Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. január 2017

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 16P/323/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7615219699
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radoslav Baláž

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2017:7615219699.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Radoslav BALÁŽ, v právnej veci mal. detí: B. Ď., B..

XX.XX.XXXX H. T.. I. T., B.. XX.XX.XXXX, bytom u otca, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, Odborárov 53, deti rodičov: matky B. Ď., B.. XX.XX.XXXX, O.
X. I. a otca I. T., B.. XX.XX.XXXX, X. O..Č.. U. B. P., V. X, na návrh otca o úpravu práv a povinností, takto

r o z h o d o l :

Z v e r u j ú sa mal. mal. B. Ď., B.. XX.XX.XXXX H. T.. I. T., B.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti
otca, ktorý je oprávnený a povinný tieto mal. deti zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach
a matka je povinná prispievať na výživu každého z týchto mal. detí mesačne minimálnym zákonným
výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa podľa § 62 ods.

3 Zákona o rodine, a to počnúc od 05.11.2015, ktoré výživné je matka povinná uhrádzať k rukám otca,
vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred.

Zaostalé výživné zo strany matky za obdobie od 05.11.2015 do 31.01.2017 na mal. B. v celkovej výške
403,34 Eur a na mal. I. v celkovej 403,34 Eur je matka povinná uhradiť k rukám otca, do 30 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd návrh otca v prevyšujúcej časti zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Otec mal. detí podal na tunajšom súde dňa 05.11.2015 návrh, ktorým žiadal zveriť mal. B. H. T.. I. do
jeho osobnej starostlivosti a matku zaviazať prispievať sumou po 200,--Eur na každé dieťa od podania
návrhu.

2. Návrh odôvodnil tým, že s matkou detí žili spolu 8 rokov. Z ich vzťahu sa dňa 09.07.2008 narodila
dcéra B. a dňa 23.02.2010 syn I.. On pracuje ako taxikár a jeho priemerný mesačný príjem je vo výške
400,--Eur a poberá prídavky na dve maloleté deti vo výške 47,04 Eur mesačne. Teraz žije v spoločnej

domácnosti s priateľkou a oboma deťmi. S matkou maloletých detí sa rozišli v júni 2015. V tom čase
odišla pracovať do Nemecka. Do dnešného dňa mu na deti neposlal žiadne peniaze.

3. Matka sa k návrhu písomne nevyjadrila.

4. Súdu sa nepodarilo matke doručiť súdnu zásielku na poslednú známu jej adresu na Slovensku a to
na adresu: U. B. P., W. X, Z. X. Podľa správy Mestskej polície Spišská Nová Ves menovaná na uvedenej

adrese nebýva a ani nikdy nebývala. Podľa lustrácie v registri obyvateľov má matka detí vedený trvalý
pobyt na adrese Mesto I.. Z vyjadrenia otca vyplynulo, že sa mala zdržiavať v Nemecku na neznámej
adrese. Súdu sa nepodarilo s matkou detí skontaktovať ani telefonickom čísle, ktoré na ňu poskytol
otec maloletých detí. Podľa správy Sociálnej poisťovne matka nie je vedená v evidencii uvedenejinštitúcie ako platiteľka poistného. Zo správy Daňového úradu Prešov, kontaktné miesto Levoča nie
je ani evidovaná, či registrovaná na tomto úrade. Podľa správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
Poprad, pracovisko Levoča v evidencii uvedeného úradu bola vedená ako uchádzačka o zamestnanie

naposledy do 13.6.2006. Následne bola vyradená z dôvodu požiadania o vyradenie. V súčasnej dobe
nepoberá žiadne dávky vyplácané uvedeným úradom. Súd sa pokúsil súdne zásielky doručiť menovanej
aj cestou Mesta I. vyvesením na úradnej tabuli po dobu 15 dní od jej doručenia mestu, avšak podľa
oznámenia uvedeného mesta si menovaná uvedené písomnosti v uvedenej lehote neprevzala. Nie je
vedená ani v evidencii ZVJS.

5. Dňom 1.7.2016 vstúpil do účinnosti zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok. V zmysle
ustanovení § 69 tohto procesného predpisu súd môže ustanoviť procesného opatrovníka len fyzickej
osobe, ktorá nemôže samostatne konať pred súdom a nemá zákonného zástupcu, prípadne ak jej
zákonný zástupca nemôže za fyzickú osobu konať alebo ak je nečinný, čo nebol prípad matky detí v
tomtokonaní.Súdvzmyslenovéhoprocesnéhopredpisu musel matkemaloletýchdetí doručovaťnávrh

a ostatné súdne listiny postupom podľa § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku, t.j. oznámením
o podanom návrhu na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu, pričom návrh sa
v takomto prípade považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručený, a to aj vtedy, ak
sa adresát o tom nedozvie. Dňa 7.10.2016 súd v uvedenom konaní vyvesil na úradnej tabuli súdu a
zároveň v ten istý deň zverejnil aj na svojej webovej stránke oznámenie o doručení súdnych listín

matke maloletých detí, a to návrhu zo dňa 03.11.2015, uznesenia o ustanovení kolízneho opatrovníka
sp.zn. 16P/323/2015-7, uznesenia - výzvy na vyjadrenie sa k návrhu , poučenia účastníkov civilného
mimosporového konania o procesných právach a povinnostiach a potvrdenia o pridelení veci na
rozhodnutie. V zmysle § 116 ods. 2 CSP sa vyššie uvedené súdne písomnosti považovali za doručené
matke maloletých detí dňa 22.10.2016. Následne na pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo dňa 30.01.2017

anaktoromsúdvovecisamejrozhodol, bolomatkepredvolaniedoručovanépostupompodľa§106ods.
3 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého sa predvolanie považuje za doručené matke maloletých
detí po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia na úradnej tabuli súdu a to aj vtedy, ak sa adresát o tom
nedozvie.

6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom otca, oboznámením sa listinnými dôkazmi a pripojenými spismi,
a zistil tento skutkový stav veci:

7. Podľa rodných listov oboch maloletých detí ich rodičmi sú matka B. Ď., B.. XX.XX.XXXX H. C. I. T.,
B.. XX.X.XXXX, teda účastníci tohto konania.

8. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že rodičia maloletých detí toho času nežijú v spoločnej
domácnosti. Maloleté deti žijú v spoločnej domácnosti so svojim otcom. Bývajú v prenajatom byte, kde
s nimi býva aj terajšia partnerka otca detí.

9. Otec maloletých detí v súčasnosti prevádzkuje živnosť, z ktorej podľa jeho účastníckej výpovede
dosahuje príjem vo výške cca 500 eur v čistom. Uhrádza náklady na bývanie v sume 350,- Eur mesačne.
jeho terajšia partnerka poberá dávky vyplácané štátom a zároveň pracuje na dohodu, takže jej celkový
príjempredstavujesumusume250,-Eurmesačne.Otecokremmal.detí,oktorýchsavedietotokonanie,
už inú vyživovaciu povinnosť nemá.

10. Matka maloletých detí je toho času na neznámom mieste. Podľa správy Sociálnej poisťovne nie
je poberateľom dávky v nezamestnanosti a ani nemocenských dávok. Podľa správ ÚPSVaR nie je
poberateľom žiadnych štátnych sociálnych dávok a ani dávky v hmotnej núdzi. Zo správy Daňového
úradu Prešov, kontaktné miesto Levoča vyplynulo, že nie je nie je ani evidovaná či registrovaná na

tomto úrade ako daňový subjekt. Podľa zistení UPSVaR má ďalšie dve maloleté deti, ktoré sú zverené
do náhradnej osobnej starostlivosti.

11. Obe maloleté deti majú logopedický problém a poruchu reči. Obe navštevujú internátnu školu v
Liptovskom Jamníku, ktorá slúži špeciálne pre deti s týmito potrebami. Mal. B. toho času navštevuje 1.

ročník uvedenej školy a mal. I. nultý ročník uvedenej školy. Deti absolvujú v škole týždenné pobyty s
tým, že otec v piatok deti prinesie domov a v nedeľu ich odnáša do školy. Len cestovné a školné na tieto
deti spolu predstavuje sumu 400,--EUR mesačne. Inak obe deti sú zdravé. Matka sa o ne nezaujíma,
na ich výživu neprispieva.12. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,

najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

13. Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o

osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.
Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať,
či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

14. Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností

možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

15. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,

vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

16. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom
pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým
dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

17. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom

podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak
rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

18. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah
ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

19. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

20. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich

schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

21. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a
majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30%
zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa

osobitného zákona. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z.)

22.Podľa§62ods.4Zákonaorodine,priurčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadanato,ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť

rodičov o domácnosť.

23. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

24. Podľa § 62 ods. 6 Zákona o rodine, ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti
rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodičaalebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné
neurčuje.

25. Podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení zákona č. 300/2010 Z.z. a opatrenia MPSVaR SR č. 186/2013 Z.z. za životné minimum
fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje
počnúc od 1.7.2013 suma alebo úhrn súm 90,42 EUR mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa.

26. V čase vyhlásenia tohto rozsudku tak suma minimálneho zákonného výživného vo výške 30 % zo
sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa predstavuje čiastku 27,13 EUR na jedno
neplnoleté nezaopatrené dieťa.

27. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

28. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len

odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

29. Podľa článku 4 Základných princípov zákona č. 161/2015 Z.z. , Civilný mimosporový poriadok ( ďalej
len ako „CMP“), súd aplikuje a interpretuje právo rovnako vo vzťahu ku všetkým účastníkom konania. Ak

je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme a ak je to vhodné, informuje
dieťa o všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa priebehu konania a veci samej. Ak je účastníkom
konania osoba so zdravotným postihnutím, zabezpečí súd účinný prístup k spravodlivosti na rovnakom
základe s ostatnými účastníkmi konania.

30. Podľa § 111 CMP, v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje o

b) úprave výkonu rodičovských práv a povinností,

c) výžive maloletého,

31. Podľa § 120 ods. 1 CMP, súd rozhoduje rozsudkom vo veciach podľa § 111 písm. b) až d), h) a i),
inak rozhoduje vo veci samej uznesením.

32. Podľa § 112 ods. 1 CMP, na konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je miestne príslušný

súd, v ktorého obvode má maloletý v čase začatia konania bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným
zákonným spôsobom.

33. Podľa § 116 CMP, ak sa to neprieči účelu konania, súd je povinný informovať o prebiehajúcom konaní
maloletého, ktorý je s prihliadnutím na rozumovú a vôľovú vyspelosť schopný pochopiť jeho význam, a

objasniť mu dôsledky súdneho rozhodnutia vo veci.

34. Podľa § 38 ods. 1 CMP, ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj názor,
súd na jeho názor prihliadne.

35. Podľa § 38 ods. 2 CMP, názor maloletého zisťuje súd spôsobom zodpovedajúcim jeho veku a
vyspelosti. Podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez prítomnosti iných osôb.

36. Podľa § 122 CMP, ak vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozsudkom schválil dohodu
rodičov, nie sú rodičia oprávnení podať voči výroku, ktorým bola dohoda schválená, odvolanie.

37. Podľa § 232 ods. 4 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“), ak súd
uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok asplátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie
s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

38. Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že návrhu otca je potrebné vyhovieť avšak pokiaľ
ide o výšku výživného nie v plnom rozsahu.

39. Pokiaľ šlo o zverenie maloletého I. H. T. B. do osobnej starostlivosti otca, súd mal preukázané
z vykonaných dôkazov, že rodičia maloletých detí toho času nežijú spolu a ani nevedú spoločnú

domácnosť. Z týchto dôkazov tiež vyplynulo, že maloleté deti v súčasnej dobe sú v starostlivosti otca,
ktorý sa o tieto riadne stará, vo výkone tejto jeho starostlivosti neboli zistené doteraz žiadne nedostatky.
Matka maloletých detí je toho času na neznámom mieste a o maloleté deti sa nezaujíma. Vzhľadom na
uvedené skutočnosti preto súd považoval za vhodné a v záujme maloletých detí aby tieto bol zverené
do osobnej starostlivosti otca.

40. Pokiaľ ide o výživné na maloleté deti, súd vychádzal z majetkových a príjmových pomerov oboch
rodičov, ktoré sa mu podarilo zistiť, berúc do úvahy skutočnosť, že pri určení rozsahu vyživovacej
povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a na to, aká peňažná
suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo
vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za byt a tiež potreby

súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, prípravou
na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, ako aj potreby súvisiace so zdravotným
stavom, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera
týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom
ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na

výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Na druhej strane uspokojovanie odôvodnených potrieb
maloletého dieťaťa je vždy limitované možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov,
pričom sú rozhodujúce predovšetkým reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov,
ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä
pracovnými príležitosťami primeranými vlastnostiam rodičov.

41. Otec maloletých toho času vykonáva živnostenskú činnosť s príjmom vo výške cca 500,--EUR
mesačne v čistom. Tiež poberá prídavky na obe deti. Majetkové pomery matky sa súdu nepodarilo
zistiť, nakoľko nie je známe miesto jej súčasného pobytu. Podľa správ príslušných štátnych inštitúcii táto
na slovenskú nepoberá žiadne štátne sociálne dávky a ani prípadne iné dávky vyplácané uvedenými

inštitúciami. Nie je registrovaná ani ako daňový subjekt , takže nie je známe, či v zahraničí dosahuje
nejaký príjem. Navyše miesto jej skutočného pobytu nie je ani známe, takže nebolo preto možné
prípadne zisťovať jej majetkové pomery cestou dožiadaných orgánov príslušného štátu, na území
ktorého by sa mala nachádzať.

42. Hodnotiac vyššie uvedené skutočnosti, súd ustálil výšku výživného zo strany matky na každé z
týchto maloletých detí na sumu 30 % zo sumy životného minima pre neplnoleté nezaopatrené dieťa
podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, čo v súčasnej dobe predstavuje sumu 27,13 EUR mesačne a v
prevyšujúcej časti súd návrh otca zamietol.

43. Súd priznal uvedené výživné počnúc odo dňa 5.11.2015, teda odo dňa, kedy otec podal tento
návrh na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým , tak ako to napokon aj otec žiadal. Súd v
danom prípade skúmal podľa § 77 ods. 1 Zák. o rodine existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa
umožňujúcich zvýšenie výživného spätne pred dňom podania návrhu. V tejto súvislosti poznamenáva,
že sprísňujúca úprava možnosti priznať výživné, resp. zvýšené výživné pred dňom podania návrhu od

oprávnených vyžaduje zodpovedný a včasný prístup k riešeniu tejto otázky, t.j. aby návrh na určenie,
resp. zvýšenie výživného podávali bez zbytočného odkladu pri naplnení zákonných podmienok. Pokiaľ
však z určitých dôvodov, ktoré možno posúdiť ako výnimočné, účastníci žiadajú o určenie, resp. zvýšenie
výživného s časovým odstupom a v ich konaní nemožno vidieť snahu o zneužívanie tohto inštitútu, súd
môže výživné priznať aj spätne. Relevantným dôvodom je najmä zdravotný stav oprávnenej osoby, ktorý

jej zabránil včas uplatniť nárok, konanie, ktoré má znaky trestného činu spočívajúce v bránení uplatnenia
nároku na výživné (vyhrážky, násilie) a pod. V danom prípade súd na strane otca takéto relevantné
ospravedlňujúce dôvody nezistil.44. Vzhľadom k tomu, že súd rozhodol o určení výživného na maloleté deti za uplynulé obdobie od
5.11.2015 do 31.1.2017 vznikol matke do dňa rozhodovania o tomto nároku nedoplatok na výživnom
za toto uvedené obdobie a to v celkovej výške 403,34 EUR na každé z týchto maloletých detí, na úhradu

ktorého súd matku zaviazal do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

45. Tento nedoplatok bol u každého z týchto maloletých detí vyčíslený ako súčet sumy určeného
výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima pre neplnoleté nezaopatrené dieťa podľa § 62
ods. 3 Zákona o rodine, čo v súčasnej dobe predstavuje sumu 27,13 EUR mesačne a to za mesiace

december 2015 až január 2017 vrátane (t.j. 27,13 EUR x 14 mesiacov) a pomernej časti určeného
výživnéhozanovember2015zodpovedajúcej26dňomuvedenéhomesiaca(t.j.zaobdobieod5.11.2015
do 30.11.2015), čo predstavovalo čiastku 23,52 EUR (t.j. 27,13 EUR/ 30 dní x 26 dní). Celková suma
zaostalého výživného tak u každého z vyššie uvedených maloletých detí predstavovala sumu 40,334
EUR (t.j. 14 mesiace x 27,13 EUR + 23,52 EUR).

46. Uvedené zaostalé výživné bolo takto vyčíslené k 31.1.2017, nakoľko splatnosť jednotlivých
opakujúcich sa dávok výživného bola určená na 15. deň v tom - ktorom mesiaci vopred a teda splatnosť
za mesiac január 2017 v čase rozhodovania súdu o tomto nároku už nastala.

47. V konaní nebolo preukázané, že by matka za uvedené relevantné obdobie prispela nejakou úhradou

na výživu niektorého z maloletých detí, a tak súd od vyššie určenej čiastky zaostalého výživného u
každého dieťaťa neodčítaval žiadnu sumu.

48. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

49. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje
súd len na návrh.

50. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým

sa konanie končí.

51. O trovách konania súd v danom konaní nerozhodoval, nakoľko zo strany účastníkov konania nebol
podaný návrh na rozhodovaní o nich, pričom podľa § 57 CMP súd môže o nich v mimosporových
konaniach rozhodovať len na návrh.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Spišská Nová Ves, písomne v troch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový
poriadok /ďalej len ako „CSP“/)
V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,

uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods. 1 CSP)Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. (§ 62 ods. 1 CMP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP)

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 62
ods. 3 CMP)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený

môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.