Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. január 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/270/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7615221734
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7615221734.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudcov
JUDr. Moniky Koščovej a JUDr. Jozefa Maruščáka v spore žalobcu Agrourbár spol. s r.o., so sídlom v
Hrabušiciach, Hlavná 233, IČO: 36 177 369, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Budzíková &
JUDr. Dachová, s.r.o., so sídlom v Poprade, Nám. sv. Egídia 41/95, IČO: 47 257 113, proti žalovaným
1/ L. U., narodenému XX.XX.XXXX, bytom v U., F. XX, 2/ E. U., narodenej XX.XX.XXXX, bytom v U., F.

XX, 3/ D. H., narodenému XX.XX.XXXX, bytom v J. F. R., J. XX, 4/ R. H., narodenému XX.XX.XXXX,
zomrelému XX.XX.XXXX, naposledy bytom v U. č.XX, 5/ E. H., narodenému XX.XX.XXXX, bytom v U.,
H. XXX/XX, 6/ D. H., narodenému XX.XX.XXXX, bytom v U. č. XX, 7/ E. R., narodenej XX.XX.XXXX,
bytomvJ.R.,P.XX,žalovanív1/až3/radea5/až7/radezastúpeníJUDr.MatejomOkálym,advokátom,
so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Hviezdoslavova 7, o určenie neplatnosti právneho úkonu, o odvolaní
žalovaných v 1/,2/,3/,5/,6/,7/ rade proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 27.06.2016

č. k. 11C/534/2015-68

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie v napadnutom výroku, t. j. vo výroku, ktorým súd uložil žalovaným 1/,2/,3/,5/,6/,7/
povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi k rukám jeho právneho zástupcu trovy konania
254,48 € do 15 dní od právoplatnosti uznesenia.

Priznáva žalobcovi plnú náhradu trov odvolacieho konania proti žalovaným v 1/,2/,3/,5/,6/,7/ rade.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) uznesením označeným
v záhlaví žalovaným rade náhradu trov konania nepriznal (výrok č. I). Žalovaným v 1/,2/,3/,5/,6/,7/ rade
uložilpovinnosťspoločneanerozdielnezaplatiťžalobcovikrukámjehoprávnehozástupcutrovykonania
254,48 € do 15 dní od právoplatnosti uznesenia (výrok č. II).

2. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 146 ods.2 druhej vety O.s.p. účinného v čase jeho
rozhodovania. Vychádzal zo záveru, že žalovaní zavinili zastavenie konania, a preto im uložil povinnosť
zaplatiť žalobcovi trovy konania.

3. Konštatoval, že k podaniu žaloby došlo dôvodne, nakoľko v čase podania žaloby zápis vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam svedčil žalovaným 1/,2/, a teda žalobca nemal inú možnosť, než sa domáhať

porušenia svojho predkupného práva a odstránenia protizákonného stavu podaním žaloby.

4. Skutočnosť, že následne dňa 5.1.2016 (teda po podaní žaloby dňa 15.12.2015) došlo medzi
žalovanými k uzavretiu dohody o urovnaní, možno považovať práve za dôsledok začatého súdneho
konania a najmä vyznačenia poznámky o tejto skutočnosti z iniciatívy žalobcu na liste vlastníctva
v katastri nehnuteľností. Poznamenal, že je veľmi nepravdepodobné, že by žalovaní 1/,2/ začali s

vlastnou iniciatívou na vrátenie nehnuteľností práve po začatí súdneho konania, keď od uzavretia zmlúv
v priebehu rokov 2014 a 2015 ostali pasívnymi.5. Proti výroku uznesenia, ktorým súd uložil žalovaným 1/,2/,3/,5/,6/,7/ povinnosť spoločne a nerozdielne
zaplatiť žalobcovi k rukám jeho právneho zástupcu trovy konania 254,48 € do 15 dní od právoplatnosti

uznesenia (výrok č. II), podali žalovaní 1/,2/,3/,5/,6/,7/ v zákonnej lehote odvolanie.

6. Navrhli, aby odvolací súd napadnutý výrok uznesenia zmenil a priznal im vyčíslenú a špecifikovanú
náhradu trov prvostupňového konania vo výške 4.373,20 € a trovy odvolacieho konania vo výške
1.487,37 €.

7. Poukázali na to, že v konaní boli splnené podmienky pre priznanie náhrady v prospech žalovaných
ako úspešnej strane sporu z dôvodu späťvzatia žaloby v celom rozsahu podľa ust. § 146 ods. 2 prvá
veta O.s.p..

8. Namietali záver súdu prvej inštancie, že uzavretie dohody o urovnaní je dôsledkom začatého súdneho

konania. K uzavretiu dohody o urovnaní došlo z dôvodu konania žalovaných v 1/ a 2/ rade, ktorí odstúpili
od zmluvy ešte v roku 2014 a 2015, teda dávno predtým, čo bola podaná žaloba. Na preukázanie
uvedenej skutočnosti predložili kópiu dohody o urovnaní spolu s návrhom na vykonanie záznamu do
katastra nehnuteľností.

9. Žalobca sa vo vyjadrení k odvolaniu stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie. Poukázal na
špekulatívnu obranu žalovaných. Konštatoval, že informácia o odstúpení od kúpnej zmluvy nebola v
dispozičnej sfére žalobcu a ten konal s úmyslom spôsobiť neplatnosť predmetnej kúpnej zmluvy, titulom
ktorej bolo vo verejnom registri zapísané vlastnícke právo v prospech žalovaných v 1/ a 2/ rade.

10. Vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaných 1/,2/,3/,5/,6/,7/ bolo žalovaným 1/,2/,3/,5/,6/,7/ doručené
dňa 25.08.2016.

11. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od
01.07.2016, ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie žalovaných ako podané včas oprávnenými osobami

proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a
contrario v rozsahu vyplývajúcom z ustanovení § 379 a § 380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie
žalovaných nie je dôvodné.

12. Žalovaní podali odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie dňa 18.07.2016, t. j. za účinnosti zák.

č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej „CSP“), účinného od 1.7.2016.

13. Súd prvej inštancie rozhodol dňa 27.06.2016, t. j. za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku.

14. V čase rozhodovania súdu prvej inštancie bol účinný Občiansky súdny poriadok, ktorý upravoval

rozhodovanie o trovách konania v prípade zastavenia konania v ust. § 146 O.s.p..

15. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie a/ mohlo
sa začať i bez návrhu, b/ skončilo sa zmierom, pokiaľ v ňom nebolo o náhrade trov dojednané niečo iné,
c/ bolo zastavené, d/ začalo na návrh prokurátora (§ 146 ods. 1 O.s.p.).

16. Ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa
však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania
odporca (§ 146 ods. 2 O.s.p.).

17. V prípade zastavenia konania vo všeobecnosti platilo (do 30.6.2016), že žiaden z účastníkov nemal
právo na náhradu trov konania (§ 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.). Z tejto všeobecnej zásady existovali dve
výnimky, upravené v ods. 2 § 146 O.s.p..

18. Ustanovenie ods. 1 § 146 O.s.p. uvádzalo prípady, kedy výsledok konania nebol rozhodujúci pre

náhradu trov konania a keď ani účastníci na ich náhradu nemali nárok. Išlo o prípady, keď neplatila
zásada zodpovednosti za výsledok konania. Ak došlo k zastaveniu konania, nemal zásadne žiadny z
účastníkov právo na náhradu trov podľa jeho výsledku. Iba výnimočne bolo možné uložiť niektorému z
účastníkov povinnosť nahradiť druhému účastníkovi trovy zastaveného konania.19. Ustanovenie ods. 2 § 146 O.s.p. vyjadrovalo zásadu zodpovednosti za zastavenie konania, pričom
otázka zavinenia sa hodnotila podľa procesného výsledku a zavinenie bolo možné posudzovať len z

procesného hľadiska, nie podľa hmotného práva.

20. Úprava rozhodovania súdu o náhrade trov konania v prípade zastavenia konania neumožňovala
súdu rozhodnúť v takomto prípade bez ďalšieho (automaticky) tak, že žiadny z účastníkov nemá právo
na náhradu trov konania. Z previazanosti § 146 ods. 1 písm. c/ s § 146 ods. 2 O.s.p. vyplýva, že ak súd

zastavil konanie,muselsazaoberať prirozhodovaníonáhradetrovkonanianajprvotázkou,činiektorýz
účastníkov konania zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Pretože nárok na náhradu trov konania je
nárokom vyplývajúcim nie z hmotného, ale procesného práva, otázku, či išlo o dôvodne podanú žalobu,
je nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska, t.j. z hľadiska vzťahu výsledku chovania žalovaného
k požiadavkám žalobcu.

21. Ide teda o to, či sa žalobca domohol uplatneného nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol
žalobca v meritórnom konaní úspešný alebo nie.

22. V prejednávanom spore súd správne aplikoval ust. § 146 ods. 2 druhej vety O.s.p. účinné v čase
jeho rozhodovania pri rozhodovaní o náhrade trov konania, podľa ktorého, ak sa však pre správanie

odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.

23. Žalobca pri podaní žaloby vychádzal z právneho stavu vyplývajúceho z LV č. 1667 k. ú. U. ku dňu
podania žaloby, kde vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam svedčilo v prospech žalovaných
v 1/ a 2/ rade (pod por. č. 1,2,5,7).

24. Ako vyplýva z obsahu spisu, k späťvzatiu žaloby došlo pre správanie sa žalovaných v 1/ a 2/ rade,
ktorí uzavreli dohodu o urovnaní s predávajúcimi (pôvodnými vlastníkmi nehnuteľností - žalovaní v 3/
až 7/ rade), ktorí akceptovali ich odstúpenie od kúpnych zmlúv, čím došlo k navráteniu právneho stavu
pred prevodom nehnuteľností.

25. Tým odpadol dôvod žaloby, ktorou sa žalobca domáhal určenia neplatnosti kúpnych zmlúv zo
dňa 19.12.2014, 13.11.2014, 29.07.2015, 30.06.2015 uzavretých medzi žalovanými v 1/ a 2/ rade na
strane kupujúcich a žalovanými v 3/ až 7/ rade na strane predávajúcich a keďže žalovaní počas sporu
dobrovoľne splnili povinnosť resp. napravili právny stav, ktorého sa žalobca domáhal podanou žalobou,

zobral žalobca žalobu späť.

26. Za danej situácie nepochybne zavinili zastavenie konania žalovaní svojím správaním, a preto súd
pri rozhodovaní o trovách konania správne aplikoval ustanovenie § 146 ods. 2 druhej vety O.s.p..

27. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, odvolací súd uznesenie v napadnutom výroku (výrok II.) v
zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

28. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení
s ust. § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Žalovaní boli v odvolacom konaní neúspešní, žalobca

bol v odvolacom konaní plne úspešný, preto mu súd priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania
voči neúspešným žalovaným. O výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP), zohľadňujúc
ustanovenie § 251 CSP.

29. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).