Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 6. september 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5To/86/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6415010214
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Deák
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6415010214.1

Uznesenie

KrajskýsúdBanskáBystricanaverejnomzasadnutíkonanomdňa6.septembra2016vsenátezloženom
z predsedu senátu JUDr. Jána Deáka a sudcov JUDr. Petra Chovanka a JUDr. Jozefa Ryanta, o
odvolaní obžalovaného H. U. proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 2T/79/2015 zo
dňa 22.06.2016, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného H. U. z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný H. U. uznaný vinným zo zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1,
2 písm. d) Tr. zák. a z prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zák.
spáchaných formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

po spoločnej predchádzajúcej dohode dňa 15.11.2014 asi o 00:50 hod. začali spolu s obvineným T. R.

búchať na vchodové dvere rodinného domu na adrese X. XXX/X v M. Q. F., pričom keď ich majiteľ domu
H. D., nar. XX.XX.XXXX, odmietol pustiť dnu, tak doposiaľ nezisteným spôsobom vyrazili dvere domu
a napriek jeho nesúhlasu vošli dnu, pričom obvinený T. R. mu jednou rukou vykrútil ruku za chrbát a
druhou mu odzadu chytil krk tak, že mu hlavu tlačil smerom k zemi a takto ho odtlačil až do spálne
domu, kde ho sotil na posteľ a rukou ho pridržiaval za krk, aby sa nepohol a zatiaľ obžalovaný H. U.
prehľadával dom s tým, že od H. D. žiadali peniaze, no asi o 01:15 hod. ich vyrušila privolaná hliadka

polície a zadržala, pričom konaním obžalovaného nedošlo k takým zraneniam poškodeného, ktoré by
si vyžiadali lekárske ošetrenie a ani nedošlo k odcudzeniu žiadnych vecí.
Bol za to odsúdený podľa § 188 ods. 2, § 37 písm. h), m), § 38 ods. 2, 5, § 41 ods. 1 Tr. zák. k úhrnnému
trestu odňatia slobody na 10 rokov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. bol obžalovaný pre výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný, a to i prostredníctvom svojho obhajcu. Vyslovil názor,
že jeho konanie malo byť posúdené ako zločin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a), ods. 4 písm. b) Tr.
zák., keďže z jeho strany k žiadnemu fyzickému násiliu voči poškodenému H. D. nedošlo. Nevylučuje,
že predmetom útoku bol majetok poškodeného, ale v žiadnom prípade nie telesná integrita a osobná
sloboda. K žiadnemu násiliu alebo hrozbe bezprostredného násilia z jeho strany voči poškodenému

nedošlo. Aj spoluobžalovaný R. uviedol, že cestou do rodinného domu ho upozornil, aby nepoužil násilie
voči poškodenému. Poškodený tiež uviedol, že sa mu nevyhrážal a nepoužil voči nemu násilie. Poukázal
tiež na to, že so spolupáchateľom neboli zamaskovaní, chceli si len vypiť a nezáležalo im na to, že
ich poškodený opozná. Má tiež za to, že súd sa počas hlavného pojednávania nevysporiadal s tým, že
rekonštrukciou sa mohli preukázať pohyby jednotlivých osôb, i to, či mohol svedok E. vidieť, čo sa v
dome poškodeného deje. Súd sa nevysporiadal s rozpormi vo výpovedi poškodeného a svedka E., čím

je aj narušená miera hraničiaca s istotou, že sa skutku dopustil.Poukazuje tiež na to, že v právnej vete nie je výslovný odkaz na okolnosť zakladajúcu použitie
kvalifikovanej skutkovej podstaty (chýba odkaz na § 139 písm. d) Tr. zák.). Podľa neho mu súd uložil
vysoký trest bez toho, aby vykonal komplexné dokazovanie. Má za to, že riadnym dokazovaním by

sa preukázalo, že sa dopustil len trestného činu krádeže. Poukazuje na pojmové znaky trestného činu
lúpeže, kde sa vyžaduje, aby páchateľ naraz napadol osobnú slobodu poškodeného a tiež aj cudzí
majetok. V závere navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť okresnému súdu na nové prejednanie
a rozhodnutie.

Krajský súd na podklade podaného odvolania preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku a tiež konanie, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného
nemožno označiť za dôvodné.

Obžalovaný sa od počiatku bránil tým, že za poškodeným išli aj so spoluobžalovaným so zámerom vypiť
si alkohol, doznal, že síce do domu vnikli násilím tak, že vyvalil dvere, pretože ich poškodený nechcel

vpustiť, avšak žiadne násilie, ani hrozbu násilia voči poškodenému následne nepoužil. Predtým chcel
dvere vypáčiť, čo sa mu však nepodarilo. Poukázal na to, že svojho spoločníka upozornil ešte pred
vniknutím do domu, aby nepoužil násilie, či hrozbu násilia voči poškodenému. Z predchádzajúcej trestnej
činnosti vedel, že by to zakladalo znaky trestného činu lúpeže. Potvrdil, že so spoločníkom pýtali od
poškodeného peniaze, ktorý im tvrdil, že ich nemá a preto prehľadával skrine, aby ich našiel. Následne

prišli policajti. Poškodenému nič nezobrali.

Aj svedok T. R. (pôvodne spoluobvinený) povedal, že obžalovaný sa ho pýtal, či nepôjdu kradnúť
do domu poškodeného. Keď sa s návrhom stotožnil, prišli k domu poškodeného, na ktorého kričali,
aby im otvoril. Poškodený spoza dverí kričal, aby odišli, že zavolá políciu. Napokon obžalovaný dvere

vykopol. Keď vnikli do chodby, poškodený sa na neho zahnal, preto ho chytil za ruku, posotil ho,
aby išiel pred ním. Poškodeného chytil za ruku, odviedol ho do jednej z miestností, kde ho posadil
na posteľ. Obžalovaný mu povedal, aby poškodeného zahovoril a hľadal po skriniach peniaze. Ich
ďalšiemu konaniu bolo zamedzené príchodom policajtov. Potvrdil tiež, že obžalovaný mu hovoril, aby
voči poškodenému nepoužil násilie.

Poškodený na druhej strane uviedol, že v inkriminovaný deň po polnoci počul búchanie na dvere s tým,
že niekto kričal, že si chce vypiť. On však neotvoril a kričal, aby odišli, inak zavolá políciu. Potom dvere
vykopli a vnikli k nemu do domu. Boli dvaja. Po ich príchode ho nižší z nich (R.) chytil za ruku, tlačil ho
do spálne, kde ho sotil na posteľ a držal za plece. Poškodený uvádzal, že potom, ako vnikli páchatelia

k nemu, sa bál, chcel sa aj brániť, ale sa nedalo. Pýtali od neho peniaze, on však povedal, že nemá a
vyšší z nich ich hľadal po skriniach. Obžalovaný si voči nemu násilne nepočínal. Aj tento svedok potvrdil
následne príchod policajtov.

Sused poškodeného - svedok W. E. uviedol, že sa zobudil na buchot na dvere poškodeného, pričom

pred vchodovými dverami boli dve osoby, ktoré videl, keďže poškodený má pred vchodom nainštalované
senzorové osvetlenie. Počul, ako poškodený komunikuje s týmito osobami a zrejme ich nechcel vpustiť
do vnútra. Keď následne počul ranu a zvuk štiepajúceho sa dreva, videl, ako sa osoby dostali dovnútra,
zavolal políciu. Keď osoby vošli dovnútra, jeden z nich chytil poškodeného za ruku a tohto tlačil pred
sebou. Potom ho odviedli do jednej z izieb, kde tento svedok už nemal rozhľad. Videl však, že ďalší

muž začal prehľadávať skrine. Tento svedok ich videl cez miestnosť, v ktorej sa svietilo a ktorá bola pri
vchode a bolo z nej vidieť i na chodbu a čiastočne do ďalších miestností.

Privolaní policajti - svedkovia Z. H. a T. Y. potvrdili, že dostali príkaz z operačného strediska ísť na miesto,
kde malo dôjsť k prepadnutiu. Našli dom, ktorý mal otvorenú bráničku, vykopnuté dvere a v jednej z

miestností boli 3 osoby. Poškodený bol vystrašený, páchatelia uvádzali, že si chceli len vypiť. Oboch
páchateľov policajti zadržali.

Z vykonaných dôkazov nepochybne vyplynulo, že obžalovaný so spoločníkom vykopli dvere, keď ich
poškodený nechcel pustiť do jeho domu. Následne chceli od poškodeného peniaze, ten im ich odmietol

dať, preto spoluobžalovaný držal poškodeného a obžalovaný prehľadával skrine a hľadal peniaze. Keď
sused poškodeného volal políciu, obžalovaný so spolupáchateľom boli na mieste činu zadržaní.Napriek tomu, že obžalovaný tvrdil, že nepoužil násilie voči poškodenému, ani sa mu nevyhrážal za
účelom, aby jemu a spoločníkovi dal poškodený peniaze, správne si počínal okresný súd, keď uznal
obžalovaného vinným zo zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, 2 písm. d) Tr. zák. spáchaného formou

spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák., pretože proti inému použili násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci
a tento čin spáchali na chránenej osobe - staršieho veku, ktorá mala viac ako 60 rokov. Násilím pritom v
zmysle zaužívanej súdnej praxe sa okrem priameho útoku proti telu poškodeného rozumie aj násilie voči
veci, pokiaľ je prostriedkom nátlaku na vôľu poškodeného. V danom prípade obžalovaný vykopol dvere
a použil násilie teda voči veci, v dôsledku čoho, ako uvádzal sám poškodený, mal strach, ani sa nepohol,

chcelsaajbrániť,alesanedalo.Spoluobžalovanýpoškodenéhonavyšechytilzaruku,ktorýurobilpohyb
na obranu, keď ho držal za ruku, tlačil ho pred sebou a prinútil ho sadnúť si na posteľ, pričom mu bránil
v pohybe držaním. Poškodený odpor ani nekládol, lebo si bol vedomý fyzickej prevahy obžalovaného a
jeho spoločníka, ktorí boli mladší a fyzicky oveľa zdatnejší. Následne páchatelia žiadali od poškodeného
peniaze. Keďže obžalovaný bez povolenia poškodeného vnikol do jeho obydlia spolu so spoločníkom
tak, že vykopol dvere, dopustil sa aj prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, 2 písm. b)

Tr. zák., pretože spoločne s ďalšou osobou vnikol do obydlia iného a čin spáchal prekonaním prekážky,
ktorej účelom je zabrániť vniknutiu. Aj tohto prečinu sa dopustil formou spolupáchateľstva podľa § 20
Tr. zák.

Čo sa týka odvolacích námietok obžalovaného, že vek obžalovaného - ako znak kvalifikovanej

skutkovej podstaty nebol vyjadrený vo výrokovej časti odkazom na paragrafové znenie, túto skutočnosť
nepovažuje krajský súd za podstatnú, pretože v odôvodnení rozsudku sa okresný súd s touto otázkou
i za použitia príslušného ustanovenia náležite vysporiadal.

Za prísnejší zo zbiehajúcich sa trestných činov je pritom hrozené trestom odňatia slobody na 7 rokov až

12 rokov. Obžalovaný bol už v minulosti dvakrát odsúdený za zločin lúpeže a preto sa spodná trestná
sadzba zvyšovala v zmysle § 38 ods. 5 Tr. zák. o polovicu rozdielu medzi vrchnou a spodnou trestnou
sadzbou, teda o 30 mesiacov. Uložený úhrnný trest na 10 rokov potom aj krajský súd pokladá vzhľadom
na kriminálnu minulosť obžalovaného za adekvátny a spôsobilý zabezpečiť nápravu obžalovaného.

Správne si počínal okresný súd, keď obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, lebo v posledných desiatich rokoch bol vo výkone trestu
odňatia slobody.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon ďalší riadny opravný prostriedok nepripúšťa.