Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. január 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/43/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4408216384
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Polyáková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4408216384.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a sudkýň JUDr.

Dagmar Podhorcovej a JUDr. Ingrid Doležajovej, v právnej veci žalobkyne: I. D., nar. XX. XX. XXXX,
bytom C., Y. XX, zastúpená Advokátska spoločnosť s.r.o., so sídlom Nové Zámky, Podzámska 32, IČO:
36 813 401, zastúpená advokátkou JUDr. Tatianou Timoranskou, proti žalovanému: N. B., nar. XX.
XX. XXXX, bytom U. U., C. XX, zastúpený JUDr. Romanom Hriadelom, advokátom, so sídlom Žilina,
Národná 806/16, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, na odvolanie žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 22. septembra 2015 č. k. 9C/264/2008-427 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobkyni p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že nehnuteľnosti zapísané na Okresnom úrade
Nové Zámky, odbore katastrálnom vedené na LV č. XXXX kat. úz. C. ako parc. č. 4919/7 - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 175 m2 a stavba so súp. č. XXXX na tejto parcele s označením bytovka,
parc. č. 4919/12 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 286 m2, parc. č. 4919/13 - zastavané plochy
a nádvoria o výmere 1616 m2, parc. č. 4919/14 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 895 m2, parc.
č. 4919/15 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 832 m2, parc. č. 4919/21 - zastavané plochy a

nádvoria o výmere 2619 m2, parc. č. 4919/22 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1990 m2 patria do
výlučného vlastníctva žalobkyne I. D., rod. D., nar. XX. XX. XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, bytom Y. XX, C.
počnúc právoplatnosťou rozsudku. Žalovaného zaviazal zaplatiť k rukám právnej zástupkyni žalobkyne
titulom náhrady trov konania sumu 7.397,64 eura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie
odôvodnil tým, že je potrebné návrhu žalobkyni vyhovieť, keď jej nárok bol v konaní preukázaný v
celom rozsahu. Po doplnení dokazovania dospel k záveru, že čo sa týka vôle žalovaného uzavrieť
kúpnu zmluvu, táto bola preukázaná, keď žalobkyňa vo svojej výpovedi poukázala na to, že o predaji

nehnuteľnosti ju najprv informoval pán Y. ústne a konkrétne o podmienkach kúpy rokovala so žalovaným,
ktorý vypracoval kúpnu zmluvu a predložil jej ju s tým, že si telefonicky dohodli podmienky zmluvy. Ona
žalovanému odovzdala aj zálohu v sume 360.000,- Sk na základe príjmového pokladničného dokladu
zo dňa 04. 06. 2007, ktorým znaleckým dokazovaním z odboru písmoznalectva bolo jednoznačne
preukázané, že podpis na tomto doklade je originál podpisu žalovaného, a tento nebol skenovaný. Tým
bola preukázaná vôľa žalovaného s uzavretím kúpnej zmluvy. Ďalej bolo jednoznačne preukázané, že
kúpna zmluva zo dňa 18. 04. 2007 bola účastníkmi konania podpísaná, pretože podpisy boli overované

na Notárskom úrade Mgr. Miroslava Adámeka a tým bolo vyvrátené tvrdenie žalovaného, že nebol na
žiadnom notárskom úrade overovať podpisy, a že zmluvu nepodpísal. Žalovaný žiadnym spôsobom
nespochybnil, že by neboli dojednané medzi účastníkmi konania základné náležitosti kúpnej zmluvy,
preto mal za to, že medzi účastníkmi konania boli dohodnuté a neboli sporné. Zo strany žalovanéhonebolpreukázanýúmysel,žebymalsožalobkyňouuzatvoriťnájomnúzmluvuoprenájmenehnuteľností,
nájomnú zmluvu mal uzavretú s pánom Y. a to dňa 23. 03. 2006, ktorý originál žalovaný do spisu doložil.
Zo strany žalobkyne boli do spisu predložené 3 kúpnopredajné zmluvy v kópii obdobnej kúpnej zmluve

uzatvorenej medzi účastníkmi konania, keď obdobným spôsobom žalovaný predával nehnuteľnosti iným
kupujúcim a všade je podpis žalovaného overený na matrike Mesta U. U.. Tým bol tiež preukázaný
úmysel, že žalovaný mal vo vlastníctve viacero nehnuteľností, ktoré predával, a že s pánom Y. mal
zmluvu o nájme prenajatých nehnuteľností. Tiež bola vyplatená kúpna cena a to jednak príjmovým
pokladničným dokladom zo dňa 04. 06. 2007 v sume 360.000,- Sk vo forme zálohy a zvyšok kúpnej

ceny 840.000,- Sk bol vyplatený S. bankou priamo na účet žalovaného s tým, že žalobkyňa čerpala úver
na túto časť kúpnej ceny. V súvislosti s poskytnutím úveru bola uzatvorená zmluva o zriadení záložného
práva na nehnuteľný majetok, kde záložcom bol žalovaný a jeho podpis na tejto zmluve je originálnym
podpisom, ktorý nie je skenovaný, čo potvrdil znalecký posudok. Jednoznačne bolo teda preukázané,
že suma 840.000,- Sk bola poukázaná z S. banky priamo na účet žalovaného a je pravdou, že na druhý
deň tieto peniaze vrátil naspäť na účet žalobkyne, lebo to bola pôžička pre pána Y.. Nejednalo sa o

vráteniekúpnejcenyzostranyžalovaného,aleišlooinývzťah,ktorýmalimedziseboužalovanýapánY..
Žalovaný nikdy od kúpnej zmluvy neodstúpil, a preto neexistoval žiadny právny titul, aby vrátil žalobkyni
kúpnu cenu. Z doposiaľ vykonaného dokazovania bolo teda jednoznačne preukázané, že kúpna zmluva
zo dňa 18. 04. 2007 bola platne uzavretá, bola podpísaná oboma účastníkmi, ich podpisy boli overené a
znaleckým dokazovaním bolo preukázané, že podpis žalovaného na zmluve o zriadení záložného práva,

ako aj na príjmovom pokladničnom doklade zo dňa 04. 06. 2007 je jeho podpisom a nebol skenovaný.
Z uvedených dôvodov mal za to, že návrhu bude potrebné vyhovieť a určiť, že žalobkyňa je výlučnou
vlastníčkou nehnuteľností. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP a priznal žalobkyni,
ktorá mala vo veci plný úspech, trovy konania v celkovej výške 7.597,64 eura, ktoré pozostávajú zo
zaplateného súdneho poplatku v sume 99,50 eura a z trov právneho zastúpenia v sume 7.298,14 eura.

Keďže v danom prípade ide o určovaciu žalobu, je na mieste vychádzať z hodnoty veci alebo práva,
takouto hodnotou je kúpna cena nehnuteľností, teda suma 39.832,70 eura a z toho odmena za 1 úkon
právnej služby predstavuje sumu 499,57 eura. Priznal jej odmenu za 12 úkonov právnej pomoci (12 x
499,57 = 5.994,84 eura) + režijný paušál v celkovej sume 86,94 eura, 2 x 6,30 eura, 3 x 6,95 eura, 1
x 7,21 eura, 2 x 7,41 eura, 2 x 7,63 eura, 1 x 7,81 eura a 1 x 8,39 eura, k tomu 20 % DPH v celkovej

sume 1.216,36 eura. Trovy konania zaviazal žalovaného zaplatiť k rukám právnej zástupkyni žalobkyne
podľa § 149 ods. 1 OSP do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Dopĺňacím rozsudkom zo dňa 07. 10. 2015 č. k. 9C/264/2008-444 súd zaviazal žalovaného zaplatiť
na účet súdu titulom trov štátu znaleckého dokazovania sumu 852,64 eura do 3 dní od právoplatnosti

rozsudku. Svoje rozhodnutie odôvodnil postupom podľa § 166 ods. 1 OSP a ust. § 148 ods. 1 OSP.
V konaní bolo nariadené znalecké dokazovanie, znalkyni bola vyplatená z rozpočtových prostriedkov
súdu suma vo výške 852,64 eura. O tomto nároku súd nerozhodol v rozsudku, ktorým rozhodoval vo
veci samej, preto rozhodol dopĺňacím rozsudkom a keďže vo veci bola úspešná žalobkyňa, zaviazal
žalovaného k náhrade trov štátu a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

3. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním žalovaný a domáhal sa jeho
zrušenia a vrátenia súdu prvej inštancie na nové konanie. V dôvodoch svojho odvolania uviedol, že
prvoinštančný súd nevykonal riadne dôkazy a z týchto dôkazov nevyvodil správne právne závery.
Nezaoberal sa a ani nevyhodnocoval tie skutočnosti, či vôbec žalovaný mal vôľu uzavrieť kúpnu zmluvu,

či vôbec prebehlo rokovanie medzi ním a žalobkyňou o náležitostiach kúpnej zmluvy. Zo samotnej
výpovedežalobkynejezrejmé,žetátonikdysožalovanýmnejednalaokúpepredmetnýchnehnuteľností,
ani nedojednávala s ním žiadne podmienky. Žalovaný tiež prehlásil, že on taktiež nikdy nejednal so
žalobkyňou a vôbec nemal záujem predmetné nehnuteľnosti predať. Na pojednávaní pred Okresným
súdom v Nových Zámkoch súd odročil pojednávanie s tým, že v U. bude vypočutý žalovaný, avšak

takýto dôkaz nebol vykonaný a súd to ani žiadnym spôsobom neodôvodnil. Súd bol dlhodobo nečinný,
žalovaný musel odcestovať vzhľadom na svoj zdravotný stav do USA, kde sa podrobil operácii srdca
a vzhľadom na pokročilosť jeho veku, jeho stav bol aj je vážny. Konštatoval, že z oboch výpovedí
žalobkyne ako aj žalovaného bolo preukázané, že medzi nimi nebola uzavretá žiadna zmluva o prevode
nehnuteľností. Naopak, žalovaný preukázal, že dával predmetné pozemky do nájmu spoločnosti PANNA

s.r.o.. Žalovaný potom, ako sa objavila na jeho účte suma 840.000,- Sk túto obratom odoslal naspäť
žalobkyni. Prvoinštančný súd bez akéhokoľvek dôkazu uviedol, že išlo o pôžičku, ktorú mal mať
žalovaný so svedkom C. Y.. Takýto záver je absolútne nedôvodný, pretože svedok Y. nikdy nepožičiaval
žalovanému peniaze. Je pravdou, že C. Y., resp. spoločnosť PANNA s.r.o. posielala na jeho účet určitéfinančné čiastky, avšak tieto boli vrátené späť, keďže sám žalovaný nevedel o aké čiastky a z akého
dôvodu mu boli zaslané na účet a sám svedok Y. uviedol, že išlo o platby omylom. Za tým účelom žiadal,
aby si súd pripojil spis Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 16C/126/2008, ako aj sp. zn. 9C/262/2008,

aby si súd mohol urobiť celkový obraz o spôsobe jednania svedka Y. v súčinnosti so žalobkyňou.

4. K odvolaniu sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá navrhla rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdiť. Vo svojom vyjadrení uviedla, že sa domáha určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam
na základe kúpnej zmluvy, ktorú so žalovaným uzatvorila, avšak zápis vkladu vlastníckeho práva

nebol v jej prospech prevedený výlučne z dôvodu, že žalovaný po prerušení katastrálneho konania
odmietol podpísať dodatok k zmluve, ktorým sa mali odstrániť nedostatky pôvodnej zmluvy. Po podaní
žaloby začal uzavretie kúpnej zmluvy spochybňovať, a tvrdiť, že túto zmluvu ani s ňou súvisiace listiny
nepodpísal. Vykonaným dokazovaním sa preukázalo tvrdenie žalobkyne, že všetky podpisy sú pravými
podpismižalovaného,tedapodpisovalnielenkúpnuzmluvu, aleajďalšiedokladyvinýchdňochakobolo
podpísanie zmluvy, na čo poukazuje žalobkyňa vo vzťahu k jeho tvrdeniu v odvolaní o tom, že nemal vôľu

podpísať kúpnu zmluvu a pre nedostatok vôle sa má jednať o neplatnú zmluvu. Ani raz nekonkretizoval,
akým spôsobom by bol vyvíjaný tlak na jeho vôľu a žiadne návrhy na doplnenie dokazovania v tomto
smere súdu nepredložil. Otázkou by tak ostalo, prečo žalovaný podpísal aj ďalšie listiny, súvisiace s
kúpnou zmluvou a to záložnú zmluvu a doklad o prevzatí časti kúpnej ceny, pokiaľ by nemal záujem
nehnuteľnosti predať, a pokiaľ by kúpnu zmluvu neuzavrel slobodne. Naopak, žalobkyňa predložila

súdu doklady, z ktorých je preukázané, že žalovaný v danej lokalite predával svoje nehnuteľnosti aj
iným osobám ako navrhovateľke, resp., že ich aj predal. Pokiaľ sa týka výhrady žalovaného k tomu,
že nebol vykonaný dôkaz jeho výsluchom. Poukázala na tú skutočnosť, že pojednávania sa oddiaľovali
alebo odročovali výlučne z dôvodov na strane žalovaného, ktorý nebol na území Slovenskej republiky.
Za týchto okolností súd potom mohol vychádzať len z tých dôkazov, ktoré sa reálne v spise ku dňu

rozhodnutia nachádzali.

5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP)
bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je

dôvodné, preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny
potvrdil.

6. Podľa § 470 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.

8. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo

výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplní na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
9. Ustanovením § 387 ods. 2 CSP je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného
odôvodneniarozhodnutia.Možnosťvypracovaniatakéhotoodôvodneniajepodmienenátým,žeodvolací

súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej, ako
aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do
úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu
prvej inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho
iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie.

Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len
na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia doplní ďalšie dôvody.

10. V preskúmavanej veci sa žalobkyňa domáhala určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam tak,

ako sú vyššie popísané na tom skutkovom základe, že dňa 18. 04. 2007 so žalovaným uzatvorila kúpnu
zmluvu o prevode nehnuteľností, pričom kúpna cena bola dohodnutá na 1.200.000,- Sk. Ku vkladu
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností nedošlo len z toho dôvodu, že na zmluve sa vyskytli
formálne nedostatky, ktoré nebolo možné odstrániť pre nezáujem žalovaného.11. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodnutí vychádzal z toho skutkového stavu, že kúpna zmluva bola
riadne podpísaná. Z takto zisteným skutkovým stavom sa odvolací súd stotožňuje, keď je nepochybné,

že k podpisu zmluvy došlo na notárskom úrade, čo napokon potvrdil i samotný žalovaný a to na
odvolacom pojednávaní konanom dňa 03. 05. 2011 (čl. 138 spisu), keď pripustil, že bol u notára
v Trenčíne. I naďalej však tvrdil, že čo sa týka zmluvy o zriadení záložného práva, v banke nikdy
nebol a tento doklad je falošný a jeho podpis bol skenovaný. Ani tieto jeho tvrdenia sa nepotvrdili,
ba naopak sa vyvrátili, keď znaleckým dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že podpis tak na

príjmovom pokladničnom doklade ako aj na zmluve o zriadení záložného práva je jeho vlastnoručným
podpisom a tento podpis nebol skenovaný. Žalovaný tvrdil, že bol v domnení, že u notára podpisuje
nájomnú zmluvu, ktorú uzatváral prostredníctvom pána Y.. Za tým účelom na preukázanie svojich
tvrdení mal predložiť obdobné nájomné zmluvy, ktoré mal s pánom Y. uzatvorené, pričom predložil
nájomnú zmluvu zo dňa 23. 03. 2006, na základe ktorej žalovaný prenajal nehnuteľnosti pánovi Y. tam
presne popísané, pričom nájomná zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú a to od 01. 04. 2006.

Žalovaný preto v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že by z jeho strany bol úmysel
uzatvoriť so žalobkyňou zmluvu nájomnú, a nie kúpnu zmluvu. Naopak, žalobkyňa v konaní preukázala
kúpnopredajnými zmluvami na čl. 68 - 70 spisu, že žalovaný predával nehnuteľností jemu patriace i
iným kupujúcim a to na základe obdobných kúpnopredajných zmlúv ako uzatvoril on so žalobkyňou. Z
uvedených kúpnopredajných zmlúv je spochybniteľné jeho tvrdenie, že by nemal vôľu takúto zmluvu

uzatvoriť, keď predmetné kúpnopredajné zmluvy pripravoval on.

12. Čo sa týka námietok žalovaného ohľadne vyplatenia kúpnej ceny, i v tomto smere bolo jednoznačne
preukázané, že zálohu na kúpnu cenu, ktorá bola vystavená na príjmovom pokladničnom doklade dňa
04. 06. 2007 podpísal žalovaný tak ako to vyplýva zo znaleckého dokazovania, a čo sa týka zvyšnej

sumy 840.000,- Sk táto bola poukázaná z S. banky, kde si žalobkyňa brala hypotekárny úver za účelom
vyplatenia nehnuteľnosti a táto bola žalovanému poukázaná na účet. Je síce pravdou, že tento obratom
sumu 840.000,- Sk zaslal opätovne na účet žalobkyne, avšak zriadený v inej banke z dôvodu, že táto ho
vyzvala, že išlo o čiastku zaslanú na jeho účet omylom. Toto jeho tvrdenie v konaní nebolo preukázané,
naopakvkonaníbolopreukázané,ževminulostinaúčetžalovanéhoprichádzalirôzneplatbyavrôznych

výškach od pána Y., prípadne spoločnosti PANNA s.r.o. tak, ako to potvrdil tak žalovaný, ako aj svedok
Y.. Napokon to vyplýva aj z výpisu z účtu predloženého žalovaným, nachádzajúcim sa na čl. 218 a 219
spisu.

13. Z uvedeného možno jednoznačne vyvodiť, že boli splnené všetky predpoklady na uzavretie kúpnej

zmluvy a to predmet kúpy a kúpna cena. Žalobkyňa listinnými dokladmi preukázala vyplatenie kúpnej
ceny, a ak žalovaný tieto skutočnosti popiera, mal na preukázanie svojich tvrdení predložiť dôkazy,
čo sa mu v tomto konaní nepodarilo. Je preto nutné konštatovať, že neuniesol dôkazné bremeno na
preukázanie svojich tvrdení, a preto bolo potrebné rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.

14. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil,
rozsudok súdu prvej inštancie je správny i v časti o náhrade trov konania účastníkov, keď trovy konania
boli priznané v súlade s poskytnutou odmenou za právne zastúpenie, a preto aj v tejto časti rozsudok
ako vecne správny potvrdil.

15. Potvrdil i rozsudok v časti týkajúcej sa zaplatenia trov štátu, keďže žalobkyňa bola v konaní plne
úspešná, a preto povinnosť zaplatiť trovy štátu vznikla žalovanému v súlade s ust. § 148 ods. 1 CSP.

16. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1

CSP tak, že vyslovil, že žalobkyni vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie

je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).