Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. september 2016

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 5C/56/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8513201556
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Dubjelová
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2016:8513201556.1

Rozhodnutie

Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou JUDr. Juditou Dubjelovou v právnej veci žalobcu EOS KSI Česká
republika, s.r.o., Novodvorská 994, Praha, Česká republika, IČO: 251 17 483, pr. zast. advokátskou
kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovanému L. H.,
nar. XX.X.XXXX, trvale bytom N. XX, v konaní o zaplatenie 116 334,72 CZK s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 86 831,69 CZK spolu s úrokom z omeškania vo

výške 8,5 % ročne od 2.12.2009 do 31.12.2009, 8 % ročne od 1.1.2010 do 30.6.2010, 7,75 % ročne od
1.7.2010 do zaplatenia v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

III. Súd p r i z n á v a žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 50 %. O výške náhrady trov konania

rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 116 334,72 Kč spolu s úrokom z
omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 97 740,59 Kč od 2.12.2009 do 31.12.2009, 8 % ročne zo
sumy 97 740,59 Kč od 1.1.2010 do 30.6.2010, 7,75 % ročne zo sumy 97 740,59 Kč do 1.7.2010 do
zaplatenia a trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že na základe Smlouvy o postoupení pohledávek zo

dňa 24. 11. 2009 uzavretej medzi postupcom Česká spořitelňa, a.s. a žalobcom postúpil postupca na
žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Postupca uzatvoril dňa 21. 04. 2008 so žalovaným Smlouvu o
úvěru číslo 3573959833. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru vo výške 90 000,- Kč s dohodnutou
úrokovou sadzbou vo výške 16,60 % p.a. Žalovaný sa zaviazal splácať istinu v pravidelných mesačných
splátkach po 1 981,- Kč. Dňa 28.8.2008 uzatvoril postupca so žalovaným Dodatek ke smlouvě o úvěru.
Predmetom dodatku bolo uznanie peňažného záväzku žalovaného voči postupcovi ku dňu 28.8.2008 vo

výške 86 831,69 Kč, ktorý vznikol na základe zmluvy. V uvedenom dodatku sa postupca so žalovaným
dohodli na podmienkach úhrady záväzku, a to tak , že odložené splátky v celkovej výške 5 943 Kč
zaplatí dodatočne začínajúc mesiacom december 2008 až do zaplatenia celého zostatku úveru s
príslušenstvom pravidelnými mesačnými splátkami zvýšenými o 158 Kč, splatnými ku 5. dňu každého
mesiaca. V zmysle bodu 12. Zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že v prípade omeškania žalovaného
so splatením jednej splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace alebo so zaplatením viac než dvoch splátok

v dohodnutej dobe, má postupca právo požadovať splatenie celého zostatku úveru s príslušenstvom.
Celkový dlh žalovaného z predčasne ukončenej zmluvy ku dňu postúpenia pohľadávky, t.j. ku 24. 11.
2009 predstavuje sumu vo výške 116 334,72 Kč, z toho istina je vo výške 97 740,59 Kč, splatný úrok vo
výške 17 874,13 a poplatky vo výške 720 Kč. Žalovaný po postúpení pohľadávky neuhradil žiadnu sumu.
Je nesporné, že medzi postupcom a žalovaným vznikol obchodný záväzkový vzťah podľa § 497 až
507 zákona číslo 513/1991 Sb. Obchodní zákonník, na základe, ktorého postupca poskytol v prospech

žalovaného úver s úverovým limitom v dohodnutej výške a žalovaný sa zaviazal poskytnuté peňažné
prostriedky za dohodnutých podmienok vrátiť a zaplatiť úroky. Z tohto záväzkového vzťahu vzniklapovinnosť postupcu poskytnúť peňažné prostriedky v dohodnutej výške, čo aj urobil a žalovanému plniť
ustanovenia zmluvy.

2. Podaním, doručeným súdu dňa 12.6.2013, vstúpilo do konania na podporu žalovaného Združenie na
ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Námestie legionárov 5, Prešov. Súd poučil Združenie na ochranu
občana spotrebiteľa HOOS o procesných právach a povinnostiach a žalovaného vyzval, aby sa vyjadril,
či súhlasí s jeho vstupom do konania. Žalovaný sa k výzve v súdom stanovenej lehote nevyjadril.
Žalobca namietal vstup Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS do konania na podporu

žalovaného. OS Stará Ľubovňa uznesením č. k. 5C/56/2013-93 zo dňa 13.6.2014 pripustil vstup
Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Námestie legionárov 5, Prešov do konania na
podporu žalovaného, proti ktorému podal žalobca odvolanie a KS v Prešove potvrdil uznesenie
prvostupňového súdu.

3. Združenie v podaní, doručenom súdu dňa 25.9.2014, vznieslo námietku premlčania ohľadom celej

uplatňovanej pohľadávky a tvrdilo, že žalobca podal žalobu na súd po uplynutí premlčacej lehoty.
Navrhlo, aby sa k námietke premlčania vyjadril aj žalovaný, na podporu ktorého do konania vstúpilo a
žiadalo žalobu zamietnuť a priznať mu trovy konania.

4. Žalobca v písomnom vyjadrení, doručenom súdu dňa 27.6.2013, na výzvu súdu špecifikoval žalovanú

sumu. Za účelom preukázania platobnej disciplíny splácania úveru žalovaným a vyčíslenia dlžnej sumy
predložil spolu s vyjadrením platobnú históriu splácania úveru č. 3573959833 a opakovane uviedol, že
žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 90 000,-- Kč pri ročnej úrokovej sadzbe 16,60 %,
ktorý sa zaviazal platiť v 72 mesačných splátkach po 1 981 Kč. Žalovaná suma 116 334,72 Kč pozostáva
zo zosplatnenej istiny vo výške 97 740,59 Kč, zo splatného úroku vo výške 17 874,13 a z poplatkov vo

výške 720 Kč. Počas trvania úverového vzťahu žalovaný zaplatil sumu vo výške 7 784,21 Kč.

5. Súd nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal žalobcu, resp. jeho pr. zástupcu a žalovaného.
Pojednávania sa nezúčastnil žalobca a žalovaný, ktorým predvolanie na pojednávanie bolo doručené
riadne a včas. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní poukazoval na podanú žalobu a špecifikáciu

žalovanej sumy vo vyjadrení doručenom súdu dňa 27.6.2013, ako aj na výzvu zo dňa 11.2.2009 zaslanú
žalovanému postupcom, ktorou bol žalovaný vyzvaný na zaplatenie pohľadávky po lehote splatnosti do
4.4.2009. Uviedol, že žalovaný za obdobie úverového vzťahu uhradil postupcovi sumu 9 796,-- Kč, ktorá
bola zúčtovaná na istinu vo výške 7 784,21 Kč, na úrok z omeškania vo výške 139,79 Kč a na poplatky
vo výške 1 872,-- Kč. Ďalej uviedol, že ak z poskytnutej sumy odpočítame sumu, ktorá bola uhradená

a zúčtovaná na istinu, t.j. sumu 7 784,21 Kč, dostaneme sumu 82 215,90 Kč a k tejto sume
pripočítame úrok z úveru ku dňu 4.4.2009 vo výške 14 233,60 Kč a poplatky za upomienky
vo výške 1 291,20 Kč, dostaneme sumu 97 740,59 Kč.

6. Súd vykonal dokazovanie prednesom žalobcu, resp. jeho právneho zástupcu na pojednávaní,

obsahom listinných dôkazov - Smlouva o úvěre číslo 3573959833 zo dňa 21.4.2008 (čl. 22-25),
zmluvou o postúpení pohľadávky (čl. 8-10), oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 28.1.2010 (čl.
17), Všeobecnými obchodnými podmienkami Českej sporiteľne a. s.,(čl. 26-45), výzvou žalovaného
na úhradu úveru (čl. 49), platobnou históriou, resp. splátkovým kalendárom (čl. 50-53), vyjadrením
združenia (čl. 98), vyjadreniami žalobcu (čl. 80,90), ako aj obsahom celého spisu, na základe čoho zistil

nasledovný skutkový stav:

7. Právny predchodca žalobcu Česká spořitelna, a.s. ako banka a žalovaný ako klient uzavreli dňa 21.
04. 2008 zmluvu o úvere č. 3573959833, ktorou sa banka zaviazala poskytnúť žalovanému peňažné
prostriedky až do výšky 90 000 Kč a to najneskôr do 2.5.2008 a žalovaný sa zaviazal splatiť poskytnutý

úver pravidelnými mesačnými splátkami v sume po 1 981,-- Kč vždy k 5. dňu každého mesiaca, s tým, že
prvá splátka bude zaplatená dňa 5.5.2008 a posledná splátka dňa 07.04.2014 vo výške 1 887,-- Kč (I.
časť, bod 1. a 6. zmluvy). RPMN bola 18,50 %, úrok z úveru 16,60 %, poplatok za prijatie a vyhotovenie
žiadosti o úver bol vo výške 720,-- Kč, cena za správu a vedenie úverového účtu bola vo výške 49,--
Kč za každý začatý kalendárny mesiac.

8. Dňa 10.2.2009 uzatvoril právny predchodca žalobcu Česká spořitelna, a.s. a žalovaný ako klient -
dlžník - podpísal Dodatek ke smlouvě o úvěru vedenom na úverovom účte č. 3573959853/0800 a tým
uznal peňažný záväzok žalovaného voči Českej spořitelni, a.s ku dňu 28.8.2008 vo výške 86 831,69 Kč,ktorý vznikol na základe uvedenej úverovej zmluvy. Zmluvné strany Česká spořitelna, a.s. a žalovaný sa
dohodli na povolení odkladu mesačných splátok úveru za mesiace september, október a novembre 2008
tak, že žalovaný uhradí splátky vo výške 5 943,-- Kč dodatočne, počínajúc mesiacom december 2008 až

do zaplatenia celého zostatku úveru s príslušenstvom vo výške uznanej, t.j. vo výške 86 831,69
Kč pravidelnými mesačnými splátkami zvýšenými o 158,-- Kč, splatnými k 5. dňu každého mesiaca, t.j.
zvýšenými pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 2 139,-- Kč.

9. Súčasťou zmluvy sú VOP Českej sporiteľne, a.s., kde žalovaný potvrdil, že obdržal jedno jej

vyhotovenie a že bol oboznámený so všetkými dokumentmi, ktoré sú súčasťou zmluvy, t.j. podmienkami,
VOP, aktuálnym oznámením podľa bodu 3 časti II. a informatívnym prehľadom cien podľa bodu 5 časti
II. ( III. časť, bod 6 zmluvy).

10. Z bodu 1. a 2. VOP vyplýva, že tieto stanovujú základné pravidlá, ktoré sa uplatnia pre všetky právne
vzťahy vznikajúce medzi bankou a klientom na základe zmlúv uzavretých v súvislosti s poskytovaním

bankových obchodov a na právne vzťahy vznikajúce v súvislosti s jednaním medzi bankou a klientom,
ktorých cieľom je uzavretie takýchto zmlúv. VOP tvoria neoddeliteľnú súčasť ktorejkoľvek zmluvy alebo
iných dojednaní medzi bankou a klientom uzavretých v súvislosti s príslušným bankovým obchodom za
predpokladu, že na nich takáto zmluva alebo dojednanie odkazuje a VOP sú k zmluve priložené alebo
klientovi známe.

11. Česká spořitelna, a.s., výzvou na zaplatenie dlhu zo dňa 11.2.2009 oznámila žalovanému, že ku dňu
6.2.2009 nebola napriek písomnému upozorneniu uhradená dlžná čiastka 6 561,-- Kč a vyzvala ho na jej
úhradu najneskôr do 4.4.2009 s upozornením, že v prípade, že v uvedenej lehote pohľadávku nezaplatí,
stane sa celý zostatok úveru s príslušenstvom splatným dňom nasledujúcim po uplynutí uvedeného

dátumu.

12. Aktívnu legitimáciu žalobca odôvodnil na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 24.11.2009
uzavretou medzi postupcom Česká spořitelna, a.s., Olbrachtova 1929/62, 140 00 Praha 4, IČO:
45244782 a postupníkom EOS KSI Česká republika, s.r.o., Novodvorská 994, 142 21 Praha 4, IČO:

25117483.

13. Žalobca v písomnom podaní zo dňa 27.6.2013 uviedol, že vymáhaná suma vo výške 116 334,72
Kč pozostáva zo zosplatnenej istiny vo výške 97 740,59 Kč, zo splatného úroku vo výške 17 874,13
a z poplatkov vo výške 720,-- Kč. Istina vo výške 97 740,59 Kč pozostáva z neuhradeného úveru (90.

000 Kč mínus úhrady žalovaného vo výške 7 784,21 Kč), poplatkov za upomienky (1 291,20 Kč) a
zmluvných úrokov (14 233,60 Kč). Poplatky za upomienky pozostávajú z poplatku za upomienku v
zmysle sadzobníka poplatkov a z ceny za odoslanie upomienky (poštovného). Úrok z omeškania v
sume 17 874,13 Kč bol vyčíslený pri úrokovej sadzbe vo výške 26,60 % p. a. v zmysle bodu 7. zmluvy.
Poplatky vo výške 720,-- Kč pozostávajú z neuhradených poplatkov za správu a vedenie úverového účtu

a neuhradených poplatkov za poistenie.

14. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

15. V zmysle článku 2 bod 1 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22.12.2000 ak nie je v tomto nariadení

uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátneho občianstvo
žalujú na súdoch tohto členského štátu. Za bydlisko žalovaného súd považoval posledné známe a
evidované bydlisko, ktoré je uvedené aj v žalobe, čím je daná právomoc tunajšieho súdu.
Podľa článku 3 ods.1 Dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky sa zmluva spravuje právnym
poriadkom, ktorý si zvolia účastníci zmluvy. Voľba musí byť výslovná alebo musí dostatočne spoľahlivo

vyplývaťzustanovenízmluvyalebozokolnostíprípadu.Účastnícizmluvysimôžuzvoliťprávnyporiadok,
ktorým sa bude spravovať celá zmluva alebo len jej časť.
16. Z úverovej zmluvy a bodu 29 VOP Českej sporiteľne, a.s., ktoré boli súčasťou úverovej zmluvy, súd
zistil, že právne vzťahy medzi účastníkmi konania sa riadia právnym poriadkom Českej republiky. Preto
nároky žalobcu vyplývajúce zo Zmluvy o úvere súd posúdil podľa ustanovení Obchodního zákoníka č.

513/1991 Sb. a Občanského zákoníka č. 40/1964 Sb., v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy a podľa
nariadenia vlády EHS č. 93/13 o nekalých podmienkach v zmluvách.17. Podľa § 261 ods. 3 písm. d/ ObZ Touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov
záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere (§ 497).
Podľa § 497 Obchodního zákoníku (ďalej len ObZ), v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy sa zmluvou

o úvere zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky v
určitej čiastke a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úrok.
V zmysle § 262 ods. 4 ObZ vo vzťahoch podľa § 261 alebo podriadených Obchodnému zákonníku
dohodou podľa ods. 1 sa použijú, pokiaľ z tohto zákona alebo osobitných právnych predpisov
nevyplýva niečo iné, ustanovenia tejto časti na obe strany; ustanovenia Občianskeho zákonníka alebo

zvláštnych právnych predpisov o spotrebiteľských zmluvách, adhéznych zmluvách, zneužívajúcich
klauzúl a iné ustanovenia smerujúce an ochranu spotrebiteľa je však potrebné použiť vždy, ak je to v
prospech zmluvnej strany, ktorá nie je podnikateľom. Zmluvná strana, ktorá nie je podnikateľom, nesie
zodpovednosť za porušenie povinností z týchto vzťahov podľa OZ a na jej spoločné záväzky sa použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Podľa § 397 ObZ Ak zákon nestanoví pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba 4 roky. Podľa §
407 ods. 1 prvá veta ObZ Ak uzná dlžník písomne svoj záväzok, beží nová 4-ročná premlčacia doba
od tohto uznania.

18. Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v

spotrebiteľských zmluvách, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za
nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán
vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
Podľa čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje za
individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu

podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že
určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje
uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek
tomuideopredbežneformulovanúštandardnúzmluvu.Keďpredajcaalebododávateľvznesienámietku,
že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.

Podľa čl. 3 ods. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, príloha obsahuje indikatívny a
nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.

Podľa čl. 5 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, v prípade zmlúv, kde sú všetky alebo niektoré
podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované

v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má
interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti s postupmi
stanovenými v článku 7 (2).

Podľa čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia, aby nekalé

podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa
podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto
podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa čl. 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia, aby v záujme

spotrebiteľov a súťažiacich existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému
uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo
dodávateľov.
19. V zmysle § 51a zákona č. 40/1964 Sb., Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), účinného v čase
uzavretia zmluvy, Táto hlava zapracováva príslušné predpisy Európskeho spoločenstva a upravuje

ochranu spotrebiteľa v spotrebiteľských zmluvách a niektoré povinnosti pri uzatváraní spotrebiteľských
zmlúv.
Podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy kúpne, zmluvy o dielo, prípadne iné zmluvy,
pokiaľ zmluvnými stranami na jednej strane sú spotrebiteľ a na druhej strane dodávateľ.
Podľa § 55 ods. 1 OZ sa zmluvné dojednania spotrebiteľských zmlúv nemôžu odchýliť od zákona v

neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vzdať práv, ktoré mu zákon poskytuje, alebo inak
zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 55 ods. 2 OZ Dojednania v spotrebiteľských zmluvách podľa § 56 sú neplatné.Podľa § 55 ods. 3 OZ V pochybnostiach o význame spotrebiteľských zmlúv platí výklad pre spotrebiteľa
priaznivejší.

Podľa § 56 ods. 1 Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať dojednania, ktoré v rozpore s požiadavkami
dobrej viery znamenajú na ujmu spotrebiteľa značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán.

20. Podľa § 100 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až
110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno

premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a
plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 103 OZ AK bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína bežať premlčacia lehota odo dňa

ich splatnosti. Ak sa stane pre nesplnenie niektorej zo splátok splatný celý dlh ) §565), začína bežať
premlčacia doba odo dňa splatnosti nesplnenej splátky.

Podľa § 110 ods. 1 druhá veta OZ Ak bolo právo dlžníkom písomne uznané čo do dôvodu a výšky,
premlčuje sa za 10 rokov odo dňa, kedy k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na

plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.

Podľa § 111 OZ Zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá na plynutie premlčacej doby vplyv.

21. Podľa § 397 ObZ Ak zákon nestanoví pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba 4 roky.

Podľa § 407 ods. 1 prvá veta ObZ Ak uzná dlžník písomne svoj záväzok, beží nová 4-ročná premlčacia
doba od tohto uznania.
22. Podľa § 524 ods. 1 OZ veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou
zmluvou inému.
Podľa § 524 ods. 2 OZ s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou

spojené.
23. Podľa § 558 OZ Ak uzná niekto písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu a výšky, má sa
za to, že dlh v dobe uznania trval.
24. Podľa . § 517 ods. 1 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní. Ak ho nesplní ani
v dostatočne primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o

deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa § 517 ods. 2 OZ pokiaľ ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, pokiaľ podľa tohto zákona nie je povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanoví vykonávací predpis.

Podľa § 1 nariadenia vlády ČR č. 142/1994 Sb., účinného v čase vzniku omeškania, výška úrokov
z omeškania zodpovedá ročne výške repo sadzby stanovenej Českou národnou bankou, zvýšenej o
sedem percentuálnych bodov. V každom kalendárnom polroku, v ktorom trvá omeškanie dlžníka, je
výška úrokov z omeškania závislá na výške repo sadzby stanovenej Českou národnou bankou a platnou
pre prvý deň príslušného kalendárneho polroka.

25. Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu
a žalovaným došlo k uzatvoreniu zmluvy o úvere, na základe ktorej žalovanému boli poskytnutý úver
vo výške 90 000,-- Kč, ktorý sa zaviazal na základe podmienok dojednaných v zmluve a VOP splatiť
spolu s úrokmi z úveru a ďalšími dojednanými poplatkami tak, ako je uvedené vyššie. Keďže žalovaný

podmienky pre splácanie nedodržiaval, právny predchodca žalobcu ho v súlade so zmluvou vyzval na
zaplatenie celej dlžnej sumy do 4.4.2009.

26. Právny predchodca žalobcu postúpil na žalobcu pohľadávku žalovaného zmluvou o postúpení
pohľadávok dňa 24.11.2009 v súlade s príslušnými ustanoveniami OZ. Česká poisťovňa, a.s., oznámila

žalovanému postúpenie pohľadávky dňa 28.1.2010. Na základe uvedeného podľa názoru súdu je daná
aktívna legitimácia žalobcu v tomto konaní.27.Zpredloženejúverovejzmluvyvyplýva,žežalovanýakospotrebiteľ uzavrelsprávnympredchodcom
žalobcu úverovú zmluvu, ktorej obsah a podmienky pripravil právny predchodca žalobcu vopred, išlo o
typovú formulárovú zmluvu a žalovaný nemohol vopred pripravenú a predtlačenú úverovú zmluvu meniť.

V danom prípade je potrebné použiť ustanovenia OZ, ak je to v prospech zmluvnej strany, ktorá nie je
podnikateľom (§ 262 ods. 4 ObZ) a zmluvná strana, ktorá nie je podnikateľom, nesie zodpovednosť za
porušenie povinností z týchto vzťahov podľa OZ. Z uvedeného vyplýva, že ustanovenia ObZ o úveroch
ako tzv. absolútnych obchodoch je možné na daný úverový vzťah aplikovať len vtedy, ak nie sú v rozpore
so Smernicou Rady EHS 93/13 o nekalých podmienkach, v rozpore s ustanoveniami OZ na ochranu

spotrebiteľa a v rozpore so zákonom č. 321/2001 Sb. o spotrebiteľskom úvere. Súd v tejto súvislosti
poukazuje aj na ust. § 55 ods. 1 OZ a § 55 ods. 3 OZ.
28. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že dňa 21.04.2008 bola uzavretá spotrebiteľská
zmluva o úvere, pričom právny predchodca žalobcu pri uzatváraní a plnení z tejto zmluvy konal v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda ako podnikateľ a žalovaný nekonal v
rámcipredmetusvojejobchodnejaleboinejpodnikateľskejčinnosti,úverpoužilnasvojuosobnúpotrebu,

teda konal ako spotrebiteľ. Ide teda o typický občianskoprávny vzťah.

29. V prípade dualistickej právnej úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva je dôvodné a v súlade
s princípmi ochrany spotrebiteľa aplikovať občianskoprávnu úpravu a nie úpravu obchodnoprávnu.
OZ ako kódex občianskeho súkromného práva obsahuje úpravu premlčania, ktorá je pre nepodnikateľov

výhodnejšia (porov. tiež uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25.1.2011 sp. zn. 5MCdo
20/2009). V ust. § 101 OZ je stanovená 3 ročnú premlčaciu dobu na rozdiel od ust. § 397 ObZ, kde je
stanovená 4 ročná premlčacia doba.
Napriek nesúhlasným tvrdeniam zo strany žalobcu, súd nevidí dôvod na vylúčenie aplikácie
priaznivejšieho ustanovenia o premlčacej dobe trojročnej podľa OZ oproti premlčacej dobe štvorročnej

typickej podľa ObZ, a to aj s poukazom na ustanovenie § 55 ods. 1 OZ,. podľa ktorého sa zmluvné
dojednania spotrebiteľských zmlúv nemôžu odchýliť od zákona v neprospech spotrebiteľa a na ust.
§ 55 ods. 3 OZ, podľa ktorého v pochybnostiach o význame spotrebiteľských zmlúv platí výklad pre
spotrebiteľa priaznivejší.

29. Vzhľadom na príbuznosť právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv, premlčania a problematiky
absolútnychobchodovvČeskejrepublikeaSlovenskejrepublike,súdnevidídôvodnaodklonodzáverov
vyslovených v rozhodnutí Krajského súdu v Prešove zo dňa 14. 02. 2013 v konaní sp. zn. 6Co/81/2012,
v zmysle ktorých aj pri úverovej zmluve uzatvorenej podľa Obchodného zákonníka medzi podnikateľom
a spotrebiteľom je potrebné použiť pri otázke premlčania (ale aj pri iných otázkach, napríklad uznanie

dlhu a pod.) prednostne úpravu uvedenú v Občianskom zákonníku. Ústavný súd Slovenskej republiky v
rozhodnutí sp. zn. I. ÚS 402/2011-10 z 19. 06. 2013 na základe ústavnej sťažnosti proti predmetnému
rozsudku Krajského súdu v Prešove uviedol, že po preskúmaní rozsudku argumentáciu sťažovateľa
nevyhodnotil ako spôsobilú spochybniť ústavnú udržateľnosť záverov krajského súdu. Ústavný súd
nezistil, že by krajským súdom aplikovaný postup pri zisteniach a hodnotení skutkového stavu veci

a pri ustálení právnych záverov mohol zakladať dôvod na zásah ústavného súdu do namietaného
rozsudku v súlade s jeho právomocami ustanovenými v čl. 127 ods. 2 Ústavy. Ústavný súd nezistil, že by
posudzovaný rozsudok krajského súdu bol svojvoľným alebo v zjavnom vzájomnom rozpore, či urobený
v zrejmom omyle a v nesúlade s platnou právnou úpravou, či nedostatočne odôvodnený.
Súd poukazuje aj na judikatúru Súdneho dvora, podľa ktorej je spotrebiteľ pri uzatváraní zmluvy v

nevýhodnejšom postavení tak z dôvodu sťaženej vyjednávacej pozície ako aj z dôvodu informovanosti
(C-240/98 až C-244/98 Océano grupo editoriale, C.Mostaza Claro,C-76/10 POHOTOVOSŤ a iné). Niet
dôvod nechrániť dobromyseľnosť spotrebiteľov vychádzajúcu z dôvery v objektívne občianske právo
a prehnane chrániť dodávateľa, ktorý sám zmluvu koncipoval, resp. postupníka jeho pohľadávky a
odsúval uplatnenie práva na súde. Vo vzťahu k judikatúre, na ktorú žalobca v žalobe, ako aj vo svojich

vyjadreniach poukazuje, Súd uvádza, že rozhodnutia súdov nie sú formálnym prameňom práva, pretože
tieto pôsobia iba vo vzťahu k účastníkom v konkrétnom konaní. Rozhodnutia súdov môžu byť a sú
tým prvkom, ktorý výraznou mierou prispieva k jednotnému výkladu práva a predovšetkým k stabilite
judikatúry, ako také však nie sú pre súd záväzné. Právne závery súdov obsiahnuté v ich rozhodnutiach
nemajú v právnom poriadku Českej republiky ani Slovenskej republiky charakter precedensu, ktorý

by ostatných sudcov rozhodujúcich v obdobných veciach zaväzoval rozhodnúť identicky. Súd prvého
stupňa pri svojom rozhodovaní správne použil záväzné právne pravidlá vydané v štátom predpísanej a
uznanej forme (pramene vo formálnom zmysle), jeho rozhodnutie zodpovedá príslušným ustanoveniam
hmotného práva, neboli ním porušené procesné predpisy.30. Na základe uvedeného súd je toho názoru, že na daný právny vzťah je potrebné aplikovať
ustanovenia OZ ohľadom premlčania. Združenie vznieslo námietku premlčania, uviedlo, že dňa

12.9.2009 právny predchodca žalobcu listom vyzval žalovaného na zaplatenie celej sumy, čím sa stal
splatným celý dlh. Tvrdilo, že žaloba zo dňa 28.3.2113 bola podaná na súd až po uplynutí premlčacej
lehoty, preto z dôvodu premlčania žiadalo žalobu zamietnuť. Žalobca tvrdil, že žalobu uplatnil na
súde podľa ObZ a preto je potrebné posudzovať premlčanie podľa ObZ, kde je štvorročná premlčacia
lehota. Tvrdil, že listom pôvodného veriteľa zo dňa 11.2.2009 došlo ku zosplatneniu celého dlhu, keďže

žalovaný neuhradil v lehote určenej v tomto liste celú dlžnú pohľadávku. Súd uzavrel, že táto výzva
pôvodného veriteľa, t.j. zosplatnenie celého dlhu bolo žalovanému doručené, keďže jeho žalovaný
doručenie nenamietal. V tomto liste, ako je uvedené vyššie, bolo uvedené, že neuhradené splátky po
lehote splatnosti boli ku 6.2.2009, t.j. od 7. 2. 2009 v zmysle § 103 OZ by mala začať plynúť 3 ročná
premlčacia doba, keďže v zmluve bolo dohodnuté plnenie v splátkach a táto by uplynula dňa 7.2.2012.
Podľa názoru súdu v liste pôvodného veriteľa zo dňa 11.2.2009 označenom ako výzva dlžníkovi na

zaplatenie dlhu bol žalovaný vyzvaný na úhradu dlžnej pohľadávky do 4.4.2009 a v takom prípade
začala plynúť trojročná premlčacia lehote odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na zaplatenie, t.j.
od 5.4.2009 a uplynula by 5.4.2012. Žalobca teda podal žalobu na súd dňa 3.4.2013, t.j. po uplynutí
trojročnej premlčacej lehoty, pričom zmena v osobe veriteľa nemá vplyv na plynutie premlčacej lehoty
(§ 111 OZ).

31. Žalovaný však uznal dlh - peňažitý záväzok čo do dôvodu a výšky dňa 28.8.2008 vo výške 86 831,69
CZK (čl. 46 spisu). Pri uznaní dlhu v zmysle § 110 OZ Ak bolo právo dlžníkom písomne uznané čo
do dôvodu a výšky, premlčuje sa za 10 rokov odo dňa, kedy k uznaniu došlo, ak bola však v uznaní
uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty. To znamená, že pri uznaní

dlhu, čo do dôvodu a výšky je 10 ročná premlčacia doba a plynie odo dňa, kedy ku uznaniu dlhu došlo.

Uznanie dlhu je samostatný zabezpečovací inštitút. Zabezpečovaciu funkciu tento inštitút plní tým, že
zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku o existencii dlhu v dobe uznania. Uznanie dlhu predstavuje
jednostranný právny úkon dlžníka, t.j. žalovaného adresovaný veriteľovi, teda žalobcovi, ktorým dlžník

uznáva dlh - peňažný záväzok čo do dôvodu a výšky a veriteľ toto uznanie dlhu akceptuje. Uznanie
dlhu dlžníkom čo do dôvodu a výšky má pre veriteľa taký význam, že sa tým potvrdzuje, že v dobe
uznania dlhu, dlh trval, t.j. dlžník uznaním dlhu potvrdzuje jeho existenciu (§ 558 OZ). Uznanie dlhu musí
byť určité a zrozumiteľné, aby nevznikali pochybnosti o obsahu prejavu vôle dlžníka. Preto dlžník musí
uznávací prejav urobiť v písomnej forme. Uznanie dlhu žalovaným tieto náležitosti spĺňa. V uznaní dlhu

je uvedené, že žalovaný ako dlžník uznal zostatok dlhu na základe úverovej zmluvy č.
3573959853 zo dňa 21.4.2008, ktorá je predmetom konania, a to vo výške 86 861,69 Kč, teda žalovaný
uznal dlh čo do dôvodu a výšky a zaviazal sa ho splatiť mesačnými splátkami uvedenými v uznaní dlhu
a špecifikovanými vyššie. Na základe uvedeného súd neprihliadal na námietku premlčania vznesenú
Združením, keďže považoval uznanie dlhu za platný právny úkon v časti uznania sumy 86 831,69 Kč,

okrem uznania „s úrokom podľa bodu 3 Zmluvy o úvere od 1. januára 2006“. Úrok z úveru v zmysle bodu
3 zmluvy o úvere bol 16,60 % ročne, išlo o nemennú úrokovú sadzbu, ale takýto úrok z úveru
nemohol byť od 1.1.2006, keďže zmluva o úvere bola uzavretá dňa 21.4.2008, preto žalovaný nemohol
uznať úrok z úveru od 1.1.2016, keďže vtedy ešte neuzavrel žiadnu zmluvu o úvere. V tejto časti súd
považuje uznanie dlhu za neurčité a v rozpore so zákonom, teda v časti úroku z úveru podľa názoru

súdu nedošlo k uznaniu dlhu ani čo do dôvodu a čo do výšky a preto v tejto časti súd považuje uznanie
dlhu za neplatné v zmysle § 39, keďže v tejto časti ide o neplatný právny úkon, ktorý svojím obsahom
alebo účelom odporuje zákonu. V časti úrokov z omeškania ide o právny úkon, ktorý je v rozpore s §
558 OZ. V tejto časti tiež ide o neurčitý právny úkon, pričom súd považoval za neplatné uznanie dlhu
len v tejto časti v zmysle § 41 OZ, podľa ktorého ak sa vzťahuje neplatnosť právneho úkonu len na časť

právneho úkonu, neplatná je len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo
z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nie je možné oddeliť od ostatného obsahu.
Na základe uvedeného je potrebné v prejednávanom prípade posudzovať premlčanie dlhu - žalovanej
sumy podľa § 110 OZ s tým, že 10 ročná premlčacia doba začala plynúť odo dňa nasledujúceho po
uznaní dlhu, t.j. od 28.8.2008, keďže v uznaní dlhu nebola jednoznačne uvedené, do akej lehoty má

žalovaný dlh splatiť. Na základe uvedeného 10 ročná premlčacia doba by uplynula dňa 28.8.2018.

32. Na základe vykonaného dokazovania a s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd žalobe v
časti zaplatenia sumy 86 831,69 Kč vyhovel, keďže v tejto časti žalovaný uznal svoj dlh čo do dôvodu avýšky a v tejto časti nie je nárok žalobcu premlčaný. Súd zaviazal žalovaného aj na zaplatenie úrokov z
omeškania vo výške a od termínov, ako požadoval žalobca, keďže žalovaný nenamietal, aby sa nedostal
do omeškania so zaplatením dlhu od 2.12.2009. Rozdielnosť úroku z omeškania vyplýva z platných

právnych predpisov v Českej republike, kde sa úroková sadzba mení každých 6 mesiacov a preto
súd priznal úrok z omeškania v zmysle § 1 nariadenia vlády ČR č. 142/1994 Sb. , účinného v čase
vzniku omeškania. Výšku úrokov z omeškania súd priznal na základe výšky repo sadzby stanovenej
Českou národnou bankou a platnej pre prvý deň príslušného kalendárneho polroka zvýšenej o sedem
percentuálnych bodov v prevyšujúcej časti súd žalobu z dôvodu premlčania zamietol.

33. O trovách konania žalobcu a žalovaného súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak
mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví,
že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Žalobca uplatnil nárok na zaplatenie sumy 116 334,72 Kč s príslušenstvom. Súd zaviazal žalovaného na
zaplatenie sumy 86 831,69 Kč s príslušenstvom, teda v časti, ktorá predstavuje vo vzťahu k žalovanej

istine 74,64 %, bol žalobca v konaní úspešný. V prevyšujúcej časti, teda v časti zaplatenia istiny vo
výške 29 503,03 Kč s príslušenstvom, súd žalobu zamietol, t.j. v časti, ktorá predstavuje vo vzťahu k
žalovanej istine 25,36 %, mal úspech žalovaný. Po odpočítaní úspechu žalovaného od úspechu žalobcu
(74,64 - 25,36), úspech žalobcu prevyšuje úspech žalovaného o 49,28 %, t.j. zaokrúhlene 50 %. t.j.
súd priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 50 %. O výške trov konania súd rozhodne po

právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

Na záver súd dodáva, že s účinnosťou od 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len C.s.p.), ktorý zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (O.s.p.),
v ktorom bolo upravené postavenie vedľajšieho účastníka vystupujúce na strane žalovaného. Združenie

na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, s ktorým súd konal ako s vedľajším účastníkom do 1.7.2016,
preto od 1.7.2016 Združenie v konaní ako vedľajší účastník vystupovať nemôže a jeho postavenie ako
vedľajšieho účastníka konania ku 1.7.2016 zaniklo. V zmysle § 95 ods. 1 CSP môžu právnické osoby,
ktorých predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, vystupovať v civilnom sporovom
konaní ako osobitný subjekt. Do konania ho však môže súd pribrať len vtedy, keď s tým súhlasí strana,

na ochranu práv ktorej má vystupovať. Súd dodáva, že po zmene právnej úpravy občianskeho súdneho
konania v zmysle citovaného ustanovenia § 95 ods. 1 CSP Združenie nepredložilo súhlas žalovaného,
aby združenie bolo pribraté do konania ako osobitný subjekt, preto súd s ním ďalej ako s osobitným
subjektom nekonal. S poukazom na to, že v zmysle § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré
nastali pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované, súd s prihliadnutím na

pomer úspechu strán vo veci rozhodol tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu
50 %, keďže po odpočítaní úspechu žalovaného - 25 % od úspechu žalobcu -75 % úspech žalobcu
prevyšuje o 50 % Z uvedeného teda vyplýva, že žalovaný a tiež aj Združenie na podporu ktorého v
konaní vystupovalo, bolo úspešné len v rozsahu 25 %, preto súd ani žalovanému, ani Združeniu náhradu
trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie
len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Odvolanie môže podať intervenient, ak

tvorí so stranou podľa § 359 nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. V ostatných prípadoch
môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 (§ 360 ods. 1, 2 CSP).
Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
361 ods. 1 CSP).
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu

smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

1./ Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

2./ Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

3./ Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.