalobca nemá právo
na náhradu trov konania voči žalovanému v 2. rade.

3. Výrok o trovách konania súd odôvodnil podľa ustanovenia § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) a priznal žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech, ich
náhradu. Určil žalovanej v 1. rade povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu súdneho poplatku vo výške
438,00 Eur a trovy právneho zastúpenia na účet právnej zástupkyne žalobcu JUDr. Ivety Višňovskej
podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov pri poskytovaní právnych služieb
vovýške1.310,25Eur.Trovypozostávajúz5úkonovpo253,94Eur(podľa§10ods.1citovanejvyhlášky

základná sadzba tarifnej odmeny za 1 úkon z hodnoty sporu 9.700,00 Eur, a to za prevzatie, prípravu
zastúpenia, spísanie, podanie návrhu, písomná ponuka na odkúpenie spoluvlastníckeho podielu, účasťna pojednávaniach dňa 15. 10. 2014 a 25. 3. 2015). Za tieto úkony spolu 1.269,70 Eur plus 4x 8,04 Eur
a 1x 8,39 Eur - režijný paušál, t. j. spolu trovy právneho zastúpenia vo výške 1.310,25 Eur bez DPH.
Súd priznal žalobcovi odmenu aj za úkon, ktorý bol vykonaný pred podaním žaloby - písomná ponuka,

nakoľko bez tohto by nemohol žalobca súdu preukázať, že sa pokúšal o mimosúdnu dohodu, aby tak
predišiel vzniku trov súdneho konania.

4. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s tvrdením právneho zástupcu žalovanej, že táto bola v konaní
čiastočne úspešná, nakoľko bola vyplatená vyššou sumou, ako bolo navrhnuté v žalobe. Žalovaná

nesúhlasila s výškou výplaty, ktorú navrhoval žalobca podľa ním objednaného znaleckého posudku, teda
zapríčinila, že v konaní bez súdnoznaleckého dokazovania by nebolo možné vec (v prípade, že účastníci
nevedeli uzavrieť zmier) spravodlivo rozhodnúť, a teda výška výplaty za spoluvlastnícky podiel sa
odvíjala od záverov tohto znaleckého posudku. Žalovaná sa bránila mimosúdnemu vyporiadaniu, takže
v tomto konaní bola v celom rozsahu neúspešná, a preto súd nevidel dôvod, prečo by nemohol použiť
ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p., k čomu poukázal aj na doterajšiu platnú judikatúru (viď rozhodnutie

Najvyššieho súdu SR, R 54/73).

5. Nakoľko súd vo veci ustanovil znalca na návrh žalovanej a táto bola v konaní neúspešná, súd v spojení
s ustanovením § 148 ods. 1 O.s.p. zaviazal žalovanú aj k povinnosti zaplatiť preddavkovo hradené
znalečné štátom vo výške 69,62 Eur, nakoľko odmena znalkyne za vyhotovenie znaleckého posudku

bola vo výške 169,62 Eur a 100,00 Eur zaplatila žalovaná preddavkovo.

6. Proti výrokom o trovách konania, ktorými bola žalovaná v 1. rade zaviazaná zaplatiť žalobcovi trovy
konania spočívajúce v náhrade súdneho poplatku vo výške 438,00 Eur a trov právneho zastúpenia vo
výške 1.310,25 Eur, ako aj trovy štátu - znalečné vo výške 69,92 Eur, podala odvolanie žalovaná v 1.

rade. V dôvodoch odvolania poukázala na ust. § 142 ods. 1 O.s.p., pričom uviedla, že úspech strany
sporu, v tomto prípade žalobcu, je potrebné posudzovať porovnaním pôvodne uplatneného žalobného
petitu s rozhodnutím súdu v danej právnej veci. Skutočnosť, že obe strany majú záujem zrušiť podielové
spoluvlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam a prikázať podiel žalovanej v 1. rade žalobcovi, nebola
nikdy sporná. Sporná bola výška odplaty, ktorú mal žalobca žalovanej v 1. rade uhradiť. Žalobca v

pôvodne navrhovanom žalobnom petite navrhoval vyplatiť žalovanú v 1. rade sumou 7.300,00 Eur,
keďže vychádzal z celkovej hodnoty vysporiadavaných nehnuteľností 21.900,00 Eur. Žalovaná v 1. rade
mala výhrady iba voči tejto navrhovanej sume za vysporiadanie podielového spoluvlastníctva, keďže
namietala, že hodnota vysporiadavaných nehnuteľností je nepochybne vyššia.

7. Podľa názoru žalovanej nie je možné pri výroku o trovách konania nezohľadniť, že žalobca v
konečnom dôsledku musí žalovanej v 1. rade uhradiť sumu vyššiu, ako v pôvodnom žalobnom návrhu
navrhoval. Za plný úspech v konaní nie je možné považovať to, že súd podielové spoluvlastníctvo zrušil
a vyporiadal ho, bez ohľadu na to, akú cenu bol žalobca zaviazaný na vyporiadanie uhradiť žalovanej
v rade 1. rade, pretože podstata sporu bola práve vo výške úhrady za vyporiadanie. Hypoteticky vzaté,

pri danom výklade prvostupňového súdu by aj v prípade, že hodnota na vyplatenie žalovanej v 1.
rade činila 20.000,00 Eur, bol by žalobca v konaní úspešný a vznikol by mu nárok na náhradu trov
konania, dokonca ešte vyšších, keďže tarifná hodnota jedného úkonu právnej pomoci by sa vypočítavala
z vyššieho základu. Daná situácia by bola absurdná, rovnako ako je situácia, že žalovaná v 1. rade je
povinná platiť náhradu trov konania z vyššej sumy (9.700,00 Eur), a teda v konečnom dôsledku vyššiu

sumu, za každý úkon právnej služby, ako keby sa v konaní nedomáhala úhrady vyššej sumy a jej výplata
by bola nižšia (7.300,00 Eur).

8. Súd mal podľa názoru odvolateľky porovnávať pomer úspechu a neúspechu vo veci aj s postojom
žalovanej v 1. rade, ktorá vo vyjadrení vo veci samej z 25. septembra 2014 uvádzala, že nemá záujem

o zotrvanie v podielovom spoluvlastníctve a nemala ho ani pred podaním žaloby, avšak namietala
výšku sumy na vyporiadanie podielov, pred súdnym konaním a v samotnom konaní. Konanie samotné
ukázalo, že hodnota nehnuteľností je vyššia, ako ju uvádza žalobca v žalobnom návrhu, a suma k
výplate žalovanej v 1. rade je vyššia, ako ju navrhoval žalobca v žalobe. Nejedná sa o zanedbateľné
zvýšenie sumy, keďže oproti pôvodne navrhovanej sume na výplatu 7.300,00 Eur je súdom stanovená

suma na výplatu 9.700,00 Eur o 2.400,00 Eur vyššia, čo je viac ako 32 % z pôvodne navrhovanej
sumy. Túto skutočnosť nie je možné pri rozhodovaní o trovách konania, keďže v tomto bola podstata
sporu, nezohľadniť. Rozsudok súdu je teda pre žalovanú v 1. rade v časti finančného vyporiadania
výhodnejší, ako navrhovaný žalobný petit. Ak by pripustila, že v danom prípade súd o trovách konaniarozhodne iba s poukazom na skutočnosť, že žalobca bol v konaní úspešný, keďže súd rozhodol tak,
ako žalobca upravil na pojednávaní pred vynesením rozsudku navrhovaný petit rozsudku, potom by,
z pohľadu trov konania, vo veciach zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva bol žalobca

v konaní vždy plne úspešný, bez ohľadu na výšku výplaty na vyporiadanie podielov. Za danej situácie
podľa názoru odvolateľky nie je možné tvrdiť, že žalobca bol v celom rozsahu úspešný. Ak žalovaná v 1.
rade súhlasila so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva, ale nesúhlasila s navrhovanou
sumou na výplate, tak by podľa uplatneného výkladu nemohla byť nikdy v konaní ani čiastočne úspešná.
Daný výklad nepovažuje za správny. Súd ako dôvod neúspešnosti žalovanej v 1. rade uviedol, že

táto sa bránila mimosúdnemu vyporiadaniu, takže v tomto konaní bola v celom rozsahu neúspešná, a
preto súd nevidel dôvod, prečo by nemohol použiť ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p., k čomu poukázal
aj na judikatúru Najvyššieho súdu pod č. R 54/73. Dôvod, pre ktorý sa žalovaná v 1. rade. bránila
mimosúdnemu vyporiadaniu bola výška sumy ponúkaná na vyrovnanie podielov, pričom v konaní sa
preukázalo, že táto suma bola ponúkaná vo výške, ktorá bola nedôvodne nižšia, ako bola reálna hodnota
vyporiadavaných nehnuteľností. Nešlo teda o svojvoľné a samoúčelné vyhýbanie sa mimosúdnemu

vyporiadaniu. V danom prípade nie je rozhodujúce, akú sumu žalovaná v 1. rade počas predsúdneho
konania uviedla, že by požadovala k výplate. Pri určení tejto sumy vychádzala zo skutočnosti, že
predmetom vyporiadania budú aj budovy, ktoré sú postavené na daných pozemkoch, a ktorých sa
rovnako cítila byť podielovou spoluvlastníčkou o veľkosti podielu 1/3 k celku, pričom list vlastníctva
na tieto nehnuteľnosti založený nebol. Až v priebehu súdneho konania žalobca zariadil zápis svojej

osoby ako výlučného vlastníka daných nehnuteľností na list vlastníctva, pričom ako titul nadobudnutia
je uvedené potvrdenie Mestského úradu X. A. Q. z 27. júna 2014, kde tento konštatuje, že žalobca je
výlučným vlastníkom týchto nehnuteľností a boli postavené pred rokom 1976. V konečnom dôsledku
namieta aj základnú sadzbu tarifnej odmeny za každý úkon právnej služby, z ktorej súd vychádzal pri
určení výšky trov právneho zastupovania. Súd v konaní vychádzal zo sumy 9.700,00 Eur, ako z finálnej

hodnotyspoluvlastníckehopodielužalovanejv1.rade,ktorábolazistenávkonaní.Všetkyúkonyprávnej
služby, ktoré boli v konaní a pred súdnym konaním žalobcovi poskytnuté, boli poskytnuté v čase, keď
žalobca vychádzal z hodnoty spoluvlastníckeho podielu žalovanej v 1. rade vo výške 7.300,00 Eur. Až
v priebehu pojednávania, na ktorom následne súd vyniesol rozsudok, došlo zo strany žalobcu k úprave
žalobného petitu a navýšeniu sumy na výplatu pre žalovanú v 1. rade. Odvolateľka poukázala aj na ust.

§ 142 ods. 3 O.s.p. (v zmysle ktorého súd podľa odôvodnenia rozsudku nepostupoval a ani na takýto
postup nebol dôvod), pričom v takom prípade by súd priznal náhradu trov konania zo sumy vypočítanej z
výšky súdom priznaného plnenia. Poznamenala, že finančné plnenie bolo v danom prípade v prospech
žalovanej v 1. rade od žalobcu, nie opačne, aby súd mohol takýmto spôsobom postupovať.

9. Podľa názoru žalovanej v 1. rade vo vzťahu k trovám štátu, znalečnému, platí rovnaké, ako vo vzťahu
k trovám právneho zastupovania. Súd toto zaviazal uhradiť žalovanú v 1. rade podľa výsledku konania,
kde vychádza zo skutočnosti, že žalobca bol v celom rozsahu úspešný. Znaleckým dokazovaním sa
preukázalo, že hodnota nehnuteľností je nie nezanedbateľne vyššia, ako bola hodnota navrhovaná
žalobcom, čím sa potvrdili tvrdenia žalovanej v 1. rade, uvedené aj v písomnom vyjadrení z 25.

septembra 2014, že hodnota vyporiadavaných nehnuteľností je vyššia, ako to uvádza žalobca. Na
základe uvedeného navrhla, aby odvolací súd zmenil napadnuté výroky rozsudku súdu prvej inštancie
tak, že žalovanej v 1. rade prizná náhradu trov konania, alebo alternatívne, žiadnej zo sporových strán
náhradu trov konania neprizná a zaviaže žalobcu k náhrade trov štátu.

10. K odvolaniu žalovanej v 1. rade podal písomné vyjadrenie žalobca, ktorý uviedol, že je
neopodstatnené, nakoľko zo strany žalobcu došlo k úplnému úspechu v konaní už vzhľadom na
skutočnosť, ktorá vyplýva zo zápisnice z pojednávania konaného 25. marca 2015, kde bol súdom
vypočutý žalobca a uviedol, že: „Som rád, že v konečnom štádiu žalovaná v 1. rade s mojim návrhom
súhlasí. Ja som sa pokúšal so žalovanou v 1. rade dohodnúť mimosúdne, avšak ona nesúhlasila s

výškou výplaty. Núkal som jej 10.000,00 Eur. Tak som si dal urobiť znalecký posudok a na základe
výsledkov tohto posudku som potom do žaloby uviedol sumu 7.300,00 Eur. Žalovaná chcela odo
mňa 25.000,00 až 30.000,00 Eur, pretože ona si myslela, že patria jej aj budovy. Ja som jej to aj
vysvetľoval, ale nechcela to pochopiť.“ Žalobcu mal teda záujem na vyriešení predmetného sporu
mimosúdne, kde žalovanej v 1. rade ponúkal sumu 10.000,00 Eur ešte pred vypracovaním prvého

znaleckého posudku č. 26/2014 Ing. Máriou Rusnákovou, kde bola všeobecná cena nehnuteľností, ktoré
boli predmetom konania, ustálená na sumu 21.900,00 Eur. Skutočnosť, že bola ponúknutá suma vo
výške 10.000,00 Eur, žalobkyňa nepoprela. Na základe znaleckého posudku bola žalovanej v 1. rade
zaslaná ponuka na odkúpenie spoluvlastníckeho podielu, kde žalobca ponúkol sumu vo výške 7.300,00Eur na odkúpenie spoluvlastníckeho podielu žalovanej v 1. rade. Na pojednávaní konanom 15. októbra
2014 došlo zo strany žalobcu k opätovnej ponuke na sumu 10.000,00 Eur len z dôvodu, aby nedošlo
k ďalším zbytočným pojednávaniam a vzhľadom na príbuzenský vzťah, keďže žalovaná v 1. rade je

bývalou manželkou otca žalobcu, čo vyplýva aj zo zápisnice z pojednávania konaného 15. októbra 2014,
konkrétnezprednesuprávnejzástupkyne,JUDr.IvetyVišňovskej.Keďžežalovanáneakceptovalanávrh
na súdny zmier prednesený na pojednávaní konanom 15. októbra 2014, ktorým jej bolo ponúknuté za
spoluvlastnícky podiel vyplatenie sumy 10.000,00 Eur, súd nariadil znalecké dokazovanie, ktorým bola
hodnota nehnuteľnosti súdnou znalkyňou, Ing. Editou Baginovou, stanovená na sumu 21.900,00 Eur a

následne vyplatená žalovanej finančná čiastka vo výške 9.700,00 Eur, teda o 300,00 Eur menej, ako bolo
žalovanej ponúknuté na vyplatenie jej spoluvlastníckeho podielu ešte pred vypracovaním znaleckého
posudku znalkyňou stanovenou súdom. Vzhľadom k tomu, že zo strany žalovanej v l. rade nebol záujem
a nedošlo k vyriešeniu predmetnej veci mimosúdne, aj napriek záujmu zo strany žalobcu, považuje
žalobca svoj úspech v konaní za opodstatnený a úplný. Na základe uvedených skutočností navrhuje,
aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov konania ako vecne

správny. Trovy odvolacieho konania žalobca neuplatnil.

11. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“), ktorý platí aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (§ 470 ods. 1).

12. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 385 ods. 1 CSP) preskúmal odvolanie žalovanej v 1. rade spolu s konaním súdu prvej inštancie v
rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné
a rozsudok v napadnutých výrokoch o trovách konania potvrdil (§ 387 CSP).

13. Rozsudok, okrem výrokov o trovách konania o trovách konania vo vzťahu žalobcu, žalovanej v 1.
rade a štátu, nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť (§ 367 ods. 3 CSP), preto nebol v
uvedenom rozsahu v odvolacom konaní preskúmavaný.

14. Odvolacie námietky žalovanej v 1. rade nemajú vplyv na vecnú správnosť napadnutých výrokov a

nie sú ani spôsobilé privodiť priaznivejšie rozhodnutie v jej prospech.

15. Okresný súd výrok o trovách konania vo vzťahu medzi sporovými stranami odôvodnil aplikáciou §
142 ods. 1 O.s.p., platného a účinného do 30. júna 2016. Tento postup považuje odvolací súd za správny.

16. Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. (účinného do 30. júna 2016, v čase rozhodovania súdu prvej inštancie)
účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie
alebo bránenia práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

17. Podľa dlhodobo ustálenej súdnej praxe pri rozhodovaní o trovách v konaniach o zrušenie a

vyporiadanie podielového spoluvlastníctva platí, že ak súd návrhu vyhovel a zrušil a vyporiadal
spoluvlastníctvo spôsobom, aký bol navrhnutý, najmä ak sa žalovaný neúspešne bránil alebo navrhoval
iný spôsob vyporiadania, niet zásadne prekážok, aby súd použil ustanovenie § 142 O.s.p. o trovách
konania (Zborník rozhodnutí Najvyššieho súdu ČSSR IV., str. 748).

18. Prípadnú tvrdosť pri rozhodovaní o trovách konania možno korigovať použitím § 150 O.s.p.
(uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp.zn. 12Co/273/2006). Pre použitie § 150 O.s.p. v
konaniach o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva má však význam zistenie toho,
či žalobca pred podaním návrhu na vyporiadanie navrhol vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
dohodou, ako aj toho, akým spôsobom uplatnil zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva

v návrhu na začatie konania na súde a dosiahol plný úspech (rozsudok Najvyššieho súdu ČR, sp.zn.
22Cdo1962/2002, uznesenie Krajského súdu v Žiline, sp.zn. 8Co/489/2005).

19. Pri rozhodovaní o trovách konania súd prvej inštancie vychádzal zo skutočnosti, že žalobca mal
v konaní plný úspech, preto mu priznal náhradu trov konania a v nadväznosti na to zaviazal žalovanú

v 1. rade zaplatiť aj trovy štátu. Súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že žalovaná v 1. rade sa
bránila mimosúdnemu vyporiadaniu, takže v tomto konaní bola v celom rozsahu neúspešná, a preto
súd nevidel dôvod, prečo by nemohol použiť ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p., k čomu poukázal aj na
doterajšiu platnú judikatúru (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, R 54/73).20. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej poukázal na skutočnosť, že žalovanej v 1. rade bola pred
podaním návrhu prostredníctvom právneho zástupcu ponúknutá možnosť zrušiť a vyporiadať podielové

spoluvlastníctvo prikázaním nehnuteľností do jeho výlučného vlastníctva, teda tým istým spôsobom, aký
žalobca navrhoval v konaní pred súdom, pričom jeho návrhu bolo vyhovené. Odvolací súd zdôrazňuje,
že podľa ustálenej súdnej praxi pre plný procesný úspech nie je dôležité, či žalobca vyčíslil hodnotu
jednotlivých vecí.

21. Navyše, dôvodne žalobca argumentuje, že vzhľadom na neakceptovanie návrhu na súdny zmier
žalovanou, ktorý predniesol žalobca na pojednávaní konanom 15. októbra 2014 (bolo jej ponúknuté za
spoluvlastnícky podiel vyplatenie sumy 10.000,00 Eur), súd nariadil znalecké dokazovanie, ktorým bola
hodnota nehnuteľnosti súdnou znalkyňou, Ing. Editou Baginovou, stanovená na sumu 21.900,00 Eur a
následne vyplatená žalovanej finančná čiastka vo výške 9.700,00 Eur, teda o 300,00 Eur menej, ako bolo
žalovanej ponúknuté na vyplatenie jej spoluvlastníckeho podielu ešte pred vypracovaním znaleckého

posudku znalkyňou stanovenou súdom.

22. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že pri rozhodovaní o trovách právneho zastúpenia v konaniach o
zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva vznikajú problémy pre rôznorodosť výkladu pojmu
„požadovaný podiel“ (§ 10 ods. 5 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za

poskytovanie právnych služieb):

- je ním podiel, ktorý vlastní žalobca, alebo
- je ním podiel, ktorý vlastní žalovaný, alebo
- požadovaný podiel predstavuje hodnotu celej veci.

23. Podľa zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch (ďalej len „ZSP“) je základom súdneho poplatku
cena „podielu žiadaného navrhovateľom“.

24. Interpretačne vyčerpávajúce a jednoznačné je v tejto súvislosti vyjadrenie predsedu Najvyššieho

súdu SSR uverejnené v stanovisku Najvyššieho súdu ČSSR, č. Rc 33/82, v ktorom uvádza, že znenie
ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 116/1966 Zb. (teraz § 7 ods. 9 ZSP), ktoré operuje s pojmom cena
podielu žiadaného navrhovateľom, nezodpovedá ustanoveniam Občianskeho zákonníka o zrušení a
vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Podľa ustanovenia § 142 OZ sa pri vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva neprikazuje žiadnemu z účastníkov podiel iného, ale prikazuje sa iba celá vec, prípadne

jej reálna časť, alebo sa prikazuje výplata. Súd rozhodujúci o zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva nie je viazaný návrhom. Z textu zákona o súdnych poplatkoch je zrejmé, že základom
súdneho poplatku je iba cena podielu, a nie cena celej veci, ktorá je v spoluvlastníctve. Vzniká teda
otázka, či „žiadaným podielom“ treba rozumieť podiel žalobcov, alebo žalovaného. Celý svoj nárok na
zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva žalobca vyvodzuje zo svojho spoluvlastníckeho

podielu. Ten predstavuje hodnotu, z ktorej jeho návrh vyviera, a celé konanie v podstate rieši iba otázku,
čihodnotupredstavovanútýmtospoluvlastníckympodielomdostanežalobcavoforme peňažnejvýplaty,
alebo v kombinácii prikázania celej veci proti výplate ostatných sporových strán. Čistá hodnota toho,
čo žalobca dostane pri akomkoľvek druhu vyporiadania, bude vždy zhodná s cenou jeho pôvodného
spoluvlastníckeho podielu a žalobca nemôže požadovať žiadnu inú hodnotu a ani súd mu nemôže

žiadnu inú hodnotu priznať. Nemožno teda za „podiel žiadaný navrhovateľom“ (podľa zákona o súdnych
poplatkoch) považovať iný podiel ako ten, o realizácii ktorého v konaní ide, teda spoluvlastnícky podiel
žalobcu.

25. V teórii, a dokonca i v praxi, sa vyskytuje aj iný názor, podľa ktorého „podiel žiadaný navrhovateľom“

predstavuje podiel žalovaného, tento názor však nemôže obstáť, lebo v prípade, ak by žalobca
žiadal zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva reálnou deľbou zodpovedajúcou podielom
spoluvlastníkov (napríklad, každý z nich by bol spoluvlastníkom nehnuteľnosti v 1-ci), žalobca by nebol
povinný zaplatiť v takom prípade žiadny súdny poplatok za návrh, čo neprichádza do úvahy.

26. Ako bolo uvedené vyššie, pojem „požadovaný podiel“ používa aj vyhláška MS SR č. 655/2004
Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Odmeňovanie advokáta
vychádza nielen z toho istého pojmu, ale aj z toho istého princípu, ako určovanie súdneho poplatku.Je teda na mieste a logické si daný pojem vykladať rovnako. Ak by sa vykladal rôzne, spôsobovalo by
to zmätočnosť.

27. So zreteľom na vyššie uvedené možno uzavrieť, že rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej
časti spočíva na správnom právnom posúdení veci, pretože podiel žalobcu i žalovanej v 1. rade k spornej
nehnuteľnosti je rovnaký, pričom súd stanovil základnú sadzbu tarifnej odmeny za 1 úkon z hodnoty
sporu 9.700,00 Eur, teda z hodnoty, ako ju žalobca v priebehu konania upravil.

28. Z týchto dôvodov, ako aj z dôvodov, ktoré obsahuje uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutých
výrokoch, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje, odvolací súd rozhodol tak, ako je to
uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

29. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s
ust. § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, ale náhradu trov odvolacieho konania

si neuplatnil, preto odvolací súd stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

30. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák.
č.757/2004 Z. z. o súdoch v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým
sa konanie končí, a to z dôvodov uvedených v ust. § 420 C.s.p. Dovolanie sa podáva v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v ust. § 429 ods. 2 C.s.p.