Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. máj 2014

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 11C/622/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4612209002
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Cambelová

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2014:4612209002.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice sudkyňou JUDr. Ľubicou Cambelovou v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ,

s.r.o., so sídlom Pribinova ul. č. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Fridrich Paľko, s.r.o.,
so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanej: Slovenská republika,
za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, 811 11
Bratislava, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy,

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Súd nepriznáva žalovanej náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca v podanej žalobe žiadal, aby súd stanovil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 125 eur z

titulu majetkovej škody a 328,23 eur z titulu nemajetkovej ujmy. Žalobca v podanej žalobe uviedol,
že v pozícii oprávneného v exekučnom konaní navrhol písomným podaním, a to postupom podľa §
38 a nasl. zákona č. 233/1995 Z.z., zvolenému súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu. Exekúciu
oprávnený navrhol vykonať pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho
zo Zmluvy o úvere č. 300200007 dlžníkom: K. L., U.. XX.X.XXXX (povinný). Po prijatí návrhu na
vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo EX 12857/2010. Súdny
exekútor predložil návrh žalobcu na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom Okresnému súdu

Topoľčany (ďalej len „exekučný súd“) a požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Žalobca uviedol ďalej, že exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky
nadmernej právnej zložitosti, nevyžadovala takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla
mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, rozhodol
o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 30.1.2011 (konanie pritom začalo
5.8.2010) a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. K rozhodnutiu o žiadosti o
udelenie poverenia tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 178 dní).

Žalobca poznamenal, že tak návrh na vykonanie exekúcie, ako aj žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, spĺňali všetky materiálne a formálne náležitosti predpokladané zákonom. Žalobca
poukázal na to, že vyvinul enormné úsilie, aby docielil vecný posun v exekučnom konaní a primäl
porušovateľa k vydaniu rozhodnutia, Žalobca poukázal na svoje podania, ktoré spísal a podával zo
dňa 2.7.2009, 23.9.2009, 13.11.2009, 25.2.2010, 30.8.2010, 23.11.2010, 25.5.2011. Žalobca opísaný
postup exekučného súdu hodnotí ako nesprávny a v rozpore so zákonom, konkrétne s ustanovením
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku. V predmetnom prípade neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala

exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia
o udelení poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Nečinnosť Okresného
súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas špecifikovaného obdobia nevykonával vo veci také
úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa žalobca v predmetnej vecipočas súdneho konania nachádzala, čo je základným účelom práva zaručeného v článku 48 ods. 2
Ústavy slovenskej republiky. Žalobca poukázal na skutočnosť, že sa dozvedel o všetkých okolnostiach
priebehu skutkového deja, ktorý vyústil do spôsobenej škody, po doručení upovedomenia o začatí

exekúcie. Žalobca si z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu uplatňuje náhradu
majetkovej škody ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorú vyčísľuje nasledovne: Žalobcovi vznikla
majetková škoda predstavujúca náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou
uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi
doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej. Žalobca vynaložil

v tomto období : na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou
informačného systému sumu 70 eur, na udržiavanie a správu informačného systému sumu 40 eur, na
administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje
spojenésvyhotovenímurgenciíadresovanýchexekučnémusúdusumu,napoštovnéatelekomunikačné
výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde sumu 15 eur. Celkove
vynaložil žalobca vo veci správy a vymáhania svojej pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo

medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej a to
výlučne vplyvom nesústredenej činnosti exekučného súdu márne sumu 125 eur. Táto suma by
nezaťažila žalobcu, ak by exekučný súd postupoval správne a pri rozhodovaní o udelení poverenia
na vykonanie exekúcie by dodržal zákonom stanovenú lehotu. Výška hmotnej škody je stanovená
na základe paušalizácie reálnych vecných nákladov a to z toho dôvodu, že presnú škodu by bolo

možné vyčísliť len s nepomernými ťažkosťami. Hmotná škoda pozostáva zo škody spočívajúcej v
administratívnych výdajoch, funkčných výdajoch, mzdových výdajoch a výdajoch spojených so stratou
času zamestnanca. Vyčíslenie vychádza z účtovnej agendy, pričom z dôvodu ochrany osobných údajov,
obchodného tajomstva a dôverných informácií nie je možné korešpondenčne predložiť účtovné doklady,
resp. pracovné a obchodné zmluvy. Žalobca očakáva, že za účelom oboznámenia sa s kalkuláciou

škody a potrebnými dokladmi dôjde zo strany Ministerstva spravodlivosti SR k určeniu termínu osobného
rokovania. Zároveň si žalobca uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné
konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
v zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov zaručeného článkom 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na

prejednanie veci v primeranom čase zaručeného článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru oochrane
ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom. Nesprávny úradný postup Okresného súdu je podľa názoru žalobcu
dôsledkom jeho nesústredenej činnosti takej intenzity, ktorá má za následok zbytočné prieťahy v konaní
spojené so zásahom do výkonu majetkových práv žalobcu. Márnym uplynutím času boli reálne ohrozené

legitímne očakávania žalobcu, že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky
a taktiež došlo k vyvolaniu nasledovných rizík: neskorým ukončením procedúry exekučným súdom
k zániku povinného, neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k zmareniu účelu konania
pre stratu kontaktu s povinným, neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k insolvencii
povinného a najmä, žalobca mohol vďaka skorému rozhodnutiu exekučného súdu v zákonnej lehote

včas, efektívne a účinne uskutočniť rad iných krokov smerujúcich k zabezpečeniu vymožiteľnosti jeho
pohľadávky a príslušenstva, pretože by vedel, že žiadosť o udelenie poverenia bola zamietnutá a je
preto potrebné uskutočniť náhradu exekučného titulu. Postup exekučného súdu zamedzil žalobcovi
správať sa so starostlivosťou riadneho hospodára. Žalobca poukázal na to, že náhradu nemajetkovej
ujmy vníma ako spravodlivú satisfakciu za konkrétne porušenie jeho zákonných nárokov (definovaných

zákonom stanovenou lehotou danou k rozhodnutiu) a základných práv. Žalobca uvádza aj ďalšie
dôvody na podporu svojej žiadosti o náhradu nemajetkovej ujmy: Neexistencia akéhokoľvek účinného
vnútroštátneho prostriedku nápravy spôsobilého reštituovať vzniknutú situáciu, resp. vyvolaný zásah do
zákonných nárokov a základných práv žalobcu v spojení s absolútnou nemožnosťou vrátenia strateného
času, vyvolala u žalobcu, ako aj u jej majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a

nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti. Úplne zbytočné a právne nezdôvodniteľné časové omeškanie
v rozhodovaní exekučného súdu spôsobilo v súvislosti s vymáhanou pohľadávkou a jej príslušenstvom
zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít žalobcu, ako aj zánik už vytvorených podnikateľských
plánov. Vyvolaná strata zisku z realizovaného obchodu spôsobila hospodársku stratu na strane žalobcu,
ale aj na strane jeho majiteľov. Nezákonným zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské

postupy žalobcu a spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať. Pri určovaní
primeranej náhrady nemajetkovej ujmy vychádza žalobca pre možnú analógiu z doktríny prijatej
ústavným súdom, podľa ktorej pokiaľ ide zbytočné prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, ak sa na
každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške 20 000 Sk t. j. cca 660 eur. Žalobca siuplatňuje ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie
podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že
nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie

veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky (spôsobené v priamej príčinnej
súvislosti s nesprávnym úradným postupom exekučného súdu) sumu 328,23 eur. Žalobca uskutočnil
výpočet nároku alikvotným pomerom 55 eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu
a to práve na základe aplikácie vyššie uvedenej doktríny ústavného súdu. Žalobca postupoval podľa
§ 15 ods. 1 zákona číslo 514/2003 Z.z. a písomnou žiadosťou požiadal žalovaného o predbežné

prerokovanie jeho nároku na náhradu škody. Žalovaný však do podania tejto žaloby na žiadosť pozitívne
nereagoval. Žalobca žiadal medzitýmnym rozsudkom rozhodnúť o základe veci a rozsudkom žalobe
vyhovieť. Žalobca na pojednávaní dňa 4.3.2014 prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadal, aby
súd podanej žalobe v plnom rozsahu vyhovel. V plnom rozsahu sa pridržiaval písomne podanej žaloby
a písomného stanoviska k vyjadreniu žalovanej . Poukázal na to, že nesprávna úradná
činnosť súdu spočíva v tom, že súd nerozhodol v zákonom stanovenej lehote, v dôsledku čoho

vznikli žalobcovi zvýšené náklady so správou a vedením pohľadávky. Za účelom vyčíslenia týchto
nákladov si žalobca dal vypracovať znalecký posudok, ktorý Okresnému súdu Levice zaslal k spisovej
značke 11C/527/2012. Zo znaleckého posudku vyplýva, že žalobcovi vznikla škoda a v akej výške
mu škoda vznikla. Uviedol, že žalobca si uplatnil svoj nárok na Ministerstve spravodlivosti Slovenskej
republiky návrhom na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody 25.9.2012 a jeho nárok zo

strany žalovaného uspokojený nebol. Na pojednávaní dňa 13.5.2014 a žalobca prostredníctvom svojho
právneho zástupcu na podanej žalobe naďalej trval.

Súd pojednával v neprítomnosti žalovanej podľa § 101 ods. 2 O.s.p., nakoľko bola riadne predvolaná a
nepožiadala o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu. Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe

uviedla, že žalobu považuje za právne neopodstatnenú a žiada ju zamietnuť v celom rozsahu z dôvodu
nepreukázania základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody v
zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. Žalovaná poukázala na nedostatky žaloby, pre neuvedenie spisovej
značky príslušného exekučného konania, pre neuvedenie relevantných údajov, ako dátumov doručenia
podaní na súd, ktoré majú význam pre posúdenie celej veci a dátumov, kedy sa žalobca dozvedel o

vzniku škody . Žalobca nepriložil ani jeden relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval vôbec existenciu
predmetného exekučného konania, vznik skutočnej škody, nemajetkovej ujmy. Žalobca síce uviedol časť
dôkazov, najmä odkazuje na exekučný spis, ale v skutočnosti prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd
napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša žalobca sám. Žalovaná navrhla súdu aplikáciu ustanovenia
§ 43 ods. 1 O.s.p. Zo žaloby nie je jednoznačne jasné, na základe akého titulu si žalobca uplatňuje

škodu, keďže v žalobe sa tituly prelínajú a žalobca jednoznačne neuvádza, z ktorého titulu si uplatňuje
svoj nárok. Nie je zrejmé, či si žalobca uplatňuje nárok z titulu nesprávneho úradného postupu z dôvodu
prieťahov,zdôvodurozhodnutiaozamietnutížiadostiovydaniepovereniaalebozdôvodunerozhodnutia
v zákonom stanovenej lehote. Čo sa týka uvádzaných prieťahov v konaní, je potrebné poznamenať,
že žalobca síce uvádza kroky, ktoré podnikol na ich odstránenie, avšak formu žiadostí o informáciu o

stave konania nie je možné považovať za riadny prostriedok, ktorý by smeroval k zabráneniu tvrdených
prieťahov a k ich účinnému odstráneniu. Žalovaná poukázala na to, že sťažovateľ má predovšetkým
postupovať v zmysle zásady vigilantibus iura (každý nech si stráži svoje právo). To, že tak žalobca
nekonal, je možné pripísať iba jemu. Žalovaná má zato, že všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie
je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu, túto právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný

súd Slovenskej republiky. Uviedla, že prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nárokov na náhradu
škody zo dňa 23.4.2012 jej boli doručené dňa 23.4.2012 a vzhľadom na skutočnosť, že už v mesiaci
septembri 2012 bola okresnému súdu doručená predmetná žaloba, je zrejmé, že podanou žalobou ide o
predčasne uplatnený nárok na súde. Žalobca neposkytol súčinnosť na predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody, čím zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody, o

prerokovanie ktorého sám požiadal. Ministerstvo spravodlivosti SR preto nárok žalobcu považuje za
predbežneneprerokovaný.Žalovanáuviedla,žepriposudzovaníotázkynesprávnehoúradnéhopostupu
spočívajúceho v údajnom porušení povinnosti súdu vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote je
podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení zákona č. 412/2012 Z.z. explicitne uvedené, z čoho
výlučne je možné vychádzať pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v

porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, pričom žalobca
doposiaľ dôkazy potrebné na posúdenie tejto otázky, predpokladané týmto ustanovením, nepredložil.
Praxukázalauždávnejšie,želehotanapoverenieexekútorajevýraznouprekážkoutoho,abymohlisúdy
objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak exekučným titulom je notárska zápisnica alebo rozhodcovskýrozsudok, najmä v prípadoch existencie dôvodov podľa § 45 ods. 1 písm. c) zák.č. 244/2002 Z.z.
o rozhodcovskom konaní. Unáhlené konanie zo strany súdov by mohlo viesť k nedostatočnému a
nekvalitnému posúdeniu prípadu a tým aj otázky, či rozhodcovský rozsudok spĺňa všetky kritéria

zákonnosti. Žalovaná poukázala na znenie ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného od
1.6.2011, na to, že 15 dňová lehota od doručenia žiadosti na písomné poverenie exekútora neplatí, ak
ideoexekučnýtitulpodľa§41ods.2písm.c)ad)Ustanovenie§41ods.2písm.d)exekučnéhoporiadku
znie: „vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených“. Pred1.6.2011 §41ods.2písm.d)Exekučnéhoporiadkuznel“vykonateľnýchrozhodnutí

rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených". V samotnej dôvodovej správe k novelizovanému
ustanoveniu § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku je uvedené, že správnosť aplikácie dotknutého
ustanovenia na rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul osvedčila svojím autentickým výkladom aj
Národná rada Slovenskej republiky ako zákonodarný zbor SR. Skutočnosť, že sa do formulácie vložili
slová „rozhodnutí rozhodcovských súdov“, predstavovala len explicitnejšie ujasnenia litery zákona, aby
sa predišlo mylným interpretáciám tohto ustanovenia. Argumentácia žalobcu je v interpretácii toho,

čo zamýšľal zákonodarca , nefundovaná a nepravdivá a § 41 ods. 2 písm. d Exekučného poriadku
sa správne aplikoval na rozhodcovské rozsudky aj pred 1.6.2011. Zo samotnej dikcie § 44 ods.
2 Exekučného poriadku vyplýva, že lehota pätnástich dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v
podobe zamietnutia žiadosti o vydanie poverenia. Pätnásťdňová lehota sa týka prípadu, keď súd poverí
exekútora vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu (okrem exekučného titulu podľa § 41

ods. 2 písm. c) a d) Exekučného poriadku. Ak ho súd nepoverí, pätnásťdňová lehota neplatí a ani sa
logicky nedá predpokladať, že by to bolo zámer zákonodarcu, keďže ide o zložitý proces posudzovania
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného
titulu. Súd má povinnosť ex offo preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú
povahu rozhodcovskej doložky rozhodcovského súdu vydaného bez účasti spotrebiteľa, preskúmať či

rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy a to v takom rozsahu,
v akom mu to umožňujú vnútroštátne procesné pravidlá v rámci obdobných opravných prostriedkov
vnútroštátnej povahy. Pokiaľ je podmienka existencie vnútroštátneho práva prikazujúceho za určitých
okolností prieskum materiálnej stránky rozhodcovského rozsudku v rámci rozhodovania o návrhu na
výkon rozhodcovského rozsudku splnená (§ 45 zákona o rozhodcovskom konaní), potom postup

súdu, ktorý z toho vyvodí dôsledky vyplývajúce zo slovenského právneho poriadku, je legitímny.
Poukazujúc na judikatúru Ústavného súdu sp.zn. I.ÚS 16/02, žalovaná uviedla, že samotné nedodržanie
zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní. Zo skutkových okolností, ktoré
sa týkajú rozhodovania o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, je zrejmé, že skúmanie
vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje osobitnú právnu úvahu najmä s ohľadom na to,

že tieto sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv. Žalovaná poukázala
na ustanovenia § 9 ods. 2 zák.č. 514/2003 Z.z. v znení zák.č. 412 /2012 Z.z., kde je explicitne uvedené
z čoho výlučne je možné vychádzať pri
posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v zbytočných prieťahoch v konaní.
Žalobca si vo vzťahu k predpokladom posúdenia existencie zbytočných prieťahov v konaní nesplnil ani

povinnosť tvrdenia a ani povinnosť ich preukázania a teda žalovaná nepovažuje existenciu prieťahov
v konaní za preukázanú. Žalobca vzniesol námietku premlčania pri každom uplatnenom nároku, pri
ktorom došlo k uplynutiu 15 dňovej lehoty od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie pred dňom 23. 4. 2009 t. j. tri roky pred dňom, kedy boli žalovanej doručené
prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku. V prípade, ak mala žalobcovi vzniknúť škoda práve

nesprávnym úradným postupom spočívajúcim v zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie po 15 dňovej lehote, lehota na uplatnenie tohto nároku (premlčacia lehota) uplynula po
troch rokoch od momentu uplynutia pätnásťdňovej lehoty od doručenia žiadosti súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Podľa názoru žalovanej žalobca nepreukázal existenciu
škody a nároky, ktoré si uplatňuje, je možné považovať za hypotetické. Žalobca nekonkretizoval, či

si uplatňuje skutočnú škodu alebo ušlý zisk a zároveň žalovaná zastáva názor, že žalobcom uvedenú
paušalizáciu vecných nákladov nemožno považovať ani za zmenšenie majetku poškodeného, ani za
ušlý majetkový prospech a teda logicky nie je možné domáhať sa ich náhrady podľa zák.č. 514/2003
Z.z. Žalovaná má za to, že žalobca ako spoločnosť, ktorá sa zaoberá spotrebiteľskými úvermi, k svojej
činnosti nepochybne potrebuje a využíva informačný systém, ktorý poskytuje prehľad poskytnutých

úverov. Takýto systém musel žalobca využívať nielen počas domnelých prieťahov, ale aj pred týmto
obdobím, ako aj po ňom, nielen na správu pohľadávok, ktoré boli predmetom exekúcií, ale aj takých, pri
ktorých žiadne exekúcie neprebiehali, respektíve prebiehali bez namietaných nedostatkov. Akákoľvek
výška nákladov prevádzkovania na správu informačného systému vznikala/vznikla žalobcovi bez ohľaduna tvrdené prieťahy a jej uplatnenie považuje žalovaná za účelové. Pokiaľ ide o udržiavanie systému
ako ďalšiu položku majetkovej škody žalobcom uvádzanú, tu ide taktiež o činnosť, ktorú musí žalobca
vykonávať na každodennej báze, najmä pri poskytovaní úverov v takom rozsahu, ako ich poskytuje

žalobca, aby sa naplnil účel fungovania spoločnosti daného druhu. Spoločnosť, ktorá sa špecializuje na
poskytnutieavymáhanieúverovmusímaťinformačnýsystém.Požadovaťpaušálnesumyzaspomínané
veľmi všeobecne uvedené činnosti, je nesprávne a znovu účelové. V súvislosti s uvedeným ako aj s
paušálnou sumou na administratívne spracovanie urgencií exekučnému súdu a publikačné výdaje, je
viac ako zrejmé, že si žalobca uplatňuje neprimerané čiastky (najmä s ohľadom na skutočnosť, že

väčšina uvádzaných zaslaných žiadostí sa mohla hospodárnejšie vykonať aj elektronicky). Na druhej
strane, samotný zástupca žalobcu uvádza vo svojom stanovisku k žiadostiam o doplnenie žiadosti
o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 2.7.2002, že „disponuje jednotnou a
nedeliteľnou databázou návrhov v elektronickej forme (návrhy podával elektronicky v automatizovanom
procese)“ a že „ návrhy boli spracované v elektronickej forme a súdom boli odoslané v tejto forme
rovnako tak elektronicky“. Z tohto dôvodu žalovaná má znovu za to, že uplatňovanie nároku na

majetkovú škodu je nepodložené a uplatňovať si 125 eur paušálne za každého dlžníka je nielenže
nadhodnotené,aleajnepreukázané.Skutočnúškodujepotrebnédokázaťlistinami/skutočnosťami,ktoré
preukážu požadovaný nárok, v opačnom prípade by mohlo dochádzať k ľubovoľnému a subjektívnemu
vyčísľovaniu škody zo strany žalobcu (ako tomu podľa názoru žalovanej je aj v tomto prípade) a
preskúmanie predmetného nároku je znemožnené. Od povinnosti riadne preukázať vznik škody a výšku

škody žalobcu neodbremeňuje množstvo podaných žalôb, ťažkosti pri jej vyčíslení a preukázaní, ani
ochrana osobných údajov, obchodného tajomstva či dôverných informácií, teda skutočností, ktorými
žalobca exemplárne nesplnenie dôkaznej povinnosti odôvodňuje. Na základe všetkých
uvedených skutočností je žalovaná toho názoru, že nemôže niesť zodpovednosť a nahrádzať žalobcovi
materiálnu škodu tak, ako si ju uplatnil v tomto konaní, pretože žalobca nepreukázal jednak vznik a ani

výšku škody. V majetkoprávnych vzťahoch fyzických a právnických osôb štát nemôže byť univerzálnym
ani singulárnym sukcesorom preberajúcim zodpovednosť za vzájomné záväzky týchto osôb, pokiaľ
je možné uspokojovanie týchto záväzkov dosiahnuť iným spôsobom. V časti žalobcovho nároku na
náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch poukazuje žalovaná na dve skutočnosti. Žalobca poukazuje
na viacero nálezov Ústavného súdu SR, kde rozhodoval o poskytnutí finančného zadosťučinenia

za zbytočné prieťahy. Žalovaná poukazuje na to, že poskytovanie finančného zadosťučinenia nie je
automatické a podlieha podrobnému skúmaniu prípadu zo strany súdu. Každé prípadové okolnosti sú
osobitné a vychádzať z paušálnej sumy 660 eur alebo 663,88 eur, ktorá musí byť priznaná za každý
rok prieťahov, je nesprávna úvaha. Navyše pri rozhodovaní Ústavný súd SR vychádzal aj z významu
sporu pre žalobcu, pričom v tomto prípade ide o veľkú spoločnosť poskytujúcu úvery fyzickým osobám.

Je potrebné poznamenať, že vznik nemajetkovej ujmy u právnických osôb a fyzických osôb je odlišný.
Pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti v podobe „frustrácie, úzkosti, neistoty a nedôvery „sú
irelevantné v predmetnom konaní, keďže si náhradu škody a nemajetkovej ujmy uplatňuje spoločnosť
ako právnická osoba. Samotná judikatúra poukazuje na tento aspekt v rozsudku Najvyššieho súdu
ČR sp.zn. 30 Cdo 675/2011, kde je uvedené, že odškodnenie právnickej osoby za nemajetkovú ujmu

spôsobenú prípadnými prieťahmi v konaní nie je možné vzťahovať na fyzické osoby, ktoré sa na činnosti
právnickej osoby nejakým spôsobom zúčastňujú, lebo im nevznikla ujma priamo. Žalobca uvádza
aj „zánik podnikateľských aktivít a podnikateľských plánov“, ale tieto nie sú bližšie konkretizované.
Taktiež žalobca nespresnil, v čom a ako situácia „ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy žalobcu“.
Žalobca opomína, že pri uplatňovaní nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je potrebné preukázať,

že konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením. Uvedené zo žalobného návrhu
nevyplýva a z toho dôvodu žalovaná nemá za preukázaný tak vznik nemajetkovej ujmy, ako ani to, že
by sa mala poskytovať jej náhrada v peniazoch. S poukazom na § 5 ods. 1, § 9 ods. 4 zák.č. 514/2003
Z.z., pre úspešné uplatnenie práva na náhradu škody je nevyhnutné okrem existencie nesprávneho
úradného postupu, nezákonného rozhodnutia, vzniku škody či nemajetkovej ujmy, preukázať aj príčinnú

súvislosť medzi týmito zložkami. Žalovaná vychádzajúc z charakteristiky príčinnej súvislosti ako
priameho a bezprostredného vzťahu príčiny a následku, je toho názoru, že nemožno tvrdiť, že žalobcovi
vzniklaškodapostupomokresnéhosúdu.Nazákladevšetkýchvyššieuvedenýchskutočnostíježalovaná
toho názoru, že žalobca nepreukázal, že by činnosťou súdu v namietanom konaní došlo k nesprávnemu
úradnému postupu, nepreukázal vznik ani výšku skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy, a

tým pádom neexistuje ani príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom súdu (spočívajúcim
v tom, že rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia po uplynutí pätnásťdňovej lehoty) a uplatnenou
majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou. Žalovaná má skôr za to, že stav v ktorom sa žalobca ocitol,
si zavinil sám, a to spôsobom vykonávania podnikateľskej činnosti, pasivitou pri obhajovaní svojich práv,a najmä je už v súčasnosti zrejmé, že žalobca si uplatňuje ničím neodôvodnené a ničím nepreukázané
čiastky, či už v podobe majetkovej škody alebo nemajetkovej ujmy.

Súd sa oboznámil s písomnou žalobou, písomným vyjadrením žalovanej, s písomnom reakciou žalobcu
na výzvu súdu na predloženie písomného podania, s písomným stanoviskom žalobcu k vyjadreniu
žalovanej k obsahu žaloby, so znaleckým posudkom číslo 1/2014 vypracovaným Ekonomickou
univerzitou v Bratislave, Znaleckým ústavom, Bratislava, Dolnozemská cesta 1, s obsahom spisu
Okresného súdu Topoľčany sp.zn.11Er/677/2010. Za žalobcu predniesol žalobu v konaní jeho právny

zástupca.

Súd na základe vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav:
Zo spisu Okresného súdu Topoľčany sp.zn. 11Er/677/2010 vyplýva, že v exekučnej veci oprávneného:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35807598, proti povinnému:
K. L., A. Č.. XXX pre vymoženie 390 eur s príslušenstvom podal súdny exekútor JUDr. Rudolf

Krutý, Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 62, 82108 Bratislava na Okresnom súde Topoľčany
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vedenej pod sp.zn. EX 12857/10 na základe
návrhu oprávneného a na základe exekučného titulu, ktorým bol rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava (ďalej len“
rozhodcovský súd“) zo dňa 26.5.2010 sp.zn. SR 04119/10. Žiadosť o udelenie poverenia bola súdu

doručená 12.10.2010. Okresný súd Topoľčany uznesením zo dňa 4.11.2010 č.k. 11Er/677/2010-9
žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietol. Proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany podal oprávnený odvolanie. Krajský súd v Nitre
uznesením zo dňa 28.2.2011 pod č.k. 15COE/518/2010-21 odvolacie konanie zastavil. Oprávnený vzal
totiž písomným podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 1.2.2011 prostredníctvom súdu prvého

stupňa podané odvolanie späť a navrhol odvolacie konanie zastaviť. Okresný súd Topoľčany uznesením
zo dňa 7.10.2011 č.k. 11Er/677/2010-29 exekúciu zastavil, súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie
nepriznal a zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Uznesenie
nadobudlo právoplatnosť 28.10.2011. Obsahom spisu nie sú žiadne podania žalobcu, z ktorých by
vyplývalo, že sa sťažuje na prieťahy v konaní, na nečinnosť súdu v uvedenej exekučnej veci.

Zo znaleckého posudku číslo 1/2014 vypracovaného Ekonomickou univerzitou v Bratislave, Znaleckým
ústavom, Dolnozemská cesta 1, 85235 Bratislava, vyplýva, že vypracovanie znaleckého posudku si
objednal žalobca. Úlohou znalca je určiť výšku majetkovej škody, ktorá bola spôsobená nesprávnymi
úradnými postupmi a nezákonnými rozhodnutiami okresných súdov Slovenskej republiky v exekučných
konaniach, a to najmä v súvislosti s porušovaním zákonných lehôt a nečinnosťou, či zbytočnými

prieťahmi v exekučnom konaní pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia
na vykonanie exekúcie alebo pri rozhodovaní o zmene súdneho exekútora. V znaleckom posudku
sa uvádza, že výpočet škody určil zadávateľ znaleckého posudku na obdobie rokov 2009 - 2012.
Výpočet škody obsahuje štyri základné časti: zvýšené mzdové náklady, náklady na tlač, náklady
na úpravu informačného systému, náklady na telekomunikačné služby poštovné. Znalecký posudok

bol vypracovaný vo veci stanovenia majetkovej škody spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. V závere
znaleckého posudku znalecký ústav uvádza, že na základe vykonanej analýzy mzdových nákladov,
nákladov na poštovné, telekomunikačné služby, tlač a úpravu informačného systému realizoval výpočet
majetkovej ujmy vzniknutej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., pričom táto je diferencovaná podľa
jednotlivých typov žalôb nasledovne: Žaloby NZP a NP: v poradí položka a suma v eur na jednu žalobu:

mzdové náklady 4,15, náklady na tlač 5,31, náklady na úpravu informačného systému 13,86, náklady
na poštovné 3,01, náklady na telekomunikačné služby 4,43 eur. Spolu 30,76 eur. Žaloby ZE: v poradí
položka a suma v eur na jednu žalobu: mzdové náklady 5,07, náklady na tlač 5,31, náklady na úpravu
informačného systému 13,86, náklady na poštovné 3,01 euro, náklady na telekomunikačné služby 4,43.
Spolu: 31,68 eur. V znaleckom posudku je uvedená metodika a výpočet škody, výpočet zvýšených

mzdových nákladov, náklady na poštovné, náklady na telekomunikačné služby, prepočet nákladov na
tlač, prepočet nákladov na úpravu informačného systému, výsledná rekapitulácia.
Podľa § 3 ods. 1 písm. d zák.č. 514/2003 Z.z., v znení platnom a účinnom v období od 12.10.2010
(deň doručenia žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na súd) do 31.12.2010 (ďalej len
„zák.č.514/2003Z.z.“),štátzodpovedázapodmienokustanovenýchtýmtozákonomzaškodu,ktorábola

spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym
úradným postupom.
Podľa § 3 ods. 2 zák.č. 514/2003 Z.z., zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.Podľa § 4 ods.1 písm. a, zák.č. 514/2003 Z.z., vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods.1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
škodavzniklavobčianskomsúdnomkonaníalebovtrestnomkonaníaaktentozákonneustanovujeinak.

Podľa § 9 ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených

záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 zák.č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,

nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len žiadosť) s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 16 ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo
jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia
nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis

neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 zák.č. 514/2003 Z.z., v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné

uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 zák.č.514/2003 Z.z., výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje
s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,

b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 19 ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa,

keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie
alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)
rozhodnutia.

Podľa § 19 ods. 3 zák.č. 514/2003 Z.z., lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa

§ 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.
Podľa § 44 ods. 1 zák.č. 233/1995 Z.z., v znení platnom a účinnom v období od 12.10.2010 (deň
doručenia žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na súd) do 4.11.2010, (ďalej len „zák.č.
233/1995 Z.z.“) exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží
tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu

súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Podľa § 44 ods. 2 zák.č. 233/1995 Z.z., súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu; táto lehota

neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.Podľa § 41 ods. 1 zák.č.233/1995 Z.z., Exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva
právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
Podľa § 41 ods.2 zák.č.233/1995 Z.z., podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade

a) rozhodnutí orgánov Európskej únie,
b) rozhodnutí osvedčených ako európsky exekučný titul,
c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba
a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s
vykonateľnosťou súhlasila,

d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených,
e) osvedčení o dedičstve, vykonateľných rozhodnutí bývalých štátnych notárstiev a dohôd nimi
schválených,
f) vykonateľných rozhodnutí orgánov verejnej správy a územnej samosprávy vrátane blokov na pokutu
nezaplatenú na mieste,
g) platobných výmerov, výkazov nedoplatkov vo veciach daní a poplatkov, ako aj zmierov schválených

týmito orgánmi,
h) vykonateľných rozhodnutí a výkazov nedoplatkov vo veciach sociálneho zabezpečenia, sociálneho
poistenia, starobného dôchodkového sporenia, a vo veciach verejného zdravotného poistenia,
i) iných vykonateľných rozhodnutí a schválených zmierov, ktorých výkon pripúšťa zákon,
j) dokladov vydaných podľa právneho predpisu platného v inom členskom štáte Európskej únie, ak ide

o vymáhanie pohľadávky podľa osobitného predpisu.

Súd pri rozhodovaní neprihliadol na námietku premlčania vznesenú žalovanou, nakoľko žiadosť o
udelenie poverenia bola podaná na súd po 23.4.2009 a námietka premlčania sa podľa žalovanej
vzťahuje pri uplatnenom nároku, pri ktorom došlo k uplynutiu 15. dňovej lehoty od doručenia žiadosti

súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pred dňom 23.4.2009.

Z podania žalovanej vyplýva, že prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody boli
jej doručené 23.4.2012. Žalobu žalobca podal na súd 27.9.2012. I keď žalobca podal žalobu na súd pred
uplynutím šesťmesačnej lehoty od dňa prijatia žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu

škody, uvedená lehota už uplynula , nárok žalobcu uspokojený nebol, preto je možné v súdnom konaní
o podanej žalobe v súčasnosti rozhodnúť.

Súd nepovažoval za dôvodné postupovať podľa § 43 ods. 2 O.s.p. a vyzývať žalobcu na odstraňovanie
vád podania, nakoľko žaloba mala potrebné náležitosti.

Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom
štátneho orgánu predpokladá súčasné splnenie troch podmienok: 1. nesprávny úradný postup, 2.
vznik škody alebo nemajetkovej ujmy poškodenému, 3. príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným
postupom a vznikom škody alebo nemajetkovej ujmy. Pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody

je nutné súčasné splnenie všetkých týchto troch podmienok. Náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch
za splnenia uvedených podmienok možno priznať tomu, komu nemajetková ujma vznikla ako dôsledok
nesprávneho úradného postupu takéhoto orgánu, a to ak samotné konštatovanie porušenia práva nie
je dostatočným zadosťučinením.

Za nesprávny úradný postup podľa § 9 ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z., sa považuje aj porušenie povinnosti
orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť
orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah
do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
Škodu vo všeobecnosti možno chápať ako ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, je

objektívne vyjadriteľná v peniazoch a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým
peňažného.Zodpovednosťštátuzaškoduspôsobenúnesprávnymúradnýmpostupomjedanálenvtedy,
ak škoda vznikla v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom.

Vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou zák.č. 514/2003 Z.z.

nevysvetľuje. V právnej teórii sa týmto vzťahom označuje priama väzba javov, objektívnych súvislostí,
v rámci ktorého jeden jav (príčina), vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak
je medzi nesprávnym úradným postupom a škodou vzťah príčiny a následku. Pre posúdenie vzniku
zodpovednosti za škodu má zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda, majetková ujma,za ktorú je náhrada požadovaná. Vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou poškodeného (pokiaľ vznikla) a
konkrétnym konaním škodcu (ak je protiprávne) sa zisťuje príčinná súvislosť. Pri zisťovaní príčinnej
súvislosti treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala. Pritom

nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku. V postupnom slede javov
je každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho) a každý ňou spôsobený následok sa
stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite.
Atribútom príčinnej súvislosti je totiž priamosť pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo,
bezprostredne, predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť priamy,

bezprostredný, neprerušený, nestačí, ak je iba sprostredkovaný.

Pre vznik zodpovednosti štátu za nemajetkovú ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom sa
vyžadujesplnenietrochpredpokladovsúčasne:nesprávnyúradnýpostupštátnehoorgánu,nemajetková
ujma,príčinnásúvislosťmedzinesprávnymúradnýmpostupomštátnehoorgánu anemajetkovouujmou.
Náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch za splnenia uvedených podmienok možno priznať tomu, komu

nemajetková ujma vznikla ako dôsledok nesprávneho úradného postupu takéhoto orgánu, a to ak
samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením.
Za nesprávny úradný postup, v dôsledku ktorého vznikla žalobcovi škoda, žalobca považuje nevydanie
rozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v exekučnej veci vedenej u súdneho
exekútora pod sp.zn. EX 12857/10 do 15 dní od dňa doručenia tejto žiadosti exekučnému súdu. Žalobca

poukázal na to, že o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie exekučný súd rozhodol až
dňa 30.1.2011, a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia (konanie podľa žalobcu
pritom začalo 5.8.2010. K rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia tak podľa žalobcu došlo po
uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 178 dní). Žalobca tiež poukázal na to, že k
vydaniu rozhodnutia došlo až po veľmi dlhej dobe i keď neexistovala okolnosť, ktorá by umožňovala

súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi.
Zo spisu Okresného súdu Topoľčany sp.zn. 11Er/677/2010 súd mal preukázané, že v predmetnej
exekučnej veci (vedenej u súdneho exekútora pod EX 12857/10) žiadosť o udelenie poverenia bola súdu
doručená 12.10.2010 a o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia Okresný súd Topoľčany rozhodol
uznesením zo dňa 4.11.2010 č.k. 11Er/677/2010-9.

Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského
súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň aj povinný ex offo skúmať už v štádiu rozhodovania o
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe
platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Už v štádiu posudzovania splnenia základných predpokladov
pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie, sa exekučný súd v zmysle § 44 ods. 2 zák.č.

233/1995 Z.z. okrem iného zaoberá tým, či rozhodnutie (iný titul) uvedené v návrhu na vykonanie
exekúcie bolo vydané v súlade so zákonom, t.j. či bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie
a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch ide o rozhodnutie (iný titul) vykonateľné
tak po stránke formálnej, ako aj materiálnej. Osobitosť postavenia rozhodcovského súdu spočíva medzi
iným v tom, že jeho právomoc vec prejednať a rozhodnúť sa odvodzuje od rozhodcovskej zmluvy.

Predpokladom právomoci rozhodcovského súdu je teda platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy, a to
či už vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky. Ak exekučný súd zistí, že právomoc
rozhodcovského súdu bola založená na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, prislúcha mu právo
vyvodiťvšetkydôsledkyvyplývajúcezpríslušnýchprávnychpredpisovpreto,abyzmluvnástrananebola
uvedenou doložkou viazaná.

Súd na základe vyššieuvedených skutočností dospel k záveru, že zo strany Okresného súdu Topoľčany
v uvedenej exekučnej veci nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu tým, že súd nerozhodol v
lehote 15 dní od doručenia mu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Ustanovenie §
44 ods. 2 zák.č. 233/1995 Z.z. upravuje procesnú lehotu 15 dní na vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie pre prípad, že exekučný súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia alebo návrhu na

vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom. Z ustanovenia § 44 ods. 2 zák.č. 233/1995
Z.z. nevyplýva, že lehota 15 dní by sa mala vzťahovať na prípad, ak exekučný súd zistí rozpor žiadosti
alebonávrhualeboexekučnéhotitulusozákonomažiadosťoudeleniepoverenianavykonanieexekúcie
uznesením zamietne. Súd poukazuje na právne stanovisko Ústavného súdu SR uvedené v uznesení
Ústavného súdu SR zo dňa 25.4.2013 sp.zn. II. ÚS 248/2013, v ktorom uvádza: Navyše, z ustanovenia

§ 44 ods. 2 zák.č. 233/1995 Z.z. nevyplýva, že lehota 15 dní by sa mala vzťahovať na prípad, ak
exekučný súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom a žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Naopak, zákon takúto lehotu v prípade
negatívneho rozhodnutia exekučného súdu neukladá (uvedené platilo aj pred 1.júnom 2010).Zvykonanéhodokazovanianevyplýva,žebypodoručenímužiadostioudeleniepoverenianavykonanie
exekúcie bol súd nečinný a že by v exekučnej veci vznikli zbytočné prieťahy zo strany súdu pri
preskúmaní žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a

exekučného titulu podľa § 44 ods. 2 zák.č. 233/1995 Z.z. Súdu bola doručená žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie dňa 12.10.2010 a súd uznesením zo dňa 4.11.2010 žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Súd konal bez zbytočných prieťahov, keď o žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie rozhodol v primeranej lehote dňa 4.11.2010. Napokon
žalobca ani nepreukázal, že by prieťahy v predmetnej exekučnej veci konštatoval iný príslušný orgán.

Nebolo preukázané v konaní, že by došlo k nesprávnemu úradnému postupu ani z dôvodu nečinnosti
alebo z dôvodu zbytočných prieťahov v konaní.

Súd poukazuje na to, že žalobca nepreukázal, že musel v uvedenom exekučnom konaní vynaložiť
osobitné náklady na správu pohľadávky, na udržiavanie a správu informačného systému, na
administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje

spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačné
výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde. Podľa názoru súdu potreba
žalobcu na udržiavanie a správu informačného systému vo veci samotnej pohľadávky vznikla už tým,
že žalobca poskytol úver povinnému a viedol pohľadávku ako neuhradenú. Zo spisu exekučného súdu
nevyplýva, že by žalobcovi vznikli zvýšené náklady spojené s urgovaním a kontrolou stavu v exekučnom

konaní, keďže žiadne urgencie ani žiadosti o informáciu o stave konania sa v spise nenachádzajú.
Vzhľadom na primeranosť lehoty, v ktorej súd v uvedenej exekučnej veci rozhodol o žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, nemohlo dôjsť k nemajetkovej ujme tvrdenej žalobcom v žalobe.
Žalobca súdu predložil znalecký posudok č.1/2014, ktorým preukazoval výšku škody, ktorý sa však
nevzťahuje konkrétne na vyčíslenie škody v uvedenom exekučnom konaní a je vypracovaný na základe

požiadavky zadávateľa na výpočet škody, ktoré zadávateľ znaleckého posudku určil na obdobie rokov
2009 - 2012, teda za obdobie presahujúce aj trvanie predmetného exekučného konania. Súd sa bližšie
nezaoberal výškou škody vyčíslenou v znaleckom posudku č. 1/2014, nakoľko k príčinnej súvislosti
medzi nesprávnym postupom súdu v exekučnom konaní a prípadnou škodou pre žalobcu ani nemohlo
dôjsť, keďže k nesprávnemu úradnému postupu súdu v uvedenom exekučnom konaní nedošlo.

Keďže podmienky vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci nesprávnym
úradným postupom sú stanovené kumulatívne, už nesplnením podmienky nesprávneho úradného
postupu Okresného súdu Topoľčany v uvedenej exekučnej veci nie je daná zodpovednosť žalovanej
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci podľa zák.č. 514/2003 Z.z. Nie je z uvedených dôvodov

daná zodpovednosť žalovanej za majetkovú škodu a nemajetkovú ujmu, ktorých náhradu si žalobca od
žalovanej v podanej žalobe uplatňuje. Súd preto žalobu zamietol v celom rozsahu.

Podľa 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods.1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Podľa § 151 ods.2 O.s.p. , ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu
trovkonaniavyplývajúcichzospisukudňuvyhláseniarozhodnutiasvýnimkoutrovprávnehozastúpenia;

ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy nevyplývajú, súd mu náhradu trov
konania neprizná a v takom prípade nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto
účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Žalovaná mala v konaní úplný procesný úspech a uplatnila si právo na náhradu trov konania. Trovy

konania žalovaná nevyčíslila, a to ani v lehote do troch pracovných dní od vyhlásenia rozsudku a zo
spisu jej žiadne trovy ku dňu vyhlásenia rozsudku nevyplývajú. Súd v tomto prípade nie je viazaný
rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania žalovanej v rozsudku, ktorý súd vyhlásil a ktorým sa
konanie končí a preto súd náhradu trov konania žalovanej s poukazom na vyššiecitované zákonné
ustanovenia nepriznáva.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní, od dňa jeho
doručenia, na Okresnom súde Levice, v dvoch písomných
vyhotoveniach.

V odvolaní má byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva,
ktorej veci sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté
vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie

skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
predpisu.