Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 6. apríl 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/823/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114201825
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Malíková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4114201825.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Malíkovej a členov senátu
JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Soni Vackovej v právnej veci navrhovateľa: Službyt Nitra, s.r.o., so sídlom
Janka Kráľa 122, IČO: 31447929, proti odporkyni: U. H., nar. XX.XX. XXXX, bytom C. X, R., zastúpená
JUDr. Martinom Kanásom, advokátom, Školská 3, Nitra, o zaplatenie 1 291,78 eura s príslušenstvom, o
odvolaní odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 30. júna 2015 č.k. 9C/83/2014-93, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 1
291,78 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 108,98 eura od 25. 01. 2011
do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 591,40 eura od 19. 02. 2011 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy
591,40 eura od 22. 03. 2011 do zaplatenia a náhradu trov konania v sume 77 eur a to všetko do

troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku úrokov z omeškania návrh zamietol. Za preukázaný
mal skutkový stav, podľa ktorého účastníci konania uzavreli dňa 31. 05. 2006 zmluvu o podnájme
nebytových priestorov č. 1/02/06, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporkyni do
podnájmu nebytový priestor nachádzajúci sa v R., na F. č. XX, v nehnuteľnosti so súpisným číslom
1300 na parc.č. XXXX, zapísaný na LV č. XXXX o výmere 88,71 m2. Súhlas vlastníka nehnuteľnosti k
podnájmu nehnuteľnosti vyplýva zo zmluve o nájme uzavretej medzi vlastníkom nehnuteľnosti - Mestom

Nitra a navrhovateľom, ako nájomcom, dňa 28. 07. 2003. Predmetná zmluva o podnájme bola doplnená
dodatkom č. 1 zo dňa 25. 07. 2006, dodatkom č. 2, 3, 4. Dohodou zo dňa 30. 03. 2011 došlo k ukončeniu
podnájmu nebytových priestorov ku dňu 31. 03. 2011, ktorý podnájom bol uzavretý na dobu neurčitú.
V zápisnici z odovzdania a preberania nebytového priestoru zo dňa 08. 04. 2011 je uvedené, že sa v
odovzdávajúcich priestoroch nachádza kuchynská linka s batériou, priechodné zasúvacie dvere, kryty
na radiátoroch 3 ks, expanzná nádoba 1 ks, pult drevený, 3ks nalepené zrkadlá. Faktúrou č. 514110006
navrhovateľ odporkyni fakturoval nájomné za nebytové priestory za mesiac január 2011 vo výške 700,38

eura, faktúrou č. 514110070 nájomné za február vo výške 591,40 eura a rovnaká suma
aj za mesiac marec 2011 faktúrou č. 514110130. Žiadosťou o úpravu nebytového priestoru zo dňa 16.
06. 2006 odporkyňa požiadala navrhovateľa o povolenie k úprave prenajatej nehnuteľnosti
v rozsahu: výmena výkladov a v chodových dverí, úprava a rozvod plynového kúrenia, vody a
sociálneho zariadenia, výmena dlažby, ktoré práce následne preplatil navrhovateľ, ďalej odsadenie stien
a stropu sadrokartónom a vymaľovanie interiéru. Na základe konzultácie, náklady na úpravy mal hradiť

nájomca a suma nájomného bola znížená na 500,- Sk mesačne po dobu rekonštrukcie do 31. 08. 2006.
Zo zmluvy o dielo zo dňa 16. 06. 2006 ma súd prvého stupňa za preukázané, že predmetom zmluvy bola
výroba, dodávka a montáž zariadenia predajne v celkovej hodnote 273 222,- Sk, pričom odberateľomdiela bolo združenie Z a E Outlet v zastúpení odporkyňou, odporkyňa predložila výdavkové doklady,
ktorými preukazovala náklady na spotrebný materiál vo výške 1 566,- Sk, zápustné halogénové svetlo
pevné v hodnote 7 439,- Sk dokladom zo dňa 07. 07. 2006, ďalej sumu 2376,- Sk podľa dokladu zo

dňa 10. 07. 2006, vetracie mriežky v hodnote spolu 898,- Sk dokladom zo dňa 12. 09. 2006, WC dvere
klasické v hodnote 1 490,- Sk dokladom zo dňa 22. 09. 2006, kuchynský dres v hodnote
889,- Sk dokladom zo dňa 31. 08. 2006, kuchynská linka v hodnote 4 999,- Sk dokladom zo dňa 28.
08. 2006. Odporkyňa uplatnila pohľadávku na započítanie do výšky žalovanej sumy dňa 28. 04. 2015,
pričom navrhovateľ vzniesol námietku premlčania. Po právnej stránke napadnutý rozsudok odôvodnil

ustanoveniami § 101, § 107 ods. 1, ods. 2, § 517 ods. 2, § 581 ods. 1, ods. 2, § 720 Občianskeho
zákonníka (zákon číslo 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov), § 3 ods. 1 Nariadenia vlády číslo
87/1995 Zb. v znení účinnom do 31. 01. 2013, § 5 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, § 6 ods. 1, ods. 2 zákona
číslo 116/1990 Zb. o nájme a podnájme ne bytových priestorov v znení neskorších predpisov. Aplikujúc v
danej veci vyššie citované ustanovenia tak zákona o nájme nebytových priestorov, ako aj Občianskeho
zákonníka konštatoval, že v danom prípade nešlo o nájom nebytových priestorov, ale o podnájom, ku

ktorému všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka neobsahujú právnu úpravu úhrady nákladov
vynaložených na nebytový priestor a zmien veci. Poukázal tiež na skutočnosť, že navrhovateľ nie je
vlastníkom nebytových priestorov, je iba ich nájomcom, preto akékoľvek zhodnotenie nehnuteľnosti
zo strany odporkyne nie je možné zohľadniť v rámci započítacej pohľadávky, teda navrhovateľ nie
je pasívne legitimovaný na uplatnenie práva na započítanie. Občiansky zákonník uvádza ako jeden

z dôvodov zániku práv a povinností aj ich vzájomné zrušenie započítaním - kompenzáciou, ktoré
zastane okamihom, keď sa stretli započítateľné pohľadávky a nie dňom, v ktorom došlo k prejavu
smerujúcemu k započítaniu, pričom musí ísť o vzájomné pohľadávky, ktoré znejú na plnenie rovnakého
druhu a zanikajú, pokiaľ sa navzájom kryjú, pričom niektorá zo strán musí urobiť, prípadne aj proti vôli
druhej strany, prejav smerujúci k započítaniu. V danom prípade odporkyňa uplatnila v rámci obrany

pohľadávkunazapočítanievočidlžnémunájomnémuvočinavrhovateľovi.Vyhodnotiactentoprejav,súd
prvého stupňa dospel k záveru, že pohľadávka odporkyne trpí nedostatkom započítateľnosti, pretože
k zhodnoteniu nebytových priestorov rekonštrukčnými prácami nedošlo k zhodnoteniu nehnuteľnosti
vo vlastníctve navrhovateľa, v dôsledku čoho navrhovateľ nie je pasívne legitimovaný voči pohľadávke
odporkyne titulom rekonštrukčných prác. Zároveň zhodnotil, že táto pohľadávka odporkyne z titulu

vložených investícií, ktorá by prestavovala bezdôvodné obohatenie, je premlčaná, pretože všeobecná
trojročná premlčacia lehota uplynula najneskôr v roku 2009 a subjektívna dvojročná už v roku 2008 a
preto s poukazom na ustanovenie § 581 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemožno započítať premlčané
pohľadávky. Z týchto dôvodov súd prvého stupňa návrhu navrhovateľa vyhovel. Zároveň priznal
navrhovateľovi nárok na úroky z omeškania v zákonnej výške. O náhrade trov konania rozhodol podľa

§ 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (zákon číslo 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov,
ďalej len „OSP“) a úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov konania spočívajúcich v zaplatenom
súdnom poplatku.

Rozsudok súdu prvého stupňa napadla odvolaním odporkyňa, podajúc odvolanie bez jeho zdôvodnenia

a až na výzvu súdu odvolanie zdôvodnila tým, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a preto jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Namieta, že vo veci vzniesla kompenzačnú námietku do výšky žalovanej
sumy, ktorá bola dôvodná, nakoľko vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že
hnuteľné veci, ktoré si navrhovateľ ponechá a doteraz užíva a poberá z nich úžitok, si nechal na základe

vzájomnej dohody a tieto veci zostali v priestore prenájmu. Navrhuje preto napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa zrušiť a návrh navrhovateľa zamietnuť.

Navrhovateľ v podanom písomnom vyjadrení k odvolaniu odporkyne opätovne uvádza, že tvrdenie
odporkyne o ponechaní hnuteľných vecí na základe vzájomnej dohody je nepravdivé, nakoľko žiadna

takáto dohoda uzavretá nebola, odporkyňa si nesplnila základnú povinnosť spojenú s ukončením
podnájomného vzťahu, a to vypratať a odovzdať nebytový priestor tak, aby bolo možné priestor
bezodkladne prenajať ďalšiemu subjektu. Ďalej namieta, že kompenzačnej námietke nie je možné
vyhovieť z dôvodu premlčania a z dôvodu nedostatku vecnej pasívnej legitimácie, nakoľko nie je
vlastníkom nehnuteľnosti. Navrhuje preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny

potvrdiť.

KrajskýsúdvNitre,akosúdodvolací(§10ods.1OSP),popreskúmanínapadnutéhorozsudku,konania,
ktoré mu predchádzalo a odvolania odporkyne podľa § 205 ods. 1, ods. 2 OSP, súc viazaný dôvodmia rozsahom tohto odvolania (§ 212 ods. 1 OSP), skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa
podľa § 213 ods. 1 OSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP, za splnenia
podmienok uvedených v ustanovení § 156 ods. 3 OSP, dospel k záveru, že odvolanie odporkyne nie je

opodstatnené a preto napadnutý rozsudok vo veci samej ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP
potvrdil.

V danej veci súd prvého stupňa vykonal dostatočné dokazovanie, jednotlivé dôkazy vyhodnotil a na ich
závere vec aj správne právne posúdil. Následne vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom, s ktorým sa

odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil a preto ho podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil. Zároveň odvolací
súd konštatuje, že súd prvého stupňa rozsudok aj v dostatočnej miere a správne tak po právnej, ako aj
skutkovej stránke odôvodnil, s ktorým odôvodnením sa v plnom rozsahu stotožnil a preto na správnosť
týchto dôvodov ďalej, podľa § 219 ods. 2 OSP, iba poukazuje.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd iba poznamenáva, že podľa § 120

ods. 1 OSP sú účastníci povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. V tomto prípade bolo
na odporkyni, aby jednoznačným spôsobom, jasne, určite a zrozumiteľne súdu preukázala, že svoje
zmluvné povinnosti, t.j. uhradenie nájomného za dobu nájmu, zaplatila. Keďže túto skutočnosť súdu
prvého stupňa nepreukázala a iba na svoju obranu uviedla kompenzačnú námietku, ktorá nespĺňala
všetky náležitosti započítacej pohľadávky podľa § 580 a § 581 Občianskeho zákonníka, správne sa súd

prvého stupňa zaoberal i týmto návrhom odporkyne.

Podľa § 580 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je
rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči
druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé

na započítanie.

Podľa § 581 ods. 2 Občianskeho zákonníka započítať nemožno premlčané pohľadávky, pohľadávky,
ktorých sa nemožno domáhať na súde, ako aj pohľadávky z vkladov. Pri splatnej pohľadávke nemožno
započítať pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná.

Započítanie podľa citovaných ustanovení je jedným zo spôsobov zániku vzájomne sa kryjúcich
pohľadávok veriteľa dlžníka. Započítanie je privodenie zániku dvoch navzájom proti sebe stojacich
pohľadávok tým, že jedna a druhá sa považujú za navzájom vyrovnané. Občiansky zákonník upravuje
dva spôsoby započítania, a to započítanie jednostranným právnym úkonom dlžníka alebo veriteľa a

započítanie dohodou veriteľa a dlžníka. Započítanie je najmä jednostranný právny úkon, ktorým jedna
strana, ak sú dané zákonom ustanovené predpoklady, zrušuje vzájomné pohľadávky, ak sa tieto kryjú.
Započítanie je oprávnením ktorejkoľvek strany. Možno ho vykonať aj bez súhlasu, ba aj proti vôli
druhej strany, pričom právne účinky zániku záväzku nastávajú k okamihu, keď sa pohľadávky spôsobilé
na započítanie stretnú (z oboch strán musí ísť o splatné pohľadávky). Započítať možno vzájomné

pohľadávky, pohľadávky rovnakého druhu, platné pohľadávky, splatné pohľadávky a pohľadávky, ktoré
nie sú zákonom zo započítania vylúčené. Prvou podmienkou je, že musí ísť o vzájomné pohľadávky.
To znamená, že veriteľ jednej pohľadávky spôsobilej na započítanie (kompenzabilná pohľadávka) je
zároveň dlžníkom druhej pohľadávky a naopak. Dlh alebo pohľadávka tretej osoby tu spravidla nemá
miesto, pretože nemožno započítať cudziu pohľadávku pre nedostatok vzájomnosti. Teda dlžník takú

pohľadávku, ktorá sa netýka jeho veriteľa, ale sa týka tretej osoby, nemôže započítať ani vtedy, ak
táto tretia osoba je oprávnená inkasovať plnenie v mene veriteľa. Zo započítania sú vylúčené aj také
pohľadávky, ktoré nesmerujú síce proti veriteľovi, hoci ten, voči ktorému pohľadávka smeruje, by bol
v prípade plnenia oprávnený od veriteľa na základe postihu požadovať vrátenie plnenia. Započítanie
môže zásadne uplatniť iba dlžník, ktorý je sám veriteľom vzájomnej pohľadávky, resp. Veriteľ, ktorý je

sám dlžníkom vzájomnej pohľadávky.

Vychádzajúc z uvedeného výkladu pohľadávky vhodnej na započítanie, je potrebné v danej veci
konštatovať, že v prvom rade nebola splnená základná podmienka a to podmienka vzájomnosti
pohľadávky a splatnosti pohľadávky odporkyne voči navrhovateľovi. Odporkyňa vôbec nepreukázala,

že má pohľadávku splatnú voči navrhovateľovi, nepreukázala uplatnenie tejto pohľadávky smerom
k navrhovateľovi, ako aj jej výšku. Iba samotné tvrdenie odporkyne o tom, že má pohľadávku voči
navrhovateľovi, spočívajúcu v hodnote zanechaných hnuteľných vecí v navrhovateľom prenajatých
priestoroch, nemôže byť považované splnenie podmienky vzájomnosti pohľadávok. Ide iba o tvrdenie,bez vecného preukázania a bez splnenia podmienky splatnosti tejto pohľadávky. Keďže v tomto smere
bolo dôkazné bremeno na strane odporkyne, ktorá toto svoje tvrdenie žiadnym spôsobom nepreukázala
(pričom predloženie dokladov o výdavkoch nie je možné považovať za uplatnenie pohľadávky voči

navrhovateľovi), súd prvého stupňa nemal inú možnosť, ako návrh odporkyne na započítanie hodnoty
hnuteľných vecí, voči pohľadávke navrhovateľa, zamietnuť. Navyše za situácie, že navrhovateľ skutočne
nie je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, a započítavací prejav bolo možné uplatniť iba voči osobe,
ktorá sa obohatila na úkor odporkyne tým, že si ponechala jej veci, čo však navrhovateľ nie je. Aj z
tohto pohľadu je preto obrana odporkyne, spočívajúca v návrhu na započítanie kompenzačnej námietky,

neopodstatnená.

K odvolaniu a dôvodom uvedeným v podanom odvolaní odporkyne, odvolací súd iba poznamenáva, že
odporkyňa takmer žiadne dôvody v podanom odvolaní, pre ktoré nesúhlasí s napadnutým rozsudkom
súduprvéhostupňa,neuviedla,ibavšeobecnekonštatovala,žesúdprvéhostupňanesprávnevyhodnotil
vykonané dôkazy, na základe ktorých dospel k nesprávnym právnym záverom a opätovne iba poukázala

na neakceptovanie ňou vznesenej kompenzačnej námietky. Odvolací súd sa preto nemal s akými
dôvodmi odporkyne vysporiadať. Aj z tohto pohľadu bolo potrebné odvolaniu odporkyne nevyhovieť a
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť.

S poukazom na vyššie uvedené závery, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo veci
samej podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdil.

O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 OSP v súlade s ustanovením § 142

ods. 1 OSP a úspešnému navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko si žiadne
neuplatnil.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov v senáte 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.